ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (plénum)
z 13. januára 2010
Spojené veci F-124/05 a F-96/06
A a G
proti
Európskej komisii
„Verejná služba – Úradníci – Žaloba o neplatnosť – Zastavenie konania – Žaloba o náhradu škody – Prípustnosť – Výsady a imunity – Zbavenie imunity voči právomoci súdov – Dôvernosť vyšetrovaní OLAF-om – Vyšetrovania IDOC-om – Prístup k lekárskej dokumentácii – Prístup k osobnému spisu – Disciplinárne konanie – Primeraná lehota“
Predmet: Žaloby podané podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorými žalobca vo veci F-124/05 navrhuje jednak zrušiť najmä rozhodnutie Komisie z 28. februára 2005, zamietajúce jeho žiadosť z 22. októbra 2004 o ukončenie disciplinárneho konania začatého proti nemu rozhodnutím zo 16. januára 2004, a jednak zaviazať Komisiu, aby mu zaplatila náhradu škody; vo veci F-96/06 ten istý žalobca navrhuje zaviazať Komisiu, aby mu zaplatila náhradu škody z dôvodu rozličných porušení právnych predpisov, ktorých sa podľa žalobcu dopustila
Rozhodnutie: Konanie sa v časti týkajúcej sa návrhov prednesených žalobcom v žalobe zapísanej do registra pod číslom F-124/05, A/Komisia, zastavuje. Komisii sa ukladá povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 30 000 eur ako náhradu ním utrpenej nemajetkovej ujmy. Komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť polovicu trov konania žalobcu vzťahujúcich sa na žaloby zapísané do registra pod číslami F-124/05, A/Komisia, a F-96/06, G/Komisia. Žalobca znáša polovicu vlastných trov konania vzťahujúcich sa na žaloby zapísané do registra pod číslami F-124/05, A/Komisia, a F‑96/06, G/Komisia.
Abstrakt
1. Úradníci – Žaloba o náhradu škody – Návrhy na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej neprimeranou dĺžkou disciplinárneho konania
(Služobný poriadok úradníkov, článok 73)
2. Úradníci – Sociálne zabezpečenie – Poistenie pre prípad úrazu a choroby z povolania – Paušálna náhrada škody podľa služobného poriadku – Žiadosť o dodatočnú náhradu škody na základe pochybenia vedúceho k vzniku zodpovednosti inštitúcie – Podmienky
(Služobný poriadok úradníkov, článok 73)
3. Úradníci – Sociálne zabezpečenie – Poistenie pre prípad úrazu a choroby z povolania – Invalidita – Stupeň invalidity – Určenie lekárskou komisiou
(Služobný poriadok úradníkov, článok 73; Spoločné pravidlá poistenia úradníkov Európskych spoločenstiev pre prípad úrazu a choroby z povolania, článok 19 ods. 3)
4. Úradníci – Disciplinárne opatrenia – Vyšetrovanie pred začatím disciplinárneho konania
(Služobný poriadok úradníkov, príloha IX)
5. Úradníci – Žaloba – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Sťažnosti založené na tých istých dôvodoch, ale s právne odlišným predmetom – Prípustnosť
(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)
6. Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Nezákonnosť – Ujma – Príčinná súvislosť
(Článok 340 druhý odsek ZFEÚ)
7. Úradníci – Žaloba – Akt spôsobujúci ujmu – Pojem – Rozhodnutie o zbavení úradníka alebo zamestnanca imunity – Zahrnutie
(Protokol o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev, článok 12; služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)
8. Úradníci – Sociálne zabezpečenie – Poistenie pre prípad úrazu a choroby z povolania – Určenie, že choroba je chorobou z povolania
(Služobný poriadok úradníkov, článok 73)
9. Úradníci – Sociálne zabezpečenie – Poistenie pre prípad úrazu a choroby z povolania – Zistenie existencie choroby z povolania
(Služobný poriadok úradníkov, články 26 a 73; pravidlá poistenia pre prípad úrazu a choroby z povolania, článok 21)
10. Európske spoločenstvá – Inštitúcie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001
(Služobný poriadok úradníkov, článok 26; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 2)
11. Konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti – Zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh založený – Odkaz na žalobu podanú žalobcom na tom istom súde v inej veci – Neprípustnosť – Výnimky
(Štatút Súdneho dvora, článok 21; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 44 ods. 1)
12. Úradníci – Disciplinárne opatrenia – Rozhodnutie o začatí disciplinárneho konania
(Služobný poriadok úradníkov, príloha IX)
13. Úradníci – Disciplinárne opatrenia – Začatie disciplinárneho konania – Voľná úvaha menovacieho orgánu
(Služobný poriadok úradníkov, príloha IX)
14. Úradníci – Povinnosť starostlivosti prislúchajúca administratíve – Hranice
15. Úradníci – Disciplinárne opatrenia – Disciplinárne konanie – Lehoty
(Služobný poriadok úradníkov, príloha IX)
1. Disciplinárne konanie stavia každého úradníka do neistej situácie, pokiaľ ide o jeho profesijnú budúcnosť, čím mu nevyhnutne spôsobuje určitý stres a úzkosť. Keď táto neistota pretrváva počas príliš dlhého obdobia, intenzita stresu a úzkosti spôsobených úradníkovi sa zvyšuje za hranicu toho, čo je ospravedlniteľné. Treba teda dospieť k názoru, že neprimeraná dĺžka trvania disciplinárneho konania vytvára predpoklad existencie nemajetkovej ujmy dotknutej osoby. V tejto súvislosti je potrebné rozlišovať na jednej strane nemajetkovú ujmu spôsobenú každému úradníkovi alebo dočasnému zamestnancovi nezávisle od prípadnej choroby a na strane druhej ujmu spôsobenú prípadnou psychickou chorobou – alebo zhoršením takej choroby –, ktorá má pôvod v neprimeranej dĺžke trvania uvedeného konania. Návrh na náhradu škody smerujúci k náprave prvého typu ujmy je prípustný bez ohľadu na stav prípadného konania začatého okrem toho úradníkom na základe článku 73 služobného poriadku. Naopak návrh na náhradu škody úradníka smerujúci k náhrade majetkovej a nemajetkovej ujmy, ktorá mu bola spôsobená chorobou z povolania vo všeobecnosti, nie je vo všeobecnosti prípustný dovtedy, kým nie je ukončené konanie začaté na základe článku 73 služobného poriadku.
(pozri body 147 a 149 – 151)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: 2. mája 2007, Giraudy/Komisia, F‑23/05, Zb. VS s. I‑A‑1‑121, II‑A‑1‑657, body 197 až 202
2. Žaloba, ktorou úradník požaduje náhradu ujmy, ktorú mal údajne utrpieť z dôvodu svojej choroby z povolania, podaná pred ukončením konania začatého na základe článku 73 služobného poriadku, je vo všeobecnosti predčasná, keďže vo fáze podania žaloby nie je možné posúdiť primeranú povahu náhrady škody podľa služobného poriadku, na ktorú by si dotknutá osoba mohla robiť nárok. Vo väčšine prípadov totiž vyžaduje určenie príčinnej súvislosti medzi podmienkami výkonu povolania a udávanou ujmou, rovnako ako vyhodnotenie uvedenej ujmy využitie lekárskeho posudku, takže určenie uvedenej príčinnej súvislosti a uvedenej ujmy zo strany súdu pred ukončením konania začatého na základe článku 73 služobného poriadku by nemalo zmysel, či dokonca nebolo by možné.
Z neukončenia lekárskeho postupu však nemožno systematicky vyvodzovať predčasnosť žaloby smerujúcej k priznaniu náhrady škody a príslušenstva z dôvodu nesprávneho služobného postupu, ktorého sa údajne dopustila inštitúcia. Vzhľadom na hospodárnosť konania, čo je zásada, ktorá vyžaduje vyváženie rozličných faktorov prítomných v každom konkrétnom prípade, súd môže zohľadniť najmä skutočnosť, že v danej veci nie je na vyhodnotenie spôsobenej nemajetkovej ujmy nevyhnutný lekársky posudok.
(pozri body 153, 154, 156 a 158)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 15. decembra 1999, Latino/Komisia, T‑300/97, Zb. VS s. I‑A‑259, II‑1263, body 94 a 95; 10. decembra 2008, Nardone/Komisia, T‑57/99, Zb. VS s. I‑A‑2‑83, II‑A‑2‑505, body 56 a 57
3. Článok 19 ods. 3 druhý odsek Spoločných pravidiel poistenia pre prípad úrazu a choroby z povolania, ktorý uvádza, že ak nemožno určiť stupeň invalidity po ukončení lekárskej liečby, správa lekárskej komisie musí uvádzať termín, ku ktorému sa najneskôr uskutoční revízia prípadu poistenca, treba vykladať zužujúco. Ak by totiž bolo možné, aby lekárska komisia viackrát odložila termín, v ktorý musí byť spis poisteného opätovne preskúmaný, určití poistení by za svojho života nikdy nedostali vyplatené dávky upravené článkom 73 služobného poriadku. Okrem toho rozširujúci výklad tohto ustanovenia by bol v rozpore s pojmom ustálenia, tak ako je definovaný v článku 19 ods. 3 pravidiel poistenia, podľa ktorého sa následky úrazu alebo choroby z povolania považujú za ustálené v prípade, že sú stabilizované alebo sa zlepšujú iba veľmi pomaly a veľmi obmedzeným spôsobom. Pojem ustálenie teda nevylučuje akýkoľvek vývoj stavu pacienta, ale vyplýva z neho stabilizácia alebo veľmi pomalý vývoj.
(pozri bod 161)
4. Inštitúcia má širokú právomoc voľnej úvahy, pokiaľ ide o začatie a vedenie administratívneho vyšetrovania, pod podmienkou, že existuje dôvodné podozrenie, že bolo spáchané disciplinárne previnenie.
(pozri body 173 a 188)
5. Je dovolené, aby sa úradník dovolával rovnakého dôvodu, rovnakého argumentu alebo rovnakej skutočnosti na podporu viacerých sťažností, ktorých predmet je právne odlišný.
(pozri bod 205)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 19. septembra 2008, Chassagne/Komisia, T‑253/06 P, Zb. VS s. I‑B‑1‑43, II‑B‑1‑295, bod 149
6. V rámci žaloby o náhradu škody prináleží žalobcovi preukázať, že podmienky vzniku mimozmluvnej zodpovednosti Európskej únie sú splnené. Existuje však obmedzenie tohto pravidla, ak skutočnosť zakladajúca nárok na náhradu škody mohla nastať v dôsledku viacerých rôznych príčin a ak žalovaná inštitúcia nepredložila nijaký dôkaz, ktorý by umožňoval zistiť, ktorá z nich spôsobila túto skutočnosť, hoci práve žalovaná inštitúcia si mohla najlepšie zadovážiť príslušné dôkazy, takže pretrvávajúca neistota musí ísť na jej ťarchu.
(pozri bod 213)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 8. júla 2008, Franchet a Byk/Komisia, T‑48/05, Zb. s. II‑1585, body 182 a 183
7. Imunita voči právomoci súdov stanovená článkom 12 Protokolu o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev chráni úradníkov a ostatných zamestnancov pred stíhaniami orgánmi členských štátov z dôvodu činnosti v rámci ich úradného postavenia. Rozhodnutie o zbavení imunity úradníka alebo iného zamestnanca teda mení jeho právne postavenie tým, že zruší uvedenú ochranu a obnoví jeho postavenie ako osoby, ktorá podlieha všeobecnému právu členských štátov, čím ho bez potreby akýchkoľvek sprostredkujúcich ustanovení vystaví opatreniam uvedeného všeobecného práva, najmä obmedzeniu osobnej slobody a súdnemu stíhaniu.
Právomoc voľnej úvahy ponechaná vnútroštátnym orgánom následne po rozhodnutí o zbavení imunity, pokiaľ ide o pokračovanie alebo ukončenie trestného stíhania voči úradníkovi alebo zamestnancovi, nemá vplyv na priamu dotknutosť právneho postavenia tejto osoby, pretože účinky spojené s rozhodnutím o zbavení imunity sa obmedzujú na zrušenie ochrany, na ktorú mala táto osoba nárok ako úradník alebo zamestnanec, a nevyžadujú žiadne doplňujúce vykonávacie opatrenie.
Z toho vyplýva, že rozhodnutie, ktorým inštitúcia zbaví úradníka alebo zamestnanca imunity voči právomoci súdov, predstavuje akt spôsobujúci mu ujmu.
(pozri body 231 – 233)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 15. októbra 2008, Mote/Parlament, T‑345/05, Zb. s. II‑2849, body 34 a 35
8. Predmetom administratívneho vyšetrovania vedeného na základe článku 73 služobného poriadku je objektívnym spôsobom zhromaždiť všetky skutkové okolnosti umožňujúce preukázať pôvod choroby, ktorou trpí dotknutý úradník, vo výkone povolania, rovnako ako aj okolnosti, za ktorých k nej došlo. V prípade, keď sú pracovné podmienky dotknutého úradníka v centre záujmu týkajúceho sa pôvodu ochorenia, ktorým trpí, vo výkone povolania, vyšetrovanie musí zahŕňať podrobnú objektívnu analýzu tak pracovných podmienok dotknutej osoby, ako aj jej ochorenia.
(pozri bod 263)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 3. marca 2004, Vainker/Parlament, T‑48/01, Zb. VS s. I‑A‑51, II‑197, bod 129
9. Článok 26 služobného poriadku stanovuje založenie osobného spisu pre každého úradníka obsahujúceho všetky dokumenty týkajúce sa jeho administratívneho postavenia a všetky správy týkajúce sa jeho spôsobilosti, výkonnosti a správania, ako aj všetky vyjadrenia úradníka k týmto dokumentom. Inštitúcia nemôže proti úradníkovi využiť listiny, ani sa voči nemu dovolávať listín, pokiaľ s nimi nebol oboznámený pred ich vložením do osobného spisu. Cieľom týchto ustanovení je zaručiť práva na obhajobu úradníka.
Pokiaľ ide o prístup k dokumentom medicínskej povahy v rámci konania o uznanie choroby z povolania, spoločné pravidlá poistenia pre prípad úrazu a choroby z povolania zaviedli osobitný postup predpokladajúci postúpenie úplnej lekárskej správy, na ktorej je založené rozhodnutie, ktoré plánuje prijať menovací orgán, lekárovi vybranému úradníkom, ak o to tento úradník požiada, po oboznámení sa s návrhom rozhodnutia podľa článku 21 pravidiel poistenia, rovnako ako využitie lekárskej komisie, ktorej súčasťou je lekár vybraný úradníkom.
Rešpektovanie práv úradníka totiž vyžaduje, aby mu bol priznaný prístup k dokumentom medicínskej povahy. Túto možnosť uznanú v prospech úradníka však treba zosúladiť s potrebami lekárskeho tajomstva, ktoré od každého lekára vyžaduje posúdenie možnosti oboznámenia osôb, ktoré lieči alebo vyšetruje, s povahou ochorení, ktorými by mohli byť postihnuté. Pravidlá poistenia tým, že upravujú priamy prístup k dokumentom medicínskej povahy prostredníctvom účasti lekára označeného úradníkom, ktorému úradník dôveruje, zosúlaďujú práva úradníka s potrebami lekárskeho tajomstva.
Rešpektovanie práv úradníka vyžaduje, aby mu bol uznaný prístup nielen k dokumentom medicínskej povahy, ale aj ku skutkovým zisteniam slúžiacim ako základ rozhodnutia, ktoré má byť prijaté na základe článku 73 služobného poriadku. Medicínsku povahu treba uznať aj pri dokumentoch vzťahujúcich sa na skutkové zistenia súvisiace s nehodou, ku ktorej došlo počas práce, ktoré môže slúžiť ako základ konania smerujúceho k uznaniu existencie pracovného úrazu alebo choroby z povolania v zmysle pravidiel poistenia.
Je nevyhnutné, aby úplná lekárska správa, pri ktorej môže úradník požadovať, aby bola postúpená ním vybranému lekárovi a ktorá musí byť postúpená členom lekárskej komisie upravenej pravidlami poistenia, obsahovala prípadnú správu z administratívneho vyšetrovania. Takto môže úradník, ak podal v tomto zmysle žiadosť, zaujať stanovisko ku zisteniam obsiahnutým vo vyšetrovacej správe prostredníctvom účasti lekára, ktorému dôveruje, a posúdiť vhodnosť žiadosti o poskytnutie stanoviska lekárskou komisiou.
Okrem toho medicínska povaha určitých dokumentov nebráni tomu, aby sa tieto dokumenty mohli týkať prípadne aj administratívneho postavenia úradníka. Za takého predpokladu musia byť tieto dokumenty v osobnom spise dotknutej osoby.
Takže na jednej strane spis, ktorý slúži pre lekára vymenovaného inštitúciou alebo pre lekársku komisiu ako základ na posúdenie pôvodu choroby vo výkone povolania, má medicínsku povahu a možno sa s ním teda oboznámiť jedine nepriamo prostredníctvom lekára určeného úradníkom a na strane druhej listiny administratívnej povahy, ktoré sa v tomto spise môžu objaviť a môžu mať vplyv na administratívne postavenie úradníka, musia byť zároveň obsahom osobného spisu, kde sa s nimi v súlade s článkom 26 služobného poriadku úradník môže oboznámiť priamo.
Všetky dokumenty predložené lekárovi vymenovanému inštitúciou alebo lekárskej komisii teda patria do režimu upraveného pravidlami poistenia. Zaradenie určitých dokumentov do osobného spisu úradníka, ako aj možnosť, aby sa s nimi úradník oboznámil, je teda namieste len vtedy, keď sú tieto dokumenty využité na posúdenie alebo zmenu administratívneho postavenia úradníka administratívou, pod ktorú patrí.
(pozri body 275 – 282)
Odkaz:
Súdny dvor: 28. júna 1972, Brasseur/Parlament, 88/71, Zb. s. 499, bod 11; 7. októbra 1987, Strack/Komisia, 140/86, Zb. s. 3939, body 7, 9, 10, bod 11 a tam citovaná judikatúra, ako aj body 12 a 13; 1. októbra 1991, Vidrányi/Komisia, C‑283/90 P, Zb. s. I‑4339, body 20 až 22, 24 a 25
Súd prvého stupňa: 12. júla 1990, Vidrányi/Komisia, T‑154/89, Zb. s. II‑445, body 33 až 36; Vainker/Parlament, už citovaný, body 136 a 137
10. Zo samotného názvu nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktorého článok 4 ods. 2 tretia zarážka umožňuje inštitúciám odmietnuť prístup k dokumentu v prípade, keby sa jeho zverejnením porušila ochrana účelu inšpekcií, vyšetrovania a kontroly, vyplýva, že jeho pôsobnosť sa týka prístupu verejnosti k dokumentom Parlamentu, Rady a Komisie. Práva úradníka alebo zamestnanca, ktorý požaduje oboznámiť sa s dokumentom týkajúcim sa jeho administratívneho postavenia, však nie sú rovnaké ako práva člena verejnosti, ktorý by požadoval prístup k dokumentom inštitúcie. Práva úradníkov a zamestnancov v danej oblasti totiž vyplývajú z osobitných ustanovení článku 26 služobného poriadku, ktoré ukladajú osobitné povinnosti inštitúciám s cieľom zaručiť práva dotknutej osoby na obhajobu. Úradníci teda požívajú vlastné právo, založené na článku 26 služobného poriadku. Okrem toho žiadosť úradníka môže prípadne spadať do rozsahu pôsobnosti osobitných ustanovení v oblasti verejnej služby, ktoré sa týkajú prístupu k osobitným typom dokumentov, ako sú napríklad dokumenty medicínskej povahy. Výnimka upravená článkom 4 ods. 2 treťou zarážkou nariadenia č. 1049/2001 nie je prekážkou uplatnenia ustanovení uvedených v článku 26 služobného poriadku.
(pozri body 289 a 291 – 296)
11. Cieľom článku 44 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa je umožniť sudcovi rozhodnúť o prednesených žalobných dôvodoch s dostatočnou presnosťou. Toto ustanovenie však nemožno vykladať spôsobom, ktorého dôsledkom by bolo vyžadovanie nadmerného formalizmu od účastníkov, ktorý by len zaťažoval súdne konanie.
Vzhľadom na osobitné okolnosti veci teda možno považovať za prípustný žalobný dôvod obsiahnutý v žalobe podanej na Súd pre verejnú službu, ktorý odkazuje na všetky žalobné dôvody formulované v inej žalobe podanej na tento súd tým istým žalobcom v prípade, keď obe súvisiace veci boli spojené, keďže cieľom takéhoto odkazu je, aby sa žalobca vyhol opakovaniu rozsiahleho rozboru a opätovnému poskytovaniu príloh v rozsahu niekoľkých stoviek strán.
(pozri body 314 – 318)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 11. júna 2009, Othman/Rada a Komisia, T‑318/01, Zb. s. II‑1627, bod 57
12. Zákonnosť aktu musí byť skúmaná podľa skutkového a právneho stavu existujúceho v čase, keď bol tento akt prijatý, pričom prípadné skutočnosti, ktoré vyšetrovanie v rámci disciplinárneho konania odhalilo po prijatí rozhodnutia o začatí uvedeného konania, nemôžu ovplyvniť zákonnosť uvedeného rozhodnutia, keďže predmetom vyšetrovania je najmä určiť, či pôvodné podozrenia boli dôvodné. Navyše vzhľadom na predmet a cieľ disciplinárneho konania nie je nevyhnutné, aby boli skutky vytýkané dotknutej osobe preukázané na to, aby mohlo byť platne začaté disciplinárne konanie. Cieľom disciplinárneho konania je presne objasniť skutky vytýkané dotknutej osobe.
(pozri body 351 a 360)
Odkaz:
Súdny dvor: 7. februára 1979, Francúzsko/Komisia, 15/76 a 16/76, Zb. s. 321, bod 7
Súd pre verejnú službu: Giraudy/Komisia, už citovaný, bod 145
13. Okolnosť, že disciplinárne konanie bolo ukončené bez uloženia disciplinárnej sankcie predmetnému úradníkovi, nemôže súdu zabrániť vo výkone kontroly zákonnosti rozhodnutia týkajúceho sa začatia disciplinárneho konania voči dotknutej osobe. Existovalo by totiž riziko svojvôle, ak by sme pripustili, že menovací orgán má absolútnu a neobmedzenú právomoc začať disciplinárne konanie voči úradníkovi, potom ho ukončiť bez prijatia sankcie, pričom uvedený úradník nemal možnosť vo vhodnom okamihu odporovať proti rozhodnutiu začať uvedené konanie, a to z dôvodu neexistencie sankcie, voči ktorej by mohol namieriť prípadné odvolanie. Musí teda existovať právne obmedzenie voľnej úvahy menovacieho orgánu vtedy, keď prijíma rozhodnutie o začatí disciplinárneho konania. Také obmedzenie musí podliehať kontrole súdu.
Navyše riziko svojvôle by pretrvávalo, ak by sme pripustili, že prípady protiprávnosti rozhodnutia týkajúceho sa začatia disciplinárneho konania voči úradníkovi sa obmedzujú na prípady zneužitia právomoci. Menovací orgán treba preto považovať za vykonávajúci svoje právomoci protiprávnym spôsobom nielen v prípade dôkazu zneužitia právomoci, ale aj v prípade neexistencie dostatočne presných a relevantných dôkazov nasvedčujúcich tomu, že dotknutá osoba sa dopustila disciplinárneho previnenia.
Vzhľadom na rozsiahlu právomoc voľnej úvahy, ktorou disponuje menovací orgán a obmedzenia, ktoré mu treba stanoviť, sa súdna kontrola musí obmedziť na overenie vecnej správnosti okolností zohľadnených administratívou na účely začatia disciplinárneho konania, neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia vytýkaných skutkov a neexistencie zneužitia právomoci.
(pozri body 352 – 354 a 365 – 367)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 15. mája 1997, N/Komisia, T‑273/94, Zb. VS s. I‑A‑97, II‑289, bod 125; 17. mája 2000, Tzikis/Komisia, T‑203/98, Zb. VS s. I‑A‑91, II‑393, bod 50; Franchet a Byk/Komisia, už citovaný, bod 352
14. Povinnosť starostlivosti odráža rovnováhu vzájomných práv a povinností, ktorú služobný poriadok vytvoril vo vzťahoch medzi verejným orgánom a zamestnancami verejnej služby. Z tejto povinnosti vyplýva najmä to, že pri rozhodovaní o situácii úradníka menovací orgán vezme do úvahy všetky skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť jeho rozhodnutie, a pritom má na zreteli nielen záujem služby, ale aj záujem dotknutého úradníka.
Požiadavky povinnosti starostlivosti nemožno vykladať tak, že samy osebe bránia menovaciemu orgánu v začatí a vedení disciplinárneho konania voči úradníkovi. Také rozhodnutie je totiž prijímané predovšetkým v záujme, ktorý má inštitúcia na tom, aby boli prípadné porušenia služobných povinností úradníka zistené, a ak je to potrebné, sankcionované. Inštitúcii teda nemožno vytýkať žiadne porušenie jej povinnosti starostlivosti z jednoduchého dôvodu, že začala disciplinárne konanie voči úradníkovi.
(pozri body 376 – 378)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 20. júna 1990, Burban/Parlament, T‑133/89, Zb. s. II‑245, bod 27; 6. júla 1999, Séché/Komisia, T‑112/96 a T‑115/96, Zb. VS s. I‑A‑115, II‑623, bod 147
15. Zo zásady riadnej správy vecí verejných vyplýva, že orgány vedúce disciplinárne konanie sú povinné viesť disciplinárne konanie s náležitou starostlivosťou a konať tak, aby bol každý vyšetrovací úkon vykonaný v lehote primeranej vo vzťahu k predošlému úkonu. Táto povinnosť náležitej starostlivosti a dodržania primeranej lehoty je namieste, aj pokiaľ ide o začatie disciplinárneho konania, najmä v prípade a od okamihu, keď sa administratíva dozvedela o skutkoch alebo o správaní, ktoré môžu predstavovať porušenia služobných povinností úradníka.
Neprimeraná doba trvania disciplinárneho konania môže vyplynúť tak z vedenia predchádzajúceho administratívneho vyšetrovania, ako aj zo samotného disciplinárneho konania. Obdobie, ktoré treba zohľadniť na posúdenie primeranosti doby trvania disciplinárneho konania, je nielen to, ktoré sa začína rozhodnutím začať uvedené konanie. Otázka, či už raz začaté disciplinárne konanie bolo vedené s požadovanou náležitou starostlivosťou, bude ovplyvnená okolnosťou, že medzi výskytom údajného disciplinárneho previnenia a rozhodnutím začať disciplinárne konanie uplynie viac alebo menej dlhé obdobie.
Primeranú dobu trvania konania treba posudzovať vo svetle okolností prípadu a najmä významu sporu pre dotknutú osobu, zložitosti veci, ako aj správania žalobcu a správania príslušných orgánov. Nijaký konkrétny faktor nie je rozhodujúci. Je potrebné osobitne preskúmať každý z nich a potom vyhodnotiť ich kumulatívny účinok. Určité príklady omeškania pripísateľné menovaciemu orgánu nemusia vyzerať neprimerane, ak sú posudzované izolovanie, ale sú také, ak sa posudzujú spoločne. Požiadavky v oblasti náležitej procesnej starostlivosti však nepresahujú požiadavky, ktoré sú zlučiteľné so zásadou riadnej správy vecí verejných.
Keď z dôvodu rozhodnutí prijatých menovacím orgánom konanie presiahlo to, čo by sa za obvyklých okolností považovalo za primeranú dobu trvania, je úlohou tohto orgánu preukázať existenciu konkrétnych okolností takej povahy, aby toto prekročenie odôvodnili.
(pozri body 390 – 395)
Odkaz:
Súdny dvor: 17. decembra 1998, Baustahlgewerbe/Komisia, C‑185/95 P, Zb. s. I‑8417, bod 29 a tam citovaná judikatúra; 5. mája 1983, Ditterich/Komisia, 207/81, Zb. s. 1359, bod 26
Súd prvého stupňa: 10. júna 2004, François/Komisia, T‑307/01, Zb. s. II‑1669, bod 47
Súd pre verejnú službu: 8. novembra 2007, Andreasen/Komisia, F‑40/05, Zb. VS s. I‑A‑1‑337, II‑A‑1‑1859, bod 194 a tam citovaná judikatúra, ktorý je predmetom odvolania na Všeobecnom súde Európskej únie, vec T‑17/08 P