Uznesenie Súdneho dvora (šiesta komora) z 19. decembra 2019 –
Bezirkshauptmannschaft Hartberg‑Fürstenfeld
(vec C‑645/18)(1)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Článok 99 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora – Slobodné poskytovanie služieb – Vysielanie pracovníkov – Článok 56 ZFEÚ – Smernica 2014/67/EÚ – Články 9 a 20 – Prihlásenie pracovníkov – Uchovávanie mzdových dokladov – Sankcie – Proporcionalita – Pokuty vo vopred stanovenej minimálnej výške – Súbeh – Neexistencia stropu – Trovy konania“
Slobodné poskytovanie služieb – Vysielanie pracovníkov uskutočnené v rámci poskytovania služieb – Smernica 2014/67 – Administratívne požiadavky a kontrolné opatrenia – Povinnosti v oblasti pracovného práva týkajúce sa prihlasovania pracovníkov a uchovávania mzdových dokladov – Sankcie v prípade porušenia – Uloženie pokút vo vopred stanovenej výške – Kumulovanie pokút – Neexistencia stropu – Súdne trovy vo výške 20 % uloženej sumy v prípade zamietnutia žaloby podanej proti uloženiu – Neprípustnosť – Odôvodnenie – Neexistencia – Porušenie zásady proporcionality
(smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/67)
(pozri body 21, 28, 29, 32 – 41, 43 a výrok)
Výrok
Článok 20 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ z 15. mája 2014 o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu („nariadenie o IMI“), sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, ktorá v prípade nesplnenia povinností v oblasti pracovného práva týkajúcich sa prihlásenia pracovníkov a uchovania mzdových podkladov stanovuje uloženie vysokých pokút:
– ktoré nemôžu byť nižšie ako vopred stanovená suma,
– ktoré sa ukladajú kumulatívne za každého dotknutého zamestnanca a bez stropu a
– ku ktorým sa pripočíta poplatok k trovám konania vo výške 20 % ich sumy v prípade zamietnutia žaloby podanej proti rozhodnutiu, ktoré ich ukladá.