ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (druhá komora)
zo 6. októbra 2021 (*)
„Ochranná známka Európskej únie – Slovná ochranná známka Európskej únie Muresko – Staršie národné slovné ochranné známky Muresko – Uplatnenie seniority starších národných ochranných známok po zápise ochrannej známky Európskej únie – Články 39 a 40 nariadenia (EÚ) č. 2017/1001 – Zápis starších národných ochranných známok, ktoré zanikli ku dňu podania návrhu na začatie konania“
Vo veci T‑32/21,
Daw SE, so sídlom v Ober‑Ramstadte (Nemecko), v zastúpení: A. Haberl, advokát,
odvolateľka,
proti
Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), v zastúpení: E. Markakis, splnomocnený zástupca,
žalovanému
ktorej predmetom je žaloba proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu EUIPO z 25. novembra 2020 (vec R 1686/2020‑4) týkajúcemu sa uplatnenia seniority starších zhodných národných ochranných známok pre ochrannú známku Európskej únie č. 15465719,
VŠEOBECNÝ SÚD (druhá komora),
v zložení: predsedníčka druhej komory V. Tomljenović, sudcovia F. Schalin a P. Škvařilová‑Pelzl (spravodajkyňa),
tajomník: E. Coulon,
so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Všeobecného súdu 22. januára 2021,
so zreteľom na vyjadrenie k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 30. marca 2021,
so zreteľom na to, že účastníci konania nepredložili návrh na nariadenie pojednávania v lehote troch týždňov od doručenia oznámenia o skončení písomnej časti konania, a keďže sa na základe článku 106 ods. 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu rozhodlo, že o žalobe sa rozhodne bez ústnej časti konania,
vyhlásil tento
Rozsudok(1)
[omissis]
Návrhy účastníkov konania
9 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– uložil EUIPO povinnosť zapísať sporný uplatnený nárok pre ochrannú známku Európskej únie,
– uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.
10 EUIPO navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.
Právne posúdenie
11 Žalobkyňa nespochybňuje, že v čase uplatnenia sporného nároku pred EUIPO zanikla platnosť zápisu poľskej a nemeckej ochrannej známky, ako zdôraznila prieskumová pracovníčka v oznámení z 10. februára 2020.
12 Na podporu tejto žaloby sa v zásade obmedzuje na uvedenie jediného žalobného dôvodu založeného na nesprávnom právnom posúdení odvolacieho senátu, ktoré vyplynulo z neprimerane reštriktívneho výkladu článku 40 nariadenia 2017/1001 v spojení s článkom 39 rovnakého nariadenia v bode 12 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého by staršia zhodná slovná ochranná známka mala byť zapísaná a platná ku dňu uplatnenia seniority. Takýto nesprávny výklad viedol odvolací senát k neodôvodnenému zamietnutiu jej odvolania, namiesto zrušenia rozhodnutia prieskumovej pracovníčky o zamietnutí sporného uplatnenia a zápisu tohto uplatnenia pre spornú ochrannú známku Európskej únie.
13 Žalobkyňa v podstate tvrdí, že majiteľ zhodnej staršej národnej ochrannej známky, ktorej zápis zanikol, má aj naďalej právo nárokovať senioritu tejto ochrannej známky vo vzťahu k akejkoľvek prihlasovanej alebo neskôr zapísanej ochrannej známke Európskej únie, ak sa v okamihu uplatnenia jeho nároku vyhovelo nároku založenému na tej istej národnej ochrannej známke uplatnenému vo vzťahu k inej ochrannej známke Európskej únie.
[omissis]
18 EUIPO odmieta tvrdenia žalobkyne a žalobu navrhuje zamietnuť ako zjavne nedôvodnú.
19 Jediný žalobný dôvod uvádzaný žalobkyňou nastoľuje otázku o výklade článku 40 nariadenia 2017/1001 v spojení s článkom 39 tohto nariadenia, na ktorý odkazuje, ktorou sa má zistiť, či majiteľ ochrannej známky Európskej únie, pre ktorú sa vyhovelo uplatneniu seniority zhodnej staršej národnej ochrannej známky, sa môže odvolávať na fikciu zachovania zápisu staršej národnej ochrannej známky v prospech inej ochrannej známky Európskej únie, pre ktorú sa uplatnil nárok na senioritu staršej národnej ochrannej známky, po zániku platnosti zápisu tejto poslednej uvedenej ochrannej známky.
[omissis]
22 Podľa ustálenej judikatúry je na účely výkladu ustanovení práva Únie potrebné zohľadniť nielen ich znenie, ale aj ich kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej sú súčasťou [pozri rozsudky z 11. júla 2018, COBRA, C‑192/17, EU:C:2018:554, bod 29 a citovanú judikatúru, a z 28. januára 2020, Komisia/Taliansko (Smernica o boji proti oneskoreným platbám), C‑122/18, EU:C:2020:41, bod 39 a citovanú judikatúru].
23 Okrem toho z judikatúry vyplýva, že odchylné ustanovenia sa musia vykladať reštriktívne [pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 22. januára 2020, Pensionsversicherungsanstalt (Ukončenie činnosti po dosiahnutí veku odchodu do dôchodku), C‑32/19, EU:C:2020:25, bod 38 a citovanú judikatúru]. Vzhľadom na následky, ktoré sú spojené s uplatnením seniority zhodnej staršej národnej ochrannej známky podľa článkov 39 a 40 nariadenia 2017/1001 a ktoré sa odchyľujú od zásady, podľa ktorej by majiteľ tejto ochrannej známky mal stratiť práva vyplývajúce z takejto ochrannej známky, ak svoj zápis neobnoví, musia sa podmienky, ktoré je potrebné splniť pre prijatie takéhoto uplatnenia, vykladať reštriktívne [pozri v tomto zmysle, pokiaľ ide o podmienku zhodnosti dotknutých ochranných známok, rozsudok z 19. januára 2012, Shang/ÚHVT (justing), T‑103/11, EU:T:2012:19, bod 17].
24 V prejednávanej veci treba po prvé zdôrazniť, že podľa článku 40 ods. 1 nariadenia 2017/1001 musí byť staršia zhodná ochranná známka, v súvislosti s ktorou si jej majiteľ nárokuje senioritu, v zmysle rôznych jazykových znení „zapísanou“ ochrannou známkou alebo známkou „ktorá je zapísaná“ v členskom štáte.
25 Táto formulácia v prítomnom čase oznamovacieho spôsobu jasne poukazuje na to, že staršia národná ochranná známka, ktorej seniorita sa nárokuje v prospech ochrannej známky Európskej únie, musí byť zapísaná v okamihu uplatnenia nároku na senioritu.
26 Žalobkyňa preto v zásade nemôže dôvodne namietať, že článok 40 nariadenia 2017/1001 v spojení s článkom 39 toho istého nariadenia sa obmedzuje na požiadavku, aby bola staršia národná ochranná známka v určitom okamihu v minulosti zapísaná, s cieľom zabrániť tomu, aby sa na účely uplatnenia seniority nebolo možné odvolávať len na obvykle používanú ochrannú známku.
27 Po druhé takýto doslovný výklad článku 40 nariadenia 2017/1001 potvrdzuje aj kontext, do ktorého patrí tento článok. V súlade s jeho odsekom 4 sa totiž uvedený článok musí uplatňovať v spojení s článkom 39 ods. 3 rovnakého nariadenia. Z tohto posledného uvedeného ustanovenia v zmysle jeho výkladu v judikatúre však vyplýva, že jediným účinkom uplatnenia seniority zhodnej staršej národnej ochrannej známky je, že majiteľ ochrannej známky Európskej únie, ktorej seniorita bola uznaná, bude môcť v prípade, ak sa vzdá staršej národnej ochrannej známky alebo dovolí, aby zanikla, bude môcť pokračovať v požívaní tých istých práv, aké by mal, ak by táto druhá uvedená ochranná známka bola naďalej zapísaná [rozsudky z 19. januára 2012, justing, T‑103/11, EU:T:2012:19, bod 17, a z 20. februára 2013, Langguth Erben/ÚHVT (MEDINET), T‑378/11, EU:T:2013:83, bod 28].
28 Systém nárokovania seniority národnej ochrannej známky po zápise ochrannej známky Európskej únie, ako vyplýva z článku 40 nariadenia 2017/1001 v spojení s článkom 39 ods. 3 tohto nariadenia, sa teda zakladá na zásade, že majiteľ staršej národnej ochrannej známky sa nevzdá tejto ochrannej známky, resp. nedovolí, aby zanikla skôr, ako mu bola uznaná seniorita v prospech ochrannej známky Európskej únie, z čoho a fortiori vyplýva, že v čase uplatnenia tohto nároku zápis staršej zhodnej národnej ochrannej známky ešte nezanikol.
29 Tento výklad článku 40 nariadenia 2017/1001 je v súlade s praktickým uplatňovaním tohto článku zo strany EUIPO, ako sa uvádza v bode 13.2 oddielu 2 časti B usmernení EUIPO pre prieskum ochranných známok, podľa ktorého „[tento posledný uvedený orgán] je povinný sa na jednej strane uistiť, že staršia ochranná známka bola zapísaná v čase podania prihlášky [ochrannej známky Európskej únie], a na druhej strane, že starší zápis v čase uplatnenia nároku nezanikol“ a podľa ktorého „[a]k starší zápis v čase uplatnenia nároku zanikol, senioritu si nemožno uplatniť, aj napriek tomu, že relevantná vnútroštátna právna úprava ochranných známok upravuje v súvislosti s obnovením dobu odkladu v dĺžke 6 mesiacov“.
30 Po tretie uvedený výklad článku 40 nariadenia 2017/1001 v spojení s článkom 39 ods. 3 tohto nariadenia zodpovedá cieľom systému nárokovania seniority národnej ochrannej známky po zápise ochrannej známky Európskej únie, ktorým je umožniť majiteľom zhodných národných ochranných známok a ochranných známok Európskej únie racionálne spravovať ich portfólio ochranných známok pri zachovaní už skôr nadobudnutých práv. Po uznaní uplatnenej seniority zhodnej staršej národnej ochrannej známky pre ochrannú známku Európskej únie totiž môže majiteľ nechať zaniknúť prvú ochrannú známku, pričom pre druhú ochrannú známku aj naďalej požíva rovnaké práva, aké by mal, keby prvá ochranná známka bola aj naďalej zapísaná (pozri bod 27 vyššie).
31 V súlade s týmto cieľom, a ako vyplýva zo znenia článku 39 ods. 3 a 4 nariadenia 2017/1001, ktorý sa musí vykladať reštriktívne (pozri bod 23 vyššie), táto domnienka zachovania práv k staršej zhodnej národnej ochrannej známke neplatí všeobecne, ako uvádza žalobkyňa, ale uplatní sa len v prospech zhodnej ochrannej známky Európskej únie a vo vzťahu k zhodným tovarom a službám, pre ktoré sa vyhovelo nárokovanej seniorite, a v prípade neobnovenia zápisu staršej zhodnej národnej ochrannej známky.
32 Výslovne sa preto vychádza z predpokladu, že uvedená domnienka sa neuplatní v prípade, ak bola predmetná národná ochranná známka vyhlásená za neplatnú, alebo ak zanikla pred dňom podania prihlášky alebo vznikom práva prednosti ochrannej známky Európskej únie.
33 Okrem toho z judikatúry vyplýva, že na základe tej istej domnienky nemôže staršia národná ochranná známka ďalej existovať ako taká a že prípadné používanie sporného označenia po výmaze tejto poslednej uvedenej ochrannej známky treba v takom prípade považovať za používanie ochrannej známky Európskej únie, a nie za používanie vymazanej staršej národnej ochrannej známky (rozsudok z 19. apríla 2018, Peek & Cloppenburg, C‑148/17, EU:C:2018:271, bod 30). To potvrdzuje, že uznaný nárok na senioritu nemá za následok pokračovanie dotknutej staršej národnej ochrannej známky, ani zachovanie niektorých práv spojených s touto ochrannou známkou nezávisle od ochrannej známky Európskej únie, v prospech ktorej sa uznalo uplatnenie seniority.
34 Takýto reštriktívny výklad pôsobnosti domnienky zachovania práv spojených so zhodnou staršou ochrannou známkou nie je spochybnený výkladom článku 40 nariadenia 2017/1001 s ohľadom na znenie odôvodnenia 12 tohto nariadenia, ktorý vyjadruje cieľ sledovaný uvedeným nariadením zachovať práva nadobudnuté majiteľmi starších ochranných známok.
35 Na jednej strane, aj keď preambula aktu Únie môže spresňovať jeho obsah, nemožno sa na ňu odvolávať na účely odchýlenia sa od ustanovení samotného dotknutého aktu (rozsudok z 10. januára 2006, IATA a ELFAA, C‑344/04, EU:T:2006:10, bod 76). Na základe znenia odôvodnenia 12 nariadenia 2017/1001 sa preto nemožno odchýliť od podmienky upravenej v článku 40 nariadenia 2017/1001 vykladanom v spojení s článkom 39 ods. 3 toho istého nariadenia na účely uznania nároku na senioritu zhodnej staršej národnej ochrannej známky. Na druhej strane sa v každom prípade toto odôvodnenie, ktoré odkazuje na „zásadu prednosti, na základe [ktorej] má staršia zapísaná ochranná známka prednosť pred neskoršími zapísanými ochrannými známkami“, samo osebe zakladá na myšlienke, že práva nadobudnuté majiteľom staršej ochrannej známky môžu mať prednosť pred právami vyplývajúcimi z neskôr zapísaných ochranných známok, len pokiaľ je uvedená ochranná známka zapísaná. Obsah tohto odôvodnenia je teda v súlade s výkladom článku 40 nariadenia 2017/1001, podľa ktorého staršia zhodná ochranná známka, ktorej seniorita sa nárokuje, musí byť zapísaná v okamihu uplatnenia nároku na senioritu.
36 Tento reštriktívny výklad pôsobnosti domnienky nie je spochybnený ani bodom 30 rozsudku z 19. apríla 2018, Peek & Cloppenburg (C‑148/17, EU:C:2018:271), na ktorý odkazuje žalobkyňa. V tomto rozsudku totiž Súdny dvor nekonštatoval, že majiteľ ochrannej známky Európskej únie, v prospech ktorej bol uznaný nárok na senioritu zhodnej staršej národnej ochrannej známky, by sa mohol odvolávať na fikciu zachovania zápisu uvedenej ochrannej známky v prospech inej ochrannej známky Európskej únie, ale skôr potvrdzuje, že uvedená domnienka má len obmedzenú pôsobnosť (pozri bod 33 vyššie).
37 Túto domnienku nevyvracia ani článok 139 ods. 3 nariadenia 2017/1001, podľa ktorého „prihláške národnej ochrannej známky vyplývajúcej z premeny prihlášky ochrannej známky EÚ alebo ochrannej známky EÚ sa v dotknutom členskom štáte prizná deň podania alebo deň vzniku práva prednosti takejto prihlášky alebo ochrannej známky a prípadne seniorita ochrannej známky tohto štátu uplatnená na základe článku 39 alebo 40“ uvedeného nariadenia. Zachovanie práv spojených so staršou zhodnou národnou ochrannou známkou sa totiž uplatní len v prospech prihlášky národnej ochrannej známky, ktorá je výsledkom premeny ochrannej známky Európskej únie, pre ktorú bolo vyhovené nároku na uplatnenie seniority.
38 Žalobkyňa teda nemôže dôvodne namietať, že na základe článku 40 nariadenia 2017/1001 v spojení s článkom 39 ods. 3 tohto nariadenia by bolo možné uplatniť domnienku zachovania práv k zhodnej staršej národnej ochrannej známke po zániku tejto ochrannej známky v prospech inej ochrannej známky Európskej únie, než je ochranná známka, v prospech ktorej bol uznaný nárok na senioritu, napríklad na podporu uplatnenia seniority staršej národnej ochrannej známky pre túto inú ochrannú známku Európskej únie.
39 Samotná skutočnosť, že žalobkyňa sa mohla v prospech ochrannej známky Európskej únie zapísanej pod číslom 340810 odvolávať na domnienku zachovania práv spojených s poľskou a nemeckou ochrannou známkou aj po zániku ich zápisu, teda neznamená, že by sa na takúto domnienku mohla odvolávať aj na podporu sporného uplatnenia nároku pre dotknutú ochrannú známku Európskej únie. Skoršie práva, na ktoré sa v tejto súvislosti odvoláva, sa totiž vťahujú len na ochrannú známku Európskej únie zapísanú pod číslom 340810, pre ktorú bolo vyhovené uplatneniu seniority poľskej a nemeckej ochrannej známky.
40 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy sa teda odvolací senát nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 12 napadnutého rozhodnutia vyložil článok 40 nariadenia 2017/1001 v spojení s článkom 39 toho istého nariadenia v tom zmysle, že zhodná staršia národná ochranná známka, ktorej seniorita sa nárokuje v prospech neskoršej zapísanej ochrannej známky Európskej únie, musí byť sama osebe zapísaná a platná v deň uplatnenia nároku na senioritu.
[omissis]
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (druhá komora)
rozhodol takto:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Daw SE je povinná nahradiť trovy konania.
Tomljenović | Schalin | Škvařilová‑Pelzl |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 6. októbra 2021.
Podpisy