Vec T‑257/07 R
Francúzska republika
proti
Komisii Európskych spoločenstiev
„Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Politika hygieny – Nariadenie (ES) č. 999/2001 – Eradikácia niektorých prenosných spongiformných encefalopatií – Nariadenie (ES) č. 727/2007 – Návrh na odklad výkonu – Fumus boni iuris – Naliehavosť – Zváženie záujmov“
Abstrakt uznesenia
1. Poľnohospodárstvo – Spoločná poľnohospodárska politika – Vykonanie – Opatrenia na ochranu zdravia ľudí
(Článok 174 ES)
2. Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Odklad výkonu – Podmienky nariadenia – „Fumus boni iuris“
(Článok 242 ES; nariadenie Komisie č. 999/2001)
3. Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Odklad výkonu – Podmienky nariadenia – „Fumus boni iuris“
(Článok 242 ES; nariadenie Komisie č. 999/2001)
4. Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Odklad výkonu – Podmienky nariadenia – Naliehavosť – Vážna a nenapraviteľná ujma
(Článok 242 ES; nariadenie Komisie č. 999/2001)
5. Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Odklad výkonu – Podmienky nariadenia – Zváženie všetkých dotknutých záujmov
(Článok 242 ES)
1. Zásada obozretnosti predstavuje podľa článku 174 ES jednu zo zásad, na ktorých je založená politika Spoločenstva v oblasti životného prostredia, ktorej súčasťou je politika ochrany zdravia osôb, a uplatňuje sa aj vtedy, keď inštitúcie Spoločenstva v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky prijímajú opatrenia na ochranu zdravia ľudí.
Podľa tejto zásady, ak pretrváva neistota týkajúca sa existencie a rozsahu rizík pre zdravie osôb, môžu inštitúcie prijímať ochranné opatrenia bez toho, aby čakali, kým sa existencia a závažnosť týchto rizík v plnom rozsahu preukážu. Naproti tomu, ak nové skutočnosti zmenia vnímanie rizika alebo preukážu, že toto riziko možno obmedziť menej obmedzujúcimi opatreniami, ako sú existujúce, je úlohou inštitúcií a najmä Komisie, ktorá má právomoc iniciatívy, dbať na prispôsobenie právnej úpravy novým údajom. Inštitúcie Spoločenstva môžu skutočne prijímať menej obmedzujúce opatrenia, ako sú existujúce opatrenia, ak tieto opatrenia môžu obmedziť riziko, ktorého vnímanie zmenili nové skutočnosti.
Normotvorca Spoločenstva disponuje v tejto oblasti voľnou úvahou veľkého rozsahu, ktorá na jeho strane zahŕňa voľbu politickej, hospodárskej a sociálnej povahy a pri ktorej je jeho úlohou vykonávať komplexné posúdenia. V tomto kontexte sa preskúmanie sudcom Spoločenstva vo veci samej musí obmedziť na posúdenie, či existencia takejto voľnej úvahy nie je postihnutá zjavne nesprávnym posúdením alebo zneužitím právomoci alebo či normotvorca zjavne neprekročil medze svojej voľnej úvahy.
(pozri body 60, 61, 66, 67)
2. Aby sme mohli stanoviť, či je v prejednávanom prípade splnená podmienka fumus boni iuris, kde sa na podporu hlavnej žaloby poukazuje na porušenie zásady obozretnosti zo strany Komisie vzhľadom na pochybenie pri vyhodnocovaní rizika na základe prijatia nariadenia č. 727/2007, ktorým sa menia a dopĺňajú prílohy I, III, VII a X k nariadeniu č. 999/2001, ktorým sa stanovujú pravidlá prevencie, kontroly a eradikácie niektorých prenosných spongiformných encefalopatií (TSE), ktoré obsahuje zmiernenie opatrení politiky hygieny uplatniteľných na stáda oviec alebo kôz, v ktorých bol zistený prípad TSE, je potrebné prima facie preskúmať dôvodnosť tohto právneho dôvodu, a teda preskúmať, či tvrdenia o údajnom porušení zásady sú natoľko závažné, že v rámci konania o predbežnom opatrení nemôžu byť zamietnuté.
V rozsahu, v akom „nulové riziko“ v skutočnosti nemôže existovať, sa zásada obozretnosti môže uplatňovať len v prípade rizika, najmä pre ľudské zdravie, ktoré bez toho, aby bolo založené na jednoduchých vedecky neoverených predpokladoch, sa ešte nemohlo plne preukázať. Okrem toho v kontexte uplatňovania zásady obozretnosti, ktorý zodpovedá kontextu vedeckej neistoty, nemožno od hodnotenia rizík vyžadovať, aby povinne poskytlo inštitúciám Spoločenstva presvedčivé vedecké dôkazy o existencii rizika a závažnosti možných nepriaznivých účinkov v prípade jeho uskutočnenia.
Ak sa teda prinajmenšom na prvý pohľad možno domnievať, že pretrváva skutočná vedecká neistota týkajúca sa na jednej strane možnosti, že medzi pôvodcami TSE u zvierat môžu byť iní pôvodcovia, než sú pôvodcovia spongiformnej encefalopatie hovädzieho dobytka, prenosní na človeka, a na druhej stane neistota týkajúca sa spoľahlivosti rozlišovacích testov, tvrdenie, podľa ktorého vedecký pokrok v oblasti poznatkov o TSE u malých prežúvavcov nie je takej povahy, že by mohol zmeniť vnímanie rizika, ktoré predstavujú tieto choroby pre verejné zdravie, je nedôvodné. Za týchto podmienok žalobný dôvod založený na porušení zásady obozretnosti z dôvodu omylu Komisie pri hodnotení rizika odôvodňuje podrobné skúmanie, ktoré prináleží výlučne sudcovi, ktorý rozhoduje o veci samej.
(pozri body 59, 65, 79, 85, 86)
3. Vedecké hodnotenie rizika musí príslušnému orgánu v rámci riadenia rizika umožniť stanoviť, ktoré opatrenia sú vhodné alebo nevyhnutné na zabránenie tomu, aby sa riziko uskutočnilo. Význam odhadu rizika je teda pre posúdenie riadenia tohto rizika rozhodujúci.
Prijatím nariadenia č. 727/2007, ktorým sa menia a dopĺňajú prílohy I, III, VII a X k nariadeniu č. 999/2001, ktorým sa stanovujú pravidlá prevencie, kontroly a eradikácie niektorých prenosných spongiformných encefalopatií (TSE), Komisia pristúpila k zmierneniu opatrení politiky hygieny uplatniteľných na stáda oviec alebo kôz, v ktorých bol zistený prípad TSE prostredníctvom prvého rýchleho testu.
Prinajmenšom na prvý pohľad sa možno domnievať, že stanoviská vedeckých orgánov z danej oblasti vyjadrujú skutočnú vedeckú neistotu o podmienkach, za ktorých sa iné TSE, než je BSE, môžu prenášať na človeka, a že za súčasného stavu poznania pritom nie je možné vylúčiť, že spotreba mäsa a výrobkov pochádzajúcich zo zvierat nakazených inými TSE, než je BSE, je pre ľudské zdravie nebezpečná. Tieto stanoviská zrejme okrem toho vyjadrujú skutočnú vedeckú neistotu týkajúcu sa spoľahlivosti rozlišovacích testov smerujúcich k vylúčeniu existencie BSE, čo znamená, že mäso a výrobky zo zvierat, ktoré sú nositeľmi nezistených kmeňov BSE, môžu byť uvádzané na trh.
Vzhľadom na tieto skutočnosti tvrdenie žalovaného, podľa ktorého predmetné ustanovenia neumožňujú obmedziť riziko, ktoré TSE predstavujú pre ľudské zdravie, a dokonca sú spôsobilé ho zhoršiť, sa prinajmenšom na prvý pohľad nezdá byť nedôvodné. Za týchto podmienok žalobný dôvod založený na porušení zásady obozretnosti z dôvodu omylu Komisie v riadení rizika odôvodňuje podrobné skúmanie, ktoré prináleží výlučne sudcovi, ktorý rozhoduje o veci samej.
(pozri body 88, 89, 107, 108, 116)
4. Účelom konania o nariadení predbežného opatrenia je zaručiť plnú účinnosť budúceho konečného rozhodnutia, aby sa zabránilo vzniku medzery v právnej ochrane poskytovanej sudcom Spoločenstva. Na účely dosiahnutia tohto cieľa sa musí naliehavosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia posudzovať vo vzťahu k nevyhnutnosti predbežne rozhodnúť, aby sa zabránilo tomu, že účastníkovi konania, ktorý žiada nariadenie predbežného opatrenia, bude spôsobená vážna a nenapraviteľná škoda.
Ak orgány členského štátu, ktoré zodpovedajú za všeobecný záujem spojený s ochranou verejného zdravia, žiadajú odklad výkonu ustanovení nariadenia č. 727/2007, ktorým sa menia a dopĺňajú prílohy I, III, VII a X k nariadeniu č. 999/2001, ktorým sa stanovujú pravidlá prevencie, kontroly a eradikácie niektorých prenosných spongiformných encefalopatií (TSE), ktoré obsahuje zmiernenie opatrení politiky hygieny uplatniteľných na stáda oviec alebo kôz, v ktorých bol zistený prípad TSE, z dôvodu rizika pre ľudské zdravie, ktoré vyplýva z ich vykonania, je potrebné vziať do úvahy v rámci posúdenia naliehavosti skutočnosť, že skutkové a právne tvrdenia predložené uvedeným členským štátom na podporu fumus boni iuris sa zdajú byť s ohľadom na skutočnosti, ktorými disponuje sudca rozhodujúci o predbežnom opatrení, závažné a že z nich najmä vyplýva, že je možné, aby bolo mäso a výrobky pochádzajúce zo zvierat nakazených TSE dodané na ľudskú spotrebu.
Vzhľadom na tieto skutočnosti je potrebné vyvodiť záver, že podmienka naliehavosti je splnená.
(pozri body 122, 127, 128, 133)
5. Ak v rámci návrhu na nariadenie predbežných opatrení sudca rozhodujúci o predbežnom opatrení porovnáva váhu rozličných dotknutých záujmov, je jeho úlohou rozhodnúť, či zrušenie sporného aktu sudcom rozhodujúcim vo veci samej umožní zvrátenie situácie spôsobenej jeho bezprostredným uplatňovaním, a naopak, či odklad výkonu tohto aktu je spôsobilý zabrániť jeho plnému účinku v prípade, že žaloba vo veci samej bude zamietnutá.
V tejto súvislosti v zásade musia mať požiadavky súvisiace s ochranou verejného zdravia nepopierateľne prednosť pred hospodárskymi dôvodmi. Z toho vyplýva, že ak je uvádzané závažné riziko pre verejné zdravie, sudca rozhodujúci o predbežnom opatrení sa bez ohľadu na svoju formálnu suverenitu pri zvážení záujmov takmer nevyhnutne prikloní v prospech jeho ochrany.
(pozri body 140, 141)