Vec T‑256/07

People’s Mojahedin Organization of Iran

proti

Rade Európskej únie

„Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Obmedzujúce opatrenia prijaté proti určitým osobám a subjektom v rámci boja proti terorizmu – Zmrazenie finančných prostriedkov – Žaloba o neplatnosť – Právo na obhajobu – Odôvodnenie – Súdne preskúmanie“

Abstrakt rozsudku

1.      Konanie – Rozhodnutie alebo nariadenie nahradzujúce napadnutý akt v priebehu konania

2.      Akty inštitúcií – Prezumpcia platnosti – Ničotný právny akt – Pojem

(Článok 249 ES)

3.      Žaloba o neplatnosť – Zrušujúci rozsudok – Účinky – Povinnosť prijať vykonávacie opatrenia

(Článok 233 ES)

4.      Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah

(Článok 253 ES; spoločná pozícia Rady 2001/931, článok 1 ods. 6; nariadenie Rady č. 2580/2001, článok 2 ods. 3)

5.      Európska únia – Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Určité obmedzujúce opatrenia zamerané proti určitým osobám a subjektom v rámci boja proti terorizmu

(Spoločná pozícia Rady 2001/931, článok 1; nariadenie Rady č. 2580/2001, článok 2 ods. 3)

6.      Európska únia – Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Určité obmedzujúce opatrenia zamerané proti určitým osobám a subjektom v rámci boja proti terorizmu

(Spoločná pozícia Rady 2001/931, článok 1 ods. 4 a 6; nariadenie Rady č. 2580/2001, článok 2 ods. 3)

7.      Európske spoločenstvá – Súdne preskúmanie zákonnosti aktov inštitúcií

(Články 60 ES, 301 ES a 308 ES)

1.      Ak je rozhodnutie alebo nariadenie týkajúce sa priamo a osobne jednotlivca v priebehu konania nahradené aktom, ktorý má rovnaký predmet, treba ho považovať za nový prvok umožňujúci žalobkyni prispôsobiť svoje návrhy a dôvody. Bolo by totiž v rozpore s riadnym výkonom spravodlivosti a s požiadavkou hospodárnosti konania nútiť žalobkyňu, aby podala novú žalobu. Okrem toho by bolo nespravodlivé, aby dotknutá inštitúcia mohla na obranu voči výhradám uvedeným v žalobe predloženej súdu Spoločenstva proti určitému aktu prispôsobiť napadnutý akt alebo ho nahradiť iným a odvolávať sa v priebehu konania na túto zmenu alebo toto nahradenie, zatiaľ čo druhý účastník konania by nemal možnosť rozšíriť svoje pôvodné návrhy a žalobné dôvody na neskorší akt ani predložiť dodatočné návrhy a dôvody proti nemu.

(pozri bod 46)

2.      Akty inštitúcií Spoločenstva, aj tie, ktoré sú vadné, požívajú prezumpciu zákonnosti a majú právne účinky dovtedy, kým neboli zrušené orgánom, ktorý ich prijal, zrušené v konaní o žalobe o neplatnosť alebo vyhlásené za neplatné v nadväznosti na návrh na začatie prejudiciálneho konania alebo námietku nezákonnosti.

Ako výnimka z tohto pravidla sa akty postihnuté vadou, ktorej závažnosť je taká evidentná, že nemôže byť právnym poriadkom Spoločenstva tolerovaná, musia považovať za nemajúce žiadny právny účinok, dokonca ani dočasný, čiže za právne ničotné. Táto výnimka smeruje k zachovaniu rovnováhy medzi dvoma základnými, ale niekedy navzájom si odporujúcimi požiadavkami, ktoré právny poriadok musí spĺňať, a síce medzi stabilitou právnych vzťahov a dodržiavaním zákonnosti. Závažnosť následkov, ktoré sa spájajú s vyslovením ničotnosti aktu inštitúcií Spoločenstva, si vyžaduje, aby z dôvodov právnej istoty bolo toto vyslovenie vyhradené pre skutočne výnimočné prípady.

(pozri body 55 – 57)

3.      Aby sa dosiahol súlad so zrušujúcim rozsudkom a aby bol tento rozsudok vykonaný v plnom rozsahu, inštitúcia, ktorá je autorkou zrušeného aktu, má povinnosť dodržať nielen výrok rozsudku, ale aj dôvody, o ktoré sa výrok bezpodmienečne opiera, takže sú nevyhnutné na určenie presného zmyslu toho, o čom sa rozhodlo vo výroku. Tieto dôvody totiž jednak presne identifikujú ustanovenie považované za nezákonné a jednak presne vysvetľujú dôvody nezákonnosti zistenej vo výroku a dotknutá inštitúcia musí na ne prihliadnuť pri nahrádzaní zrušeného aktu.

Ak však zistenie nezákonnosti konštatované v odôvodnení zrušujúceho rozsudku núti v prvom rade inštitúciu, ktorá je autorkou zrušeného aktu, odstrániť túto nezákonnosť v akte, ktorý má nahradiť zrušený akt, môže v rozsahu, v akom sa týka ustanovenia s konkrétnym obsahom v určitej oblasti, spôsobiť ďalšie následky pre túto inštitúciu.

Pokiaľ ide o zrušenie rozhodnutia o zmrazení finančných prostriedkov pre formálne a procesné vady, ktoré podľa článku 1 ods. 6 spoločnej pozície 2001/931 o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom musí byť predmetom revízie v pravidelných intervaloch, inštitúcia, ktorá je jeho autorkou, má povinnosť predovšetkým dbať na to, aby prípadné následné rozhodnutia o zmrazení finančných prostriedkov, ku ktorým dôjde po vydaní zrušujúceho rozsudku na účely úpravy neskorších období po tomto rozsudku, netrpeli rovnakými vadami.

Ak bol však akt zrušený pre formálne alebo procesné vady, dotknutá inštitúcia má právo opäť prijať rovnaký akt, tentoraz pri dodržaní dotknutých formálnych a procesných pravidiel, a tiež priznať tomuto aktu retroaktívny účinok, ak je to nevyhnutné na uskutočnenie sledovaného cieľa všeobecného záujmu a ak je legitímna dôvera dotknutých osôb riadne dodržaná. Hoci opatrenia, ktoré si vyžadujú vykonanie zrušujúceho rozsudku v súlade s článkom 233 ES, môžu v sebe zahŕňať, že inštitúcia zmení, prípadne zruší akty, ktoré zrušili a nahradili zrušené rozhodnutie, následne po ukončení ústnej časti konania, dotknutá inštitúcia má právo ponechať v platnosti tieto akty počas obdobia, ktoré je nevyhnutné na prijatie nového aktu v súlade s dotknutými formálnymi a procesnými pravidlami.

(pozri body 60 – 62, 64 – 66)

4.      Tak odôvodnenie pôvodného rozhodnutia o zmrazení finančných prostriedkov, ako aj odôvodnenie následných rozhodnutí sa musia týkať nielen zákonných podmienok uplatnenia nariadenia č. 2580/2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu, osobitne existencie vnútroštátneho rozhodnutia prijatého príslušným orgánom, ale aj špecifických a konkrétnych dôvodov, pre ktoré sa Rada pri výkone svojej diskrečnej právomoci domnieva, že dotknutá osoba musí byť predmetom opatrenia zmrazenia finančných prostriedkov.

Okrem toho z článku 1 ods. 6 spoločnej pozície 2001/931 o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom, na ktorú odkazuje aj článok 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001, vyplýva, že ak následným rozhodnutiam o zmrazení finančných prostriedkov musí predchádzať revízia situácie dotknutej osoby, nie je to iba na účely preskúmania, či je naďalej zapojená do teroristickej činnosti, ale aj na účely ubezpečenia sa, že jej ponechanie na zozname nachádzajúcom sa v prílohe uvedeného nariadenia zostáva odôvodnené, prípadne na základe nových informácií alebo dôkazov. V tejto súvislosti, ak sú dôvody následného rozhodnutia o zmrazení finančných prostriedkov v podstate rovnaké ako tie, ktoré už boli uvedené v rámci predchádzajúceho rozhodnutia, môže stačiť na tento účel jednoduché vyhlásenie, osobitne ak dotknutá osoba je skupinou alebo subjektom.

(pozri body 81, 82)

5.      Ani článok 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu, ani prvý článok ods. 2, 3 a 6 spoločnej pozície 2001/931 o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom nezakazujú uloženie obmedzujúcich opatrení voči osobám alebo subjektom, ktoré sa v minulosti dopustili teroristických činov, bez ohľadu na nedostatok dôkazov preukazujúcich, že sa v súčasnosti dopúšťajú takýchto činov alebo že sa do nich zapájajú, ak to okolnosti odôvodňujú.

V prvom rade, hoci je pravda, že článok 1 ods. 2 uvedenej spoločnej pozície používa prítomný čas oznamovacieho spôsobu („osôb, ktoré páchajú“) na definovanie toho, čo treba rozumieť pod slovami „osoby, skupiny a subjekty zapojené do teroristických činov“, je to v gnómickom význame vlastnom zákonným definíciám a žalobám, a nie preto, aby odkazoval na konkrétne časové obdobie. Rovnako to platí pre prítomné príčastie použité vo francúzskej verzii („les personnes… commettant“) a v anglickej verzii („persons committing“) článku 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001, čo potvrdzuje použitie prítomného oznamovacieho spôsobu na rovnocenné znenie použité v iných jazykových verziách. Okrem toho ods. 4 článku 1 tejto spoločnej pozície umožňuje prijatie obmedzujúcich opatrení najmä proti osobám, ktoré boli odsúdené za teroristické činy, čo bežne znamená minulú teroristickú činnosť, a nie činnosť aktívne vykonávanú v čase, keď dôjde k jej zisteniu na základe odsudzujúceho rozhodnutia. Nakoniec odsek 6 toho istého článku stanovuje, že mená osôb a subjektov prevzaté do sporného zoznamu budú predmetom revízie v pravidelných intervaloch prinajmenšom raz za polrok, aby sa zabezpečilo, že ich ponechanie na zozname zostáva odôvodnené. Pod hrozbou zbavenia tohto ustanovenia jeho potrebného účinku sa treba domnievať, že toto ustanovenie umožňuje ponechať na spornom zozname osoby a subjekty, ktoré v priebehu polroka alebo polrokov predchádzajúcich revízii nespáchali žiadny nový teroristický čin, ak toto ponechanie zostáva odôvodnené vzhľadom na súbor relevantných okolností.

V druhom rade nariadenie č. 2580/2001 a spoločná pozícia 2001/931, rovnako ako rezolúcia 1373 (2001) Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov, ktorú tieto akty vykonávajú, majú za cieľ bojovať proti ohrozeniam medzinárodného mieru a bezpečnosti, ktoré predstavujú teroristické činy. Uskutočneniu tohto cieľa, ktorý má základný význam pre medzinárodné spoločenstvo, hrozí, že bude znemožnené, ak by sa opatrenia zmrazenia finančných prostriedkov upravené týmito aktmi mohli uplatňovať iba na osoby, skupiny a subjekty, ktoré páchajú teroristické činy v súčasnosti alebo ktoré ich páchali v bezprostredne nedávnej minulosti.

Okrem toho tieto opatrenia, ktoré majú predovšetkým predchádzať spáchaniu alebo opakovaniu takýchto činov, sú v prvom rade založené na posúdení aktuálnej alebo budúcej hrozby, a nie na posúdení minulého správania. V tejto súvislosti na základe poučenia vyplývajúceho zo skúseností dočasné prerušenie činnosti organizácie, ktorá má teroristickú minulosť, nepredstavuje samo osebe záruku, že ju dotknutá osoba v ktoromkoľvek okamihu neobnoví, a že nie je nevyhnutne namieste dôverovať údajnému upusteniu od násilia vyjadrenému v tomto kontexte. Z toho vyplýva, že široká miera voľnej úvahy, ktorou disponuje Rada, pokiaľ ide o dôkazy, na ktoré treba prihliadnuť s cieľom prijatia alebo ponechania opatrenia zmrazenia finančných prostriedkov, sa rozširuje na posúdenie hrozby, ktorú môže naďalej predstavovať organizácia, ktorá v minulosti spáchala teroristické činy, bez ohľadu na prerušenie jej teroristickej činnosti počas viac či menej dlhého obdobia, či dokonca jej zdanlivé ukončenie.

(pozri body 107 – 112)

6.      Hoci dôkazné bremeno, či zmrazenie finančných prostriedkov osoby, skupiny alebo subjektu je alebo zostáva zákonne odôvodnené vzhľadom na prvý článok ods. 4 a 6 spoločnej pozície 2001/391 o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom a článok 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu, prislúcha Rade, má toto bremeno relatívne obmedzený predmet na úrovni konania Spoločenstva o zmrazení finančných prostriedkov. V prípade pôvodného rozhodnutia o zmrazení finančných prostriedkov sa týka najmä existencie presných informácií alebo dôkazov zo spisu, ktoré preukazujú, že vo vzťahu k dotknutej osobe bolo prijaté rozhodnutie vnútroštátneho orgánu zodpovedajúce definícii článku 1 ods. 4 spoločnej pozície 2001/931. Okrem toho v prípade následného rozhodnutia o zmrazení finančných prostriedkov po revízii sa dôkazné bremeno týka hlavne otázky, či zmrazenie finančných prostriedkov zostáva odôvodnené vo vzťahu k všetkým relevantným okolnostiam predmetnej veci a osobitne k dôsledkom tohto rozhodnutia príslušného vnútroštátneho orgánu.

(pozri bod 134)

7.      Rada disponuje širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o podklady, ktoré zohľadní pri prijatí opatrení o ekonomických a finančných sankciách na základe článkov 60 ES, 301 ES a 308 ES, v súlade so spoločnou pozíciou prijatou v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Táto voľná úvaha sa uplatňuje najmä pri posúdení úvah o účelnosti, na ktorých sa takéto rozhodnutia zakladajú.

Napriek tomu, ak Súd Spoločenstva prizná Rade voľnú úvahu v danej oblasti, neznamená to, že sa musí zdržať preskúmania výkladu relevantných údajov touto inštitúciou. Súd Spoločenstva musí totiž nielen preveriť vecnú presnosť predložených dôkazov, ich spoľahlivosť a súladnosť, ale aj preskúmať, či tieto dôkazy predstavujú súhrn podstatných údajov, ktoré musia byť zohľadnené pri posúdení situácie, a či sú spôsobilé opodstatniť závery, ktoré sa z nich vyvodili. V rámci tohto posúdenia mu však neprináleží nahradiť posúdenie Rady svojím vlastným posúdením.

Navyše, pokiaľ inštitúcia Spoločenstva disponuje širokou mierou voľnej úvahy, tým väčšia dôležitosť sa prikladá kontrole dodržiavania procesných záruk. Medzi týmito zárukami sa nachádza najmä povinnosť príslušnej inštitúcie starostlivo a nestranne preskúmať všetky relevantné skutočnosti daného prípadu a dostatočne odôvodniť svoje rozhodnutie.

(pozri body 137 – 139)