Vec T‑321/20
enercity AG
proti
Európskej komisii
Rozsudok Všeobecného súdu (štvrtá rozšírená komora) zo 17. mája 2023
„Hospodárska súťaž – Koncentrácie – Trh s nemeckou elektrickou energiou – Rozhodnutie, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom – Žaloba o neplatnosť – Nedostatok aktívnej legitimácie – Neexistencia aktívnej účasti – Neprípustnosť“
1. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Priama dotknutosť – Kritériá – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom – Žaloba podaná podnikom, ktorý je konkurentom účastníkov koncentrácie – Rozhodnutie, ktoré môže viesť k okamžitej zmene stavu dotknutého trhu – Priama dotknutosť žalobkyne
(Článok 263 štvrtý pododsek ZFEÚ)
(pozri bod 27)
2. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Osobná dotknutosť – Kritériá – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom – Žaloba podaná podnikom, ktorý je konkurentom účastníkov koncentrácie – Podnik, ktorý sa aktívne nezúčastnil na správnom konaní týkajúcom sa koncentrácie – Neexistencia osobitných okolností týkajúcich sa dotknutosti postavenia na trhu – Neexistencia osobnej dotknutosti – Neprípustnosť
(Článok 263 štvrtý pododsek ZFEÚ)
(pozri body 28 – 39, 49, 50, 54, 56 – 58)
3. Koncentrácie medzi podnikmi – Posúdenie zlučiteľnosti s vnútorným trhom – Preskúmanie Komisiou – Uskutočnenie prieskumu trhu – Dôkazné bremeno, pokiaľ ide o zaslanie dotazníka – Rozsah
(Nariadenie Rady č. 139/2004, článok 11 ods. 7)
(pozri body 46 – 48)
Zhrnutie
Žaloba, ktorú podal nemecký komunálny podnik enercity proti rozhodnutiu Komisie, ktorým sa schvaľuje nákup aktív spoločnosti E.ON spoločnosťou RWE, sa zamieta ako neprípustná
Všeobecný súd v tejto súvislosti objasnil novú otázku dôkazného bremena, pokiaľ ide o zaslanie dotazníka Komisiou, na účely vykonania jej prieskumu trhu
V marci 2018 oznámili spoločnosti RWE AG a E.ON SE, ktoré sú založené podľa nemeckého práva, že chcú uskutočniť komplexnú výmenu aktív prostredníctvom troch koncentrácií.
Prostredníctvom prvej transakcie zamýšľala RWE, ktorá pôsobí v celom reťazci dodávok energie vo viacerých európskych krajinách, získať výlučnú alebo spoločnú kontrolu nad niektorými výrobnými zariadeniami spoločnosti E.ON, ktorá je dodávateľom elektrickej energie pôsobiacim vo viacerých európskych krajinách. Druhá transakcia spočívala v tom, že E.ON získa výlučnú kontrolu nad činnosťami distribúcie a maloobchodného predaja energie, ako aj nad niektorými výrobnými zariadeniami spoločnosti innogy SE, ktorá je dcérskou spoločnosťou spoločnosti RWE. Pokiaľ ide o tretiu transakciu, tá stanovovala nadobudnutie 16,67 % akcií spoločnosti E.ON spoločnosťou RWE.
Nemecký komunálny podnik enercity AG, ktorý vyrába a dodáva energiu v Nemecku, oznámil 24. júla 2018 Európskej komisii, že si želá zúčastniť sa na konaní týkajúcom sa prvej a druhej koncentrácie, a teda dostať príslušné dokumenty.
Keďže prvá koncentrácia bola oznámená Komisii 22. januára 2019, Komisia okrem iného uskutočnila prieskum trhu zaslaním dotazníka určitým podnikom. Rozhodnutím z 26. februára 2019(1) (ďalej len „sporné rozhodnutie“) Komisia vyhlásila túto koncentráciu za zlučiteľnú s vnútorným trhom.
Zo strany spoločnosti enercity(2) bola podaná žaloba o neplatnosť tohto rozhodnutia, ktorá bola zamietnutá ako neprípustná štvrtou rozšírenou komorou Všeobecného súdu z dôvodu, že sporným rozhodnutím nie je komunálny podnik osobne dotknutý. Všeobecný súd predtým, ako dospel k tomuto záveru, preskúmal najmä novú otázku dôkazného bremena týkajúcu sa zaslania dotazníka Komisiou v rámci jej prieskumu trhu.
Posúdenie Všeobecným súdom
Všeobecný súd na úvod pripomenul, že podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ môže fyzická alebo právnická osoba podať žalobu proti rozhodnutiu určenému inej osobe len vtedy, ak sa jej uvedené rozhodnutie týka priamo a osobne.
V tejto súvislosti Všeobecný súd potvrdil, že sporné rozhodnutie sa týka priamo spoločnosti enercity a že vzhľadom na to, že povolilo okamžité uskutočnenie prvej koncentrácie, mohlo toto rozhodnutie privodiť okamžitú zmenu situácie na dotknutých trhoch.
Pokiaľ ide o osobnú dotknutosť spoločnosti enercity, Všeobecný súd pripomenul, že v rámci rozhodnutia vyhlasujúceho zlučiteľnosť koncentrácie s vnútorným trhom, sa osobná dotknutosť tretieho podniku určuje v závislosti jednak od ovplyvnenia jeho postavenia na trhu a jednak od jeho účasti na správnom konaní. Pokiaľ ide o tento posledný bod, z judikatúry vyplýva, že hoci aktívna účasť tretieho podniku na správnom konaní predstavuje skutočnosť, ktorá sa pravidelne zohľadňuje na preukázanie prípustnosti jeho žaloby o neplatnosť v spojení s inými osobitnými okolnosťami, samotná účasť na konaní sama osebe nestačí na preukázanie jeho osobnej dotknutosti.
V prejednávanej veci Všeobecný súd pritom hneď na úvod poznamenal, že účasť enercity na správnom konaní týkajúcom sa prvej koncentrácie nie je sporná. Vzhľadom na to však podrobné preskúmanie skutočností predložených v tejto súvislosti vedie Všeobecný súd ku konštatovaniu, že tieto skutočnosti nepostačujú na preukázanie „aktívnej“ povahy tejto účasti. Všeobecný súd sa totiž najmä domnieva, že pripomienky, ktoré v tejto súvislosti predložila enercity, hoci mali určitý význam a Komisia sa nimi zaoberala, neboli rozhodujúce na účel posúdenia účinkov dotknutej koncentrácie na relevantný trh.
Tento záver nie je vyvrátený argumentom spoločnosti enercity založenom v podstate na údajnom nedostatku náležitej starostlivosti útvarov Komisie vo vzťahu k nej, a to tak v súvislosti so zaslaním dotazníka na účely vykonania prieskumu trhu, ako aj v súvislosti s opatreniami prijatými na základe žiadosti o priznanie postavenia dotknutej tretej osoby.
Pokiaľ enercity tvrdí, že uvedený dotazník nedostala, Všeobecný súd najprv spresnil, že je úlohou Komisie preukázať, že jej bol zaslaný. V tejto súvislosti Všeobecný súd konštatoval, že Komisia v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania predložila viaceré dôkazy, ktoré môžu preukázať, že sporný dokument bol spoločnosti enercity zaslaný.
V reakcii na argument spoločnosti enercity, že dotazník bol zaslaný nesprávnemu príjemcovi, teda jej tlačovému hovorcovi, Všeobecný súd poznamenal, že od takejto osoby, ktorá dostane nielen e‑mail, ale aj fax od inštitúcie Únie, možno rozumne očakávať, že čo najskôr informuje uvedenú inštitúciu o chybe v osobe príjemcu. Okrem toho sa mohol tiež obrátiť na právne alebo obchodné oddelenie svojej spoločnosti a informovať ju o prijatí týchto dokumentov.
V každom prípade, aj keby enercity vrátila vyplnený dotazník, toto samotné vrátenie by nestačilo na to, aby sa jej účasť na správnom konaní kvalifikovala ako aktívna a individualizovala ju v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ.
Aj keby napokon žiadosť spoločnosti enercity adresovaná úradníkovi poverenému vypočutím, aby jej bolo priznané postavenie dotknutej tretej osoby, bola znakom jej vôle zúčastniť sa konania týkajúceho sa dotknutej koncentrácie, Všeobecný súd sa tiež nestotožňuje s tým, že takáto žiadosť mohla definovať „aktívnu“ povahu jej účasti, pretože takáto charakteristika vyžaduje existenciu úkonov dotknutého podniku, ktoré by mohli ovplyvniť výsledok predmetného konania.
Za týchto okolností, z ktorých vyplýva, že enercity sa aktívne nezúčastnila na prvej koncentrácii, a navyše vzhľadom na neexistenciu osobitných okolností týkajúcich sa dotknutosti jej postavenia na trhu, sa Všeobecný súd domnieva, že napadnutým rozhodnutím nie je osobne dotknutá. Všeobecný súd tak dospel k záveru, že enercity nepreukázala svoju aktívnu legitimáciu, a preto jej žalobu zamietol ako neprípustnú.