ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (šiesta komora)
z 13. septembra 2010 (*)
„Ochranná známka Spoločenstva – Prihláška ochrannej známky Spoločenstva tvorenej odtieňom oranžovej farby – Absolútny dôvod zamietnutia – Nedostatok rozlišovacej spôsobilosti – Článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 40/94 [teraz článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009]“
Vo veci T‑97/08,
KUKA Roboter GmbH, so sídlom v Augsburgu (Nemecko), v zastúpení: A. Kohn a B. Hannemann, advokáti,
žalobkyňa,
proti
Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: R. Pethke, splnomocnený zástupca,
žalovanému,
ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) zo 14. decembra 2007 (vec R 1572/2007‑4), týkajúcemu sa prihlášky odtieňa oranžovej farby ako ochrannej známky Spoločenstva,
VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora),
v zložení: predseda komory A. W. H. Meij (spravodajca), sudcovia S. Papasavvas a L. Truchot,
tajomník: C. Heeren, referentka,
so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Súdu prvého stupňa 20. februára 2008,
so zreteľom na vyjadrenie k žalobe podané do kancelárie Súdu prvého stupňa 4. júna 2008,
po pojednávaní zo 17. júna 2010,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Žalobkyňa KUKA Roboter GmbH podala 29. augusta 2005 na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ďalej len „Úrad“) prihlášku ochrannej známky Spoločenstva podľa nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) v znení zmien a doplnení [nahradeného nariadením Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1)].
2 Označením, ktorého zápis sa požadoval, je tento odtieň oranžovej farby:
3 Výrobky uvedené v prihláške patria do triedy 7 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a po obmedzení, ku ktorému došlo v priebehu konania na Úrade, zodpovedajú tomuto opisu: „roboty s kĺbovými ramenami na manipuláciu, úpravu a zváranie, s výnimkou robotov pre čisté priestory, lekárskych robotov a lakovacích robotov; súčiastky uvedených výrobkov“.
4 Rozhodnutím zo 7. augusta 2007 prieskumový pracovník zamietol prihlášku na základe článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 [teraz článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009] z dôvodu, že prihlasovaná ochranná známka nemá rozlišovaciu spôsobilosť.
5 Žalobkyňa podala 2. októbra 2007 na základe článkov 57 až 62 nariadenia č. 40/94 (teraz články 58 až 64 nariadenia č. 207/2009) proti rozhodnutiu prieskumového pracovníka odvolanie.
6 Rozhodnutím zo 14. decembra 2007 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol štvrtý odvolací senát Úradu odvolanie z dôvodu, že prihlasovaná ochranná známka nemá rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94. V podstate sa domnieval, že príslušná skupina verejnosti nevníma farbu, ktorá je predmetom prihlášky ochrannej známky Spoločenstva, ako údaj, ktorý je sám osebe údajom o obchodnom pôvode predmetných výrobkov.
Návrhy účastníkov konania
7 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– zaviazal Úrad na náhradu trov konania.
8 Úrad navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
Právny stav
O prípustnosti dôkazov predložených Všeobecnému súdu
9 Na podporu svojho tvrdenia, podľa ktorého má prihlasovaná ochranná známka vnútornú rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94, predložila žalobkyňa listom z 25. marca 2009 výsledky dvoch prieskumov z 27. júna 2008, pričom prvý sa uskutočnil formou telefonického prieskumu v Nemecku, Číne, Spojených štátoch a Taliansku a druhý formou dotazníka predloženého verejnosti počas odborného veľtrhu Automatica 2008, ktorý sa konal v júni 2008 v Mníchove (Nemecko). Žalobkyňa predložila takisto CD‑ROM obsahujúci reklamné letáky rôznych výrobcov, ako aj fotografie stánkov rôznych podnikov daného odvetvia, ktoré boli zastúpené na odborných veľtrhoch.
10 Listom z 12. mája 2009 Úrad spochybnil prípustnosť uvedených dokumentov z dôvodu, že tieto dokumenty predstavujú nové skutočnosti.
11 Okrem skutočnosti, že tieto dokumenty boli predložené oneskorene v priebehu konania pred Všeobecným súdom, čo je v rozpore s článkom 48 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, a to bez toho, aby toto oneskorené predloženie bolo odôvodnené, treba uviesť, že podľa ustálenej judikatúry je cieľom žalôb podaných na Všeobecný súd preskúmanie zákonnosti rozhodnutí odvolacích senátov Úradu v zmysle článku 63 nariadenia č. 40/94 (teraz článok 65 nariadenia č. 207/2009), takže úlohou Všeobecného súdu nie je opätovne skúmať skutkové okolnosti s prihliadnutím na dokumenty, ktoré boli prvýkrát predložené až Všeobecnému súdu [pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 24. novembra 2005, Sadas/ÚHVT – LTJ Diffusion (ARTHUR A FELICIE), T‑346/04, Zb. s. II‑4891, bod 19 a tam citovanú judikatúru]. Zákonnosť rozhodnutia odvolacieho senátu teda možno spochybniť uvedením nových skutočností pred Všeobecným súdom, iba ak je preukázané, že odvolací senát bol počas správneho konania pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia v prejednávanej veci povinný zohľadniť tieto skutočnosti ex offo [rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. decembra 2002, eCopy/ÚHVT (ECOPY), T‑247/01, Zb. s. II‑5301, bod 46].
12 Keďže v prejednávanej veci sa dokumenty, ktoré predložila žalobkyňa, zjavne netýkali skutočností, ktoré mal odvolací senát zohľadniť ex offo podľa článku 74 ods. 1 nariadenia č. 40/94 (teraz článok 76 ods. 1 nariadenia č. 207/2009), uvedené dokumenty treba zamietnuť bez toho, aby sa skúmala ich dôkazná sila.
O veci samej
13 Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza tri žalobné dôvody, ktoré sú založené na porušení článku 28 ES, na porušení článku 7 ods. 1 písm. b), ako aj článku 73 (teraz článok 75 nariadenia č. 207/2009) a článku 74 nariadenia č. 40/94 a nakoniec na zneužití právomoci.
14 Najskôr treba preskúmať druhý žalobný dôvod, potom tretí žalobný dôvod a nakoniec prvý žalobný dôvod.
O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 7ods. 1 písm. b), ako aj článkov 73 a 74 nariadenia č. 40/94
– Tvrdenia účastníkov konania
15 Žalobkyňa tvrdí, že odvolací senát sa nesprávne domnieval, že prihlasovaná ochranná známka pre uvedené výrobky nemá rozlišovaciu spôsobilosť.
16 Žalobkyňa predovšetkým tvrdí, že odvolací senát nezohľadnil dosah rozsudku Súdneho dvora zo 6. mája 2003, Libertel (C‑104/01, Zb. s. I‑3793), z ktorého vyplýva, že zápis farby ako ochrannej známky Spoločenstva je vylúčený len vtedy, ak farba nemá rozlišovaciu spôsobilosť. Akákoľvek, hoci len obmedzená rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky teda musí umožňovať jej zápis.
17 Žalobkyňa tvrdí, že kritériá, ktoré uviedol Súdny dvor v už citovanom rozsudku Libertel, sú v prejednávanej veci splnené. Prihlasovaná ochranná známka sa totiž vzťahuje len na osobitný typ výrobku, a to na roboty s kĺbovými ramenami na manipuláciu, úpravu a zváranie, s výnimkou robotov pre čisté priestory, lekárskych robotov a lakovacích robotov. Okrem toho je predmetný trh veľmi špecifický, keďže po prvé roboty, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka, sú dlhodobým investičným majetkom, ktorých jednotková hodnota v eurách obsahuje najmenej päť číslic, po druhé roboty sú používané na vysoko špecializované účely a po tretie s kúpou robota žalobkyne sa pre kupujúceho spájajú značné úpravy.
18 Následne žalobkyňa spochybňuje analýzu odvolacieho senátu, pokiaľ ide o príslušnú skupinu verejnosti, ktorá je uvedená v bodoch 19 a 20 napadnutého rozsudku, a tvrdí, že túto skupinu verejnosti v prejednávanej veci tvoria kupujúci a obchodníci s robotmi s kĺbovými ramenami na manipuláciu, úpravu a zváranie, ktorí sú dobre oboznámení s európskym trhom s týmito výrobkami. Namieta teda posúdenie odvolacieho senátu, podľa ktorého do príslušnej skupiny verejnosti patria nielen osoby kupujúce výrobky, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka, ale tiež technický personál pracujúci v továrňach, kde sa tieto roboty nachádzajú.
19 Žalobkyňa spochybňuje, že vo vzťahu k farbám existuje požiadavka dostupnosti z dôvodu obmedzeného počtu farieb, ktoré možno rozlíšiť. Tvrdí, že slovné ochranné známky obsahujúce len niektoré označenia možno zapísať, aj keby tieto označenia pochádzali zo zásoby, ktorá nie je neobmedzená. Okrem toho zdôrazňuje, že monopolizácia prihlasovanej ochrannej známky sa týka len obmedzeného súboru výrobkov. Navyše zápis prihlasovanej ochrannej známky podľa žalobkyne nebráni tomu, aby konkurenčné podniky na trh uvádzali roboty oranžovej farby, keďže takéto uvádzanie na trh nepredstavuje používanie prihlasovanej ochrannej známky v zmysle článku 9 nariadenia č. 40/94 (teraz článok 9 nariadenia č. 207/2009). V tejto súvislosti zdôrazňuje skutočnosť, že zákazníci si v zásade vyberajú farbu výrobku pri objednávke, takže je vylúčené, aby sa konkurentovi žalobkyne bránilo predávať robota oranžovej farby. Prihlasovaná ochranná známka bráni len použitiu tejto farby na reklamné a propagačné účely, napríklad na veľtrhoch alebo v letákoch.
20 Okrem toho zápisu prihlasovanej ochrannej známky nebráni nijaký iný všeobecný záujem. Táto ochranná známka nie je predmetom opisného použitia a nesleduje technický cieľ.
21 Žalobkyňa rovnako spochybňuje úvahu odvolacieho senátu, podľa ktorej sa prihlasovaná ochranná známka veľmi blíži farbe mínia, čo je látka na antikoróznu úpravu. Na jednej strane sú predmetné farby úplne odlišné. Na druhej strane je používanie mínia zakázané smernicou 2002/95/ES Európskeho parlamentu a Rady z 27. januára 2003 o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach (Ú. v. EÚ L 37, s. 19; Mim. vyd. 13/031, s. 127). Nakoniec roboty žalobkyne pozostávajú najmä z hliníkovej zliatiny, teda z materiálu, ktorý nevyžaduje antikoróznu úpravu.
22 Žalobkyňa ďalej tvrdí, že sa nemožno domnievať, že počet prihlášok ochranných známok, ktorých predmetom je červená alebo oranžová farba bez kontúr, nasvedčuje tomu, že by prihlasovaná ochranná známka nebola neobvyklá a že by v dôsledku toho nemala rozlišovaciu spôsobilosť. Podľa jej názoru je samotný počet podaných prihlášok ochranných známok, ktoré sa vzťahujú na farby bez kontúr, irelevantný, keďže odvolací senát je povinný posúdiť prihlasovanú ochrannú známku v každom jednotlivom prípade, a to s ohľadom na výrobky a služby, na ktoré sa prihlasovaná ochranná známka vzťahuje.
23 Žalobkyňa tvrdí, že odvolací senát tým, že v bode 20 napadnutého rozhodnutia uviedol, že predmetná skupina verejnosti sa pri kúpe predmetných výrobkov rozhoduje len na základe ich technických a hospodárskych aspektov, a nie podľa ich farby, nerešpektoval relevantnosť skutočnosti, že farba umožňuje príslušnej skupine verejnosti spojovať výrobok s určitým výrobcom a mať predstavu o jeho kvalite. V tejto súvislosti žalobkyňa odkazuje na reklamné letáky, ktoré boli predložené odvolaciemu senátu, z ktorých vyplýva, že farba robotov s kĺbovými ramenami na manipuláciu, úpravu a zváranie predstavuje v zainteresovaných kruhoch údaj o obchodnom pôvode.
24 Okrem toho žalobkyňa tvrdí, že dokument s názvom „Icon Added Value“ týkajúci sa prieskumu uskutočneného v roku 2005, ktorého reprezentatívnosť v rámci celej Európskej únie preukazuje dokument s názvom „World Robotics 2006“, ktorý bol predložený odvolaciemu senátu, preukazuje, že predmetná skupina verejnosti vníma spojitosť medzi farbou a pôvodom výrobkov. Podľa názoru žalobkyne funguje trh s robotmi podľa iných zákonov ako trh spotrebného tovaru. Okrem toho spochybňuje, že by sa prieskum medzi predmetnou skupinou verejnosti zakladal na zle položenej otázke. Údaj o výrobcovi totiž nie je takej povahy, aby skreslil výsledky.
25 Nakoniec sa žalobkyňa domnieva, že odvolací senát porušil články 73 a 74 nariadenia č. 40/94, keďže nepreskúmal skutkový stav a okolnosti prejednávanej veci. Z tohto dôvodu je napadnuté rozhodnutie takisto nedostatočne odôvodnené.
26 Úrad namieta proti dôvodnosti tvrdení žalobkyne.
– Posúdenie Všeobecným súdom
27 Podľa článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 sa do registra nezapíšu „ochranné známky, ktoré nemajú rozlišovaciu spôsobilosť“. Okrem toho v článku 7 ods. 2 nariadenia č. 40/94 (teraz článok 7 ods. 2 nariadenia č. 207/2009) sa uvádza, že „odsek 1 sa bude uplatňovať napriek skutočnosti, že dôvody na zamietnutie existujú iba v časti spoločenstva“.
28 Rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 znamená, že táto ochranná známka je spôsobilá identifikovať výrobok, pre ktorý sa zápis žiada, ako výrobok pochádzajúci od určitého podniku, a teda odlíšiť tento výrobok od výrobkov iných podnikov (rozsudok Súdneho dvora z 29. apríla 2004, Henkel/ÚHVT, C‑456/01 P a C‑457/01 P, Zb. s. I‑5089, bod 34).
29 Táto rozlišovacia spôsobilosť sa musí posudzovať jednak s ohľadom na výrobky a služby, pre ktoré sa o zápis žiada, a jednak s ohľadom na jeho vnímanie príslušnou skupinou verejnosti (rozsudok Henkel/ÚHVT, už citovaný, bod 35).
30 Na určenie toho, či farba sama osebe je spôsobilá rozlíšiť výrobok alebo služby jedného podniku od výrobku alebo služieb iného podniku v zmysle článku 4 nariadenia č. 40/94 (teraz článok 4 nariadenia č. 207/2009), treba posúdiť, či sú farby samy osebe schopné prenášať presné informácie, predovšetkým pokiaľ ide o pôvod výrobku alebo služby (pozri analogicky rozsudky Súdneho dvora Libertel, už citovaný, bod 39, a z 24. júna 2004, Heidelberger Bauchemie, C‑49/02, Zb. s. I‑6129, bod 37).
31 V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že hoci farby umožňujú šíriť niektoré myšlienkové asociácie a vyvolávať pocity, svojou povahou naopak nie sú veľmi spôsobilé poskytnúť presné informácie. Sú toho schopné o to menej, že sú bežne a vo veľkej miere používané v reklame a v uvádzaní výrobkov a služieb na trh vzhľadom na ich silu príťažlivosti bez toho, aby obsahovali akúkoľvek presnú správu (rozsudok Libertel, už citovaný, bod 40, a Heidelberger Bauchemie, už citovaný, bod 38).
32 Vnímanie verejnosti nie je nevyhnutne rovnaké v prípade označenia, ktoré tvorí farba, a v prípade slovnej alebo obraznej ochrannej známky, ktorú tvorí označenie nezávislé od vzhľadu výrobkov, ktoré označuje. V skutočnosti, ak má verejnosť vo zvyku ihneď vnímať slovné alebo obrazné ochranné známky ako označenia identifikujúce obchodný pôvod výrobku, toto nevyhnutne neplatí, keď označenie splýva so vzhľadom výrobku, pre ktorý je podaná prihláška na zápis ochrannej známky (rozsudky Súdneho dvora Libertel, už citovaný, bod 65, a z 21. októbra 2004, KWS Saat/ÚHVT, C‑447/02 P, Zb. s. I‑10107, bod 78).
33 V prípade farby možno pripustiť rozlišovaciu spôsobilosť pred akýmkoľvek používaním len za výnimočných okolností, najmä ak je počet výrobkov alebo služieb, pre ktoré je podaná prihláška na zápis ochrannej známky, veľmi obmedzený a ak je relevantný trh veľmi špecifický (rozsudky Libertel, už citovaný, bod 66, a KWS Saat/ÚHVT, už citovaný, bod 79).
34 Je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ právo vyplývajúce z ochrannej známky tvorí základný prvok systému fungujúcej hospodárskej súťaže, ktorá je ustanovená Zmluvou, práva a možnosti, ktoré z ochrannej známky vyplývajú jej majiteľovi, musia byť posúdené s ohľadom na tento cieľ. Avšak vzhľadom na okolnosť, že zapísaná ochranná známka dáva jej majiteľovi výlučné právo na určené výrobky alebo služby, ktoré mu umožňuje monopolizovať označenie zapísané ako ochranná známka bez časového obmedzenia, môže byť možnosť zápisu ochrannej známky obmedzená z dôvodov vyplývajúcich z verejného záujmu (pozri analogicky rozsudok Libertel, už citovaný, body 48 až 50).
35 V tomto ohľade má obmedzené množstvo skutočne dostupných farieb za následok, že aj nízky počet zápisov ochrannej známky pre určené výrobky alebo služby by vyčerpal celú paletu dostupných farieb. Takýto široký monopol by nebol zlučiteľný so systémom fungujúcej hospodárskej súťaže najmä preto, že jeho dôsledkom by bol vznik neoprávnenej konkurenčnej výhody v prospech jediného hospodárskeho subjektu. V pôsobnosti práva ochranných známok Spoločenstva je teda potrebné uznať všeobecný záujem na tom, aby sa iným subjektom, ktoré ponúkajú taký druh tovarov alebo služieb, pre ktorý sa žiada zápis, neprimerane nezužovala dostupnosť farieb (rozsudok Libertel, už citovaný, body 54 a 55).
36 Vzhľadom na tieto úvahy je potrebné preskúmať tento žalobný dôvod založený na porušení článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94.
37 Pokiaľ ide o príslušnú skupinu verejnosti, odvolací senát zohľadnil jednak v bode 19 napadnutého rozhodnutia vnímanie robotov s kĺbovými ramenami na manipuláciu, úpravu a zváranie technickým personálom pracujúcim v strojovni, teda odborníkmi zodpovednými za riadenie alebo prevádzku týchto robotov, a jednak v bode 20 napadnutého rozhodnutia vnímanie podnikov, ktoré takéto roboty kupujú.
38 Žalobkyňa spochybňuje, že by príslušná skupina verejnosti zahrňovala aj technický personál pracujúci v továrňach, kde sa tieto roboty nachádzajú. V tejto súvislosti postačí uviesť, ako to správne poznamenal Úrad, že aj keď sa technický personál pravdepodobne priamo nepodieľa na rozhodovaní o nákupe robotov, nemožno vylúčiť, že v niektorých podnikoch má na toto rozhodnutie vplyv, keďže má priamo na starosti ich uvedenie do prevádzky a ich každodenné používanie. Odvolací senát sa teda nedopustil nesprávneho posúdenia, keď na účely posúdenia rozlišovacej spôsobilosti prihlasovanej ochrannej známky zohľadnil jednak vnímanie technického personálu a jednak vnímanie riadiaceho personálu podniku zodpovedného za výber a nákup výrobkov, na ktoré sa vzťahuje táto prihlasovaná ochranná známka.
39 Z napadnutého rozhodnutia v každom prípade jednoznačne vyplýva, že odvolací senát zohľadnil odbornú verejnosť, ktorá pri svojom rozhodovaní o nákupoch venuje osobitnú pozornosť technickým funkciám uvedených strojov, predovšetkým vrátane ich účelu, modelov alebo aspektov súvisiacich s bezpečnosťou pri práci.
40 Pokiaľ ide o posúdenie rozlišovacej spôsobilosti prihlasovaného označenia, treba uviesť, ako to uviedol odvolací senát v bodoch 11 a 12 napadnutého rozhodnutia, že prihlasovanú ochrannú známku tvorí jediná farba, a to odtieň oranžovej farby bez priestorového vymedzenia, ktorá môže úplne alebo čiastočne pokrývať buď výrobky, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka, alebo ich obal, alebo sa prípadne používať v reklame na uvedené výrobky.
41 V bodoch 12 a 16 až 20 napadnutého rozhodnutia odvolací senát vyvodil záver o nedostatku rozlišovacej spôsobilosti prihlasovanej ochrannej známky z dôvodu, že táto ochranná známka nie je vnímaná ako údaj o pôvode uvedených výrobkov. V podstate totiž uviedol, že prihlasovaná farba nie je v odvetví priemyselných robotov a robotov na výrobu zariadení neobvyklá a sama osebe nie je taká výnimočná, že by bola v dotknutom odvetví vnímaná ako nápadná.
42 Žalobkyňa však nepreukázala, že by sa odvolací senát v tomto bode dopustil nesprávneho posúdenia. Treba totiž zdôrazniť, že spotrebitelia nemajú v prípade absencie akéhokoľvek grafického alebo slovného prvku vo zvyku odvodzovať pôvod tovarov od ich farby alebo od farby ich obalu, pretože farba sa pri súčasných obchodných zvyklostiach v zásade sama osebe nepoužíva ako prostriedok na identifikáciu. Farba za normálnych okolností nemá vlastnosti umožňujúce odlíšiť výrobky určitého podniku (rozsudok Libertel, už citovaný, bod 65).
43 V tejto súvislosti treba uviesť, že odvolací senát v bode 26 napadnutého rozhodnutia bez toho, aby mu žalovaná v tomto bode protirečila, konštatoval, že v predmetnom odvetví sa priemyselné roboty obvykle uvádzajú na trh v najrôznejších farbách. Žalobkyňa však nepredložila nijaký dôkaz, ktorý by preukazoval, že by v predmetnom odvetví boli farby, ktorými sú pokryté priemyselné roboty, vo všeobecnosti vnímané ako farby označujúce obchodný pôvod týchto výrobkov.
44 V každom prípade treba zdôrazniť, že požiadavka dostupnosti farieb, ktorá má vplyv na výklad článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94, smeruje, pokiaľ neexistujú mimoriadne okolnosti, k vytvoreniu prekážky zápisu ochrannej známky, ktorú tvorí farba.
45 Pokiaľ ide v tejto súvislosti o spochybnenie požiadavky dostupnosti farieb v odvetví robotov s kĺbovými ramenami žalobkyňou, treba zdôrazniť, že zápis odtieňa oranžovej farby ako ochrannej známky Spoločenstva by neviedol len k monopolizácii tohto odtieňa, ale smeroval by k tomu, že konkurenčným podnikom by bolo zakázané používať akýkoľvek odtieň oranžovej farby, či dokonca aj iné odtiene, keďže by nebolo možné vylúčiť, že by sa mohla preukázať pravdepodobnosť zámeny medzi odtieňom oranžovej farby, ktorá je predmetom prihlášky ochrannej známky v prejednávanej veci, a ďalšími odtieňmi oranžovej farby, či dokonca jej blízkych farieb. Vzhľadom na obmedzenú osobitnú povahu počtu dostupných farieb by však monopolizácia určitej farby, a teda potencionálne celá škála podobných farieb a odtieňov, mohla viesť k rýchlemu vyčerpaniu celej palety dostupných farieb a k tomu, že by sa niektorým hospodárskym subjektom priznala konkurenčná výhoda, ktorá je nezlučiteľná so systémom nenarušenej hospodárskej súťaže a so všeobecným záujmom na tom, aby sa iným hospodárskym subjektom neprimerane nezužovala dostupnosť farieb (pozri v tomto zmysle rozsudok Libertel, už citovaný, body 54 a 56).
46 V prejednávanej veci je opodstatnené vyvodiť záver, že žalobkyňa odvolaciemu senátu nepredložila dôkaz umožňujúci potvrdiť, že v tejto veci existujú mimoriadne okolnosti, a najmä že počet výrobkov, pre ktoré bola podaná prihláška ochrannej známky, je natoľko obmedzený a relevantný trh je natoľko špecifický, že jednak farba sama osebe je schopná označovať obchodný pôvod výrobkov, na ktorých sa nachádza, a jednak by jej monopolizácia nevytvorila protiprávnu konkurenčnú výhodu v prospech majiteľa ochrannej známky, ktorá by bola v rozpore s verejným záujmom.
47 Žalobkyňa totiž v tejto súvislosti uvádza špecifické vlastnosti predmetného odvetvia, ktoré spočívajú najmä v skutočnosti, že roboty, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka, predstavujú veľmi špecifické výrobky, ktoré sú nákladným dlhodobým investičným majetkom, ktorý sa používa na vysoko špecializované účely, a že s kúpou robota sa pre kupujúceho spájajú značné úpravy. Týmto sa však nemení skutočnosť, ktorú uviedol odvolací senát v bode 26 napadnutého rozhodnutia, že v odvetví predmetných výrobkov je obvyklé, že tieto výrobky sa ponúkajú v najrôznejších farbách. V tejto súvislosti samotná žalobkyňa tvrdí, že zákazníci si vyberajú farby výrobkov pri objednávke. Je teda nutné sa domnievať, že v dotknutom odvetví sa príslušná skupina verejnosti obvykle stretáva s predmetnými výrobkami v rôznych farbách bez toho, aby boli tieto farby vnímané ako farby označujúce obchodný pôvod uvedených výrobkov.
48 Navyše žalobkyňa nevysvetľuje, akým spôsobom by skutočnosti, na ktoré sa odvoláva, mali umožniť vyvodenie záveru, že v dotknutom odvetví by zápis prihlasovanej ochrannej známky neohrozoval všeobecný záujem na tom, aby sa neprimerane nezužovala dostupnosť farieb.
49 Žalobkyňa však tvrdí, že má v úmysle používať prihlasovanú ochrannú známku len na reklamné a propagačné účely a že zápis tejto ochrannej známky nebude obmedzovať konkurenčné spoločnosti v slobode zvoliť si farby, ktoré môžu na svoje roboty používať. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 9 nariadenia č. 40/94 poskytuje výlučné právo, ktoré priznáva ochranná známka Spoločenstva jej majiteľovi, právne prostriedky na to, aby tretím osobám zakázal používať v obchodnom styku podobné alebo totožné označenie. Článok 9 ods. 2 nariadenia č. 40/94 (teraz článok 9 ods. 2 nariadenia č. 207/2009) umožňuje zakázať najmä umiestnenie označenia na výrobky alebo na ich obal, ponúkať výrobky alebo ich uvádzať na trh, alebo ich na tieto účely skladovať pod týmto označením, alebo ponúkať či poskytovať takto označené služby, dovážať alebo vyvážať takto označené výrobky a používať toto označenie v obchodnej korešpondencii a v reklame.
50 Žalobkyňa teda nemôže tvrdiť, že použitie oranžovej farby konkurenčnými spoločnosťami na ich robotoch nepredstavuje používanie prihlasovanej ochrannej známky v zmysle článku 9 nariadenia č. 40/94.
51 Okrem toho treba uviesť, že koncept uvádzania na trh závisí výlučne od rozhodnutia dotknutého podniku, a preto ho po zápise označenia ako ochrannej známky Spoločenstva možno zmeniť. Tento koncept teda nemôže mať nijaký vplyv na posúdenie jej spôsobilosti na zápis [rozsudok Súdu prvého stupňa z 20. marca 2002, DaimlerChrysler/ÚHVT (TELE AID), T‑355/00, Zb. s. II‑1939, bod 42]. Aj keď teda žalobkyňa tvrdí, že prihlasovanú ochrannú známku bude používať len na reklamné účely, nemožno vylúčiť, že svoje výlučné právo bude uplatňovať tak, že svojim konkurentom zakáže používať odtieň oranžovej farby, o ktorý ide v prejednávanej veci, na roboty ako také. Tvrdenie žalobkyne, ktoré je založené na tom, že používanie prihlasovanej ochranne známky sa obmedzí na reklamné účely, teda nemôže účinne ovplyvniť posúdenie požiadavky dostupnosti prihlasovaného označenia.
52 Žalobkyňa však dôvodne tvrdí, že skutočnosť, ktorú uviedol odvolací senát v bode 20 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorej sa predmetná skupina verejnosti rozhoduje o kúpe predmetných výrobkov len na základe ich technických a hospodárskych aspektov, je irelevantná, pokiaľ ide o otázku, či je farba sama osebe schopná označovať obchodný pôvod výrobkov. Táto úvaha však vzhľadom na ďalšie skutočnosti, ktoré boli zohľadnené v napadnutom rozhodnutí, neumožňuje dospieť k záveru, že sa odvolací senát dopustil nesprávneho posúdenia, keď uviedol, že článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 bráni zápisu prihlasovanej ochrannej známky.
53 Rovnako ani tvrdenia žalobkyne spochybňujúce relevantnosť úvah odvolacieho senátu, podľa ktorých je jednak farba, ktorá je predmetom prihlasovanej ochrannej známky, podobná farbe mínia, ktoré je antikoróznou látkou, a jednak sa vysoký počet rozhodnutí Úradu týka prihlášok odtieňov od červenej po oranžovú farbu, neumožňujú spochybniť dôvodnosť záveru odvolacieho senátu vzhľadom na úvahy, ktoré sú uvedené v bodoch 42 až 48 vyššie.
54 Žalobkyňa ďalej tvrdí, že dokument s názvom „Icon Added Value“ preukazuje, že v dotknutom odvetví si príslušná skupina verejnosti vytvorí spojitosť medzi farbou a pôvodom výrobkov.
55 V tejto súvislosti však treba konštatovať, že dotazník o prieskume spomenutý v tomto dokumente obsahuje otázky, ktorých formulácia a poradie mohli výrazne ovplyvniť výsledky tohto prieskumu. Predmetný dotazník totiž pozostáva z troch častí. Prvá časť, teda otázky K1 až K10, sa plne zameriava na obraz, ktorý má respondent o žalobkyni, a ako to uvádza odvolací senát, vyzýva ho, aby si o nej vytvoril obraz. Druhá časť, teda otázky HW1 až HW3, sa týka niektorých konkurentov žalobkyne a o žalobkyni sa nezmieňuje. Tretia časť, ktorú tvorí päť otázok, obsahuje dve otázky smerujúce k porovnaniu žalobkyne s jedným z jej konkurentov. V rámci tretej časti je predposlednou otázkou otázka, ktorá respondentov vyzýva, aby priradili farby žalobkyni a jej trom konkurentom.
56 Obsah otázok, ako aj poradie, v akom tieto otázky za sebou nasledovali, informovali respondentov o tom, že tento dotazník bude zameraný na žalobkyňu. Za týchto podmienok otázka spočívajúca v tom, že respondenti boli vyzvaní, aby uviedli, akú farbu spájajú so žalobkyňou, neumožňuje určiť, či v predmetnom odvetví mal odtieň oranžovej farby, ktorý je predmetom prihlášky ochrannej známky, vnútornú rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94, ani či príslušná skupina verejnosti vnímala farbu ako údaj o obchodnom pôvode výrobkov. Ako to odvolací senát správne uviedol v bode 25 napadnutého rozhodnutia, použitá metóda môže byť relevantná na preukázanie rozlišovacej spôsobilosti, ktorá bola nadobudnutá používaním prihlasovaného označenia v zmysle článku 7 ods. 3 nariadenia č. 40/94 (teraz článok 7 ods. 3 nariadenia č. 207/2009). Prihláška ochrannej známky však v prejednávanej veci nebola podaná na tomto základe.
57 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy nie je opodstatnené zastávať názor, že odvolací senát sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď dospel k záveru, že vzhľadom na formuláciu a poradie otázok v predmetnom dotazníku výsledky dokumentu s názvom „Icon Added Value“ neumožňujú ani podať správu o zvyklostiach v oblasti ochranných známok v dotknutom odvetví, ani preukázať vnútornú rozlišovaciu spôsobilosť prihlasovaného označenia v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94.
58 V dôsledku toho je tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého je reprezentatívnosť dokumentu s názvom „Icon Added Value“ pre celú Úniu preukázaná v dokumente s názvom „World Robotics 2006“, irelevantné.
59 Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že odvolací senát dostatočne neodôvodnil napadnuté rozhodnutie, je potrebné uviesť, že podľa článku 73 nariadenia č. 40/94 musí povinnosť odôvodniť rozhodnutia Úradu umožňovať zistenie dôvodov prípadného zamietnutia prihlášky a účinné napadnutie sporného rozhodnutia [pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 9. októbra 2002, KWS Saat/ÚHVT (Odtieň oranžovej), T‑173/00, Zb. s. II‑3843, bod 55 a tam citovanú judikatúru].
60 V prejednávanej veci z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odvolací senát uviedol jednotlivé skutočnosti, ktoré sa majú zohľadniť pri určovaní, či má farba rozlišovaciu spôsobilosť, a teda najmä vnímanie prihlasovanej ochrannej známky príslušnou skupinou verejnosti, obvyklú povahu tejto farby, ako aj zvyklosti v oblasti ochranných známok v dotknutom odvetví. Odvolací senát následne vykonal analýzu nielen všeobecného vnímania odtieňa oranžovej farby, ale tiež osobitného kontextu odvetvia priemyselných robotov na základe dôkazov predložených žalobkyňou. Žalobkyňa teda mala k dispozícii informácie potrebné na to, aby mohla porozumieť napadnutému rozhodnutiu a spochybniť jeho zákonnosť pred súdom Únie. V dôsledku toho nie je opodstatnené sa domnievať, že odvolací senát porušil článok 73 nariadenia č. 40/94.
61 Nakoniec, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že odvolací senát nevykonal individuálne a konkrétne preskúmanie skutočností a okolností v prejednávanej veci v súlade s článkom 74 ods. 1 nariadenia č. 40/94, treba konštatovať, že odvolací senát, ako to vyplýva najmä z bodov 22 až 25 napadnutého rozhodnutia, preskúmal relevantné skutkové okolnosti predložené samotnou žalobkyňou s cieľom posúdiť rozlišovaciu spôsobilosť prihlasovanej ochrannej známky, pokiaľ ide o výrobky, na ktoré sa vzťahuje prihláška. Je teda opodstatnené dospieť k záveru, že odvolací senát neporušil článok 74 ods. 1 nariadenia č. 40/94.
62 Vzhľadom na uvedené treba druhý žalobný dôvod zamietnuť.
O treťom žalobnom dôvode založenom na zneužití právomoci
– Tvrdenia účastníkov konania
63 Žalobkyňa tvrdí, že napadnutým rozhodnutím došlo k zneužitiu právomoci, keďže je založené na úvahách, o ktorých sa domnieva, že preukázala ich irelevantnosť.
64 Úrad spochybňuje dôvodnosť tvrdení žalobkyne.
– Posúdenie Všeobecným súdom
65 Treba pripomenúť, že pojem „zneužitie právomoci“ má v práve Únie presný význam a že sa vzťahuje na situáciu, keď správny orgán používa svoje právomoci na iný účel než ten, na ktorý mu boli zverené. V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, že rozhodnutie predstavuje zneužitie právomoci len vtedy, ak sa na základe objektívnych, relevantných a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov zdá, že bolo prijaté na to, aby sa dosiahli iné ciele než tie, ktoré sú uvádzané [rozsudok Súdu prvého stupňa z 24. apríla 1996, Industrias Pesqueras Campos a i./Komisia, T‑551/93 a T‑231/94 až T‑234/94, Zb. s. II‑247, bod 168, a z 12. januára 2000, DKV/OHMI (COMPANYLINE), T‑19/99, Zb. s. II‑1, bod 33].
66 V prejednávanej veci však žalobkyňa nepreukázala existenciu takýchto nepriamych dôkazov a dokonca ani netvrdila, že takéto nepriame dôkazy existujú. Konkrétnejšie, aj za predpokladu, že by odvolací senát, ako to tvrdí žalovaná, založil napadnuté rozhodnutie na úvahách, o ktorých sa žalobkyňa domnieva, že preukázala ich irelevantnosť, táto okolnosť nepredstavuje nepriamy dôkaz, z ktorého vyplýva, že rozhodnutie bolo prijaté výlučne, alebo prinajmenšom v rozhodujúcej miere s úmyslom dosiahnuť iné ako uvádzané ciele. Okrem toho treba pripomenúť, že odvolací senát sa pri posudzovaní rozlišovacej spôsobilosti prihlasovanej ochrannej známky nedopustil nesprávneho posúdenia (pozri body 41 až 58 vyššie). Preto treba tretí žalobný dôvod zamietnuť.
O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 28 ES
– Tvrdenia účastníkov konania
67 Žalobkyňa tvrdí, že zamietnutie zápisu prihlasovanej ochrannej známky je opatrením s rovnakým účinkom ako množstevné obmedzenie dovozu v zmysle článku 28 ES. Toto zamietnutie totiž umožňuje vstup falšovaných výrobkov na trh, čo má za následok zníženie obratu žalobkyne. Podľa žalobkyne sa v prejednávanej veci neuplatňuje žiadna z výnimiek uvedených v článku 30 ES.
68 Úrad spochybňuje dôvodnosť tvrdení žalobkyne.
– Posúdenie Všeobecným súdom
69 Pokiaľ ide o prvý žalobný dôvod žalobkyne, ktorý je založený na porušení článku 28 ES, treba poznamenať, že právo k ochrannej známke Spoločenstva, ako aj ochrana, ktorú ochranná známka zaručuje, možno získať len zápisom prihlasovaného označenia. Ochrana proti uvádzaniu falšovaných výrobkov na trh, ktorú uvádza žalobkyňa vo svojom prvom žalobnom dôvode, sa však môže uplatniť len vtedy, ak je žalobkyňa majiteľkou ochrannej známky Spoločenstva (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok Súdneho dvora zo 17. októbra 1990, HAG GF, C‑10/89, Zb. s. I‑3711, bod 14). Keďže odvolací senát sa nedopustil nesprávneho posúdenia, keď dospel k záveru o nedostatku rozlišovacej spôsobilosti prihlasovanej ochrannej známky v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 (pozri body 41 až 58 vyššie), treba zamietnuť aj tento žalobný dôvod.
O trovách
70 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.
71 Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom Úradu.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. KUKA Roboter GmbH je povinná nahradiť trovy konania.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 13. septembra 2010.
Podpisy