ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (piata komora)

z 20. septembra 2019 (*)

„REACH – Látky podliehajúce autorizácii – Zahrnutie 1‑brómpropánu (nPB) do prílohy XIV nariadenia (ES) č. 1907/2006 – Množstvo – Dokumentácia k registrácii – Údaje – Zoskupovanie látok – Zásada riadnej správy veci verejných – Právo slobodne podnikať a obchodovať – Povinnosť odôvodnenia – Legitímna dôvera – Proporcionalita – Rovnosť zaobchádzania“

Vo veci T‑610/17,

ICL‑IP Terneuzen, BV, so sídlom v Terneuzene (Holandsko),

ICL Europe Coöperatief UA, so sídlom v Amsterdame (Holandsko),

v zastúpení: R. Cana, E. Mullier a H. Widemann, advokáti,

žalobkyne,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: M. Huttunen, R. Lindenthal a K. Mifsud‑Bonnici, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorú v konaní podporuje:

Európska chemická agentúra (ECHA), v zastúpení: M. Heikkilä, W. Broere, T. Zbihlej a N. Herbatschek, splnomocnení zástupcovia,

vedľajší účastník konania,

ktorej predmetom je návrh podľa článku 263 ZFEÚ na čiastočné zrušenie nariadenia Komisie (EÚ) 2017/999 z 13. júna 2017, ktorým sa mení príloha XIV k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) (Ú. v. EÚ L 150, 2017, s. 7), v rozsahu, v akom zahŕňa 1‑brómpropán (nPB) do uvedenej prílohy,

VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora),

v zložení: predseda komory D. Gratsias, sudcovia I. Labucka a A. Dittrich (spravodajca),

tajomník: S. Bukšek Tomac, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 14. februára 2019,

vyhlásil tento

Rozsudok

I.      Okolnosti predchádzajúce sporu a napadnuté nariadenie

1        1‑brómpropán (n‑propylbromid, nPB) je brómovaná tekutá látka. Používa sa ako rozpúšťadlo pri odmasťovaní parou. Okrem toho sa používa aj ako medziprodukt pri výrobe iných látok. V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006 (Ú. v. EÚ L 353, 2008, s. 1) bol klasifikovaný ako reprodukčne toxická látka (kategórie 1B).

2        Jedna zo žalobkýň, spoločnosť ICL‑IP Terneuzen, BV, je hlavným registrujúcim látky nPB. Vyrába a používa nPB v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 2006, s. 1).

3        Druhá žalobkyňa, spoločnosť ICL Europe Coöperatief UA, uvádza nPB na trh na účely jeho použitia ako rozpúšťadla pri odmasťovaní parou a čistení povrchov a používa ho v zmysle nariadenia č. 1907/2006.

4        Dňa 11. októbra 2002 ICL‑IP Terneuzen predložila dokumentáciu k registrácii nPB pre hmotnostné pásmo látky od 1 000 do 10 000 ton ročne. Následne vyzvala všetkých členov fóra na výmenu informácií o látkach, aby sa pripojili k spoločnej žiadosti o registráciu látky.

5        Dňa 3. septembra 2012 Európska chemická agentúra (ECHA) uverejnila na svojej internetovej stránke dokumentáciu, v ktorej sa navrhovala identifikácia nPB ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy na základe článku 57 písm. c) nariadenia č. 1907/2006.

6        Dňa 18. októbra 2012 žalobkyne predložili pripomienky k návrhu identifikácie nPB ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy. Žalobkyne vo svojich pripomienkach predovšetkým zdôraznili, že nPB sa používa hlavne ako medziprodukt, ktorý je vyňatý z autorizácie, a že jeho použitia iné ako medziproduktu sú buď dôkladne kontrolované, alebo podliehajú prísnym úrovniam expozície na pracovisku.

7        Rozhodnutím výkonného riaditeľa ECHA ED/169/2012 z 18. decembra 2012 bol nPB zapísaný na zoznam látok navrhovaných na zahrnutie podľa článku 59 ods. 8 nariadenia č. 1907/2006.

8        Dňa 1. septembra 2014 ECHA v rámci šiesteho cyklu prioritizácie uverejnila na svojej internetovej stránke návrh odporúčania na zahrnutie látok, vrátane nPB, do prílohy XIV nariadenia č. 1907/2006 (ďalej len „príloha XIV“) a vyzvala zainteresované strany, aby najneskôr 1. decembra 2014 predložili svoje pripomienky. Výber 22 látok uvedených v predmetnom návrhu, vrátane nPB, bol založený na predbežných výsledkoch tohto cyklu prioritizácie, ktoré boli v ten istý deň uverejnené na stránke ECHA.

9        Dňa 1. decembra 2014 žalobkyne predložili v mene ostatných registrujúcich pripomienky k tomuto návrhu odporúčania. Žalobkyne vo svojich pripomienkach predovšetkým zdôraznili, že približne 70 % nPB sa používa ako medziprodukt, a je teda vyňatých z uplatňovania hlavy VII nariadenia č. 1907/2006.

10      Dňa 1. júla 2015 ECHA prijala odporúčanie na zahrnutie látok do prílohy XIV, v ktorom odporučila zahrnutie nPB do prílohy XIV bez výnimky na jeho akékoľvek použitie alebo kategórie použitia (ďalej len „odporúčanie ECHA“). V ten istý deň ECHA uverejnila svoje konečné aktualizované výsledky, ako aj dokumenty na podporu svojich záverov, vrátane referenčného dokumentu týkajúceho sa nPB. Z tohto dokumentu vyplýva, že nPB získal na základe kritérií uvedených v článku 58 ods. 3 prvom pododseku písm. a) až c) nariadenia č. 1907/2006 celkové skóre priority 20/45. Toto skóre pozostáva zo skóre 1/15 prideleného za vnútorné vlastnosti, skóre 12/15 za objemy a skóre 7/15 za široké disperzné použitie. ECHA vo svojom konečnom závere o nPB uviedla, že aj keď iné látky zo zoznamu látok navrhovaných na zahrnutie, ktoré boli hodnotené v rámci tohto kola odporúčania, získali na základe kritérií uvedených v článku 58 ods. 3 prvom pododseku písm. a) až c) nariadenia č. 1907/2006 vyššie celkové skóre priority, zahrnutie nPB do prílohy XIV sa odporúča vzhľadom na úvahy súvisiace so zoskupením tejto látky s trichlóretylénom, čo je látka, ktorá je už zahrnutá do uvedenej prílohy.

11      Dňa 10. augusta 2015 žalobkyne zaslali Európskej komisii prvý list. V tomto liste uviedli, že odporúčanie ECHA je poznačené procesnými vadami a nesprávnymi právnymi posúdeniami.

12      Komisia odpovedala žalobkyniam 18. septembra 2015.

13      Dňa 4. februára 2016 žalobkyne zaslali Komisii druhý list. V ňom uviedli doplňujúce informácie s cieľom preukázať, že zahrnutie nPB do prílohy XIV na základe odporúčania ECHA je poznačené nesprávnym právnym posúdením, a požiadali o stretnutie so zástupcami Komisie.

14      Dňa 3. októbra 2016 žalobkyne zaslali Komisii tretí list. V ňom uviedli, že množstvo nPB používané pri odmasťovaní parou a čistení povrchov sa ešte znížilo, a to z dôvodu, že jediný ďalší registrujúci tohto použitia iného ako medziproduktu pozastavil svoju registráciu, v dôsledku čoho ICL‑IP Terneuzen zostala jediným dodávateľom nPB na použitie iné ako medziproduktu, na ktoré sa vzťahuje požiadavka autorizácie, a že boli získané nové údaje o predmetnej látke, ktoré umožňujú stanoviť bezpečné úrovne použitia nPB. Žalobkyne požiadali Komisiu, aby urgentne preskúmala tieto doplňujúce informácie a aby ešte pred nasledujúcim zasadnutím regulačného výboru v každom prípade zorganizovala stretnutie.

15      Dňa 15. novembra 2016 Komisia listom informovala žalobkyne, že ich list zo 4. februára 2016 zostal v dôsledku jej opomenutia bez odpovede. Doplnila, že požiadala ECHA o analýzu údajov poskytnutých žalobkyňami, a vyhovela ich žiadosti o zorganizovanie stretnutia, pričom ich vyzvala, aby kontaktovali jej sekretariát s cieľom nájsť vhodný termín na stretnutie v priebehu novembra.

16      V dňoch 7. a 8. decembra 2016 sa počas zasadnutia regulačného výboru diskutovalo o návrhu nariadenia Komisie, ktorým sa mení príloha XIV na účely zahrnutia odporúčaných látok, vrátane nPB.

17      Dňa 7. decembra 2016 žalobkyne e‑mailom kontaktovali Komisiu, aby zorganizovala stretnutie spomenuté v bode 15. Vo svojej komunikácii sa pýtali, či sa v dňoch 7. a 8. decembra 2016 uskutoční zasadnutie regulačného výboru týkajúce sa zahrnutia nPB do prílohy XIV.

18      Dňa 8. decembra 2016 regulačný výbor vydal kladné stanovisko k odporúčaniu ECHA.

19      Dňa 23. decembra 2016 Komisia odpovedala na e‑mail žalobkýň zo 7. decembra 2016. Vo svojej odpovedi predovšetkým uviedla, že tento e‑mail jej bol doručený príliš neskoro na to, aby mohla zorganizovať stretnutie so žalobkyňami, keďže zasadnutie regulačného výboru sa konalo v ten istý deň.

20      Dňa 13. júna 2017 Európska komisia na základe kladného stanoviska regulačného výboru a odporúčania ECHA prijala nariadenie (EÚ) 2017/999 z 13. júna 2017, ktorým sa mení príloha XIV (Ú. v. EÚ L 150, 2017, s. 7, ďalej len „napadnuté nariadenie“). Napadnuté nariadenie zahrnulo nPB do prílohy XIV v položke 32 bez stanovenia výnimky na určité použitia alebo kategórie použitia a stanovilo pre túto látku dátum zákazu na 4. júla 2020. Ako vyplýva z odôvodnenia 1 uvedeného nariadenia, Komisia sa domnievala, že nPB spĺňa kritériá klasifikácie ako látka reprodukčne toxická (kategórie 1B) v súlade s nariadením č. 1272/2008, a tým aj kritériá na zahrnutie do prílohy XIV uvedené v článku 57 písm. c) nariadenia č. 1907/2006. V odôvodnení 13 napadnutého nariadenia uviedla, že nPB bol identifikovaný a zahrnutý do zoznamu látok navrhovaných na zahrnutie v súlade s článkom 59 nariadenia č. 1907/2006, že na základe odporúčania ECHA má byť prednostne zahrnutý do prílohy XIV a že je vhodné zahrnúť nPB do uvedenej prílohy bez ohľadu na informácie poskytnuté zainteresovanými stranami.

II.    Konanie na Všeobecnom súde a návrhy účastníkov konania

21      Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 6. septembra 2017 žalobkyne podali žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

22      Dňa 23. novembra 2017 Komisia predložila svoje vyjadrenie k žalobe.

23      Dňa 15. januára 2018 žalobkyne podali repliku.

24      Dňa 5. marca 2018 Komisia podala dupliku.

25      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 4. decembra 2017 ECHA podala návrh na vstup vedľajšieho účastníka do tohto konania na podporu návrhov Komisie. Uznesením z 1. marca 2018, ICL‑IP Terneuzen a ICL Europe Coöperatief/Komisia (T‑610/17, neuverejnené, EU:T:2018:139), sa vyhovelo návrhu ECHA na jej vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na podporu návrhov Komisie. Dňa 17. apríla 2018 ECHA predložila svoje vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania. Komisia a žalobkyňa predložili svoje pripomienky k tomuto vyjadreniu vedľajšieho účastníka konania 15. a 30. mája 2018.

26      Na základe návrhu sudcu spravodajcu Všeobecný súd (piata komora) rozhodol o začatí ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania upravených v článku 89 svojho rokovacieho poriadku položil Komisii a ECHA písomnú otázku. Tie odpovedali na túto otázku v stanovenej lehote.

27      Žalobkyne predložili písomné pripomienky k správe pre pojednávanie, ktoré boli rozhodnutím predsedu piatej komory vložené do spisu.

28      Prednesy žalobkýň, Komisie a ECHA, ako aj ich odpovede na ústne otázky, ktoré im položil Všeobecný súd, boli vypočuté na pojednávaní 14. februára 2019. Komisia predniesla ústne pripomienky k správe pre pojednávanie. Žalobkyne v rámci svojho prednesu tvrdili, že v rozhodnutí Komisie C(2018) 5057 final z 10. augusta 2018 o autorizácii trichlóretylénu na určité použitia sa výslovne spomína, že pokiaľ ide o použitie tejto látky na účely priemyselného čistenia dielov odmasťovaním parou, neexistujú vhodné alternatívne látky alebo technológie z hľadiska ich technickej a ekonomickej uskutočniteľnosti. Komisia a ECHA sa vyjadrili k prípustnosti a relevantnosti tohto tvrdenia.

29      Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté nariadenie v rozsahu, v akom zahŕňa nPB do prílohy XIV,

–        uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania,

–        „nariadil akékoľvek iné alebo ďalšie opatrenie na účely spravodlivého rozhodnutia sporu“.

30      Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        uložil žalobkyniam povinnosť nahradiť trovy konania.

31      ECHA navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        uložil žalobkyniam povinnosť nahradiť trovy konania.

III. Právny stav

32      Žalobkyne uvádzajú na podporu svojej žaloby šesť žalobných dôvodov. Prvý žalobný dôvod je založený na nedostatku odôvodnenia napadnutého nariadenia, na zjavne nesprávnom posúdení a na porušení zásady riadnej správy vecí verejných. Druhý žalobný dôvod je založený na porušení článku 55 nariadenia č. 1907/2006, na porušení cieľa konkurencieschopnosti sledovaného týmto nariadením a na porušení práva žalobkýň slobodne podnikať a obchodovať. Tretí žalobný dôvod je založený najmä na porušení povinnosti odôvodnenia. Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení zásady ochrany legitímnej dôvery. Tento žalobný dôvod sa delí na tri časti. Prvá časť sa týka kritéria objemu nPB. Druhá časť sa týka zoskupenia nPB s trichlóretylénom. Tretia časť sa zakladá na skutočnosti, že žalobkyne mohli vzhľadom na prioritné skóre nPB očakávať, že táto látka nebude zahrnutá do prílohy XIV. Piaty žalobný dôvod je založený na porušení zásady proporcionality. Šiesty žalobný dôvod je založený na porušení zásady rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie.

33      Na úvod treba pripomenúť, že ECHA svojím rozhodnutím z 3. septembra 2012 identifikovala nPB ako látku navrhovanú na zahrnutie v zmysle článku 57 písm. c) nariadenia č. 1907/2006. Ako vyplýva z článku 58 tohto nariadenia, spomedzi látok navrhovaných na zahrnutie je potrebné identifikovať tie, ktoré majú byť prioritne zahrnuté do prílohy XIV. Na tento účel ECHA 1. júla 2015 odporučila v súlade s článkom 58 ods. 3 uvedeného nariadenia zahrnúť navrhované látky, ktoré považovala za prioritné. V súvislosti s nPB uviedla, že vzhľadom na hodnotenie tejto látky na základe kritérií výslovne uvedených v článku 58 ods. 3 písm. a) až c) nariadenia č. 1907/2006, teda s ohľadom na vnútorné vlastnosti tejto látky, jej disperzné použitie a jej objemy, ako aj s ohľadom na úvahy týkajúce sa zoskupenia tejto látky s trichlóretylénom, bolo potrebné považovať ho za látku, ktorá musí byť prioritne zahrnutá do prílohy XIV (pozri bod 10 vyššie). Komisia následne prijala na základe článku 58 ods. 1 nariadenia č. 1907/2006 v súlade s postupom uvedeným v článku 133 ods. 4 uvedeného nariadenia napadnuté nariadenie, ktorým bol nPB zahrnutý do prílohy XIV.

34      Cieľom tejto žaloby nie je spochybniť identifikáciu nPB ako látky navrhovanej na zahrnutie v zmysle článku 57 písm. c) nariadenia č. 1907/2006, ktorá môže byť zahrnutá do prílohy XIV. Žalobkyne sa v rámci tejto žaloby obmedzujú na tvrdenie, že zápis nPB do uvedenej prílohy je predčasný.

35      Okrem toho je potrebné uviesť, že predmetom tejto žaloby je bezpochyby zrušenie napadnutého nariadenia, a teda sa priamo netýka odporúčania ECHA. Komisia sa však v tomto nariadení rozhodla riadiť odporúčaním ECHA a vychádzať z hodnotenia nPB, ktoré uskutočnila ECHA na základe kritérií stanovených v článku 58 ods. 3 písm. a) až c) nariadenia č. 1907/2006, teda vnútorných vlastností tejto látky, jej disperzného použitia a jej objemov, pričom zohľadnila aj kritérium zoskupenia nPB s trichlóretylénom. Za týchto okolností treba konštatovať, že žalobné dôvody, ktoré žalobkyne uviedli v súvislosti s hodnotením ECHA, majú za cieľ spochybniť dôvodnosť úvah, na ktorých je napadnuté nariadenie založené.

36      V prvom rade je potrebné preskúmať tvrdenia žalobkýň smerujúce k spochybneniu úvah Komisie založených na množstve nPB, ktoré sú rozvinuté v rámci prvého žalobného dôvodu a prvej časti štvrtého žalobného dôvodu.

37      V druhom rade sa budú analyzovať tvrdenia žalobkýň smerujúce k spochybneniu úvah Komisie založených na zoskupení nPB s trichlóretylénom, teda tvrdenia uvedené v rámci tretieho žalobného dôvodu a druhej časti štvrtého žalobného dôvodu.

38      Po tretie sa preskúma šiesty žalobný dôvod založený na porušení zásady rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie.

39      Vo štvrtom rade sa preskúma tretia časť štvrtého žalobného dôvodu založená na tvrdení, že žalobkyne nemohli vzhľadom na celkové skóre udelené nPB očakávať, že táto látka bude napadnutým nariadením zahrnutá do prílohy XIV.

40      V piatom rade sa bude analyzovať druhý žalobný dôvod, ktorý je založený na porušení článku 55 nariadenia č. 1907/2006, na porušení cieľa konkurencieschopnosti sledovaného týmto nariadením a na porušení práva žalobkýň slobodne podnikať a obchodovať, ako aj piaty žalobný dôvod, ktorý je založený na porušení zásady proporcionality.

A.      O úvahách Komisie založených na množstve nPB

41      V rámci prvého žalobného dôvodu a v rámci prvej časti štvrtého žalobného dôvodu žalobkyne uvádzajú tvrdenia, ktorými spochybňujú úvahy Komisie založené na množstve nPB.

1.      O prvom žalobnom dôvode založenom na nedostatku odôvodnenia napadnutého nariadenia, na porušení zásady riadnej správy vecí verejných a na zjavne nesprávnych posúdeniach

42      Prvý žalobný dôvod sa skladá z dvoch častí. V rámci prvej časti žalobkyne tvrdia, že odôvodnenie napadnutého nariadenia je nedostatočné. Komisia dostatočne nevysvetlila, akým spôsobom boli vypočítané množstvá nPB, ktoré boli použité pri hodnotení tejto látky. Druhá časť je založená na skutočnosti, že Komisia porušila zásadu riadnej správy vecí verejných a dopustila sa zjavne nesprávnych posúdení, keď vychádzala výlučne z údajov o množstvách, ktoré boli uvedené v dokumentácii k registrácii, a nie z údajov predložených v rámci verejnej konzultácie a neskôr v priebehu konania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého nariadenia.

a)      O prvej časti založenej na nedostatku odôvodnenia napadnutého nariadenia

43      Žalobkyne tvrdia, že úvahy Komisie založené na množstve nPB neboli dostatočne rozvinuté. Konkrétnejšie tvrdia, že spôsob výpočtu množstiev nPB, ktoré Komisia zohľadnila, nebol dostatočne vysvetlený. Tvrdia tiež, že nemohli účinne brániť svoje záujmy.

44      Komisia podporovaná ECHA spochybňuje tvrdenia žalobkýň.

45      V prvom rade treba pripomenúť, že podľa článku 296 ZFEÚ sa v právnych aktoch uvedú odôvodnenia. Povinnosť odôvodniť akt spôsobujúci ujmu vyplýva zo zásady dodržiavania práva na obhajobu a má za cieľ jednak poskytnúť dotknutej osobe dostatočné údaje o tom, či je rozhodnutie dôvodné alebo či má prípadne vady umožňujúce napadnúť jeho zákonnosť na súde Európskej únie, a jednak umožniť súdu Únie vykonať preskúmanie zákonnosti tohto aktu (rozsudok z 15. apríla 2011, Česká republika/Komisia, T‑465/08, EU:T:2011:186, bod 162).

46      Odôvodnenie však musí byť prispôsobené povahe sporného aktu a kontextu, v ktorom bol prijatý. Požiadavka odôvodnenia musí byť posúdená v závislosti od okolností daného prípadu, najmä obsahu aktu, charakteru uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý môžu mať na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt určený, alebo ďalšie osoby priamo a osobne dotknuté takýmto aktom. Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie konkrétne vymedzovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, keďže dostatočný charakter odôvodnenia musí byť posúdený nielen vzhľadom na text aktu, ale tiež na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich dotknutú oblasť. Konkrétne akt spôsobujúci ujmu je dostatočne odôvodnený vtedy, pokiaľ bol prijatý v kontexte, ktorý je dotknutej osobe známy a umožňuje jej pochopiť dosah opatrenia prijatého vo vzťahu k nej (rozsudok z 18. septembra 2015, Petro Suisse Intertrade/Rada, T‑156/13 a T‑373/14, neuverejnený, EU:T:2015:646, bod 67).

47      Rovnako treba pripomenúť, že povinnosť odôvodnenia je podstatnou formálnou náležitosťou, ktorú treba odlišovať od otázky dôvodnosti odôvodnenia, ktorá sa týka meritórnej zákonnosti sporného aktu (rozsudok z 22. marca 2001, Francúzsko/Komisia, C‑17/99, EU:C:2001:178, bod 35).

48      V druhom rade, pokiaľ ide o odôvodnenie napadnutého nariadenia, treba po prvé uviesť, že z odôvodnení 1, 13 a 20 napadnutého nariadenia vyplýva, že Komisia konštatovala, že nPB je látka navrhovaná na zahrnutie, že ECHA odporučila prednostné zahrnutie tejto látky do prílohy XIV a že táto látka musí byť, bez ohľadu na pripomienky zainteresovaných strán, zahrnutá napadnutým nariadením do uvedenej prílohy.

49      Po druhé vzhľadom na skutočnosť, že Komisia v napadnutom nariadení odkázala na odporúčanie ECHA a rozhodla sa ním riadiť, je potrebné zohľadniť obsah uvedeného odporúčania, ako aj obsah dokumentov, na ktoré toto odporúčanie odkazuje.

50      Ako vyplýva z prílohy I odporúčania ECHA a z referenčného dokumentu o nPB z 1. júla 2015, na ktorý táto príloha odkazuje, dôvodmi, na základe ktorých ECHA odporučila prednostné zahrnutie nPB do prílohy XIV, boli skóre priority 20/45, ktoré udelila tejto látke na základe kritérií výslovne uvedených v článku 58 ods. 3 prvom pododseku písm. a) až c) nariadenia č. 1907/2006 (pozri bod 10 vyššie), ako aj úvahy týkajúce sa zoskupenia nPB s trichlóretylénom, čo je látka, ktorá už bola zahrnutá do tejto prílohy. ECHA v uvedenej prílohe odkázala aj na ďalšie verejné dokumenty, o ktoré sa opierala pri príprave svojho odporúčania, a to najmä na:

–        príručku o prioritizácii z 10. februára 2014,

–        predbežné výsledky šiesteho cyklu prioritizácie z 1. septembra 2014,

–        dokument z 1. júla 2015 obsahujúci pripomienky zainteresovaných strán a odkazy na odpovede na návrh šiesteho odporúčania na účely zahrnutia nPB do prílohy XIV,

–        dokument z 1. júla 2015 obsahujúci odpovede ECHA na tieto pripomienky.

51      Zo strany 2 referenčného dokumentu o nPB z 1. júla 2015 vyplýva, že ECHA zohľadnila informácie uvedené v dokumentácii k registrácii pre túto látku, ktoré sa týkajú množstiev zodpovedajúcich jej rôznym použitiam, teda množstiev uvedených v bode 3.5 dokumentácie k registrácii tejto látky. Z tohto dokumentu tiež vyplýva, že podľa týchto údajov sa za množstvo nPB, na ktoré sa vzťahuje autorizácia, malo považovať množstvo zodpovedajúce hmotnostnému pásmu od 1 000 do 10 000 ton, ktoré je stanovené v bode 5.2 príručky o prioritizácii z 10. februára 2014, a že pre toto pásmo muselo byť udelené skóre 12/15 bodov.

52      V dokumente z 1. júla 2015, ktorý obsahuje odpovede ECHA na pripomienky zainteresovaných strán, ECHA objasnila prístup, ktorým sa riadila. V tomto kontexte predovšetkým uviedla, že v odhade množstiev boli zohľadnené údaje z bodov 3.2 a 3.5 dokumentácie k registrácii, údaje uvedené v správach o chemickej bezpečnosti, ako aj informácie získané v rámci konania, ktoré viedlo k identifikácii nPB ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy, t. j. správy vypracované v tomto kontexte a informácie predložené počas verejnej konzultácie. ECHA uviedla, že ak boli k dispozícii informácie o použitiach patriacich do rozsahu výnimiek z požiadavky autorizácie a o zodpovedajúcej tonáži, tieto informácie boli rovnako tak vyhodnotené na účely odhadu relevantného množstva pre stanovenie priorít. ECHA v tomto kontexte spresnila, že odhad množstiev, na ktoré sa vzťahuje požiadavka autorizácie, sa zakladal hlavne na údajoch z dokumentácií k registrácii a zo správ o chemickej bezpečnosti. Ďalšie informácie, najmä o tonážach podľa použitia vyplývajúce zo správ týkajúcich sa identifikácie látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy a z verejných konzultácií mohli byť podľa tejto agentúry zohľadnené, ak bolo možné vyhodnotiť ich reprezentatívnosť a spoľahlivosť. ECHA tiež uviedla, že v prípadoch, keď na základe dostupných údajov nebolo možné vyvodiť jasný záver o použití látky ako medziproduktu alebo o uplatnení iných výnimiek, vo všeobecnosti zaujala v rámci určovania priority látok obozretný prístup.

53      Pokiaľ ide konkrétne o nPB, ECHA uviedla, že sa na základe údajov uvedených v dokumentácii k registrácii domnievala, že množstvo tejto látky, na ktoré sa vzťahuje požiadavka autorizácie, je v hmotnostnom pásme od 1 000 do 10 000 ton stanovenom v bode 5.2 príručky o prioritizácii z 10. februára 2014, čo podľa tejto agentúry odôvodňuje udelenie skóre za množstvo 12/15. Tento odhad by sa nezmenil ani v prípade, keby sa zohľadnil odhad vo výške 30 % z celkového množstva Európskej únie, spomenutý v rámci verejnej konzultácie. V tomto kontexte ECHA uviedla, že pokiaľ ide o množstvá nPB, na ktoré sa vzťahuje požiadavka autorizácie, informácie uvedené v dokumentácii k registrácii a informácie predložené v rámci tejto verejnej konzultácie sa líšia. ECHA dodáva, že podľa tvrdení výrobného odvetvia, ktoré boli uvedené v rámci verejnej konzultácie, je toto množstvo nižšie ako 1 000 ton. Podľa stanoviska ECHA informácie poskytnuté v pripomienkach neboli dostatočné na to, aby sa údaje uvedené pri registrácii nezohľadnili, pričom prináležalo registrujúcim, aby dbali na uvedenie presných množstiev v dokumentácii k registrácii.

54      Rovnako tak treba zohľadniť informácie uvedené v príručke o prioritizácii z 10. februára 2014, na ktorú odkazovalo odporúčanie ECHA. Ako vyplýva z bodu 3 uvedenej príručky, informácia potrebná na určovanie priority látok musí byť v prvom rade uvedená v dokumentácii k registrácii. V poznámke pod čiarou 2 k tomuto bodu sa pripomína, že registrácia dokumentácie predstavuje zákonnú povinnosť, registrujúci sú povinní poskytnúť správne údaje a v prípade potreby ich včas aktualizovať a registrujúci je teda zodpovedný za presnosť údajov uvedených pri registrácii. Uvádza sa tu tiež, že informácie poskytnuté v nadväznosti na požiadavku registrácie sa používajú aj na účely iných postupov podľa nariadenia č. 1907/2006. Ako ďalej vyplýva z bodu 4 prvého odseku predmetnej príručky, údaje uvedené v dokumentácii k registrácii sú hlavným zdrojom informácií pre určovanie priority látok a subjektom výrobného odvetvia sa odporúča, aby uvádzali všetky relevantné údaje priamo v dokumentácii k registrácii. Okrem toho v treťom odseku tohto bodu sa uvádza, že ak sú v dokumentácii k registrácii k dispozícii (dostatočne kvalitné) údaje potrebné na určovanie priority látok, posúdenie látky sa založí na týchto údajoch. V tomto odseku sa tiež uvádza, že v prípade, ak takéto údaje chýbajú, sú rozporné alebo nekvalitné, použijú sa najnepriaznivejšie realistické scenáre. Napokon štvrtý odsek tohto bodu upozorňuje na skutočnosť, že kvalita použitých údajov má vždy vplyv na výsledky prioritizácie.

55      Po tretie s ohľadom na judikatúru pripomenutú v bode 46 vyššie, podľa ktorej sa musí zohľadniť aj kontext známy dotknutej osobe, je potrebné zohľadniť korešpondenciu, ktorú si Komisia a žalobkyne vymenili v priebehu správneho konania. Komisia vo svojom liste z 18. septembra 2015 predovšetkým uviedla, že údaje obsiahnuté v dokumentácii k registrácii a údaje poskytnuté v rámci konzultácie nie sú konzistentné a vzhľadom na povinnosť registrujúcich aktualizovať údaje v dokumentácii k registrácii sú informácie uvedené v dokumentácii k registrácii hlavným zdrojom informácií pre určovanie priority látok.

56      Po tretie vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je potrebné konštatovať, že odôvodnenie napadnutého nariadenia treba považovať za dostatočné. Po prvé z referenčného dokumentu o nPB z 1. júla 2015 vyplýva, že ECHA zohľadnila informácie uvedené v dokumentácii k registrácii tejto látky, ktoré sa týkali množstiev zodpovedajúcich jej rôznym použitiam, teda množstiev uvedených v bode 3.5 dokumentácie k registrácii tejto látky. Po druhé z týchto informácií vyplývajú aj dôvody, prečo ECHA použila tieto údaje. Jednak z nich totiž dostatočne jasne vyplýva, že v prípade nezrovnalosti medzi údajmi obsiahnutými v dokumentácii k registrácii a informáciami predloženými v rámci verejnej konzultácie sa v zásade uprednostnia údaje uvedené v dokumentácii k registrácii. Taktiež z nich dostatočne jasne vyplýva, že ak sú údaje rozporné, zohľadní sa najnepriaznivejší realistický scenár. Úvahy, na ktorých bol tento prístup založený, dostatočne jasne vyplývajú aj z vyššie uvedených dokumentov.

57      Tvrdenia uvedené na podporu nedostatku odôvodnenia napadnutého nariadenia v rozsahu, v akom ide o výpočet množstiev nPB zohľadnených Komisiou, treba preto zamietnuť.

58      Žalobkyne napokon uvádzajú, že v priebehu konania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého nariadenia, nemali dostatok informácií na to, aby mohli uplatniť svoje právo na účasť upravené nariadením č. 1907/2006 a účinne presadzovať svoje záujmy. V tejto súvislosti stačí uviesť, že informácie uvedené v príručke o prioritizácii z 10. februára 2014 v odpovediach ECHA a Komisie na pripomienky žalobkýň a v ostatných dokumentoch spomenutých v bodoch 49 až 55 vyššie umožňovali žalobkyniam účinne uplatniť ich práva v priebehu tohto konania.

b)      O druhej časti založenej na porušení zásady riadnej správy vecí verejných a na existencii zjavne nesprávnych posúdení

59      Žalobkyne tvrdia, že Komisia pri výkone svojej diskrečnej právomoci porušila zásadu riadnej správy vecí verejných a dopustila sa zjavne nesprávneho posúdenia. Komisia nevykonala svoje vlastné posúdenia. Okrem toho použila údaje vzťahujúce sa na všetky použitia nPB, vrátane použití ako medziproduktu, hoci sa na ne nevzťahuje požiadavka autorizácie, a teda nemali byť zohľadnené. Okrem toho Komisia mala podľa žalobkýň povinnosť zohľadniť informácie, ktoré predložili počas verejnej konzultácie a v rámci ich listov z 10. augusta 2015, zo 4. februára a z 3. októbra 2016. Prístup, podľa ktorého sa zohľadňujú iba informácie uvedené v dokumentácii k registrácii, zbavuje verejnú konzultáciu jej cieľa stanoveného v článku 58 ods. 4 nariadenia č. 1907/2006. Registrujúci nemajú nijakú povinnosť uvádzať množstvá alebo hmotnostné pásma určitej látky na rôzne použitia. V každom prípade sa nevyžaduje okamžitá aktualizácia dokumentácie k registrácii, ale len aktualizácia bez zbytočného odkladu. Podľa žalobkýň by prístup Komisie mohol mať tiež za následok zahrnutie takých látok do prílohy XIV, ktoré v skutočnosti nie sú prioritné.

60      Komisia podporovaná ECHA spochybňuje tvrdenia žalobkýň.

61      Na úvod treba pripomenúť, že podľa článku 41 Charty základných práv Európskej únie má každá osoba právo, aby inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie vybavovali jeho záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote. Judikatúra objasnila, že v súlade s touto zásadou má administratíva povinnosť starostlivo a nestranne preskúmať všetky relevantné skutočnosti veci a zhromaždiť všetky skutkové a právne okolnosti nevyhnutné na výkon svojej voľnej úvahy, ako aj zabezpečiť riadny priebeh a efektívnosť konaní, ktoré uskutočňuje (rozsudok z 30. januára 2018, Przedsiębiorstwo Energetyki Cieplnej/ECHA, T‑625/16, neuverejnený, EU:T:2018:44, bod 89).

62      V prvom rade je potrebné preskúmať tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého Komisia použila údaje týkajúce sa celkového množstva nPB. V druhom rade sa budú analyzovať tvrdenia, podľa ktorých Komisia dostatočne nezohľadnila informácie predložené počas verejnej konzultácie a v rámci ich listov z 10. augusta 2015, zo 4. februára a z 3. októbra 2016.

1)      O tvrdení, podľa ktorého Komisia použila údaje týkajúce sa celkového množstva nPB

63      Žalobkyne tvrdia, že Komisia vychádzala z údajov uvedených v bode 3.2 dokumentácie k registrácii, hoci množstvá uvedené v tomto bode sa týkajú aj použití nPB ako medziproduktu, ktoré podľa ich názoru nemali byť zohľadnené.

64      V tejto súvislosti treba iste pripomenúť, že podľa článku 10 písm. a) bodu iii) nariadenia č. 1907/2006 je každý registrujúci povinný uviesť informácie o výrobe a použití látky, ako sa uvádza v bode 3 prílohy VI nariadenia č. 1907/2006. Bod 3.1 uvedenej prílohy stanovuje, že registrujúci musí uviesť najmä celkovú výrobu, množstvá použité na výrobu alebo zloženie výrobku, ktorý podlieha registrácii, a/alebo dovoz v tonách na registrujúceho ročne. Táto informácia je relevantná na účel uplatnenia hmotnostných pásiem uvedených v článku 7 ods. 4 písm. f) nariadenia č. 1907/2006, ktoré určujú požiadavky na informácie (pozri prílohy VI až XI nariadenia č. 1907/2006). Práve tieto údaje sú uvedené v bode 3.2 dokumentácie k registrácii.

65      Naopak, ak sa v rámci prijatia nariadenia, ktorým sa určitá látka zahŕňa do prílohy XIV, zohľadní množstvo tejto látky, z článku 2 ods. 8 nariadenia č. 1907/2006 možno vyvodiť, že použiť sa musí iba ten podiel množstva, na ktorý sa vzťahuje požiadavka autorizácie. V tomto kontexte sa teda nemá zohľadniť podiel množstva týkajúci sa použití ako medziproduktu.

66      Ako však vyplýva z bodu 51 vyššie, v prejednávanej veci Komisia v rozpore s tvrdeniami žalobkýň nevychádzala pri výpočte podielu množstva, na ktorý sa vzťahuje požiadavka autorizácie, z celkového množstva nPB uvedeného v bode 3.2 dokumentácie k registrácii, ale použila údaje uvedené v bode 3.5 dokumentácie k registrácii, ktoré sa týkali rôznych použití nPB.

67      Tvrdenie, podľa ktorého Komisia vychádzala z údajov týkajúcich sa celkového množstva nPB uvedených v bode 3.2 dokumentácie k registrácii, treba preto zamietnuť.

2)      O tvrdeniach, podľa ktorých Komisia dostatočne nezohľadnila informácie predložené počas verejnej konzultácie a v rámci neskoršej dvojstrannej komunikácie

68      Žalobkyne tiež tvrdia, že Komisia dostatočne nezohľadnila informácie, ktoré predložili v rámci verejnej konzultácie a vo svojich listoch z 10. augusta 2015, zo 4. februára a z 3. októbra 2016.

i)      O údajoch predložených počas verejnej konzultácie

69      Žalobkyne tvrdia, že počas verejnej konzultácie predložili dodatočné informácie týkajúce sa množstva nPB, na ktoré sa vzťahuje požiadavka autorizácie. Uviedli jednak, že 70 % množstva nPB sa používa ako medziprodukt, a teda sa naň nevzťahuje požiadavka autorizácie, čiže táto požiadavka sa vzťahuje iba na 30 % tohto množstva. Uviedli tiež odhad objemu trhu na použitie nPB ako rozpúšťadla.

70      V tejto súvislosti treba v prvom rade uviesť, že z dokumentu z 1. júla 2015, ktorý obsahuje odpovede ECHA na pripomienky zainteresovaných strán, vyplýva, že ECHA zohľadnila informácie, ktoré žalobkyne predložili počas verejnej konzultácie.

71      ECHA totiž v tomto dokumente po prvé odpovedala na pripomienku žalobkýň založenú na tvrdení, že počas tejto konzultácie uviedli, že 70 % množstva nPB sa týka použití tejto látky ako medziproduktu, a nevzťahuje sa naň teda požiadavka autorizácie, v dôsledku čoho sa táto požiadavka teda vzťahuje iba na 30 % množstva nPB.  ECHA v tejto súvislosti vysvetlila, že táto informácia sama osebe nemôže zmeniť jej hodnotenie. Podľa informácií uvedených v tomto dokumente totiž aj v prípade, keby bola informácia predložená žalobkyňami správna a požiadavka autorizácie by sa na základe údajov uvedených v hodnotiacej dokumentácii vzťahovala iba na 30 % množstva nPB, nespochybnilo by to skóre udelené za množstvo nPB, na ktoré sa vzťahuje požiadavka autorizácie.

72      Po druhé dokument z 1. júla 2015 obsahujúci odpovede ECHA na pripomienky zainteresovaných strán poskytol aj odpoveď na odhad objemu trhu. Z tohto dokumentu totiž vyplýva, že tieto údaje neboli zohľadnené, keďže nemohli spochybniť údaje uvedené v bode 3.5 dokumentácie k registrácii.

73      V druhom rade skutočnosť, že Komisia sa rozhodla riadiť odporúčaním ECHA, ktoré odkazovalo najmä na dokument z 1. júla 2015 obsahujúci odpovede ECHA na pripomienky zainteresovaných strán (pozri bod 50 vyššie), v rozpore s tvrdeniami žalobkýň nemôže sama osebe preukázať, že Komisia nevykonala svoje vlastné posúdenia. Nariadenie č. 1907/2006 naopak výslovne stanovuje, že ECHA vydá odporúčanie týkajúce sa látok, ktoré považuje za prioritné na účely zahrnutia do prílohy XIV, a Komisia prijme svoje rozhodnutie s prihliadnutím na toto odporúčanie. Za týchto okolností samotnú skutočnosť, že Komisia sa rozhodla riadiť odporúčaním ECHA a že naň odkázala v napadnutom nariadení, nemožno považovať za skutočnosť, ktorá by mohla založiť pochybnosť o tom, či Komisia vykonala svoje vlastné posúdenia.

74      Po tretie v rozpore s tým, čo žalobkyne naznačujú, zo skutočnosti, že Komisia sa nestotožnila s ich názorom a riadila sa odporúčaním ECHA, nemožno vyvodiť, že Komisia ignorovala informácie, ktoré jej žalobkyne predložili počas verejnej konzultácie.

75      Vo štvrtom rade v rozsahu, v akom žalobkyne uvádzajú, že Komisia sa dopustila nesprávnych posúdení tým, že nepoužila informácie, ktoré jej predložili v rámci verejnej konzultácie, treba pripomenúť, že výber látok navrhovaných na zahrnutie do prílohy XIV zahŕňa posúdenia veľmi komplexných skutkových okolností vedeckej a technickej povahy, pri ktorých Komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy. Táto široká miera voľnej úvahy sa týka aj výberu použitých údajov. Preskúmanie Všeobecného súdu v tejto súvislosti je obmedzené (pozri v tomto zmysle uznesenie z 27. marca 2014, Polyelectrolyte Producers Group a i./Komisia, C‑199/13 P, neuverejnené, EU:C:2014:205, bod 28). Preto treba preskúmať, či tvrdenia žalobkýň môžu preukázať, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, že pri výpočte množstva nPB, na ktoré sa vzťahuje požiadavka autorizácie, nevychádzala z informácií predložených žalobkyňami počas verejnej konzultácie.

76      V prvom rade treba v tejto súvislosti uviesť, že jedným z cieľov sledovaných systémom registrácie, hodnotenia, autorizácie a obmedzovania chemických látok, ktorý bol zavedený nariadením č. 1907/2006, je, aby uvedené nariadenie vypracovalo informácie o látkach a ich použití a aby sa tieto informácie uvádzali v dokumentácii k registrácii.

77      V tomto kontexte treba po prvé uviesť, že z odôvodnenia 14 nariadenia č. 1907/2006 vyplýva, že prostredníctvom uvedeného nariadenia sa majú získavať informácie o látkach a ich použití. Z tohto odôvodnenia tiež vyplýva, že príslušní aktéri by mali využiť tieto informácie pri uplatňovaní a vykonávaní príslušných právnych predpisov. Ako vyplýva z odôvodnenia 17 nariadenia č. 1907/2006, mali by sa zhromažďovať všetky dostupné a dôležité informácie o látkach, ktoré napomôžu identifikovať ich nebezpečné vlastnosti.

78      Po druhé, ako vyplýva z odôvodnenia 19 nariadenia č. 1907/2006, cieľom ustanovení tohto nariadenia, ktoré patria do jeho hlavy II, nazvanej „Registrácia látok“, je zaviazať výrobcov a dovozcov, aby vypracovali údaje o látkach, ktoré vyrábajú alebo dovážajú, aby tieto údaje používali na hodnotenie rizík súvisiacich s týmito látkami a aby vytvorili a odporučili príslušné opatrenia manažmentu rizík. S cieľom zabezpečiť skutočné splnenie týchto povinností, ako aj z dôvodov transparentnosti sú registrujúce subjekty povinné predložiť ECHA dokumentáciu obsahujúcu všetky uvedené informácie.

79      Po tretie podľa odôvodnenia 21 nariadenia č. 1907/2006 informácie získané o látkach sa môžu použiť na začatie postupov autorizácie, a preto by sa malo zabezpečiť, aby príslušné orgány mali tieto informácie k dispozícii a mohli ich používať na účely takýchto postupov.

80      Po štvrté z odôvodnenia 27 nariadenia č. 1907/2006 vyplýva, že na účely presadzovania a hodnotenia a z dôvodov transparentnosti by sa informácie o týchto látkach, ako aj súvisiace informácie vrátane informácií o opatreniach manažmentu rizík mali za bežných okolností predložiť príslušným orgánom.

81      Po piate, ako vyplýva z odôvodnenia 46 nariadenia č. 1907/2006, s cieľom zabezpečiť, aby boli informácie zhromaždené počas registrácie aktuálne, je zavedená povinnosť registrujúcich informovať agentúru o určitých zmenách v informáciách uvedených v dokumentácii.

82      Vzhľadom na tieto skutočnosti nemožno Komisii vytýkať ani to, že vychádzala hlavne z údajov uvedených v dokumentácii k registrácii.

83      V druhom rade Komisii nemožno vytýkať, že vychádzala z údajov o množstvách pre každé použitie nPB, ktoré boli uvedené v bode 3.5 dokumentácie k registrácii, napriek tomu, že existovala nezrovnalosť medzi týmito údajmi a údajmi o celkovom množstve nPB uvedenom v bode 3.2 dokumentácie k registrácii. Vzhľadom na zásadu obozretnosti uvedenú v článku 1 ods. 3 druhej vete nariadenia č. 1907/2006 totiž v prípade rozporných informácií o množstve predmetnej látky navrhovanej na zahrnutie nemožno Komisii vytýkať, že použila údaje uvedené v bode 3.5 dokumentácie k registrácii, ktoré sa týkali rôznych použití nPB a uvádzali vyššie množstvo uvedenej látky, na ktoré sa vzťahuje požiadavka autorizácie.

84      Po tretie je potrebné preskúmať, či sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, že množstvo nPB, na ktoré sa vzťahuje požiadavka autorizácie, vypočítala na základe údajov uvedených v bode 3.5 dokumentácie k registrácii, hoci mala k dispozícii údaje predložené žalobkyňami v rámci verejnej konzultácie.

85      Po prvé treba konštatovať, že tvrdenia uvedené žalobkyňami nemôžu preukázať zjavne nesprávnu povahu posúdenia Komisie, podľa ktorého aj v prípade, keby sa požiadavka autorizácie nevzťahovala na 70 % celkového množstva nPB uvedeného v bode 3.2 dokumentácie k registrácii, a teda táto požiadavka by sa vzťahovala iba na 30 % množstva nPB na základe údajov uvedených v dokumentácii k registrácii, nemohlo to spochybniť skóre udelené za množstvo nPB, na ktoré sa vzťahuje požiadavka autorizácie.

86      Po druhé treba preskúmať, či sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď sa domnievala, že odhad žalobkýň týkajúci sa objemu trhu na použitie nPB ako rozpúšťadla nemôže spochybniť údaje uvedené v bode 3.5 dokumentácie k registrácii.

87      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že ako bolo uvedené v bodoch 76 až 82 vyššie, nariadenie č. 1907/2006 pripisuje údajom uvedeným v dokumentácii k registrácii látky dôležitú úlohu.

88      Okrem toho zo štruktúry nariadenia č. 1907/2006 vyplýva, že registrujúci zodpovedajú za údaje, ktoré uvedú vo svojej dokumentácii k registrácii.

89      Pokiaľ ide o informácie o množstvách látky, je pravda, že článok 22 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1907/2006 uvádza iba to, že registrujúci sú povinní z vlastnej iniciatívy a bez zbytočného odkladu aktualizovať svoju registráciu príslušnými novými informáciami a predložiť ju ECHA, ak dôjde k zmene v ročných alebo celkových množstvách, ktoré registrujúci vyrába alebo dováža, alebo v množstvách látok, ktoré sa nachádzajú vo výrobkoch, ktoré vyrába alebo dováža, ak je ich výsledkom zmena hmotnostného pásma. Toto ustanovenie teda odkazuje na celkové hmotnostné pásma, ktoré sú upravené nariadením č. 1907/2006 a ktoré sa musia uvádzať pri registrácii látky (pozri bod 64 vyššie), a nie na podiel množstva, na ktorý sa vzťahuje požiadavka autorizácie (pozri bod 65 vyššie).

90      Ak však registrujúci uvedie v dokumentácii k registrácii údaje o množstvách látky, hoci nejde o také údaje, ako sú údaje uvedené v článku 22 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1907/2006, ale o množstvá týkajúce sa rôznych použití látky, registrujúci je vzhľadom na význam, ktorý nariadenie č. 1907/2006 prikladá údajom uvedeným v tejto dokumentácii, a s ohľadom na svoju zodpovednosť za uvedené údaje povinný včas aktualizovať poskytnuté údaje, a to prinajmenšom vtedy, ak ide o údaje, ktoré sú relevantné na účely postupov upravených nariadením č. 1907/2006.

91      Pokiaľ ide o údaje o množstvách nPB na rôzne použitia, je potrebné pripomenúť, že ako vyplýva z bodu 4 prvého odseku príručky o prioritizácii z 10. februára 2014, údaje uvedené v dokumentácii k registrácii sú hlavným zdrojom informácií na určovanie priority látok, ktoré ECHA vykonáva, a táto príručka odporúča subjektom výrobného odvetvia uvádzať všetky relevantné údaje priamo v dokumentácii k registrácii.

92      Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba dospieť k záveru, že ak pri uplatnení hmotnostných pásiem stanovených v bode 5.2 príručky o prioritizácii z 10. februára 2014 mohla mať zmena uvedeného množstva vplyv na skóre priority udelené za kritérium objemu v zmysle článku 58 ods. 3 písm. c) nariadenia č. 1907/2006, žalobkyne mali včas aktualizovať údaje uvedené v bode 3.5 dokumentácie k registrácii.

93      V tomto kontexte treba tiež konštatovať, že údaje uvedené v bode 3.5 dokumentácie k registrácii neboli pred prijatím napadnutého nariadenia zmenené, a žalobkyne neuvádzajú nijaké tvrdenie, ktoré by mohlo preukázať nemožnosť takejto zmeny.

94      Okrem toho treba konštatovať, že žalobkyne v rámci verejnej konzultácie neuviedli skutočnosti umožňujúce vysvetliť nezrovnalosť medzi údajmi predloženými v rámci uvedenej konzultácie a údajmi uvedenými v bode 3.5 dokumentácie k registrácii. Naopak, podľa vyjadrení ECHA, ktoré žalobkyne podloženým spôsobom nespochybnili, údaje predložené žalobkyňami neboli konzistentné s údajmi uvedenými v správe o chemickej bezpečnosti pripojenej k pripomienkam predloženým žalobkyňami, ktoré uvádzali omnoho vyššie množstvá.

95      Za týchto okolností nemožno Komisii vytýkať, že sa domnievala, že odhad žalobkýň o objeme trhu na použitie nPB ako rozpúšťadla, ktorý predložili počas verejnej konzultácie, nemôže spochybniť údaje uvedené v bode 3.5 dokumentácie k registrácii.

96      Tento záver nie je spochybnený ani tvrdením žalobkýň založeným na potrebe zachovania potrebného účinku verejnej konzultácie upravenej v článku 58 ods. 4 nariadenia č. 1907/2006.

97      Toto ustanovenie stanovuje, že ECHA vyzve všetky zainteresované strany, aby do troch mesiacov od dátumu uverejnenia predložili svoje pripomienky, najmä k použitiam, ktoré by sa mali vyňať z požiadavky autorizácie.

98      Je pravda, že verejná konzultácia ustanovená v článku 58 ods. 4 nariadenia č. 1907/2006 umožňuje všetkým zainteresovaným stranám poskytnúť relevantné údaje. Umožňuje teda registrujúcim poskytnúť dodatočné informácie o použitiach, ktoré majú byť vyňaté z požiadavky autorizácie. Cieľom tohto ustanovenia však nie je umožniť registrujúcim, aby v rámci verejnej konzultácie prehodnotili údaje uvedené v dokumentácii k registrácii bez toho, aby vysvetlili dôvod, prečo ich nemohli včas aktualizovať, ani prečo existujú rozdiely medzi týmito údajmi a informáciami predloženými v rámci verejnej konzultácie.

99      V prejednávanej veci pritom žalobkyne nielenže neuviedli dôvody, prečo nemohli včas aktualizovať údaje uvedené v dokumentácii k registrácii, ale rovnako tak nevysvetlili nezrovnalosti jednak medzi údajmi predloženými v rámci verejnej konzultácie a údajmi uvedenými v bode 3.5 dokumentácie k registrácii a jednak medzi odhadom uvedeným v ich pripomienkach a údajmi uvedenými v správe o chemickej bezpečnosti pripojenej k týmto pripomienkam (pozri bod 94 vyššie).

100    V tomto kontexte treba zamietnuť tvrdenie žalobkýň založené na tom, že Komisia bola vzhľadom na nekonzistentné údaje uvedené v dokumentácii k registrácii povinná prikladať väčší význam informáciám, ktoré žalobkyne predložili počas verejnej konzultácie. Takýto prístup by totiž viedol k zvýhodneniu registrujúcich, ktorí včas neopravia rozporné údaje uvedené vo svojej dokumentácii k registrácii.

101    Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba zamietnuť tvrdenia žalobkýň založené na informáciách, ktoré predložili počas verejnej konzultácie.

ii)    O informáciách obsiahnutých v liste z 10. augusta 2015

102    Žalobkyne tiež tvrdia, že Komisia dostatočne nezohľadnila informácie, ktoré predložili v liste z 10. augusta 2015. V tomto liste zopakovali tvrdenia, ktoré uviedli už počas verejnej konzultácie. Tvrdili tiež, že ECHA použila údaje uvedené v bode 3.5 dokumentácie k registrácii, hoci mala pochybnosti o ich spoľahlivosti.

103    V tejto súvislosti treba v prvom rade uviesť, že z listu Komisie z 18. septembra 2015 vyplýva, že uviedla dôvody, na základe ktorých sa domnievala, že nie je vhodné použiť údaje, ktoré žalobkyne uviedli v liste z 10. augusta 2015. Komisia v tomto kontexte predovšetkým uviedla, že dokumentácia k registrácii je hlavným zdrojom na určovanie priority látok, že existujú rozpory medzi údajmi uvedenými v dokumentácii k registrácii na jednej strane a údajmi predloženými v rámci verejnej konzultácie na druhej strane a že registrujúcim prináleží aktualizovať dokumentáciu k registrácii. Za týchto okolností sa nemožno domnievať, že Komisia nezohľadnila informácie obsiahnuté v liste z 10. augusta 2015.

104    V druhom rade v rozpore s tým, čo naznačujú žalobkyne, zo skutočnosti, že Komisia po prijatí listu žalobkýň z 10. augusta 2015 konzultovala s ECHA informácie obsiahnuté v tomto liste a rozhodla sa riadiť stanoviskom tejto agentúry, nemožno vyvodiť záver, že Komisia nevykonala svoje vlastné posúdenia. To platí o to viac, že takýto prístup zodpovedá logike nariadenia č. 1907/2006, ktoré vo svojom odôvodnení 78 stanovuje, že ECHA poskytuje poradenstvo pri určovaní látok, ktoré budú prioritne podliehať autorizačnému postupu, aby sa zabezpečilo, že rozhodnutia budú odrážať potreby spoločnosti, ako aj vedecké poznatky a ich vývoj. Ak sa Komisia rozhodne riadiť sa stanoviskom ECHA, nič jej nebráni v tom, aby vo svojej odpovedi zainteresovaným stranám prevzala obsah tohto stanoviska. V rozpore s tvrdením žalobkýň preto na existencii takéhoto prevzatia obsahu nemožno založiť pochybnosť o tom, či Komisia vykonala svoje vlastné posúdenia.

105    Po tretie zo skutočnosti, že Komisia nezastávala názor žalobkýň a riadila sa stanoviskom ECHA, nemožno vyvodiť záver, že Komisia ignorovala informácie predložené v liste z 10. augusta 2015.

106    Vo štvrtom rade vzhľadom na úvahy uvedené v bodoch 75 až 101 vyššie je potrebné konštatovať, že Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, že považovala za vhodné použiť údaje uvedené v bode 3.5 dokumentácie k registrácii.

107    Tvrdenia založené na liste z 10. augusta 2015 treba preto zamietnuť.

iii) O informáciách obsiahnutých v liste zo 4. februára 2016

108    Žalobkyne uvádzajú, že Komisia dostatočne nezohľadnila informácie, ktoré jej predložili v liste zo 4. februára 2016. V tomto liste spomenuli, že získali údaje o množstve nPB, na ktoré sa vzťahuje požiadavka autorizácie, ktoré preukazujú, že toto množstvo je nižšie ako 1 000 ton, a navrhli predložiť výsledky svojho skúmania na dôvernom základe.

109    V tejto súvislosti treba v prvom rade uviesť, že aj keď je poľutovaniahodné, že Komisia zabudla odpovedať na list žalobkýň zo 4. februára 2016, nemožno z toho vyvodiť, že Komisia nevzala do úvahy informácie obsiahnuté v tomto liste. Ako totiž vyplýva z dokumentov predložených Komisiou, po prijatí tohto listu konzultovala informácie v ňom uvedené s ECHA.

110    V druhom rade z dôvodov vysvetlených v bodoch 104 a 105 vyššie nie je možné vyvodiť zo skutočnosti, že Komisia konzultovala s ECHA a rozhodla sa riadiť stanoviskom tejto agentúry, záver, že nevykonala svoje vlastné posúdenia, rovnako ako nemožno zo skutočnosti, že Komisia nezastávala názor žalobkýň, ale riadila sa stanoviskom ECHA, vyvodiť záver, že ignorovala informácie predložené v liste zo 4. februára 2016.

111    Po tretie treba preskúmať, či sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho právneho posúdenia tým, že napriek informáciám predloženým v liste zo 4. februára 2016 použila údaje uvedené v bode 3.5 dokumentácie k registrácii.

112    Po prvé s odkazom na úvahy rozvinuté v bodoch 75 až 100 vyššie treba pripomenúť, že registrujúcemu prináleží včas aktualizovať údaje uvedené v dokumentácii k registrácii.

113    Po druhé treba konštatovať, že nariadenie č. 1907/2006 výslovne nestanovuje možnosť registrujúceho predložiť údaje po verejnej konzultácii upravenej v článku 58 ods. 4 nariadenia č. 1907/2006. Povinnosť Komisie odchýliť sa v nadväznosti na informácie predložené po verejnej konzultácii od údajov, ktoré registrujúci uviedol v dokumentácii k registrácii, teda môže prichádzať do úvahy iba za výnimočných okolností.

114    Po tretie treba uviesť, že žalobkyne neuvádzajú nijaké tvrdenie, ktoré by mohlo preukázať, že nemohli včas aktualizovať údaje uvedené v dokumentácii k registrácii.

115    Po štvrté treba konštatovať, že vyjadrenia žalobkýň v liste zo 4. februára 2016 boli pomerne abstraktné a neobsahovali nijaké skutočnosti, ktoré by umožnili vysvetliť rozpor medzi údajmi uvedenými v bode 3.5 dokumentácie k registrácii a údajmi uvedenými v tomto liste.

116    Za týchto okolností nemožno Komisii vytýkať, že vychádzala z údajov uvedených v bode 3.5 dokumentácie k registrácii, a nie z údajov, ktoré žalobkyne poskytli v liste zo 4. februára 2016.

117    Tvrdenia založené na liste zo 4. februára 2016 treba preto zamietnuť.

iv)    O informáciách obsiahnutých v liste z 3. októbra 2016

118    Žalobkyne uvádzajú, že Komisia dostatočne nezohľadnila informácie, ktoré jej predložili v liste z 3. októbra 2016. V tomto liste uviedli, že jediný ďalší spoluregistrujúci na použitia iné ako medziproduktu pozastavil svoju registráciu, že údaje ostatných spoluregistrujúcich sa týkajú iba použití ako medziproduktu, takže ony samé zostávajú jedinými registrujúcimi, ktoré majú poskytnúť informácie o množstvách nPB relevantných na posúdenie kritéria množstva, na ktoré sa vzťahuje požiadavka autorizácie, a teda majú k dispozícii informácie, ktoré umožňujú konštatovať, že množstvo nPB spadajúce do požiadavky autorizácie je nižšie ako 1 000 ton ročne.

119    V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že hoci z informácií poskytnutých Komisiou vyplýva, že po prijatí listu z 3. októbra 2016 sa v tejto súvislosti obrátila na ECHA, jej vyjadrenia naznačujú, že predtým, ako dostala odpoveď od ECHA, podrobne nepreskúmala otázku, či informácie uvedené v tomto liste môžu spochybniť hodnotenie množstva nPB podliehajúceho požiadavke autorizácie, ktoré vykonala ECHA. Táto odpoveď bola pritom doručená Komisii 22. decembra 2016, teda po vydaní stanoviska regulačného výboru (pozri body 16, 18 a 19 vyššie).

120    V tomto kontexte je však v prvom rade potrebné tiež pripomenúť, že nariadenie č. 1907/2006 výslovne nestanovuje možnosť registrujúceho predkladať údaje po verejnej konzultácii upravenej v článku 58 ods. 4 nariadenia č. 1907/2006 (pozri bod 113 vyššie), ďalej že registrujúci má povinnosť včas aktualizovať údaje uvedené v dokumentácii k registrácii (pozri body 75 až 100 vyššie) a že žalobkyne neuvádzajú nijaké tvrdenie, ktoré by mohlo preukázať, že nemohli včas aktualizovať údaje uvedené v dokumentácii k registrácii.

121    V druhom rade je potrebné uviesť, že vyjadrenia žalobkýň v ich liste zo 4. februára 2016 boli pomerne abstraktné a neobsahovali najmä skutočnosti, ktoré by umožnili vysvetliť rozpor medzi údajmi uvedenými v bode 3.5 dokumentácie k registrácii a údajmi uvedenými v tomto liste.

122    Po tretie treba uviesť, že Komisia listom z 15. novembra 2016 vyzvala žalobkyne, aby ju kontaktovali s cieľom dohodnúť si stretnutie v priebehu novembra, na ktorom by mohli podrobnejšie prediskutovať údaje získané žalobkyňami. Z dokumentov v spise však nevyplýva, že by žalobkyne kontaktovali Komisiu s cieľom dohodnúť si termín stretnutia v priebehu novembra. Žalobkyne kontaktovali Komisiu v tejto súvislosti až 7. decembra 2016, teda v deň, kedy zasadal regulačný výbor.

123    Za týchto okolností nemožno Komisii vytýkať, že na účely hodnotenia množstva nPB, na ktoré sa vzťahuje požiadavka autorizácie, vychádzala z údajov uvedených v bode 3.5 dokumentácie k registrácii.

124    Preto aj v prípade, že by sa skutočnosti uvedené v bode 119 vyššie mali kvalifikovať ako porušenie zásady riadnej správy vecí verejných zo strany Komisie, takéto porušenie by nemalo nijaký vplyv na zákonnosť napadnutého nariadenia.

125    Z toho vyplýva, že je potrebné zamietnuť tvrdenia založené na liste z 3. októbra 2016, a teda všetky tvrdenia žalobkýň založené na tom, že Komisia dostatočne nezohľadnila informácie, ktoré predložili počas verejnej konzultácie a vo svojich listoch z 10. augusta 2015, zo 4. februára a z 3. októbra 2016.

126    Vzhľadom na predchádzajúce skutočnosti treba prvý žalobný dôvod zamietnuť.

2.      O prvej časti štvrtého žalobného dôvodu založenej na porušení zásady ochrany legitímnej dôvery

127    V rámci prvej časti štvrtého žalobného dôvodu žalobkyne v podstate tvrdia, že Komisia porušila zásadu ochrany legitímnej dôvery tým, že nezohľadnila administratívne usmernenia ECHA týkajúce sa určovania skóre za kritérium objemu v zmysle článku 58 ods. 3 písm. c) nariadenia č. 1907/2006.

128    Komisia podporovaná ECHA spochybňuje tvrdenia žalobkýň.

129    V prvom rade treba zamietnuť tvrdenia uvedené na podporu porušenia zásady ochrany legitímnej dôvery. V tejto súvislosti stačí poznamenať, že Komisia nie je viazaná usmerneniami, ktoré ECHA vypracovala na účely odporúčania, ktoré je povinná vydať podľa článku 58 ods. 3 nariadenia č. 1907/2006. Toto odporúčanie malo totiž len poradnú povahu a Komisia ním nebola viazaná. Komisia sa teda mohla pri uvedenom odporúčaní odchýliť od administratívnych usmernení ECHA bez toho, aby porušila zásadu ochrany legitímnej dôvery.

130    V druhom rade v rozsahu, v akom žalobkyne tvrdia, že samotná Komisia odkázala na administratívne usmernenia ECHA, treba po prvé uviesť, že ak sa Komisia rozhodne riadiť sa odporúčaním ECHA a ak táto agentúra vychádzala v tomto odporúčaní z metodiky vyplývajúcej z jej vlastných administratívnych usmernení, akékoľvek tvrdenie založené na nesúlade úvah Komisie s administratívnymi usmerneniami ECHA treba považovať za tvrdenie smerujúce k preukázaniu existencie pochybenia, ktorým je postihnuté odôvodnenie Komisie.

131    Po druhé treba konštatovať, že z napadnutého nariadenia nemožno vyvodiť, že Komisia nedodržala pravidlo stanovené v bode 5.2 príručky o prioritizácii z 10. februára 2014, podľa ktorého nemala vziať do úvahy množstvá týkajúce sa použití nPB ako medziproduktu.

132    Po tretie v rozsahu, v akom sa tvrdenia žalobkýň týkajú výberu údajov, ktoré Komisia použila, je potrebné uviesť, že v bode 4 prvom odseku príručky o prioritizácii z 10. februára 2014 sa uvádza, že údaje uvedené v dokumentácii k registrácii sú hlavným zdrojom informácií na určovanie priority látok. Okrem toho, ako vyplýva z poznámky pod čiarou 2 k bodu 3 uvedenej príručky, registrujúci zodpovedajú za presnosť údajov uvedených pri registrácii.

133    Aj keď sa v bode 4 prvom odseku tejto príručky uvádza, že ako zdroj dodatočných informácií možno použiť aj iné informácie, než sú informácie uvedené v dokumentácii k registrácii, nijako to teda nebráni tomu, aby za okolností opísaných v bodoch 59 až 125 vyššie Komisia použila na účely hodnotenia množstva tejto látky, na ktoré sa vzťahuje požiadavka autorizácie, údaje týkajúce sa rôznych použití nPB uvedené v bode 3.5 dokumentácie k registrácii.

134    Vzhľadom na tieto skutočnosti sa nemožno domnievať, že prístup Komisie bol v rozpore s informáciami uvedenými v príručke o prioritizácii z 10. februára 2014.

135    Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba prvú časť štvrtého žalobného dôvodu zamietnuť.

B.      O úvahách Komisie založených na zoskupení nPB s trichlóretylénom

136    Žalobkyne uvádzajú aj tvrdenia na spochybnenie úvah Komisie týkajúce sa zoskupenia nPB s trichlóretylénom, čo je látka, ktorá už bola zahrnutá do prílohy XIV. Na jednej strane v rámci tretieho žalobného dôvodu predovšetkým tvrdia, že Komisia v tejto súvislosti porušila povinnosť odôvodnenia a ich právo na obranu. Na druhej strane v rámci druhej časti štvrtého žalobného dôvodu predovšetkým tvrdia, že úvahy Komisie týkajúce sa zoskupovania nie sú v súlade so zásadou ochrany legitímnej dôvery, lebo Komisia sa neriadila informáciami uvedenými v administratívnych usmerneniach ECHA.

1.      O treťom žalobnom dôvode založenom najmä na porušení povinnosti odôvodnenia

137    Žalobkyne v prvom rade tvrdia, že Komisia nesplnila svoju povinnosť odôvodnenia. ECHA vo svojej príručke o prioritizácii z 10. februára 2014 uviedla, že ak sa zohľadnia kritériá, akým je napríklad zoskupovanie látok, ktoré nie sú súčasťou kritérií výslovne uvedených v článku 58 ods. 3 prvom pododseku písm. a) až c) nariadenia č. 1907/2006, je potrebné jasne uviesť dôvody, prečo sa má dotknutá látka navrhovaná na zahrnutie považovať za prioritnú. Úvaha Komisie týkajúca sa zoskupenia nPB s trichlóretylénom však nebola dostatočne odôvodnená. Neumožňuje im tak pochopiť dôvody, prečo by sa nPB mohol používať ako náhrada trichlóretylénu. Komisia neposkytla nijaké hodnotenie skutočného potenciálu zameniteľnosti nPB a trichlóretylénu.

138    Komisia podporovaná ECHA spochybňuje tvrdenia žalobkýň.

139    Ako bolo uvedené v bodoch 45 až 55 vyššie, pokiaľ ide o odôvodnenie napadnutého nariadenia, je potrebné zohľadniť nielen dôvody uvedené v napadnutom nariadení, ale aj dôvody uvedené v odporúčaní ECHA, z ktorého Komisia vychádzala, a v dokumentoch, na ktoré toto odporúčanie odkazuje, ako aj dôvody uvedené v rámci korešpondencie medzi Komisiou a žalobkyňami.

140    V tomto kontexte treba teda po prvé zohľadniť odôvodnenia 1, 13 a 20 napadnutého nariadenia (pozri bod 48 vyššie), ako aj odporúčanie ECHA, jeho prílohu a verejné dokumenty ECHA, na ktoré táto príloha odkazuje (pozri body 49 až 51 vyššie).

141    Po druhé, pokiaľ ide konkrétnejšie o referenčný dokument o nPB z 1. júla 2015, treba pripomenúť, že z neho vyplýva, že ECHA sa domnievala, že aj keď ostatné látky uvedené na zozname látok navrhovaných na zahrnutie získali z hľadiska kritérií uvedených v článku 58 ods. 3 prvom pododseku písm. a) až c) nariadenia č. 1907/2006 vyššie celkové skóre priority ako nPB, táto látka navrhovaná na zahrnutie je prioritná z dôvodu celkového dosiahnutého skóre 20/45 a z dôvodu úvah o zoskupovaní. Pokiaľ ide o kritérium zoskupovania, ECHA uviedla, že vzhľadom na informácie poskytnuté výrobným odvetvím jednak počas verejnej konzultácie v rámci konania, ktoré viedlo k zápisu nPB na zoznam látok navrhovaných na zahrnutie, a jednak počas verejnej konzultácie v zmysle článku 58 ods. 4 nariadenia č. 1907/2006 uskutočnenej v rámci šiesteho cyklu prioritizácie, sa nPB môže používať ako náhrada trichlóretylénu.

142    Po tretie dokument z 1. júla 2015 obsahujúci pripomienky zainteresovaných strán a odkazy na odpovede na návrh šiesteho odporúčania na účely zahrnutia nPB do prílohy XIV, na ktorý odkazuje príloha I odporúčania ECHA a referenčný dokument z 1. júla 2015, uvádza pripomienky zainteresovaných strán, z ktorých vyplýva, že výrobcovia a distribútori uviedli, že nPB má na trhu postavenie alternatívy trichlóretylénu.

143    Po štvrté ECHA vo svojich konečných výsledkoch (pozri bod 10 vyššie), ktoré aktualizovala s ohľadom na prijaté pripomienky k návrhu odporúčania, uviedla, že podľa informácií poskytnutých výrobným odvetvím sa nPB môže používať ako náhrada trichlóretylénu pri odmasťovaní parou a čistení povrchov a že trichlóretylén už je zahrnutý do prílohy XIV.

144    Po piate Komisia vo svojom liste z 18. septembra 2015 adresovanom žalobkyniam nielenže poukázala na skutočnosť, že nPB sa môže používať ako náhrada trichlóretylénu pri odmasťovaní parou a čistení povrchov, ale tiež uviedla, že v súvislosti s trichlóretylénom už boli podané žiadosti o autorizáciu na použitia podobné použitiam nPB. Komisia v tomto liste tiež uviedla, že vnímanie látky ako prioritnej môže byť odôvodnené úvahami o zoskupovaní, aj keď je celkové skóre, ktoré táto látka získala na základe kritérií výslovne uvedených v článku 58 ods. 3 prvom pododseku písm. a) až c) nariadenia č. 1907/2006, veľmi nízke. Komisia v prílohe k tomuto listu okrem iného uviedla, že „aj keď nPB získal nižšie celkové skóre priority, ECHA mohla odporučiť túto látku na základe úvah súvisiacich so zoskupovaním“.

145    Skutočnosti uvedené v bodoch 139 až 144 vyššie boli v rozpore s tvrdením žalobkýň dostačujúce na to, aby žalobkyniam umožnili napadnúť zahrnutie nPB do prílohy XIV pred súdom Únie, ak sa domnievali, že je poznačené vadou. Najmä ak sa žalobkyne domnievali, že nPB nemožno považovať za alternatívu trichlóretylénu pri odmasťovaní parou a čistení povrchov, dôvody uvedené v spomenutých bodoch boli dostatočné na to, aby im umožnili spochybniť ich.

146    Tvrdenia uvedené na podporu porušenia povinnosti odôvodnenia treba preto zamietnuť.

147    Žalobkyne v druhom rade uvádzajú, že neboli dostatočne informované, aby mohli v priebehu konania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého nariadenia, uplatniť svoje právo na účasť upravené nariadením č. 1907/2006 a účinne presadzovať svoje záujmy.

148    Komisia podporovaná ECHA spochybňuje tvrdenie žalobkýň.

149    V tejto súvislosti treba konštatovať, že z bodu 2 siedmeho odseku a z bodu 6 príručky o prioritizácii z 10. februára 2014 vyplýva, že ďalším aspektom, ktorý treba zohľadniť, je potenciálna zameniteľnosť dotknutej látky a iných látok, ktoré už sú zahrnuté do prílohy XIV, alebo odporúčané na takéto zahrnutie. Táto informácia spolu s informáciami vyplývajúcimi z dokumentov spomenutých v bodoch 141 až 144 vyššie umožňovali žalobkyniam účinne uplatniť ich práva.

150    Aj toto tvrdenie treba preto zamietnuť.

151    Žalobkyne po tretie tvrdia, že Komisia nemala právo vychádzať z úvah týkajúcich sa zoskupenia nPB s trichlóretylénom. Zistenia Komisie o alternatívnej povahe týchto látok sú čisto špekulatívne a hypotetické. Nevyplýva z nich, že Komisia tento aspekt preskúmala alebo overila. Žalobkyne sa okrem toho domnievajú, že keby sa nPB skutočne považoval za uskutočniteľnú alternatívu trichlóretylénu, jeho predaj by bol musel začať rásť od chvíle, keď sa v roku 2016 začala na trichlóretylén vzťahovať požiadavka autorizácie. Dopyt po nPB však klesol. Okrem toho žalobkyne vo svojich prednesoch tiež tvrdili, že v rozhodnutí Komisie C(2018) 5057 final z 10. augusta 2018 o autorizácii trichlóretylénu na určité použitia sa výslovne spomína, že pokiaľ ide o použitie tejto látky na účely priemyselného čistenia dielov odmasťovaním parou, neexistujú vhodné alternatívne látky alebo technológie z hľadiska ich technickej a ekonomickej uskutočniteľnosti.

152    Komisia podporovaná ECHA spochybňuje tvrdenia žalobkýň.

153    Na úvod je potrebné uviesť, že tieto tvrdenia žalobkýň nie sú predložené na podporu porušenia povinnosti odôvodnenia, ktoré je podstatnou formálnou náležitosťou (bod 47 vyššie), ale vzťahujú sa na dôvodnosť úvah Komisie.

154    Po prvé žalobkyne tvrdia, že úvahy Komisie týkajúce sa možnosti, že nPB by nahradil trichlóretylén, sú špekulatívne a hypotetické.

155    Toto tvrdenie treba zamietnuť.

156    V tomto kontexte je potrebné pripomenúť, že ako vyplýva z odôvodnenia 77 nariadenia č. 1907/2006, obmedzenie počtu látok súbežne zahrnutých do prílohy XIV je odôvodnené z hľadiska funkčnosti a praktickosti pre fyzické a právnické osoby, ktoré musia pripraviť súbory so žiadosťami a prijať vhodné opatrenia na manažment rizík, ako aj pre orgány, ktoré musia spracovať žiadosti o autorizáciu.

157    V etape, v ktorej Komisia rozhodne, že navrhovaná látka musí byť zahrnutá do prílohy XIV z dôvodov zoskupenia s látkou, ktorá už je zahrnutá do tejto prílohy, preto Komisia nie je povinná z právneho hľadiska dostatočne preukázať, že k takejto náhrade už došlo, alebo že k nej nevyhnutne dôjde. Stačí, aby preukázala existenciu potenciálneho rizika nahradenia.

158    Po druhé, pokiaľ ide o otázku, či sa Komisia oprávnene domnievala, že takéto potenciálne riziko nahradenia existuje, treba uviesť, že táto otázka zahŕňa posúdenia veľmi komplexných skutkových okolností vedeckej a technickej povahy, pri ktorých Komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy. Preskúmanie Všeobecného súdu v tejto súvislosti je podľa ustálenej judikatúry obmedzené. Preto je potrebné preskúmať, či tvrdenia žalobkýň môžu preukázať, že sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, zneužitia právomoci alebo či zjavne prekročila hranice svojej voľnej úvahy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. júla 2011, Etimine, C‑15/10, EU:C:2011:504, bod 60 a citovanú judikatúru).

159    Ako vyplýva z referenčného dokumentu o nPB z 1. júla 2015, úvahy týkajúce sa zoskupenia tejto látky s trichlóretylénom boli založené na informáciách poskytnutých výrobným odvetvím, podľa ktorých sa nPB môže používať ako náhrada trichlóretylénu pri odmasťovaní parou a čistení povrchov. V tomto kontexte treba na jednej strane pripomenúť, že z dokumentu z 1. júla 2015, ktorý obsahuje pripomienky zainteresovaných strán a odkazy na odpovede na návrh šiesteho odporúčania na účely zahrnutia nPB do prílohy XIV, vyplýva, že niektorí aktéri trhu mali v úmysle používať nPB ako náhradu trichlóretylénu. Na druhej strane z dokumentu z 19. novembra 2011, ktorý obsahuje pripomienky k návrhu identifikácie nPB ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy, a odpovede na tieto pripomienky, vyplýva, že nPB sa podľa niektorých aktérov trhu už roky používa ako priama náhrada trichlóretylénu pri odmasťovaní parou a čistení povrchov.

160    Vzhľadom na tieto skutočnosti sa nemožno domnievať, že záver Komisie, podľa ktorého existovalo pri odmasťovaní parou a čistení povrchov riziko, že nPB by nahradil trichlóretylén, bol nehodnoverný.

161    Tento záver nespochybňujú ani ostatné tvrdenia žalobkýň.

162    Na jednej strane samotná skutočnosť, že od chvíle, kedy sa na trichlóretylén začala vzťahovať požiadavka autorizácie, t. j. od 21. apríla 2016, nedošlo k nárastu predaja nPB, nemôže byť dôkazom zjavne nesprávneho posúdenia Komisie v súvislosti s kritériom zoskupovania. Predovšetkým nemožno vylúčiť, že tento chýbajúci rast predaja je dôsledkom toho, že nPB bol rozhodnutím ECHA z 19. decembra 2012 identifikovaný ako látka navrhovaná na zahrnutie, ktorá môže byť zapísaná do prílohy XIV.

163    Taktiež v rozpore s tým, čo tvrdia žalobkyne, skutočnosť, že v rozhodnutí Komisie z 10. augusta 2018 o autorizácii trichlóretylénu na určité použitia sa spomína, že pokiaľ ide o použitie tejto látky na účely priemyselného čistenia dielov odmasťovaním parou, neexistujú vhodné alternatívne látky alebo technológie z hľadiska ich technickej a ekonomickej uskutočniteľnosti (pozri bod 28 vyššie), nemôže preukázať existenciu zjavne nesprávneho posúdenia ovplyvňujúceho úvahy Komisie, na ktorých je napadnuté nariadenie založené.

164    V rozsahu, v akom sa žalobkyne obmedzujú na poukázanie existencie rozhodnutia Komisie z 10. augusta 2018 o autorizácii trichlóretylénu na určité použitia, stačí pripomenúť, že napadnuté nariadenie bolo prijaté ešte pred týmto rozhodnutím, a zákonnosť aktu Komisie sa musí posudzovať s ohľadom na informácie, ktoré mohla mať v čase prijatia tohto aktu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. júla 1986, Belgicko/Komisia, 234/84, EU:C:1986:302, bod 16).

165    V rozsahu, v akom sú tvrdenia žalobkýň založené na existencii nezrovnalosti medzi úvahami, na ktorých je založené napadnuté nariadenie na jednej strane, a úvahami, na ktorých je založené rozhodnutie Komisie z 10. augusta 2018 o autorizácii trichlóretylénu na určité použitia na druhej strane, treba v každom prípade uviesť, že toto rozhodnutie bolo prijaté na základe článku 60 ods. 4 nariadenia č. 1907/2006. Jednou z požiadaviek upravených týmto ustanovením je neexistencia „vhodných“ alternatívnych látok alebo technológií. Z tohto rozhodnutia preto nemožno vyvodiť, že keby nPB nebol zaradený do prílohy XIV, technicky alebo ekonomicky by neexistovalo potenciálne riziko, že nPB nahradí trichlóretylén. Dôvod, prečo Komisia neidentifikovala nPB ako vhodnú náhradu trichlóretylénu, môže spočívať aj v skutočnosti, že sa domnievala, že nejde o vhodnú náhradu, keďže ide o látku, ktorá bola v čase prijatia dotknutého rozhodnutia zapísaná do prílohy XIV.

166    Okrem toho treba uviesť, že rozhodnutie Komisie o autorizácii trichlóretylénu na určité použitia bolo prijaté viac než rok po prijatí napadnutého nariadenia, a to po postupe autorizácie, ako je upravený v hlave VII kapitole 2 nariadenia č. 1907/2006. Ako vyplýva z článku 62 ods. 4 písm. e) uvedeného nariadenia, žiadosť o autorizáciu musí obsahovať najmä analýzu alternatív, ktorá sa týka ich rizík a technickej a ekonomickej uskutočniteľnosti nahradenia, v prípade potreby vrátane informácií o aktivitách žiadateľa v oblasti výskumu a vývoja. Okrem toho, ak sa udelí autorizácia podľa článku 60 ods. 4 nariadenia č. 1907/2006, Komisia musí preskúmať najmä to, či neexistujú vhodné alternatívne látky alebo technológie. Ako vyplýva z článku 60 ods. 5 tohto nariadenia, Komisia pri skúmaní tejto otázky zohľadní všetky dôležité aspekty.

167    Hoci sa v rámci postupu, ktorý vedie k prijatiu rozhodnutia o autorizácii na základe článku 60 ods. 4 nariadenia č. 1907/2006, vyžaduje, aby Komisia posúdila dostupnosť vhodných alternatívnych látok alebo technológií pri zohľadnení všetkých dôležitých aspektov, v rámci konania, ktoré vedie k zahrnutiu látky do prílohy XIV, sa takéto posúdenie nevyžaduje (pozri body 156 a 157 vyššie). Okrem toho Komisia má v rámci postupu autorizácie k dispozícii špecifické informácie v tejto súvislosti, a to najmä informácie, ktoré predložil žiadateľ o autorizáciu, pričom v rámci konania, ktoré vedie k zahrnutiu látky do uvedenej prílohy, to tak nemusí nutne byť.

168    Vzhľadom na tieto úvahy samotná skutočnosť, že v rozhodnutí Komisie z 10. augusta 2018 sa spomína, že pokiaľ ide o použitie tejto látky na účely priemyselného čistenia dielov odmasťovaním parou, neexistujú vhodné alternatívne látky alebo technológie z hľadiska ich technickej a ekonomickej uskutočniteľnosti, nemôže preukázať existenciu zjavne nesprávneho posúdenia ovplyvňujúceho úvahy Komisie, na ktorých je napadnuté nariadenie založené.

169    So zreteľom na tieto úvahy je potrebné zamietnuť aj tvrdenia, ktoré majú za cieľ spochybniť dôvodnosť úvah Komisie týkajúcich sa zoskupenia nPB s trichlóretylénom, a teda všetky tvrdenia uvedené v rámci tretieho žalobného dôvodu.

170    Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba tretí žalobný dôvod zamietnuť.

2.      O druhej časti štvrtého žalobného dôvodu založenej na nesúlade úvah Komisie týkajúcich sa zoskupovania so zásadou ochrany legitímnej dôvery

171    Žalobkyne v rámci druhej časti štvrtého žalobného dôvodu tvrdia, že Komisia porušila zásadu ochrany legitímnej dôvery tým, že sa odchýlila od administratívnych usmernení ECHA týkajúcich sa určovania prioritných látok navrhovaných na zahrnutie. Komisia je povinná zohľadniť tieto usmernenia pri analýze odporúčaní ECHA. Žalobkyne dostali konkrétne uistenia o tom, že ECHA v rámci svojho odporúčania uplatní úvahy týkajúce sa zoskupovania látok tak, ako sú opísané v príručke o všeobecnom prístupe z 28. mája 2010. Podľa tejto príručky úvahy súvisiace so zoskupovaním látok, ktoré sa zohľadňujú pri stanovení celkovej priority látky, sa vzťahujú na inú formu dotknutej látky. Predovšetkým, nPB však nebolo možné identifikovať ako inú formu trichlóretylénu. Ide o veľmi rozdielne látky, ktoré nevykazujú nijakú chemickú podobnosť. Ďalej ECHA ani Komisia nevykonali skutočnú analýzu zameniteľnosti. A napokon po zahrnutí trichlóretylénu do prílohy XIV nedošlo ku skutočnému zvýšeniu množstiev nPB.

172    Komisia podporovaná ECHA spochybňuje tvrdenia žalobkýň.

173    V prvom rade treba pripomenúť, že tvrdenia uvedené na podporu porušenia zásady ochrany legitímnej dôvery sú nedôvodné, keďže Komisia nie je viazaná usmerneniami vypracovanými ECHA (pozri bod 129 vyššie).

174    V druhom rade, pokiaľ sa tvrdenia žalobkýň týkajú existencie vady, ktorou je poznačené odôvodnenie Komisie, ktorá sa rozhodla riadiť sa odporúčaním ECHA (pozri bod 130 vyššie), treba uviesť, že žalobkyne sa v tomto kontexte obmedzujú len na tvrdenie, že úvahy Komisie nie sú v súlade s usmerneniami ECHA vyplývajúcimi z príručky o všeobecnom prístupe z 28. mája 2010, hoci Komisia vo svojom liste z 18. septembra 2015 odkázala na túto príručku. Treba však konštatovať, že Komisia v tomto liste neodkázala na príručku o všeobecnom prístupe z 28. mája 2010, ale na príručku o prioritizácii z 10. februára 2014. Okrem toho treba zamietnuť tvrdenie žalobkýň  založené na skutočnosti, že v poznámke pod čiarou 3 prílohy tohto listu a v referenčnom dokumente o nPB z 1. júla 2015 bol uvedený odkaz na príručku o všeobecnom prístupe z 28. mája 2010. V tejto súvislosti stačí konštatovať, že hypertextové odkazy, ktoré sú uvedené v týchto dokumentoch a na ktoré žalobkyne poukazujú, neodkazujú na príručku o všeobecnom prístupe z 28. mája 2010, ale na príručku o prioritizácii z 10. februára 2014, pričom žalobkyne neuvádzajú nijaké tvrdenie, ktoré by malo preukázať, že cieľ týchto hypertextových odkazov bol zmenený. Tvrdenie žalobkýň je teda založené na nesprávnom predpoklade, že Komisia a ECHA vychádzali z príručky o všeobecnom prístupe z 28. mája 2010. V tejto súvislosti treba tiež poznamenať, že podľa príručky o prioritizácii z 10. februára 2014 úvahy týkajúce sa zoskupovania nie sú obmedzené na rôzne formy tej istej látky, ale môžu tiež zohľadniť potenciálnu zameniteľnosť.

175    Vzhľadom na tieto úvahy treba zamietnuť tvrdenia žalobkýň, podľa ktorých Komisia nedodržala administratívne usmernenia ECHA.

176    Po tretie vzhľadom na to, že tvrdenia žalobkýň zhrnuté v bode 171 vyššie majú za cieľ preukázať, že Komisia porušila svoju povinnosť odôvodnenia, alebo že jej úvahy týkajúce sa zoskupenia nPB s trichlóretylénom boli zjavne chybné, treba tieto tvrdenia zamietnuť s odkazom na úvahy rozvinuté v bodoch 137 až 169 vyššie.

177    Vo štvrtom rade vzhľadom na informácie uvedené v príručke o prioritizácii z 10. februára 2014 sa v rozpore s tvrdeniami žalobkýň nemožno domnievať, že žalobkyne neboli dostatočne informované, aby mohli v priebehu konania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého nariadenia, uplatniť svoje právo na účasť upravené nariadením č. 1907/2006 a účinne presadzovať svoje záujmy.

178    Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba druhú časť štvrtého žalobného dôvodu zamietnuť.

C.      O šiestom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie

179    Žalobkyne tvrdia, že Komisia porušila zásadu rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie.

180    Na úvod treba pripomenúť, že podľa zásady rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie sa zakazuje zaobchádzať s porovnateľnými situáciami rozdielne a s rozdielnymi situáciami rovnako, ak takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (rozsudok z 28. júna 1990, Hoche, C‑174/89, EU:C:1990:270, bod 25).

181    Okolnosti, ktoré charakterizujú rozdielne situácie a ich porovnateľný charakter, je potrebné určiť a posúdiť najmä s ohľadom na predmet a cieľ aktu Únie, ktorý vytvára predmetný rozdiel. V tomto kontexte treba okrem toho zohľadniť zásady a ciele oblasti, do ktorej patrí predmetný akt (rozsudok zo 16. decembra 2008, Arcelor Atlantique a Lorraine a i., C‑127/07, EU:C:2008:728, bod 26).

182    Rozdiel v zaobchádzaní je odôvodnený, ak je založený na objektívnom a primeranom kritériu, to znamená, ak je v súlade s právne prípustným cieľom sledovaným predmetnou právnou úpravou a tento rozdiel je primeraný cieľu, ktorý príslušné zaobchádzanie sleduje (rozsudok zo 16. decembra 2008, Arcelor Atlantique a Lorraine a i., C‑127/07, EU:C:2008:728, bod 47).

183    V prvom rade žalobkyne tvrdia, že v rámci šiesteho cyklu prioritizácie látky oranžové mínium, oxid olovnatý, tetraoxid‑síran pentaolovnatý a trioxid‑síran tetraolovnatý získali na základe kritérií uvedených v článku 58 ods. 3 prvom pododseku písm. a) až c) nariadenia č. 1907/2006 vyššie celkové skóre priority ako nPB. Tieto látky však na rozdiel od nPB neboli zahrnuté do prílohy XIV, čo predstavuje porušenie zásady rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie.

184    Komisia podporovaná ECHA spochybňuje tvrdenia žalobkýň.

185    V tejto súvislosti treba po prvé pripomenúť, že Komisia vychádzala v napadnutom nariadení z odporúčania ECHA, a teda zo záverov tejto agentúry vyplývajúcich zo šiesteho cyklu prioritizácie.

186    Po druhé treba poznamenať, že z článku 58 ods. 3 prvého pododseku nariadenia č. 1907/2006 vyplýva, že ECHA musí pri určení poradia priority látok navrhovaných na zahrnutie zohľadniť tri kritériá, a to po prvé perzistentnú, bioakumulatívnu a toxickú povahu príslušných látok alebo veľmi perzistentnú a veľmi bioakumulatívnu povahu týchto látok [písm. a)], po druhé široké disperzné použitie týchto látok [písm. b)] a po tretie vysoký objem [písm. c)].

187    Z článku 58 ods. 3 nariadenia č. 1907/2006 však tiež vyplýva, že kritériá uvedené v bode 186 vyššie nie sú jedinými kritériami, ktoré sa môžu v tejto súvislosti zohľadniť. Ako totiž vyplýva zo slova „obvykle“ použitého v prvom pododseku uvedeného odseku, tieto tri výslovne spomenuté kritériá nepredstavujú úplný zoznam všetkých kritérií, ktoré možno zohľadniť. Ako tiež vyplýva z prvej vety druhého pododseku uvedeného odseku, v tejto súvislosti je tiež potrebné zohľadniť schopnosť ECHA vybavovať žiadosti v stanovenom čase.

188    Po tretie treba pripomenúť, že Komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o kritériá, ktoré zohľadňuje v rámci prioritizácie rôznych látok navrhovaných na zahrnutie (pozri bod 158 vyššie). Nemožno sa však domnievať, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, že zohľadnila kritérium zoskupenia nPB s trichlóretylénom. Naopak, treba konštatovať, že cieľom tohto kritéria, ktoré berie do úvahy potenciálnu zameniteľnosť určitej látky navrhovanej na zahrnutie s inými látkami navrhovanými na zahrnutie, alebo už zahrnutými do prílohy XIV, je riadiť sa zásadami a dosahovať ciele sledované nariadením č. 1907/2006. Jeho cieľom je totiž zabrániť nahradeniu látok navrhovaných na zahrnutie alebo už zahrnutých do uvedenej prílohy, a to aspoň dočasne, inými látkami, ktoré boli samotné identifikované ako látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy. Smeruje teda k dosiahnutiu jedného z cieľov sledovaných požiadavkou autorizácie, a to cieľa postupne nahradiť látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy vhodnými alternatívnymi látkami alebo technológiami (článok 55 nariadenia č. 1907/2006).

189    Tvrdenie žalobkýň založené na tom, že oranžové mínium, oxid olovnatý, tetraoxid‑síran pentaolovnatý a trioxid‑síran tetraolovnatý získali na základe kritérií uvedených v článku 58 ods. 3 prvom pododseku písm. a) až c) nariadenia č. 1907/2006 vyššie celkové skóre priority ako nPB, preto nemôže samo osebe preukázať, že Komisia porušila zásadu rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie.

190    Po štvrté vzhľadom na to, že žalobkyne v rámci šiesteho žalobného dôvodu uvádzajú tvrdenia smerujúce k spochybneniu úvah, na ktorých Komisia založila svoj záver, podľa ktorého existuje potenciálne riziko, že trichlóretylén bude nahradený nPB, tieto tvrdenia je potrebné zamietnuť s odkazom na úvahy rozvinuté v bodoch 136 až 169 vyššie.

191    Po piate treba preskúmať tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého Komisia prikladala neprimeraný význam kritériu zoskupovania v porovnaní s kritériami výslovne uvedenými v článku 58 ods. 3 prvom pododseku písm. a) až c) nariadenia č. 1907/2006.

192    Na úvod je potrebné poznamenať, že Komisia vo svojom liste z 18. septembra 2015 uviedla, že kritérium zoskupovania odôvodňuje, aby sa nPB považoval za prioritnú látku navrhovanú na zahrnutie do prílohy XIV aj v prípade, že by celkové skóre priority udelené na základe kritérií uvedených v článku 58 ods. 3 prvom pododseku písm. a) až c) uvedeného nariadenia bolo veľmi nízke. Tento záver Komisie sa nevzťahoval iba na prípad celkového skóre 20/45, ale aj na prípad, v ktorom by nPB získal skóre priority len 17/45. Treba totiž jednak uviesť, že Komisia sa v spomínanom liste najskôr vyjadrila k tvrdeniam žalobkýň, ktorých cieľom bolo preukázať, že nPB mal získať skóre 17/45, a nie 20/45, a uviedla svoje úvahy o zoskupovaní príslovkou „navyše“ (furthermore), z čoho možno vyvodiť, že išlo o úvahu, ktorá bola platná bez ohľadu na to, či mal nPB získať skóre 17/45 alebo 20/45. Treba tiež konštatovať, že odkaz Komisie na „veľmi nízke skóre“ zahŕňa skóre 17/45, a dokonca aj niektoré ešte nižšie skóre. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v rámci šiesteho cyklu prioritizácie boli na základe úvah o zoskupovaní zahrnuté do prílohy XIV navrhované látky, ktoré získali skóre len 1/45, ako napríklad ftaláty uvedené v konečných výsledkoch ECHA (pozri bod 10 vyššie).

193    Pokiaľ ide o tvrdenia žalobkýň, treba konštatovať, že žalobkyne sa obmedzujú iba na tvrdenie, že úvahy o zoskupovaní existovali aj pri iných látkach, ako sú napríklad oranžové mínium, oxid olovnatý, tetraoxid‑síran pentaolovnatý a trioxid‑síran tetraolovnatý.

194    Z konečných výsledkov ECHA (pozri bod 10 vyššie), ktoré boli aktualizované s ohľadom na prijaté pripomienky k návrhu odporúčania, však vyplýva, že pokiaľ ide o oranžové mínium, oxid olovnatý, tetraoxid‑síran pentaolovnatý a trioxid‑síran tetraolovnatý, existencia potenciálneho rizika použitia týchto látok ako náhrady za iné látky navrhované na zahrnutie alebo iné látky už zahrnuté do prílohy XIV sa zdala byť menej zrejmá.

195    Ako tiež uviedla Komisia, pričom žalobkyne to nespochybnili, použitia nPB sú obmedzené a predvídateľné pracovné zaťaženie vyplývajúce z odhadovaného počtu žiadostí o autorizáciu bolo teda v prípade nPB nižšie ako v prípade porovnateľných látok, ktoré neboli zahrnuté do prílohy XIV a mali rozmanitejšie použitia.

196    Okrem toho prístup Komisie nemožno považovať za nekonzistentný, keďže do prílohy XIV zahrnula navrhované látky, ktoré získali na základe kritérií uvedených v článku 58 ods. 3 prvého pododseku nariadenia č. 1907/2006 výrazne nižšie skóre ako 17/45.

197    Za týchto okolností sa nemožno domnievať, že Komisia porušila zásadu rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie, keď rozhodla, že do prílohy XIV zahrnie nPB, a nie oranžové mínium, oxid olovnatý, tetraoxid‑síran pentaolovnatý a trioxid‑síran tetraolovnatý, ktoré získali vyššie skóre priority ako nPB. To platí bez ohľadu na to, či mal nPB získať na základe kritérií uvedených v článku 58 ods. 3 prvom pododseku písm. a) až c) nariadenia č. 1907/2006 skóre 20/45 alebo 17/45.

198    V druhom rade žalobkyne tvrdia, že keby nPB získal na základe kritérií uvedených v článku 58 ods. 3 prvom pododseku písm. a) až c) nariadenia č. 1907/2006 celkové skóre priority 17/45, bol by získal rovnaké celkové skóre ako žlť antimónu a olova. S nPB, ktorý bol zahrnutý do prílohy XIV, a žlťou antimónu a olova, ktorá nebola zahrnutá do uvedenej prílohy, sa teda zaobchádzalo rozdielne, hoci boli v porovnateľnej situácii.

199    Komisia podporovaná ECHA spochybňuje tvrdenia žalobkýň.

200    V tejto súvislosti treba po prvé uviesť, že je pravda, že úvahy týkajúce sa kritéria zoskupovania sú uvedené tak v referenčnom dokumente o nPB z 1. júla 2015, ako aj v referenčnom dokumente o žlti antimónu a olova z 1. júla 2015.

201    Treba však konštatovať, že ako bolo uvedené v bodoch 153 až 160 vyššie, Komisia disponovala v prípade nPB informáciami, podľa ktorých sa táto látka môže používať ako náhrada trichlóretylénu pri odmasťovaní parou a čistení povrchov. V referenčnom dokumente o nPB z 1. júla 2015 sa tak uvádza, že podľa pripomienok predložených počas verejnej konzultácie sa táto látka môže používať ako náhrada trichlóretylénu na niektoré jeho použitia. V referenčnom dokumente o žlti antimónu a olova z 1. júla 2015 sa naproti tomu uvádzalo, že na základe dostupných informácií sa zameniteľnosť žlte antimónu a olova s inou látkou navrhovanou na zahrnutie zdá byť v dôsledku ich fyzikálno‑chemických vlastností málo pravdepodobná.

202    Navyše v rozsahu, v akom žalobkyne v rámci šiesteho žalobného dôvodu uvádzajú tvrdenia smerujúce k spochybneniu úvah, na ktorých Komisia založila svoj záver o existencii potenciálneho rizika, že trichlóretylén bude nahradený nPB, tieto tvrdenia treba zamietnuť s odkazom na úvahy rozvinuté v bodoch 136 až 178 vyššie.

203    Preto aj za predpokladu, že nPB a žlť antimónu a olova mali získať na základe kritérií uvedených v článku 58 ods. 3 prvom pododseku nariadenia č. 1907/2006 rovnaké celkové skóre priority, tvrdenia žalobkýň nemôžu preukázať, že Komisia porušila zásadu rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie tým, že do prílohy XIV zahrnula nPB, a nie žlť antimónu a olova.

204    Po druhé treba v každom prípade pripomenúť, že podľa odporúčania ECHA, z ktorého Komisia vychádzala, na základe kritérií uvedených v článku 58 ods. 3 prvom pododseku písm. a) až c) nariadenia č. 1907/2006, bolo potrebné udeliť nPB celkové skóre priority 20/45. Ako bolo uvedené v bodoch 41 až 135 vyššie, tvrdenia uvedené žalobkyňami nemôžu tento záver spochybniť. Rozdielne zaobchádzanie s nPB a žlťou antimónu a olova bolo teda tiež odôvodnené ich celkovým skóre priority.

205    Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba šiesty žalobný dôvod zamietnuť.

D.      O tretej časti štvrtého žalobného dôvodu založenej na tom, že žalobkyne nemohli vzhľadom na skóre priority udelené nPB očakávať, že táto látka sa bude považovať za prioritnú

206    Žalobkyne v rámci tretej časti štvrtého žalobného dôvodu tvrdia, že vzhľadom na celkové skóre priority 20/45 udelené na základe kritérií uvedených v článku 58 ods. 3 prvom pododseku písm. a) až c) nariadenia č. 1907/2006, ktoré nPB získal, resp. na skóre 17/45, ktoré mal získať na základe administratívnych usmernení ECHA, nemohli očakávať, že nPB bude zahrnutý do prílohy XIV. Dokonca aj skóre 20/45 je nižšie než skóre, ktoré bolo udelené väčšine látok posudzovaných v rámci šiesteho cyklu prioritizácie. Látky, ktoré získali skóre 23/45 alebo 28/45, neboli odporučené na zahrnutie z dôvodu, že iné látky predstavovali vyšší stupeň priority. Okrem toho látka, ktorá získala skóre 17/45, teda skóre, ktoré mal nPB podľa žalobkýň získať, keby sa Komisia nedopustila nesprávneho posúdenia kritéria týkajúceho sa objemu, nemala byť ani odporučená ECHA, ani zahrnutá Komisiou do uvedenej prílohy.

207    Komisia podporovaná ECHA spochybňuje tvrdenia žalobkýň.

208    V prvom rade v rozsahu, v akom sú tvrdenia žalobkýň uvedené na podporu porušenia zásady ochrany legitímnej dôvery, je potrebné s odkazom na úvahy rozvinuté v bode 129 vyššie pripomenúť, že Komisia nie je viazaná administratívnymi usmerneniami ECHA ani jej odporúčaniami, takže z týchto dôvodov musí byť akékoľvek porušenie zásady ochrany legitímnej dôvery v prejednávanej veci vylúčené.

209    V druhom rade v rozsahu, v akom žalobkyne tvrdia, že samotná Komisia odkázala na administratívne usmernenia ECHA, treba po prvé pripomenúť, že ak sa Komisia rozhodne riadiť sa odporúčaním ECHA a ak táto agentúra vychádzala v tomto odporúčaní z metodiky vyplývajúcej z jej vlastných administratívnych usmernení, tvrdenia o tom, že úvahy Komisie nie sú v súlade s administratívnymi usmerneniami ECHA, treba považovať za tvrdenia smerujúce k preukázaniu existencie pochybenia, ktorým je postihnuté odôvodnenie Komisie (pozri bod 130 vyššie).

210    Po druhé v rozpore s tým, čo žalobkyne naznačujú, treba konštatovať, že z príručky o prioritizácii z 10. februára 2014 nemožno vyvodiť, že pre rozhodnutie o zahrnutí navrhovanej látky do prílohy XIV je rozhodujúce iba skóre priority na základe kritérií uvedených v článku 58 ods. 3 prvom pododseku písm. a) až c) nariadenia č. 1907/2006, alebo že v tejto súvislosti nemožno vziať do úvahy iné kritériá ako napríklad kritérium zoskupovania. Bod 6 uvedenej príručky naopak jasne uvádza, že pri určení poradia priority látok navrhovaných na zahrnutie môže byť zohľadnené aj kritérium zoskupenia s inými látkami navrhovanými na zahrnutie alebo už zahrnutými do prílohy XIV.

211    Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba zamietnuť aj tretiu časť tretieho žalobného dôvodu, a teda štvrtý žalobný dôvod v celom rozsahu, a to bez ohľadu na to, či mal nPB získať na základe kritérií uvedených v článku 58 ods. 3 prvom pododseku písm. a) až c) nariadenia č. 1907/2006 celkové skóre priority 20/45, ako konštatovala Komisia, alebo skóre 17/45, ako tvrdia žalobkyne.

E.      O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 55 nariadenia č. 1907/2006, na porušení cieľa konkurencieschopnosti a na porušení práva žalobkýň slobodne podnikať a obchodovať, ako aj o piatom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady proporcionality

212    V rámci druhého žalobného dôvodu žalobkyne tvrdia, že napadnuté nariadenie nie je v súlade s článkom 55 nariadenia č. 1907/2006, je v rozpore s cieľom konkurencieschopnosti sledovaným týmto nariadením a zasahuje do ich práva slobodne obchodovať. V rámci piateho žalobného dôvodu tvrdia, že napadnuté nariadenie nie je v súlade so zásadou proporcionality.

213    Najskôr budú preskúmané tvrdenia žalobkýň založené na nesúlade napadnutého nariadenia s článkom 55 nariadenia č. 1907/2006, ako aj s cieľom konkurencieschopnosti sledovaným týmto nariadením. Následne budú preskúmané tvrdenia žalobkýň uvedené na podporu porušenia práva žalobkýň slobodne obchodovať a porušenia zásady proporcionality.

1.      O porušení článku 55 nariadenia č. 1907/2006 a o porušení cieľa konkurencieschopnosti sledovaného týmto nariadením

214    Žalobkyne v rámci druhého žalobného dôvodu tvrdia, že napadnuté nariadenie nie je v súlade s článkom 55 nariadenia č. 1907/2006, lebo nezabezpečuje dobré fungovanie vnútorného trhu.

215    Komisia podporovaná ECHA spochybňuje tvrdenia žalobkýň.

216    V tejto súvislosti treba po prvé pripomenúť, že účelom nariadenia č. 1907/2006 je podľa jeho článku 1 ods. 1 zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí a životného prostredia, vrátane podpory rozvoja alternatívnych metód posúdenia nebezpečnosti látok, ako aj voľný pohyb látok na vnútornom trhu a zároveň zlepšovať konkurencieschopnosť a inovácie.

217    Článok 55 nariadenia č. 1907/2006, ktorý má názov „Cieľ autorizácie a posudzovanie možností náhrady“, stanovuje:

„Cieľom tejto hlavy je zabezpečiť dobré fungovanie vnútorného trhu a zároveň zaistiť, aby boli riziká vyplývajúce z látok vzbudzujúcich veľké obavy riadne kontrolované a aby boli tieto látky postupne nahradené vhodnými alternatívnymi látkami alebo technológiami, ak sú ekonomicky a technicky uskutočniteľné. S týmto cieľom výrobcovia, dovozcovia a následní užívatelia žiadajúci o autorizáciu analyzujú dostupnosť alternatív a posudzujú ich riziká a technickú a ekonomickú uskutočniteľnosť náhrady.“

218    Z týchto ustanovení nemožno vyvodiť, že zahrnutie navrhovaných látok, ktoré sa musia považovať za prioritné, do prílohy XIV by bolo v rozpore s ustanoveniami nariadenia č. 1907/2006 alebo s cieľmi, ktoré toto nariadenie sleduje.

219    Po druhé treba poukázať na to, že – ako žalobkyne výslovne uvádzajú vo svojich písomných podaniach – dôvodom, prečo sa domnievajú, že zahrnutie nPB do prílohy XIV nebolo v súlade s článkom 55 nariadenia č. 1907/2006 ani s cieľom konkurencieschopnosti sledovaným týmto nariadením, je, že nPB sa podľa ich názoru nemal považovať za prioritnú látku navrhovanú na zahrnutie.

220    V tomto kontexte žalobkyne po prvé odkazujú na svoje tvrdenia týkajúce sa úvah Komisie o zoskupení nPB s trichlóretylénom. Tieto tvrdenia však už boli preskúmané a zamietnuté v bodoch 136 až 178 vyššie.

221    Po druhé žalobkyne tvrdia, že nPB nemal na základe kritérií uvedených v článku 58 ods. 3 prvom pododseku písm. a) až c) nariadenia č. 1907/2006 získať celkové skóre priority 20/45, ale len skóre 17/45. V tejto súvislosti treba na jednej strane pripomenúť, že ako už bolo uvedené v bodoch 41 až 135 vyššie, tvrdenia predložené žalobkyňami nemôžu spochybniť záver Komisie, že podľa metodiky používanej ECHA malo byť nPB udelené celkové skóre 20/45. Na druhej strane a v každom prípade, ako bolo uvedené v bodoch 179 až 211 vyššie, aj v prípade, že nPB mal získať skóre iba 17/45, tvrdenia uvedené žalobkyňami nemôžu preukázať, že úvahy, na ktorých Komisia založila svoje rozhodnutie o zahrnutí nPB do prílohy XIV, boli zjavne nesprávne.

222    Vzhľadom na tieto úvahy treba zamietnuť tvrdenia žalobkýň uvedené na podporu porušenia článku 55 nariadenia č. 1907/2006 a cieľa konkurencieschopnosti sledovaného týmto nariadením.

2.      O porušení práva žalobkýň slobodne obchodovať a o porušení zásady proporcionality

223    Žalobkyne v rámci druhého žalobného dôvodu tvrdia, že Komisia zahrnutím nPB do prílohy XIV napriek tomu, že nespĺňal kritériá priority, zasiahla do ich slobody podnikania a obchodovania zakotvenej v článku 16 Charty základných práv a uznanej za všeobecnú zásadu práva Únie. V rámci piateho žalobného dôvodu tvrdia, že Komisia porušila zásadu proporcionality. V prvom rade napadnuté nariadenie prekročilo hranice toho, čo je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie cieľov sledovaných určením prioritných látok na účely ich zahrnutia do prílohy XIV. Cieľom stanovenia poradia priority látok navrhovaných na zhrnutie je vybrať látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy, ktoré musia byť zahrnuté do prílohy XIV ako prioritné látky. V rámci šiesteho cyklu prioritizácie však nPB nevykazoval vysokú prioritu. V druhom rade napadnuté nariadenie nie je najmenej obmedzujúcim opatrením, ktoré Komisia mohla použiť. Podľa názoru žalobkýň Komisia mohla po prvé požiadať ECHA o prehodnotenie jej odporúčania s prihliadnutím na informácie poskytnuté žalobkyňami a po druhé rozhodnúť, že nezahrnie nPB do prílohy XIV napriek odporúčaniu ECHA, a odloží zahrnutie tejto látky do uvedenej prílohy.

224    Komisia podporovaná ECHA spochybňuje tvrdenia žalobkýň.

225    V tejto súvislosti treba po prvé pripomenúť, že podľa článku 16 Charty základných práv sloboda podnikania a obchodovania sa uznáva v súlade s právom Únie, vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou. Toto právo však nie je absolútnou výsadou, musí sa vnímať vo vzťahu k jeho spoločenskej funkcii. Ako totiž vyplýva z článku 52 ods. 1 Charty základných práv, výkon tohto práva možno obmedziť pod podmienkou, že to skutočne zodpovedá cieľom všeobecného záujmu, ktoré sleduje Únia, alebo ak je to potrebné na ochranu práv a slobôd iných a je dodržaná zásada proporcionality (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. marca 2016, Zoofachhandel Züpke a i./Komisia, T‑817/14, EU:T:2016:157, bod 126).

226    Po druhé treba uviesť, že žalobkyne svojimi tvrdeniami nespochybňujú možnosť zahrnutia prioritných navrhovaných látok do prílohy XIV podľa článku 58 nariadenia č. 1907/2006. Obmedzujú sa len na tvrdenie, že jednak zahrnutie nPB do uvedenej prílohy XIV bolo predčasné, lebo táto látka nebola prioritná, a jednak jej predčasné zahrnutie do predmetnej prílohy neprimerane obmedzilo ich slobodu podnikania a obchodovania.

227    Po tretie, pokiaľ ide o tvrdenia žalobkýň smerujúce k preukázaniu predčasnej povahy zahrnutia nPB do prílohy XIV, stačí poukázať na to, že ide o tvrdenia, ktoré už boli preskúmané a zamietnuté v bodoch 219 až 221 vyššie.

228    Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba zamietnuť aj tvrdenia žalobkýň uvedené na podporu porušenia ich slobody podnikania a obchodovania a porušenia zásady proporcionality, a teda aj druhý a piaty žalobný dôvod v celom rozsahu.

229    Žiaden zo žalobných dôvodov vznesených žalobkyňami nie je teda dôvodný. V tomto kontexte je potrebné spresniť, že aj za predpokladu, že celkové skóre priority udelené nPB malo byť iba 17/45, úvahy Komisie založené na zoskupení nPB s trichlóretylénom mohli odôvodniť napadnuté nariadenie.

230    Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy je potrebné túto žalobu zamietnuť.

 O trovách

231    Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podľa článku 138 ods. 3 rokovacieho poriadku Všeobecný súd môže rozhodnúť, že vlastné trovy konania znášajú aj iní vedľajší účastníci konania než vedľajší účastníci uvedení v odsekoch 1 a 2 tohto ustanovenia. Keďže žalobkyne nemali vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ich na náhradu trov konania Komisie v súlade s jej návrhom. ECHA znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora)

rozhodol takto:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      ICL‑IP Terneuzen, BV a ICL Europe Coöperatief UA znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradiť trovy konania vynaložené Európskou komisiou.

3.      Európska chemická agentúra (ECHA) znáša svoje vlastné trovy konania.

Gratsias Labucka Dittrich

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 20. septembra 2019.

Podpisy

* Jazyk konania: angličtina.