Veci T‑413/10 a T‑414/10
(uverejnenie výňatkov)
Socitrel – Sociedade Industrial de Trefilaria, SA,
a
Companhia Previdente – Sociedade de Controle de Participações Financeiras, SA,
proti
Európskej komisii
„Hospodárska súťaž – Kartely – Európsky trh s predpínacou oceľou – Určenie cien, rozdelenie trhu a výmena citlivých obchodných informácií – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 101 ZFEÚ – Spolupráca počas správneho konania – Usmernenia k metóde stanovovania výšky pokút z roku 2006 – Primeraná lehota“
Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (šiesta komora) z 15. júla 2015
1. Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Posúdenie povinnosti odôvodnenia na základe okolností v prejednávanej veci – Nevyhnutnosť uviesť presne všetky relevantné právne a skutkové okolnosti – Neexistencia
(Článok 296 ZFEÚ)
2. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Úprava základnej sumy – Odstrašujúci charakter – Uplatnenie násobiteľa na východiskovú sumu – Odkaz na úvahy uvedené v súvislosti posudzovaní závažnosti porušenia – Dostatočné odôvodnenie
(Článok 101 ZFEÚ; Dohoda o EHP, článok 53; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2 a 3; oznámenie Komisie 2006/C 210/02, bod 25)
3. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Povinnosti Komisie – Dodržanie primeranej lehoty – Porušenie – Dôsledky – Zrušenie rozhodnutia, ktorým sa konštatuje porušenie, z dôvodu neprimeranej dĺžky konania – Podmienka – Porušenie práva dotknutých podnikov na obhajobu – Skutočnosti, ktoré môžu vysvetliť dĺžku trvania správneho konania
(Článok 101 ZFEÚ; Dohoda o EHP, článok 53; nariadenie Rady č. 17)
4. Právo Európskej únie – Zásady – Ochrana legitímnej dôvery – Porušenie – Podmienky – Prijatie rozhodnutia o zmene Komisiou po tom, čo bola podaná žaloba proti pôvodnému rozhodnutiu – Rešpektovanie povinnosti náležitej starostlivosti a práva na obhajobu – Neexistencia porušenia zásady ochrany legitímnej dôvery
5. Hospodárska súťaž – Pravidlá Únie – Porušenia – Pripísanie – Materská spoločnosť a dcérske spoločnosti – Hospodárska jednotka – Kritériá posúdenia – Domnienka rozhodujúceho vplyvu uplatňovaného materskou spoločnosťou na dcérske spoločnosti, ktoré sú v úplnom alebo takmer úplnom vlastníctve materskej spoločnosti, vrátane holdingu
(Článok 101 ZFEÚ; Dohoda o EHP, článok 53)
6. Hospodárska súťaž – Pravidlá Únie – Porušenia – Pripísanie – Materská spoločnosť a dcérske spoločnosti – Hospodárska jednotka – Kritériá posúdenia – Domnienka rozhodujúceho vplyvu uplatňovaného materskou spoločnosťou na dcérske spoločnosti, ktoré sú v úplnom alebo takmer úplnom vlastníctve materskej spoločnosti, vrátane holdingu – Dôkazná povinnosť spoločnosti, ktorá chce vyvrátiť túto domnienku – Nedostatočné dôkazy na vyvrátenie domnienky
(Článok 101 ZFEÚ; Dohoda o EHP, článok 53)
7. Hospodárska súťaž – Pravidlá Únie – Porušenia – Pripísanie – Materská spoločnosť a dcérske spoločnosti – Hospodárska jednotka – Kritériá posúdenia – Domnienka rozhodujúceho vplyvu uplatňovaného materskou spoločnosťou na dcérske spoločnosti, ktoré sú v úplnom alebo takmer úplnom vlastníctve materskej spoločnosti – Vyvrátiteľnosť – Zohľadnenie v súlade so zásadami prezumpcie neviny, osobnosti trestov, právnej istoty a rovnosti zbraní
(Článok 101 ZFEÚ; Dohoda o EHP, článok 53)
8. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Úprava základnej sumy – Maximálna výška – Výpočet – Obrat, ktorý sa má zohľadniť – Celkový obrat všetkých spoločností tvoriacich hospodársky subjekt, ktorý koná ako podnik ku dňu prijatia rozhodnutia o uložení pokuty
(Článok 101 ZFEÚ; Dohoda o EHP, článok 53; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2)
9. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Úprava základnej sumy – Maximálna výška – Výpočet – Obrat, ktorý sa má zohľadniť – Obrat za obchodný rok predchádzajúci dátumu uloženia pokuty – Použitie obratu za iný predchádzajúci obchodný rok – Prípustnosť – Podmienky
(Článok 101 ZFEÚ; Dohoda o EHP, článok 53; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2)
10. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Určenie základnej sumy – Závažnosť porušenia – Kritériá posúdenia – Závažnosť účasti každého podniku – Rozlišovanie – Kartel zložený z viacerých častí – Dodržiavanie zásady proporcionality a zásady individualizácie trestov a sankcií
(Článok 101 ZFEÚ; Dohoda o EHP, článok 53; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2 a 3; oznámenie Komisie 2006/C 210/02, body 13 a 22)
11. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Určenie základnej sumy – Závažnosť porušenia – Určenie závažnosti odstupňovanej podľa jednotlivých kategórií podnikov, ktoré sa dopustili jediného porušenia – Znížený rozdiel medzi sadzbami uplatňovanými na podniky, ktoré sa dopustili porušenia – Dodržiavanie zásady rovnosti zaobchádzania – Posúdenie
(Článok 101 ZFEÚ; Dohoda o EHP, článok 53; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2 a 3)
12. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Určenie základnej sumy – Závažnosť porušenia – Kritériá posúdenia – Nesprávne posúdenie dotknutým podnikom týkajúce sa jeho vlastného právneho postavenia – Neexistencia vplyvu
(Článok 101 ZFEÚ; Dohoda o EHP, článok 53; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2 a 3)
13. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Povinnosť Komisie dodržiavať svoju predchádzajúcu rozhodovaciu prax – Neexistencia
(Článok 101 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2)
14. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Úprava základnej sumy – Poľahčujúce okolnosti – Pasívna úloha podniku alebo úloha nasledovateľa – Okolnosť neuvedená v nových usmerneniach – Miera voľnej úvahy Komisie
(Článok 101 ZFEÚ; Dohoda o EHP, článok 53; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, body 2 a 3; oznámenie Komisie 2006/C 210/02, bod 29)
15. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Úprava základnej sumy – Poľahčujúce okolnosti – Spolupráca obvineného podniku nad rámec pôsobnosti oznámenia o zhovievavosti – Kritériá posúdenia
(Článok 101 ZFEÚ; Dohoda o EHP, článok 53; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 2006/C 210/02, bod 29)
16. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Úprava základnej sumy – Maximálna výška – Výpočet – Spoločnosti tvoriace jeden podnik počas obdobia porušenia a spoločnosť, ktorá nadobudla účastníka kartelu po porušení – Uplatnenie rôznych spôsobov výpočtu hornej hranice – Porušenie zásady rovnosti zaobchádzania – Neexistencia
(Článok 101 ZFEÚ; Dohoda o EHP, článok 53; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2 a 3)
1. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 106)
2. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 135 – 137)
3. V oblasti hospodárskej súťaže porušenie primeranej lehoty pri vedení správnych konaní môže viesť k dvom druhom následkov.
Na jednej strane, ak malo porušenie primeranej lehoty vplyv na výsledok konania, také porušenie môže viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti, pokiaľ ide o uplatnenie pravidiel hospodárskej súťaže, prekročenie primeranej lehoty môže predstavovať dôvod na zrušenie len v prípade rozhodnutí, ktorými sa konštatuje porušenie, pokiaľ bolo preukázané, že porušením tejto zásady došlo k zásahu do práva dotknutých podnikov na obhajobu. Okrem tohto osobitného prípadu nedodržanie povinnosti rozhodnúť v primeranej lehote nemá vplyv na platnosť správneho konania podľa nariadenia č. 17. Keďže však rešpektovanie práva na obhajobu má zásadnú dôležitosť v správnych konaniach v oblasti hospodárskej súťaže, je potrebné zabrániť tomu, aby mohlo dôjsť k nenapraviteľnému poškodeniu tohto práva z dôvodu neprimeranej dĺžky fázy vyšetrovania a aby táto dĺžka trvania mohla brániť zabezpečeniu dôkazov smerujúcich k vyvráteniu existencie takých správaní, pre ktoré by voči dotknutým podnikom mohla byť vyvodzovaná zodpovednosť. Z tohto dôvodu sa preskúmanie prípadných prekážok výkonu práva na obhajobu nesmie obmedzovať na samotnú fázu, v ktorej dochádza k plnému uplatneniu tohto práva, teda na druhú fázu správneho konania, ktorá trvá od oznámenia výhrad až po prijatie konečného rozhodnutia. Posúdenie zdroja prípadného oslabenia účinnosti práva na obhajobu sa musí vzťahovať na celé konanie, opierajúc sa o celkovú dĺžku tohto konania.
Na druhej strane, ak porušenie primeranej lehoty nemá vplyv na výsledok konania, potom také porušenie môže viesť súd Únie v rámci výkonu jeho neobmedzenej právomoci k tomu, aby primeraným spôsobom napravil porušenie vyplývajúce z prekročenia primeranej lehoty správneho konania tým, že prípadne zníži sumu uloženej pokuty.
V tejto súvislosti na účely vysvetlenia dĺžky trvania správneho konania v oblasti kartelov treba zohľadniť najmä dĺžku trvania kartelu, jeho osobitne široký geografický rozmer, organizáciu kartelu na geografickej a časovej úrovni, počet stretnutí, ktoré sa uskutočnili v rámci kartelu, počet dotknutých podnikov, počet žiadostí o zhovievavosť a objem dokumentov poskytnutých v tomto rámci alebo získaných počas inšpekcií a vyhotovených v rôznych jazykoch, ktoré Komisia musí preskúmať, žiadosti o poskytnutie informácií, počet adresátov oznámenia o výhradách, počet jazykov konania, ako aj žiadosti týkajúce sa platobnej schopnosti.
(pozri body 151 – 155, 168, 169)
4. Zásada ochrany legitímnej dôvery patrí medzi základné zásady Únie. Právo dovolávať sa tejto zásady predpokladá splnenie troch podmienok. Po prvé dotknutej osobe musia byť správnymi orgánmi poskytnuté presné, bezpodmienečné a súhlasné záruky pochádzajúce z oprávnených a spoľahlivých zdrojov. Po druhé tieto záruky musia byť spôsobilé vyvolať legitímnu dôveru u tej osoby, ktorej sú určené. Po tretie poskytnuté záruky musia byť v súlade s platnými predpismi.
Okrem toho z povinnosti náležitej starostlivosti vyplýva Komisii povinnosť starostlivo a nezaujato preskúmať všetky relevantné aspekty konkrétneho prípadu.
Navyše je oprávnené a v záujme riadnej správy administratívy, aby inštitúcia opravila chyby a opomenutia v rozhodnutí. Komisia totiž nemôže dopustiť, aby v právnom poriadku naďalej existovalo rozhodnutie, v ktorom sa nachádzajú chyby a opomenutia, a v tejto súvislosti je oprávnené a v záujme riadnej správy administratívy, aby inštitúcia opravila chyby a opomenutia v pôvodnom rozhodnutí. V prípade, že Komisia na tento účel prijala rozhodnutie o zmene po podaní žalôb proti pôvodnému rozhodnutiu a autori žalôb boli vyzvaní, aby upravili žalobné dôvody a návrhy v dôsledku prijatia rozhodnutia o zmene, títo autori žalôb nemôžu tvrdiť, že Komisia porušila ich právo na obhajobu.
Navyše, keďže Komisia je v záujme riadnej správy oprávnená opraviť pôvodné rozhodnutie, ktoré obsahuje chyby a opomenutia, správne orgány teda nemôžu poskytnúť nijaké presné, bezpodmienečné a súhlasné záruky pochádzajúce z oprávnených a spoľahlivých zdrojov, pokiaľ ide o ponechanie takého rozhodnutia v platnosti až do jeho prípadného zrušenia súdom Únie.
Okrem toho Komisii nemožno vytýkať nijaké nekalé správanie alebo správanie v rozpore s dobrou vierou len preto, lebo zmenila rozhodnutie, ktoré – ako sama uznala – obsahovalo rôzne chyby a opomenutia.
(pozri body 174 – 176, 179, 182, 185, 187 – 189)
5. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 197 – 208, 220, 228, 238)
6. V oblasti porušovania pravidiel hospodárskej súťaže, ak materská spoločnosť vlastní počas obdobia porušenia, ktoré jej bolo pripísané, celé alebo takmer celé základné imanie svojej dcérskej spoločnosti, Komisia je oprávnená odvolávať sa na domnienku skutočného uplatňovania rozhodujúceho. Samotné preukázanie, že práve dcérska spoločnosť riadi tieto osobitné aspekty svojej obchodnej politiky bez toho, aby v tejto súvislosti dostávala pokyny, nemôže postačovať na vyvrátenie uvedenej domnienky. V dôsledku toho samostatnosť dcérskej spoločnosti nemožno preukázať len dôkazom o tom, že samostatne riadi špecifické aspekty svojej politiky týkajúcej sa obchodovania s výrobkami, ktorých sa týka porušenie.
Okrem toho vzhľadom na to, že samostatnosť dcérskej spoločnosti sa neposudzuje iba vzhľadom na aspekty prevádzkového riadenia podniku, skutočnosť, že dcérska spoločnosť nikdy nevykonávala v prospech materskej spoločnosti konkrétnu informačnú politiku na dotknutom trhu, nemôže stačiť na preukázanie jej samostatnosti. Takisto skutočnosť, že zo spisových dokumentov nevyplýva, že by materská spoločnosť dávala pokyny svojej dcérskej spoločnosti, nemôže dokazovať, že takéto pokyny neexistovali. V tejto súvislosti je zastúpenie materskej spoločnosti v riadiacich orgánoch jej dcérskej spoločnosti relevantným dôkazom o uplatňovaní skutočného vplyvu na jej obchodnú politiku.
Navyše materská spoločnosť môže byť považovaná za zodpovednú za porušenie, ktorého sa dopustila jej dcérska spoločnosť, aj v prípade, že v rámci skupiny existuje veľký počet prevádzkových spoločností. Skutočnosť, že materská spoločnosť je holdingom, aj keď nevykonáva prevádzkovú činnosť, nestačí na vyvrátenie domnienky skutočného uplatňovania rozhodujúceho vplyvu a vôbec nemá za následok obrátenie dôkazného bremena. V tejto súvislosti skutočnosť, že materská spoločnosť len spravovala svoje podiely, vzhľadom na to, že bola obchodnou spoločnosťou, a vzhľadom na predmet jej činnosti, sama osebe nestačí na spochybnenie domnienky uplatnenej Komisiou.
Okrem toho skutočnosť, že materská spoločnosť a jej dcérska spoločnosť boli spoločnosťami s odlišnou právnou subjektivitou a mali odlišných akcionárov a odlišné sídla, je irelevantná, keďže v každom prípade tvorili ten istý podnik.
Irelevantná je tiež existencia vnútroštátnej právnej úpravy, podľa ktorej členovia správnej rady materskej spoločnosti nezastupujú túto spoločnosť, keď zasadajú v správnej rade jej dcérskej spoločnosti. Spoločnosť sa totiž nemôže dovolávať vnútroštátnej právnej úpravy, aby sa vyhla právnym normám Únie, keďže právne pojmy použité v práve Únie sa v zásade musia vykladať a uplatňovať jednotne v celej Únii.
Navyše skutočnosť, že samotná materská spoločnosť nepôsobila v odvetví, ktorého sa týkalo porušenie, nestačí na vyvrátenie domnienky skutočného uplatňovania rozhodujúceho vplyvu.
Okrem toho samostatnosť dcérskej spoločnosti nemožno vyvodiť zo skutočnosti, že predchádzajúce výkonné vedenie zostalo na riadiacich postoch po prevzatí dcérskej spoločnosti materskou spoločnosťou.
Napokon, keďže na pripísanie porušenia článku 101 ZFEÚ podniku sa nevyžaduje konanie, ba ani vedomosť spoločníkov či hlavných riaditeľov dotknutého podniku o tomto porušení, ale stačí konanie osoby, ktorá je oprávnená konať v mene podniku, skutočnosť, že materská spoločnosť nevedela o protiprávnom správaní svojej dcérskej spoločnosti, nemá nijaký vplyv na možnosť vyvodiť jej solidárnu zodpovednosť za správanie jej dcérskej spoločnosti.
(pozri body 210 – 214, 240 – 253)
7. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 235 – 237)
8. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 258 – 264)
9. Pokiaľ ide o určenie „predchádzajúceho obchodného roka“ v zmysle článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003, v situáciách, keď nič nenasvedčuje tomu, že podnik ukončil svoje obchodné činnosti alebo skreslil svoj obrat, aby sa vyhol uloženiu vysokej pokuty, je Komisia povinná určiť hornú hranicu pokuty v závislosti od posledného obratu, ktorý odráža úplný rok hospodárskej činnosti. V tejto súvislosti Komisia nemá právomoc svojvoľne použiť 10 % hornú hranicu na obchodné roky pred obchodným rokom predchádzajúcim dátumu vydania rozhodnutia. Komisia môže takýto skorší obchodný rok použiť len za výnimočných okolností, napríklad keď dotknutý podnik nedosiahol počas obchodného roka, ktorý predchádza prijatiu rozhodnutia Komisie, nijaký obrat. Komisia navyše ani v takom prípade nemá pri výbere obchodného roka, ktorý sa má použiť na určenie hornej hranice pokuty, širokú mieru voľnej úvahy. Je totiž povinná použiť posledný úplný obchodný rok, ktorý odráža úplný rok bežnej hospodárskej činnosti.
V tejto súvislosti, hoci na účely výpočtu hornej hranice pokuty musí Komisia v zásade zohľadniť obrat, ktorý dotknutý podnik dosiahol za posledné úplné účtovné obdobie k dátumu prijatia rozhodnutia o uložení pokuty, z kontextu a cieľov sledovaných právnou úpravou, ktorej súčasťou je uvedené ustanovenie, vyplýva, že pokiaľ obrat za obchodný rok, ktorý predchádza prijatiu rozhodnutia Komisie, nepredstavuje úplné účtovné obdobie bežnej hospodárskej činnosti počas dvanástich mesiacov a neposkytuje tak nijaký použiteľný obraz o skutočnej hospodárskej situácii dotknutého podniku a náležitej výške pokuty, ktorá by mu mala byť uložená, uvedený obrat nemožno zohľadniť na účely stanovenia hornej hranice pokuty. V takomto prípade, ktorý nastane len za výnimočných okolností, je Komisia povinná uplatniť na účely stanovenia hornej hranice pokuty posledný úplný obchodný rok, ktorý odráža úplný rok bežnej hospodárskej činnosti.
Cieľom odkazu na „úplné účtovné obdobie bežnej hospodárskej činnosti“ je totiž vylúčiť zohľadnenie obdobia, počas ktorého dotknutý podnik ukončoval svoje činnosti, hoci všetku svoju hospodársku činnosť ešte neukončil, a všeobecnejšie obdobia, počas ktorého správanie dotknutého podniku na trhu nezodpovedalo správaniu podniku vykonávajúcemu hospodársku činnosť v bežnom zmysle slova. Naopak samotná skutočnosť, že obrat alebo zisk dosiahnuté počas stanoveného obchodného roku sú významne nižšie alebo vyššie oproti obratu alebo zisku dosiahnutým počas predchádzajúcich obchodných rokov, neznamená, že dotknutý obchodný rok nepredstavuje úplné účtovné obdobie bežnej hospodárskej činnosti.
(pozri body 265 – 268)
10. Pri stanovovaní súm pokút uložených za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže je potrebné zohľadniť dĺžku trvania porušenia a všetky faktory, ktoré môžu ovplyvniť posúdenie jeho závažnosti. V tomto kontexte sa závažnosť porušení práva hospodárskej súťaže musí stanoviť na základe veľkého množstva faktorov, akými sú osobitné okolnosti prípadu, jeho kontext a odstrašujúci dosah pokút, pričom tu nejde o záväzný alebo taxatívny zoznam kritérií, ktoré musia byť povinne vzaté do úvahy. Medzi faktory, na ktoré možno prihliadať pri posúdení závažnosti porušení, patrí správanie každého podniku, úloha každého z nich pri vytvorení kartelu, zisk, ktorý z neho mohli mať, ich veľkosť a hodnota dotknutých tovarov, ako aj riziko, ktoré porušenia tohto typu predstavujú pre ciele Únie.
V tejto súvislosti, hoci skutočnosť, že určitý podnik sa nepodieľal na všetkých zložkách kartelu alebo že zohrával malú úlohu v aspektoch, na ktorých sa zúčastňoval, nie je relevantná na preukázanie existencie porušenia vo vzťahu k nemu, obmedzený význam účasti dotknutého podniku môže ovplyvniť posúdenie jeho rozsahu a závažnosti, a teda stanovenie úrovne sankcie. Komisia je tak povinná pri posúdení relatívnej závažnosti účasti každého z porušovateľov na karteli zohľadniť skutočnosť, že niektorí porušovatelia prípadne nie sú uznaní za zodpovedných za všetky časti tohto kartelu.
Navyše, pokiaľ ide o zásadu proporcionality, táto zásada vyžaduje, aby akty inštitúcií neprekračovali hranice toho, čo je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného cieľa. V kontexte výpočtu pokút sa závažnosť porušení musí stanoviť v závislosti od mnohých okolností a žiadnej z nich nemožno pripísať neprimeranú dôležitosť v porovnaní s inými posudzovanými okolnosťami. Zásada proporcionality má v tomto kontexte za následok, že Komisia musí pokutu stanoviť proporcionálne k okolnostiam, ktoré zohľadnila pri posúdení závažnosti porušenia, a uvedené okolnosti musí v tejto súvislosti uplatňovať koherentným a objektívne odôvodneným spôsobom.
(pozri body 277 – 282)
11. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 283, 288, 290 – 293)
12. V rámci určenia sumy pokút uložených za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže skutočnosť, že malá veľkosť obvineného podniku, ako aj jeho príslušnosť k rodinnej skupine by mali vplyv na právne a ekonomické znalosti tohto podniku a zabránili mu zvážiť presný rozsah porušenia, na ktorom sa podieľal, nemožno zohľadniť na účely posúdenia závažnosti porušenia. Podniky totiž v zásade samy nesú riziko prípadného nesprávneho posúdenia právneho stavu, a to na základe všeobecného pravidla, že neznalosť zákona neospravedlňuje.
(pozri body 301, 304)
13. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 307)
14. V oblasti pokút za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, pokiaľ sa porušenia dopustili viaceré podniky, treba preskúmať relatívnu závažnosť účasti každého z nich na porušení, aby sa zistilo, či vo vzťahu k nim existujú priťažujúce alebo poľahčujúce okolnosti.
Na určenie, či sa má podniku priznať poľahčujúca okolnosť z dôvodu, že skutočne neuplatňoval protiprávne dohody, treba overiť, či podnik uviedol tvrdenia, ktoré môžu preukázať, že sa počas obdobia, keď bol účastníkom protiprávnych dohôd, skutočne vyhýbal ich uplatňovaniu tak, že sa na trhu správal konkurenčným spôsobom, alebo že aspoň jednoznačne a podstatným spôsobom porušil povinnosti na vykonanie kartelu do takej miery, že narušil jeho samotné fungovanie.
Ak bolo preukázané, že podnik, ktorý sa dopustil protiprávneho konania, mohol vziať do úvahy protiprávne kartelové dohody pri určovaní svojho správania na relevantnom trhu, neúčasť na niektorých z týchto dohôd – aj za predpokladu, že by bola preukázaná – sama osebe nemôže byť dostatočným dôkazom, ktorý vyžaduje judikatúra, podľa ktorej musia porušovatelia na uplatnenie poľahčujúcej okolnosti uvedenej v usmerneniach k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 (usmernenia z roku 2006) preukázať, že sa správali konkurenčným spôsobom alebo že aspoň jednoznačne a podstatným spôsobom porušili povinnosti na vykonanie kartelu do takej miery, že narušili jeho samotné fungovanie. Samotný dôkaz o neúčasti na niektorých protiprávnych kartelových dohodách ako taký totiž nemôže vylúčiť možnosť, že ostatné dohody poškodili hospodársku súťaž na relevantnom trhu.
V tejto súvislosti podľa usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO bola výlučne pasívna úloha pri porušení pravidiel alebo úloha nasledovania vodcu poľahčujúcou okolnosťou. V zozname poľahčujúcich okolností v bode 29 usmernení z roku 2006 však už taká okolnosť nie je uvedená medzi poľahčujúcimi okolnosťami, ktoré možno zohľadniť. Keďže však zoznam obsiahnutý v bode 29 usmernení z roku 2006 nie je vyčerpávajúci, výlučne pasívnu úlohu alebo úlohu nasledovateľa pri uskutočňovaní porušenia v zásade nemožno vylúčiť z posudzovania okolností, ktoré môžu viesť k zníženiu základnej sumy pokuty.
(pozri body 313 – 318)
15. V oblasti pokút uložených za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže podľa bodu 29 štvrtej zarážky usmernení k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 možno základnú sumu pokuty znížiť, ak dotknutý podnik účinne spolupracuje s Komisiou nad rámec oznámenia o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov (oznámenie o zhovievavosti) a zákonom stanovenej povinnosti spolupráce.
V tejto súvislosti, aby sa obvinený podnik mohol domáhať uplatnenia tohto ustanovenia, musel by preukázať, že jeho spolupráca, ktorá prekročila rámec jeho právnej povinnosti spolupracovať, pričom mu však z tohto dôvodu nevznikol nárok na zníženie pokuty na základe oznámenia o zhovievavosti, bola objektívne užitočná pre Komisiu, ktorá sa mohla vo svojom konečnom rozhodnutí oprieť o dôkazy, ktoré jej tento podnik poskytol v rámci svojej spolupráce a bez ktorých by Komisia nebola schopná čiastočne alebo v plnom rozsahu sankcionovať predmetné porušenie.
V prípade, že podnik na jednej strane nespochybnil skutkový stav a včas odpovedal na žiadosti o informácie, ktoré mu boli zaslané, čo neprekračuje rámec jeho právnej povinnosti spolupracovať, a na druhej strane nepreukázal, že Komisia sa mohla vo svojom konečnom rozhodnutí oprieť o dôkazy, ktoré jej tento podnik poskytol v rámci svojej spolupráce a bez ktorých by Komisia nebola schopná čiastočne alebo v plnom rozsahu sankcionovať predmetné porušenie, dotknutý podnik sa nemôže domáhať zníženia podľa bodu 29 usmernení z roku 2006.
(pozri body 327 – 330)
16. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 334 – 337)