ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)
z 15. apríla 2010
Vec F‑2/07
José Carlos Matos Martins
proti
Európskej komisii
„Verejná služba – Zmluvní zamestnanci – Výzva na prejavenie záujmu – Výberové konanie – Vstupné testy – Prístup k dokumentom“
Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou J. Carlos Matos Martins v podstate navrhuje zrušenie rozhodnutia Európskeho úradu pre výber pracovníkov (EPSO) z 27. februára 2006, ktorým sa určujú jeho výsledky testov verbálneho a matematického uvažovania absolvovaných v rámci výzvy na prejavenie záujmu, ktorú uverejnilo EPSO v mene európskych inštitúcií, predovšetkým Komisie Európskych spoločenstiev a Rady Európskej únie, s cieľom vytvoriť databázu uchádzačov, ktorí sa majú prijať ako zmluvní zamestnanci na vykonávanie rôznych úloh v uvedených inštitúciách
Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Žalobca znáša svoje vlastné trovy konania s výnimkou výdavkov na ubytovanie a cestovných výdavkov, ktoré vznikli z dôvodu, že jeho advokát 30. marca, 1. apríla a 21. júla 2009 nahliadol do dokumentov v priestoroch kancelárie Súdu pre verejnú službu. Komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť vyššie uvedené výdavky, ktoré vznikli žalobcovi.
Abstrakt
1. Úradníci – Výberové konanie – Výberové konanie na základe kvalifikácie a skúšok – Obsah skúšok
(Služobný poriadok úradníkov, príloha III)
2. Úradníci – Výberové konanie – Výberové konanie na základe kvalifikácie a skúšok – Spôsob a obsah skúšok – Otázky s voliteľnými odpoveďami
(Služobný poriadok úradníkov, príloha III)
1. Výberová komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o spôsob a podrobný obsah skúšok stanovených v rámci výberového konania na miesta úradníkov alebo zmluvných zamestnancov. Súdu Únie prislúcha preskúmanie tohto obsahu len v prípade, ak prekračuje rámec uvedený v oznámení o výberovom konaní alebo je neprimeraný cieľom skúšky výberového konania na miesta úradníkov alebo zmluvných zamestnancov.
Táto zásada sa uplatňuje aj v rámci skúšok pozostávajúcich z otázok s voliteľnými odpoveďami, kedy neprislúcha súdu nahrádzať opravu odpovedí vykonanú výberovou komisiou svojou vlastnou opravou, a najmä nahrádzať jej posúdenie stupňa obťažnosti skúšok. Veľká obťažnosť otázky totiž nemôže byť znakom jej nevhodnosti. Výberová komisia je oprávnená vybrať otázky so širokou škálou obťažnosti, aby zabezpečila prvoradý účel výberového konania, teda prijatie najkompetentnejších úradníkov alebo zamestnancov. Výberová komisia výberového konania má rovnako širokú mieru voľnej úvahy pri určení, či je konfrontovaná s nezrovnalosťami alebo vadami, ku ktorým došlo v priebehu verejného výberového konania s veľkým počtom účastníkov, najmä pokiaľ ide o formuláciu otázok s voliteľnými odpoveďami. V dôsledku toho sa súd musí obmedziť na obmedzenú kontrolu zrozumiteľnosti týchto otázok.
Naopak vzhľadom na význam, ktorý má zásada rovnosti vo výberových konaniach, je povinnosťou výberovej komisie dbať na to, aby boli skúšky v podstate rovnako obťažné pre všetkých uchádzačov.
Vyššie uvedené zásady sa uplatňujú rovnako aj počas skúšok, ktoré Európsky úrad pre výber pracovníkov organizuje na prijímanie zmluvných zamestnancov.
(pozri body 161 a 170 – 172)
Odkaz:
Súdny dvor: 1. októbra 1981, Guglielmi/Parlament, 268/80, Zb. s. 2295, bod 8; 8. marca 1988, Sergio a i./Komisia, 64/86, 71/86 až 73/86 a 78/86, Zb. s. 1399, bod 22; 24. marca 1988, Goossens a i./Komisia, 228/86, Zb. s. 1819, bod 14
Súd prvého stupňa: 16. októbra 1990, Gallone/Rada, T‑132/89, Zb. s. II‑549, bod 27; 27. júna 1991, Valverde Mordt/Súdny dvor, T‑156/89, Zb. s. II‑407, body 121 a 123; 11. júla 1996, Carrer/Súdny dvor, T‑170/95, Zb. VS s. I‑A‑363 a II‑1071, bod 37; 17. decembra 1997, Passera/Komisia, T‑217/95, Zb. VS s. I‑A‑413 a II‑1109, bod 45; 25. mája 2000, Elkaïm a Mazuel/Komisia, T‑173/99, Zb. VS s. I‑A‑101 a II‑433, bod 35; 14. júla 2000, Teixeira Neves/Súdny dvor, T‑146/99, Zb. VS s. I‑A‑159 a II‑731, bod 37; 2. mája 2001, Giulietti a i./Komisia, T‑167/99 a T‑174/99, Zb. VS s. I‑A‑93 a II‑441, bod 61; 9. novembra 2004, Vega Rodríguez/Komisia, T‑285/02 a T‑395/02, Zb. VS s. I‑A‑333 a II‑1527, body 35 a 36; 13. júla 2005, Scano/Komisia, T‑5/04, Zb. VS s. I‑A‑205 a II‑931, bod 45; 8. decembra 2005, Moren Abat/Komisia, T‑92/04, Zb. VS s. I‑A‑399 a II‑1817, body 44 a 45
2. Skutočnosť, že otázky s voliteľnými odpoveďami položené uchádzačom výberového konania, boli vybrané náhodne prostredníctvom informačného prostriedku zodpovedá snahe o rovnosť medzi uchádzačmi, pričom zároveň umožňuje, aby boli skúšky vo vlastnom záujme uchádzačov organizované počas niekoľkých dní. Je pravda, že nie je vylúčené, že takáto otázka položená uchádzačovi, môže byť v prípade, ak je zohľadňovaná individuálne, ťažšia ako iná otázka tej istej úrovne položená inému uchádzačovi. Tento rozdiel však kompenzuje veľký počet položených otázok, keďže súbor všetkých zohľadňovaných otázok musí byť v podstate rovnako obťažný pre všetkých uchádzačov.
Samotná skutočnosť, že uchádzač sa domnieva, že mu boli položené ťažké, ba dokonca veľmi ťažké otázky, nestačí na to, aby bolo preukázané, že niektorí uchádzači vo výberovom konaní boli voči nemu nenáležite zvýhodnení. Úvaha spočívajúca na všeobecných a abstraktných tvrdeniach tak nemôže preukázať nerovnosť zaobchádzania, ale nanajvýš zdanlivú nerovnosť zaobchádzania. V tejto súvislosti je čas, ktorý uchádzači venovali odpovedi na jednu otázku, a ktorý sa líši v prípade jednotlivých uchádzačov, subjektívnym údajom, ktorý iba zdôrazňuje rozdiely medzi uchádzačmi, ktorí sa zúčastnili výberového konania.
(pozri body 178 – 180)
Odkaz:
Súdny dvor: Goossens a i./Komisia, už citovaný, bod 15
Súd prvého stupňa: Giulietti a i./Komisia, už citovaný, bod 59