Žaloba podaná 19. marca 2010 - FESI/Rada

(vec T-134/10)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Fédération européenne de l'industrie du sport (FESI) (Brusel, Belgicko) (v zastúpení: E. Vermulst a Y. Van Gerven, advokáti)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy žalobcu

zrušiť vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 1294/2009 z 22. decembra 2009, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom vo Vietname a v Čínskej ľudovej republike, rozšírené na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne zasielanej z OAO Macao, ktorá má, alebo nemá deklarovaný pôvod v OAO Macao, na základe preskúmania pred uplynutím platnosti v súlade s článkom 11 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 384/96¹, v celom rozsahu alebo podporne v rozsahu, v akom sa týka žalobcu a jeho členov, a najmä jeho štyroch členov, ktorí boli vybraní ako reprezentatívna vzorka (Adidas AG, Nike European Operations BV, Puma AG a Timberland Europe BV),

uložiť Rade povinnosť, aby uverejnila údaje o výrobe týkajúce sa každého výrobcu Únie vybraného ako reprezentatívna vzorka, ktoré boli základom pre výber reprezentatívnej vzorky v rámci prieskumného prešetrovania, ako aj údaje o zamestnanosti týkajúce sa každého výrobcu Únie, ktorý bol vybraný ako reprezentatívna vzorka,

zaviazať Radu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojich návrhov žalobca uvádza sedem žalobných dôvodov.

Po prvé žalobca tvrdí, že tým, že Rada nepožiadala výrobcov Európskej únie, ktorí podali sťažnosť, aby vyplnili dotazníky na výber vzorky, nesprávne uplatnila článok 17 ods. 1 základného nariadenia², dopustila sa zjavne nesprávneho posúdenia a porušila práva na obhajobu a zásadu zákazu diskriminácie. Žalobca predovšetkým tvrdí, že orgány Európskej únie nepožiadali výrobcov Európskej únie, ktorí podali sťažnosť, aby vyplnili dotazníky na výber vzorky, a preto reprezentatívna vzorka výrobcov bola vybraná bez uvedenia požadovaných údajov na základe obmedzených - neoveriteľných - údajov, ktoré poskytli sťažovatelia. Žalobca tvrdí, že v dôsledku toho nemohli orgány EÚ overiť vhodnosť vybranej vzorky. Navyše žalobca tvrdí, že orgány EÚ zaobchádzali s dotknutými subjektami, ktoré boli v porovnateľnej situácii, rozdielne bez akýchkoľvek objektívnych dôvodov, čím porušili základnú zásadu zákazu diskriminácie.

Po druhé žalobca tvrdí, že pri výbere reprezentatívnej vzorky výrobcov EÚ sa Rada dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a porušila článok 17 ods. 1 základného nariadenia. Žalobca poukazuje na to, že reprezentatívna vzorka výrobcov EÚ nepredstavovala najväčší reprezentatívny objem výroby alebo odbytu, ktorý mohol byť v rámci dostupného času primerane preskúmaný v zmysle článku 17 ods. 1 základného nariadenia, a že výber vzorky sa uskutočnil na základe kritérií, ktoré sa v tomto ustanovení neuvádzajú.

Po tretie žalobca tvrdí, že Rada porušila článok 6 ods. 10 antidumpingovej dohody Svetovej obchodnej organizácie tým, že neuplatnila článok 17 ods. 1 základného nariadenia v súlade s touto dohodou. Rada nestanovila vzorku výrobcov EÚ, ktorá by predstavovala najväčšie percento objemu výroby alebo odbytu tak, ako to vyžaduje článok 6 ods. 10 antidumpingovej dohody Svetovej obchodnej organizácie.

Po štvrté žalobca tvrdí, že v rámci stanovenia pravdepodobnosti pokračovania výskytu ujmy Rada porušila článok 3 ods. 1, 2 a 5 a článok 11 ods. 2 základného nariadenia a dopustila sa zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu. Žalobca sa domnieva, že Rada nesprávne, bez toho, aby boli prijaté opatrenia, stanovila pravdepodobnosť výskytu ujmy na základe zistenia o pokračovaní výskytu ujmy v priebehu obdobia prieskumného prešetrovania ("OPP") priemyslu EÚ, ktoré sa zakladá na makroekonomických údajoch zahrňujúcich údaje o výrobcoch, ktorí nie sú súčasťou priemyslu EÚ, a na základe neoverených údajov. Navyše makroekonomické ukazovatele sa hodnotili na základe údajov o nereprezentatívnej vzorke výrobcov EÚ.

Po piate žalobca tvrdí, že uplatnením dôverného zaobchádzania, pokiaľ ide o identitu výrobcov EÚ, ktorí podali sťažnosť, Rada porušila článok 19 ods. 1 základného nariadenia a porušila právo na obhajobu, keďže uplatnila dôverné zaobchádzanie bez oprávneného dôvodu a bez toho, aby riadne preskúmala žiadosť o dôverné zaobchádzanie.

Po šieste žalobca tvrdí, že zavedením systému týkajúceho sa kontrolného čísla výrobku ("KČV") pre zatriedenie dotknutého výrobku Rada porušila článok 2 ods. 10 a článok 3 ods. 2 základného nariadenia a zásadu obozretnosti a riadnej správy vecí verejných. Žalobca sa domnieva, že uplatnený systém týkajúci sa KČV a nové zatriedenie niektorých kategórií obuvi v priebehu prešetrovania znemožnili vykonať spravodlivé porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou. Okrem toho podľa žalobcu táto okolnosť tiež znemožnila uskutočniť objektívne preskúmanie jednak objemu dumpingových dovozov a vplyvu dumpingových dovozov na ceny podobných výrobkov na domácom trhu, ako aj následného dopadu takýchto dovozov na domácich výrobcov týchto výrobkov. Žalobca tiež tvrdí, že Rada nepreskúmala riadne a nestranne všetky relevantné skutočnosti a opodstatnené dôvody pre zmenu systému týkajúceho sa KČV, ako navrhoval žalobca.

Napokon žalobca tvrdí, že Rada pri výbere analogickej krajiny porušila zásadu obozretnosti a riadnej správy vecí verejných, dopustila sa zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu a porušila článok 2 ods. 7 základného nariadenia. Žalobca sa domnieva, že Rada sa dopustila vážnych procesných pochybení v rámci výberu Brazílie ako analogickej krajiny, pretože v tomto prípade sa výber neuskutočnil riadnym a primeraným spôsobom.

____________

¹ - Ú. v. EÚ L 352, 2009, s. 1.

² - Nariadenie Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 56, s. 1; Mim. vyd. 11/010, s. 45).