UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (tretia komora)
z 25. februára 2014
Vec F‑118/11
Luigi Marcuccio
proti
Európskej komisii
„Verejná služba – Úradníci – Rozhodnutie menovacieho orgánu o odchode úradníka do dôchodku a poskytnutí podpory v invalidite – Rozhodnutie, ktorým sa nerozhodlo o uznaní choroby odôvodňujúcej odchod do dôchodku za chorobu z povolania – Povinnosť menovacieho orgánu uznať chorobu za chorobu z povolania – Článok 78 piaty odsek služobného poriadku – Nevyhnutnosť zvolať novú posudkovú komisiu – Relevantnosť predchádzajúceho rozhodnutia, ktoré bolo prijaté na základe článku 73 služobného poriadku – Článok 76 rokovacieho poriadku – Žaloba čiastočne zjavne neprípustná a čiastočne zjavne nedôvodná“
Predmet: Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu o ESAE na základe jej článku 106a, ktorou L. Marcuccio navrhuje najmä zrušenie implicitného rozhodnutia, ktorým Európska komisia zamietla jeho žiadosť, aby prijala rozhodnutie o uznaní alebo týkajúce sa uznania choroby, ktorá viedla túto inštitúciu k rozhodnutiu o odchode žalobcu do dôchodku z dôvodu invalidity, za chorobu z povolania, ako aj priznanie viacerých náhrad za ujmu, ktorá mu vznikla a naďalej vzniká z dôvodu protiprávnej nečinnosti Komisie spočívajúcej v tom, že od 30. mája 2005 neprijala rozhodnutie o uznaní tejto choroby za chorobu z povolania
Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta ako čiastočne zjavne neprípustná a čiastočne zjavne nedôvodná. Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.
Abstrakt
1. Súdne konanie – Podanie vyjadrenia k žalobe – Lehota – Pokračovanie v prerušenom konaní – Začiatok plynutia
(Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 39 ods. 1 a 3, článok 100 ods. 3 a článok 116; Služobný poriadok úradníkov, článok 91 ods. 4 a článok 90 ods. 2)
2. Žaloby úradníkov – Žaloba týkajúca sa neprijatia rozhodnutia administratívou – Dôvody smerujúce k zrušeniu zamietnutia a určeniu nečinnosti – Jeden a ten istý právny prostriedok
(Článok 263 štvrtý odsek a článok 265 tretí odsek ZFEÚ; Služobný poriadok úradníkov, článok 90 ods. 1 a 2)
3. Úradníci – Dôchodky – Invalidný dôchodok – Určenie, že choroba je chorobou z povolania – Právomoc posudkovej komisie
(Služobný poriadok úradníkov, články 11, 73 a 78; príloha VIII, článok 13)
4. Úradníci – Rozhodnutie spôsobujúce ujmu – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah – Nedostatok odôvodnenia – Náprava počas sporového konania – Podmienky
(Článok 296 druhý odsek ZFEÚ; Služobný poriadok úradníkov, článok 25)
5. Úradníci – Dôchodky – Invalidný dôchodok – Určenie, že choroba je chorobou z povolania – Začatie konania po podaní žaloby – Dôsledky
(Služobný poriadok úradníkov, články 73 a 78)
1. Vo veci prerušenej podľa článku 91 ods. 4 služobného poriadku, implicitné rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti znamená ukončenie prerušenia konania a žalovaný účastník konania má podľa článku 39 ods. 1 a článku 100 ods. 3 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu lehotu dvoch mesiacov od ukončenia prerušenia, ku ktorej sa pripočítava desaťdňová paušálna lehota, na podanie vyjadrenia k žalobe. Keďže tieto lehoty sú kogentné a teda nie sú dispozitívne ani pre účastníkov konania, ani pre Súd pre verejnú službu, pokračovanie v konaní za týchto okolností, rovnako ako aj počítanie danej lehoty, nezávisia od informácie, ktorú musí formálne poskytnúť Súd pre verejnú službu.
List žalovaného účastníka konania, ktorý treba považovať za vyjadrenie k žalobe, podaný v stanovených lehotách, v ktorom Súdu pre verejnú službu navrhuje, aby rozhodol o zastavení konania, tak má za následok zamietnutie žiadosti žalobcu, aby o jeho návrhoch bolo rozhodnuté rozhodnutím pre zmeškanie podľa článku 116 rokovacieho poriadku.
(pozri body 35 – 38)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: 14. novembra 2006, Villa a i./Parlament, F‑4/06, body 24 a 26, a tam citovaná judikatúra; 23. apríla 2008, Pickering/Komisia, F‑103/05, body 49 a 51; 7. júla 2011, Pirri/Komisia, F‑21/11, bod 14
2. Návrhy na zrušenie v spojení s článkom 90 ods. 1 služobného poriadku respektíve článkom 90 ods. 2 služobného poriadku sa môžu v sporoch týkajúcich sa zákonnosti aktov Európskej únie do značnej miery zamieňať so žalobou o neplatnosť aktu, ktorým bolo zamietnuté prijatie rozhodnutia na základe článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ a žalobou smerujúcou k určeniu, že inštitúcia protiprávne neprijala takéto rozhodnutie na základe článku 265 tretieho odseku ZFEÚ, pričom obe ustanovenia predstavujú iba jeden a ten istý právny prostriedok.
(pozri bod 52)
Odkaz:
Súdny dvor: 18. novembra 1970, Chevalley/Komisia, 15/70, bod 6
3. V konaní o odchode úradníka do dôchodku z dôvodu invalidity, menovací orgán nemôže prijať rozhodnutie o uznaní choroby odôvodňujúcej odchod do dôchodku z dôvodu invalidity za chorobu z povolania bez toho, aby mal k tomu stanovisko posudkovej komisie zriadenej na tento účel, pri zriadení ktorej musí úradník poskytnúť súčinnosť tak pokiaľ ide o určenie jedného z lekárov, ktorí sú členmi tejto komisie, ako aj o poskytnutie všetkých informácii, ktoré by pre ňu mohli byť užitočné pri vypracovaní lekárskych posúdení, ktoré sú súčasťou jej práce.
Rovnako prináleží úradníkovi, aby požiadal o uplatnenie článku 78 piateho odseku služobného poriadku, a v prípade, keď je takáto žiadosť týkajúca sa pôvodu invalidity vo výkone povolania podaná, prináleží v zásade dotknutej inštitúcii, aby začala o konanie o uznaní choroby z povolania. Inštitúcia však nemôže upustiť od novej konzultácie s posudkovou komisiou a uznať okamžite a bez akýchkoľvek formalít, že uvádzaná choroba je chorobou z povolania.
Navyše vzhľadom na skutočnosť, že konania podľa článkov 73 a 78 môžu legitímne viesť k rozdielnym lekárskym výsledkom týkajúcim sa rovnakej skutkovej situácie, najmä pokiaľ ide o otázku, či choroba toho istého úradníka je chorobou z povolania, menovací orgán sa nemôže oprieť ani o závery uznávajúce chorobu z povolania podľa článku 73 služobného poriadku na to, aby okamžite vyhovel žiadosti v zmysle článku 78 piateho odseku služobného poriadku o uznanie, že choroba odôvodňujúca odchod dotknutej osoby do dôchodku z dôvodu invalidity je tiež chorobou z povolania.
Napokon, neprináleží súdu Únie, aby nahrádzal dotknutú inštitúciu alebo posudkovú komisiu, aby bez akéhokoľvek konania začatého s cieľom uznať chorobu z povolania sám určil, či choroba odôvodňujúca odchod do dôchodku, je chorobou z povolania.
(pozri body 58 – 63, 66 a 68)
Odkaz:
Súdny dvor: 12. januára 1983, K/Rada, 257/81, body 11, 12, 14, 15 a 20
Súd prvého stupňa: 27. februára 1992, Plug/Komisia, T‑165/89, bod 67; 14. mája 1998, Lucaccioni/Komisia, T‑165/95, bod 149; 1. júla 2008, Komisia/D., T‑262/06 P, bod 70
Súd pre verejnú službu: 22. mája 2007, López Teruel/ÚHVT, F‑97/06, body 48 a 68; 1. februára 2008, Labate/Komisia, F‑77/07, bod 12; 30. júna 2011, Marcuccio/Komisia, F‑14/10, bod 60; 6. novembra 2012, Marcuccio/Komisia, F‑41/06 RENV, body 98 a 99
4. Rozsah povinnosti odôvodnenia musí byť posúdený v každom prípade v závislosti na konkrétnych okolnostiach. Rozhodnutie je dostatočne odôvodnené vtedy, ak je vydané v súvislostiach, ktoré sú dotknutému úradníkovi známe a ktoré mu umožnia porozumieť dosahu opatrenia, ktoré sa voči nemu prijalo.
V prípade nedostatočného odôvodnenia môžu vo výnimočných prípadoch dôvody uvedené počas konania spôsobiť, že žalobný dôvod založený na porušení povinnosti odôvodnenia sa stane bezpredmetným.
Za tejto situácie môže administratíva poskytnúť počas konania dostatočné doplnenie odôvodnenia svojho implicitného zamietavého rozhodnutia, predovšetkým vtedy, keď toto rozhodnutie treba posudzovať ako zamietavé rozhodnutie „za daného stavu”, teda za daného stavu konania o uznaní choroby žalobcu za chorobu z povolania vedeného podľa článku 78 služobného poriadku, a ako také za rozhodnutie, ktoré v ničom neprejudikuje rozhodnutie, ktoré sa má prijať na záver tohto konania.
(pozri body 71 – 73 a 78)
Odkaz:
Súdny dvor: 26. novembra 1981, Michel/Parlament, 195/80, bod 22; 27. marca 1985, Kypreos/Rada, 12/84, bod 8; 8. marca 1988, Sergio a i./Komisia, 64/86, 71/86 až 73/86 a 78/86, bod 52; 28. februára 2008, Neirinck/Komisia, C‑17/07 P, body 50 a 51
Súd prvého stupňa: 20. marca 1991, Pérez-Mínguez Casariego/Komisia, T‑1/90, bod 73; 6. júla 1995, Ojha/Komisia, T‑36/93, bod 60; 12. decembra 2002, Morello/Komisia, T‑135/00, bod 28; 1. apríla 2004, N/Komisia, T‑198/02, bod 70; 6. júla 2004, Huygens/Komisia, T‑281/01, bod 105; 15. septembra 2005, Casini/Komisia, T‑132/03, bod 36
Súd pre verejnú službu: 31. marca 2011, Hecq/Komisia, F‑10/10, bod 68
5. Dôvod založený na tom, že nedošlo k začatiu konania na účely uznania choroby žalobcu za chorobu z povolania, nemá skutkový základ v prípade, keď menovací orgán po podaní žaloby dotknutého úradníka vyhovel jeho žiadosti.
Za týchto okolností bude prináležať na jednej strane menovaciemu orgánu, aby sa pred svojim rozhodnutím znovu obrátil na posudkovú komisiu, ktorá bude musieť overiť, či chorobný stav žalobcu má dostatočne priamy vzťah so špecifickým a typickým rizikom, ktoré je vlastné úlohám, ktoré žalobca vykonával, a na druhej strane žalobcovi, aby vo vlastnom záujme o vyjasnenie svojej administratívnej situácie plne napomáhal zvolaniu posudkovej komisie a riadnemu priebehu jej prác.
(pozri body 81 a 82)
Odkaz:
Súdny dvor: 12. júla 1988, Parlament/Rada, 377/87, bod 10