Vec C‑574/16

Grupo Norte Facility SA

proti

Angelovi Manuelovi Moreirovi Gómezovi

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Superior de Justicia de Galicia)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Sociálna politika – Smernica 1999/70/ES – Rámcová dohoda o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP – Doložka 4 – Zásada nediskriminácie – Pojem ‚pracovnoprávne podmienky‘ – Porovnateľnosť situácií – Odôvodnenie – Pojem ‚objektívne dôvody‘ – Odstupné v prípade vypovedania pracovnej zmluvy na dobu neurčitú z objektívneho dôvodu – Nižšie odstupné vyplatené pri skončení pracovnej zmluvy o ‚zastupovaní‘ uzatvorenej na dobu určitú“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 5. júna 2018

1.        Sociálna politika – Rámcová dohoda o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP – Smernica 1999/70 – Pracovnoprávne podmienky – Pojem – Odstupné vyplatené pracovníkovi z dôvodu vypovedania jeho zmluvy – Zahrnutie

(Smernica Rady 1999/70, príloha, doložka 4 bod 1)

2.        Sociálna politika – Rámcová dohoda o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP – Smernica 1999/70 – Objektívne dôvody odôvodňujúce rozdielne zaobchádzanie – Pojem – Odstupné v prípade skončenia pracovnej zmluvy na dobu neurčitú z objektívneho dôvodu – Nižšie odstupné vyplatené pri zániku pracovnej zmluvy o zastupovaní uzatvorenej na dobu určitú – Prípustnosť

(Smernica Rady 1999/70, príloha, doložka 3 bod 1 a doložka 4 bod 1)

1.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 41 – 45)

2.      [Doložka 4 bod 1 rámcovej dohody o práci na dobu určitú uzavretej 18. marca 1999, ktorá je uvedená v prílohe smernice Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP, sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej je odstupné vyplatené pracovníkom zamestnaným na základe zmlúv na dobu určitú uzavretých na účely pokrytia pracovnej doby uvoľnenej pracovníkom poberajúcim čiastočný dôchodok, ako je predmetná zmluva o zastupovaní, po uplynutí doby, na ktorú boli tieto zmluvy uzavreté, nižšie než odstupné priznané pracovníkom na dobu neurčitú pri vypovedaní ich pracovnej zmluvy z objektívneho dôvodu.]

[Z definície pojmu „zmluva na dobu určitú“ uvedeného v doložke 3 bode 1 rámcovej dohody totiž vyplýva, že taká zmluva prestáva mať účinky do budúcnosti, len čo uplynie doba, na ktorú bola uzavretá, pričom táto doba môže byť určená splnením určitej úlohy, tým, že nastane určitá udalosť, alebo, ako je to v prejednávanej veci, určitým dátumom. Strany pracovnej zmluvy na dobu určitú už v dobe uzavretia tejto zmluvy vedia, kedy a za akých podmienok sa zmluva skončí. Táto doba obmedzuje dĺžku pracovného pomeru bez toho, aby strany museli v tejto súvislosti vyjadriť svoju vôľu po uzavretí uvedenej zmluvy.]

[Vypovedanie pracovnej zmluvy na dobu neurčitú z jedného z dôvodov stanovených v článku 52 Zákonníka práce na podnet zamestnávateľa naopak vyplýva z okolností, ktoré v čase uzavretia zmluvy neboli známe a ktoré narušia riadny priebeh pracovného pomeru. Ako vyplýva z vysvetlení poskytnutých španielskou vládou, pripomenutých v bode 55 tohto rozsudku, a ako v podstate uviedla generálna advokátka v bode 60 svojich návrhov, práve na účely kompenzácie nepredvídateľného ukončenia pracovného pomeru z takého dôvodu, a teda aj narušenia legitímnych očakávaní, ktoré môže mať pracovník v takom okamihu, pokiaľ ide o stabilitu tohto pomeru, článok 53 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce vyžaduje, aby takému prepustenému pracovníkovi bolo vyplatené odstupné vo výške dvadsaťnásobku dennej mzdy za každý odpracovaný rok.]

[V poslednom uvedenom prípade nestanovuje španielske právo žiadne rozdielne zaobchádzanie medzi pracovníkmi na dobu určitú a porovnateľnými pracovníkmi na dobu neurčitú, pretože článok 53 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce stanovuje zákonné odstupné vo výške dvadsaťnásobku dennej mzdy za každý rok odpracovaný u zamestnávateľa v prospech pracovníka, a to bez ohľadu na to, či bola jeho pracovná zmluva uzavretá na dobu určitú alebo neurčitú.]

[Za týchto podmienok treba teda konštatovať, že odlišný účel odstupného podľa článku 49 ods. 1 písm. c) a odstupného podľa článku 53 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, k vyplateniu ktorého dochádza v úplne odlišných situáciách, predstavuje objektívny dôvod odôvodňujúci dotknuté rozdielne zaobchádzanie.]

(pozri body 57 – 61 a výrok)