Vec T‑287/11

Heitkamp BauHolding GmbH

proti

Európskej komisii

„Štátna pomoc – Nemecká právna úprava týkajúca sa prevodu strát do budúcich daňových rokov (Sanierungsklausel) – Rozhodnutie vyhlasujúce pomoc za nezlučiteľnú so spoločným trhom – Žaloba o neplatnosť – Osobná dotknutosť – Prípustnosť – Pojem štátna pomoc – Selektívna povaha – Povaha a štruktúra daňového systému“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (deviata komora) zo 4. februára 2016

1.      Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Osobná dotknutosť všeobecným aktom – Podmienky – Rozhodnutie Komisie zakazujúce odvetvovú schému pomoci – Žaloba podniku, ktorý má nadobudnuté právo na daňovú úsporu na základe uvedenej schémy – Prípustnosť

(Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ)

2.      Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Záujem na konaní – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje nezlučiteľnosť pomoci s vnútorným trhom – Prerušenie uplatňovania dotknutej schémy pomoci v dôsledku rozhodnutia Komisie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania – Žaloba podaná príjemcom uvedenej schémy pomoci – Prípustnosť

(Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ)

3.      Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Selektívna povaha opatrenia – Daňová úľava – Kritériá posúdenia – Odôvodnenie založené na povahe alebo všeobecnej štruktúre daňového systému

(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)

4.      Pomoc poskytovaná štátmi – Rozhodnutie Komisie – Súdne preskúmanie – Hranice – Posúdenie zákonnosti rozhodnutia na základe informácií dostupných v čase jeho prijatia – Dôvod založený na skutočnostiach, ktoré neboli uvádzané v rámci správneho konania – Prípustnosť

(Články 108 ZFEÚ a 263 ZFEÚ)

5.      Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Selektívna povaha opatrenia – Daňová úľava – Daňové opatrenie umožňujúce prevod strát v prípade nadobudnutia podniku v ťažkostiach s cieľom jeho ozdravenia – Zahrnutie – Odôvodnenie založené na povahe alebo všeobecnej štruktúre daňového systému – Neexistencia

(Článok 107 ZFEÚ)

6.      Súdne konanie – Uvedenie nových dôvodov počas súdneho konania – Podmienky – Nový dôvod – Pojem – Analogické riešenie vo vzťahu k výhradám uvedeným na podporu žalobného dôvodu

[Rokovací poriadok Všeobecného súdu (1991), článok 48 ods. 2]

1.      Podnik v zásade nie je oprávnený podať žalobu o neplatnosť rozhodnutia Komisie, ktorým sa zakazuje schéma odvetvovej pomoci, ak je týmto rozhodnutím dotknutý len z dôvodu svojej príslušnosti k predmetnému odvetviu a z dôvodu svojho postavenia potenciálneho príjemcu tejto schémy pomoci. Naopak, pokiaľ sa toto rozhodnutie Komisie dotýka skupiny osôb, ktoré boli určené alebo ich bolo možné určiť v čase prijatia tohto aktu a v závislosti od kritérií vlastných členom tejto skupiny, môžu tieto osoby byť osobne dotknuté týmto aktom, pokiaľ tvoria súčasť úzkeho okruhu hospodárskych subjektov.

Preto podnik, ktorý má nadobudnuté právo na daňovú úsporu na základe vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá je kvalifikovaná ako štátna pomoc rozhodnutím zakazujúcim odvetvovú schému pomoci, sa musí považovať za súčasť uzavretého okruhu hospodárskych subjektov, ktoré boli identifikované alebo minimálne ľahko identifikovateľné v okamihu prijatia tohto rozhodnutia, a to v zmysle rozsudku z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia, 25/62. Tento záver nie je spochybnený skutočnosťou, že v nadväznosti na rozhodnutie Komisie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania a následne rozhodnutia zakazujúceho odvetvovú schému pomoci, vnútroštátne orgány prijali opatrenia smerujúce k neuplatňovaniu dotknutej vnútroštátnej právnej úpravy.

Navyše prvky, na ktorých judikatúra zakladá osobnú dotknutosť v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ, sa nevyhnutne nezhodujú s prvkami tvoriacimi štátnu pomoc v zmysle článku107 ods. 1 ZFEÚ.

(pozri body 61, 62, 70, 71, 76, 77)

2.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 82 – 87)

3.      Kvalifikácia vnútroštátneho daňového opatrenia ako „selektívneho“ v prvom rade predpokladá identifikáciu a predbežné preskúmanie spoločného alebo „obvyklého“ daňového systému uplatniteľného v dotknutom členskom štáte. Práve v porovnaní s týmto spoločným alebo „obvyklým“ daňovým systémom treba v druhom rade posúdiť a stanoviť prípadnú selektívnu povahu zvýhodnenia poskytnutého dotknutým daňovým opatrením tak, že sa preukáže, že toto opatrenie sa odchyľuje od uvedeného spoločného systému, pretože zavádza rozdiely medzi hospodárskymi subjektmi, ktoré sa vzhľadom na cieľ sledovaný uvedeným systémom nachádzajú v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii, čo však prináleží preukázať Komisii. V nadväznosti na tieto prvé dve štádiá preskúmania možno dotknuté opatrenie prima facie kvalifikovať ako selektívne.

Túto podmienku selektívnosti však nespĺňa opatrenie, ktoré síce poskytuje príjemcovi výhodu, ale je opodstatnené povahou alebo vnútornou štruktúrou systému, ktorého je súčasťou, čo však prináleží preukázať dotknutému členskému štátu. Po tomto prípadnom treťom štádiu preskúmania možno opatrenie kvalifikovať ako selektívne.

Pokiaľ ide o odôvodnenie vnútroštátneho daňového opatrenia povahou alebo všeobecnou štruktúrou daňového systému, je potrebné rozlišovať medzi na jednej strane cieľmi, ktoré sú stanovené pre osobitný daňový systém a nie sú vlastné tomuto systému, a na druhej strane vlastnými mechanizmami samotného daňového systému, ktoré sú nevyhnutné na uskutočňovanie týchto cieľov, pričom tieto ciele a mechanizmy ako základné alebo hlavné zásady predmetného daňového systému môžu podoprieť takéto odôvodnenie.

(pozri body 91 – 93, 159)

4.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 102)

5.      Opatrenie daňovej úľavy, ktoré ako výnimka z pravidla obmedzujúceho možnosť prevodu strát v prípade nadobudnutia 25 % alebo viac podielov spoločnosti umožňuje za určitých podmienok prevod strát v prípade, že k nadobudnutiu podniku v ťažkostiach došlo s cieľom jeho ozdravenia, je selektívne prima facie, keďže sa netýka všetkých podnikov, ktorých akcionárska štruktúra sa podstatne zmenila, ale sa uplatňuje na jednu vymedzenú kategóriu podnikov, konkrétne na podniky, ktoré sú v okamihu nadobudnutia v platobnej neschopnosti alebo nadmerne zadlžené alebo im hrozí platobná neschopnosť alebo nadmerné zadlženie. Toto opatrenie, ktorého určité podmienky nie sú viazané na cieľ zabránenia zneužívaniu a ktoré nepokrýva všetky podniky, ktoré sa nachádzajú v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii vzhľadom na cieľ daňového systému má za následok zvýhodnenie podnikov v ťažkostiach. Komisia sa teda nedopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, že sa domnievala, že uvedené opatrenie zavádza rozlišovanie medzi hospodárskymi subjektmi nachádzajúcimi sa vzhľadom na cieľ stanovený daňovým systémom v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii.

Toto daňové opatrenie nemožno odôvodniť ani povahou alebo všeobecnou štruktúrou daňového systému, keďže jeho hlavný cieľ, ktorým je zjednodušiť ozdravenie podnikov v ťažkostiach, nie je súčasťou základných alebo hlavných zásad daňového systému, a teda mu nie je vlastný, ale je vo vzťahu k nemu vonkajší, a to bez toho, aby bolo nutné overiť, či je sporné opatrenie primerané sledovanému cieľu.

(pozri body 130, 131, 133, 134, 165, 166)

6.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 117)