Language of document :

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 3. marca 2020 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado de Primera Instancia n° 38 de Barcelona – Španielsko) – Marc Gómez del Moral Guasch/Bankia SA

(vec C-125/18)1

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochrana spotrebiteľa – Smernica 93/13/EHS – Nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách – Zmluva o hypotekárnom úvere – Pohyblivá úroková sadzba – Referenčný index založený na hypotekárnych úveroch sporiteľní – Index vyplývajúci z regulačného alebo správneho ustanovenia – Jednostranné vloženie takej podmienky predajcom alebo dodávateľom – Preskúmanie požiadavky transparentnosti vnútroštátnym súdom – Dôsledky konštatovania nekalej povahy podmienky)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Juzgado de Primera Instancia n° 38 de Barcelona

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Marc Gómez del Moral Guasch

Žalovaná: Bankia SA

Výrok rozsudku

Článok 1 ods. 2 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že do pôsobnosti tejto smernice spadá podmienka zo zmluvy o hypotekárnom úvere uzavretej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, ktorá stanovuje, že úroková sadzba úveru sa zakladá na jednom z oficiálnych referenčných indexov uplatniteľných úverovými inštitúciami na hypotekárne úvery a upravených vo vnútroštátnej právnej úprave, pokiaľ táto právna úprava nestanovuje jednak povinné uplatnenie daného indexu bez ohľadu na voľbu týchto zmluvných strán, ani jednak jeho podporné uplatnenie, ak neexistujú v tomto ohľade odlišné dojednania medzi nimi.

Smernica 93/13, a najmä jej článok 4 ods. 2 a jej článok 8, sa má vykladať v tom zmysle, že súd členského štátu je povinný preskúmať jasnú a zrozumiteľnú povahu zmluvnej podmienky týkajúcej sa hlavného predmetu zmluvy, a to nezávisle od toho, či článok 4 ods. 2 tejto smernice bol prebratý do právneho poriadku tohto členského štátu.

Smernica 93/13, a najmä jej článok 4 ods. 2 a jej článok 5, sa má vykladať v tom zmysle, že na účely dodržania požiadavky transparentnosti zmluvnej podmienky stanovujúcej pohyblivú úrokovú sadzbu v zmluve o hypotekárnom úvere musí táto podmienka byť nielen zrozumiteľná z formálneho a gramatického hľadiska, ale musí tiež umožňovať, aby priemerný spotrebiteľ, ktorý je riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný, bol schopný pochopiť konkrétne fungovanie spôsobu výpočtu tejto sadzby a posúdiť tak na základe presných a zrozumiteľných kritérií potenciálne významné ekonomické dôsledky tejto zmluvnej podmienky na jeho finančné záväzky. Na účely posúdenia, ktoré musí v tejto súvislosti vykonať vnútroštátny súd, sú osobitne relevantnými skutočnosťami jednak okolnosť, že hlavné údaje výpočtu tejto sadzby sú ľahko dostupné každej osobe, ktorá má v úmysle uzavrieť zmluvu o hypotekárnom úvere, vzhľadom na uverejnenie spôsobu, akým sa uvedená sadzba vypočíta, a jednak to, že boli poskytnuté informácie o vývoji indexu v minulosti, na základe ktorého sa táto sadzba vypočíta.

Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13 sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby vnútroštátny súd v prípade neplatnosti nekalej zmluvnej podmienky stanovujúcej referenčný index na výpočet pohyblivých úrokov úveru nahradil tento index zákonným indexom, ktorý sa uplatní, ak neexistuje odlišná dohoda medzi zmluvnými stranami, pokiaľ by dotknutá zmluva o hypotekárnom úvere nemohla pretrvať po zrušení uvedenej nekalej podmienky a pokiaľ by vyhlásenie zmluvy ako celku za neplatnú vystavilo spotrebiteľa obzvlášť nepriaznivým dôsledkom.

____________

1 Ú. v. EÚ C 152, 30.4.2018.