ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (odvolacia komora)
z 30. septembra 2009
Vec T‑193/08 P
Carina Skareby
proti
Komisii Európskych spoločenstiev
„Odvolanie – Verejná služba – Úradníci – Hodnotenie – Správa o služobnom postupe – Hodnotené obdobie 2004 – Stanovenie cieľov a oznámenie kritérií hodnotenia“
Predmet: Odvolanie podané proti rozsudku Súdu pre verejnú službu Európskej únie (druhá komora) zo 6. marca 2008, Skareby/Komisia (F‑46/06, Zb. VS s. I‑A‑1‑69, II‑A‑1‑337), smerujúce k zrušeniu tohto rozsudku
Rozhodnutie: Rozsudok Súdu pre verejnú službu Európskej únie (druhá komora) zo 6. marca 2008, Skareby/Komisia (F‑46/06, Zb. VS s. I‑A‑1‑69, II‑A‑1‑337), sa zrušuje v rozsahu, v ktorom Súd pre verejnú službu zamietol žalobný dôvod založený na tom, že neboli vopred stanovené ciele, neboli vopred oznámené kritériá hodnotenia a opis pracovného miesta pani C. Skareby. Rozhodnutie z 31. augusta 2005 o správe o služobnom postupe C. Skareby za obdobie od 1. januára do 31. decembra 2004 za zrušuje v rozsahu, v ktorom sa týka bodu 6.1 s názvom „Výkonnosť“. Žaloba podaná na Súd pre verejnú službu pod číslom F‑46/06 sa v zostávajúcej časti zamieta. Komisia Európskych spoločenstiev je povinná nahradiť trovy tohto konania, ako aj konania pred Súdom pre verejnú službu.
Abstrakt
1. Odvolanie – Dôvody – Skreslenie dôkazov – Vecná nesprávnosť skutkových zistení vyplývajúca z písomností v spise – Prípustnosť – Neúplné preskúmanie skutkových okolností – Prípustnosť
(Článok 225 ES)
2. Konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti – Zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh založený
(Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 44 ods. 1)
3. Úradníci – Hodnotenie – Správa o služobnom postupe – Voľná úvaha hodnotiteľov
(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)
4. Úradníci – Hodnotenie – Správa o služobnom postupe – Delegovanie úloh patriacich do právomoci hodnotiteľov na hodnotenú osobu – Neprípustnosť
(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)
5. Odvolanie – Dôvody – Skreslenie dôkazov – Vecná nesprávnosť skutkových zistení vyplývajúca z písomností v spise – Dôkazné bremeno
(Článok 225 ES)
1. Výhrady týkajúce sa skutkových zistení prvostupňového súdu sú prípustné v štádiu odvolacieho konania, ak tieto výhrady smerujú k tvrdeniu, že nesprávnosť týchto skutkových zistení vyplýva z písomností v spise alebo z neúplného preskúmania skutkových okolností.
(pozri bod 48)
Odkaz: Súdny dvor, 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C‑238/99 P, C‑244/99 P, C‑245/99 P, C‑247/99 P, C‑250/99 P až C‑252/99 P a C‑254/99 P, Zb. s. I‑8375, body 392 až 405; Súd prvého stupňa, 19. septembra 2008, Chassagne/Komisia, T‑253/06 P, Zb. VS s. I‑B‑1‑043, II‑B‑1‑295, bod 57 a tam citovaná judikatúra
2. Pri skúmaní súladu žaloby s požiadavkami podľa článku 44 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa je obsah tvrdení predložených v neskoršom štádiu konania už zo svojej podstaty nerelevantný.
(pozri bod 61)
Odkaz: Súd prvého stupňa, 19. mája 2008, TF1/Komisia, T‑144/04, Zb. s. II‑761, bod 30 a tam citovaná judikatúra
3. Pri hodnotení úradníkov majú hodnotitelia širšiu mieru voľnej úvahy pri posudzovaní práce osôb, ktorých hodnotením sú poverení, a súdu neprislúcha zasahovať do tohto posúdenia a preskúmavať jeho dôvodnosť, keďže súdne preskúmanie vykonávané v súvislosti s obsahom správ vypracovaných hodnotiteľmi je obmedzené najmä na kontrolu správneho procesného postupu.
Pokiaľ ide o spomínanú kontrolu správneho procesného postupu, v prípade, ak inštitúcia Spoločenstva disponuje voľnou úvahou, má dodržiavanie procesných záruk priznaných právnym poriadkom Spoločenstva o to podstatnejší význam.
Osobitne široká miera voľnej úvahy, ktorú majú hodnotitelia na účely hodnotenia úradníka, preto musí byť vyvážená osobitne prísnym dodržiavaním pravidiel upravujúcich organizáciu tohto hodnotenia a priebeh konania stanoveného na tento účel.
(pozri body 68 – 70)
Odkaz: Súdny dvor, 21. novembra 1991, Technische Universität München, C‑269/90, Zb. s. I‑5469, bod 14; Súdny dvor, 6. novembra 2008, Holandsko/Komisia, C‑405/07 P, Zb. s. I‑8301, body 56 a 57; Súd prvého stupňa, 21. októbra 1992, Maurissen/Dvor audítorov, T‑23/91, Zb. s. II‑2377, bod 41; Súd prvého stupňa, 26. októbra 1994, Marcato/Komisia, T‑18/93, Zb. VS s. I‑A‑215, II‑681, bod 45; Súd prvého stupňa, 9. novembra 1995, France‑aviation/Komisia, T‑346/94, Zb. s. II‑2841, body 32 až 34; Súd prvého stupňa, 23. marca 2000, Gogos/Komisia, T‑95/98, Zb. VS s. I‑A‑51, II‑219, bod 37; Súd prvého stupňa, 4. mája 2005, Schmit/Komisia, T‑144/03, Zb. VS s. I‑A‑101, II‑465, bod 70 a tam citovaná judikatúra
4. Delegovanie úloh na hodnotenú osobu, ktoré patria do vlastnej právomoci samotného hodnotiteľa, akým je stanovenie cieľov hodnotenej osoby, je v rozpore nielen s článkom 8 ods. 5 štvrtým pododsekom písm. b) všeobecných vykonávacích ustanovení prijatých Komisiou k článku 43 služobného poriadku, ale tiež so zásadou ukladajúcou povinnosť rovnakého zaobchádzania s úradníkmi pri hodnotení. Správy o služobnom postupe totiž predstavujú významné prvky v konaniach o povýšení, keďže výber povýšeného úradníka sa vykonáva najmä na základe porovnávacieho hodnotenia správ o služobnom postupe. Vzhľadom na účel týchto správ zásada rovnosti zaobchádzania vo všetkých prípadoch vyžaduje prísne oddelenie úloh hodnotiteľa od úloh hodnotenej osoby.
(pozri body 80 a 81)
Odkaz: Súd prvého stupňa, 19. marca 2003, Tsarnavas/Komisia, T‑188/01 až T‑190/01, Zb. VS s. I‑A‑95, II‑495, body 97 a 98; Súd prvého stupňa, 17. marca 2004, Lebedef/Komisia, T‑175/02, Zb. VS s. I‑A‑73, II‑313, body 25 a 26
5. Prvostupňový súd tým, že uprednostnil jednostranné tvrdenia inštitúcie Spoločenstva, ktoré boli navyše nepresné, pred výslovným odmietavým vyjadrením žalobkyne ohľadom otázky, o ktorej nesie dôkazné bremeno inštitúcia, vykonal neúplné preskúmanie skutkových okolností, a teda napadnutý rozsudok je postihnutý vecnou nesprávnosťou skutkových zistení vyplývajúcou z písomností v spise.
(pozri bod 87)
Odkaz: Súdny dvor, 6. decembra 2007, Marcuccio/Komisia, C‑59/06 P, neuverejnený v Zbierke, body 67, 68 a 70