Vec T‑499/10

MOL Magyar Olaj- és Gázipari Nyrt.

proti

Európskej komisii

„Štátna pomoc – Dohoda medzi maďarským štátom a ropnou a plynárenskou spoločnosťou MOL, ktorá sa týka banských poplatkov spojených s ťažbou uhľovodíkov – Neskoršia zmena právneho režimu poplatkov – Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlučiteľnú s vnútorným trhom – Selektívna povaha“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (druhá komora) z 12. novembra 2013

1.      Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Opatrenie zmierňujúce zaťaženie podniku – Zahrnutie

(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)

2.      Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Selektívna povaha opatrenia – Kritérium posúdenia

(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)

3.      Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Dohoda medzi štátom a hospodárskym subjektom, ktorá neobsahuje prvok pomoci – Neskoršia zmena vonkajších podmienok dohody, ktorá subjektu poskytuje zvýhodnené postavenie – Vylúčenie okrem prípadu selektívnej povahy dohody

(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)

1.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 52, 53)

2.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 54)

3.      Ak štát uzavrie s hospodárskym subjektom dohodu, ktorá neobsahuje prvok štátnej pomoci v zmysle článku 107 ZFEÚ, skutočnosť, že následne sa zmenia vonkajšie podmienky takej dohody, a preto sa predmetný subjekt dostane do zvýhodneného postavenia v porovnaní s inými subjektmi, ktoré neuzavreli podobnú dohodu, nemôže postačovať na to, aby dohoda a neskoršia zmena jej vonkajších podmienok mohli byť ako celok považované za štátnu pomoc.

Pokiaľ by totiž taká zásada neexistovala, akákoľvek dohoda, ktorú hospodársky subjekt uzavrie so štátom a ktorá neobsahuje prvok štátnej pomoci v zmysle článku 107 ZFEÚ, by mohla byť spochybnená vždy, keď dôjde k vývoju situácie na trhu, na ktorom vykonáva činnosť účastník dohody, takým spôsobom, že by mu bola poskytnutá výhoda, alebo keď štát vykoná svoju normotvornú právomoc objektívne odôvodneným spôsobom v dôsledku vývoja na trhu, pričom rešpektuje práva a povinnosti vyplývajúce z takej dohody. Naopak kombináciu dohody a neskoršej zmeny jej vonkajších podmienok možno kvalifikovať ako štátnu pomoc, ak podmienky uzavretej dohody navrhol štát jednému alebo viacerým subjektom selektívne a nie na základe objektívnych kritérií, ktoré vyplývajú zo všeobecne záväzného aktu a sú uplatniteľné na akýkoľvek subjekt.

V tomto ohľade okolnosť, že iba jeden subjekt uzavrel dohodu tohto druhu, nepostačuje na preukázanie selektívnej povahy dohody, lebo taká okolnosť môže vyplývať okrem iného z chýbajúceho záujmu akéhokoľvek iného subjektu.

Okrem toho na účely uplatnenia článku 107 ods. 1 ZFEÚ môžu kombinované prvky tvoriť jediné opatrenie pomoci pod podmienkou, že vykazujú z hľadiska ich časovej postupnosti, ich cieľa a situácie podniku v okamihu, keď k nim došlo, také úzke väzby medzi sebou, že ich od seba nemožno oddeliť. V tomto kontexte môže byť uvedená kombinácia kvalifikovaná ako štátna pomoc vtedy, keď štát koná tak, aby chránil jeden alebo viacero subjektov, ktoré už sú prítomné na trhu, a uzavrie s nimi dohodu, ktorou im poskytne garantované sadzby poplatkov na celé jej trvanie, hoci má pritom v úmysle neskôr vykonať svoju normotvornú právomoc a zvýšiť sadzbu poplatku tak, aby ostatné subjekty na trhu boli znevýhodnené, či už ide o subjekty, ktoré boli prítomné na trhu ku dňu uzavretia dohody, alebo o nové subjekty.

(pozri body 64 – 67)