Predbežné znenie
ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (siedma komora)
z 18. apríla 2024 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty (DPH) – Smernica 2006/112/ES – Pôsobnosť – Ekonomická činnosť – Poskytovanie služieb – Článok 135 – Oslobodenie od dane pri iných činnostiach – Transakcie súvisiace s poskytovaním úverov – Predaj založených vecí na dražbe – Jediné plnenie – Odlišné a nezávislé plnenia – Hlavná alebo vedľajšia povaha plnenia“
Vo veci C‑89/23,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Supremo Tribunal Administrativo (Najvyšší správny súd, Portugalsko) z 25. januára 2023 a doručený Súdnemu dvoru 16. februára 2023, ktorý súvisí s konaním:
Companhia União de Crédito Popular SA
proti
Autoridade Tributária e Aduaneira,
SÚDNY DVOR (siedma komora),
v zložení: predseda siedmej komory F. Biltgen, sudcovia N. Wahl a M. L. Arastey Sahún (spravodajkyňa),
generálna advokátka: J. Kokott,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– portugalská vláda, v zastúpení: P. Barros da Costa, R. Campos Laires a A. Rodrigues, splnomocnení zástupcovia,
– Európska komisia, v zastúpení: M. Afonso a M. Herold, splnomocnení zástupcovia,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálnej advokátky, že vec bude prejednaná bez jej návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 135 ods. 1 písm. b) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1, ďalej len „smernica o DPH“).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Companhia União de Crédito Popular SA (ďalej len „CUCP“) a Autoridade Tributária e Aduaneira (Daňový a colný úrad, Portugalsko) vo veci zaplatenia dane z pridanej hodnoty (DPH) z transakcií týkajúcich sa predaja založených vecí na dražbe v rámci pôžičky zabezpečenej záložným právom.
Právny rámec
Právo Únie
3 Podľa článku 1 ods. 2 druhého pododseku smernice o DPH:
„Na každú transakciu sa uplatní DPH vypočítaná z ceny tovaru alebo služieb podľa sadzby platnej pre tento tovar alebo služby po odpočítaní sumy DPH, ktorou boli priamo zaťažené rôzne nákladové prvky.“
4 Článok 2 ods. 1 písm. a) a c) tejto smernice stanovuje:
„DPH podliehajú tieto transakcie:
a) dodanie tovaru za protihodnotu na území členského štátu zdaniteľnou osobou, ktorá koná ako taká;
…
c) poskytovanie služieb za protihodnotu na území členského štátu zdaniteľnou osobou, ktorá koná ako taká.“
5 Článok 73 uvedenej smernice stanovuje:
„V prípade dodania tovaru a poskytovania služieb, ktoré nie sú uvedené v článkoch 74 až 77, zahŕňa základ dane všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú získal alebo má získať dodávateľ alebo poskytovateľ za tieto transakcie od odberateľa alebo od tretej strany vrátane dotácií priamo spojených s cenou týchto transakcií.“
6 Článok 78 tej istej smernice uvádza:
„Do základu dane sa zahŕňajú aj tieto zložky:
a) dane, clá, odvody a poplatky s výnimkou samotnej DPH,
b) súvisiace výdavky ako napríklad provízia, náklady na balenie, náklady na prepravu a náklady poistenia, ktoré dodávateľ účtuje odberateľovi.
Na účely prvého odseku písm. b) môžu členské štáty považovať za súvisiace výdavky tie, ktoré podliehajú samostatnej dohode.“
7 Podľa článku 135 ods. 1 písm. b) smernice o DPH:
„Členské štáty oslobodia od dane tieto transakcie:
…
b) poskytovanie a dojednávanie úverov a správa úverov osobou, ktorá ich poskytla.“
Portugalské právo
Občiansky zákonník
8 Článok 666 ods. 1 Código Civil (Občiansky zákonník) stanovuje:
„Záložným právom vzniká záložnému veriteľovi prednostné právo na uspokojenie jeho pohľadávky a prípadne úrokov pred ostatnými veriteľmi, a to vo výške hodnoty určitej hnuteľnej veci alebo hodnoty pohľadávok alebo iných práv, ktoré nie sú predmetom hypotekárneho záložného práva, patriacich dlžníkovi alebo tretej osobe.“
9 Podľa článku 1142 tohto zákonníka:
„Zmluvou o pôžičke prenecháva jedna zo zmluvných strán druhej zmluvnej strane peniaze alebo inú zastupiteľnú vec, pričom druhá zmluvná strana je povinná vrátiť vec rovnakého druhu a kvality.“
10 Článok 1150 uvedeného zákonníka stanovuje:
„Veriteľ môže odstúpiť od zmluvy, ak dlžník neuhradí úroky v lehote splatnosti.“
Zákon o DPH
11 Článok 1 ods. 1 písm. a) Código do Imposto sobre o Valor Acrescentado (zákon o dani z pridanej hodnoty) v znení uplatniteľnom v čase skutkových okolností vo veci samej (ďalej len „zákon o DPH“) stanovuje:
„Dani z pridanej hodnoty podliehajú:
a) dodanie tovaru a poskytovanie služieb za protihodnotu na území členského štátu zdaniteľnou osobou, ktorá koná ako taká.“
12 Článok 9 bod 27 písm. a) a b) tohto zákona stanovuje:
„Od dane sú oslobodené:
…
27. nasledujúce transakcie:
a) poskytovanie a dojednávanie úverov v akejkoľvek forme vrátane operácií diskontu a rediskontu, ako aj ich správa alebo riadenie osobou, ktorá ich poskytla;
b) dojednávanie a poskytovanie záruk, garancií a iných zábezpek, ako aj správa alebo riadenie úverových záruk osobou, ktorá ich poskytla.“
13 Článok 16 uvedeného zákona znie:
„1. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odsekov 2 a 10, základ dane pri dodaní tovaru a poskytovaní služieb, ktoré podliehajú dani, zodpovedá hodnote protiplnenia, ktoré bolo získané alebo sa má získať od nadobúdateľa, príjemcu alebo od tretej osoby.
…
5. Základ dane pri zdaniteľných prevodoch tovarov a poskytovaní služieb zahŕňa:
a) dane, clá, poplatky a iné daňové opatrenia s výnimkou samotnej dane z pridanej hodnoty;
b) na účet zákazníka účtované vedľajšie výdavky, ako sú výdavky na provízie, balenie, prepravu, poistenie a reklamu.
…“
Zákonný dekrét č. 365/99
14 Článok 1 ods. 2 Decreto‑Lei n.o 365/99, estabelece o regime jurídico do acesso, do exercício e da fiscalização da actividade de prestamista (zákonný dekrét č. 365/99, ktorým sa stanovuje právny režim začatia, výkonu a kontroly činnosti poskytovateľa pôžičiek zabezpečených záložným právom) zo 17. septembra 1999 v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti vo veci samej (ďalej len „zákonný dekrét č. 365/99“) stanovuje:
„Za činnosť záložného veriteľa sa považuje poskytovanie pôžičiek zabezpečených záložným právom fyzickou alebo právnickou osobou.“
15 Článok 18 ods. 1 tohto zákonného dekrétu stanovuje:
„Uvoľnenie založenej veci je podmienené predchádzajúcim zaplatením dlžnej istiny, úrokov a zákonných provízií.“
16 Podľa článku 20 ods. 1 uvedeného zákonného dekrétu:
„V prípade omeškania dlhšieho ako tri mesiace možno založenú vec predať formou predkladania ponúk v zapečatenej obálke, na dražbe alebo priamym predajom subjektom, ktorým zákon priznáva právo nadobúdať určité veci.“
17 Článok 23 toho istého zákonného dekrétu stanovuje:
„1. Dražba sa uskutoční v deň a v čase, ktoré sú uvedené v oznámení o predaji, za prítomnosti zástupcu civilnej správy.
2. Založenú vec získa záujemca, ktorý urobí najvyššiu ponuku, pričom sa zohľadní kaucia v príslušnej hodnote.
3. V prípade neexistencie akejkoľvek ponuky na kúpu sú predmetné veci vyhradené na inú dražbu alebo neverejný predaj.“
18 Článok 25 zákonného dekrétu č. 365/99 znie:
„Z dražobnej ceny sa hradí provízia vo výške 11 % v prospech veriteľa.“
Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka
19 CUCP je spoločnosť založená podľa portugalského práva, ktorá vykonáva činnosť záložného veriteľa spočívajúcu v poskytovaní pôžičiek zabezpečených záložným právom k hnuteľnej veci. Táto činnosť je oslobodená od DPH podľa článku 9 bodu 27 písm. a) zákona o DPH, ktorý sa týka transakcií poskytovania a dojednávania úverov.
20 Ak dlžníci nezískajú späť založenú vec alebo ak sú v omeškaní viac ako tri mesiace so splatením požičanej sumy alebo so zaplatením príslušných úrokov, CUCP predá túto založenú vec na dražbe. Pri tejto príležitosti získa províziu z predaja na základe článku 25 zákonného dekrétu č. 365/99, ktorá sa účtuje dlžníkovi. Výška tejto provízie sa v súlade s týmto ustanovením rovná 11 % dražobnej ceny veci.
21 V rámci daňovej kontroly týkajúcej sa rokov 2010 a 2011 Daňový a colný orgán na jednej strane konštatoval, že CUCP neodvádzala DPH z provízií z predaja.
22 Na druhej strane konštatoval, že tieto provízie nepredstavujú odmenu za plnenie, ktoré je vo vzťahu k zmluve o pôžičke zabezpečenej záložným právom vedľajším plnením, ale odmenu za transakciu nezávislú od poskytnutia tejto pôžičky, a preto sa na ne nemôže vzťahovať oslobodenie od dane stanovené v článku 9 bode 27 písm. a) zákona o DPH.
23 Daňový a colný orgán preto zdanil uvedené provízie bežnou sadzbou DPH, a v dôsledku toho vykonal zodpovedajúce opravy výšky DPH splatnej zo strany spoločnosti CUCP za roky 2010 a 2011, a to vo výške 107 124,33 eura a 201 419,52 eura.
24 Dňa 6. mája 2013 tieto opravy potvrdil.
25 Rozhodnutiami z 30. mája 2014 a z 10. decembra 2014 Daňový a colný orgán zamietol v rámci autoremedúry návrh, ktorý podala CUCP, ako aj odvolanie tejto spoločnosti podané na nadriadený orgán, najmä z dôvodu, že predaj založených vecí na dražbe nepredstavuje prostriedok lepšieho využitia hlavného plnenia veriteľa, konkrétne pôžičky zabezpečenej záložným právom, ale je cieľom sám osebe. Tento predaj vzhľadom na judikatúru vyplývajúcu z rozsudku z 21. februára 2008, Part Service (C‑425/06, EU:C:2008:108), nemožno považovať za vedľajšie plnenie k tomuto hlavnému plneniu. Okrem toho uvedený predaj na dražbe je jednoduchým mechanizmom vymáhania pohľadávok od dlžníkov, ktorý veriteľovi umožňuje uspokojiť svoju pohľadávku prostredníctvom záruky poskytnutej pri uzavretí zmluvy o pôžičke zabezpečenej záložným právom, a nie je súčasťou tejto zmluvy.
26 Dňa 30. apríla 2015 CUCP podala žalobu na Tribunal Administrativo e Fiscal do Porto (Správny a daňový súd Porto, Portugalsko), ktorý ju zamietol. Táto spoločnosť následne podala odvolanie na Supremo Tribunal Administrativo (Najvyšší správny súd, Portugalsko), ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.
27 Na tomto poslednom uvedenom súde CUCP na jednej strane tvrdí, že organizáciu dražby nemožno oddeliť od pôžičky zabezpečenej záložným právom, ktorej poskytnutie je oslobodené od DPH. Na druhej strane tvrdí, že provízia z predaja, ktorej sadzba je stanovená zákonodarcom, nie je protiplnením za poskytnutie služieb, ale má povahu poplatku.
28 Vnútroštátny súd hneď na úvod poznamenáva, že cieľom provízie z predaja stanovenej v článku 25 zákonného dekrétu č. 365/99 je odškodniť veriteľa za organizáciu a vykonanie predajov založených vecí, ktoré sú mu zverené, na dražbe. Domnieva sa preto, že táto provízia z predaja, ktorá nie je protihodnotou za poskytovanie verejnej služby, nemá povahu poplatku.
29 Pokiaľ ide o otázku, či má dražba vo vzťahu k zmluve o pôžičke zabezpečenej záložným právom vedľajšiu povahu, tento súd sa vzhľadom na judikatúru vyplývajúcu z rozsudku zo 4. marca 2021, Frenetikexito (C‑581/19, EU:C:2021:167), domnieva, že služby spočívajúce v predaji založených veci na dražbe nie sú súčasťou služieb poskytovania úverov, a teda s nimi netvoria jedinú transakciu.
30 Služba spočívajúca v poskytovaní úverov by totiž mohla byť zabezpečená bez akéhokoľvek obmedzenia, aj keby bola predajom založených vecí poverená tretia osoba. Okrem toho zmluva o pôžičke zabezpečenej záložným právom z vecného ani formálneho hľadiska nezávisí od subjektu, ktorý predáva založené veci v prípade nesplnenia tejto zmluvy.
31 Vnútroštátny súd však uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že vnútroštátna právna úprava upravuje predaj založených vecí v dražbe a stanovuje, že túto dražbu vykonáva záložný veriteľ, nie je vylúčené, že túto činnosť možno považovať za vedľajšie plnenie k poskytnutiu pôžičky zabezpečenej záložným právom.
32 Za týchto podmienok Supremo Tribunal Administrativo (Najvyšší správny súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Možno predaj založených vecí (článok 19 a nasl. zákonného dekrétu [č. 365/99]) v prípade neuhradenia platieb dlžníkom v súlade so zákonnými podmienkami považovať za vedľajšie plnenie k službám poskytovaným veriteľom (činnosť poskytovania pôžičiek zabezpečených záložným právom) na účely určenia, či sa na províziu vo výške 11 %, ktorú [článok 25 zákonného dekrétu č. 365/99] priznáva veriteľovi za predaj založených vecí, môže vzťahovať oslobodenie od dane stanovené v článku 135 ods. 1 písm. b) smernice [o DPH] [ktorý zodpovedá článku 9 ods. 27 písm. a) zákona o (DPH)]?“
O prejudiciálnej otázke
33 Svojou jedinou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 135 ods. 1 písm. b) smernice o DPH vykladať v tom zmysle, že plnenia spočívajúce v organizácii predaja založených vecí na dražbe majú vo vzťahu k hlavným plneniam spočívajúcim v poskytovaní úverov zabezpečených záložným právom v zmysle tohto ustanovenia vedľajšiu povahu, takže tieto služby podliehajú v oblasti DPH rovnakému daňovému režimu ako tieto hlavné plnenia.
34 Podľa ustálenej judikatúry platí, že ak súbor prvkov a úkonov tvorí jedinú transakciu, potom je opodstatnené vziať do úvahy všetky okolnosti, za ktorých sa táto transakcia vykonáva, s cieľom určiť, či uvedená transakcia predstavuje na účely DPH dve alebo viaceré odlišné plnenia, alebo jediné plnenie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. apríla 2023, Dyrektor Krajowej Informacji Skarbowej, C‑282/22, EU:C:2023:312, bod 27 a citovanú judikatúru).
35 Hoci z článku 1 ods. 2 druhého pododseku smernice o DPH vyplýva, že každá transakcia sa má obvykle považovať za odlišnú a nezávislú, transakcia pozostávajúca z hospodárskeho hľadiska z jediného plnenia nesmie byť predovšetkým umelo členená, aby sa nezmenila funkčnosť systému DPH. O jediné plnenie ide preto vtedy, keď sú dva alebo viaceré prvky či úkony poskytnuté zdaniteľnou osobou zákazníkovi spolu tak úzko spojené, že objektívne tvoria jedno neoddeliteľné hospodárske plnenie, ktorého rozdelenie by bolo neprirodzené (rozsudok z 20. apríla 2023, Dyrektor Krajowej Informacji Skarbowej, C‑282/22, EU:C:2023:312, bod 28 a citovaná judikatúra).
36 Okrem toho viaceré formálne odlišné plnenia, ktoré môžu byť poskytnuté oddelene, a tak osobitne viesť buď k zdaneniu, alebo k oslobodeniu od dane, sa musia za určitých okolností, ak nie sú nezávislé, považovať za jedinú transakciu (rozsudok z 20. apríla 2023, Dyrektor Krajowej Informacji Skarbowej, C‑282/22, EU:C:2023:312, bod 29 a citovaná judikatúra).
37 O takýto prípad ide najmä vtedy, ak sa jeden alebo viaceré prvky musia považovať za hlavné plnenie, pričom iné prvky sa naopak majú považovať za vedľajšie plnenie alebo viacero vedľajších plnení, na ktoré sa vzťahuje rovnaký daňový režim ako na hlavné plnenie. V tejto súvislosti je kritériom, ktoré treba zohľadniť, neexistencia samostatného účelu plnenia z pohľadu priemerného spotrebiteľa. Plnenie sa má teda považovať za vedľajšie vo vzťahu k hlavnému plneniu, ak samo osebe nie je pre zákazníkov cieľom, ale je len prostriedkom na lepšie využitie hlavného plnenia (pozri v tomto zmysle rozsudky z 20. apríla 2023, Dyrektor Krajowej Informacji Skarbowej, C‑282/22, EU:C:2023:312, bod 30, a z 5. októbra 2023, Deco Proteste – Editores, C‑505/22, EU:C:2023:731, bod 23, ako aj citovanú judikatúru).
38 V rámci spolupráce zavedenej na základe článku 267 ZFEÚ prináleží vnútroštátnym súdom určiť, či za okolností konkrétneho prípadu predstavuje dotknuté plnenie jediné plnenie, a v tejto súvislosti posúdiť všetky skutkové okolnosti (rozsudok z 20. apríla 2023, Dyrektor Krajowej Informacji Skarbowej, C‑282/22, EU:C:2023:312, bod 31 a citovaná judikatúra). Je však povinnosťou Súdneho dvora poskytnúť uvedeným súdom všetky prvky výkladu týkajúce sa práva Únie, ktoré môžu byť užitočné na účely rozhodnutia vo veciach, ktoré prejednávajú (rozsudok zo 17. decembra 2020, Franck, C‑801/19, EU:C:2020:1049, bod 27 a citovaná judikatúra).
39 Spor vo veci samej sa týka predaja založených vecí na dražbe v rámci zmluvy o pôžičke zabezpečenej záložným právom v prípade, že dotknutý dlžník si nesplní svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o pôžičke počas obdobia dlhšieho ako tri mesiace. Vnútroštátny súd sa domnieva, že pod pojem „poskytovanie a dojednávanie úverov“ v zmysle článku 135 ods. 1 písm. b) smernice o DPH patria plnenia týkajúce sa poskytovania pôžičiek zabezpečených založenými hnuteľnými vecami. Aj keď sa vnútroštátny súd domnieva, že vo veci samej plnenia týkajúce sa organizácie predaja založených vecí na dražbe nemožno považovať za plnenia neoddeliteľné od poskytovania pôžičiek zabezpečených záložným právom, v rámci ktorého tieto veci slúžia ako zábezpeka, a teda s nimi netvoria jedinú transakciu na účely DPH, má v tejto súvislosti pochybnosti, pretože vnútroštátna právna úprava stanovuje, že organizáciu predaja založeného tovaru na dražbe vykonáva veriteľ.
40 Pokiaľ ide konkrétne o článok 135 ods. 1 písm. b) smernice o DPH, treba uviesť, že poskytovanie úverov v zmysle tohto ustanovenia spočíva najmä v poskytnutí kapitálu za odplatu (rozsudok zo 6. októbra 2022, O. Fundusz Inwestycyjny Zamknięty reprezentowany przez O, C‑250/21, EU:C:2022:757, bod 33 a citovaná judikatúra).
41 Konkrétne výraz „poskytovanie a dojednávanie úverov“ uvedený v tomto ustanovení treba vykladať široko tak, aby jeho dosah nemohol byť obmedzený len na pôžičky a úvery poskytované bankami a finančnými inštitúciami (rozsudok zo 17. decembra 2020, Franck, C‑801/19, EU:C:2020:1049, bod 35 a citovaná judikatúra).
42 V tejto súvislosti z judikatúry vyplýva, že hoci je odmena za poskytnutie kapitálu v rámci poskytnutia úveru v zásade zabezpečená prostredníctvom zaplatenia úrokov, iné formy protihodnoty nemôžu brániť tomu, aby sa určitá transakcia považovala za „poskytovanie úveru“ v zmysle článku 135 ods. 1 písm. b) smernice o DPH. Súdny dvor už totiž rozhodol, že za finančnú transakciu, ktorá sa podobá poskytovaniu úveru, a je teda podľa uvedeného ustanovenia oslobodená od DPH, sa považuje financovanie nákupu tovaru vopred navýšením sumy, ktorú príjemca tohto financovania vrátil (rozsudok zo 6. októbra 2022, O. Fundusz Inwestycyjny Zamknięty reprezentowany przez O, C‑250/21, EU:C:2022:757, bod 34 a citovaná judikatúra).
43 V tejto súvislosti však treba pripomenúť, že pojmy použité na označenie oslobodení od dane uvedených v článku 135 ods. 1 smernice o DPH sa majú vykladať doslovne, keďže predstavujú výnimky zo všeobecnej zásady, podľa ktorej sa DPH vyberá z každého poskytnutia služieb, ktoré zdaniteľná osoba uskutoční za protihodnotu (rozsudok zo 6. októbra 2022, O. Fundusz Inwestycyjny Zamknięty reprezentowany przez O, C‑250/21, EU:C:2022:757, bod 31 a citovaná judikatúra).
44 V tejto súvislosti a s výhradou konečného posúdenia, ktoré prináleží vykonať v súlade s judikatúrou citovanou v bode 38 tohto rozsudku vnútroštátnemu súdu, sa zdá, že predaj založených veci na dražbe po uplynutí lehoty troch mesiacov, počas ktorej si dlžník nesplnil svoje zmluvné povinnosti, a poskytnutie pôžičky zabezpečenej záložným právom predstavujú z hľadiska článku 135 ods. 1 písm. b) smernice o DPH odlišné a nezávislé plnenia.
45 Po prvé tieto plnenia nie sú od seba závislé ani materiálne, ani formálne. Zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že plnenie spočívajúce v poskytnutí úveru by mohlo byť poskytnuté rovnakým spôsobom, ak by predaj založených vecí na dražbe, o ktorý ide vo veci samej, vykonala a organizovala tretia osoba.
46 Po druhé predaj založených vecí na dražbe nemožno kvalifikovať, ako uvádza Európska komisia vo svojich písomných pripomienkach, ako obvyklý výsledok poskytnutia pôžičky zabezpečenej záložným právom. Naopak, tento predaj sa uskutoční len v prípade, ak si dlžník nesplní povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zmluvy o pôžičke zabezpečenej záložným právom. Okrem toho zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, tiež vyplýva, že dlžník môže až do okamihu príklepu na dražbe zaplatiť istinu a príslušné úroky, aby získal späť založenú vec. Predaj na dražbe, o ktorý ide vo veci samej, preto nemožno považovať za neoddeliteľný od poskytnutia pôžičky zabezpečenej záložným právom.
47 Po tretie sa zdá, že predaj založených vecí na dražbe sleduje vo vzťahu k poskytnutiu pôžičky zabezpečenej záložným právom samostatný účel. Je pravda, že zo samotnej povahy zmluvy o pôžičke zabezpečenej záložným právom, ktorá vyhradzuje veriteľovi právo uplatniť zábezpeku prostredníctvom núteného predaja založených vecí na dražbe, vyplýva získanie späť istiny a súvisiacich úrokov. Takúto okolnosť však nemožno vykladať tak, že znamená, že plnenie spočívajúce v predaji na dražbe má vedľajšiu povahu vo vzťahu k poskytnutiu pôžičky zabezpečenej záložným právom. Hoci účelom tohto predaja je zaplatenie istiny a úrokov z tejto pôžičky, zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že v súlade s judikatúrou citovanou v bode 37 tohto rozsudku tento predaj nepredstavuje iba jednoduchý prostriedok lepšieho využitia plnenia týkajúceho sa poskytnutia uvedenej pôžičky, ale je cieľom sám osebe.
48 Po štvrté takéto posúdenie odlišnej a samostatnej povahy plnení týkajúcich sa organizácie predaja založených vecí na dražbe je v súlade s požiadavkou doslovného výkladu výrazov použitých na označenie oslobodení od dane stanovených v článku 135 ods. 1 smernice o DPH, ako vyplýva z bodu 43 tohto rozsudku.
49 Po piate takéto posúdenie nemôže byť spochybnené skutočnosťou, že organizácia dražby v prípade, že dlžník je v omeškaní viac ako tri mesiace, ako aj poskytnutie provízie z predaja veriteľovi vo výške 11 % z dražobnej ceny veci sú upravené v článku 20 ods. 1 a v článku 25 zákonného dekrétu č. 365/99. S výhradou overenia vnútroštátnym súdom sa totiž zdá, že táto provízia nie je protiplnením vo forme poplatku za verejnú službu, ale jej jediným cieľom je odškodniť veriteľa za vykonanie a organizáciu predaja založených vecí na dražbe.
50 Vzhľadom na vyššie uvedené treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 135 ods. 1 písm. b) smernice o DPH sa má vykladať v tom zmysle, že plnenia spočívajúce v organizácii predaja založených vecí na dražbe nemajú vo vzťahu k hlavným plneniam spočívajúcim v poskytovaní úverov zabezpečených záložným právom v zmysle tohto ustanovenia vedľajšiu povahu, takže tieto služby nepodliehajú v oblasti DPH rovnakému daňovému režimu ako tieto hlavné plnenia.
O trovách
51 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol takto:
Článok 135 ods. 1 písm. b) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty
sa má vykladať v tom zmysle, že:
plnenia spočívajúce v organizácii predaja založených vecí na dražbe nemajú vo vzťahu k hlavným plneniam spočívajúcim v poskytovaní úverov zabezpečených záložným právom v zmysle tohto ustanovenia vedľajšiu povahu, takže tieto služby nepodliehajú v oblasti DPH rovnakému daňovému režimu ako tieto hlavné plnenia.
Podpisy