Language of document : ECLI:EU:F:2013:217

UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (prvá komora)

zo 16. decembra 2013

Vec F‑162/12

CL

proti

Európskej environmentálnej agentúre (EEA)

„Verejná služba – Dočasný zamestnanec – Nemocenská dovolenka – Opätovné dosadenie – Povinnosť starostlivosti – Psychické obťažovanie“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, ktorou CL navrhuje v podstate zrušiť list z 21. februára 2012 o jej opätovnom dosadení po nemocenskej dovolenke z dôvodu dlhodobej choroby, zrušiť rozhodnutie z 20. septembra 2012 o zamietnutí jej sťažnosti z 21. mája 2012 podanej proti tomuto listu, ako aj zaviazať Európsku environmentálnu agentúru (EEA) na zaplatenie sumy zodpovedajúcej nákladom na jeden rok liečby ako náhradu ujmy

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. CL znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej environmentálnej agentúre.

Abstrakt

Úradníci – Povinnosť starostlivosti prislúchajúca administratíve – Rozsah – Širšia povinnosť v prípade, ak je dotknuté zdravie úradníka

(Služobný poriadok úradníkov, článok 24)

Pojem povinnosť starostlivosti administratívy odráža rovnováhu vzájomných práv a povinností, ktoré služobný poriadok vytvoril vo vzťahoch medzi administratívou a zamestnancami vo verejnej službe. Táto rovnováha znamená najmä to, že administratíva pri rozhodovaní o postavení úradníka prihliada na všetky skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť jeho rozhodnutie, a pritom zohľadňuje nielen záujem služby, ale aj záujem dotknutého úradníka.

Povinnosť starostlivosti ukladá administratíve v prípade existencie pochybnosti o tom, či ťažkosti úradníka pri vykonávaní úloh, ktoré mu prislúchajú, nie sú spôsobené zdravotnými dôvodmi, povinnosť prijať všetky opatrenia s cieľom rozptýliť túto pochybnosť. Navyše povinnosti vyplývajúce administratíve z uloženej povinnosti starostlivosti sú podstatne väčšie v osobitnej situácii úradníka, v prípade ktorého existujú pochybnosti týkajúce sa duševného zdravia a v dôsledku toho jeho schopnosti primeraným spôsobom obrániť si vlastné záujmy. Za týchto osobitných okolností je preto administratíva povinná trvať na tom, aby úradník súhlasil s podrobením sa doplňujúcemu lekárskemu vyšetreniu, pričom sa odvolá na právo inštitúcie dať úradníka vyšetriť svojím lekárom na základe článku 59 ods. 1 tretej vety.

(pozri body 45 a 46)

Odkaz:

Súdny dvor: 28. mája 1980, Kuhner/Komisia, 33/79 a 75/79, bod 22; 29. júna 1994, Klinke/Súdny dvor, C‑298/93 P, bod 38

Súd pre verejnú službu: 13. decembra 2006, de Brito Sequeira Carvalho/Komisia, F‑17/05, bod 72; 28. októbra 2010, U/Parlament, F‑92/09, body 65 a 85