Spojené veci T‑309/04, T‑317/04, T‑329/04 a T‑336/04

TV 2/Danmark A/S a i.

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Štátna pomoc – Opatrenia prijaté dánskymi orgánmi v prospech verejnoprávneho vysielateľa TV2 na účely financovania jeho úlohy vo verejnom záujme – Opatrenia kvalifikované ako štátna pomoc čiastočne zlučiteľná a čiastočne nezlučiteľná so spoločným trhom – Žaloba o neplatnosť – Prípustnosť – Záujem na konaní – Právo na obranu – Vysielanie vo verejnom záujme – Definícia a financovanie – Štátne zdroje – Povinnosť odôvodnenia – Povinnosť preskúmania“

Abstrakt rozsudku

1.      Žaloba o neplatnosť – Záujem na konaní – Nevyhnutnosť skutočne existujúceho záujmu

(Článok 230 ES)

2.      Hospodárska súťaž – Podniky poverené správou služieb všeobecného hospodárskeho záujmu – Definícia služieb všeobecného hospodárskeho záujmu – Voľná úvaha členských štátov

(Článok 86 ods. 2 ES; Amsterdamský protokol)

3.      Pomoc poskytovaná štátmi – Rozhodnutie Komisie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania o štátom opatrení dočasne kvalifikovanom ako nová pomoc – Povinnosť odôvodnenia

(Článok 88 ods. 2 ES; nariadenie Rady č. 659/1999, článok 6)

1.      Žaloba o neplatnosť podaná fyzickou alebo právnickou osobou je prípustná iba vtedy, ak má žalobca záujem na zrušení napadnutého aktu.

Takýto záujem predpokladá, že samotné zrušenie tohto aktu bude mať právne dôsledky alebo, inak povedané, že výsledok žaloby bude môcť poskytnúť prospech účastníkovi konania, ktorý ju podal.

Príjemca štátnej pomoci má teda záujem na konaní proti rozhodnutiu Komisie, ktorým sa konštatovalo, že uvedené pomoci sú čiastočne zlučiteľné a čiastočne nezlučiteľné so spoločným trhom, pokiaľ analýza Komisie ukazuje vzájomnú závislosť a neoddeliteľnosť kvalifikácie zlučiteľnosti a nezlučiteľnosti, ktorá bráni posúdeniu prípustnosti žaloby tým, že napadnuté rozhodnutie sa rozdelilo na dve časti, z ktorých jedna kvalifikuje sporné opatrenia ako pomoc čiastočne nezlučiteľnú a druhá ich kvalifikuje ako štátnu pomoc čiastočne zlučiteľnú.

Okrem toho záujem na konaní, ktorý musí skutočne existovať a posudzuje sa ku dňu, keď bola podaná žaloba, možno vyvodiť z existencie preukázaného „rizika“, že právne postavenie žalobcov by bolo dotknuté podaním žalôb na súde alebo že „riziko“ podania žaloby na súd skutočne existuje.

(pozri body 67, 68, 72 – 74, 79)

2.      Členské štáty pri definovaní toho, čo pokladajú za služby všeobecného hospodárskeho záujmu, disponujú širokou mierou voľnej úvahy. Komisia preto môže vymedzenie takejto služby členským štátom spochybniť iba v prípade zjavne nesprávneho posúdenia.

Možnosť členského štátu vymedziť službu všeobecného hospodárskeho záujmu spočívajúcu vo vysielaní extenzívnym spôsobom, ako obsahujúcu vysielanie univerzálnej programovej štruktúry, nemožno spochybniť na základe skutočnosti, že verejnoprávny vysielateľ vykonáva okrem toho aj obchodné činnosti, najmä predaj reklamného priestoru. Takéto spochybnenie by totiž viedlo k tomu, že by sa samotná definícia služby všeobecného hospodárskeho záujmu spočívajúcej vo vysielaní stala závislou od vlastného spôsobu financovania. Služba všeobecného hospodárskeho záujmu sa však hypoteticky definuje vo vzťahu k všeobecnému záujmu, ktorému sa snaží vyhovieť, a nie vo vzťahu k prostriedkom, ktoré zabezpečujú jej poskytovanie.

(pozri body 101, 107, 108)

3.      Podľa článku 6 nariadenia č. 659/1999 týkajúceho sa „konania o štátnej pomoci“, ak Komisia rozhodne o začatí konania vo veci formálneho zisťovania o vnútroštátnom opatrení, môže rozhodnutie o začatí konania obmedziť na zhrnutie relevantných skutkových a právnych okolností, uvedenie „predbežného ohodnotenia“ dotknutého štátneho opatrenia s cieľom určiť, či má povahu pomoci, a vyjadrenie dôvodov, ktoré vedú k pochybnostiam o jeho zlučiteľnosti so spoločným trhom. Podľa toho istého článku 6 rozhodnutie o začatí konania musí umožniť dotknutým osobám efektívne sa zúčastniť na konaní vo veci formálneho zisťovania, v rámci ktorého budú mať možnosť uplatniť svoje tvrdenia. Na tento účel stačí, ak sa dotknuté osoby môžu zoznámiť s úvahami, ktoré viedli Komisiu k predbežnej domnienke, že dotknuté opatrenie by mohlo byť novou pomocou nezlučiteľnou so spoločným trhom.

(pozri body 138, 139)