ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)

z 20. januára 2011

Vec F‑121/07

Guido Strack

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Úradníci – Prístup k dokumentom – Nariadenie (ES) č. 1049/2001 – Právomoc Súdu pre verejnú službu – Prípustnosť – Akt spôsobujúci ujmu“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou G. Strack navrhuje zrušiť rozhodnutia Komisie z 12. januára 2007, 26. februára 2007 a 20. júla 2007 v rozsahu, v akom žalobcovi odopierajú prístup k určitým dokumentom, ktoré má v držbe žalovaná, a zaviazať Komisiu na zaplatenie náhrady ujmy, ktorú utrpel z dôvodu uvedených zamietavých rozhodnutí, odhadovanú na sumu najmenej 10 000 eur zvýšenú o úroky

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Každý účastník konania znáša vlastné trovy konania.

Abstrakt

1.      Konanie – Podanie vyjadrenia k žalobe – Lehota – Predĺženie

(Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 39 ods. 2)

2.      Konanie – Ústna časť konania – Správa sudcu spravodajcu pre pojednávanie – Predmet

3.      Európska únia – Inštitúcie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Norma všeobecného charakteru – Žiadosť úradníka o prístup k jeho osobnému spisu a zdravotnej dokumentácii – Podliehanie režimu služobného poriadku

(Služobný poriadok úradníkov, článok 26 ods. 7 a 8 a článok 26a; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001)

4.      Úradníci – Žaloba – Právomoc Súdu pre verejnú službu – Žaloba proti rozhodnutiu zamietajúcemu žiadosť o prístup k dokumentom podanú úradníkom podľa nariadenia č. 1049/2001 – Zahrnutie

(Články 230 ES a 236 ES; Štatút Súdneho dvora, príloha I článok 1; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 8 ods. 1; rozhodnutie Rady 2004/752, článok 1)

5.      Európska únia – Inštitúcie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Rozhodnutie zamietajúce prístup verejnosti k dokumentom – Pojem

(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 6 ods. 2)

6.      Európska únia – Inštitúcie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Povinnosť formulovať žiadosť s dostatočnou jasnosťou a presnosťou

(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 6 ods. 1 a 2)

1.      Článok 39 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu umožňuje jeho predsedovi predĺžiť lehotu stanovenú žalovanému na podanie vyjadrenia k žalobe. V tejto súvislosti okolnosť, že sa poskytlo viacero predĺžení bez kontradiktórneho prejednania, neporušuje právo žalobcu na spravodlivé súdne konanie, pokiaľ sa situácia účastníkov konania podstatne nezmenila. Spravodlivosť súdneho konania sa pritom posudzuje so zreteľom na konanie ako celok.

(pozri bod 39)

2.      Ako už vyplýva z jej názvu, prípravná správa sudcu spravodajcu Únie pre pojednávanie má pripraviť pojednávanie a umožniť účastníkom konania predložiť prípadné pripomienky k údajom sporu a k vzniknutým otázkam v tejto správe na účely vyhotovenia rozsudku. Samotná zmena tohto dokumentu by nemala nijaký dosah na priebeh súdneho konania a výrok rozsudku, pretože jej kritika zo strany účastníkov konania sa môže vziať do úvahy v rámci vypracovania rozsudku iba v rozsahu, v akom je relevantná.

(pozri bod 42)

3.      Prístup úradníkov k ich osobnému spisu a prístup úradníkov k ich zdravotnej dokumentácii je upravený článkom 26 siedmym a ôsmym odsekom a článkom 26a služobného poriadku, možnosť úradníkov oboznámiť sa so všetkými údajmi, ktoré sa ich týkajú, je upravená nariadením č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie.

Aj keď nariadenie č. 1049/2001 predstavuje právnu normu všeobecného charakteru, ktorá určuje základné zásady, ktorými sa riadi výkon práva každého občana Únie na prístup k dokumentom dotknutých inštitúcií vo všetkých oblastiach činnosti Únie, vrátane oblasti verejnej služby, právo na prístup môže byť ako každá norma všeobecného charakteru spresnené, rozšírené alebo naopak obmedzené či dokonca vylúčené na základe zásady, že osobitný zákon ruší všeobecný zákon (lex specialis derogat legi generali) – pokiaľ existujú osobitné normy upravujúce osobitné oblasti.

V tejto súvislosti článok 26 siedmy a ôsmy odsek a článok 26a služobného poriadku predstavujú práve osobitné ustanovenia, ktoré majú prednosť pred ustanoveniami nariadenia č. 1049/2001, pretože upravujú prístup k osobitným typom dokumentov, na jednej strane týkajúcich sa administratívneho postavenia, spôsobilosti, výkonnosti a správania sa úradníkov a na druhej strane tých, ktoré majú zdravotný charakter.

(pozri body 65 – 67)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 5. apríla 2005, Hendrickx/Rada, T‑376/03, bod 55; 14. júla 2005, Le Voci/Rada, T‑371/03, bod 122; 17. mája 2006, Kallianos/Komisia, T‑93/04, bod 87

Súd pre verejnú službu: 13. januára 2010, A a G/Komisia, F‑124/05 a F‑96/06, bod 294

4.      Z článku 1 prílohy I Štatútu Súdneho dvora vyplýva, že Súd pre verejnú službu je príslušný rozhodovať spory medzi úradníkom a jeho inštitúciou, ktoré majú základ v služobnom pomere, ktorý ich spája, a to nezávisle od ustanovení uvádzaných úradníkom na podporu jeho žaloby. Toto konštatovanie je podporené článkom 1 rozhodnutia 2004/752, ktorým sa zriaďuje Súd pre verejnú službu Európskej únie.

V dôsledku toho je Súd pre verejnú službu príslušný rozhodovať o žalobe o neplatnosť podanej podľa článku 236 ES proti zamietnutiu Komisie vyhovieť žiadosti o prístup k dokumentom podanej úradníkom alebo zamestnancom na základe nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktorá má základ v pracovnoprávnom vzťahu, ktorý úradníka alebo zamestnanca spája s Komisiou. Toto konštatovanie nemôže byť vyvrátené skutočnosťou, že článok 8 ods. 1 uvedeného nariadenia stanovuje len žalobu o neplatnosť podľa článku 230 ES. Okolnosť, že normotvorca chcel týmto nariadením priznať čo najväčšiu účinnosť právu verejnosti vo všeobecnosti na prístup k dokumentom, ktoré majú inštitúcie v držbe, pritom vysvetľuje, že normotvorca stanovil najbežnejší opravný prostriedok bez toho, aby dôsledkom odkazu na článok 230 ES bolo obmedzenie právnych prostriedkov dostupných právnym subjektom iba na žalobu o neplatnosť stanovenú týmto článkom, a teda aj obmedzenie rozsahu právomoci priznanej Súdu pre verejnú službu článkom 1 prílohy I Štatútu Súdneho dvora.

(pozri body 71 – 74)

Odkaz:

Všeobecný súd: 19. januára 2010, Co‑Frutta/Komisia, T‑355/04 a T‑446/04, bod 71

5.      Výzva menovacieho orgánu na spresnenie žiadosti o prístup k dokumentom z dôvodu veľkého počtu dotknutých dokumentov na základe článku 6 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie výslovne ponecháva otvorenú možnosť preskúmania žiadosti o prístup, takže žaloba o neplatnosť smerujúca proti takej výzve je neprípustná.

(pozri bod 84)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 12. októbra 2000, JT’s Corporation/Komisia, T‑123/99, bod 25

6.      Pokiaľ jasné ustanovenia, ako je článok 6 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, týkajúce sa žiadosti o prístup k dokumentom v držbe inštitúcií jednoznačne stanovujú povinnosť formulovať žiadosť dostatočne presne, aby jej mohla administratíva vyhovieť, nesplnenie si tejto povinnosti nemôže zaväzovať administratívu k tomu, aby sama prípadne s vynaložením značných prostriedkov uskutočnila vyhľadávanie na účely nápravy tejto nepresnosti. V rámci logiky pravidla, podľa ktorého sa právne subjekty nemôžu zneužívajúcim spôsobom dovolávať európskych právnych noriem, prislúcha osobám, ktoré sa obrátia na orgán so žiadosťou, povinnosť informovania a povinnosť byť lojálny voči inštitúciám.

Inštitúcia teda v tejto súvislosti musí mať možnosť v osobitných prípadoch, alebo ak by jej konkrétne a individuálne preskúmanie dokumentov spôsobilo neprimerané administratívne zaťaženie, zvážiť na jednej strane záujem spočívajúci v prístupe verejnosti k dokumentom a na druhej strane pracovné zaťaženie, ktoré by z neho konkrétne a individuálne vyplývalo, aby v týchto osobitných prípadoch bol chránený záujem spočívajúci v riadnom výkone správy vecí verejných; inštitúcia a fortiori musí mať takú možnosť, pokiaľ sa žiadosť o prístup týka značného počtu nejasne identifikovaných dokumentov, takže vybavenie takej žiadosti by vyžadovalo predchádzajúce rozsiahle vyhľadávanie.

(pozri body 86, 87 a 89)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 23. januára 2002, Gonçalves/Parlament, T‑386/00, bod 74; 17. októbra 2002, Astipesca/Komisia, T‑180/00, bod 93; 11. marca 2003, Conserve Italia/Komisia, T‑186/00, bod 50; 13. apríla 2005, Verein für Konsumenteninformation/Komisia, T‑2/03, bod 102