ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (tretia komora)
z 3. mája 2006 (*)
„Ochranná známka Spoločenstva – Slovná ochranná známka EUROHYPO – Absolútne dôvody zamietnutia – Článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 40/94 – Preskúmanie skutočností ex offo – Článok 74 ods. 1 nariadenia č. 40/94 – Prípustnosť skutkových okolností predložených po prvýkrát Súdu prvého stupňa“
Vo veci T‑439/04,
Eurohypo AG, so sídlom v Eschborn (Nemecko), v zastúpení: M. Kloth a C. Rohnke, advokáti, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,
žalobca,
proti
Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: A. von Mühlendahl a J. Weberndörfer, splnomocnení zástupcovia,
žalovanému,
ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu ÚHVT zo 6. augusta 2004 (vec R 829/2002‑4) týkajúceho sa zápisu slovného označenia EUROHYPO ako ochrannej známky Spoločenstva,
SÚD PRVÉHO STUPŇA
EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (tretia komora),
v zložení: predseda komory M. Jaeger, sudcovia V. Tiili a O. Czúcz,
tajomník: C. Kristensen, referentka,
so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Súdu prvého stupňa 5. novembra 2004,
so zreteľom na vyjadrenie k žalobe podané do kancelárie Súdu prvého stupňa 23. februára 2005,
po pojednávaní z 26. októbra 2005,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Spoločnosť Deutsche Hypothekenbank Frankfurt-Hamburg AG, neskôr Eurohypo AG, podala 30. apríla 2002 na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) prihlášku ochrannej známky Spoločenstva podľa nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) v znení zmien a doplnení.
2 Ochranná známka, o ktorej zápis sa žiada, je slovné označenie EUROHYPO.
3 Služby, pre ktoré žalobca požadoval zápis, patria do triedy 36 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15.júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a zodpovedajú tomuto opisu:
„finančníctvo; peňažné záležitosti; záležitosti súvisiace s nehnuteľnosťami; finančné služby, financovanie, finančné analýzy, investičné obchody, poisťovníctvo“.
4 Rozhodnutím z 30. augusta 2002 prieskumová pracovníčka zamietla prihlášku na základe článku 7 ods. 1 písm. b) a c) a článku 7 ods. 2 nariadenia č. 40/94.
5 Dňa 30. septembra 2002 žalobca podal odvolanie proti rozhodnutiu prieskumovej pracovníčky a odôvodnil ho vo vyjadrení podanom 30. decembra 2002.
6 Rozhodnutím zo 6. augusta 2004 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) štvrtý odvolací senát čiastočne vyhovel odvolaniu a zrušil rozhodnutie prieskumovej pracovníčky v rozsahu, v akom sa týkalo služieb „finančných analýz, investičných obchodov, poisťovníctva“. Odvolanie však bolo zamietnuté v rozsahu, v akom sa týkalo ostatných služieb triedy 36, teda „finančníctva; peňažných záležitostí; záležitostí súvisiacich s nehnuteľnosťami; finančných služieb, financovania“. V podstate sa odvolací senát domnieval, že slovné označenie EUROHYPO je pre posledné menované služby opisné, poukazujúc na článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94. Dodal, že uvedené platí v každom prípade pre nemecky hovoriace štáty a je dostatočné na odôvodnenie zamietnutia ochrany na základe článku 7 ods. 2 nariadenia č. 40/94. Odvolací senát sa okrem iného domnieval, že prvky „euro“ a „hypo“ zahŕňajú údaj, na základe ktorého sa dá priamo pochopiť povaha piatich vyššie uvedených služieb, a že spojením dvoch prvkov do jedného slova sa ochranná známka nestane menej opisná.
Návrhy účastníkov konania
7 Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa zamietlo jeho odvolanie,
– zaviazal ÚHVT na náhradu trov konania.
8 ÚHVT navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.
Právny stav
9 Žalobca uvádza dva žalobné dôvody založené jednak na porušení článku 74 ods. 1 prvej vety nariadenia č. 40/94 a jednak na porušení článku 7 ods. 1 písm. b) toho istého nariadenia.
O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 74 ods. 1 prvej vety nariadenia č. 40/94
Tvrdenia účastníkov konania
10 Podľa žalobcu článok 74 ods. 1 prvá veta nariadenia č. 40/94, ktorý ustanovuje, že „[ÚHVT] preskúma fakty na základe vlastnej iniciatívy [skutočnosti ex offo – neoficiálny preklad]“, znamená, že preskúmanie skutočností musí byť dostatočne dôkladné na to, aby ÚHVT mohol s istotou určiť, či dôvody uvedené v článku 7 nariadenia č. 40/94 znemožňujú zápis ochrannej známky. ÚHVT nemal v tejto súvislosti žiadnu diskrečnú právomoc a rozhodnutie o zápise pochádza z viazanej právomoci. Preto ak dôvody zamietnutia neexistujú, prihlasovateľ má právo na zápis vyplývajúce zo skutočnosti, že duševné vlastníctvo, ktorého súčasť tvorí aj právo ochranných známok je základné právo priznané článkom 17 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, ktorá bola vyhlásená v Nice 7. decembra 2000 (Ú. v. ES C 364, s. 1) (ďalej len „Charta“).
11 V prejednávanej veci sa odvolací senát oprel výlučne o svoj koncept dvoch prvkov tvoriacich prihlasovanú ochrannú známku „euro“ a „hypo“ a toto preskúmanie nebolo vyčerpávajúce, pretože neumožnilo správne posúdiť vnímanie slovného označenia EUROHYPO verejnosťou.
12 Okrem iného napadnuté rozhodnutie sa obmedzuje na zistenia týkajúce sa oddelených prvkov „euro“ a „hypo“, ale neobsahuje žiadne skutkové zistenie o opisnom charaktere súhrnného názvu „eurohypo“. Podľa žalobcu, ak by odvolací senát vykonal vyhľadávanie na Internete, zistil by, že tento súhrnný názov sa na žiadnom mieste nepoužíva ako opisné označenie, ale že všetky prípady tohto označenia odkazujú na jeho podnik. V prílohe k žalobe prikladá prvých 100 výsledkov vyhľadávania z 10 000 výsledkov nájdených na Internete týkajúcich sa slova „eurohypo“, aby preukázal, že toto označenie sa nepoužíva na opis predmetných finančných služieb.
13 Okrem iného ÚHVT tiež nepreukázal, že by príslušná skupina verejnosti nevidela v ochrannej známke EUROHYPO údaj o jej pôvode.
14 Podľa ÚHVT článok 74 ods. 1 prvá veta nariadenia č. 40/94 žiadnym spôsobom neupresňuje spôsob, akým má uskutočniť preskúmanie skutočností. V prípade slovných ochranných známok musí ÚHVT zobrať do úvahy obvyklé pochopenie slova verejnosťou alebo časťou verejnosti, ktorej je ochranná známka adresovaná, bez toho, aby bolo potrebné dôkladnejšie preskúmať, či spôsobilosť ochrannej známky na zápis môže byť vylúčená pri zohľadnení obvyklého pochopenia predmetného slova. To je zjavne prípad v prejednávanej veci.
15 Navyše právo duševného vlastníctva zakotvené v Charte nie je absolútne právo a dôvody zamietnutia zápisu uvedené v článku 7 nariadenia č. 40/94 predstavujú obmedzenia tohto práva.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
16 Žalobca v podstate tvrdí, že napadnuté rozhodnutie porušuje článok 74 ods. 1 prvú vetu nariadenia č. 40/94, podľa ktorého „v priebehu konaní pred úradom preskúma fakty na základe vlastnej iniciatívy [v konaniach pred úradom, preskúma [ÚHVT] skutočnosti ex offo – neoficiálny preklad]“, pretože preskúmanie skutočnosti, ktoré vykonal odvolací senát, nebolo vyčerpávajúce.
17 Podľa judikatúry musí byť preskúmanie uskutočnené príslušným orgánom vo veciach ochranných známok presné a úplné, aby nedošlo k zápisu ochranných známok nezákonným spôsobom. Z dôvodov právnej istoty a riadneho výkonu verejnej správy treba tiež zaistiť, aby ochranné známky, ktorých používanie by mohlo byť úspešne spochybnené pred súdnymi orgánmi, neboli zapísané [pozri, pokiaľ ide o prvú smernicu Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. ES L 40, 1989, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 92), rozsudok Súdneho dvora zo 6. mája 2003, Libertel, C‑104/01, Zb. s. I‑3793, bod 59 a tam citovanú judikatúru].
18 Článok 74 ods. 1 prvá veta nariadenia č. 40/94 však neupresňuje, akým spôsobom má ÚHVT uskutočniť preskúmanie skutočností.
19 Okrem iného zápisu schopná povaha označenia ako ochrannej známky Spoločenstva musí byť hodnotená iba na základe príslušných predpisov Spoločenstva, ako ich vykladá sudca Spoločenstva. Preto je dostačujúce, ak odvolací senát na vydanie svojho rozhodnutia uplatnil kritérium opisného charakteru, ako ho vykladá judikatúra, bez toho, aby na svoje odôvodnenie predkladal dôkazné prostriedky [rozsudky Súdu prvého stupňa z 8. júla 2004, Telepharmacy Solutions/ÚHVT (TELEPHARMACY SOLUTIONS), T‑289/02, Zb. s. II-2851, bod 54, a z 22. júna 2005, Metso Paper Automation/ÚHVT (PAPERLAB), T‑19/04, Zb. s. II-2383, bod 34].
20 Odvolací senát v prejednávanej veci analyzoval význam prvkov „euro“ a „hypo“ pre nemeckého spotrebiteľa, ako aj možné významy zloženého výrazu „eurohypo“ (body 13 až 16 napadnutého rozhodnutia). Zistenie, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neexistuje odkaz na doplnkové vyhľadávanie, akým je prezentovanie výsledkov vyhľadávania na internetových stránkach, nestačí na preukázanie, že odvolací senát nahradil výklad tohto pojmu príslušnou skupinou verejnosti svojím vlastným výkladom. Skutočnosť, že odvolací senát, keďže dosiahol dostatočný stupeň presvedčenia, pokiaľ ide o opisný charakter prvkov „euro“ a „hypo“ a výrazu „eurohypo“ na zamietnutie zápisu, sa rozhodol už neuskutočniť dodatočné vyhľadávanie, nie je v rozpore s článkom 74 ods. 1 prvou vetou nariadenia č. 40/94.
21 Okrem iného, pokiaľ ide o skutočnosť, že právo duševného vlastníctva má povahu základného práva, ako vyplýva podľa žalobcu z článku 17 ods. 2 Charty uvádzajúcej, že „duševné vlastníctvo je chránené“, treba skonštatovať, že toto právo nie je absolútne a že ochranná známka Spoločenstva existuje najmä v medziach stanovených v článku 4 v spojení s článkami 7 a 8 nariadenia č. 40/94.
22 Ďalej, pokiaľ ide o výsledky vyhľadávania na internete predložené žalobcom v prílohe k žalobe, treba pripomenúť, že úlohou Súdu prvého stupňa nie je znovu preskúmať skutkové okolnosti vo svetle dôkazov, ktoré sú mu predložené po prvýkrát. Skutkové okolnosti uvádzané pred Súdom prvého stupňa bez toho, aby boli pred tým predložené jednej z inštancií ÚHVT, treba zamietnuť [pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 5. marca 2003, Alcon/ÚHVT – Dr. Robert Winzer Pharma (BSS), T‑237/01, Zb. s. II‑411, body 61 a 62, potvrdený v odvolacom konaní uznesením Súdneho dvora z 5. októbra 2004, Alcon/ÚHVT, C‑192/03 P, Zb. s. I‑8993; rozsudky Súdu prvého stupňa zo 6. marca 2003, DaimlerChrysler/ÚHVT (Calandre), T‑128/01, Zb. s. II‑701, bod 18; z 3. júla 2003, Alejandro/ÚHVT – Anheuser-Busch (BUDMEN), T‑129/01, Zb. s. II‑2251, bod 67; zo 4. novembra 2003, Díaz/ÚHVT – Granjas Castelló (CASTILLO), T‑85/02, Zb. s. II‑4835, bod 46, a z 1. februára 2005, SPAG/ÚHVT ÚHVT – Dann a Backer (HOOLIGAN), T‑57/03, Zb. s. II-287, bod 20].
23 Na záver, tvrdenia žalobcu, ktoré sa týkajú posúdenia vykonaného odvolacím senátom o názore príslušnej skupiny verejnosti v súvislosti s opisným charakterom alebo rozlišovacou spôsobilosťou slovného označenia EUROHYPO, smerujú proti podstate odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Treba ich preto analyzovať v rámci druhého žalobného dôvodu.
24 Z vyššie uvedeného vyplýva, že prvý žalobný dôvod musí byť zamietnutý.
O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94
Tvrdenia účastníkov konania
25 Na úvod žalobca poznamenáva, že odvolací senát založil svoje rozhodnutie o zamietnutí jedine na článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94.
26 Podľa žalobcu sa odvolací senát správne domnieval, že prvky „euro“ a „hypo“ môžu vyvolať asociácie s európskou menou a so slovom „Hypothek“ (hypotéka), ale nezobral do úvahy iné možné významy týchto dvoch prvkov. „Euro“ neoznačuje jedine menu Európskej únie, ale tiež skratku slova „Európa“ ako napríklad v názve lietadla „Euro-fighter“ alebo v obchodnom mene jednej zo spoločností žalobcu „Eurohypo Europäische Hypothekenbank der Deutschen Bank AG“. Prvok „hypo“ nemusí byť nevyhnutne spojený so slovom „Hypothek“, ale pochádza z gréčtiny, ako o tom svedčia nemecké výrazy „Hypothese“ (hypotéza), „Hypotenuse“ (prepona), „Hypochonder“ (hypochonder) alebo „Hypozentrum“ (hypocentrum). Okrem iného oveľa častejšie používaná forma na označenie vecného bremena na pozemku je „Grundschuld“ (pozemkový dlh). Skratka „hypo“ nie je pre nemeckú verejnosť obvyklá na rozdiel od iných skratiek ako „Disco“ pre „Discothek“ (diskotéka) alebo „Auto“ pre „Automobil“ (automobile).
27 Žalobca okrem iného tvrdí, že slovné označenie EUROHYPO, ak sa naň hľadí ako na celok, nepredstavuje opis služieb, pre ktoré sa zápis zamietol. Slovné označenie EUROHYPO sa v nemeckom jazyku obvykle nepoužíva na popísanie finančných služieb a vyhľadávanie na Internete uvedené v bode 12 vyššie poukazuje na neobvyklé použitie tohto slova v opisnom význame.
28 Zásady vyvodené v rozsudku Súdneho dvora z 20. septembra 2001, Procter & Gamble/ÚHVT (C‑383/99 P, Zb. s. I‑6251, ďalej len „rozsudok BABY-DRY“), sú na prejednávanú vec uplatniteľné v celom rozsahu, pretože výraz „eurohypo“ je „slovný nápad“ a nie obvyklý názov pre predmetné finančné služby. Okrem iného neexistencia pomlčky medzi prvkami „euro“ a „hypo“ zvýrazňuje grafické spojenie dvoch prvkov na vytvorenie veľmi osobitnej kombinácie slov.
29 Skutočnosť, že množstvo iných bánk používa prvok „hypo“ v ich obchodnom názve, naznačuje, že účelom kombinácie výrazov zahŕňajúcej prvok „hypo“ je označiť obchodný pôvod, osobitne v oblasti predmetných finančných služieb. Slovné označenie EUROHYPO má teda vlastnosť požadovanú na to, aby sa chápalo ako údaj o obchodnom pôvode týchto služieb.
30 Žalobca ďalej zdôrazňuje, že na posúdenie, či ochranná známka má rozlišovaciu spôsobilosť, treba preskúmať jej používanie. V dôsledku intenzívneho používania označenia EUROHYPO v oblasti predmetných služieb a jej častej prítomnosti v médiách si príslušná skupina verejnosti zvykla používať toto označenie, ktoré teda nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť požadovanú na účely jeho zápisu ako ochrannej známky. Žalobca s cieľom ilustrovať časté používanie výrazu „eurohypo“ predložil v prílohe k žalobe, okrem údajov uvedených v bode 12 vyššie, správu o činnosti svojej skupiny v roku 2003, správu o hypotekárnych bankách a tiež informácie prevzaté z jeho internetovej stránky.
31 Spôsobilosť slovného označenia EUROHYPO na zápis navyše potvrdzuje zápis švajčiarskej slovnej ochrannej známky č. 03932/2002 EUROHYPO a medzinárodnej slovnej ochrannej známky č. 638974 EUROHYPO, ktorej ochrana sa vzťahuje na Nemecko, Rakúsko a Švajčiarsko, čo zodpovedá celej nemeckej lingvistickej oblasti.
32 Podľa ÚHVT odvolací senát dôvodne zamietol prihlášku ochrannej známky EUROHYPO pre predmetné služby na základe ustanovení článku 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia č. 40/94, pričom tieto dve ustanovenia boli výslovne uvedené v napadnutom rozhodnutí a ich uplatnenie tiež vyplýva z jeho obsahu. Žalobca sa tiež v žalobe oddelene zaoberá obidvoma dôvodmi zamietnutia.
33 ÚHVT tvrdí, že verejnosť vníma prvok „euro“ ako menu Európskej únie a že tento prvok zostane opisný aj za predpokladu, že sa mu prepožičia význam „Európa“, pretože označuje územie, na ktorom sa tieto služby poskytujú. Takisto prvok „hypo“ bude verejnosťou vnímaný ako skratka slova „hypotéka“. Akýkoľvek iný význam prvku „hypo“ uvádzaný žalobcom nie je relevantný, pretože nesúvisí s príslušnými finančnými službami. Mnohoznačnosť výrazov „euro“ a „hypo“ uvádzaná žalobcom je tiež bez následkov.
34 Na preukázanie, že prvok „hypo“ je obvyklá skratka, ÚHVT predložil v prílohe k vyjadreniu o odvolaní výsledky vyhľadávania na Internete, ktoré sú prípustné, pretože žalobca už vzhľadom na úvahy uvedené v napadnutom rozhodnutí disponoval všetkými údajmi potrebnými na porozumenie tohto rozhodnutia a spochybnenie jeho zákonnosti pred Súdom prvého stupňa [rozsudky Súdu prvého stupňa z 9. októbra 2002, KWS Saat/ÚHVT (Odtieň oranžovej farby), T‑173/00, Zb. s. II‑3843, body 56 a nasl., a z 31. marca 2004, Fieldturf/ÚHVT (LOOKS LIKE GRASS... FEELS LIKE GRASS... PLAYS LIKE GRASS), T‑216/02, Zb. s. II‑1023, bod 41].
35 Odvolací senát správne skonštatoval, že spojením dvoch prvkov „euro“ a „hypo“ sa nestane celkový výraz menej opisným. Pre priemerného spotrebiteľa opisuje vo vzťahu k príslušným službám ponuku týkajúcu sa financovania alebo riadenia hypotekárnych pôžičiek platených v európskom menovom priestore.
36 ÚHVT okrem iného upresňuje, že skutkové okolnosti rozsudku BABY-DRY boli odlišné od prejednávanej veci, pretože išlo o neobvyklé spojenie slov. Judikatúra týkajúca sa prihlášok na zápis ochranných známok skladajúcich sa z predpony „euro“ je však zvlášť relevantná a potvrdzuje postup ÚHVT spočívajúci v tom, že prvok „euro“ sa považuje za prvok s opisným charakterom a nie s rozlišovacou spôsobilosťou [rozsudok Súdu prvého stupňa zo 7. júna 2001, DKV/ÚHVT (EuroHealth), T‑359/99, Zb. s. II‑1645, bod 27].
37 ÚHVT pripomína, že slovná ochranná známka, ktorá opisuje vlastnosti príslušných tovarov alebo služieb v zmysle článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94, nemá jednoznačne z tohto dôvodu voči týmto tovarom alebo službám rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia (rozsudok TELEPHARMACY SOLUTIONS, už citovaný v bode 19 vyššie, bod 24).
38 Pokiaľ ide o rozlišovaciu spôsobilosť ochrannej známky, označenie EUROHYPO v jeho celku nie je spôsobilé vo vedomí príslušnej skupiny verejnosti odlíšiť služby žalobcu od služieb iných podnikov, pretože predstavuje bežné spojenie slov zložené z dvoch opisných označení a nevyznačujúce sa žiadnou fantáziou.
39 Pokiaľ ide o časté používanie ochrannej známky ÚHVT, podotýka, že ak sa chce žalobca takto dovolávať rozlišovacej spôsobilosti nadobudnutej používaním na základe článku 7 ods. 3 nariadenia č. 40/94, treba zdôrazniť, že toto tvrdenie nebolo uvedené v primeranom čase, keďže počas konania pred ÚHVT sa vyskytla len jediná všeobecná zmienka o pozícii žalobcu na trhu bez toho, aby bola podopretá akýmkoľvek dôkazom. Množstvo dokumentov po prvýkrát predložených v rámci žaloby na účely preukázania intenzity používania ochrannej známky nemôže Súd prvého stupňa zohľadniť.
40 Nakoniec, pokiaľ ide o skoršie vnútroštátne zápisy, žalobca ich neuplatnil pred prieskumovou pracovníčkou ani pred odvolacím senátom. Okrem toho ÚHVT pripomína, že právo Spoločenstva o ochranných známkach predstavuje autonómnu právnu úpravu a že vnútroštátne zápisy prinajlepšom predstavujú náznaky neexistencie dôvodov na zamietnutie zápisu na dotknutých územiach.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
41 Treba zdôrazniť, že v rozpore s tým, čo tvrdí ÚHVT, z bodu 12 a nasledujúcich napadnutého rozhodnutia vyplýva, že rozhodnutie o zamietnutí prihlášky na zápis slovného spojenia EUROHYPO pre služby „finančníctva; peňažných záležitostí; záležitostí súvisiacich s nehnuteľnosťami; finančných služieb, financovania“ sa týkajú výlučne článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94. Analýza vykonaná v bodoch 13 až 16, na ktorej sa zakladá rozhodnutie o zamietnutí, sa týka opisnej povahy slovného označenia EUROHYPO.
42 Z ustálenej judikatúry vyplýva, že každý z dôvodov zamietnutia zápisu, uvedených v článku 7 ods. 1 nariadenia č. 40/94, je nezávislý od ostatných a vyžaduje samostatné preskúmanie. Okrem toho je vhodné vykladať tieto dôvody zamietnutia s prihliadnutím na všeobecný záujem, ktorý je základom každého z nich. Zohľadňovaný všeobecný záujem musí v závislosti od dotknutého dôvodu zamietnutia odrážať rozličné úvahy (pozri rozsudok Súdneho dvora zo 16. septembra 2004, SAT.1/ÚHVT, C‑329/02 P, Zb. s. I‑8317, bod 25 a tam citovanú judikatúru).
43 Rozsah uplatňovania jednotlivých dôvodov formulovaných v písm. b) až d) uvedeného ustanovenia sa však evidentne prekrýva (pozri rozsudok TELEPHARMACY SOLUTIONS, už citovaný v bode 19 vyššie, bod 23 a tam citovanú judikatúru).
44 Z judikatúry Súdneho dvora a Súdu prvého stupňa tiež vyplýva, že slovná ochranná známka, ktorá opisuje vlastnosti príslušných tovarov alebo služieb v zmysle článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94, nemá jednoznačne z tohto dôvodu voči týmto tovarom alebo službám rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia (rozsudky Súdneho dvora z 12. februára 2004, Campina Melkunie, C‑265/00, Zb. s. I‑1699, bod 19, a Koninklijke KPN Nederland, C‑363/99, Zb. s. I‑1619, bod 86; rozsudok TELEPHARMACY SOLUTIONS, už citovaný v bode 19 vyššie, bod 24).
45 V prejednávanej veci zahŕňa posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia aj overenie, či odvolací senát preukázal, že slovné označenie EUROHYPO opisovalo služby „finančníctva; peňažných záležitostí; záležitostí súvisiacich s nehnuteľnosťami; finančné služby, financovanie“ patriace do triedy 36. Ak by to tak bolo, zamietnutie zápisu vychádza zo správneho uplatnenia článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 takisto, ako vychádza zo správneho uplatnenia článku 7 ods. 1 písm. c) toho istého nariadenia, a napadnuté rozhodnutie musí byť potvrdené. Ak ale naopak predmetné označenie neopisuje služby uvedené v prihláške, je potrebné overiť, či odvolací senát uviedol iné dôvody na to, aby sa bolo možné domnievať, že navrhované označenie nemá rozlišovaciu spôsobilosť.
46 Z ustálenej judikatúry vyplýva, že posúdenie opisného charakteru označenia možno vykonať na jednej strane iba vo vzťahu k predmetným výrobkom alebo službám a na druhej strane vo vzťahu k jeho vnímaniu zo strany cieľovej skupiny verejnosti [rozsudok Súdu prvého stupňa z 20. marca 2002, DaimlerChrysler/ÚHVT (CARCARD), T‑356/00, Zb. s. II‑1963, bod 25].
47 V prejednávanej veci patria všetky služby, pre ktoré sa zamietol zápis, do finančnej oblasti a definujú sa ako „finančníctvo; peňažné záležitosti; záležitosti súvisiace s nehnuteľnosťami; finančné služby, financovanie“.
48 Pokiaľ ide o cieľovú skupinu verejnosti, odvolací senát sa domnieval, že ide o priemerného spotrebiteľa. Keďže predmetné služby sú finančnými službami určenými všetkým spotrebiteľom, treba potvrdiť túto analýzu, čo okrem iného žalobca nespochybňuje. Keďže absolútny dôvod zamietnutia sa uplatnil len vo vzťahu k jednému jazyku používanému v Európskej únii, konkrétne k nemčine, treba skonštatovať, že príslušná skupina verejnosti, v súvislosti s ktorou treba posúdiť opisný charakter ochrannej známky, je germanofónny priemerný spotrebiteľ.
49 Odvolací senát analyzoval význam prvkov „euro“ a „hypo“ pre príslušnú skupinu verejnosti v bode 13 napadnutého rozhodnutia a vyvodil pre každý z týchto prvkov záver, že opisujú predmetné služby.
50 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že slovné označenie je opisné, ak aspoň jeden z jeho prípadných významov označuje povahu dotknutých výrobkov alebo služieb (rozsudok Súdneho dvora z 23. októbra 2003, ÚHVT/Wrigley, C‑191/01 P, Zb. s. I‑12447, bod 32, a rozsudok PAPERLAB, už citovaný v bode 19 vyššie, bod 34).
51 Po prvé Súd prvého stupňa konštatuje, že odvolací senát správne zdôraznil, že príslušná skupina verejnosti vnímala prvok „euro“ vo finančnej oblasti ako menu používanú v Európskej únii a opisujúcu tento menový priestor. Tento prvok teda označuje, prinajmenšom v jednom z jeho prípadných významov, povahu predmetných finančných služieb. Skutočnosť, že prvok „euro“ sa môže, ako to tvrdí žalobca, tiež chápať ako skratka slova „Európa“, neovplyvňuje tento záver.
52 Okrem iného, odvolací senát správne stanovil, že v rámci finančných služieb bol prvok „hypo“ priemerným spotrebiteľom chápaný ako skratka výrazu „hypotéka“. Tento záver nie je spochybnený skutočnosťou, ako to tvrdí žalobca, že tento výraz môže mať iné významy v lekárskej oblasti alebo s prihliadnutím na starovekú gréčtinu. Keďže hypotéka je klasická záruka vo finančnej oblasti, predovšetkým v oblasti nehnuteľností, odvolací senát sa mohol oprávnene domnievať, že prvok „hypo“ označuje pre priemerného nemecky hovoriaceho spotrebiteľa v jednom zo svojich prípadných významov povahu predmetných finančných služieb. V tejto súvislosti je tvrdenie žalobcu, podľa ktorého sa na označenie vecného bremena zaťažujúceho pozemok častejšie používa výraz „Grundschuld“, nepodstatné, pretože nevylučuje, že prvok „hypo“ evokuje u priemerného nemecky hovoriaceho spotrebiteľa hypotéku.
53 V tomto kontexte však treba dokumenty obsahujúce výsledky vyhľadávania na Internete predložené ÚHVT v prílohe k vyjadreniu o odvolaní vyhlásiť za neprípustné. Ako bolo zdôraznené v bode 22 vyššie, pokiaľ ide o výsledky vyhľadávania na Internete predložené žalobcom v prílohe k žalobe, skutkové okolnosti uvádzané pred Súdom prvého stupňa bez toho, aby pred tým boli predložené jednej z inštancií ÚHVT, musia byť odmietnuté. Treba v tejto súvislosti zamietnuť tvrdenie ÚHVT, podľa ktorého sú tieto dôkazy prípustné, pretože žalobca už vzhľadom na úvahy uvedené v napadnutom rozhodnutí disponoval všetkými údajmi potrebnými na porozumenie tohto rozhodnutia a spochybnenie jeho zákonnosti pred Súdom prvého stupňa. Rozsudky Odtieň oranžovej farby a LOOKS LIKE GRASS... FEELS LIKE GRASS... PLAYS LIKE GRASS uvádzané ÚHVT sa totiž týkali otázky, či skutočnosť, že odvolací senát opomenul poskytnúť účastníkovi konania výsledky vyhľadávania na Internete, na ktoré sa odvoláva v jeho rozhodnutí, predstavuje porušenie článku 73 nariadenia č. 40/94. Riešenie vyvodené v týchto rozsudkoch teda nemožno prebrať, pretože v prejednávanej veci ÚHVT predložil Súdu prvého stupňa dôkazy, na ktoré odvolací senát neprihliadol.
54 Keďže je slovné označenie EUROHYPO zložené slovo, treba ešte preskúmať, či opisný charakter zistený pre prvky, z ktorých sa skladá, má aj samotné zložené slovo. Z judikatúry totiž vyplýva, že ochranná známka tvorená slovom zloženým z prvkov, z ktorých každý opisuje vlastnosti tovarov alebo služieb, pre ktoré je podaná prihláška, sama opisuje vlastnosti týchto tovarov alebo služieb okrem prípadu, keď existuje badateľný rozdiel medzi slovom a jednoduchým súhrnom prvkov, z ktorých je zložené, to predpokladá, že buď z dôvodu neobvyklého charakteru kombinácie (prvkov) vo vzťahu k uvedeným tovarom alebo službám slovo vytvára dojem dostatočne vzdialený od dojmu vytvoreného jednoduchým spojením údajov vyplývajúcich z prvkov, ktoré ho tvoria, takže prevyšuje súhrn týchto prvkov, alebo že slovo sa začalo používať v bežnom jazyku a nadobudlo význam sebe vlastný tak, že sa stalo autonómnym od prvkov, z ktorých je zložené. V tomto druhom prípade treba teda preskúmať, či slovo, ktoré nadobudlo vlastný význam, nie je samo opisné v zmysle uvedeného ustanovenia (pozri analogicky rozsudok Koninklijke KPN Nederland, už citovaný v bode 44 vyššie, bod 104).
55 V prejednávanej veci je na jednej strane slovné označenie EUROHYPO jednoduchou kombináciou dvoch opisných prvkov, ktorá nevytvára dojem dostatočne vzdialený od dojmu vytvoreného jednoduchým spojením údajov vyplývajúcich z prvkov, ktoré ho tvoria, na to, aby prevyšoval súhrn týchto prvkov. Na druhej strane žalobca nepreukázal, že zložené slovo sa začalo používať v bežnom jazyku a nadobudlo význam sebe vlastný. Naopak tvrdí, že slovné označenie EUROHYPO sa nezačalo bežne používať v nemeckom jazyku na popísanie finančných služieb.
56 Okrem iného, v rozpore s tvrdením žalobcu nemožno v prejednávanej veci prevziať riešenie vyvodené v rozsudku BABY-DRY. Syntagma v spomenutej veci je slovný nápad, ktorý má neobvyklú štruktúru, čo nie je prípad slovného označenia EUROHYPO.
57 Odvolací senát sa teda v súlade s právom domnieval, že slovné označenie EUROHYPO opisuje služby „finančníctvo; peňažné záležitosti; záležitosti súvisiace s nehnuteľnosťami; finančné služby, financovanie“ zahrnuté v triede 36 a z tohto dôvodu nemá rozlišovaciu spôsobilosť. Z uvedeného vyplýva, že v súlade s tým, čo je uvedené v bode 45 vyššie, netreba preskúmať, či odvolací senát uviedol iné dôvody na to, aby sa bolo možné domnievať, že navrhované označenie nemá rozlišovaciu spôsobilosť.
58 Pokiaľ ide o výhradu vyvodenú z intenzívneho používania ochrannej známky, keďže žalobca na pojednávaní potvrdil, že sa jej po prvýkrát dovolával pred Súdom prvého stupňa, treba túto výhradu, ako aj dokumenty predložené na jej podporu vyhlásiť za neprípustné (pozri bod 30 vyššie) na základe článku 135 ods. 4 rokovacieho poriadku, podľa ktorého účastníci konania nemôžu svojimi vyjadreniami meniť predmet konania pred odvolacím senátom. Tvrdenia vyvodené z vnútroštátnych zápisov slovného označenia EUROHYPO v Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku tiež uvádzané po prvýkrát pred Súdom prvého stupňa musia byť vyhlásené za neprípustné z tých istých dôvodov. Navyše, systém ochranných známok Spoločenstva je samostatným systémom, ktorý tvorí súhrn pravidiel a ktorý má osobitné ciele, pričom jeho uplatňovanie je nezávislé na vnútroštátnych systémoch [rozsudok Súdu prvého stupňa z 5. decembra 2000, Messe München/ÚHVT (electronica), T‑32/00, Zb. s. II‑3829, bod 47].
59 Z uvedeného vyplýva, že druhý žalobný dôvod žalobcu založený na porušení článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 musí byť zamietnutý.
60 V dôsledku toho treba žalobu zamietnuť v celom rozsahu.
O trovách
61 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobca nemal vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania v súlade s návrhom ÚHVT.
Z týchto dôvodov
SÚD PRVÉHO STUPŇA (tretia komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Žalobca je povinný nahradiť trovy konania.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 3. mája 2006.