ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora)
z 26. júna 2019 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Smernica 2008/50/ES – Články 6, 7, 13 a 23 – Príloha III – Posudzovanie kvality ovzdušia – Kritériá umožňujúce konštatovať prekročenie limitných hodnôt oxidu dusičitého – Merania vykonané pomocou stálych vzorkovacích miest – Výber vhodných miest – Interpretácia hodnôt nameraných na vzorkovacích miestach – Povinnosti členských štátov – Súdne preskúmanie – Intenzita preskúmania – Právomoc uložiť príkaz“
Vo veci C‑723/17,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Nederlandstalige rechtbank van eerste aanleg Brussel (Holandskojazyčný prvostupňový súd v Bruseli, Belgicko) z 15. decembra 2017 a doručený Súdnemu dvoru 29. decembra 2017, ktorý súvisí s konaním:
Lies Craeynest,
Cristina Lopez Devaux,
Frédéric Mertens,
Stefan Vandermeulen,
Karin De Schepper,
ClientEarth VZW
proti
Brussels Hoofdstedelijk Gewest,
Brussels Instituut voor Milieubeheer,
za účasti:
Belgische Staat,
SÚDNY DVOR (prvá komora),
v zložení: predseda prvej komory J.‑C. Bonichot (spravodajca), sudcovia C. Toader, A. Rosas, L. Bay Larsen a M. Safjan,
generálna advokátka: J. Kokott,
tajomník: M. Ferreira, hlavná referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 10. januára 2019,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– L. Craeynest, C. Lopez Devaux, F. Mertens, S. Vandermeulen, K. De Schepper a ClientEarth VZW, v zastúpení: T. Malfait a A. Croes, advocaten,
– Brussels Hoofdstedelijk Gewest a Brussels Instituut voor Milieubeheer, v zastúpení: G. Verhelst a B. Van Weerdt, advocaten, a I.‑S. Brouhns, avocat,
– česká vláda, v zastúpení: M. Smolek, J. Vláčil a L. Dvořáková, splnomocnení zástupcovia,
– holandská vláda, v zastúpení: M. K. Bulterman a M. A. M. de Ree, splnomocnené zástupkyne,
– Európska komisia, v zastúpení: E. Manhaeve a K. Petersen, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 28. februára 2019,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 4 ods. 3 ZEÚ a článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ v spojení s článkom 288 tretím odsekom ZFEÚ na jednej strane a článkov 6, 7, 13 a 23, ako aj prílohy III smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe (Ú. v. EÚ L 152, 2008, s. 1) na druhej strane.
2 Tento návrh bol podaný v súvislosti so sporom medzi pani Lies Craeyenestovou, pani Cristinou Lopez Devauxovou, pánom Frédéricom Mertensom, pánom Stefanom Vandermeulenom, pani Karin De Schepperovou, ako aj združením ClientEarth VZW na jednej strane a Brussels Hoofdstedelijk Gewest (Región Brusel, Belgicko) a Brussels Instituut voor Milieubeheer (Bruselský inštitút pre správu životného prostredia, Belgicko) na druhej strane, týkajúcim sa povinnosti vypracovať plán kvality ovzdušia pre bruselskú oblasť (Belgicko) a zriadiť vzorkovacie miesta, ktoré sú požadované podľa právnej úpravy na účely monitorovania kvality ovzdušia.
Právny rámec
3 Podľa odôvodnení 2, 5 až 7 a 14 smernice 2008/50:
„(2) S cieľom chrániť zdravie ľudí a životné prostredie ako celok je mimoriadne dôležité bojovať proti emisiám znečisťujúcich látok zo zdroja a prijímať a vykonávať najúčinnejšie opatrenia na znižovanie emisií na miestnej a národnej úrovni, ako aj na úrovni Spoločenstva. Preto by sa malo emisiám škodlivých látok znečisťujúcich ovzdušie zabraňovať, predchádzať im alebo by sa mali znižovať a mali by sa určovať primerané ciele pre kvalitu okolitého ovzdušia, zohľadňujúc pritom príslušné normy, usmernenia a programy Svetovej zdravotníckej organizácie.
…
(5) Spoločný prístup k hodnoteniu kvality okolitého ovzdušia by sa mal uplatňovať na základe spoločných kritérií hodnotenia. Pri hodnotení kvality okolitého ovzdušia by sa malo prihliadať na počet obyvateľstva a veľkosť ekosystémov, ktoré sú vystavené znečisteniu ovzdušia. Je preto vhodné zatriediť územie jednotlivých členských štátov do zón alebo aglomerácií odrážajúcich hustotu obyvateľstva.
(6) Tam, kde je to možné, by sa mali používať modelovacie techniky, ktoré umožnia interpretáciu údajov zo vzorkovacích miest z hľadiska geografického rozmiestnenia koncentrácií. Mohlo by to byť základom pre výpočet kolektívnej expozície obyvateľstva žijúceho v danej oblasti.
(7) S cieľom zabezpečiť, aby boli zhromaždené informácie o znečistení ovzdušia dostatočne reprezentatívne a porovnateľné v rámci Spoločenstva, je dôležité, aby sa na hodnotenie kvality okolitého ovzdušia používali štandardizované techniky merania a spoločné kritériá pre počet a umiestnenie meracích staníc. Na hodnotenie kvality okolitého ovzdušia sa môžu použiť aj iné techniky ako meranie, a preto je potrebné vymedziť kritériá použitia a vyžadovanú presnosť týchto techník.
…
(14) Stále merania by mali byť povinné v zónach a aglomeráciách, v ktorých sa prekračujú dlhodobé ciele pre ozón alebo prahy na hodnotenie iných znečisťujúcich látok. Informácie zo stálych meraní sa môžu doplniť modelovacími technikami a/alebo indikatívnymi meraniami s cieľom umožniť výklad údajov zo vzorkovacích miest z hľadiska geografického rozmiestnenia koncentrácií. Používanie doplňujúcich techník hodnotenia by rovnako malo umožniť zníženie požadovaného minimálneho počtu stálych vzorkovacích miest.“
4 Článok 1 smernice 2008/50 stanovuje:
„Táto smernica ustanovuje opatrenia zamerané na:
1. vymedzenie a stanovenie cieľov pre kvalitu okolitého ovzdušia určených na zabránenie, prevenciu alebo zníženie škodlivých vplyvov na zdravie ľudí a životné prostredie ako celok;
2. hodnotenie kvality okolitého ovzdušia v členských štátoch na základe spoločných metód a kritérií;
3. získavanie informácií o kvalite okolitého ovzdušia s cieľom pomáhať boju proti znečisteniu ovzdušia a nepriaznivým vplyvov a monitorovať dlhodobé trendy a zlepšenia vyplývajúce z vnútroštátnych opatrení a opatrení Spoločenstva;
…“
5 Článok 2 tejto smernice stanovuje:
„Na účely tejto smernice:
…
3. ‚úroveň‘ je koncentrácia znečisťujúcej látky v okolitom ovzduší alebo jej depozícia na povrchoch v danom čase;
4. ‚hodnotenie‘ je akákoľvek metóda použitá na meranie, výpočet, predpovedanie alebo odhadovanie úrovní;
5. ‚limitná hodnota‘ je úroveň stanovená na základe vedeckých poznatkov na účely zabránenia, prevencie alebo zníženia škodlivých vplyvov na zdravie ľudí a/alebo životné prostredie ako celok, ktorá sa má dosiahnuť v danom období a po dosiahnutí sa už nemá prekročiť;
…
17. ‚aglomerácia‘ je zóna, ktorá je konurbáciou s viac ako 250 000 obyvateľmi alebo v ktorej žije 250 000 obyvateľov alebo menej pri danej hustote obyvateľstva na km2, ktorú stanovia členské štáty;
…
20. ‚indikátor priemernej expozície‘ je priemerná úroveň určená na základe meraní na mestských pozaďových miestach na celom území členského štátu, ktorá odráža expozíciu obyvateľstva; používa sa na výpočet národného cieľa zníženia expozície a záväzku zníženia koncentrácie expozície;
…
23. ‚mestské pozaďové miesta‘ sú miesta v mestských oblastiach, kde sú úrovne reprezentatívne pre expozíciu bežného mestského obyvateľstva;
24. ‚oxidy dusíka‘ je súčet zmiešavacích pomerov oxidu dusnatého a oxidu dusičitého v jednotke objemu vzduchu (ppbv) vyjadrený v jednotkách hmotnostnej koncentrácie oxidu dusičitého (μg/m3);
25. ‚stále merania‘ sú merania uskutočňované na stálych miestach nepretržite alebo náhodným odberom vzoriek, ktoré v súlade s príslušnými cieľmi kvality údajov určujú úrovne znečistenia;
…“
6 Článok 4 smernice 2008/50 stanovuje:
„Členské štáty ustanovia na svojom území zóny a aglomerácie. Vo všetkých zónach a aglomeráciách sa vykonáva hodnotenie a riadenie kvality ovzdušia.“
7 Podľa článku 5 ods. 1 tejto smernice:
„Horné a dolné prahy na hodnotenie uvedené v oddiele A prílohy II sa vzťahujú na oxid siričitý, oxid dusičitý a oxidy dusíka, suspendované častice (PM10 a PM2,5), olovo, benzén a oxid uhoľnatý.
Každá zóna a aglomerácia sa klasifikuje podľa týchto prahov na hodnotenie.“
8 Článok 6 uvedenej smernice s názvom „Kritériá hodnotenia“ stanovuje:
„1. Členské štáty hodnotia kvalitu okolitého ovzdušia vzhľadom na znečisťujúce látky uvedené v článku 5 vo všetkých svojich zónach a aglomeráciách v súlade s kritériami ustanovenými v odsekoch 2, 3 a 4 tohto článku a v súlade s kritériami ustanovenými v prílohe III.
2. Vo všetkých zónach a aglomeráciách, v ktorých úroveň znečisťujúcich látok uvedená v odseku 1 prekračuje horný prah na hodnotenie stanovený pre dané znečisťujúce látky, sa na hodnotenie kvality okolitého ovzdušia použijú stále merania. Tieto stále merania sa môžu doplniť modelovacími technikami a/alebo indikatívnymi meraniami s cieľom poskytnúť primerané informácie o priestorovom rozložení kvality okolitého ovzdušia.
3. Vo všetkých zónach a aglomeráciách, v ktorých úroveň znečisťujúcich látok uvedená v odseku 1 nedosiahne horný prah na hodnotenie stanovený pre dané znečisťujúce látky, sa na hodnotenie kvality okolitého ovzdušia môže použiť kombinácia stálych meraní a modelovacích techník a/alebo indikatívnych meraní.
4. Vo všetkých zónach a aglomeráciách, v ktorých úroveň znečisťujúcich látok uvedená v odseku 1 nedosiahne dolný prah na hodnotenie stanovený pre dané znečisťujúce látky, postačujú na hodnotenie kvality okolitého ovzdušia modelovacie techniky alebo techniky objektívneho odhadu či obe tieto techniky.
…“
9 Podľa článku 7 rovnakej smernice s názvom „Vzorkovacie miesta“:
„1. Umiestnenie vzorkovacích miest na meranie oxidu siričitého, oxidu dusičitého a oxidov dusíka, suspendovaných častíc (PM10, PM2,5), olova, benzénu a oxidu uhoľnatého v okolitom ovzduší sa určí s použitím kritérií uvedených v prílohe III.
2. V každej zóne alebo aglomerácii, v ktorej sú jediným zdrojom informácií na hodnotenie kvality ovzdušia stále merania, nesmie byť počet vzorkovacích miest pre každú príslušnú znečisťujúcu látku nižší ako minimálny počet vzorkovacích miest určený v oddiele A prílohy V.
3. Pre zóny a aglomerácie, v rámci ktorých sú informácie zo vzorkovacích miest na stále meranie doplnené informáciami z modelovania a/alebo indikatívnymi meraniami, sa však môže celkový počet vzorkovacích miest uvedený v oddiele A prílohy V znížiť až o 50 % za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:
a) doplnkové metódy poskytujú dostatočné informácie na hodnotenie kvality ovzdušia vzhľadom na limitné hodnoty alebo výstražné prahy, ako aj primerané informácie pre verejnosť;
b) počet vzorkovacích miest, ktoré sa majú zriadiť, a priestorové rozlíšenie ostatných techník sú dostatočné na stanovenie koncentrácie príslušnej znečisťujúcej látky v súlade s cieľmi kvality údajov uvedenými v oddiele A prílohy I a vedú k výsledkom hodnotenia, ktoré spĺňajú kritériá uvedené v oddiele B prílohy I.
Výsledky modelovania a/alebo indikatívneho merania sa zohľadňujú pri hodnotení kvality ovzdušia vzhľadom na limitné hodnoty.
4. Komisia monitoruje uplatňovanie kritérií výberu vzorkovacích miest v členských štátoch, aby sa uľahčilo harmonizované uplatňovanie týchto kritérií v rámci celej Európskej únie.“
10 Článok 13 smernice 2008/50 s názvom „Limitné hodnoty a výstražné prahy na ochranu zdravia ľudí“ vo svojom odseku 1 stanovuje:
„Členské štáty zabezpečia, aby úrovne oxidu siričitého, PM10, olova a oxidu uhoľnatého v okolitom ovzduší neprekročili na území ich zón a aglomerácií limitné hodnoty stanovené v prílohe XI.
Pokiaľ ide o oxid dusičitý a benzén, limitné hodnoty určené v prílohe XI sa nesmú od dátumov v nej stanovených prekročiť.
Dodržiavanie týchto požiadaviek sa vyhodnotí v súlade s prílohou III.
…“
11 Článok 15 tejto smernice stanovuje:
„…
2. Členské štáty zabezpečia, aby indikátor priemernej expozície na rok 2015 stanovený v súlade s oddielom A prílohy XIV nepresiahol záväzok zníženia koncentrácie expozície stanovený v oddiele C uvedenej prílohy.
…
4. Každý členský štát v súlade s prílohou III zabezpečí, aby rozmiestnenie a počet vzorkovacích miest, podľa ktorých je stanovený indikátor priemernej expozície pre PM2,5, primerane odrážal expozíciu bežného obyvateľstva. Počet vzorkovacích miest nesmie byť nižší ako počet určený podľa oddielu B prílohy V.“
12 Článok 23 ods. 1 smernice 2008/50 stanovuje:
„Ak v daných zónach alebo aglomeráciách prekročia úrovne znečisťujúcich látok v okolitom ovzduší akúkoľvek limitnú hodnotu alebo cieľovú hodnotu vrátane akejkoľvek príslušnej medze tolerancie, zabezpečia členské štáty vypracovanie plánov kvality ovzdušia pre tieto zóny a aglomerácie s cieľom dosiahnuť príslušnú limitnú hodnotu alebo cieľovú hodnotu určenú v prílohách XI a XIV.
V prípade prekročenia týchto limitných hodnôt, pre ktoré už lehota na ich dosiahnutie uplynula, stanovia plány kvality ovzdušia vhodné opatrenia na to, aby sa obdobie, keď sú hodnoty prekročené, čo najviac skrátilo. Plány kvality ovzdušia môžu dodatočne zahrnúť osobitné opatrenia zamerané na ochranu citlivých skupín obyvateľstva vrátane detí.
Uvedené plány kvality ovzdušia obsahujú minimálne informácie uvedené v oddiele A prílohy XV a môžu zahrnúť opatrenia podľa článku 24. Tieto plány sa bezodkladne oznámia Komisii, najneskôr však dva roky po skončení roku, v ktorom sa zistilo prvé prekročenie.
…“
13 Príloha III smernice 2008/50 upravuje „hodnotenie kvality okolitého ovzdušia a umiestňovanie vzorkovacích miest na meranie oxidu siričitého, oxidu dusičitého, oxidov dusíka, suspendovaných častíc (PM10 a PM2,5), olova, benzénu a oxidu uhoľnatého v okolitom ovzduší“. Jej oddiel A s názvom „Všeobecne“ v bode 1 stanovuje:
„Kvalita okolitého ovzdušia sa hodnotí vo všetkých zónach a aglomeráciách v súlade s týmito kritériami:
1. Kvalita okolitého ovzdušia sa hodnotí v súlade s kritériami na umiestňovanie vzorkovacích miest pre stále merania stanovenými v oddieloch B a C na všetkých miestach okrem tých, ktoré sú uvedené v odseku 2. Zásady stanovené v oddieloch B a C sa uplatňujú aj vtedy, ak sú relevantné vzhľadom na určenie špecifických miest, na ktorých sa stanovujú koncentrácie príslušných znečisťujúcich látok, pričom sa kvalita okolitého ovzdušia hodnotí indikatívnym meraním alebo modelovaním.“
14 Príloha III oddiel B tejto smernice, nazvaný „Umiestnenie vzorkovacích miest na makroúrovni“, stanovuje vo svojom bode 1 nazvanom „Ochrana zdravia ľudí“:
„a) Vzorkovacie miesta zamerané na ochranu zdravia ľudí sa umiestnia tak, aby poskytovali údaje o:
– oblastiach v zónach a aglomeráciách, kde sa vyskytujú najvyššie koncentrácie, ktorým môže byť obyvateľstvo priamo alebo nepriamo vystavené po dobu, ktorá je závažná v súvislosti so spriemerovaným obdobím limitných hodnôt,
– úrovniach v iných oblastiach v zónach a aglomeráciach, ktoré sú reprezentatívne z hľadiska expozície bežného obyvateľstva.
b) Vzorkovacie miesta sa vo všeobecnosti umiestňujú tak, aby sa predišlo meraniu malých mikropriestorov v ich bezprostrednej blízkosti, čo znamená, že vzorkovacie miesto sa musí umiestniť tak, aby odoberaná vzorka vzduchu reprezentovala kvalitu ovzdušia na úseku ulice s dĺžkou aspoň 100 m na miestach zameraných na dopravu a s rozlohou aspoň 250 m × 250 m v priemyselných oblastiach, ak je to možné.
c) Mestské pozaďové miesta sa umiestnia tak, aby bola ich úroveň znečistenia ovplyvnená integrovaným príspevkom zo všetkých zdrojov, ktoré sa nachádzajú proti smeru vetra od stanice. Úrovni znečistenia by nemal dominovať jediný zdroj, pokiaľ nie je táto situácia typická pre väčšiu mestskú oblasť. Vzorkovacie miesta by mali byť spravidla reprezentatívne pre niekoľko kilometrov štvorcových.
…
f) Vzorkovacie miesta majú byť podľa možnosti tiež reprezentatívne pre podobné miesta, ktoré nie sú v ich bezprostrednej blízkosti.
…“
15 V prílohe III oddiele C smernice 2008/50 sa stanovujú kritériá na umiestnenie vzorkovacích miest na mikroúrovni, ako napr. vzdialenosť medzi odberovou sondou a zemou, umiestnenie vo vzťahu k uliciam a križovatkám, ako aj iné technické požiadavky.
16 Príloha III oddiel D tejto smernice, nazvaný „Dokumentácia a preskúmanie výberu miesta“, stanovuje:
„Postup pri výbere miest by sa mal plne zdokumentovať v jeho klasifikačnej fáze takými prostriedkami, ako sú fotografie okolia s vyznačenými svetovými stranami a podrobné mapy. Miesta sa preskúmajú v pravidelných intervaloch s novou dokumentáciou, aby sa zabezpečila platnosť výberových kritérií počas celého obdobia.“
17 Príloha V uvedenej smernice stanovuje „kritériá na určenie minimálneho počtu vzorkovacích miest pre stále merania koncentrácií oxidu siričitého, oxidu dusičitého, oxidov dusíka, suspendovaných častíc (PM10 a PM2,5), olova, benzénu a oxidu uhoľnatého v okolitom ovzduší“. Oddiel A tejto prílohy najmä uvádza:
„Pre oxid siričitý, suspendované častice, benzén a oxid uhoľnatý: zahrnúť aspoň jednu monitorovaciu stanicu na mestskom pozadí a jednu stanicu orientovanú na dopravu pod podmienkou, že to nezvýši počet vzorkovacích miest. Pre tieto znečisťujúce látky sa celkový počet mestských pozaďových staníc a celkový počet staníc orientovaných na dopravu v členskom štáte požadovaný podľa oddielu A bodu 1 nesmie líšiť o viac ako dvojnásobok. Vzorkovacie miesta, na ktorých sa za posledné tri roky limitná hodnota pre PM10 prekročila, sa zachovajú, pokiaľ nie je potrebné premiestnenie v dôsledku osobitných okolností, najmä územného rozvoja.“
18 Príloha XI smernice 2008/50 je nazvaná „Limitné hodnoty na ochranu zdravia ľudí“. Jej oddiel B stanovuje limitné hodnoty pre každú znečisťujúcu látku v závislosti od jej koncentrácie v okolitom ovzduší nameranej v rôznych časových obdobiach. Pokiaľ ide o oxid dusičitý, táto príloha stanovuje najmä:
Priemerované obdobie | Medzná hodnota | Medza tolerancie | Dátum, ku ktorému sa má limitná hodnota dosiahnuť |
1 hodina | 200 μg/m3 sa nesmie prekročiť viac ako 18‑krát za kalendárny rok | … 0 % k 1. januáru 2010 | 1. január 2010 |
Kalendárny rok | 40 μg/m3 | … 0 % k 1. januáru 2010 | 1. január 2010 |
19 Príloha XV smernice 2008/50 stanovuje „informácie, ktoré sa zahrnú do miestnych, regionálnych alebo národných plánov kvality ovzdušia na zlepšenie kvality okolitého ovzdušia“. Medzi „informácie, ktoré sa majú poskytovať podľa článku 23 (plány kvality ovzdušia)“, vymenované v oddiele A tejto prílohy, patrí „lokalizácia nadmerného znečistenia“, ktorá obsahuje informácie o regióne, meste a „meracej stanici (mapa, zemepisné súradnice)“. Okrem toho medzi všeobecné informácie, ktoré sa majú poskytnúť, patrí „odhad znečistenej oblasti (km2) a obyvateľstva vystaveného znečisteniu“.
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
20 Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že Región Brusel – Hlavné mesto predstavuje oblasť, ktorá podlieha hodnoteniu a riadeniu kvality ovzdušia v zmysle článku 4 smernice 2008/50. Kvalita ovzdušia sa monitoruje pomocou vzorkovacích miest. Podľa Nederlandstalige rechtbank van eerste aanleg Brussel (Holandskojazyčný súd prvého stupňa v Bruseli, Belgicko) sa tieto miesta musia v súlade s článkom 7 ods. 1 smernice 2008/50 v spojení s jej prílohou III oddielom B bodom 1 písm. a) umiestniť tak, aby poskytli najmä údaje o „miestach zón a aglomerácií, v ktorých sa vykazujú najvyššie koncentrácie“ znečisťujúcich látok uvedených v tejto smernici.
21 Medzi žalobcami vo veci samej sú štyria obyvatelia Regiónu Brusel – Hlavné mesto, ktorí sa znepokojujú v súvislosti s kvalitou ovzdušia v ich okolí. Piaty žalobca vo veci samej je neziskové združenie anglického práva s ťažiskovým pôsobením v Belgicku. Účelom tohto združenia je najmä chrániť životné prostredie.
22 Žalobcovia vo veci samej svojou žalobou podanou 21. septembra 2016 požiadali vnútroštátny súd, aby rozhodol, že v Regióne Brusel – Hlavné mesto nebola dodržaná uvedená požiadavka, a nariadil mu, aby na vhodných miestach, ako je konkrétna ulica alebo križovatka, zriadil vzorkovacie miesta.
23 Vnútroštátny súd sa domnieva, že pravidlá stanovené v smernici 2008/50 a týkajúce sa určenia alebo vymedzenia „oblastí zón a aglomerácií, v ktorých sa vykazujú najvyššie koncentrácie“ znečisťujúcich látok, priznávajú príslušným orgánom priestor na voľnú úvahu. V dôsledku toho nie je isté, či súd môže overiť, či boli vzorkovacie miesta umiestnené správne, a v prípade potreby nariadiť týmto orgánom, aby zriadili takéto miesta na miestach, ktoré sám určí.
24 Žalobcovia vo veci samej sa domnievajú, že limitná hodnota stanovená v smernici 2008/50 pre oxid dusičitý je od 1. januára 2010 v Regióne Brusel – Hlavné mesto skutočne prekročená. Z tohto dôvodu by príslušné orgány mali vypracovať plán kvality ovzdušia, ako sa stanovuje v článku 23 uvedenej smernice.
25 Podľa vnútroštátneho súdu, ak sa prekročia limitné hodnoty stanovené v smernici 2008/50, je na členských štátoch, aby v súlade s článkom 23 ods. 1 tejto smernice stanovili plán kvality ovzdušia, v ktorom sú stanovené vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby toto obdobie prekročenia limitných hodnôt bolo čo najkratšie. Ako vyplýva z rozsudku z 19. novembra 2014 vo veci ClientEarth (C‑404/13, EU:C:2014:2382), dodržiavanie tejto povinnosti môže byť súdne preskúmané, pričom príslušný súd môže nariadiť príslušným orgánom vypracovať takýto plán.
26 Tento súd okrem toho uvádza, že účastníci konania vo veci samej nespochybňujú hodnoty namerané na rôznych vzorkovacích miestach nachádzajúcich sa v Regióne Brusel – Hlavné mesto. Nesúhlasia však s výkladom článku 13 ods. 1 smernice 2008/50, podľa ktorého koncentrácia oxidu dusičitého v ovzduší nesmie prekročiť ročný priemer 40 μg/m³ „vo všetkých zónach a aglomeráciách“ členského štátu.
27 Znenie tohto ustanovenia neumožňuje rozhodnúť o tom, či v Regióne Brusel –Hlavné mesto skutočne došlo k prekročeniu. Je pravda, že hodnota 40 μg/m³ oxidu dusičitého bola prekročená na rôznych vzorkovacích miestach. Koncentrácia oxidu dusičitého by však bola nižšia ako ročný priemer 40 μg/m³, ak by sa určila na základe priemeru hodnôt nameraných vo všetkých vzorkovacích miestach.
28 Žalobcovia vo veci samej sa domnievajú, že zo znenia článku 13 ods. 1 smernice 2008/50 vyplýva, že limitné hodnoty nemožno prekročiť na žiadnom mieste v zóne v zmysle článku 4 tejto smernice. Naopak, Región Brusel – Hlavné mesto a Bruselský inštitút pre správu životného prostredia sa domnievajú, že hodnotenie kvality ovzdušia by sa malo uskutočniť celkovo pre jednu zónu alebo aglomeráciu.
29 Za týchto podmienok Nederlandstalige rechtbank van eerste aanleg Brussel (Holandskojazyčný súd prvého stupňa v Bruseli) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:
„1. Majú sa článok 4 ods. 3 a článok 19 ods. 1 druhý pododsek [ZEÚ] v spojení s článkom 288 tretím odsekom [ZFEÚ] a článkami 6 a 7 smernice [2008/50] vykladať v tom zmysle, že ak sa tvrdí, že členský štát nezriadil vzorkovacie miesta v určitej zóne v súlade s kritériami uvedenými v oddiele B bode 1 písm. a) prílohy III smernice, majú vnútroštátne súdy právomoc na návrh jednotlivcov, ktorí sú bezprostredne dotknutí prekročením limitných hodnôt ustanovených v článku 13 ods. 1 smernice, preskúmať, či boli vzorkovacie miesta zriadené v súlade s týmito kritériami, a ak neboli, prijať voči vnútroštátnemu správnemu orgánu všetky potrebné opatrenia, ako napríklad vydávať príkazy, na to, aby boli vzorkovacie miesta zriadené v súlade s týmito kritériami?
2. Ide o prekročenie limitnej hodnoty v zmysle článku 13 ods. 1 a článku 23 ods. 1 smernice [2008/50] už v prípade, keď sa zistí prekročenie limitnej hodnoty v priemerovanom období jedného kalendárneho roka, ako je to stanovené v prílohe XI tejto smernice, na základe výsledkov merania iba jedného vzorkovacieho miesta v zmysle článku 7 smernice, alebo ide o také prekročenie len vtedy, ak vyplýva z priemeru výsledkov merania všetkých vzorkovacích miest v určitej zóne v zmysle [rovnakej] smernice?“
O prejudiciálnych otázkach
O prvej prejudiciálnej otázke
30 Vnútroštátny súd sa vo svojej prvej otázke pýta, či sa majú článok 4 ods. 3 a článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 288 tretím odsekom ZFEÚ a článkami 6 a 7 smernice 2008/50 vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu, ktorý rozhoduje o návrhu podanom na tento účel jednotlivcami, ktorých sa priamo týka prekročenie limitných hodnôt uvedených v článku 13 ods. 1 tejto smernice, aby overili, či vzorkovacie miesta v danej oblasti boli zriadené v súlade s kritériami stanovenými v oddiele B bode 1 písm. a) prílohy III uvedenej smernice, a ak neboli, prijať voči vnútroštátnemu správnemu orgánu všetky potrebné opatrenia, ako napríklad vydať súdny príkaz, na to, aby boli vzorkovacie miesta zriadené v súlade s týmito kritériami.
31 V súlade s ustálenou judikatúrou súdom členských štátov prináleží, aby v zmysle zásady lojálnej spolupráce uvedenej v článku 4 ods. 3 ZEÚ zabezpečili súdnu ochranu práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Únie. Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ okrem iného ukladá členským štátom povinnosť ustanoviť v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, prostriedky nápravy potrebné na zabezpečenie účinnej súdnej ochrany (rozsudok z 19. novembra 2014, ClientEarth, C‑404/13, EU:C:2014:2382, bod 52).
32 Okrem toho, ako to Súdny dvor mnohokrát pripomenul, zásadné vylúčenie toho, aby sa mohli povinnosti, ktorú smernica stanovuje, dovolávať dotknuté osoby, by nebolo v súlade s kogentným charakterom, ktorý článok 288 ZFEÚ priznáva smernici 2008/50. Toto konštatovanie platí osobitne v súvislosti so smernicou, ktorej cieľom je kontrola, ako aj zníženie znečistenia vzduchu, a preto sa zameriava na ochranu verejného zdravia (rozsudky z 25. júla 2008, Janecek, C‑237/07, EU:C:2008:447, bod 37, a z 19. novembra 2014, ClientEarth, C‑404/13, EU:C:2014:2382, bod 55).
33 Ako uviedla generálna advokátka v bode 53 svojich návrhov, pravidlá stanovené v smernici 2008/50 o kvalite okolitého ovzdušia sú plnením povinností Únie týkajúcich sa ochrany životného prostredia a verejného zdravia, ktoré vyplývajú najmä z článku 3 ods. 3 ZEÚ a článku 191 ods. 1 a 2 ZFEÚ, podľa ktorých politika Únie v oblasti životného prostredia má za cieľ dosiahnuť vysokú úroveň ochrany, pričom zohľadňuje rozmanité situácie v jednotlivých regiónoch Únie a je založená najmä na zásadách obozretnosti a prevencie (rozsudok z 13. júla 2017, Túrkeei Tejtermelő Kft., C‑129/16, EU:C:2017:547).
34 Najmä v prípadoch, v ktorých normotvorca Únie ukladá členským štátom prostredníctvom smernice prijať určité správanie, by bol praktický účinok takéhoto opatrenia oslabený, ak by sa osoby podliehajúce súdnej právomoci nemohli na ňu pred vnútroštátnym súdom odvolávať a vnútroštátne súdy by ju nemohli vziať do úvahy ako časť práva Únie na účely preskúmania, či vnútroštátny zákonodarca v rámci jemu vyhradeného oprávnenia voľby formy a prostriedkov vykonania smernice neprekročil medze voľnej úvahy určenej smernicou (rozsudok z 24. októbra 1996, Kraaijeveld a i., C‑72/95, EU:C:1996:404, bod 56).
35 V smernici 2008/50 sa stanovujú podrobné pravidlá používania a umiestnenia vzorkovacích miest umožňujúcich merať kvalitu ovzdušia v zónach a aglomeráciách určených členskými štátmi v súlade s jej článkom 4.
36 V článku 6 smernice 2008/50 sa stanovujú rôzne technické metódy, ktoré musia členské štáty používať na hodnotenie kvality ovzdušia v zónach a aglomeráciách. V súlade s odsekmi 2 až 4 tohto článku 6 vo všetkých zónach a aglomeráciách, v ktorých úroveň znečisťujúcich látok uvedená v článku 5 tejto smernice prekračuje horný prah na hodnotenie stanovený v oddiele A prílohy II k uvedenej smernici, sa posudzovanie kvality okolitého ovzdušia vykonáva prostredníctvom stálych meraní, ktoré môžu byť doplnené modelovacími technikami a indikatívnymi meraniami. V prípade neprekročenia horného prahu je povolená kombinácia stálych meraní na jednej strane a modelovacích techník a indikatívnych meraní na druhej strane. Iba v prípade, že úroveň znečistenia nedosiahne dolnú hranicu na hodnotenie, ktorá je tiež stanovená v oddiele A prílohy II smernice 2008/50, sa kvalita ovzdušia môže monitorovať len použitím modelovacích techník alebo techník objektívneho odhadu.
37 Článok 7 smernice 2008/50 sa týka umiestnenia a minimálneho počtu vzorkovacích miest. Podľa jeho odseku sa umiestnenie vzorkovacích miest na meranie oxidu siričitého, oxidu dusičitého a oxidov dusíka, suspendovaných častíc (PM10, PM2,5), olova, benzénu a oxidu uhoľnatého v okolitom ovzduší určí podľa kritérií uvedených v prílohe III tejto smernice.
38 V oddiele B tejto prílohy sa stanovujú kritériá na „makroumiestnenie“ vzorkovacích miest. Z jeho bodu 1 písm. a) vyplýva, že vzorkovacie miesta zamerané na ochranu zdravia ľudí sa umiestnia tak, aby poskytovali údaje v prvom rade o oblastiach v zónach a aglomeráciách, kde sa vyskytujú najvyššie koncentrácie, ktorým môže byť obyvateľstvo priamo alebo nepriamo vystavené po dobu, ktorá je závažná v súvislosti so spriemerovaným obdobím limitných hodnôt, a v druhom rade o úrovniach v iných oblastiach v zónach a aglomeráciách, ktoré sú reprezentatívne z hľadiska expozície bežného obyvateľstva. V oddiele B bode 1 písm. f) uvedenej prílohy je spresnené, že vzorkovacie miesta majú byť podľa možnosti tiež reprezentatívne pre podobné miesta, ktoré nie sú v ich bezprostrednej blízkosti.
39 Ustanovenia oddielu B bodu 1 písm. a) a f) prílohy III smernice 2008/50 teda vyžadujú, aby vzorkovacie miesta poskytovali reprezentatívne údaje v prípade miest v rámci zóny alebo aglomerácie s určitou úrovňou znečistenia.
40 Z oddielu B bodu 1 písm. b) prílohy III tejto smernice na jednej strane vyplýva, že vzorkovacie miesta sa umiestňujú tak, aby sa predišlo meraniu „mikropriestorov“ v ich bezprostrednej blízkosti, a na druhej strane, že odoberaná vzorka vzduchu musí v rámci možností reprezentovať kvalitu ovzdušia na mieste určitej veľkosti. Toto ustanovenie vyžaduje, aby hodnoty umožňovali reprezentovať kvalitu ovzdušia na miestach zameraných na dopravu na úseku ulice s dĺžkou aspoň 100 m a v priemyselných oblastiach s rozlohou aspoň 250 × 250 m.
41 Okrem toho pravidlá stanovené v prílohe V smernice 2008/50, na ktorú odkazuje článok 7 ods. 2 a 3 tejto smernice, umožňujú určiť minimálny počet vzorkovacích miest v zóne alebo aglomerácii, ako aj pomer medzi počtom mestských pozaďových vzorkovacích miest a počtom vzorkovacích miest zameraných na dopravu.
42 Niektoré ustanovenia smernice 2008/50 uvedené v predchádzajúcich bodoch tohto rozsudku obsahujú jasné, presné a bezpodmienečné povinnosti, takže jednotlivci sa môžu na ne odvolať proti štátu.
43 Ide najmä o povinnosť zriadiť vzorkovacie miesta tak, aby poskytovali informácie o znečistení najznečistenejších miest, stanovenú oddiele B bode 1 písm. a) prvej zarážke prílohy III smernice 2008/50 alebo povinnosť zriadiť aspoň minimálny počet vzorkovacích miest stanovený v prílohe V tejto smernice. Vnútroštátnemu súdu prináleží overiť splnenie týchto povinností.
44 Je určite pravda, že v závislosti od miestnej situácie v určitej zóne alebo aglomerácii môžu niektoré oblasti spĺňať kritériá stanovené v oddiele B bode 1 písm. a) prílohy III smernice 2008/50. V dôsledku toho je na príslušných vnútroštátnych orgánoch, aby v rámci svojej voľnej úvahy zvolili konkrétne umiestnenie vzorkovacích miest.
45 Existencia takejto voľnej úvahy však v žiadnom prípade neznamená, že rozhodnutia prijaté týmito orgánmi v tejto súvislosti nepodliehajú žiadnemu súdnemu preskúmaniu, najmä s cieľom overiť, či neprekročili medze stanovené na výkon tejto právomoci (pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. októbra 1996, Kraaijeveld a i., C‑72/95, EU:C:1996:404, bod 59, ako aj z 25. júla 2008, Janecek, C‑237/07, EU:C:2008:447, bod 46).
46 Okrem toho napriek tomu, že neexistujú právne pravidlá Únie týkajúce sa spôsobu podávania žalôb na vnútroštátne súdy a určenia intenzity súdneho preskúmania vnútroštátnych rozhodnutí prijatých podľa právneho aktu Únie, je potrebné zohľadniť účel aktu a zabezpečiť, aby jeho účinnosť nebola ohrozená (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. júna 2002, HI, C‑92/00, EU:C:2002:379, bod 59, a z 11. decembra 2014, Croce Amica One Italia, C‑440/13, EU:C:2014:2435, bod 40).
47 Pokiaľ ide o smernicu 2008/50, umiestnenie vzorkovacích miest má kľúčový význam pre systém hodnotenia a zlepšovania kvality ovzdušia, ktorý stanovuje, a to najmä v prípadoch, keď úroveň znečistenia presahuje horný prah na hodnotenie stanovený v jej článkoch 5 a 6. Ako sa uvádza v bode 36 tohto rozsudku, v tomto prípade sú vzorkovacie miesta podľa článku 6 ods. 2 smernice 2008/50 hlavným nástrojom na hodnotenie kvality ovzdušia.
48 Opatrenia získané z týchto miest umožňujú členským štátom v zmysle článku 13 ods. 1 smernice 2008/50 zabezpečiť, aby úrovne znečisťujúcich látok, ktorých sa táto smernica týka, v nijakých ich zónach a aglomeráciách neprekročili limitné hodnoty stanovené v prílohe XI uvedenej smernice. Ak sa tieto limitné hodnoty prekročia po uplynutí lehoty na ich uplatňovanie, od príslušného členského štátu sa vyžaduje, aby v súlade s článkom 23 ods. 1 uvedenej smernice stanovil plán kvality ovzdušia, ktorý spĺňa určité požiadavky (pozri v tomto zmysle rozsudky z 25. júla 2008, Janecek, C‑237/07, EU:C:2008:447, body 35 a 42, ako aj z 19. novembra 2014, ClientEarth, C‑404/13, EU:C:2014:2382, body 25 a 40).
49 Z toho vyplýva, že samotný predmet smernice 2008/50 by bol ohrozený, ak by vzorkovacie miesta v danej zóne alebo aglomerácii neboli zriadené v súlade s kritériami, ktoré stanovuje.
50 Toto riziko môže vzniknúť aj vtedy, ak sa príslušné vnútroštátne orgány v medziach voľnej úvahy, ktorú im priznáva smernica 2008/50, nesnažia zabezpečiť jej účinnosť. Preto najmä v prípade, ak opatrenia vykonané na viacerých miestach v zásade môžu poskytnúť informácie o najznečistenejších miestach v zmysle bodu 1 písm. a) prvej zarážky prílohy III tejto smernice, je na príslušných vnútroštátnych orgánoch, aby si zvolili vzorkovacie miesta tak, aby sa minimalizovalo riziko, že prekročenie limitných hodnôt sa nezaznamená.
51 V tejto súvislosti sa od týchto orgánov vyžaduje, aby svoje rozhodnutia opierali o spoľahlivé vedecké údaje, a ako vyplýva z oddielu D prílohy III smernice 2008/50, aby vypracovali komplexnú dokumentáciu podporujúcu umiestnenie všetkých monitorovacích miest. Táto dokumentácia sa musí pravidelne aktualizovať, aby sa overilo, či sú kritériá výberu stále platné.
52 Preto aj keď výber vzorkovacieho miesta vyžaduje technické a komplexné posúdenia, voľná úvaha príslušných vnútroštátnych orgánov je obmedzená účelom a cieľmi, ktoré v tejto súvislosti sledujú príslušné pravidlá.
53 Okrem toho, ak je osoba podliehajúca súdnej právomoci oprávnená požiadať o preskúmanie, či vnútroštátne právne predpisy alebo ich uplatňovanie zostali v medziach voľnej úvahy stanovenej smernicou 2008/50 pri výbere umiestnenia vzorkovacích miest, súd určený na tento účel vnútroštátnymi právnymi predpismi má tiež právomoc prijať vo vzťahu k dotknutému vnútroštátnemu orgánu všetky potrebné opatrenia, ako napríklad súdny príkaz, aby sa zabezpečilo, že tieto miesta budú umiestnené v súlade s kritériami stanovenými v tejto smernici (pozri v tomto zmysle rozsudky z 25. júla 2008, Janecek, C‑237/07, EU:C:2008:447, body 38 a 39, ako aj z 19. novembra 2014, ClientEarth, C‑404/13, EU:C:2014:2382, body 55, 56 a 58).
54 V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, že v prípade neexistencie právnej úpravy Únie v danej oblasti prináleží každému členskému štátu, aby vo svojom vnútroštátnom právnom poriadku určil príslušné súdy a upravil procesné podmienky žalôb zameraných na zabezpečenie plnej ochrany práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z aktu práva Únie, akým je smernica 2008/50. Stanovené podmienky však nesmú byť menej výhodné, ako právna úprava, ktorá upravuje zhodné skutkové okolnosti vnútroštátnej povahy (zásada ekvivalencie), a nesmú viesť k praktickej nemožnosti alebo nadmernému sťaženiu výkonu práv priznaných právnym poriadkom Únie (zásada efektivity) (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. októbra 2015, East Sussex County Council, C‑71/14, EU:C:2015:656, bod 52, a z 22. februára 2018, INEOS Köln, C‑572/16, EU:C:2018:100, bod 42). Pokiaľ ide o zásadu efektivity, treba takisto pripomenúť, že článok 47 Charty základných práv Európskej únie zakotvuje právo na účinný prostriedok nápravy pred nestranným súdom, ktoré je potvrdením zásady účinnej súdnej ochrany (pozri v tomto zmysle rozsudky z 26. júla 2017, Sacko, C‑348/16, EU:C:2017:591, bod 31, a z 27. septembra 2017, Puškár, C‑73/16, EU:C:2017:725, bod 59).
55 V prejednávanej veci bolo na pojednávaní pred Súdnym dvorom potvrdené, že vnútroštátne súdy, ktoré majú právomoc overovať umiestnenie vzorkovacích miest, majú podľa príslušných právnych predpisov belgického práva právomoc uložiť príkaz vnútroštátnym orgánom, čo nebolo spochybnené. Je preto úlohou vnútroštátneho súdu, aby v prípade potreby využíval túto právomoc za podmienok stanovených vo vnútroštátnych právnych predpisoch.
56 Na základe uvedených úvah je potrebné odpovedať na prvú otázku tak, že článok 4 ods. 3 a článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 288 tretím odsekom ZFEÚ a článkami 6 a 7 smernice 2008/50 sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu, ktorý rozhoduje o návrhu podanom jednotlivcami, ktorých sa priamo týka prekročenie limitných hodnôt stanovených v článku 13 ods. 1 tejto smernice, prináleží, aby overil, či vzorkovacie miesta v danej oblasti boli zriadené v súlade s kritériami stanovenými v oddiele B bode 1 písm. a) prílohy III uvedenej smernice, a ak neboli, prijal voči príslušnému vnútroštátnemu orgánu všetky potrebné opatrenia, ako napríklad súdny príkaz, ak je upravený vnútroštátnym právom, na to, aby boli tieto vzorkovacie miesta zriadené v súlade s týmito kritériami.
O druhej otázke
57 Vnútroštátny súd sa vo svojej druhej otázke pýta, či sa článok 13 ods. 1 a článok 23 ods. 1 smernice 2008/50 majú vykladať v tom zmysle, že na účely určenia, či bola prekročená limitná hodnota stanovená v prílohe XI tejto smernice v priemere vypočítanom za jeden kalendárny rok, stačí, ak úroveň znečistenia presahujúca túto hodnotu bola nameraná iba na jednom vzorkovacom mieste, alebo musí vyplývať z priemeru výsledkov merania všetkých vzorkovacích miest v určitej zóne alebo aglomerácii.
58 V bode 48 tohto rozsudku sa poukázalo na to, že je úlohou členských štátov, aby v súlade s článkom 13 ods. 1 smernice 2008/50 zabezpečili, že vo všetkých ich zónach a aglomeráciách úrovne znečisťujúcich látok, ktorých sa táto smernica týka, neprekročia limitné hodnoty stanovené v prílohe XI tejto smernice. Ak sa tieto limitné hodnoty prekročia po uplynutí lehoty na ich uplatňovanie, od príslušného členského štátu sa vyžaduje, aby v súlade s článkom 23 ods. 1 uvedenej smernice stanovil plán kvality ovzdušia.
59 Ako uviedla generálna advokátka v bodoch 72 až 75 svojich návrhov, znenie článku 13 ods. 1 smernice 2008/50 neumožňuje odpovedať na druhú otázku, ktorú položil vnútroštátny súd. To isté platí aj v súvislosti s článkom 23 ods. 1 tejto smernice.
60 Ak doslovný výklad ustanovenia práva Únie neumožňuje posúdiť jeho presný dosah, treba ho vykladať v závislosti od všeobecného systému a účelu právnej úpravy, do ktorej patrí (rozsudok zo 6. júna 2018, Koppers Denmark, C‑49/17, EU:C:2018:395, bod 22 a citovaná judikatúra).
61 Z článku 6 ods. 1 a článku 13 ods. 1 tretieho pododseku smernice 2008/50 vyplýva, že členské štáty posudzujú dodržiavanie limitných hodnôt v súlade s požiadavkami a kritériami stanovenými v prílohe III tejto smernice. Ako sa uvádza v oddiele A bode 1 uvedenej prílohy, oddiely B a C tejto prílohy sa týkajú umiestnenia vzorkovacích miest, ale poskytujú aj usmernenia pre vykonávanie iných metód posudzovania kvality ovzdušia stanovených v smernici 2008/50.
62 V tejto súvislosti bolo v bode 39 tohto rozsudku uvedené, že ustanovenia oddielu B bodu 1 písm. a) a f) prílohy III smernice 2008/50 vyžadujú, aby vzorkovacie miesta poskytovali reprezentatívne údaje pre miesta v rámci zóny alebo aglomerácie s určitou úrovňou znečistenia. Systém navrhnutý normotvorcom Únie sa snaží umožniť príslušným orgánom nielen poznať úroveň znečistenia ovzdušia na mieste, ktoré vzorkovacie miesto reprezentuje, ale aj odvodiť úroveň znečistenia v iných podobných oblastiach. Ako vyplýva z odôvodnenia 14 smernice 2008/50, tento cieľ je dosiahnutý najmä pomocou techník modelovania.
63 Z toho vyplýva, že stanovenie priemeru hodnôt nameraných vo všetkých vzorkovacích miestach v zóne alebo aglomerácii neposkytuje užitočný údaj o vystavení obyvateľstva znečisťujúcim látkam. Takýto priemer predovšetkým neumožňuje určiť úroveň vystavenia populácie vo všeobecnosti, pretože táto úroveň sa posudzuje pomocou vzorkovacích miest osobitne zriadených na tento účel v súlade s oddielom B bodom 1 písm. a) druhou zarážkou prílohy III smernice 2008/50.
64 Toto posúdenie je potvrdené článkom 15 smernice 2008/50 v spojení s článkom 2 bodmi 20 a 23 a oddielom A prílohy XIV tejto smernice. Podľa tohto článku 15 totiž členské štáty stanovia priemerný ukazovateľ expozície pre PM2,5. Tento ukazovateľ sa neurčuje na základe priemernej úrovne znečistenia vo všetkých vzorkovacích miestach v zóne alebo aglomerácii, ale je založený na hodnotách získaných výlučne v miestach, ktoré merajú mestské pozadie, ktoré podľa uvedeného článku 15 ods. 4 odrážajú úroveň vystavenia obyvateľstva vo všeobecnosti PM2,5 v súlade s prílohou III smernice 2008/50.
65 Okrem toho článok 23 ods. 1 tretí pododsek smernice 2008/50 stanovuje, že uvedené plány kvality ovzdušia obsahujú minimálne informácie uvedené v oddiele A prílohy XV tejto smernice. Podľa bodu 1 oddielu A tejto prílohy XV sa v plánoch kvality ovzdušia uvádzajú miesta, kde sa nameralo prekročenie limitných hodnôt vrátane dotknutého vzorkovacieho miesta či miest.
66 Na základe týchto úvah treba konštatovať, že zo všeobecnej štruktúry smernice 2008/50 vyplýva, že na posúdenie toho, či členské štáty dodržiavajú limitné hodnoty stanovené v prílohe XI uvedenej smernice, je rozhodujúca úroveň znečistenia meraná v každom jednotlivom vzorkovacom mieste.
67 Tento výklad článku 13 ods. 1 a článku 23 ods. 1 smernice 2008/50 je potvrdený cieľom tejto smernice. Táto smernica je určená na ochranu ľudského zdravia, ako to vyplýva z jej odôvodnenia 2 a jej článku 1, a na tento účel zabezpečuje opatrenia na boj proti emisiám znečisťujúcich látok pri zdroji. V súlade s týmto cieľom je potrebné určiť skutočné znečistenie ovzdušia, ktorému je obyvateľstvo alebo jeho časť vystavené, a zabezpečiť prijatie vhodných opatrení na boj proti zdrojom takéhoto znečistenia. Prekročenie jednej limitnej hodnoty v jednom vzorkovacom mieste je preto dostatočné na vznik povinnosti vypracovať plán kvality ovzdušia v súlade s článkom 23 ods. 1 smernice 2008/50.
68 Na základe všetkých uvedených úvah je potrebné odpovedať na druhú otázku tak, že článok 13 ods. 1 a článok 23 ods. 1 smernice 2008/50 sa majú vykladať v tom zmysle, že na konštatovanie prekročenia limitnej hodnoty stanovenej v prílohe XI tejto smernice v priemere vypočítanom za jeden kalendárny rok stačí, ak úroveň znečistenia presahujúca túto hodnotu bola nameraná na jednom vzorkovacom mieste.
O trovách
69 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:
1. Článok 4 ods. 3 a článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 288 tretím odsekom ZFEÚ a článkami 6 a 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu, ktorý rozhoduje o návrhu podanom jednotlivcami, ktorých sa priamo týka prekročenie limitných hodnôt stanovených v článku 13 ods. 1 tejto smernice, prináleží, aby overil, či vzorkovacie miesta v danej oblasti boli zriadené v súlade s kritériami stanovenými v oddiele B bode 1 písm. a) prílohy III uvedenej smernice, a ak neboli, prijal voči príslušnému vnútroštátnemu orgánu všetky potrebné opatrenia, ako napríklad súdny príkaz, ak je upravený vnútroštátnym právom, na to, aby boli tieto vzorkovacie miesta zriadené v súlade s týmito kritériami.
2. Článok 13 ods. 1 a článok 23 ods. 1 smernice 2008/50 sa majú vykladať v tom zmysle, že na konštatovanie prekročenia limitnej hodnoty stanovenej v prílohe XI tejto smernice v priemere vypočítanom za jeden kalendárny rok stačí, ak úroveň znečistenia presahujúca túto hodnotu bola nameraná na jednom vzorkovacom mieste.
Podpisy