Language of document : ECLI:EU:F:2011:120

ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)

zo 14. júla 2011

Vec F‑81/10

Vidas Praskevicius

proti

Európskemu parlamentu

„Verejná služba – Úradníci – Povýšenie – Článok 45 služobného poriadku – Zjavne nesprávne posúdenie – Body za zásluhy – Porovnávacie hodnotenie zásluh – Odôvodnenie“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou V. Praskevicius navrhuje najmä zrušiť rozhodnutie Parlamentu o jeho nezaradení do zoznamu úradníkov povýšených do platovej triedy AD 6 v rámci povyšovania v roku 2009 a zaviazať Parlament na zaplatenie sumy 500 eur ako náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá mu údajne vznikla

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta. Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Povýšenie – Podmienky – Úradníci, ktorí dosiahli referenčnú hranicu – Právo na automatické povýšenie – Neexistencia

(Služobný poriadok úradníkov, článok 45)

2.      Úradníci – Povýšenie – Porovnávacie hodnotenie zásluh – Voľná úvaha administratívy – Súdne preskúmanie – Hranice

(Služobný poriadok úradníkov, článok 45)

3.      Úradníci – Povýšenie – Odôvodnenie – Povinnosť voči poradnému výboru pre povýšenie v prípade rozhodnutia, ktoré sa odchyľuje od jeho odporúčania

(Služobný poriadok úradníkov, článok 45)

4.      Úradníci – Povýšenie – Sťažnosť nepovýšeného uchádzača – Rozhodnutie o zamietnutí – Povinnosť odôvodnenia

(Služobný poriadok úradníkov, článok 25 druhý odsek, článok 45 a článok 90 ods. 2)

1.      Z bodov I.3.2 a I.3.3 rozhodnutia Európskeho parlamentu o politike povyšovania a plánovania služobného postupu, naposledy zmeneného rozhodnutím predsedníctva z 21. apríla 2008, nemožno vyvodiť, že by okrem situácií uvedených v týchto ustanoveniach boli úradníci, ktorí dosiahli referenčnú dolnú hranicu, automaticky povyšovaní v rámci prebiehajúceho obdobia.

Takýto výklad by nerešpektoval článok 45 služobného poriadku, ktorý vyžaduje, aby menovací orgán vykonal porovnávacie hodnotenie zásluh úradníkov, ktorí prichádzajú do úvahy na povýšenie, s prihliadnutím na kritériá, ktoré tento článok uvádza. Všeobecne záväzné vykonávacie opatrenie však treba, pokiaľ možno, vykladať v súlade s ustanoveniami základného aktu. Bod I.3.3 uvedeného rozhodnutia treba tiež vykladať iba v tom zmysle, že úradníci, ktorí sa nachádzajú v niektorej zo situácií uvedených v tomto bode, v každom prípade nemôžu byť povýšení, hoci dosiahli referenčnú dolnú hranicu.

Napokon zásady ochrany legitímnej dôvery sa nemožno dovolávať na odôvodnenie postupu, ktorý je v rozpore s ustanovením služobného poriadku.

(pozri body 51 a 67)

Odkaz:

Súdny dvor: 24. júna 1993, Dr Tretter, C‑90/92, bod 11

Všeobecný súd Európskej únie: 13. apríla 2011, Nemecko/Komisia, T‑576/08, bod 103

2.      V rámci porovnávacieho hodnotenia zásluh, ktoré treba zohľadniť na účely prípadného povýšenia podľa článku 45 služobného poriadku, disponuje menovací orgán širokou mierou voľnej úvahy a preskúmanie súdu sa v tejto oblasti musí obmedziť na zistenie toho, či s ohľadom na prostriedky a dôvody, ktoré mohli ovplyvniť administratívu pri jej úvahe, zostala v medziach, voči ktorým nemožno mať výhrady, a nevykonala svoju právomoc zjavne nesprávne, pričom Súd pre verejnú službu teda nemôže svojím posúdením kvalifikácie a zásluh úradníkov nahradiť posúdenie menovacieho orgánu. Menovací orgán ma tiež právomoc vykonať porovnávacie hodnotenie zásluh podľa postupu alebo metódy, ktorú považuje za najvhodnejšiu. Nie je povinný vychádzať iba z hodnotiacich správ dotknutých úradníkov, ale svoje posúdenie môže oprieť aj o iné aspekty ich zásluh.

(pozri bod 53)

Odkaz:

Súdny dvor: 1. júla 1976, Wind/Komisia, 62/75, bod 17

Súd prvého stupňa: 13. júla 1995, Rasmussen/Komisia, T‑557/93, bod 20

Súd pre verejnú službu: 15. septembra 2005, Casini/Komisia, T‑132/03, body 55 a 152

3.      Podľa článku 5 ods. 2 prvého pododseku interných smerníc prijatých generálnym tajomníkom Parlamentu 19. októbra 2005 sú členovia poradného výboru pre povýšenie informovaní o rozhodnutiach prijatých menovacím orgánom, ktorý je povinný písomne odôvodniť každé odchýlenie sa od stanoviska výboru.

Len čo menovací orgán poslal predsedovi výboru pre povýšenie správu, z ktorej vyplýva, že vývoj zásluh nepovýšených úradníkov neodôvodňoval povýšenie, takéto odôvodnenie stačí na splnenie požiadaviek stanovených v článku 5 ods. 2 prvom pododseku interných smerníc.

V každom prípade, aj keby bola preukázaná procesná vada so zreteľom na už uvedený článok 5 ods. 2 prvý pododsek, ktorý sa týka vzťahov medzi menovacím orgánom a poradnými výbormi pre povýšenie, táto vada nemôže spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia o nepovýšení, keďže nedodržanie článku 5 ods. 2 prvého pododseku interných smerníc nemohlo ovplyvniť jeho obsah.

(pozri body 60 – 62)

4.      Menovací orgán nie je povinný odôvodniť rozhodnutie o povýšení ani vo vzťahu k osobe, ktorej je určené, ani vo vzťahu k nepovýšeným uchádzačom. Okrem toho sa odôvodnenie rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti považuje za zhodné s rozhodnutím, proti ktorému táto sťažnosť smerovala. Keď sa teda spor týka napadnutia rozhodnutia, ktorým bolo zamietnuté povýšenie úradníka, dôvody takého rozhodnutia, ktoré sa v zásade neodôvodňuje, vyplývajú z rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti, čo umožňuje úradníkovi oboznámiť sa s argumentáciou menovacieho orgánu.

(pozri body 75 a 77)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 20. februára 2002, Roman Parra/Komisia, T‑117/01, bod 25

Všeobecný súd Európskej únie: 9. decembra 2009, Komisia/Birkhoff, T‑377/08 P, bod 55