ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (prvá komora)
z 22. septembra 2015 (*)
„Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia prijaté voči Iránu s cieľom zabrániť šíreniu jadrových zbraní – Zmrazenie finančných prostriedkov – Nesprávne posúdenie – Povinnosť odôvodnenia – Právo na obhajobu – Právo na účinnú súdnu ochranu – Proporcionalita“
Vo veci T‑161/13,
First Islamic Investment Bank Ltd, so sídlom v Labuane (Malajzia), v zastúpení: B. Mettetal a C. Wucher‑North, advokáti,
žalobkyňa,
proti
Rade Európskej únie, v zastúpení: Á. de Elera‑San Miguel Hurtado a M. Bishop, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorej predmetom je na jednej strane návrh na čiastočné zrušenie rozhodnutia Rady 2012/829/SZBP z 21. decembra 2012, ktorým sa mení rozhodnutie 2010/413/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 356, s. 71), a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 1264/2012 z 21. decembra 2012, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EÚ) č. 267/2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 356, s. 55), a na druhej strane návrh na zrušenie rozhodnutia Rady zachovať reštriktívne opatrenia voči žalobkyni,
VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora),
v zložení: predseda komory H. Kanninen, sudcovia I. Pelikánová (spravodajkyňa) a E. Buttigieg,
tajomník: L. Grzegorczyk, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 10. decembra 2014,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Žalobkyňa, First Islamic Investment Bank Ltd, je malajzijská banka.
2 Predmetná vec bola začatá v dôsledku reštriktívnych opatrení zavedených s cieľom vyvinúť nátlak na Iránsku islamskú republiku a prinútiť ju tak ukončiť jej činnosti v jadrovej oblasti, ktoré predstavujú nebezpečenstvo šírenia a vývoja nosičov jadrových zbraní (ďalej len „šírenie jadrových zbraní“).
3 Meno žalobkyne bolo zaradené do zoznamu subjektov zúčastnených na šírení jadrových zbraní, ktorý sa nachádza v prílohe II rozhodnutia Rady 2010/413/SZBP z 26. júla 2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu a o zrušení spoločnej pozície 2007/140/SZBP (Ú. v. EÚ L 195, s. 39) rozhodnutím Rady 2012/829/SZBP z 21. decembra 2012, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2010/413 (Ú. v. EÚ L 356, s. 71).
4 Vykonávacím nariadením Rady (EÚ) č. 1264/2012 z 21. decembra 2012, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 267/2012 (Ú. v. EÚ L 356, s. 55), bolo následne meno žalobkyne zapísané do zoznamu v prílohe IX nariadenia Rady (EÚ) č. 267/2012 z 23. marca 2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 961/2010 (Ú. v. EÚ L 88, s. 1).
5 Zápis mena žalobkyne do zoznamu uvedenom v prílohe II rozhodnutia 2010/413 a do zoznamu uvedenom v prílohe IX nariadenia č. 267/20012 malo za následok zmrazenie jej finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov.
6 Pokiaľ ide o žalobkyňu, rozhodnutie 2012/829 a vykonávacie nariadenie č. 1264/2012 sú odôvodnené takto:
„[First Islamic Investment Bank] (FIIB) pomáha označeným subjektom porušovať ustanovenia nariadenia EÚ o Iráne a poskytuje iránskej vláde finančnú podporu. FIIB je súčasťou Sorinet Group, ktorú vlastní a riadi Babak Zanjani. Využíva sa na prevod platieb za iránsku ropu.“
7 Dňa 22. decembra 2012 Rada Európskej Únie uverejnila v Úradnom vestníku Európskej únie oznámenie určené osobám a subjektom, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia ustanovené v rozhodnutí 2012/829 a vo vykonávacom nariadení č. 1264/2012 (Ú. v. EÚ C 398, s. 8).
8 Listom z 3. januára 2013 informovala Rada žalobkyňu o zapísaní jej mena do zoznamu v prílohe II rozhodnutia 2010/413 a do zoznamu v prílohe IX nariadenia č. 267/2012.
9 Listom z 25. januára 2013 žalobkyňa napadla dôvodnosť zápisu svojho mena a požiadala Radu, aby uskutočnila preskúmanie. Zopakovala svoju žiadosť listom z 25. februára 2013, v ktorom žiadala o prístup k informáciám a dôkazom podporujúcim tento zápis.
10 Listom zo 14. marca 2014 Rada odpovedala na žiadosť žalobkyne o opätovné preskúmanie. Pri tejto príležitosti v liste spresnila, že dôvody zápisu mena žalobkyne do zoznamu nachádzajúcom sa v prílohe II rozhodnutia 2010/413 a do zoznamu nachádzajúcom sa v prílohe IX nariadenia č. 267/2012 boli správne a že uvedené zapísanie sa musí teda ponechať.
11 Dňa 15. marca 2014 Rada uverejnila oznámenie určené osobám a subjektom, ktoré sú predmetom reštriktívneho opatrenia ustanoveného v rozhodnutí Rady 2010/413 a v nariadení Rady č. 267/2012 (Ú. v. EÚ C 77, s. 1). V súlade s týmto oznámením sa musia tieto opatrenia vrátane tých, ktoré smerujú voči žalobkyni, naďalej na nich vzťahovať.
Konanie a návrhy účastníkov konania
12 Žalobkyňa návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 14. marca 2013 podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.
13 Vzhľadom na to, že zloženie komôr Všeobecného súdu bolo zmenené, sudca spravodajca bol pridelený k prvej komore, ktorej bola z tohto dôvodu 23. septembra 2013 vec pridelená.
14 Dňa 25. mája 2014 prispôsobila žalobkyňa svoje návrhy, požadujúc zrušenie rozhodnutia Rady zachovať reštriktívne opatrenia voči žalobkyni (ďalej len „rozhodnutie o zachovaní opatrení“) nachádzajúce sa v oznámení z 15. marca 2014.
15 V rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania upravených v článku 64 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu z 2. mája 1991 boli účastníci konania vyzvaní listom z 23. októbra 2014, aby mu odpovedali písomne na určité otázky a predložili určité dokumenty. Rada a žalobkyňa predložili svoje odpovede 12. novembra 2014.
16 Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní 10. decembra 2014. Na pojednávaní bola žalobkyňa vyzvaná, aby na účely vloženia do spisu zaslala Všeobecnému súdu kópiu listu Rady zo 14. marca 2014. Rada uviedla, že nemá žiadne pripomienky k spornému listu.
17 Žalobkyňa vyhovela žiadosti Všeobecného súdu formulovanej počas pojednávania v rámci lehoty stanovenej na tento účel.
18 Dňa 22. decembra 2014 ukončil predseda prvej komory Všeobecného súdu ústnu časť konania.
19 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil bod I prílohy rozhodnutia 2012/829 v rozsahu, v akom sa jej týka,
– zrušil bod I prílohy vykonávacieho rozhodnutia č. 1264/201 v rozsahu, v akom sa jej týka,
– zrušil rozhodnutie o zachovaní,
– uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania.
20 Rada navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.
Právny stav
O prípustnosti
21 Rada tvrdí, že žaloba je neprípustná, pretože bola podaná po uplynutí lehoty na jej podanie. Podľa nej z rozsudku z 23. apríla 2013, Gbagbo a i./Rada (C‑478/11 P až C‑482/11 P, Zb., EU:C:2013:258), vyplýva, že lehota na podanie žaloby proti opatreniam, ktorými sa ukladajú individuálne reštriktívne opatrenia upravené v článku 263 ZFEÚ začína plynúť od uverejnenia oznámenia v úradnom vestníku, ktoré je rovnocenné s oznámením sporných opatrení dotknutým osobám alebo subjektom. V prejednávanom prípade, keďže oznámenie o zápise mena žalobkyne do dotknutých zoznamov bolo uverejnené v úradnom vestníku 22. decembra 2012, lehota dvoch mesiacov upravená podľa článku 263 ZFEÚ, predĺžená o 10‑dňovú lehotu zohľadňujúcu vzdialenosť upravenú v článku 102 ods. 2 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991, uplynula 4. marca 2013, teda desať dní pred podaním žaloby, ktorá došla 14. marca 2013.
22 Žalobkyňa najmä odpovedá, že riešenie prezentované v rozsudku Gbagbo a i./Rada, už citovanom v bode 21 vyššie (EU:C:2013:258), nie je uplatniteľné, pretože v prejednávanom prípade nasledovalo po uverejnení v úradnom vestníku individuálne oznámenie napadnutých opatrení voči žalobkyni.
23 Podľa článku 263 šiesteho odseku ZFEÚ sa žaloba o neplatnosť musí podať v lehote do dvoch mesiacov od zverejnenia daného opatrenia alebo jeho oznámenia žalobcovi, alebo ak toto chýba, odo dňa, keď sa o ňom žalobca dozvedel.
24 Podľa článku 102 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu z 2 mája 1991 sa k tejto lehote pripočíta paušálna 10‑dňová lehota zohľadňujúca vzdialenosť.
25 Pokiaľ ide o opatrenia, ktorými sa prijali alebo ponechali reštriktívne opatrenia týkajúce sa osoby alebo subjektu, lehota na podanie žaloby o neplatnosť začína plynúť od oznámenia, ktoré má byť zaslané aj tejto osobe alebo subjektu (pozri v tomto zmysle rozsudok Gbagbo a i./Rada, už citovaný v bode 21 vyššie, EU:C:2013:258, body 55 a 59).
26 Podľa článku 24 ods. 3 rozhodnutia 2010/413 a článku 46 ods. 3 nariadenia č. 267/2012, ak je známa adresa osoby alebo subjektu, voči ktorej opatrenia smerujú, Rada im priamo zašle oznámenie o predmetných opatreniach.
27 V prejednávanom prípade bola Rade nevyhnutne adresa osoby alebo subjektu známa, keďže bola uvedená v rozhodnutí 2012/829 a vo vykonávacom nariadení č. 1264/2012.
28 Lehota na podanie žaloby voči dvom naposledy uvedeným opatreniam začína teda plynúť od ich individuálneho oznámenia žalobkyni, čiže odo dňa, v ktorom jej bol doručený list Rady z 3. januára 2013.
29 Najprv je potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že v rozsahu, v akom Rada namieta oneskorené podanie žaloby, musí uskutočniť overenie dátumu, kedy bol žalobkyni oznámený list z 3. januára 2013 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. júna 1980, Belfiore/Komisia, 108/79, Zb., EU:C:1980:146, bod 7).
30 Na určenie dňa predmetného oznámenia Rada predložila dôkaz, ktorý preukazuje, že list z 3. januára 2013 zaslala na tri adresy žalobkyne, vrátane tej, ktorá bola uvedená v žalobe. Tiež predložila potvrdenie o doručení jedného z troch listov s dátumom 4. január 2013. Za týchto okolností sa Rada domnieva, že hoci potvrdenia o doručení dvoch ďalších listov sa jej nevrátili, boli doručené adresátovi “v ten istý deň alebo v najbližšej dobe“.
31 Žalobkyňa sa domnieva, že list z 3. januára 2013 jej bol doručený ako obyčajná zásielka a že z tohto dôvodu nie je spôsobilá určiť presný dátum jeho oznámenia.
32 Je potrebné pripomenúť, že ak aj potvrdenie o doručení predložené Radou uvádza dátum 4. január 2013, nepredstavuje dostatočný dôkaz, že tento dátum je dátumom skutočného oznámenia listu z 3. januára 2013 žalobkyni.
33 Po prvé vzhľadom na usporiadanie jednotlivých polí dotknutého potvrdenia o doručení sa zdá, že uvedený dátum nie je dátumom pokusu o doručenie listu adresátovi, ale dňom jeho podania na pošte. Platí to o to viac, že je príliš nepravdepodobné, že by list s dátumom 3. január 2013 podaný na pošte v Bruseli (Belgicko) zaslaný do Malajzie a doručený adresátovi malajzijskou poštou bol doručený v rámci jedného dňa.
34 Po druhé v každom prípade potvrdenie o doručení predložené Radou sa viaže na adresu, ktorá nie je uvedená žalobkyňou v žalobe a potvrdzuje neúspešný pokus o doručenie, keďže malajzijská pošta uviedla, že adresát „nebol zastihnutý“.
35 Za týchto okolností je potrebné určiť, že Rade sa nepodarilo preukázať deň, v ktorom bol list z 3. januára 2013 oznámený žalobkyni.
36 Okrem toho je potrebné uviesť, že ak sa dátum 4. január 2013, uvádzaný Radou, považuje za začiatok plynutia doby na podanie žaloby, táto doba uplynula 14. marca 2013, čo znamená, že žaloba podaná ten v istý deň bola podaná v každom prípade v rámci lehoty stanovenej na tento účel.
37 Je preto potrebné zamietnuť námietku neprípustnosti vznesenú Radou.
O veci samej
38 Na podporu svojich návrhov uvádza žalobkyňa tri žalobné dôvody založené po prvé na omyle v posúdení, po druhé na porušení povinnosti odôvodnenia, porušení jej práv na obhajobu a jej práva na účinnú súdnu ochranu a po tretie na porušení zásady proporcionality.
39 Rada spochybňuje dôvodnosť žalobných dôvodov žalobkyne.
O prvom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom posúdení
40 Žalobkyňa zdôrazňuje, že prijatím reštriktívnych opatrení, ktoré sa jej týkajú, sa Rada dopustila omylu v posúdení, a napáda dôvodnosť dôvodov namierených voči nej.
41 Rada spochybňuje dôvodnosť tvrdení žalobkyne.
42 Ako tiež vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, súdne preskúmanie opatrenia, ktorým sa ukladajú reštriktívne opatrenia voči osobe alebo subjektu, vyžaduje okrem iného od súdov Európskej únie, aby zabezpečili, že sporné opatrenie je prijaté na základe dostatočne zistených skutkových okolností. Je preto potrebné overiť skutočnosti uvádzané v zhrnutí žalobných dôvodov, o ktoré sa predmetný akt opiera tak, aby súdne preskúmanie nebolo obmedzené len na abstraktné posúdenie pravdepodobnosti uvádzaných dôvodov, ale aby sa týkalo otázky, či sú tieto dôvody, alebo aspoň jeden z nich, ktorý je sám osebe dostatočný na odôvodnenie tohto aktu, podložené (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. novembra 2013, Rada/Fulmen a Mahmoudian, C‑280/12 P, Zb., EU:C:2013:775, body 58, 59 a 64 a citovanú judikatúru).
43 Na tento účel prináleží súdu Únie v rámci tohto preskúmania prípadne vyzvať príslušný orgán Únie, aby predložil informácie a dôkazy, či už dôverné alebo nie, ktoré sú relevantné pre toto preskúmanie (pozri rozsudok Rada/Fulmen a Mahmoudian, už citovaný v bode 42 vyššie, EU:C:2013:775, bod 65 a citovanú judikatúru).
44 Je totiž úlohou príslušného orgánu Únie, aby preukázal opodstatnenosť dôvodov uplatňovaných proti dotknutej osobe alebo subjektu, pričom táto osoba alebo subjekt nie je povinná predložiť dôkazy o opaku svedčiace o neexistencii ich dôvodnosti (pozri rozsudok Rada/Fulmen a Mahmoudian, už citovaný v bode 42 vyššie, EU:C:2013:775, bod 66 a citovanú judikatúru).
45 Je potrebné pripomenúť, že Rada sa vo vzťahu k žalobkyni opierala o nasledujúce dôvody:
„[First Islamic Investment Bank] (FIIB) pomáha označeným subjektom porušovať ustanovenia nariadenia EÚ o Iráne a poskytuje iránskej vláde finančnú podporu. FIIB je súčasťou Sorinet Group, ktorú vlastní a riadi Babak Zanjani. Využíva sa na prevod platieb za iránsku ropu.“
46 Po prvé sa žalobkyňa domnieva, že Rada nepreukázala, že porušila právne predpisy Únie alebo že poskytla podporu iránskej vláde. V tomto kontexte spresňuje, že ako vlastnená tadžickou spoločnosťou Arzish nie je napojená na iránsku vládu a nikdy neuskutočňovala operácie s iránskymi spoločnosťami ani operácie súvisiace s údajnými platbami spojenými s iránsku ropou.
47 V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že tak vo svojich písomnostiach ani počas ústnej časti konania Rada nepredložila konkrétne tvrdenia alebo dôkazy svedčiace o dôvodnosti dôvodov, podľa ktorých žalobkyňa pomáha tretím subjektom porušiť uplatniteľné predpisy alebo podporuje iránsku vládu formou sprostredkovateľských služieb pre platby týkajúce sa iránskej ropy. Za týchto okolností dôvody, ktorých dôvodnosť žalobkyňa namieta, nemôžu odôvodniť reštriktívne opatrenia namierené voči nej.
48 Po druhé žalobkyňa popiera, že by bola vlastnená alebo kontrolovaná údajnou Sorinet Group. V tomto kontexte Rada nepreukázala ani existenciu tejto skupiny, ani to, že by vykonávala kontrolu nad žalobkyňou.
49 Rada odpovedá, že z dôkazov priložených k vyjadreniu k žalobe jasne vyplýva, že prostredníctvom skupiny Sorinet Group žalobkyňu kontroloval pán Babak Zanjani, ktorý podporuje iránsku vládu.
50 Najprv je potrebné pripomenúť, že podľa článku 20 ods. 1 písm. c) rozhodnutia 2010/413 a článku 23 ods. 2 písm. d) nariadenia č. 267/2012 je potrebné zmraziť finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré patria osobám a subjektom poskytujúcim podporu iránskej vláde a subjektom, ktoré ich vlastnia alebo kontrolujú.
51 Rozhodnutím 2012/829 a vykonávacím rozhodnutím č. 1264/2012 bolo meno pána Zanjaniho zapísané do zoznamu uvedenom v prílohe II rozhodnutia 2010/413 a do zoznamu uvedenom v prílohe IX nariadenia č. 267/2012, najmä na základe toho, že podporoval iránsku vládu.
52 Odôvodnenie podľa ktorého žalobkyňa „je súčasťou Sorinet Group, ktorú vlastní a riadi Babak Zanjani“, odkazuje na fakt, že je vo vlastníctve alebo pod kontrolou naposledy uvedenej osoby v súlade s kritériami uvedenými v bode 50 vyššie.
53 Za týchto okolností je potrebné preskúmať dokumenty predložené Radou, ktoré sú potrebné na overenie dôkazov umožňujúcich dospieť k záveru, že žalobkyňa bola vo vlastníctve alebo pod kontrolou pána Zanjaniho v čase prijatia napadnutých opatrení.
54 Po prvé v tejto súvislosti je zo správy tadžickej tlačovej agentúry jasné, že v roku 2011 Arzish, materská spoločnosť žalobkyne, zmenila formu na banku s názvom Kont Bank Investment.
55 Po druhé podľa výňatku z internetovej stránky prešla Kont Bank Investment do vlastníctva tureckej spoločnosti Kont Kozmetik ve Diş Ticaret Limited Şirketi.
56 Po tretie z výňatku z internetovej stránky spoločnosti Kont Kozmetik ve Diş Ticaret Limited Şirketi vyplýva, že je súčasťou skupiny Kont Group, ktorá zahŕňa spoločnosti činné v oblasti turizmu a finančných služieb.
57 Po štvrté výňatok z internetovej stránky skupiny Sorinet Group jednak spresňuje, že pán Zanjani je šéfom tejto naposledy uvedenej spoločnosti, a jednak identifikuje žalobkyňu, jej materskú spoločnosť Kont Bank Investment, ako aj iných členov skupiny Kont Group ako súčasť skupiny Sorinet Group.
58 Za týchto okolností je potrebné dospieť k záveru, že dokumenty predložené Radou prinajmenšom dokazujú, že prostredníctvom spoločnosti Kont Kozmetik ve Diş Ticaret Limited Şirketi a Kont Bank Investment existuje vzťah kontroly medzi pánom Zanjanim a žalobkyňou.
59 Okrem toho v rozsahu, v akom tieto dokumenty pochádzajú z internetových stránok tlačovej agentúry a samotných dotknutých spoločností, je potrebné uznať ich dostatočnú dôkaznú silu.
60 Žalobkyňa v tejto súvislosti ďalej zdôrazňuje, že Rada nepreukázala existenciu subjektu s názvom Sorinet Group.
61 Je však potrebné konštatovať, že vo svetle dokumentov predložených Radou je sporné pomenovanie v súčasnosti verejne používané na identifikovanie rôznych spoločností kontrolovaných alebo vlastnených pánom Zanjanim. Okrem toho, hoci toto meno nekorešponduje s konkrétnou a presnou právnou štruktúrou, táto okolnosť je irelevantná, pokiaľ ide o existenciu prepojenia medzi pánom Zanjanim a žalobkyňou, ako je to jasné z bodov 53 až 59 vyššie.
62 V zmysle toho, čo bolo uvedené vyššie, je potrebné dospieť k záveru, že Rada správne dospela k záveru, že žalobkyňa bola vo vlastníctve pána Zanjaniho alebo podliehala jeho kontrole. V rozsahu, v akom vyplýva z bodov 50 až 53 vyššie, že tento dôvod je dostatočný sám osebe, aby odôvodnil reštriktívne opatrenia voči žalobkyni, je potrebné prvý žalobný dôvod zamietnuť.
O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení povinnosti odôvodnenia, práva na obhajobu žalobkyne a jej práva na účinnú súdnu ochranu
63 Žalobkyňa zdôrazňuje, že Rada porušila povinnosť odôvodnenia, jej práva na obhajobu a právo na účinnú súdnu ochranu.
64 Po prvé spresňuje, že dôvody, ktoré sa jej týkajú, sú príliš stručné na to, aby splnili povinnosť odôvodnenia, takže je nemožné určiť, či sú dotknuté reštriktívne opatrenia dôvodné. Podľa názoru žalobkyne Rada ani neuviedla osobitné situácie, v ktorých porušila platné predpisy alebo poskytla pomoc iránskej vláde, a ani nešpecifikovala povahu jej údajného prepojenia so skupinou Sorinet Group.
65 Po druhé napriek jej výslovným žiadostiam žalobkyňa nezískala od Rady dôkazy alebo dokumenty podporujúce tvrdenia voči nej.
66 Po tretie vyššie uvedené porušenia obsahujú aj porušenie jej práva na účinnú súdnu ochranu.
67 Rada spochybňuje dôvodnosť žalobných dôvodov žalobkyne, hoci pripúšťa, že žiadosť o prístup k spisu sa prejednáva.
68 Najprv je potrebné pripomenúť, že žalobný dôvod žalobkyne, podľa ktorého Rada porušila jej právo na účinnú súdnu ochranu, nepreukázali osobitné dokumenty, ale sa zakladá iba na tvrdeniach podaných v kontexte iných žalobných dôvodov. Za týchto okolností nie je potrebné samostatne preskúmať dôvod založený na porušení práva na účinnú súdnu ochranu.
69 Po prvé, pokiaľ ide o povinnosť odôvodnenia, podľa ustálenej judikatúry vyplýva povinnosť odôvodnenia aktu spôsobujúceho ujmu zo zásady dodržiavania práva na obhajobu a cieľom je jednak poskytnúť dotknutej osobe dostatočné informácie na to, aby zistila, či je akt dôvodný, prípadne či má vadu, ktorá by umožnila napadnúť jeho platnosť na súde Únie, a jednak umožniť tomuto súdu vykonať preskúmanie zákonnosti tohto aktu (pozri rozsudok z 15. novembra 2012, Rada/Bamba, C‑417/11 P, Zb., EU:C:2012:718, bod 49 a citovanú judikatúru).
70 Z odôvodnenia vyžadovaného podľa článku 296 ZFEÚ musia jasne a jednoznačne vyplývať úvahy inštitúcie, ktorá akt prijala, aby sa umožnilo dotknutej osobe pochopiť dôvody prijatých opatrení a príslušnému súdu preskúmať tieto opatrenia (pozri rozsudok Rada/Bamba, už citovaný v bode 69 vyššie, EU:C:2012:718, bod 50 a citovanú judikatúru).
71 Pokiaľ dotknutá osoba nemá právo na vypočutie pred prijatím prvotného rozhodnutia o zmrazení finančných prostriedkov, dodržanie povinnosti odôvodnenia je ešte dôležitejšie vzhľadom na to, že táto povinnosť predstavuje jedinú záruku, ktorá dotknutej osobe umožňuje aspoň po prijatí tohto opatrenia účinne uplatniť prostriedky nápravy, ktoré má k dispozícii, aby napadla zákonnosť uvedeného rozhodnutia (pozri rozsudok Rada/Bamba, už citovaný v bode 69 vyššie, EU:C:2012:718, bod 51 a citovanú judikatúru).
72 Odôvodnenie aktu Rady, ktorým sa ukladá opatrenie zmrazenia finančných prostriedkov, musí teda vymedziť presné a konkrétne dôvody, pre ktoré sa Rada v rámci svojej diskrečnej právomoci pri posúdení domnieva, že také opatrenie sa má vzťahovať na dotknutú osobu (pozri rozsudok Rada/Bamba, už citovaný v bode 69 vyššie, EU:C:2012:718, bod 52 a citovanú judikatúru).
73 Odôvodnenie vyžadované článkom 296 ZFEÚ sa však musí prispôsobiť povahe sporného aktu a kontextu, v ktorom bol prijatý. Požiadavka odôvodnenia sa musí hodnotiť vzhľadom na okolnosti daného prípadu, najmä na obsah aktu, charakter uvádzaných dôvodov a záujem, ktorý môžu mať na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt určený, alebo ďalšie osoby priamo a osobne dotknuté takýmto aktom. Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie špecifikovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, keďže otázka dostatočnosti odôvodnenia sa musí posudzovať nielen s ohľadom na jeho znenie, ale aj s ohľadom na jeho kontext a na všetky právne predpisy, ktoré upravujú dotknutú oblasť (pozri rozsudok Rada/Bamba, už citovaný v bode 69 vyššie, EU:C:2012:718, bod 53 a citovanú judikatúru).
74 Konkrétne akt spôsobujúci ujmu je dostatočne odôvodnený vtedy, pokiaľ bol prijatý v kontexte, ktorý bol dotknutej osobe známy a ktorý jej umožňuje pochopiť dosah opatrenia, ktoré bolo vo vzťahu k nej prijaté (pozri rozsudok Rada/Bamba, už citovaný v bode 69 vyššie, EU:C:2012:718, bod 54 a citovanú judikatúru).
75 V prejednávanom prípade je potrebné pripomenúť, že Rada použila voči žalobkyni nasledujúce odôvodnenie:
„[First Islamic Investment Banka] (FIIB) pomáha označeným subjektom porušovať ustanovenia nariadenia EÚ o Iráne a poskytuje iránskej vláde finančnú podporu. FIIB je súčasťou Sorinet Group, ktorú vlastní a riadi Babak Zanjani. Využíva sa na prevod platieb za iránsku ropu.“
76 Je taktiež rovnako potrebné pripomenúť, že v bode 47 vyššie bolo uvedené, že dôvody, podľa ktorých žalobkyňa pomáha tretím subjektom porušiť uplatniteľné predpisy alebo podporuje iránsku vládu, alebo poskytuje sprostredkovateľské služby pre platby týkajúce sa iránskej ropy, nemôžu odôvodniť reštriktívne opatrenia namierené voči nej. Za týchto okolností nie je potrebné overiť, či Rada dodržala povinnosť odôvodnenia, pokiaľ ide o tieto tvrdenia.
77 Pokiaľ ide o dôvod týkajúci sa prepojenia medzi žalobkyňou a pánom Zanjanim, je poskytnuté odôvodnenie dostatočné, pretože Rada identifikovala skupinu, prostredníctvom ktorej má byť žalobkyňa vlastnená alebo kontrolovaná. Ako vyplýva z tvrdení žalobkyne uvedených v rámci prvého dôvodu, žalobkyňa bola spôsobilá namietať dôvodnosť týchto tvrdení spochybnením existencie skupiny Sorinet Group a tvrdením, že bola vo vlastníctve tadžickej spoločnosti. Taktiež Všeobecný súd bol spôsobilý rozhodnúť o dôvodnosti tohto žalobného dôvodu.
78 Následne je potrebné zamietnuť dôvod založený na porušení povinnosti odôvodnenia v rozsahu, v akom ide o dôvod týkajúci sa prepojenia medzi žalobkyňou a pánom Zanjanim.
79 Po druhé, pokiaľ ide o prístup k spisu, je potrebné pripomenúť, že ak sa poskytli dostatočne konkrétne informácie umožňujúce dotknutému subjektu účinne predniesť svoje stanovisko ku skutočnostiam zohľadneným v jeho neprospech Radou, zásada dodržania práva na obhajobu neznamená povinnosť Rady umožniť z vlastného podnetu prístup k dokumentom obsiahnutým v jej spise. Rada je povinná umožniť prístup k všetkým administratívnym dokumentom týkajúcim sa predmetného opatrenia, ktoré nemajú dôvernú povahu, iba na žiadosť dotknutého subjektu (pozri rozsudok zo 6. septembra 2013, Bank Melli Iran/Rada, T‑35/10 a T‑7/11, Zb., EU:T:2013:397, bod 84 a citovanú judikatúru).
80 V tejto súvislosti je pri neexistencii presnej lehoty stanovenej uplatniteľnou právnou úpravou Rada povinná poskytnúť prístup k predmetným dokumentom v rozumnej lehote (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. septembra 2013, Bank Kargoshaei a i./Rada, T‑8/11, EU:T:2013:470, bod 93). Pri posudzovaní primeranosti uplynutej lehoty je potrebné zohľadniť skutočnosť, že v rozsahu, v akom dotknutá osoba alebo subjekt nemajú právo na vypočutie pred prijatím prvotného rozhodnutia o zapísaní ich mien do zoznamu osôb a subjektov dotknutých reštriktívnymi opatreniami, predstavuje prístup k spisu uvádzaný v bode 79 vyššie jej prvú možnosť oboznámiť sa s dokumentmi používanými Radou na podporu tohto zápisu a má osobitný význam pre jej obhajobu.
81 V prejednávanom prípade žalobkyňa podala žiadosť o prístup k spisu 25. februára 2013.
82 Rada pripojila k svojmu vyjadreniu k žalobe, ktoré podala 4. júna 2013, dokumenty týkajúce sa prepojenia medzi žalobkyňou a pánom Zanjanim, ktoré boli zaslané žalobkyni v rámci prejednávaného konania. Rada však netvrdí, že zaslanie týchto dokumentov predstavuje odpoveď na žiadosť žalobkyne o prístup k jej spisu. Podobne list Rady zo 14. marca 2014 predstavuje odpoveď na žiadosť žalobkyne o opätovné preskúmanie, ale nie na jej žiadosť o prístup k spisu.
83 Vo svetle odpovede Rady na ústnu otázku Všeobecného súdu je potrebné zohľadniť, že Rada neodpovedala na žiadosť žalobkyne o prístup k spisu v čase pojednávania 10. decembra 2014, čo je viac než 19 mesiacov po tom, čo bola podaná. Za týchto okolností je potrebné dospieť k záveru, že v tejto súvislosti Rada porušila právo žalobkyne na obhajobu.
84 Pokiaľ ide o dôsledky tohto porušenia, je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry absencia oznámenia alebo oneskorené oznámenie dokumentu, o ktorý sa Rada opierala pri prijatí alebo zachovaní reštriktívnych opatrení voči určitému subjektu, predstavuje porušenie práva na obhajobu, ktoré by odôvodňovalo zrušenie skôr prijatých aktov, len vtedy, ak by sa preukázalo, že dotknuté reštriktívne opatrenia by nemohli byť v súlade s právom prijaté alebo zachované, ak by oneskorene oznámený dokument bol vylúčený ako priťažujúci dôkaz [rozsudky Bank Melli Iran/Rada, už citovaný v bode 79 vyššie, EU:T:2013:397, bod 100, a zo 6. septembra 2013, Persia International Bank/Rada, T‑493/10, Zb. (Výňatky), EU:T:2013:398, bod 85].
85 V prejednávanom prípade sa prijatie rozhodnutia 2012/829 a vykonávacieho opatrenia č. 1264/2012 nezakladá na žiadnom inom dokumente oznámenom žalobkyni v rozumnej lehote po ich prijatí. Preto neexistencia prístupu k spisu znamená, že je potrebné zrušiť rozhodnutie 2012/829 a vykonávacie nariadenie č. 1264/2012.
86 Na druhej strane prijatiu rozhodnutia o zachovaní opatrení predchádzalo zaslanie dokumentov priložených k vyjadreniu k žalobe žalobkyni, týkajúcich sa prepojenia medzi žalobkyňou a pánom Zanjanim. Ako vyplýva z bodov 48 až 62 vyššie, tieto doklady dostatočne právne zakladajú dôvodnosť dôvodu, ktorý je dostatočný sám osebe, aby odôvodnil reštriktívne opatrenia voči žalobkyni.
87 Preto porušenie práva žalobkyne na prístup k spisu neodôvodňuje zrušenie rozhodnutia o zachovaní opatrení.
88 Vo svetle toho, čo bolo uvedené vyššie, je potrebné vyhovieť druhému žalobnému dôvodu, pokiaľ sa týka rozhodnutia 2012/829 a vykonávacieho rozhodnutia č. 1264/2012, a zamietnuť ho, pokiaľ sa týka rozhodnutia o zachovaní opatrení.
O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady proporcionality
89 Žalobkyňa tvrdí, že reštriktívne opatrenia namierené voči nej porušujú zásadu proporcionality. Po prvé uvádza v tejto súvislosti rozsudok z 3. septembra 2008, Kadi a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia (C‑402/05 P a C‑415/05 P, Zb., EU:C:2008:461), z ktorého vyplýva, že porušenie tejto zásady vyplýva z porušenia jej procesných práv uvádzaných v druhom žalobnom dôvode.
90 Po druhé reštriktívne opatrenia mali závažný dopad na činnosti a povesť žalobkyne, keďže jej bránili vykonávať hospodársku činnosť, spôsobujúc jej ujmu. Takéto následky boli neprimerané, keďže neexistuje žiadne rozumné prepojenie medzi spornými opatreniami a cieľom sledovaným Radou, keďže Rada neidentifikovala a ani neurčila žiadnu nezákonnú transakciu, do ktorej by bola žalobkyňa zapojená.
91 Rada spochybňuje dôvodnosť tvrdenia žalobkyne.
92 Najprv je potrebné zdôrazniť, že v rozsahu, v akom rozhodnutie 2012/829 a vykonávacie rozhodnutie č. 1264/2012 boli zrušené v rámci druhého žalobného dôvodu, je potrebné preskúmať tento žalobný dôvod iba v rozsahu, v akom sa týka rozhodnutia o zachovaní opatrení.
93 Pokiaľ ide v tejto súvislosti o prvé tvrdenie žalobkyne, z bodov 84, 86 a 87 vyššie vyplýva, že porušenie práva na prístup k spisu uvádzané Všeobecným súdom neodôvodňuje zrušenie rozhodnutia o zachovaní opatrení. Za týchto okolností nemôže tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého porušenie jej procesných práv nesie so sebou aj porušenie zásady proporcionality, nakoniec viesť k zrušeniu tohto rozhodnutia.
94 Pokiaľ ide o druhé tvrdenie žalobkyne, treba pripomenúť, že v zmysle zásady proporcionality, ktorá predstavuje jednu zo všeobecných zásad práva Únie, zákonnosť zákazu hospodárskej činnosti je podriadená podmienke, že opatrenia zákazu musia byť primerané a potrebné na uskutočnenie legitímnych cieľov sledovaných predmetnou právnou úpravou, pričom pokiaľ sa ponúka výber medzi viacerými primeranými opatreniami, je potrebné prikloniť sa k najmenej obmedzujúcemu opatreniu a spôsobené ťažkosti nesmú byť neprimerané vo vzťahu k sledovaným cieľom (pozri rozsudok Bank Melli Iran/Rada, už citovaný v bode 79 vyššie, EU:T:2013:397, bod 179 a citovanú judikatúru).
95 V prejednávanom prípade na jednej strane z preskúmania vykonaného v bodoch 48 až 62 vyššie jasne vyplýva, že Rada správne dospela k záveru, že žalobkyňa podliehala kontrole pána Zanjaniho, ktorý bol sám uznaný za osobu poskytujúcu pomoc iránskej vláde. Za týchto okolností korešponduje prijatie reštriktívnych opatrení namierených voči žalobkyni s cieľmi sledovanými Radou, teda pozbaviť iránsku vládu jej zdrojov príjmov, aby ju bolo možné donútiť skončiť so šírením jadrových zbraní v dôsledku nedostatku finančných zdrojov.
96 Na druhej strane, hoci žalobkyňa tvrdí, že opatrenia mali závažný dopad na jej činnosti a povesť, keďže jej bránili vykonávať hospodársku činnosť, nepredložila konkrétne dôkazy o reštrikciách alebo ujme, ktoré jej spôsobili. Existencia závažnej ujmy je nepravdepodobná, keďže žalobkyňa je jediný akcionár v tadžickej spoločnosti a podľa vlastných slov sa orientuje na investičné projekty v Malajzii.
97 V každom prípade nie je možné vylúčiť, že právo žalobkyne vlastniť majetok a jej sloboda vykonávať ekonomickú činnosť sú do určitej miery obmedzené predmetnými reštriktívnymi opatreniami, keďže nemôže disponovať svojimi finančnými prostriedkami, ktoré sa môžu nachádzať na území Únie alebo sú v držbe jej štátnych príslušníkov, ani zasielať svoje finančné prostriedky do Únie, iba ak by mala osobitné povolenie. Podobne reštriktívne opatrenia týkajúce sa žalobkyne môžu v závislosti od okolností vyvolať u klientov a obchodných partnerov určitú nedôveru.
98 Z judikatúry však vyplýva, že základné práva, ktorých sa žalobkyňa dovoláva, a síce právo vlastniť majetok a právo na výkon hospodárskej činnosti, nie sú absolútnymi právami a ich výkon môže podliehať obmedzeniam, ktoré sú odôvodnené cieľmi všeobecného záujmu Únie. Každé hospodárske alebo finančné reštriktívne opatrenie už na základe svojej definície zahŕňa účinky, ktoré zasahujú do vlastníckeho práva a slobodného výkonu povolania, čím spôsobuje ujmu účastníkom, ktorých zodpovednosť, pokiaľ ide o situáciu, ktorá viedla k prijatiu dotknutých opatrení, nebola preukázaná. Dôležitosť cieľov, ktoré sleduje dotknutá právna úprava, môže odôvodniť hoci aj značné negatívne dôsledky pre určité hospodárske subjekty (pozri rozsudok z 9. júla 2009, Melli Bank/Rada, T‑246/08 a T‑332/08, Zb., EU:T:2009:266, bod 111 a citovanú judikatúru).
99 V prejednávanom prípade keďže primárny význam má zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti, problémy spôsobené žalobkyni nie sú neprimerané sledovaným cieľom. V prejednávanom prípade ide o taký prípad o to viac, že obmedzenia sa týkajú jednak iba časti aktív žalobkyne a jednak rozhodnutie 2010/413 a nariadenie č. 267/2012 stanovujú určité výnimky, ktoré umožňujú subjektom dotknutým opatreniami na zmrazenie finančných prostriedkov čeliť základným výdavkom.
100 Za týchto okolností treba tretí žalobný dôvod zamietnuť.
101 V zmysle toho, čo bolo uvedené vyššie, je potrebné jednak zrušiť rozhodnutie 2012/829 a vykonávacie nariadenie č. 1264/2012 a jednak zamietnuť žalobu v rozsahu, v akom smeruje voči rozhodnutiu o ponechaní opatrení.
102 Okrem toho je potrebné uviesť, že rozhodnutie o ponechaní opatrení nie je obyčajný deklaratórny akt, ale predstavuje autonómne rozhodnutie prijaté Radou na záver pravidelného preskúmania upraveného v článku 26 ods. 3 rozhodnutia 2010/413 a v článku 46 ods. 6 nariadenia č. 267/2012. Za týchto okolností, hoci zrušenie rozhodnutia 2012/829 a vykonávacieho nariadenia č. 1264/2012 znamená vyškrtnutie zápisu mena žalobkyne do zoznamu, ktorý sa nachádza v prílohe II rozhodnutia 2010/413 a do zoznamu, ktorý sa nachádza v prílohe IX nariadenia č. 267/2012 pre obdobie predchádzajúce prijatiu rozhodnutia o ponechaní opatrení, nie je však spôsobilé spochybniť zákonnosť tohto zápisu pre obdobie po prijatí rozhodnutia.
O trovách
103 Podľa článku 134 ods. 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, ak mali účastníci konania úspech len v časti predmetu konania, každý z nich znáša svoje vlastné trovy konania. Ak sa to však zdá oprávnené vzhľadom na okolnosti prípadu, Všeobecný súd môže rozhodnúť, že účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť časť trov konania druhého účastníka konania. Za daných okolností je opodstatnené rozhodnúť, že každý účastník konania znáša polovicu svojich vlastných trov konania a je povinný nahradiť polovicu trov konania vynaložených druhým účastníkom konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Zrušujú sa, v rozsahu, v akom sa týkajú First Islamic Investment Bank Ltd:
– bod I prílohy rozhodnutia Rady 2012/829/SZBP z 21. decembra 2012, ktorým sa mení rozhodnutie 2010/413/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Iránu,
– bod I prílohy vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 1264/2012 z 21. decembra 2012, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EÚ) č. 267/2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu.
2. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.
3. First Islamic Investment Bank znáša polovicu svojich trov konania a je povinná nahradiť polovicu trov konania, ktoré vznikli Rade Európskej únie. Rada znáša polovicu svojich vlastných trov konania a je povinná nahradiť polovicu trov, ktoré vznikli First Islamic Investment Bank.
Kanninen | Pelikánová | Buttigieg |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 22. septembra 2015.
Podpisy