ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (deviata komora)
zo 6. septembra 2023 (*)
„Verejná služba – Úradníci – Starobný dôchodok – Práva na dôchodok nadobudnuté pred nástupom do služieb Únie – Prevod do systému Únie – Dĺžka služby kratšia ako 10 rokov – Úmrtie – Odmietnutie vrátiť kapitál predstavujúci prevedené vnútroštátne práva na dôchodok a práva na dôchodok nadobudnuté v DSIEÚ – Článok 11 ods. 1 a článok 12 ods. 1 písm. b) prílohy VIII k služobnému poriadku – Bezdôvodné obohatenie“
Vo veci T‑171/22,
OR,
OS,
v zastúpení: N. de Montigny, advokátka,
žalobcovia,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: T. Bohr, M. Brauhoff a G. Niddam, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
VŠEOBECNÝ SÚD (deviata komora),
v zložení: predseda komory L. Truchot (spravodajca), sudcovia H. Kanninen a T. Perišin,
tajomník: L. Ramette, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania,
po pojednávaní z 11. mája 2023,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Svojou žalobou založenou na článku 270 ZFEÚ sa žalobcovia, OR a OS ako právni nástupcovia A (ďalej len „A“ alebo „zosnulý úradník“), domáhajú v prvom rade zrušenia rozhodnutia Úradu pre správu a úhradu individuálnych nárokov (PMO) Európskej komisie z 12. júla 2021, ktorým sa zamieta ich žiadosť o vrátenie kapitálu predstavujúceho vnútroštátne práva na dôchodok, ktoré ich otec nadobudol pred jeho nástupom do služieb Európskej únie a ktoré boli prevedené do dôchodkového systému inštitúcií Únie (ďalej len „DSIEÚ“), na jednej strane a kapitálu zodpovedajúceho príspevkom tejto osoby do DSIEÚ pred jeho smrťou na druhej strane, ako aj rozhodnutia z 22. decembra 2021, ktorým bola zamietnutá ich sťažnosť v rozsahu, v akom sa považuje za dodatočne odôvodnené, a v druhom rade vrátenia požadovaných súm spolu s úrokmi v sadzbe stanovenej Európskou centrálnou bankou (ECB) pre hlavné refinančné operácie, zvýšenej o 2 percentuálne body.
Okolnosti predchádzajúce sporu
2 A nastúpil do služieb Únie 16. júla 2003 ako zmluvný zamestnanec pre pomocné úlohy. Od 16. júla 2004 pracoval v Komisii ako dočasný zamestnanec a 16. apríla 2006 sa stal úradníkom.
3 V septembri 2005 bol podľa článku 11 ods. 2 prílohy VIII k Služobnému poriadku úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“) kapitál A predstavujúci vnútroštátne práva na dôchodok nadobudnuté pred jeho vstupom do služieb Európskej únie prevedený do DSIEÚ (ďalej len „prevod ‚in‘“). Prevod tohto kapitálu do DSIEÚ viedol k uznaniu započítania odpracovaných rokov v určitej dĺžke.
4 A následne požiadal o pracovné voľno z osobných dôvodov v období od 17. septembra 2008 do 16. septembra 2013, ktoré mu bolo udelené, aby mohol nastúpiť do služieb Medzinárodnej organizácie pre energiu jadrovej syntézy ITER (ďalej len „ITER“) so sídlom v Saint‑Paul‑lez‑Durance (Francúzsko). Toto pracovné voľno z osobných dôvodov bolo predĺžené až do jeho výpovede, ktorá bola podaná 1. júla 2020 a nadobudla účinnosť 16. septembra 2020.
5 A tak prispieval do DSIEÚ od 16. júla 2003 do 16. septembra 2008, teda počas obdobia piatich rokov a dvoch mesiacov.
6 E‑mailom z 1. júla 2020, teda v deň, keď podal Komisii výpoveď, sa A pýtal PMO na postup, ktorý treba dodržať, aby mal nárok na prevod práv na dôchodok nadobudnutých v rámci DSIEÚ do iného dôchodkového systému v zmysle článku 11 ods. 1 prílohy VIII k služobnému poriadku (ďalej len „prevod ‚out‘“). V tom istom e‑maile A spresnil, že nedosiahol desať rokov skutočnej služby potrebných na vznik nároku na starobný dôchodok.
7 PMO vo svojej odpovedi zaslanej e‑mailom 2. júla 2020 oznámil A postup, ktorý treba dodržať na účely uskutočnenia prevodu „out“. PMO tiež informoval A, že vzhľadom na to, že odpracoval menej ako desať rokov služby, musí previesť poistno‑matematický ekvivalent svojich práv na dôchodok nadobudnutých v rámci DSIEÚ.
8 Dňa 5. januára 2021 A zomrel.
9 E‑mailom zo 14. januára 2021 matka žalobcov, bývalá manželka zosnulého úradníka, informovala PMO o jeho úmrtí. V ten istý deň PMO okrem iného odpovedal, že takýto prevod už nie je možný vzhľadom na to, že zosnulý úradník pred svojou smrťou nepožiadal o prevod „out“.
10 Dňa 18. marca 2021 žalobcovia, deti a jediní dediči zosnulého úradníka, podali ako právni nástupcovia na základe článku 90 ods. 1 služobného poriadku žiadosť o vyplatenie jednak kapitálu predstavujúceho vnútroštátne práva na dôchodok nadobudnuté ich otcom pred jeho nástupom do služieb Únie a prevedené do DSIEÚ a jednak kapitálu zodpovedajúceho právam na dôchodok, ktoré nadobudol v rámci DSIEÚ pred svojou smrťou.
11 Rozhodnutím z 12. júla 2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) PMO žiadosť žalobcov zamietol.
12 PMO v napadnutom rozhodnutí predovšetkým uviedol, že vzhľadom na to, že zosnulý úradník bol v službe menej ako desať rokov, nemal nárok na dôchodok Únie, a tak ani jeho vdova, ani siroty nemajú nárok na pozostalostné dávky podľa služobného poriadku. PMO tiež uviedol, že žiadne ustanovenie služobného poriadku neumožňuje vrátenie kapitálu predstavujúceho práva na dôchodok nadobudnuté v rámci DSIEÚ, vrátane práv, ktoré bývalý zosnulý úradník alebo zamestnanec previedol do DSIEÚ, a vysvetlil, že žiadosť o prevod „out“ je individuálnym právom priznaným len bývalým úradníkom a zamestnancom, ktoré zosnulý úradník po nadobudnutí účinnosti svojej výpovede nevyužil.
13 Dňa 20. septembra 2021 podali žalobcovia sťažnosť podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku proti napadnutému rozhodnutiu.
14 Rozhodnutím z 22. decembra 2021 (ďalej len „rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti“) bola sťažnosť žalobcov zamietnutá.
Návrhy účastníkov konania
15 Žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie a v rozsahu, v akom sa považuje za dodatočne odôvodnené, rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti,
– zaviazal Komisiu na vrátenie požadovaných súm spolu s úrokmi v sadzbe stanovenej ECB pre hlavné refinančné operácie zvýšenej o 2 percentuálne body,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
16 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobcov na náhradu trov konania.
Právne posúdenie
O predmete žaloby
17 Z návrhov na zrušenie vyplýva, že žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd zrušil nielen napadnuté rozhodnutie, ale aj rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti v rozsahu, v akom sa považuje za dodatočne odôvodnené.
18 Podľa ustálenej judikatúry návrhy na zrušenie formálne smerujúce proti rozhodnutiu o zamietnutí sťažnosti majú za následok to, že súd začne konať o akte, proti ktorému je sťažnosť podaná, ak nemajú ako také samostatný obsah (rozsudok z 13. júla 2018, Curto/Parlament, T‑275/17, EU:T:2018:479, bod 63; pozri v tomto zmysle tiež rozsudok zo 6. apríla 2006, Camós Grau/Komisia, T‑309/03, EU:T:2006:110, bod 43).
19 V prejednávanej veci, keďže rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti iba potvrdzuje napadnuté rozhodnutie s uvedením dôvodov, na ktorých sa zakladá, treba konštatovať, že návrhy na zrušenie rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti nemajú samostatný obsah, a preto nie je potrebné prijať osobitné rozhodnutie o týchto návrhoch. Pri preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia je však potrebné vziať do úvahy odôvodnenie rozhodnutia, ktorým sa zamieta sťažnosť, pretože toto odôvodnenie sa považuje za zhodné s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. apríla 2019, Wattiau/Parlament, T‑737/17, EU:T:2019:273, bod 43 a citovanú judikatúru).
O veci samej
O návrhoch na zrušenie napadnutého rozhodnutia
20 Na podporu svojich návrhov na zrušenie žalobcovia uvádzajú jediný žalobný dôvod založený na bezdôvodnom obohatení Únie.
21 Žalobcovia v podstate tvrdia, že rozpočet Únie sa obohatil o kapitál, ktorý zodpovedá na jednej strane vnútroštátnym právam na dôchodok nadobudnutým zosnulým úradníkom pred jeho nástupom do služieb Únie a prevedeným do DSIEÚ, a na druhej strane príspevkom zaplateným zosnulým úradníkom do DSIEÚ z dôvodu výkonu jeho funkcie v službách Únie.
22 Žalobcovia po prvé tvrdia, že napadnuté rozhodnutie sa nezakladá na žiadnom právnom základe ani na výklade judikatúry.
23 V tejto súvislosti žalobcovia v prvom rade uvádzajú, že Komisia sa nesprávne domnievala, že článok 11 prílohy VIII k služobnému poriadku umožňuje Únii ponechať si kapitál nadobudnutý zosnulým úradníkom v rámci DSIEÚ.
24 Na jednej strane žalobcovia spochybňujú neodvolateľnú povahu prevodu „in“. Podľa nich z článku 8 ods. 5 všeobecných vykonávacích ustanovení k článkom 11 a 12 prílohy VIII k služobnému poriadku prijatých rozhodnutím Komisie C(2011) 1278 z 3. marca 2011, uverejneným v Administratívnych informáciách č. 17-2011 z 28. marca 2011 (ďalej len „VVU“), vyplýva, že rozhodnutie úradníka alebo zamestnanca uskutočniť prevod „in“ kapitálu zodpovedajúceho vnútroštátnym právam na dôchodok nadobudnutým pred jeho nástupom do služieb Únie do DSIEÚ je neodvolateľné len v rozsahu, v akom by uvedený úradník alebo zamestnanec následne poberal dávky vyplácané v rámci tohto systému. Žalobcovia subsidiárne dodávajú, že ak sa má toto ustanovenie vykladať v tom zmysle, že prevod „in“ je v každom prípade neodvolateľný, jeho uplatnenie musí byť zamietnuté v rozsahu, v akom porušuje zásadu bezdôvodného obohatenia.
25 Na druhej strane, pokiaľ ide o prevod „out“, žalobcovia tvrdia, že situácia v prejednávanej veci nebola stanovená v služobnom poriadku a vo VVU. Domnievajú sa, že v prejednávanej veci neexistencia konkrétnych krokov smerujúcich k takémuto prevodu „out“ nebola dôsledkom nedbanlivosti alebo úmyselného zdržania sa zo strany zosnulého úradníka, ale vyplývala výlučne z náhlej, nepredvídateľnej a neodvrátiteľnej udalosti jeho smrti, ktorá nastala menej ako štyri mesiace po jeho odstúpení z funkcie v Komisii.
26 Okrem toho žalobcovia zdôrazňujú, že žiadne ustanovenie služobného poriadku nestanovuje lehotu na podanie žiadosti o prevod „out“, a tak skutočnosť, že úradník formálne nepožiadal o takýto prevod, nemožno vykladať ako vzdanie sa práva na prevod sporných súm do iného dôchodkového systému zo strany zosnulého úradníka. Upozorňujú tiež, že tým, že sa zosnulý úradník 1. júla 2020 obrátil na PMO s otázkou, aké kroky treba na tento účel prijať (pozri bod 6 vyššie), jednoznačne vyjadril svoju vôľu uskutočniť uvedený prevod „out“.
27 V druhom rade žalobcovia tvrdia, že hoci existuje právny základ na zaplatenie príspevkov zosnulého úradníka do DSIEÚ, tieto príspevky tento úradník zaplatil bez protiplnenia, a teda bezdôvodne. Príspevky, ktoré zosnulý úradník nadobudol v DSIEÚ, z dôvodu výkonu funkcie v službách Únie, ako aj z dôvodu prevodu „in“, ktorý uskutočnil v roku 2005, totiž v konečnom dôsledku nezakladali žiadny nárok na jeho priznanie v rámci uvedeného DSIEÚ, keďže v službách Únie odpracoval menej ako desať rokov, čo je minimálna doba stanovená služobným poriadkom na priznanie starobného dôchodku.
28 Žalobcovia sa v tejto súvislosti domnievajú, že okolnosť, podľa ktorej služobný poriadok výslovne stanovuje možnosť bývalého úradníka alebo zamestnanca previesť kapitál zodpovedajúci jeho právam na dôchodok nadobudnutým v rámci DSIEÚ do iného dôchodkového systému spolu s vyplatením odstupného, preukazuje, že uvedený kapitál nepatrí do rozpočtu Únie. Okrem toho žalobcovia uvádzajú, že tvrdenie, podľa ktorého poistno‑matematická rovnováha DSIEÚ by mohla byť narušená vrátením súm vyplatených bývalými úradníkmi alebo zamestnancami, ktorí nemajú nárok na starobný dôchodok, nie je preukázané. Žalobcovia navyše tvrdia, že zásada solidarity, na ktorej je založená uvedená rovnováha, musí byť v prospech bývalého úradníka alebo bývalého zamestnanca, ktorý k nej prispel, inak by uvedená solidarita viedla k neodôvodnenému ochudobneniu.
29 Žalobcovia po druhé tvrdia, že ich ochudobnenie vyplývajúce z obohatenia Únie je skutočné a isté.
30 V tejto súvislosti žalobcovia tvrdia, že v prípade neuskutočnenia prevodu „out“ kapitálu zodpovedajúceho právam na dôchodok, ktoré nadobudol zosnulý úradník, nemohli využiť ďalšie práva zodpovedajúce tomuto kapitálu, hoci takýto prevod „out“ do dôchodkového fondu spojeného s posledným zamestnaním zosnulého úradníka v ITER by im ako jeho právnym nástupcom umožnil získať dávku vo vyššej výške, než akú už dostávajú, pričom výška tejto dávky závisí od celkovej sumy nadobudnutej v rámci uvedeného fondu.
31 Žalobcovia dodávajú, že v prípade, ak by zosnulý úradník neuskutočnil prevod „in“, mohli tiež poberať dôchodok alebo kapitál vyplatený z vnútroštátneho systému, ktorému podliehal pred svojím nástupom do služieb Únie.
32 Komisia spochybňuje argumentáciu žalobcov.
33 Na úvod treba pripomenúť, že podľa judikatúry na to, aby bolo možné vyhovieť žalobe o vrátenie finančných prostriedkov, ktorá je založená na bezdôvodnom obohatení Únie, sa vyžaduje splnenie dvoch podmienok, a to poskytnúť dôkaz jednak o obohatení Únie bez platného právneho základu a jednak dôkaz o ochudobnení žalobcu, ktoré je spojené s uvedeným obohatením (pozri rozsudok z 3. júla 2018, Transtec/Komisia, T‑616/15, EU:T:2018:399, bod 156 a citovanú judikatúru).
34 Pokiaľ ide o prvú podmienku uvedenú v bode 33 vyššie, podľa ktorej je povinnosť obohatenej osoby vrátiť obohatenie podmienená neexistenciou platného právneho základu predmetného obohatenia, treba uviesť nasledujúce.
35 Treba poznamenať, že žalobcovia svojou argumentáciou nespochybňujú existenciu platného právneho základu týkajúceho sa platenia príspevkov zosnulým úradníkom do DSIEÚ. Žalobcovia totiž, hoci vyjadrujú poľutovanie nad tým, že rôzne príspevky zosnulého úradníka do DSIEÚ, tak tie, ktoré vyplývali z jeho funkcií v službách Únie, ako aj príspevky, ktoré vyplývali z prevodu „in“, ktorý uskutočnil v roku 2005 (pozri bod 3 vyššie), boli zaplatené „bez protiplnenia a bezdôvodne“ a bez toho, aby „vznikol akýkoľvek nárok na dôchodok…“, napriek tomu vo svojich písomných podaniach jednoznačne uznávajú, že „existuje právny základ pre platenie príspevkov do DSI[EÚ]“. Okrem toho v odpovedi na otázku položenú Všeobecným súdom na pojednávaní zástupkyňa žalobcov potvrdila, že ich argumentácia sa týka neexistencie platného právneho základu „na účely zadržania súm“ zodpovedajúcich príspevkom, ktoré zaplatil zosnulý úradník do DSIEÚ.
36 Žalobcovia tak svojou argumentáciou iba navrhujú, aby Všeobecný súd rozhodol, že ponechanie si všetkých príspevkov zosnulého úradníka zaplatených do DSIEÚ Komisiou predstavuje po jeho smrti obohatenie Únie bez platného právneho základu.
37 Keďže zosnulý úradník platil príspevky do DSIEÚ ako zmluvný zamestnanec pre pomocné úlohy, neskôr ako dočasný zamestnanec, a nakoniec ako úradník, po jeho výpovedi sa na neho vzťahovali ustanovenia týkajúce sa jeho práv na dôchodok za podmienok stanovených v kapitole 3 hlavy V služobného poriadku a prílohe VIII k služobnému poriadku. V tejto súvislosti treba uviesť nasledujúce.
38 Po prvé článok 36 prílohy VIII k služobnému poriadku stanovuje:
„Platby a podpory v invalidite vo všetkých prípadoch podliehajú odpočítaniu príspevku do [DSIEÚ].“
39 Podľa článku 38 prílohy VIII k služobnému poriadku „správne odpočítané príspevky sa nebudú refundovať“.
40 Článok 83 ods. 2 služobného poriadku stanovuje:
„Úradníci prispievajú na náklady na financovanie [DSIEÚ] jednou tretinou. Príspevok je 10,3 % zo základného platu úradníka, pričom opravné koeficienty uvedené v článku 64 sa nezohľadnia. Príspevok sa každý mesiac zrazí z miezd úradníkov…“
41 Z týchto ustanovení a najmä z článku 36 prílohy VIII k služobnému poriadku a článku 83 ods. 2 služobného poriadku tak vyplýva, že úradníci a zamestnanci Únie majú povinnosť finančne prispievať do DSIEÚ.
42 Po druhé článok 77 služobného poriadku, ktorý sa nachádza v hlave V kapitole 3 služobného poriadku, stanovuje:
„Úradník, ktorý ukončil aspoň 10‑ročnú službu, má nárok na starobný dôchodok. Na tento dôchodok má však nárok bez ohľadu na dĺžku služby, ak presiahol vek odchodu do dôchodku, ak nemohol byť opätovne vymenovaný na svoje pracovné miesto počas obdobia zaradenia mimo činnej služby alebo ak odišiel do dôchodku v záujme služby…
Vek odchodu do dôchodku je 66 rokov…“
43 Podľa článku 11 ods. 2 prílohy VIII k služobnému poriadku úradník alebo zamestnanec, ktorý vstúpi do služieb Únie po tom, ako odíde zo služieb štátnej správy, vnútroštátnej alebo medzinárodnej organizácie alebo po vykonaní činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, má po uvedení do funkcie, ale pred získaním nároku na výplatu starobného dôchodku v zmysle článku 77 služobného poriadku, možnosť previesť na Úniu kapitálovú hodnotu, aktualizovanú ku dňu skutočného prevodu, práv na dôchodok, ktoré získal na základe uvedených činností.
44 Podľa článku 11 ods. 1 prílohy VIII k služobnému poriadku:
„Úradník, ktorého služobný pomer sa skončí:
– vstúpil do služieb štátnej správy alebo vnútroštátnej alebo medzinárodnej organizácie, ktorá má uzatvorenú dohodu s Úniou[;]
– pokračoval v činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba na základe čoho získa práva na dôchodok zo systému, ktorého správne orgány majú uzatvorenú dohodu s Úniou[;]
má nárok na prevedenie poistno‑matematického ekvivalentu svojich práv na starobný dôchodok aktualizovaný ku skutočnému dňu prevodu v Únii do dôchodkového fondu tejto správy alebo organizácie, alebo do dôchodkového fondu, v rámci ktorého získava práva na starobný dôchodok na základe činnosti, ktorú vykonáva ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba.“
45 Podľa článku 12 ods. 1 prílohy VIII k služobnému poriadku:
„Úradník, ktorý nedosiahol dôchodkový vek, ktorého služobný pomer sa skončí inak než z dôvodu úmrtia alebo invalidity a ktorý nemá nárok na okamžitý alebo odložený starobný dôchodok, má pri odchode zo služby:
…
b) … nárok na dávky stanovené v článku 11 ods. 1, alebo na výplatu poistno‑matematického ekvivalentu týchto dávok do súkromnej poisťovne alebo do súkromného penzijného fondu podľa svojho výberu pod podmienkou, že táto poisťovňa alebo tento fond zaručí, že:
i) kapitál nebude vyplatený späť;
ii) mesačný príjem sa bude vyplácať najskôr od veku 60 rokov a najneskôr od veku 66 rokov;
iii) bude zabezpečené ich zahrnutie do dedičstva alebo do pozostalostných dôchodkov;
iv) prevod do inej poisťovne alebo iného fondu bude povolený len v prípade, ak tento fond spĺňa podmienky stanovené v bodoch i), ii) a iii).“
46 Z týchto ustanovení vyplýva, že článok 11 ods. 2 prílohy VIII k služobnému poriadku stanovuje možnosť úradníka alebo zamestnanca, ktorý nastúpi do služieb Únie po tom, ako odišiel zo služieb štátnej správy, vnútroštátnej alebo medzinárodnej organizácie, alebo po tom, čo vykonával činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, aby sa práva na dôchodok nadobudnuté na základe jeho prechádzajúcich profesionálnych činnostiach previedli „in“ do DSIEÚ. Okrem toho článok 11 ods. 1 prílohy VIII k služobnému poriadku v spojení s článkom 12 ods. 1 písm. b) prílohy VIII k služobnému poriadku stanovuje, že úradník alebo zamestnanec, ktorého služobný pomer v službách Únie skončí, môže uskutočniť prevod „out“ práv na dôchodok nadobudnutých v rámci Únii do iného dôchodkového fondu alebo do súkromného poistného systému, ktorý poskytuje určité osobitné záruky.
47 Po tretie z týchto ustanovení tiež vyplýva, že príspevky do DSIEÚ zo strany úradníkov a zamestnancov Únie, či už ide o príspevky vyplývajúce z funkcií v službách Únie, ako aj príspevky vyplývajúce z prevodu „in“, sú určené na financovanie DSIEÚ na účely budúceho vyplácania starobného dôchodku v súlade s ustanoveniami služobného poriadku a VVU. Tieto ustanovenia preto nemajú predstavovať kapitál, s ktorým by mohol dotknutý úradník alebo zamestnanec disponovať. V rozpore s tvrdením žalobcov na pojednávaní teda úradníci a zamestnanci nie sú „vlastníkmi“ súm zodpovedajúcich ich finančnému príspevku do DSIEÚ.
48 V prejednávanej veci treba zdôrazniť, že obohatenie Únie vyplývajúce z platenia príspevkov do DSIEÚ zosnulým úradníkom, ktorých vrátenie sa požaduje, bez ohľadu na to, či tieto príspevky vyplývajú z jeho funkcie v službách Únie alebo z prevodu „in“, ktorý uskutočnil v roku 2005 (pozri bod 3 vyššie), nie je bez platného právneho základu, keďže tieto príspevky boli zaplatené na účely budúceho vyplácania starobného dôchodku v súlade s ustanoveniami služobného poriadku a VVU.
49 Okrem toho treba poznamenať, že vzhľadom na to, že zosnulý úradník pred svojou výpoveďou nedosiahol desať rokov služby a ani nedovŕšil vek 66 rokov, čo sú dve kumulatívne podmienky podľa ustanovení článku 77 služobného poriadku pripomenutých v bode 42 vyššie, nemohol si uplatniť nárok na starobný dôchodok.
50 Zo všetkých ustanovení pripomenutých v bodoch 38 až 45 vyššie totiž vyplýva, že zosnulý úradník mohol po výpovedi v službách Únie požiadať len o prevod „out“ poistno‑matematického ekvivalentu svojich práv na starobný dôchodok nadobudnutých v rámci DSIEÚ, z ktorých časť vyplývala z prevodu „in“ uskutočneného v roku 2005, buď do dôchodkového fondu, v ktorom by nadobúdal práva z dôvodu výkonu svojej funkcie v ITER, alebo do súkromného poistného alebo dôchodkového fondu podľa svojho výberu, ktorý spĺňa zoznam kritérií definovaných v článku 12 ods. 1 písm. b) prílohy VIII k služobnému poriadku.
51 Okrem toho treba uviesť, že žiadne ustanovenie služobného poriadku, jeho príloh alebo VVU nestanovuje možnosť alebo povinnosť vrátiť v prípade výpovede úradníka alebo zamestnanca, ku ktorému došlo po viac ako roku služby, ale pred dovŕšením desiatich rokov služby, všetky alebo časť príspevkov zodpovedajúcich právam na dôchodok nadobudnutým v rámci DSIEÚ bývalému úradníkovi alebo zamestnancovi, alebo v prípade úmrtia jeho právnym nástupcom, keďže predmetné príspevky nemožno považovať za kapitál, ktorým by bývalý úradník alebo zamestnanec mohol disponovať. Jediná povinnosť, ktorú má administratíva za takýchto okolností, je stanovená v článku 3 ods. 1 VVU a spočíva v tom, že v okamihu, keď úradník alebo zamestnanec definitívne skončí služobný pomer, oznámi mu sumu poistno‑matematického ekvivalentu zodpovedajúcu celkovým právam na dôchodok, ktoré v tom čase nadobudol v rámci DSIEÚ.
52 Okrem toho, pokiaľ ide o príspevky zodpovedajúce prevodu kapitálu predstavujúceho vnútroštátne práva na dôchodok nadobudnuté zosnulým úradníkom pred jeho vstupom do služieb Únie do DSIEÚ, z jasného a presného znenia článku 8 ods. 5 VVU vyplýva, že každé rozhodnutie týkajúce sa konania o prevode „in“, ako je opísané v bode 43 vyššie, je „v dôsledku svojej povahy neodvolateľné“. V skutočnosti len žiadosť o prevod „out“ umožňuje úradníkovi alebo zamestnancovi, ktorý definitívne skoční služobný pomer v službách Únie, previesť poistno‑matematický ekvivalent svojich práv na starobný dôchodok, ktoré nadobudol v rámci DSIEÚ, do iného dôchodkového systému.
53 Navyše aj za predpokladu, že by sa argumentácia žalobcov mala vykladať ako snaha o vznesenie námietky nezákonnosti článku 8 ods. 5 VVU (pozri bod 24 vyššie), treba uviesť, že táto argumentácia bola po prvýkrát vznesená až v štádiu repliky, a nemožno ju považovať za rozšírenie už vzneseného žalobného dôvodu. V dôsledku toho ide o nový žalobný dôvod, ktorý sa nezakladá na právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania, a ktorý preto musí byť zamietnutý ako neprípustný podľa článku 84 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, ktorý zakazuje uvádzanie nových dôvodov počas konania.
54 V prejednávanej veci je nesporné, že hoci zosnulý úradník podal žiadosť o informácie, ktorá bola zaslaná PMO 1. júla 2020 (pozri bod 6 vyššie), nepodal pred svojou smrťou žiadnu žiadosť o prevod „out“ založenú na ustanoveniach článku 11 ods. 1 prílohy VIII k služobnému poriadku, a to bez ohľadu na skutočnosť, že takáto žiadosť o informácie by pravdepodobne potvrdila hypotézu, že A plánoval uskutočniť takýto prevod „out“.
55 Z toho vyplýva, že v prípade nevyplatenia starobného dôchodku zosnulého úradníka, a v prípade, že zosnulý úradník nepožiadal o prevod „out“, Komisii, ktorá v žiadnom prípade nie je na základe žiadneho právneho ustanovenia oprávnená vrátiť oprávneným osobám celý kapitál alebo jeho časť, ktoré zodpovedajú právam na dôchodok nadobudnutým v rámci DSIEÚ alebo prevedeným zosnulým úradníkom do DSIEÚ pred jeho smrťou, nemožno vytýkať obohatenie bez právneho základu z dôvodu ponechania si všetkých príspevkov po smrti zosnulého úradníka, ktoré do DSIEÚ odviedol.
56 Z vyššie uvedeného vyplýva, že obohatenie Únie v dôsledku ponechania si príspevkov zaplatených úradníkom do DSIEÚ po jeho smrti, ktorých vrátenie sa požaduje, bez ohľadu na to, či tieto príspevky vyplývajú z jeho funkcií v službách Únie alebo z prevodu „in“, ktorý uskutočnil v roku 2005, nemá platný právny základ, v dôsledku čoho nie je splnená prvá podmienka na účel konštatovania bezdôvodného obohatenia, a preto nie je potrebné skúmať, či je splnená druhá podmienka uvedená v bode 33 vyššie.
57 V dôsledku toho treba zamietnuť jediný žalobný dôvod a zamietnuť návrh na zrušenie napadnutého rozhodnutia.
O návrhoch na vrátenie požadovaných súm
58 Svojím druhým žalobným návrhom žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd nariadil obnovenie jednak vnútroštátnych práv na dôchodok, ktoré zosnulý úradník nadobudol pred svojím nástupom do služieb Únie a ktoré boli prevedené do DSIEÚ, a jednak práv na dôchodok, ktoré tento úradník nadobudol v rámci DSIEÚ pred svojou smrťou.
59 Keďže v prejednávanej veci Všeobecný súd dospel k záveru, že jediný žalobný dôvod uvádzaný žalobcami na podporu návrhov na zrušenie tejto žaloby, založený na bezdôvodnom obohatení Únie, je nedôvodný a treba ho zamietnuť, peňažné nároky uvedené v bode 58 vyššie, ktoré sú tiež založené na nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, musia byť v dôsledku toho zamietnuté.
60 Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že žaloba sa musí v celom rozsahu zamietnuť.
O trovách
61 Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.
62 Keďže žalobcovia nemali vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ich na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (deviata komora)
rozhodol takto:
1. Žaloba sa zamieta.
2. OR a OS sú povinní nahradiť trovy konania.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 6. septembra 2023.
Podpisy