Language of document : ECLI:EU:C:2017:994

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora)

z 20. decembra 2017 (*)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochrana fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov – Smernica 95/46/EHS – Článok 2 písm. a) – Pojem ‚osobné údaje‘ – Písomné odpovede uchádzača na odbornej skúške – Poznámky skúšajúceho týkajúce sa týchto odpovedí – Článok 12 písm. a) a b) – Rozsah práv dotknutej osoby na prístup a opravu“

Vo veci C‑434/16,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Supreme Court (Najvyšší súd, Írsko) z 29. júla 2016 a doručený Súdnemu dvoru 4. augusta 2016, ktorý súvisí s konaním:

Peter Nowak

proti

Data Protection Commissioner,

SÚDNY DVOR (druhá komora),

v zložení: predseda druhej komory M. Ilešič (spravodajca), sudcovia A. Rosas, C. Toader, A. Prechal, a E. Jarašiūnas,

generálna advokátka: J. Kokott,

tajomník: M. Aleksejev, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 22. júna 2017,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–        P. Nowak, v zastúpení: G. Rudden, solicitor, a N. Travers, SC,

–        Data Protection Commissioner, v zastúpení: D. Young, solicitor, a P. A. McDermott, SC,

–        Írsko, v zastúpení: E. Creedon, L. Williams a A. Joyce, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci A. Caroll, barrister,

–        česká vláda, v zastúpení: M. Smolek a J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia,

–        grécka vláda, v zastúpení: G. Papadaki a S. Charitaki, splnomocnené zástupkyne,

–        maďarská vláda, v zastúpení: M. Z. Fehér a A. Pálfy, splnomocnení zástupcovia,

–        rakúska vláda, v zastúpení: G. Eberhard, splnomocnený zástupca,

–        poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca,

–        portugalská vláda, v zastúpení: L. Inez Fernandes, M. Figueiredo a I. Oliveira, splnomocnení zástupcovia,

–        Európska komisia, v zastúpení: D. Nardi a H. Kranenborg, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 20. júla 2017,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 1995, s. 31; Mim. vyd. 13/015, s. 355).

2        Tento návrh bol predložený v rámci sporu medzi pánom Petrom Nowakom a Data Protection Commissioner (Komisár pre ochranu údajov, Írsko), ktorého predmetom je odmietnutie sprístupniť pánovi Nowakovi opravenú kópiu skúšky, na ktorej bol uchádzačom, zo strany komisára pre ochranu údajov, a to z dôvodu, že informácie, ktoré v nej boli uvedené, nepredstavujú osobné údaje.

 Právny rámec

 Právo Únie

 Smernica 95/46

3        Smernica 95/46, ktorej cieľom je podľa jej článku 1 chrániť základné práva a slobody fyzických osôb, a najmä ich právo na súkromie v súvislosti so spracovaním osobných údajov, ako aj odstrániť prekážky voľnému toku týchto údajov, vo svojich odôvodneniach 25, 26 a 41 stanovuje:

„(25)      keďže zásady ochrany sa musia na jednej strane odrážať v povinnostiach kladených na osoby… zodpovedné za spracovanie, najmä pokiaľ ide o kvalitu údajov, technické zabezpečenie, oznámenia kontrolným orgánom, a okolnosti, za ktorých sa môže vykonávať spracovanie a na druhej strane v práve delegovanom na jednotlivcov, o ktorých sa údaje spracovávajú, aby boli informovaní, že sa uskutočňuje spracovanie, aby sa pozreli na údaje, aby žiadali opravy a, aby za určitých okolností mali námietky proti spracovaniu;

(26)      keďže zásady ochrany sa musia vzťahovať na všetky informácie týkajúce sa identifikovanej alebo identifikovateľnej osoby; keďže k určeniu, či je osoba identifikovateľná, by sa mali vziať do úvahy všetky prostriedky, u ktorých je primeraná pravdepodobnosť, že ich využije kontrolór, alebo ľubovoľná iná osoba na identifikáciu príslušnej osoby; keďže zásady ochrany sa nebudú vzťahovať na údaje poskytnuté anonymne, a to tak, že predmet údajov sa už nebude dať identifikovať; …

(41)      keďže akákoľvek osoba musí byť schopná uplatňovať právo prístupu k údajom, ktoré sa jej týkajú, ktoré sa spracovávajú, zvlášť kvôli overeniu presnosti údajov a zákonnosti spracovania; …“

4        Pojem „osobné údaje“ je definovaný v článku 2 písm. a) tejto smernice ako „ak[á]koľvek informáci[a], ktorá sa týka identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby (‚údajového subjektu‘); identifikovateľná osoba je osoba, ktorú možno identifikovať, priamo alebo nepriamo, najmä pomocou overenia identifikačného čísla alebo jedného alebo viacerých faktorov špecifických pre jeho fyzickú, fyziologickú, duševnú, hospodársku, kultúrnu alebo sociálnu identitu“.

5        Článok 6 uvedenej smernice nachádzajúci sa v oddiele I s názvom „Princípy týkajúce sa kvality údajov“ kapitoly II tejto smernice znie takto:

„1.      Členské štáty zabezpečia, že osobné údaje musia byť:

a)      spracované spravodlivo a zákonne;

b)      zhromaždené na špecifikované, explicitné a zákonné účely a nebudú sa ďalej spracovávať spôsobmi, ktoré nie sú zlučiteľné s týmito účelmi. Ďalšie spracovanie údajov pre historické, štatistické alebo vedecké účely sa nepovažuje za nezlučiteľné, pod podmienkou, že členské štáty zabezpečia primerané bezpečnostné opatrenia;

c)      adekvátne, relevantné a nie neprimerané vo vzťahu k účelom, pre ktoré sú zhromažďované a/alebo ďalej spracované;

d)      presné a tam, kde je to nevyhnutné, udržiavané aktuálne; musí sa vykonať každé primerané opatrenie, aby sa zaistilo, že údaje, ktoré sú nepresné alebo neúplné, so zreteľom na účely, pre ktoré boli zhromažďované, alebo pre ktoré sú ďalej spracovávané sa vymažú alebo skorigujú;

e)      udržiavané vo forme, ktorá umožňuje identifikáciu osôb pracujúcich s údajmi počas obdobia ktoré je nevyhnutné na účely, pre ktoré boli údaje zhromažďované, alebo pre ktoré sú ďalej spracovávané. Členské štáty stanovia primerané bezpečnostné opatrenia pre osobné údaje uložené na dlhšie obdobia pre historické, štatistické alebo vedecké použitie.

2.      Úlohou kontrolóra je zaistiť, aby sa vyhovelo odseku 1.“

6        Článok 7 smernice 95/46 nachádzajúci sa v oddiele II s názvom „Kritériá na uzákonenie spracovania údajov“ kapitoly II tejto smernice stanovuje:

„Členské štáty zabezpečia, aby bolo možné osobné údaje spracovať, iba ak:

a)      osoba pracujúca s údajmi poskytla svoj súhlas jednoznačne;

alebo

c)      spracovanie je nevyhnutné na vyhovenie právnemu záväzku, ktorého subjektom je kontrolór,

alebo

e)      spracovanie je nevyhnutné na splnenie úlohy vykonávanej vo verejnom záujme alebo v uplatňovaní oficiálneho poverenia zvereného kontrolórovi, alebo tretej strane, ktorej sa údaje odhalia;

alebo

f)      spracovanie je nevyhnutné pre účely legitímnych záujmov, ktoré plní kontrolór, alebo tretia strana alebo strany, ktorým sú údaje odhalené, s výnimkou, ak takéto záujmy sú prevýšené záujmami týkajúcimi sa základných práv a slobôd osoby pracujúcej s údajmi, ktoré potrebujú ochranu podľa článku 1 ods. 1“

7        Článok 12 tejto smernice s názvom „Právo prístupu“ stanovuje:

„Členské štáty zaručia osobe pracujúcej s údajmi právo získať od kontrolóra:

a)      bez obmedzenia v dostatočných intervaloch a bez prílišného zdržiavania alebo výdavkov:

–        potvrdenie týkajúce sa toho, či sa spracovávajú (alebo nie) údaje, ktoré sa ho týkajú a informácie aspoň podľa účelov spracovania, kategórií uvedených údajov a príjemcov alebo kategórií príjemcov, ktorým sa údaje oznámili,

–        možnosť komunikovania pre neho v zrozumiteľnej forme o údajoch, ktoré sa spracovávajú a o akýchkoľvek dostupných informáciách čo sa týka ich zdroja,

b)      ak je to vhodné úpravu, vymazanie alebo zablokovanie údajov, ktorých spracovanie nezodpovedá ustanoveniam tejto smernice, najmä z dôvodu neúplného alebo nepresného charakteru údajov;

c)      hlásenie tretím stranám, ktorým sa tieto údaje oznámili, o akejkoľvek úprave, vymazaní alebo zablokovaní vykonaných v súlade s b), pokiaľ to nie je nemožné, alebo pokiaľ to nevyžaduje neprimerané úsilie.“

8        Článok 13 uvedenej smernice s názvom „Výnimky a obmedzenia“ stanovuje:

„1.      Členské štáty môžu prijať legislatívne opatrenia na obmedzenie rozsahu povinností a práv uvedených v článkoch 6 ods. 1, v článku 10 a 11 ods. 1, v článkoch 12 a 21, keď takéto obmedzenie vytvára nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie údajov o:

g)      ochrane osoby pracujúcej s údajmi alebo práv a slobôd ostatných.

…“

9        Článok 14 smernice 95/46 s názvom „Právo na vznesenie námietok osoby pracujúcej s údajmi“ stanovuje:

„Členské štáty zaručia osobe pracujúcej s údajmi:

a)      aspoň v prípadoch uvedených v článku 7 písm. e) a f) kedykoľvek vzniesť námietky z nevyvrátiteľných zákonných dôvodov týkajúcich sa jeho konkrétnej situácie proti spracovaniu údajov, ktoré sa ho týkajú, iba ak to nie je upravené inak vnútroštátnym právom. Tam, kde existuje oprávnená námietka, nesmie spracovanie zahájené kontrolórom už viac zahŕňať tieto údaje;

…“

10      Článok 28 uvedenej smernice s názvom „Dozorný orgán“ stanovuje:

„1.      Každý členský štát zabezpečí, aby jeden a alebo viac štátnych orgánov bolo zodpovedných za monitorovanie uplatňovania ustanovení v rámci jeho územia, prijatých členskými štátmi v súlade s touto smernicou.

3.      Každý je zabezpečený najmä:

–        vyšetrovacími právomocami, ako sú práva prístupu k údajom, tvoriacich záležitosť subjektu operácií spracovania a práva zbierať všetky nevyhnutné informácie pre plnenie jeho kontrolných povinností,

–        efektívnymi právomocami intervencie, ako sú napríklad… nariadenie zablokovania, vymazania alebo zničenia údajov, uvalenie dočasného alebo úplného zákazu na spracovanie…

Proti rozhodnutiam dozorného orgánu, ktoré vznesú žalobcovia je možné odvolať sa prostredníctvom súdov.

4.      Každý dozorný orgán si vypočuje nároky uplatňované každou osobou alebo každou asociáciou predstavujúcou túto osobu, týkajúce sa ochrany jeho práv a slobôd vzhľadom na spracovanie osobných údajov. Príslušná osoba je informovaná o výsledku žaloby.

…“

 Nariadenie (EÚ) 2016/679

11      Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46 (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 1), sa podľa svojho článku 99 ods. 2 uplatňuje od 25. mája 2018. článok 94 ods. 1 tohto nariadenia stanovuje, že smernica 95/46 sa zrušuje s účinnosťou od toho istého dňa.

12      Uvedené nariadenie vo svojom článku 15 s názvom „Právo dotknutej osoby na prístup k údajom“ stanovuje:

„1.      Dotknutá osoba má právo získať od prevádzkovateľa potvrdenie o tom, či sa spracúvajú osobné údaje, ktoré sa jej týkajú, a ak tomu tak je, má právo získať prístup k týmto osobným údajom…

3.      Prevádzkovateľ poskytne kópiu osobných údajov, ktoré sa spracúvajú. …

4.      Právo získať kópiu uvedenú v odseku 3 nesmie mať nepriaznivé dôsledky na práva a slobody iných.“

13      Článok 23 nariadenia 2016/679 s názvom „Obmedzenia“ stanovuje:

„1.      V práve Únie alebo práve členského štátu, ktorému prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ podliehajú, sa prostredníctvom legislatívneho opatrenia môže obmedziť rozsah povinností a práv ustanovených v článkoch 12 až 22…, ak takéto obmedzenie rešpektuje podstatu základných práv a slobôd a je nevyhnutným a primeraným opatrením v demokratickej spoločnosti s cieľom zaistiť:

e)      iné dôležité ciele všeobecného verejného záujmu Únie alebo členského štátu, najmä predmet dôležitého hospodárskeho alebo finančného záujmu Únie alebo členského štátu vrátane peňažných, rozpočtových a daňových záležitostí, verejného zdravia a sociálneho zabezpečenia;

i)      ochranu dotknutej osoby alebo práv a slobôd iných;

…“

 Írske právo

14      Data Protection Act 1988 (zákon o ochrane údajov z roku 1988) v znení Data Protection (Amendment) Act 2003 (novela zákona o ochrane údajov z roku 2003) (ďalej len „zákon o ochrane údajov“) preberá smernicu 95/46 do írskeho právneho poriadku. § 1 ods. 1 tohto zákona definuje pojem „osobné údaje“ takto:

„údaje týkajúce sa žijúcej osoby, ktorá je alebo môže byť identifikovaná na základe predmetných údajov alebo na základe týchto údajov v spojení s ďalšími informáciami, ktoré kontrolór údajov má alebo môže mať k dispozícii.“

15      Právo na prístup je upravené v § 4 zákona o ochrane údajov, pričom jeho odsek 6, ktorý sa osobitne týka žiadostí o prístup k výsledkom skúšok, znie takto:

„a)      Žiadosť osoby podľa odseku 1 tohto paragrafu týkajúca sa výsledkov skúšky, na ktorej sa uvedená osoba zúčastnila, sa na účely tohto paragrafu považuje za podanú

i)      v deň prvého zverejnenia výsledkov skúšky alebo

ii)      v deň podania žiadosti,

a to podľa toho, ktorý dátum je neskorší; …

b)      Na účely tohto odseku sa pod pojmom ‚skúška‘ rozumie akékoľvek konanie, účelom ktorého je zistiť znalosti, inteligenciu, schopnosti alebo spôsobilosti osoby na základe jej výkonu v akomkoľvek teste, práci alebo inej činnosti.“

16      § 6 zákona o ochrane údajov stanovuje právo na opravu a výmaz osobných údajov, ktorých spracúvanie nie je v súlade s týmto zákonom.

17      § 10 ods. 1 písm. b) bod i) zákona o ochrane údajov ukladá komisárovi pre ochranu údajov povinnosť zaoberať sa sťažnosťou, „pokiaľ sa nedomnieva, že je nedôvodná alebo šikanózna“.

 Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

18      Pán Nowak bol ako účtovný praktikant úspešný na skúškach z účtovníctva prvej úrovne, ako aj na troch skúškach druhej úrovne, ktoré organizoval Institute of Chartered Accountants of Ireland (Írska komora účtovníkov, ďalej len „komora účtovníkov“). Neuspel však na skúške „účtovníctvo strategického financovania a riadenia“, pri ktorej mali uchádzači možnosť používať dokumenty (skúška s otvorenou knihou).

19      V nadväznosti na svoj štvrtý neúspech na tejto skúške na jeseň 2009 pán Nowak najprv podal sťažnosť, ktorou spochybnil výsledok tejto skúšky. Po tom, ako bola táto sťažnosť v marci 2010 zamietnutá, v máji 2010 podal podľa § 4 zákona o ochrane údajov žiadosť o prístup, pokiaľ ide o všetky osobné údaje, ktoré sa ho týkajú a ktoré má v držbe komora účtovníkov.

20      Listom z 1. júna 2010 komora účtovníkov pánovi Nowakovi poskytla 17 dokumentov, ale odmietla mu odovzdať jeho kópiu skúšky z dôvodu, že neobsahuje osobné údaje v zmysle zákona o ochrane údajov.

21      Pán Nowak sa teda obrátil na komisára pre ochranu údajov s cieľom napadnúť dôvodnosť dôvodu odmietnutia poskytnutia jeho kópie skúšky. V júni 2010 mu komisár pre ochranu údajov prostredníctvom elektronickej pošty odpovedal, pričom najmä uviedol, že „vo všeobecnosti sa kópie skúšky [na účely ochrany údajov] nepreskúmavajú…, pretože tieto dokumenty vo všeobecnosti nepredstavujú osobné údaje“.

22      Po tejto odpovedi komisára pre ochranu údajov nasledovala medzi pánom Nowakom a týmto komisárom korešpondencia, ktorá bola ukončená 1. júla 2010, keď pán Nowak podal formálnu sťažnosť.

23      E‑mailom z 21. júla 2010 komisár pre ochranu údajov informoval pána Nowaka, že po preskúmaní spisu nekonštatoval podstatné porušenie zákona o ochrane údajov a že v súlade s § 10 ods. 1 písm. b) bodom i) tohto zákona upravujúcim prípady nedôvodných alebo šikanóznych sťažností rozhodol, že jeho žiadosťou sa nebude zaoberať. V tomto e‑maile bolo okrem iného uvedené, že dokumenty, v súvislosti s ktorými sa pán Nowak usiloval uplatniť „právo na opravu“, „nepredstavujú osobné údaje, na ktoré by sa uplatňoval § 6 zákona o ochrane údajov“.

24      Pán Nowak podal proti tomuto rozhodnutiu žalobu na Circuit Court (Obvodný súd, Írsko). Tento súd rozhodol, že žaloba je neprípustná z dôvodu, že vzhľadom na skutočnosť, že komisár pre ochranu údajov sa sťažnosťou nezaoberal, neexistuje rozhodnutie, ktoré by bolo možné napadnúť žalobou. Subsidiárne tento súd rozhodol, že žaloba je nedôvodná, keďže kópia skúšky nepredstavuje osobný údaj.

25      Pán Nowak podal proti rozsudku uvedeného súdu odvolanie na High Court (Vyšší súd, Írsko), ktorý však tento rozsudok potvrdil. Rozsudok High Court (Vyšší súd) zase potvrdil Court of Appeal (Odvolací súd, Írsko). Supreme Court (Najvyšší súd, Írsko), ktorý povolil dovolanie proti rozsudku Court of Appeal (Odvolací súd), rozhodol, že žaloba podaná pánom Nowakom proti rozhodnutiu komisára pre ochranu údajov je prípustná.

26      Keďže Supreme Court (Najvyšší súd) má pochybnosti o otázke, či kópia skúšky môže predstavovať osobný údaj v zmysle smernice 95/46, rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.      Môžu informácie napísané v odpovediach alebo ako odpovede uchádzača počas odbornej skúšky predstavovať osobné údaje v zmysle smernice 95/46?

2.      Pokiaľ je potrebné na prvú otázku odpovedať tak, že niektoré alebo všetky tieto informácie môžu predstavovať osobné údaje v zmysle smernice 95/46, aké faktory sú relevantné na určenie, či v konkrétnom prípade kópia skúšky predstavuje osobný údaj, a akú váhu treba takým faktorom priznať?“

 O prejudiciálnych otázkach

27      Svojimi otázkami, ktoré je potrebné preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 2 písm. a) smernice 95/46 vykladať v tom zmysle, že za takých podmienok, o aké ide vo veci samej, písomné odpovede uchádzača na odbornej skúške a prípadné poznámky skúšajúceho, ktoré sa na ne vzťahujú, predstavujú osobné údaje v zmysle tohto ustanovenia.

28      V tomto ohľade je potrebné pripomenúť, že článok 2 písm. a) smernice 95/46 definuje osobné údaje ako „akúkoľvek informáciu, ktorá sa týka identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby“. Podľa tohto istého ustanovenia „identifikovateľná osoba je osoba, ktorú možno identifikovať, priamo alebo nepriamo, najmä pomocou overenia identifikačného čísla alebo jedného alebo viacerých faktorov špecifických pre jeho fyzickú, fyziologickú, duševnú, hospodársku, kultúrnu alebo sociálnu identitu“.

29      Je nesporné, že uchádzač na odbornej skúške je fyzická osoba, ktorú možno identifikovať priamo prostredníctvom jej mena alebo nepriamo prostredníctvom identifikačného čísla, ktoré sú uvedené na kópii skúšky alebo na vrchnom liste tejto kópie.

30      Na rozdiel od toho, čo sa zdá, že tvrdí komisár pre ochranu údajov, v tomto kontexte nemá význam otázka, či skúšajúci môže alebo nemôže identifikovať uchádzača v čase opravy a hodnotenia kópie skúšky.

31      Na to, aby sa určitý údaj mohol kvalifikovať ako „osobný údaj“ v zmysle článku 2 písm. a) smernice 95/46, nevyžaduje sa, aby sa všetky informácie umožňujúce identifikovať dotknutú osobu nachádzali v rukách jedinej osoby (rozsudok z 19. októbra 2016, Breyer, C‑582/14, EU:C:2016:779, bod 43). Navyše je nesporné, že v prípade, keď skúšajúci nepozná identitu uchádzača pri hodnotení jeho odpovedí v rámci skúšky, samotný subjekt, ktorý skúšku organizuje, v tomto prípade komora účtovníkov, disponuje potrebnými informáciami, ktoré mu umožňujú bez ťažkostí alebo pochybností identifikovať tohto uchádzača prostredníctvom jeho identifikačného čísla uvedeného na kópii skúšky alebo na vrchnom liste tejto kópie, a tak mu priradiť jeho odpovede.

32      Je však potrebné overiť, či písomné odpovede uchádzača na odbornej skúške a prípadné poznámky skúšajúceho, ktoré sa na ne vzťahujú, predstavujú informácie týkajúce sa tohto uchádzača v zmysle článku 2 písm. a) smernice 95/46.

33      Ako to už Súdny dvor konštatoval, pôsobnosť smernice 95/46 je veľmi široká a osobné údaje, ktoré upravuje, sú rôznorodé (rozsudok zo 7. mája 2009, Rijkeboer, C‑553/07, EU:C:2009:293, bod 59 a citovaná judikatúra).

34      Použitie výrazu „akákoľvek informácia“ v rámci definície pojmu „osobný údaj“ v článku 2 písm. a) smernice 95/46 odzrkadľuje cieľ normotvorcu Únie priznať tomuto pojmu široký význam, pričom tento pojem sa neobmedzuje na informácie, ktoré sú citlivé alebo patria do súkromnej sféry, ale potenciálne zahŕňa všetky druhy informácií, a to tak objektívne, ako aj subjektívne vo forme názoru alebo hodnotení pod podmienkou, že sa „týkajú“ dotknutej osoby.

35      Pokiaľ ide o túto poslednú podmienku, je splnená v prípade, že táto informácia z dôvodu svojho obsahu, účelu alebo účinku súvisí s určitou osobou.

36      Ako v podstate tvrdí pán Nowak, česká, grécka, maďarská, rakúska a portugalská vláda, ako aj Európska komisia, písomné odpovede uchádzača na odbornej skúške predstavujú také informácie, ktoré súvisia s jeho osobou.

37      Na úvod je totiž potrebné uviesť, že obsah týchto odpovedí odzrkadľuje úroveň znalostí a schopností uchádzača v danej oblasti, ako aj prípadne jeho myšlienkové pochody, úsudok a kritické myslenie. V prípade rukou písanej skúšky odpovede obsahujú navyše kaligrafické informácie.

38      Ďalej, cieľom získavania uvedených odpovedí je zhodnotiť odborné schopnosti uchádzača a jeho spôsobilosť vykonávať predmetné povolanie.

39      Napokon použitie týchto informácií, ktorého výsledkom je najmä úspech alebo neúspech uchádzača na predmetnej skúške, môže mať vplyv na jeho práva a záujmy, keďže môže určiť alebo ovplyvniť napríklad jeho šance na prístup k želanému povolaniu alebo zamestnaniu.

40      Konštatovanie, že písomné odpovede uchádzača na odbornej skúške predstavujú informácie, ktoré sa týkajú tohto kandidáta z dôvodu ich obsahu, účelu alebo účinku, platí okrem iného aj vtedy, keď ide tak ako v tomto prípade o skúšku s otvorenou knihou.

41      Ako totiž uviedla generálna advokátka v bode 24 svojich návrhov, každá skúška má za cieľ zistiť a zdokumentovať individuálny výkon konkrétnej osoby, a to uchádzača, a nie, najmä na rozdiel od reprezentatívneho prieskumu, získať informácie nezávislé od tejto osoby.

42      Pokiaľ ide o poznámky skúšajúceho týkajúce sa odpovedí uchádzača, je potrebné konštatovať, že rovnako ako odpovede uchádzača na skúške predstavujú informácie týkajúce sa tohto uchádzača.

43      Obsah týchto poznámok teda odzrkadľuje názor alebo hodnotenie skúšajúceho týkajúce sa individuálneho výkonu uchádzača na skúške, a najmä jeho znalostí a schopností v predmetnej oblasti. Konkrétnym cieľom uvedených poznámok je navyše zdokumentovať hodnotenie skúšajúceho týkajúce sa výkonu uchádzača a tieto poznámky môžu mať na uchádzača účinky, ako je uvedené v bode 39 tohto rozsudku.

44      Na konštatovanie, že poznámky skúšajúceho týkajúce sa odpovedí uchádzača na skúške predstavujú informácie, ktoré z dôvodu svojho obsahu, účelu a účinku súvisia s týmto uchádzačom, nemá vplyv skutočnosť, že tieto poznámky predstavujú tiež informácie týkajúce sa skúšajúceho.

45      Tá istá informácia sa totiž môže týkať viacerých fyzických osôb, a tak pre ne predstavovať, pod podmienkou, že tieto osoby sú identifikované alebo identifikovateľné, osobný údaj v zmysle článku 2 písm. a) smernice 95/46.

46      Okrem toho kvalifikáciu písomných odpovedí uchádzača na odbornej skúške a prípadných poznámok skúšajúceho týkajúcich sa týchto odpovedí ako osobných údajov nemôže na rozdiel od toho, čo tvrdí komisár pre ochranu údajov a írska vláda, ovplyvniť okolnosť, že na základe tejto kvalifikácie v zásade tomuto uchádzačovi vznikajú práva na prístup a opravu podľa článku 12 písm. a) a b) smernice 95/46.

47      V tomto ohľade je potrebné najprv pripomenúť, ako to uviedla Komisia na pojednávaní, že mnohé zásady a záruky stanovené smernicou 95/46 s touto kvalifikáciou súvisia a sú od nej závislé.

48      Z odôvodnenia 25 smernice 95/46 totiž vyplýva, že ňou stanovené zásady ochrany sa musia na jednej strane odrážať v povinnostiach kladených na osoby, ktoré spracúvajú údaje, najmä pokiaľ ide o kvalitu údajov, technické zabezpečenie, oznámenia dozorným orgánom, a okolnosti, za akých sa môže vykonávať spracovanie, a na druhej strane v práve priznanom jednotlivcom, ktorých údaje sa spracovávajú, aby boli informovaní, že sa uskutočňuje spracovanie, aby mali prístup k týmto údajom, aby mohli žiadať opravy a aby za určitých okolností mohli podať námietky proti spracovaniu.

49      Ak by sa teda kvalifikácia „osobných údajov“ nepriznala informáciám týkajúcim sa uchádzača zahrnutým v jeho odpovediach na odbornej skúške a v poznámkach skúšajúceho, ktoré sa na ne vzťahujú, malo by to za následok celkové vyňatie týchto informácií spod požiadavky dodržiavania zásad a záruk v oblasti ochrany osobných údajov, a najmä zásad týkajúcich sa kvality takých údajov a legitimácie na ich spracovanie, ktoré sú zakotvené v článkoch 6 a 7 smernice 95/46, ako aj práv dotknutej osoby na prístup a opravu, ako aj jej práva namietať, ktoré sú stanovené v článkoch 12 a 14 tejto smernice, a spod dozoru vykonávaného dozorným orgánom podľa článku 28 uvedenej smernice.

50      Ako uviedla generálna advokátka v bode 26 svojich návrhov, je nesporné, že účastník skúšky má najmä legitímny záujem založený na ochrane svojho súkromného života na tom, aby sa mohol brániť proti spracovaniu svojich odpovedí na tejto skúške a poznámok skúšajúceho týkajúcich sa týchto odpovedí v prípadoch iných ako konanie vo veci skúšky, a osobitne proti tomu, aby boli poskytnuté tretím osobám či dokonca uverejnené bez jeho súhlasu. Rovnako je subjekt organizujúci skúšku ako prevádzkovateľ povinný zabezpečiť, aby boli tieto odpovede a poznámky uchovávané tak, aby sa vylúčil protiprávny prístup k nim zo strany tretích osôb.

51      Ďalej je potrebné konštatovať, že práva na prístup a opravu upravené v článku 12 písm. a) a b) smernice 95/46 možno tiež uplatniť vo vzťahu k písomným odpovediam uchádzača na odbornej skúške a k prípadným poznámkam skúšajúceho, ktoré sa na ne vzťahujú.

52      Je zrejmé, že právo na opravu stanovené v článku 12 písm. b) smernice 95/46 neumožňuje uchádzačovi „opraviť“ a posteriori „nesprávne“ odpovede.

53      Z článku 6 ods. 1 písm. d) smernice 95/46 totiž vyplýva, že presnosť a úplnosť osobných údajov sa musí posúdiť s ohľadom na účel, na aký boli tieto údaje získané. Tento účel spočíva, pokiaľ ide o odpovede uchádzača na skúške, v možnosti zhodnotiť úroveň vedomostí a schopností tohto uchádzača v deň skúšky. Táto úroveň je presne odzrkadlená prípadnými chybami v týchto odpovediach. Tieto chyby preto vôbec nepredstavujú nepresnosť v zmysle smernice 95/46, na základe ktorej by vznikalo právo na opravu podľa článku 12 písm. b) tejto smernice.

54      Naproti tomu je možné, že vzniknú situácie, v ktorých sa odpovede uchádzača na skúške a poznámky skúšajúceho týkajúce sa týchto odpovedí ukážu byť nepresné v zmysle článku 6 ods. 1 písm. d) smernice 95/46, napríklad z dôvodu, že kópie skúšky boli omylom zamenené tak, že odpovede iného uchádzača boli priradené dotknutému uchádzačovi, alebo že časť listov obsahujúcich odpovede tohto uchádzača sa stratila, takže uvedené odpovede nie sú úplné, alebo ešte, že prípadné poznámky skúšajúceho správne nedokumentujú hodnotenie, ktoré skúšajúci uviedol k odpovediam dotknutého uchádzača.

55      Navyše ako uviedla generálna advokátka v bode 37 svojich návrhov, nemožno vylúčiť právo uchádzača podľa článku 12 písm. b) smernice 95/46 požadovať od prevádzkovateľa, aby boli jeho odpovede na skúške a poznámky skúšajúceho, ktoré sa na ne vzťahujú, po určitej dobe vymazané, čiže zničené. Podľa článku 6 ods. 1 písm. e) tejto smernice možno osobné údaje totiž v zásade uchovávať vo forme, ktorá umožňuje identifikáciu dotknutej osoby počas obdobia, ktoré neprekračuje obdobie nevyhnutné na dosiahnutie cieľov, na ktoré boli údaje získané alebo na ktoré sa ďalej spracúvajú. Vzhľadom na účel odpovedí uchádzača na skúške a poznámok skúšajúceho týkajúcich sa týchto odpovedí sa ich uchovávanie vo forme umožňujúcej identifikáciu uchádzača už nezdá a priori nevyhnutné po tom, ako bolo konanie vo veci skúšky s konečnou platnosťou ukončené a nemožno ho preskúmať, takže tieto odpovede a poznámky stratili akúkoľvek dôkaznú hodnotu.

56      Keďže písomné odpovede uchádzača na odbornej skúške a prípadné poznámky skúšajúceho, ktoré sa na ne vzťahujú, teda možno podrobiť overovaniu, najmä pokiaľ ide o ich presnosť a nevyhnutnosť ich uchovávania v zmysle článku 6 ods. 1 písm. d) a e) smernice 95/46, a možno ich opraviť alebo vymazať na základe článku 12 písm. b) tejto smernice, je potrebné konštatovať, že priznanie práva na prístup k týmto odpovediam a poznámkam uchádzačovi podľa článku 12 písm. a) tejto smernice slúži na dosiahnutie cieľa tejto smernice spočívajúceho v zabezpečení ochrany práva na súkromný život tohto uchádzača, pokiaľ ide o spracúvanie údajov, ktoré sa ho týkajú (pozri a contrario rozsudok zo 17. júla 2014, YS a i., C‑141/12 a C‑372/12, EU:C:2014:2081, body 45 a 46), a to nezávisle od otázky, či uvedený uchádzač má alebo nemá také právo na prístup aj podľa vnútroštátnej právnej úpravy uplatniteľnej na konanie vo veci skúšky.

57      V tomto kontexte je potrebné pripomenúť, že z ochrany základného práva na rešpektovanie súkromného života vyplýva najmä možnosť akejkoľvek fyzickej osoby ubezpečiť sa, že osobné údaje, ktoré sa jej týkajú, sú presné, a že sú spracúvané dovoleným spôsobom. Ako vyplýva z odôvodnenia 41 smernice 95/46, na to, aby mohla dotknutá osoba uskutočniť nevyhnutné overenia, má práve na základe článku 12 písm. a) tejto smernice právo na prístup k údajom, ktoré sa jej týkajú a ktoré sú predmetom spracovania. Toto právo na prístup je nevyhnutné najmä na to, aby sa dotknutej osobe umožnilo prípadne dosiahnuť, aby prevádzkovateľ opravil, vymazal alebo zablokoval tieto údaje, a v dôsledku toho si dotknutá osoba mohla uplatniť právo uvedené v článku 12 písm. b) uvedenej smernice (rozsudok zo 17. júla 2014, YS a i., C‑141/12 a C‑372/12, EU:C:2014:2081, bod 44 a citovaná judikatúra).

58      Napokon je potrebné na jednej strane konštatovať, že práva na prístup a opravu podľa článku 12 písm. a) a b) smernice 95/46 sa nevzťahujú na skúšobné otázky, ktoré ako také nepredstavujú osobné údaje uchádzača.

59      Na druhej strane tak smernica 95/46, ako aj nariadenie 2016/679, ktoré ju nahrádza, stanovujú určité obmedzenia týchto práv.

60      Podľa článku 13 ods. 1 písm. g) smernice 95/46 môžu členské štáty prijať legislatívne opatrenia na obmedzenie rozsahu povinností a práv uvedených najmä v článku 6 ods. 1 a v článku 12 tejto smernice, pokiaľ takéto obmedzenie predstavuje nevyhnutné opatrenie na zachovanie práv a slobôd iných.

61      Článok 23 ods. 1 písm. e) nariadenia 2016/679 rozširuje zoznam dôvodov obmedzení, ktorý je v súčasnosti uvedený v článku 13 ods. 1 smernice 95/46, a to o „iné dôležité ciele všeobecného verejného záujmu Únie alebo členského štátu“. Navyše článok 15 nariadenia 2016/679 týkajúci sa práva dotknutej osoby na prístup k údajom vo svojom odseku 4 stanovuje, že právo získať kópiu osobných údajov nesmie mať nepriaznivé dôsledky na práva a slobody iných.

62      Vzhľadom na všetky uvedené úvahy je potrebné na položené otázky odpovedať tak, že článok 2 písm. a) smernice 95/46 sa má vykladať v tom zmysle, že za takých podmienok, o aké ide vo veci samej, písomné odpovede uchádzača na odbornej skúške a prípadné poznámky skúšajúceho týkajúce sa týchto odpovedí predstavujú osobné údaje v zmysle tohto ustanovenia.

 O trovách

63      Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:

Článok 2 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov sa má vykladať v tom zmysle, že za takých podmienok, o aké ide vo veci samej, písomné odpovede uchádzača na odbornej skúške a prípadné poznámky skúšajúceho týkajúce sa týchto odpovedí predstavujú osobné údaje v zmysle tohto ustanovenia.

Podpisy


* Jazyk konania: angličtina.