Vec T‑602/15 RENV
Liam Jenkinson
proti
Rade Európskej únie a i.
Rozsudok Všeobecného súdu (deviata rozšírená komora) z 10. novembra 2021
„Arbitrážna doložka – Civilný medzinárodný personál medzinárodných misií Európskej únie – Prijatie do zamestnania na zmluvnom základe – Po sebe nasledujúce pracovné zmluvy na dobu určitú – Žiadosť o rekvalifikáciu všetkých zmluvných vzťahov na zmluvu na dobu neurčitú – Žaloba o náhradu škody zo zmluvnej zodpovednosti – Žaloba o mimozmluvnú zodpovednosť“
1. Súdne konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti – Zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh založený – Žalobné dôvody uvádzané na podporu námietky nezákonnosti, ktoré nie sú podložené presnými tvrdeniami – Neprípustnosť námietky
[Článok 277 ZFEÚ; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 76 písm. d)]
(pozri bod 48)
2. Súdne konanie – Podanie návrhu na Všeobecný súd na základe arbitrážnej doložky – Právomoc Všeobecného súdu – Zmluvný vzťah založený na opakovanom uzatváraní pracovných zmlúv na dobu určitú – Žiadosť o rekvalifikáciu všetkých zmluvných vzťahov na zmluvu na dobu neurčitú a o odškodnenie za nezákonné prepustenie – Arbitrážne doložky určujúce v poslednej zmluve súdy Únie a v predchádzajúcich zmluvách súdy členského štátu – Návrh vyplývajúci z poslednej zmluvy – Zohľadnenie zmluvných vzťahov, ktoré predchádzali poslednej zmluve
(Článok 272 ZFEÚ)
(pozri body 64 – 66)
3. Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Právomoc súdu Únie – Akty prijaté medzinárodnou misiou Únie v oblasti riadenia zamestnancov – Zahrnutie
(Článok 19 ods. 1 a článok 24 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ; článok 268, článok 275 prvý odsek a článok 340 druhý odsek ZFEÚ, Charta základných práv Európskej únie, článok 47)
(pozri body 68, 69)
4. Súdne konanie – Podanie návrhu na Všeobecný súd na základe arbitrážnej doložky – Zmluva podliehajúca vnútroštátnemu právu – Uplatniteľnosť vnútroštátneho hmotného práva – Dodržanie zákazu zneužitia práva ako všeobecnej zásady práva Únie
(Články 151 a 272 ZFEÚ; smernica Rady 1999/70, príloha)
(pozri body 96 – 101)
5. Súdne konanie – Podanie návrhu na Všeobecný súd na základe arbitrážnej doložky – Pracovné zmluvy zamestnancov medzinárodnej misie Únie – Žaloba o náhradu škody zo zmluvnej zodpovednosti – Určenie rozhodného práva
(Článok 272 ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 593/2008, článok 3 ods. 1 a článok 8)
(pozri body 103 – 106, 119, 123, 125, 128 – 139)
6. Sociálna politika – Rámcová dohoda o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP – Smernica 1999/70 – Opatrenia zamerané na predchádzanie zneužitiu pracovných zmlúv opätovne uzatváraných na dobu určitú – Objektívne dôvody odôvodňujúce opätovné uzatváranie takýchto zmlúv – Civilný medzinárodný personál medzinárodnej misie Únie – Opätovné obnovovanie zmlúv úzko súvisiace s osobitným a dočasným kontextom uvedenej misie – Prípustnosť
[Smernica Rady 1999/70, príloha, doložka 5 bod 1 písm. a); Jednotná akcia Rady 2008/124/SZBP, článok 9 ods. 3]
(pozri body 150 – 156, 176 – 188)
7. Súdne konanie – Podanie návrhu na Všeobecný súd na základe arbitrážnej doložky – Právomoc Všeobecného súdu – Rozsah – Zákaz rozhodnúť ultra petita – Povinnosť rešpektovať rámec sporu vymedzený účastníkmi konania
(Článok 272 ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, článok 21; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 76 a článok 84 ods. 1)
(pozri body 208, 209)
8. Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Civilné misie Európskej únie – Personál – Medzinárodný civilný personál – Prijatie do zamestnania na zmluvnom základe – Právny základ
(Článok 28 ods. 1 prvý pododsek ZEÚ; Jednotná akcia Rady 2008/124/SZBP, článok 9 ods. 3 a článok 10 ods. 3)
(pozri body 226 – 228)
9. Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Civilné misie Európskej únie – Personál – Medzinárodný civilný personál – Prijatie do zamestnania na zmluvnom základe – Uplatnenie rozdielnych vnútroštátnych právnych predpisov podľa individuálne uzavretých zmlúv – Porušenie zásad rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie – Neexistencia
(Článok 28 ods. 1 prvý pododsek ZEÚ; Jednotná akcia Rady 2008/124/SZBP, článok 9 ods. 3 a článok 10 ods. 3)
(pozri bod 230)
10. Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Civilné misie Európskej únie – Personál – Medzinárodný civilný personál – Prijatie do zamestnania na zmluvnom základe – Diskriminácia v porovnaní s personálom Únie vyslaným do týchto misií a zamestnaným podľa podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov – Neexistencia
(Článok 28 ods. 1 prvý pododsek ZEÚ; Jednotná akcia Rady 2008/124/SZBP, článok 9 ods. 3 a článok 10 ods. 3)
(pozri body 231, 232)
11. Súdne konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti – Určenie predmetu konania – Zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh založený – Žaloba o náhradu škody spôsobenej inštitúciou Únie – Neuvedenie údajov o charaktere a rozsahu škody, ako aj o príčinnej súvislosti – Neprípustnosť
[Štatút Súdneho dvora, článok 21 prvý odsek a článok 53 prvý odsek; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 76 písm. d)]
(pozri body 243, 244)
Zhrnutie
Žalobca, írsky štátny príslušník, bol zamestnaný od augusta 1994 do novembra 2014 v rámci troch medzinárodných misií Európskej únie s krátkymi prerušeniami medzi obdobiami zamestnania v rámci každej z uvedených misií na základe opakovane uzatváraných pracovných zmlúv na dobu určitú (ďalej len „ZDU“). V období od apríla 2010 do novembra 2014 bol naposledy zamestnaný ako medzinárodný zamestnanec misie Eulex Kosovo, misie krízového medzinárodného riadenia, ktorá bola zriadená v kontexte spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP). Jeho jedenásta a posledná ZDU nebola obnovená po 14. novembri 2014 z dôvodu rozhodnutia o reštrukturalizácii tejto misie, ktoré viedlo k zrušeniu jeho pracovného miesta.
V októbri 2015 podal žalobca na Všeobecný súd žalobu proti Rade Európskej únie, Európskej komisii, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, ako aj proti misii Eulex Kosovo (ďalej len „žalovaní“). Touto žalobou sa v podstate domáhal:
– po prvé rekvalifikácie všetkých po sebe nasledujúcich ZDU na pracovnú zmluvu na dobu neurčitú (ďalej len „ZDN“) a náhrady zmluvných škôd, ktoré utrpel v dôsledku zneužitia po sebe nasledujúcich ZDU a takto prekvalifikovaného prerušenia ZDN (ďalej len „prvý žalobný návrh“),
– po druhé náhrady mimozmluvnej škody, ktorú utrpel z dôvodu, že nebol prijatý do zamestnania v rámci režimu uplatniteľného na zamestnancov Únie (ďalej len „druhý žalobný návrh“), a
– po tretie a subsidiárne náhrady škody, ktorú utrpel z dôvodu, že žalovaní v rámci zmluvného vzťahu, ktorý mu uložili, porušili viaceré všeobecné zásady práva Únie (ďalej len „tretí žalobný návrh“).
Uznesením z 9. novembra 2016(1) Všeobecný súd zamietol túto žalobu z dôvodu, že zjavne nemal právomoc rozhodovať o prvých dvoch žalobných návrhoch a tretí žalobný návrh bol zjavne neprípustný. Rozsudkom z 5. júla 2018(2), vydaným v odvolacom konaní, však Súdny dvor zrušil toto uznesenie a vrátil vec Všeobecnému súdu na ďalšie konanie.
Svojím rozsudkom vydaným po vrátení veci Všeobecný súd vyhlásil, že má právomoc rozhodovať o troch žalobných návrhoch, ale znova zamietol žalobu v celom jej rozsahu ako čiastočne nedôvodnú a čiastočne neprípustnú. V tomto rozsudku sa Všeobecný súd vyjadruje jednak k rozsahu právomoci súdu Únie vo vzťahu k arbitrážnej doložke a jednak k otázke, aké sú podmienky a právo uplatniteľné na pracovné zmluvy medzinárodného civilného personálu medzinárodných misií Únie.
Posúdenie Všeobecným súdom
Všeobecný súd najprv potvrdzuje svoju právomoc rozhodnúť spor.
Pokiaľ ide o prvý žalobný návrh, ktorý sa v podstate týka rekvalifikácie všetkých po sebe nasledujúcich ZDU na ZDN a náhrady súvisiacej zmluvnej škody, Všeobecný súd konštatuje, že jeho právomoc vyplýva z arbitrážnej doložky v zmysle článku 272 ZFEÚ obsiahnutej v poslednej ZDU žalobcu a označujúcej súd Únie pre všetky spory týkajúce sa zmluvy. Konkrétne sa domnieva, že táto právomoc sa vzťahuje aj na preskúmanie ZDU, ktoré predchádzali poslednej zmluve, aj keď tieto zmluvy neobsahovali takúto arbitrážnu doložku, keďže návrhy žalobcu sa týkajú existencie jediného a nepretržitého pracovnoprávneho vzťahu založeného na po sebe nasledujúcich ZDU, pričom ide o návrhy vyplývajúce tiež z poslednej ZDU.
Pokiaľ ide o druhý a tretí žalobný návrh, ktoré sa v podstate týkajú prípadnej mimozmluvnej zodpovednosti žalovaných za akty personálneho manažmentu týkajúce sa operácií „v teréne“, medzi ktoré patrí prijímanie medzinárodných civilných zamestnancov medzinárodných misií Únie, právomoc Všeobecného súdu rozhodnúť o nich vyplýva zo všeobecných ustanovení Zmluvy o FEÚ, ktoré priznávajú súdu Únie právomoc rozhodovať spory v oblasti mimozmluvnej zodpovednosti.(3)
Všeobecný súd ďalej v priebehu preskúmania dôvodnosti prvého žalobného návrhu na úvod pripomína, že vzhľadom na arbitrážnu doložku, ktorá ho označuje, musí rozhodnúť o žiadosti o zmenu kvalifikácie jedenástich ZDU uzatvorených s misiou Eulex Kosovo v súlade s vnútroštátnym hmotným pracovným právom uplatniteľným na uvedené zmluvy pri dodržaní všeobecných zásad práva Únie, najmä zákazu zneužitia práva. Na účely určenia rozhodného práva použil pravidlá medzinárodného práva súkromného a najmä ustanovenia nariadenia Rím I(4).
Všeobecný súd, ktorý následne preskúmal jedenásť ZDU so zreteľom na tieto ustanovenia, dospel k záveru, že je potrebné uplatniť írske právo na celý zmluvný vzťah, ktorý vznikol na základe uvedených zmlúv. Pokiaľ ide totiž na jednej strane o prvých deväť ZDU, konštatuje, že na základe uplatnenia pravidla voľby rozhodného práva zmluvnými stranami(5) si zmluvné strany určili právo krajiny pôvodu a trvalého daňového domicilu žalobcu pred jeho nástupom do funkcie v rámci misie, teda írske právo, ako uplatniteľné vnútroštátne pracovné právo. Pokiaľ ide na druhej strane o posledné dve ZDU, ktoré neobsahovali ustanovenie, pokiaľ ide o voľbu uplatniteľného práva, Všeobecný súd uplatňuje pravidlo najužších väzieb,(6) ktoré ho vedie k záveru, že tieto dve zmluvy naďalej podliehajú írskemu právu, keďže medzi zmluvnými stranami skutočne existoval nepretržitý pracovnoprávny vzťah od prvej z jedenástich ZDU a že daňový režim, systém sociálneho zabezpečenia a dôchodkového zabezpečenia, do ktorých patril žalobca, sa v súlade s poslednými dvomi ZDU riadili írskym právom.
Podľa írskej právnej úpravy uplatniteľnej na ZDU(7), ktorá preberá právnu úpravu Únie v danej oblasti(8), po uplynutí maximálneho trvania pracovných pomerov tak neskoršie obnovenie ZDU predpokladá existenciu „objektívnych dôvodov“ odôvodňujúcich túto ZDU, v prípade absencie ktorých sa obnovovaná zmluva považuje za uzavretú na dobu neurčitú.
Keďže Všeobecný súd konštatoval, že maximálna doba povolená írskou právnou úpravou bola v čase uzavretia posledných dvoch dotknutých ZDU prekročená, preskúmal, či existovali objektívne dôvody odôvodňujúce uzatvorenie ZDU. V tejto súvislosti sa domnieva, že okolnosti vlastné misii Eulex Kosovo, a najmä dočasná povaha a sústavný vývoj jej mandátu, pokiaľ ide o jej trvanie, obsah a financovanie, ktoré nevyhnutne určujú aj dočasný charakter podmienok zamestnávania jej personálu, predstavujú objektívne dôvody odôvodňujúce využitie sporných po sebe nasledujúcich ZDU. Pokiaľ ide konkrétnejšie o poslednú ZDU, Všeobecný súd navyše uznal, že existujú ďalšie objektívne, ešte konkrétnejšie a podrobnejšie dôvody týkajúce sa rozhodnutia o zrušení pracovného miesta žalobcu v nadväznosti na reštrukturalizáciu misie, pričom dátum ukončenia tejto poslednej uvedenej zmluvy sa zhoduje s dátumom stanoveným pre toto zrušenie. Vyvodzuje z toho, že žalobcovi bolo navrhnuté uzavrieť predmetnú ZDU bez toho, aby došlo k zneužitiu.
V dôsledku toho Všeobecný súd zamietol žiadosť o rekvalifikáciu ZDU na jedinú ZDN, a teda aj následný návrh na náhradu škody.
Pokiaľ ide o druhý žalobný návrh, ktorým žalobca v podstate požaduje náhradu mimozmluvnej ujmy, ktorú utrpel v dôsledku toho, že bol prijatý do zamestnania ako medzinárodný civilný personál na zmluvnom základe, a nie vo výhodnejšom režime, ktorý sa uplatňoval na zamestnancov Únie pridelených k dotknutej misii, Všeobecný súd ho tiež zamietol ako nedôvodný. V tejto súvislosti sa Všeobecný súd najmä domnieva, že primárne právo Únie týkajúce sa osobitne SZBP a normatívne ustanovenia týkajúce sa misie Eulex Kosovo predstavujú právny základ umožňujúci prijať žalobcu do zamestnania ako člena medzinárodného civilného personálu na zmluvnom základe a že neexistuje ani diskriminácia, ani rozdielne zaobchádzanie so žalobcom v porovnaní s ostatnými členmi zmluvného personálu tejto misie alebo personálu Únie vyslanými na túto misiu.
Napokon tým, že Všeobecný súd zamietol posledný žalobný návrh žalobcu ako zjavne neprípustný pre nedostatok jasnosti a presnosti, pokiaľ ide o existenciu dostatočne priamej príčinnej súvislosti medzi porušeniami, ktorých sa žalované údajne dopustili, a uvádzanou škodou, zamietol žalobu v celom jej rozsahu.