ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (štvrtá komora)
zo 16. septembra 2013 (*)
„Hospodárska súťaž – Kartely – Belgický, nemecký, francúzsky, taliansky, holandský a rakúsky trh s kúpeľňovými doplnkami a príslušenstvom – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP – Koordinácia zvyšovania cien a výmena citlivých obchodných informácií – Pripísateľnosť protiprávneho správania – Pokuty – Usmernenia k metóde stanovenia pokút z roku 2006 – Závažnosť porušenia – Poľahčujúce okolnosti – Hospodárska kríza – Oznámenie o spolupráci z roku 2002 – Zníženie pokuty – Značná pridaná hodnota“
Vo veci T‑412/10,
Roca, so sídlom v Saint‑Ouen‑l’Aumône (Francúzsko), v zastúpení: P. Vidal Martínez, advokát,
žalobkyňa,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne F. Castillo de la Torre, A. Antoniadis a F. Castilla Contreras, neskôr F. Castillo de la Torre, A. Antoniadis a F. Jimeno Fernández, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorej predmetom je návrh na čiastočné zrušenie rozhodnutia Komisie K(2010) 4185 v konečnom znení z 23. júna 2010 týkajúceho sa konania podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.092 – Kúpeľňové doplnky a príslušenstvo) a návrh na zníženie pokuty, ktorá bola žalobkyni uložená v tomto rozhodnutí,
VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora),
v zložení: predsedníčka komory I. Pelikánová, sudcovia K. Jürimäe (spravodajkyňa) a M. van der Woude,
tajomník: J. Palacio González, hlavný referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 6. marca 2013,
vyhlásil tento
Rozsudok(1)
[omissis]
Konanie a návrhy účastníkov konania
30 Žalobkyňa návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 9. septembra 2010 podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.
31 Na základe správy sudcu spravodajcu Všeobecný súd (štvrtá komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania upravených v článku 64 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu položil Komisii písomnú otázku, na ktorú odpovedala v stanovenej lehote.
32 Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na písomné a ústne otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní zo 6. marca 2013.
33 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil články 1 a 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týkajú žalobkyne,
– znížil pokutu, ktorá jej bola uložená,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
34 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
Právny stav
[omissis]
1. O návrhoch smerujúcich k čiastočnému zrušeniu napadnutého rozhodnutia
[omissis]
O piatom žalobnom dôvode týkajúcom sa spolupráce zo strany žalobkyne
171 V rámci piateho žalobného dôvodu sa žalobkyňa na jednej strane domnieva, že Komisia porušila zásadu ochrany legitímnej dôvery a zjavne nesprávne uplatnila oznámenie o spolupráci z roku 2002, pretože jej nepriznala zníženie pokuty na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002. Na druhej strane žalobkyňa navrhuje, aby jej bolo na základe bodu 29 usmernení z roku 2006 priznané zníženie pokuty z dôvodu jej spolupráce. Toto druhé tvrdenie treba vykladať v tom zmysle, že žalobkyňa poukazuje na to, že jej mala byť v súlade s uvedeným bodom znížená pokuta z dôvodu jej spolupráce, a že tak Komisii vytýka, že nesprávne uplatnila tento bod.
O porušení zásady ochrany legitímnej dôvery a o porušeniach a pochybeniach pri uplatnení oznámenia o spolupráci z roku 2002
172 Žalobkyňa Komisii na jednej strane vytýka, že jej nepriznala zníženie pokuty napriek tomu, že Komisia jej v liste z 8. decembra 2006 oznámila, že má nárok na podmienečné zníženie pokuty. V dôsledku toho tvrdí, že Komisia porušila zásadu ochrany legitímnej dôvery.
173 Na druhej strane žalobkyňa spochybňuje posúdenie, podľa ktorého informácie, ktoré poskytla v rámci žiadosti o zníženie pokuty, nemajú značnú pridanú hodnotu. V tejto súvislosti v podstate tvrdí, že informácie, ktoré poskytla v rámci svojej žiadosti o zníženie pokuty, majú značnú pridanú hodnotu, pretože Komisia by bez týchto informácií nemohla preukázať porušenie týkajúce sa keramických výrobkov, ku ktorému došlo vo Francúzsku v roku 2004. Okrem toho tvrdí, že tým, že nespolupracovala, nespochybnila hodnotu poskytnutých informácií, keďže nespochybnila skutkové okolnosti, ale iba ich právne posúdenie.
174 Komisia spochybňuje dôvodnosť tvrdení žalobkyne. Po prvé tvrdí, že pridanú hodnotu informácií poskytnutých žalobkyňou nemožno posúdiť ako značnú. Na jednej strane bolo totiž vyhlásenie žalobkyne všeobecné, zatiaľ čo vyhlásenia spoločnosti Ideal Standard boli konkrétne a podrobné. Na druhej strane mohlo byť porušenie preukázané prostredníctvom viacerých tabuliek, ktoré poukazujú na výmenu informácií a rýchle a podrobné potvrdenie zo strany spoločnosti Ideal Standard, ktoré podporuje dokument vyhotovený po stretnutí. Po druhé jednak tvrdí, že žalobkyňa vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách uviedla veľmi podrobné tvrdenia spochybňujúce dôkaznú povahu skutočností, z ktorých vychádzala, a to konkrétne dôkaznú povahu skutočností, ktoré uviedla Ideal Standard, týkajúce sa dohody o cenách z februára 2004. Komisia sa takisto domnieva, že podnik vo svojej žiadosti o zníženie pokuty nemôže vychádzať zo skutočností, za ktoré mu Komisia v konečnom dôsledku nepripisuje zodpovednosť, keďže výhoda tejto spolupráce sa odráža v tom, že sa rozhodla netrvať na niektorých výhradách, čo je dôvodom, pre ktorý sa podniku nepripisuje zodpovednosť alebo mu nie je uložená pokuta.
175 Najskôr treba pripomenúť podmienky, za ktorých môže byť podniku znížená pokuta na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002. Následne treba preskúmať, či informácie poskytnuté žalobkyňou v rámci jej žiadosti o zníženie pokuty majú značnú pridanú hodnotu, a potom v prípade potreby preskúmať otázku, či Komisia mohla zmeniť záver, podľa ktorého mala žalobkyňa nárok na podmienečné zníženie pokuty, oznámený v liste z 8. decembra 2006.
176 V prvom rade treba pripomenúť, že Komisia v oznámení o spolupráci z roku 2002 definovala podmienky, za ktorých môžu byť podniky, ktoré s ňou v priebehu jej vyšetrovania kartelu spolupracujú, oslobodené od pokuty alebo môžu dosiahnuť zníženie pokuty, ktorú by museli zaplatiť (rozsudok Všeobecného súdu zo 17. mája 2011, Arkema France/Komisia, T‑343/08, Zb. s. II‑2287, bod 129).
177 Na základe bodu 20 oznámenia o spolupráci z roku 2002 „podniky, ktoré nespĺňajú podmienky [na získanie oslobodenia od pokút], môžu byť oprávnené [na] využitie zníženia akejkoľvek pokuty, ktorá by bola inak uložená“.
178 Bod 21 oznámenia o spolupráci z roku 2002 stanovuje, že “s cieľom oprávnenia [na zníženie pokuty podľa bodu 20 uvedeného oznámenia] podnik musí poskytnúť Komisii dôkaz o porušovaní, pre ktoré existuje podozrenie, ktorý predstavuje značnú pridanú hodnotu, pokiaľ ide o dôkaz, ktorý už má Komisia, a musí ukončiť svoje zapojenie sa do porušovania, pre ktoré existuje podozrenie, najneskôr k dátumu, keď predkladá dôkaz [poskytnúť Komisii dôkaz o údajnom porušení, ktorý predstavuje značnú pridanú hodnotu vo vzťahu k dôkazom, ktorými Komisia už disponuje, a musí ukončiť svoju účasť na údajnom porušení najneskôr v čase, keď predloží tento dôkaz – neoficiálny preklad]“.
179 Bod 22 oznámenia o spolupráci z roku 2002 vymedzuje pojem značná pridaná hodnota takto:
„Pojem ‚pridaná hodnota‘ sa týka rozsahu, do ktorého poskytnutý dôkaz posilňuje, svojou povahou a/alebo úrovňou podrobnosti [rozsahu, v akom poskytnutý dôkaz svojou povahou a/alebo úrovňou podrobnosti posilňuje – neoficiálny preklad] schopnosť Komisie preukázať dané skutočnosti. Pri tomto hodnotení Komisia obvykle považuje písomný dôkaz pochádzajúci z časového obdobia, ku ktorému sa vzťahujú skutočnosti, za dôkaz väčšej hodnoty ako je následne stanovený dôkaz [pochádzajúci z obdobia súvisiaceho s predmetnými skutočnosťami za dôkaz väčšej hodnoty ako dôkaz získaný následne – neoficiálny preklad]. Podobne, dôkaz priamo sa vzťahujúci k daným skutočnostiam sa spravidla považuje za dôkaz s väčšou hodnotou ako iba nepriama dôležitosť [Podobne dôkaz priamo súvisiaci s predmetnými skutočnosťami sa vo všeobecnosti považuje za dôkaz väčšej hodnoty ako dôkaz, ktorý s nimi súvisí len nepriamo – neoficiálny preklad].“
180 V bode 23 písm. b) prvom odseku oznámenia o spolupráci z roku 2002 sú uvedené tri pásma zníženia pokuty. Prvý podnik, ktorý spĺňa podmienky uvedené v bode 21 uvedeného oznámenia, má nárok na zníženie pokuty o 30 až 50 %, druhý podnik na zníženie pokuty o 20 až 30 % a ďalšie podniky majú nárok na zníženie pokuty maximálne o 20 %.
181 Bod 23 písm. b) druhý odsek oznámenia o spolupráci z roku 2002 uvádza, že „s cieľom určiť úroveň zníženia v rámci každého z týchto pásiem Komisia zohľadní čas, kedy bol predložený dôkaz spĺňajúci podmienku v [bode 21] [uvedeného oznámenia], a rozsah, do ktorého predstavuje pridanú hodnotu“, a „môže tiež zohľadniť rozsah a kontinuitu akejkoľvek spolupráce poskytovanej podnikom po dátume jeho predloženia“.
182 Zo samotnej logiky oznámenia o spolupráci z roku 2002 vyplýva, že želaným účinkom je vytvoriť vnútri kartelov atmosféru neistoty, ktorá má povzbudzovať ich nahlasovanie Komisii. Táto neistota vyplýva práve zo skutočnosti, že členovia kartelu vedia, že len jednému z nich bude poskytnuté oslobodenie od pokuty, ak nahlási ostatných účastníkov porušenia, čím ich vystaví riziku, že im budú uložené pokuty. V rámci tohto systému a podľa rovnakej logiky možno priznať podnikom, ktoré najrýchlejšie poskytnú svoju spoluprácu, väčšie zníženie pokút oproti pokutám, ktoré by im boli inak uložené, než aké bude priznané podnikom, ktoré poskytnú svoju spoluprácu neskôr (rozsudok Všeobecného súdu z 5. októbra 2011, Transcatab/Komisia, T‑39/06, Zb. s. II‑6831, bod 379).
183 Chronologické poradie a rýchlosť spolupráce poskytnutej členmi kartelu sú teda základnými prvkami systému zavedeného uvedeným oznámením o spolupráci (rozsudok Transcatab/Komisia, už citovaný v bode 182 vyššie, bod 380).
184 V tejto súvislosti treba tiež pripomenúť, že hoci Komisia je povinná odôvodniť príčiny, pre ktoré sa domnieva, že dôkazy predložené podnikom v rámci oznámenia o spolupráci predstavujú prínos odôvodňujúci alebo neodôvodňujúci zníženie uloženej pokuty, podnikom, ktoré chcú v tejto súvislosti spochybniť rozhodnutie Komisie, naopak prislúcha preukázať, že Komisia by bez takýchto informácií dobrovoľne poskytnutých týmito podnikmi nebola schopná preukázať podstatu porušenia, a teda prijať rozhodnutie ukladajúce pokuty (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 24. septembra 2009, Erste Group Bank a i./Komisia, C‑125/07 P, C‑133/07 P, C‑135/07 P a C‑137/07 P, Zb. s. I‑8681, bod 297, a rozsudok Arkema France/Komisia, už citovaný v bode 176 vyššie, bod 135).
185 Vzhľadom na dôvod existencie zníženia Komisia nemôže nezohľadniť užitočnosť poskytnutej informácie, ktorá nevyhnutne závisí od dôkazov, ktoré už mala k dispozícii (rozsudky Všeobecného súdu z 28. apríla 2010, Gütermann a Zwicky/Komisia, T‑456/05 a T‑457/05, Zb. s. II‑1443, bod 220, a Arkema France/Komisia, už citovaný v bode 176 vyššie, bod 136).
186 Pokiaľ podnik v rámci spolupráce iba potvrdí, a to menej presným a výslovným spôsobom, určité informácie, ktoré už v rámci spolupráce poskytol iný podnik, nemožno mieru spolupráce tohto podniku, hoci je nesporné, že do istej miery pre Komisiu bola užitočná, považovať za porovnateľnú so spoluprácou podniku, ktorý uvedené informácie poskytol ako prvý. Vyhlásenie, ktoré sa obmedzuje na to, že v určitom rozsahu potvrdí vyhlásenie, ktoré už Komisia mala k dispozícii, totiž neuľahčuje úlohu Komisie výrazným spôsobom. Preto nemôže postačovať na odôvodnenie zníženia pokuty na základe spolupráce (pozri rozsudok Arkema France/Komisia, už citovaný v bode 176 vyššie, bod 137 a tam citovanú judikatúru).
187 Z judikatúry však tiež vyplýva, že vyhlásenie podniku obvineného z toho, že sa zúčastnil na karteli, ktorého správnosť spochybňuje niekoľko ďalších obvinených podnikov, nemožno považovať za postačujúci dôkaz o existencii porušenia, ktorého sa tieto podniky dopustili, bez toho, aby bolo podporené inými dôkazmi (rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, už citovaný v bode 130 vyššie, bod 219; pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa zo 14. mája 1998, Enso‑Gutzeit/Komisia, T‑337/94, Zb. s. II‑1571, bod 91).
188 Napokon, aj keby sa malo usudzovať, že Komisia disponovala voľnou úvahou v rámci skúmania značnej pridanej hodnoty informácií, ktoré jej boli poskytnuté, stále platí, že Všeobecný súd sa nemôže oprieť o uvedenú voľnú úvahu a vzdať sa dôkladného preskúmania posúdenia Komisie v tejto súvislosti tak z hľadiska právneho stavu, ako aj skutkových okolností (pozri analogicky rozsudok Chalkor/Komisia, už citovaný v bode 35 vyššie, bod 62).
189 Následne na základe pripomenutí uvedených v bodoch 176 až 188 vyššie treba preskúmať tvrdenia žalobkyne, ako sú uvedené v bode 173 vyššie.
190 V tejto súvislosti treba uviesť, že Komisia v odôvodneniach 1291 až 1293, 1295, 1297, 1299 a 1300 napadnutého rozhodnutia v podstate prostredníctvom troch úvah odôvodnila rozhodnutie nepriznať žalobkyni zníženia pokuty. Po prvé, pokiaľ ide o informácie poskytnuté žalobkyňou, ktoré súvisia s porušením týkajúcim sa keramických výrobkov, ku ktorému došlo vo Francúzsku v roku 2004, Komisia na jednej strane uviedla, že Ideal Standard ju už informovala o existencii výmeny podrobných informácií a predovšetkým jej predložila tabuľky poukazujúce na výmenu informácií o predajoch počas leta 2004. Na druhej strane informácie poskytnuté žalobkyňou boli všeobecné, neboli podporené dôkazmi z daného obdobia a ich dôkaznú hodnotu spochybnili viaceré podniky počas správneho konania. Po druhé, pokiaľ ide o porušenie týkajúce sa armatúr, ku ktorému došlo vo Francúzsku, žalobkyňa neposkytla nijaké informácie. Po tretie žalobkyňa svojím správaním po tom, čo podala žiadosť o zníženie pokuty, znížila ba dokonca poprela dôkaznú hodnotu informácií, ktoré sama predložila, čím nepreukázala skutočného ducha spolupráce.
191 Na základe odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré sa uvádza v bode 190 vyššie, a tvrdení žalobkyne, ako sa uvádzajú v bode 173 vyššie, treba za týchto podmienok najprv overiť, či informácie poskytnuté žalobkyňou v rámci jej žiadosti o zníženie pokuty majú značnú pridanú hodnotu. Ďalej treba prípadne preskúmať, či žalobkyňa tým, že spochybnila dôkazy predložené spoločnosťou Ideal Standard, znížila vierohodnosť, ktorú treba týmto informáciám prisúdiť, takže uvedené informácie nemožno považovať za informácie so značnou pridanou hodnotu.
192 V prvom rade treba konštatovať, že žalobkyňa nespochybňuje záver Komisie, podľa ktorého neposkytla nijaké informácie vo veci porušenia týkajúceho sa armatúr, ku ktorému došlo vo Francúzsku. Za týchto podmienok treba obmedziť preskúmanie jej tvrdení na pridanú hodnotu informácií, ktoré poskytla v súvislosti s porušením týkajúcim sa keramických výrobkov, ku ktorému došlo vo Francúzsku.
193 Ďalej treba uviesť, že – ako tvrdí Komisia vo svojich písomných podaniach – počas obdobia od roku 1995 do začiatku roka 2004 nebolo, pokiaľ ide o keramické výrobky vo Francúzsku, konštatované nijaké porušenie, čo žalobkyňa vôbec nespochybňuje. Komisia preto správne rozhodla, keď nepriznala nijaké zníženie na základe informácií, ktoré v súvislosti s týmto obdobím poskytla žalobkyňa.
194 Okrem toho, pokiaľ ide o informácie poskytnuté žalobkyňou vo veci porušenia, ku ktorému došlo v roku 2004, týkajúceho sa keramických výrobkov vo Francúzsku, treba uviesť, že – ako vyplýva z odôvodnení 556, 583, 584, 587, 588 napadnutého rozhodnutia – Komisia na prijatie záveru o existencii porušenia vychádzala zo štyroch dôkazov: po prvé zo žiadosti spoločnosti Ideal Standard o zníženie pokuty (odôvodenie 583 napadnutého rozhodnutia), po druhé z tabuľky, ktorú Ideal Standard predložila v prílohe uvedenej žiadosti (odôvodnenie 588 napadnutého rozhodnutia), po tretie zo žiadosti žalobkyne o zníženie pokuty (odôvodnenia 556, 587 a 588 napadnutého rozhodnutia) a po štvrté z odpovede spoločnosti Duravit na oznámenie o výhradách (odôvodnenie 584 napadnutého rozhodnutia).
195 Napokon Komisia na rozdiel od toho, čo tvrdí vo svojich písomných podaniach, v napadnutom rozhodnutí v podstate usúdila, že konštatovanie porušenia týkajúceho sa keramických výrobkov, ku ktorému došlo vo Francúzsku v roku 2004, nemôže založiť na jedinom ústnom vyhlásení, ktoré urobila spoločnosť Ideal Standard v rámci svojej žiadosti o zníženie pokuty, a na tabuľke poskytnutej v prílohe uvedenej žiadosti. V odôvodnení 588 napadnutého rozhodnutia Komisia totiž uviedla:
„Komisia netvrdila, že by tabuľka, ktorú Ideal Standard predložila v prílohe svojej žiadosti [o zníženie pokuty], mohla byť posúdená ako dokument z obdobia, keď nastali skutkové okolnosti. Predstavuje však snahu spoločnosti Ideal Standard poskytnúť čo najpodrobnejšie vysvetlenie skutkových okolností, ktoré uvádza vo svojom vyhlásení. Aj bez zohľadnenia tohto dôkazu možno dôkaz o zosúladení minimálnych cien na stretnutí AFICS z februára 2004 založiť na troch vyhláseniach [a to na žiadosti o zníženie pokuty podanej spoločnosťou Ideal Standard, žiadosti žalobkyne o zníženie pokuty, a napokon na odpovedi spoločnosti Duravit na oznámenie o výhradách].“
196 V dôsledku toho treba na jednej strane konštatovať, že samotná Komisia v napadnutom rozhodnutí vychádzala z informácií, ktoré poskytla žalobkyňa v rámci svojej žiadosti o zníženie pokuty, aby preukázala existenciu porušenia týkajúceho sa keramických výrobkov, ku ktorému došlo vo Francúzsku v roku 2004. Zo znenia napadnutého rozhodnutia preto vyplýva, že informácie poskytnuté žalobkyňou boli pre Komisiu objektívne užitočné.
197 Na druhej strane treba konštatovať, že Komisia by bez informácií poskytnutých žalobkyňou a iba na základe skutočností, ktoré uviedla Ideal Standard v rámci svojej žiadosti o zníženie pokuty, nemohla preukázať porušenie týkajúce keramických výrobkov, ku ktorému došlo vo Francúzsku v roku 2004. Hoci je pravda, ako to vyplýva z odôvodnení 584 a 587 napadnutého rozhodnutia, že Duravit vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách potvrdila, že rozhovory o minimálnych cenách sa uskutočnili v rámci stretnutia AFICS, ktoré spomenula spoločnosť Ideal Standard, nič to nemení na tom, že Duravit takisto spochybnila dôkaznú hodnotu tabuľky predloženej spoločnosťou Ideal Standard, tak ako to vyplýva z ústnych pripomienok spoločnosti Duravit počas vypočúvania pred Komisiou z 12. novembra 2007.
198 Vzhľadom na uvedené skutočnosti treba konštatovať, že informácie, ktoré poskytla žalobkyňa v rámci svojej žiadosti o zníženie pokuty, majú značnú pridanú hodnotu. Uvedené informácie totiž umožnili Komisii konštatovať porušenie týkajúce sa keramických výrobkov, ku ktorému došlo vo Francúzsku v roku 2004, pretože potvrdili existenciu rozhovorov o minimálnych cenách keramických výrobkov nízkej kvality na stretnutí AFICS z 25. februára 2004 (odôvodnenie 588 napadnutého rozhodnutia). Komisia tak konala nesprávne, keď vyhláseniu, ktoré urobila žalobkyňa v rámci svojej žiadosť o zníženie pokuty, odmietla prisúdiť značnú pridanú hodnotu a v dôsledku toho jej nepriznala zníženie pokuty.
199 Záver prijatý v bode 198 vyššie nemožno spochybniť tvrdeniami Komisie, ktorými sa snaží preukázať, že informácie poskytnuté žalobkyňou nemajú nijakú značnú pridanú hodnotu.
200 Na jednej strane tvrdenie Komisie, podľa ktorého boli informácie, ktoré poskytla žalobkyňa na podporu žiadosti o zníženie pokuty, všeobecné, zatiaľ čo informácie poskytnuté spoločnosťou Ideal Standard boli konkrétne a podrobné, nemôže uspieť. Žiadosť spoločnosti Ideal Standard o zníženie pokuty na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002 bola najmä vzhľadom na spochybnenie dôkaznej hodnoty skutočností, ktoré v tejto súvislosti poskytla Ideal Standard, totiž sama osebe nedostatočná na to, aby bolo možné konštatovať porušenie týkajúce sa keramických výrobkov, ku ktorému došlo vo Francúzsku v roku 2004. Okrem toho informácie poskytnuté žalobkyňou, aj napriek svojej všeobecnej povahe, podporili skutočnosti, na ktoré poukázala Ideal Standard, a umožnili tak Komisii konštatovať uvedené porušenie. Ako vyplýva z bodu 197 vyššie, Komisia by bez informácií poskytnutých žalobkyňou a iba na základe skutočností, ktoré uviedla Ideal Standard v rámci svojej žiadosti o zníženie pokuty, nemohla preukázať porušenie týkajúce keramických výrobkov, ku ktorému došlo vo Francúzsku v roku 2004.
201 Na druhej strane tvrdenie Komisie, podľa ktorého mohla preukázať porušenie na základe viacerých tabuliek, ktoré poukazujú na výmenu informácií a rýchle a podrobné potvrdenie zo strany spoločnosti Ideal Standard, podporené dokumentom vyhotoveným po stretnutí, je nedôvodné. Je totiž potrebné pripomenúť, že Komisia v odôvodnení 588 napadnutého rozhodnutia v podstate usúdila, že konštatovanie porušenia týkajúceho sa keramických výrobkov, ku ktorému došlo vo Francúzsku v roku 2004, nemôže založiť na ústnom vyhlásení, ktoré urobila spoločnosť Ideal Standard v rámci svojej žiadosti o zníženie pokuty, a na tabuľke poskytnutej v prílohe uvedenej žiadosti (pozri bod 195 vyššie).
202 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy a vzhľadom na odôvodnenia 556, 587 a 588 napadnutého rozhodnutia, z ktorých vyplýva, že skutočnosti uvedené žalobkyňou Komisia naozaj umožnili konštatovať porušenie týkajúce sa keramických výrobkov, ku ktorému došlo vo Francúzsku v roku 2004, treba prijať záver, že Komisia nesprávne posúdila pridanú hodnotu skutočností, ktoré uviedla žalobkyňa v rámci svojej žiadosti o zníženie pokuty, tak ako bola posúdená na konci správneho konania.
203 Za týchto podmienok treba v druhom rade preskúmať, či žalobkyňa svojím správaním v čase po podaní žiadosti o zníženie pokuty spochybnila značnú pridanú hodnotu informácií, ktoré poskytla, ako to Komisia v podstate tvrdí v napadnutom rozhodnutí a svojich písomných podaniach.
204 V tejto súvislosti treba uviesť, že Komisia v odôvodnení 1300 napadnutého rozhodnutia uvádza, že skupina Roca „nepreukázala počas [správneho] konania skutočného ducha spolupráce“, ale naopak predviedla správanie, ktoré „znížilo hodnotu dôkazov, ktoré [skupina Roca] pôvodne predložila“.
205 Okrem toho v odôvodnení 1295 napadnutého rozhodnutia sa spresňuje, že „[žalobkyňa] a Laufen [Austria] ostro spochybnili skutočnosti opísané v oznámení o výhradách (pozri napríklad odôvodnenia [360 až 365 a 579 až 582 napadnutého rozhodnutia]), čím významne spochybnili protisúťažnú povahu správaní, ktoré mala [skupina] Roca preukázať vo vyhláseniach, ktoré urobila v rámci svojej žiadosti [o zníženie pokuty].“ Vzhľadom na to treba doplniť, že odôvodnenia 360 až 365 tohto rozhodnutia obsahujú tvrdenia, ktoré uviedla spoločnosť Laufen Austria vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách v súvislosti s protiprávnym správaním na rakúskom trhu. Odôvodnenia 579 až 582 toho istého rozhodnutia obsahujú vyhlásenia skupiny Roca vo veci protiprávnych praktík vo Francúzsku týkajúcich sa armatúr.
206 Navyše treba uviesť, že Komisia v odôvodnení 586 uvedeného rozhodnutia tvrdila:
„[Skupina] Roca uviedla protichodné skutkové okolnosti. Potvrdením zmeny minimálnych cien v rámci AFICS všeobecne v období od roku 2002 do roku 2004 sa snaží zdiskreditovať podporujúce vyhlásenie spoločnosti Ideal Standard, pričom navrhla, aby sa Komisia vrátila k otázke, či možno preukázať zosúladenie minimálnych cien. [Skupina] Roca predovšetkým tvrdí, že opis, ktorý poskytla spoločnosť Ideal Standard v súvislosti so zosúladením minimálnych cien na stretnutí z 25. februára 2004, nebol potvrdený ďalšími podnikmi, ktoré podali žiadosť o zníženie pokuty. Okrem toho tvrdí, že tabuľku, ktorú poskytla spoločnosť Ideal Standard, nemožno považovať za presvedčivý dôkaz. Podľa [skupiny] Roca z tejto tabuľky vyplýva, že sa zdá, že Ideal Standard si zamenila praktiky uplatňované vo Francúzsku s praktikami uplatňovanými v Taliansku (pretože dokument je v taliančine).“
207 Z odôvodnení napadnutého rozhodnutia citovaných v bodoch 204 až 206 vyššie teda vyplýva, že informácie, ktoré poskytla pôvodne žalobkyňa, stratili značnú pridanú hodnotu vzhľadom na to, že sama znížila mieru ich užitočnosti, keď spochybnila vierohodnosť tých istých informácií.
208 Po prvé v tejto súvislosti treba uviesť, že zo žiadosti o zníženie pokuty, tak ako bola formulovaná v listoch zo 17. a 20. januára 2006, vyplýva, že bola napísaná nie v mene skupiny Roca ako celku, ale vo vlastnom mene žalobkyne, ako aj v mene skupiny Laufen, keďže činnosti skupiny Laufen vo Francúzsku boli začlenené v rámci žalobkyne. Vyhlásenia spoločnosti Laufen Austria počas správneho konania sú preto na účely určenia, či žalobkyňa znížila pridanú hodnotu informácií, ktoré poskytla Komisii, relevantné iba v rozsahu, v akom sa týkajú protisúťažných postupov, ktoré sa uskutočňovali na francúzskom trhu. Ako však už bolo konštatované v bode 205 vyššie, odôvodnenia 360 až 365 napadnutého rozhodnutia, na ktoré Komisia odkazuje v odôvodnení 1295 toho istého rozhodnutia, sa týkajú výlučne rakúskeho trhu. Tieto odôvodnenia tak neodhaľujú nijaké spochybnenie informácií, ktoré poskytla žalobkyňa v rámci svojej žiadosti o zníženie pokuty, pokiaľ ide o francúzsky trh.
209 Po druhé odôvodnenia 579 až 582 napadnutého rozhodnutia sa týkajú, ako bolo konštatované v bode 205 vyššie, vyhlásení, ktoré urobila skupina Roca v súvislosti s protiprávnymi praktikami, ktoré sa týkajú armatúr a ku ktorým dochádzalo vo Francúzsku. Preto nimi nemožno preukázať, že by žalobkyňa svojimi vyhláseniami spochybnila pridanú hodnotu dôkazov, ktoré sama poskytla Komisii. Tieto dôkazy sa totiž týkali výlučne porušenia súvisiaceho s keramickými výrobkami, ku ktorému došlo vo Francúzsku.
210 Po tretie skutočnosti spomenuté v odôvodnení 586 napadnutého rozhodnutia, tak ako ich Komisia podrobnejšie opísala vo svojich písomných podaniach, neumožňujú prijať záver, že by žalobkyňa zdiskreditovala informácie, ktoré sama poskytla. Na jednej strane totiž tak z napadnutého rozhodnutia, ako aj z písomných podaní Komisie, vyplýva, že žalobkyňa potvrdila zmeny minimálnych cien týkajúcich sa keramických výrobkov nízkej kvality v rámci AFICS, a to najmä v roku 2004, čo nebolo spochybnené. Na druhej strane je pravda, že žalobkyňa spochybnila dôkaznú hodnotu vyhlásenia spoločnosti Ideal Standard týkajúceho sa stretnutia AFICS z 25. februára 2004 a dokumentu, ktorý uvedená spoločnosť predložila na podporu svojho vyhlásenia. Treba však usúdiť, že žalobkyňa sa tak uspokojila s tým, že Komisii poskytla tvrdenia smerujúce k preukázaniu toho, že skutočnosti, ktoré uviedla spoločnosť Ideal Standard, neboli dostatočné na preukázanie existencie porušenia týkajúceho sa keramických výrobkov, ku ktorému došlo vo Francúzsku v roku 2004, a to preto, aby preukázala, že informácie, ktoré sama predložila v rámci svojej žiadosti o zníženie pokuty, Komisia potrebovala na účely preukázania uvedeného porušenia a majú teda značnú pridanú hodnotu.
211 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba usúdiť, že Komisia v odôvodnení 1300 napadnutého rozhodnutia nesprávne prijala záver, že žalobkyňa svojím správaním v čase po podaní žiadosti o zníženie pokuty znížila hodnotu dôkazov, ktoré pôvodne predložila.
212 Tento záver nebol spochybnený tvrdeniami, ktoré v tejto súvislosti uviedla Komisia.
213 V prvom rade tvrdenie Komisie, podľa ktorého si žalobkyňa nesplnila svoju povinnosť spolupráce, keďže spochybnila dôkaznú povahu tak vyhlásenia spoločnosti Ideal Standard týkajúceho sa stretnutia AFICS z 25. februára 2004, ako aj dokumentu, ktorý predložila na podporu svojho vyhlásenia, je nedôvodné. Treba totiž usúdiť, že žalobkyňa sa uspokojila so spochybnením dostatočnosti dôkazov, ktoré poskytla spoločnosť Ideal Standard na účely konštatovania existencie porušenia týkajúceho sa keramických výrobkov, ku ktorému došlo vo Francúzsku v roku 2004. Uspokojila sa tak s poskytnutím dôkazov preukazujúcich značnú pridanú hodnotu informácií, ktoré sama poskytla v rámci svojej žiadosti o zníženie pokuty.
214 V druhom rade tvrdenie Komisie, podľa ktorého podnik nemôže založiť svoju žiadosť o zníženie pokuty na skutočnostiach, za ktoré mu Komisia v konečnom dôsledku neprisudzuje zodpovednosť, je nedôvodné. Hoci je pravda, že Komisia nekonštatovala nijaké porušenie týkajúce sa keramických výrobkov, ku ktorému by došlo vo Francúzsku v období od roku 1995 do začiatku roka 2004, nič to nemení na tom, že žalobkyňa bola zodpovedná za porušenie týkajúce sa keramických výrobkov, ku ktorému došlo vo Francúzsku v roku 2004. Treba však pripomenúť, ako už bolo konštatované v bode 198 vyššie, že Komisia mohla na základe informácií poskytnutých žalobkyňou naozaj konštatovať toto porušenie.
215 V dôsledku toho treba vyhovieť piatemu žalobnému dôvodu v rozsahu, v akom sa týka nesprávneho posúdenia žiadosti žalobkyne o zníženie pokuty.
216 Na jednej strane netreba za týchto podmienok ďalej skúmať tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého Komisia porušila jej právo na obhajobu v rozsahu, v akom nemala prístup k odpovedi spoločnosti Duravit na oznámenie o výhradách. Z písomných podaní žalobkyne totiž vyplýva, že toto tvrdenie je skutočne prepojené so spochybnením posúdenia Komisie, podľa ktorého žalobkyňa neposkytla informácie, ktoré by mali značnú pridanú hodnotu. Tvrdenia, ktoré uviedla žalobkyňa v dôsledku tohto spochybnenia, však boli prijaté v bodoch 202, 211 a 215 vyššie.
217 Na druhej strane, keďže bolo vyhovené piatemu žalobnému dôvodu v rozsahu, v akom sa týka nesprávneho posúdenia žiadosti žalobkyne o zníženie pokuty (pozri bod 215 vyššie), nie je potrebné preskúmať tvrdenie žalobkyne uvedené v bode 172 vyššie, podľa ktorého Komisia porušila zásadu ochrany legitímnej dôvery, keď sa v napadnutom rozhodnutí rozhodla zrušiť podmienečné zníženie, ktoré bolo žalobkyni oznámené v liste z 8. decembra 2006.
218 Z protiprávnosti konštatovanej v bode 215 vyššie je potrebné vyvodiť dôsledky vo vzťahu k sume pokuty, ktorá bola žalobkyni uložená, a to v rámci preskúmania návrhov žalobkyne na zmenu v bodoch 232 a nasl.
O nesprávnom uplatnení usmernení z roku 2006
219 Žalobkyňa tvrdí, že Komisia sa dopustila pochybenia v rozsahu, v akom jej nepriznala nárok na zníženie pokuty za spoluprácu na základe poľahčujúcich okolností v zmysle bodu 29 usmernení z roku 2006.
220 Komisia spochybňuje dôvodnosť tohto tvrdenia žalobkyne.
221 Najskôr treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry z bodu 29 štvrtej zarážky usmernení z roku 2006 vyplýva, že Komisia sa v rámci svojej voľnej úvahy, pokiaľ ide o poľahčujúce okolnosti, ktoré je povinná zohľadniť pri stanovovaní výšky pokút, zaviazala priznať zníženie pokuty, ak „podnik účinne spolupracuje s Komisiou nad rámec oznámenia [o spolupráci] a zákonom stanovenej povinnosti spolupráce“ (rozsudok Arkema France/Komisia, už citovaný v bode 176 vyššie, bod 168).
222 Uplatnenie bodu 29 štvrtej zarážky usmernení z roku 2006 však nesmie zbaviť oznámenie o spolupráci z roku 2002 potrebného účinku. Treba totiž konštatovať, že uvedené oznámenie stanovuje rámec pre odmeňovanie spolupráce podnikov pri vyšetrovaniach, ktoré uskutočňuje Komisia voči podnikom, ktoré sú alebo boli súčasťou tajných kartelov. Zo znenia a štruktúry uvedeného oznámenia teda vyplýva, že podniky môžu dosiahnuť zníženie pokuty na základe svojej spolupráce v zásade len vtedy, ak spĺňajú prísne podmienky stanovené v uvedenom oznámení.
223 Na to, aby sa zachoval potrebný účinok oznámenia o spolupráci z roku 2002, má Komisia povinnosť priznať podniku zníženie pokuty na základe bodu 29 štvrtej zarážky usmernení z roku 2006 len za mimoriadnych okolností. Je to tak najmä v prípade, keď je spolupráca podniku, ktorá presahuje rámec jeho právnej povinnosti bez toho, aby mal nárok na zníženie pokuty na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002, pre Komisiu objektívne užitočná. Takáto užitočnosť musí byť konštatovaná vtedy, keď sa Komisia vo svojom konečnom rozhodnutí opiera o dôkazy, ktoré jej podnik poskytol v rámci svojej spolupráce, a v prípade ich neposkytnutia by Komisia za dotknuté porušenie nemohla čiastočne alebo v plnom rozsahu uložiť sankcie (rozsudok Arkema France/Komisia, už citovaný v bode 176 vyššie, bod 170).
224 V prejednávanom prípade treba jednak pripomenúť, ako vyplýva z bodov 202 a 211 vyššie, že Komisia v napadnutom rozhodnutí nesprávne usúdila, že dôkazy, ktoré žalobkyňa predložila v rámci svojej žiadosti o zníženie pokuty, nemali značnú pridanú hodnotu a že žalobkyňa, ktorá v skutočnosti nespolupracovala, nemala nárok na zníženie na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002. Podľa judikatúry citovanej v bode 223 vyššie môže mať Komisia povinnosť priznať zníženie pokuty na základe bodu 29 štvrtej zarážky usmernení z roku 2006 len za mimoriadnych okolností, a to najmä pokiaľ spolupráca podniku nezakladá nárok na zníženie pokuty na základe uvedeného oznámenia. V dôsledku toho a vzhľadom na zistenie uvedené v bode 211 vyššie, podľa ktorého Komisia mala povinnosť priznať žalobkyni zníženie pokuty na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002, treba prijať záver, že Komisia nemala povinnosť priznať žalobkyni zníženie pokuty na základe uvedeného ustanovenia. V každom prípade treba takisto konštatovať, že žalobkyňa neuviedla nijakú mimoriadnu okolnosť odôvodňujúcu to, aby Komisia preskúmala jej spoluprácu vzhľadom na toto ustanovenie.
225 V dôsledku toho treba prijať záver, že žalobkyňa nepreukázala, že by sa Komisia dopustila pochybenia, keď jej nepriznala zníženie pokuty na základe bodu 29 štvrtej zarážky usmernení z roku 2006. Piaty žalobný dôvod treba v rozsahu, v akom sa zakladá na uvedenom bode, zamietnuť ako nedôvodný.
226 Vzhľadom na uvedené skutočnosti treba čiastočne vyhovieť piatemu žalobnému dôvodu v rozsahu, v akom žalobkyňa tvrdí, že Komisia nesprávne posúdila pridanú hodnotu informácií, ktoré žalobkyňa predložila v rámci svojej žiadosti o zníženie pokuty, a v zostávajúcej časti treba tento žalobný dôvod zamietnuť.
227 Z preskúmania piatich žalobných dôvodov, ktoré uviedla žalobkyňa, vyplýva, že treba vyhovieť piatemu žalobnému dôvodu v rozsahu, v akom sa zakladá na nesprávnom posúdení pridanej hodnoty informácií, ktoré poskytla žalobkyňa v rámci svojej žiadosti o zníženie pokuty, a v zostávajúcej časti treba tento žalobný dôvod, ako aj ostatné žalobné dôvody, zamietnuť.
228 Pokiaľ ide o dôsledky, ktoré treba vyvodiť zo záverov smerujúcich k čiastočnému zrušeniu napadnutého rozhodnutia, treba uviesť, že čo sa týka článku 1 napadnutého rozhodnutia, Komisia v odseku 3 uvedeného článku usúdila, že žalobkyňa porušila článok 101 ZFEÚ a článok 53 Dohody o EHP, keď sa v období od 10. decembra 2002 do 9. novembra 2004 zúčastnila porušenia, ku ktorému došlo vo Francúzsku a v Rakúsku. V tejto súvislosti treba konštatovať, že keďže toto zistenie nebolo spochybnené nijakým zo žalobných dôvodov, ktoré uviedla žalobkyňa, uvedený článok nie je protiprávny. Uvedené návrhy smerujúce k čiastočnému zrušeniu treba preto v rozsahu, v akom sa týkajú článku 1 ods. 3 napadnutého rozhodnutia, zamietnuť.
229 Naproti tomu, vzhľadom na záver uvedený v bodoch 226 a 227 vyššie, treba zrušiť článok 2 ods. 4 písm. b) napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom Komisia stanovila sumu pokuty uloženej žalobkyni bez toho, aby zohľadnila jej spoluprácu.
230 Keďže v druhej časti svojich návrhov žalobkyňa subsidiárne navrhuje zníženie sumy pokuty, ktorá jej bola uložená, treba túto sumu stanoviť v rámci preskúmania tejto časti návrhov.
2. O návrhoch smerujúcich k zníženiu pokuty uloženej žalobkyni
231 Vzhľadom na druhú časť návrhov, v ktorej žalobkyňa subsidiárne navrhuje, aby Všeobecný súd znížil sumu pokuty, ktorá jej bola uložená (pozri bod 33 vyššie), Všeobecnému súdu v rámci jeho neobmedzenej súdnej právomoci prináleží preskúmať jednak dôsledky pochybenia, ktorého sa dopustila Komisia pri stanovení pokuty uloženej žalobkyni a ktoré je uvedené v bodoch 202 a 211 vyššie, a jednak ďalšie tvrdenia, ktoré žalobkyňa uviedla, aby Všeobecný súd znížil sumu pokuty, ktorá jej bola uložená.
O dôsledkoch, ktoré treba vyvodiť z pochybenia Komisie, pokiaľ ide o posúdenie hodnoty dôkazov poskytnutých na podporu žiadosti žalobkyne o zníženie pokuty
232 Čo sa týka nesprávneho posúdenia hodnoty žiadosti žalobkyne o zníženie pokuty, tak ako bolo konštatované v bode 215 vyššie, Komisia tvrdí, že ak by Všeobecný súd usúdil, že žalobkyňa poskytla značnú pridanú hodnotu a preukázala úprimnú a skutočnú spoluprácu, zníženie by nemalo presiahnuť 3 %, pretože rozsah spolupráce bol v prejednávanom prípade veľmi úzky, keďže sa týkal iba keramických výrobkov a francúzskeho trhu.
233 V tejto súvislosti treba spresniť, že hoci oznámenie o spolupráci z roku 2002 nemá vplyv na posúdenie zníženia pokuty súdom Únie v prípade, keď rozhoduje v rámci svojej neobmedzenej právomoci, Všeobecný súd považuje v prejednávanom prípade za vhodné, aby sa týmto oznámením inšpiroval pri opätovnom stanovení pokuty, a to najmä z dôvodu, že umožňuje zohľadniť všetky relevantné skutkové okolnosti a uložiť primerané pokuty všetkým podnikom, ktoré sa zúčastnili na predmetnom porušení.
234 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v bode 23 písm. b) prvom odseku oznámenia o spolupráci z roku 2002 sú uvedené tri pásma zníženia pokuty. Prvý podnik, ktorý spĺňa podmienky uvedené v bode 21 uvedeného oznámenia, má totiž nárok na zníženie pokuty o 30 až 50 %, druhý podnik na zníženie pokuty o 20 až 30 % a ďalšie podniky majú nárok na zníženie pokuty maximálne o 20 %.
235 Bod 23 písm. b) druhý odsek oznámenia o spolupráci z roku 2002 uvádza, že „s cieľom určiť úroveň zníženia v rámci každého z týchto pásiem Komisia zohľadní čas, kedy bol predložený dôkaz spĺňajúci podmienku v [bode 21 uvedeného oznámenia], a rozsah, do ktorého predstavuje pridanú hodnotu“, a „môže tiež zohľadniť rozsah a kontinuitu akejkoľvek spolupráce poskytovanej podnikom po dátume jeho predloženia“.
236 V prejednávanom prípade treba najskôr uviesť, ako vyplýva z odôvodnenia 1289 napadnutého rozhodnutia, že žalobkyňa bola súčasťou podniku, ktorý podal žiadosť o zníženie pokuty až tretí v poradí po podniku, ktorý tvorí spoločnosť Grohe a jej dcérske spoločnosti, ako aj po podniku, ktorý tvorí spoločnosť Ideal Standard a jej dcérske spoločnosti, pričom podniku tvorenému spoločnosťou Masco a jej dcérskymi spoločnosťami bolo priznané oslobodenie od pokút. Za týchto podmienok má žalobkyňa na základe bodu 23 písm. b) prvého odseku tretej zarážky oznámenia o spolupráci z roku 2002 nárok na zníženie pokuty maximálne o 20 %, čo vôbec nespochybňuje.
237 Ďalej žiadosť žalobkyne o zníženie pokuty bola podaná 17. januára 2006 (pozri bod 9 vyššie), t. j. približne jeden rok a šesť mesiacov po tom, čo spoločnosť Masco a jej dcérske spoločnosti (pozri bod 5 vyššie) podali žiadosť o oslobodenie od pokút, a približne jeden rok a dva mesiace po tom, čo spoločnosti Grohe a Ideal Standard a ich dcérske spoločnosti (pozri bod 7 vyššie) podali žiadosti o zníženie pokuty, avšak pred zaslaním oznámenia o výhradách.
238 Napokon treba na jednej strane uviesť, že vyhlásenie, ktoré urobila žalobkyňa na podporu svojej žiadosti o zníženie pokuty, je všeobecné a netýka sa vôbec nijakého stretnutia. Na druhej strane uvedené vyhlásenie umožnilo preukázať porušenie iba v súvislosti s ôsmymi mesiacmi v roku 2004 a výlučne iba v prípade keramických výrobkov a francúzskeho trhu.
239 Vzhľadom na všetky okolnosti prejednávaného prípadu a najmä vzhľadom na okolnosti uvedené v bodoch 236 až 238 vyššie Všeobecný súd preto dospel k záveru, že žalobkyni treba priznať zníženie pokuty, ktorá jej bola uložená, o 6 %, t. j. zníženie o 402 000 eur.
240 Vzhľadom na závery vyplývajúce z bodu 239 vyššie Všeobecný súd preto stanovuje celkovú sumu pokuty, ktorá má byť žalobkyni uložená spoločne a nerozdielne v súvislosti s porušením, ktorého sa zúčastnila vo Francúzsku, na 6 298 000 eur.
[omissis]
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Článok 2 ods. 4 písm. b) rozhodnutia Komisie K(2010) 4185 v konečnom znení z 23. júna 2010 týkajúceho sa konania podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.092 – Kúpeľňové doplnky a príslušenstvo) sa zrušuje v rozsahu, v akom Európska komisia stanovila pokutu, ktorá bola spoločnosti Roca uložená spoločne a nerozdielne, bez toho, aby zohľadnila jej spoluprácu.
2. Suma pokuty uloženej spoločnosti Roca v článku 2 ods. 4 písm. b) rozhodnutia K(2010) 4185 v konečnom znení je 6 298 000 eur.
3. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.
4. Komisia znáša vlastné trovy konania a je povinná nahradiť jednu tretinu trov konania, ktoré vynaložila spoločnosť Roca.
5. Roca znáša dve tretiny vlastných trov konania.
Pelikánová | Jürimäe | van der Woude |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 16. septembra 2013.
Podpisy