Žaloba podaná 15. apríla 2014 – Deutsche Edelstahlwerke/Komisia
(vec T-230/14)
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Deutsche Edelstahlwerke GmbH (Witten, Nemecko) (v zastúpení: S. Altenschmidt a H. Janssen, Rechsanwälte)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
zrušil rozhodnutie Európskej komisie z 18. decembra 2013 vo veci štátnej pomoci SA.33995 (2013/C) – Podpora elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie a nižší príplatok EEG pre energeticky náročných odberateľov,
zaviazal žalovanú na náhradu trov konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby uvádza žalobkyňa tri žalobné dôvody.
Prvý žalobný dôvod založený na porušení článku 107 ods.1 ZFEÚ
Žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie porušuje článok 107 ods. 1 ZFEÚ, keďže príplatok EEG a osobitný systém náhrad, ktoré sú upravené v zákone o uprednostňovaní energií z obnoviteľných zdrojov (Gesetz für den Vorrang erneuerbarer Energien) (ďalej len „EEG“), nepredstavujú poskytnutie štátnych alebo štátom kontrolovaných prostriedkov. Všetky skutočnosti relevantné pre kvalifikáciu týchto opatrení sa zistili v prípravnom konaní medzi Komisiou a Spolkovou republikou Nemecko. Neostali už žiadne pochybnosti, o ktorých by mala Komisia rozhodnúť v konaní podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ, článku 4 ods. 4 nariadenia (ES) č. 659/1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES1 .
Druhý žalobný dôvod založený na porušení článku 108 ods. 1 ZFEÚ a zásady právnej istoty
Žalobkyňa na tomto mieste tvrdí, že Komisia porušila článok 108 ods. 1 ZFEÚ a zásadu právnej istoty tým, že uplatnila konanie pre nové pomoci podľa článku 4 ods. 4 nariadenia č. 659/1999 namiesto konania pre existujúce pomoci podľa článku 17 a nasl. nariadenia č. 659/1999 na preskúmanie svojho predbežného posúdenia EEG ako pomoci. V tejto súvislosti predovšetkým uviedla, že rozhodnutím z 22. mája 2002 Komisia nepovažovala EEG 2000 za pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, keďže sa neuskutočnil transfer štátnych prostriedkov. Zmeny z EEG 2000 na EEG 2012 nie sú v porovnaní s rozhodnutím Komisie z 22. mája 2002 zásadné. Komisia tak mohla namietať zmenený právny názor Komisie v konaní podľa článku 108 ods. 1 ZFEÚ bez zaťaženia žalobkyne.Tretí žalobný dôvod je založený na porušení článku 41 Charty základných práv a práva byť vypočutýŽalobkyňa ďalej tvrdí, že žalovaná vydala napadnuté rozhodnutie bez poskytnutia možnosti žalobkyni sa predtým vyjadriť.