ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (siedma komora)
z 11. februára 2021 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Sociálna politika – Smernica 1999/70/ES – Rámcová dohoda o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP – Doložka 5 – Opatrenia, ktoré majú zabrániť zneužívaniu vyplývajúcemu z opakovaného uzatvárania pracovných zmlúv a pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú – Pracovné zmluvy na dobu určitú vo verejnom sektore – Opakovane uzatvárané zmluvy alebo predĺžená prvá zmluva – Ekvivalentné zákonné opatrenie – Ústavne stanovený absolútny zákaz zmeny pracovných zmlúv na dobu určitú na zmluvy na dobu neurčitú – Povinnosť konformného výkladu“
Vo veci C‑760/18,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Monomeles Protodikeio Lasithiou (súd prvého stupňa – samosudca, Lasithi, Grécko) zo 4. decembra 2018 a doručený Súdnemu dvoru 4. decembra 2018, ktorý súvisí s konaním:
M.V. a i.
proti
Organismos Topikis Aftodioikisis (OTA) „Dimos Agiou Nikolaou“,
SÚDNY DVOR (siedma komora),
v zložení: predseda siedmej komory A. Kumin (spravodajca), sudcovia T. von Danwitz a P. G. Xuereb,
generálny advokát: M. Szpunar,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– M.V. a i., v zastúpení: E. Chafnavi, dikigoros,
– Organismos Topikis Aftodioikisis (OTA) „Dimos Agiou Nikolaou“, v zastúpení: K. Zacharaki, dikigoros,
– helénska vláda, v zastúpení: E.‑M. Mamouna, E. Tsaousi a K. Georgiadis, splnomocnení zástupcovia,
– Európska komisia, v zastúpení: pôvodne A. Bouchagiar a M. van Beek, neskôr A. Bouchagiar, splnomocnení zástupcovia,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu doložky 1 a doložky 5 bodu 2 rámcovej dohody o práci na dobu určitú, uzavretej 18. marca 1999 (ďalej len „rámcová dohoda“), ktorá je uvedená v prílohe smernice Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP (Ú. v. ES L 175, 1999, s. 43; Mim. vyd. 05/003, s. 368).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi M.V. a ďalšími zamestnancami na jednej strane a ich zamestnávateľom, Organismos Topikis Aftodioikisis (OTA) „Dimos Agiou Nikolaou“ (miestna územná samospráva „mesto Agios Nikolaos“, Grécko) (ďalej len „mesto Agios Nikolaos“) na druhej strane, týkajúceho sa kvalifikácie ich pracovnoprávnych vzťahov, na základe ktorých boli zamestnaní ako pracovníci na úseku čistenia verejných priestranstiev tohto mesta, na dobu neurčitú.
Právny rámec
Právo Únie
3 Podľa doložky 1 rámcovej dohody, jej:
„účelom… je:
a) zvýšiť kvalitu práce na dobu určitú zabezpečením uplatňovania zásady nediskriminácie;
b) vytvoriť rámec na zamedzovanie nezákonného počínania [zneužívania – neoficiálny preklad] prameniaceho z využívania opakovaného uzatvárania pracovných zmlúv a pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú.“
4 Doložka 3 rámcovej dohody, nazvaná „Vymedzenia“, stanovuje:
„Na účely tejto dohody termín
1. ‚pracovník na dobu určitú‘ sa vzťahuje na osobu, ktorá uzavrela pracovnú zmluvu alebo pracovnoprávny vzťah priamo so zamestnávateľom a ktorých koniec platnosti je vymedzený objektívnymi podmienkami, ako napríklad určitým dátumom, splnením určitej úlohy alebo určitou udalosťou.
…“
5 Doložka 5 tejto rámcovej dohody s názvom „Opatrenia proti nezákonnému konaniu“ stanovuje:
„1. V úsilí zabrániť nezákonnému konaniu [zneužívaniu – neoficiálny preklad], ku ktorému dochádza pri opakovanom uzatváraní pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú, členské štáty po porade so sociálnymi partnermi a v súlade s vnútroštátnymi právom, kolektívnymi dohodami alebo zaužívanými postupmi a/alebo sociálni partneri sú v prípade, že neexistujú ekvivalentné zákonné opatrenia na zamedzenie nezákonného konania [zneužívania – neoficiálny preklad], prijmú spôsobom, ktorý zohľadňuje potreby príslušných rezortov alebo kategórií pracovníkov, jedno alebo viacero z týchto opatrení:
a) na základe objektívnych dôvodov predĺžiť platnosť takýchto pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov;
b) určiť maximálne prípustné celkové obdobie platnosti opakovane uzatvorených pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú;
c) určiť, koľkokrát možno platnosť takýchto pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov predĺžiť.
2. Členské štáty po porade so sociálnymi partnermi, a/alebo sociálni partneri prípadne určia, za akých podmienok sú považované za pracovné zmluvy alebo pracovnoprávne vzťahy na dobu určitú:
a) ‚opakovane uzatvorené‘;
b) pracovné zmluvy alebo pracovnoprávne vzťahy na dobu neurčitú.“
6 Doložka 8 rámcovej zmluvy s názvom „Vykonávacie ustanovenia“ stanovuje:
„1. Členské štáty a/alebo sociálni partneri môžu prijať ustanovenia, ktoré sú pre pracovníkov výhodnejšie než ustanovenia obsiahnuté v tejto dohode.
…“
Helénske právo
Ústavné predpisy
7 V roku 2001 boli do článku 103 Ústavy Helénskej republiky doplnené odseky 7 a 8 v tomto znení:
„7. Prijímanie zamestnancov vo verejnej službe a vo verejnom sektore v širokom zmysle… sa uskutočňuje buď prostredníctvom výberových konaní, alebo prostredníctvom výberu na základe vopred stanovených a objektívnych kritérií a podlieha kontrole nezávislého orgánu, ako to stanovuje zákon. …
8. Zákon stanoví podmienky a trvanie súkromnoprávnych pracovnoprávnych vzťahov vo verejnej správe a vo verejnom sektore v širšom zmysle, tak ako sú definované zákonom pre jednotlivé prípady, s cieľom obsadiť ďalšie stále miesta, iné ako sú uvedené v odseku 3 prvom pododseku, alebo na pokrytie dočasných, nepredvídaných alebo naliehavých potrieb podľa druhého pododseku odseku 2. Zákon tiež stanoví funkcie, ktoré môžu vykonávať zamestnanci uvedení v predchádzajúcom pododseku. Vymenovanie zamestnancov uvedených v prvom pododseku prostredníctvom zákona do stálej služby alebo zmena pracovných zmlúv na zmluvy na dobu neurčitú sa zakazuje. Zákazy v tomto odseku sa vzťahujú aj na osoby, ktoré boli prijaté do zamestnania na základe zmluvy o dielo.“
Zákonné predpisy
8 § 8 ods. 1 a 3 zákona č. 2112/1920 o povinnom ukončení pracovných zmlúv zamestnancov súkromného sektora (FEK A' 67/18.3.1920), ktorý stanovuje ustanovenia na ochranu zamestnancov, pokiaľ ide o ukončovanie súkromnoprávnych pracovných zmlúv na dobu neurčitú, znie:
„1. Zmluva, ktorá je v rozpore s týmto zákonom, je neplatná, s výnimkou prípadu, keď je pre zamestnanca výhodnejšia. …
…
3. Ustanovenia tohto zákona sa uplatňujú aj na pracovné zmluvy na dobu určitú v prípade, pokiaľ táto doba nie je odôvodnená povahou zmluvy, ale bola úmyselne stanovená s cieľom obísť ustanovenia tohto zákona o povinnom ukončení pracovnej zmluvy.“
9 Zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že § 8 ods. 3 zákona č. 2112/1920 v spojení najmä s § 281 a 671 Občianskeho zákonníka, ako aj všeobecnými zásadami Ústavy Helénskej republiky, najmä jej článkom 25 ods. 1 a 3, bol v priebehu rokov uplatňovaný gréckymi súdmi na účely správnej právnej kvalifikácie pracovnoprávnych vzťahov, ktoré na základe tohto § 8 ods. 3 právne kvalifikovali ako „zmluvy na dobu neurčitú“ zmluvy, ktoré sa vydávali za zmluvy na dobu určitú, ale v skutočnosti z dôvodu ich obnovovania slúžili na pokrytie trvalých a dlhodobých potrieb zamestnávateľa.
10 Vnútroštátny súd zdôrazňuje, že po zmene Ústavy Helénskej republiky grécke súdy na základe § 8 ods. 3 zákona č. 2112/1920 prestali meniť pracovné zmluvy na dobu určitú uzavreté zamestnávateľmi vo verejnom sektore na zmluvy na dobu neurčitú. Domnievali sa, že takáto zmena je v rozpore so zákazom vymenovávania zamestnancov verejného sektora do verejnej služby upraveným v článku 103 Ústavy Helénskej republiky v revidovanom znení, aj keď zmluva na dobu určitú pokrýva trvalé a dlhodobé potreby zamestnávateľa.
Ustanovenia týkajúce sa predlžovania zmlúv na dobu určitú pre zamestnancov na úseku čistenia verejných priestranstiev miestnej územnej samosprávy
11 Podľa § 205 ods. 1 Kodikas Katastasis Dimotikon kai Koinotikon Ypallilon (Kódex pre zamestnancov miestnej verejnej správy) môžu orgány miestnej územnej samosprávy uzatvárať súkromnoprávne pracovné zmluvy na dobu určitú na pokrytie sezónnych potrieb alebo iných pravidelných alebo jednorazových potrieb.
12 § 21 zákona č. 2190/1994 o zriadení nezávislého úradu pre výber zamestnancov a o úprave administratívnych otázok (FEK A’ 28/3.3.1994) stanovuje:
„1. Verejnoprávne orgány a právnické osoby… môžu zamestnávať pracovníkov na základe súkromnoprávnej pracovnej zmluvy na dobu určitú na účely pokrytia sezónnych potrieb alebo iných pravidelných alebo dočasných potrieb za nižšie uvedených podmienok a na základe nižšie stanoveného postupu.
2. Doba zamestnania pracovníkov uvedených v odseku 1 nemôže presiahnuť osem mesiacov v priebehu celkového obdobia dvanástich mesiacov. Keď sú pracovníci prijímaní do zamestnania dočasne podľa platných ustanovení na pokrytie naliehavých potrieb z dôvodu chýbajúcich zamestnancov alebo neobsadených pracovných miest, doba zamestnania nemôže prekročiť štyri mesiace v prípade tej istej osoby. Predĺženie zmluvy alebo uzavretie novej zmluvy počas toho istého roku, ako aj zmena na zmluvu na dobu neurčitú, sú neplatné.“
13 § 167 zákona č. 4099/2012 (FEK A' 250/20.12.2012) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej stanovuje:
„Odlišne od všetkých ostatných ustanovení sa automaticky predlžuje do 31. decembra 2017 platnosť existujúcich individuálnych zmlúv a individuálnych zmlúv, ktorých platnosť uplynula 90 dní pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a ktoré sa týkajú čistenia priestranstiev verejnoprávnych orgánov, nezávislých orgánov, právnických osôb verejného práva, právnických osôb súkromného práva a miestnej územnej samosprávy, ako aj všetkých útvarov miestnej územnej samosprávy príslušných v oblasti čistenia a poverených zabezpečovaním potrieb čistenia iných útvarov miestnej územnej samosprávy. Vyššie uvedené predĺženie platnosti sa nevzťahuje na individuálne zmluvy, ktoré boli uzavreté na pokrytie naliehavých, sezónnych alebo jednorazových potrieb v oblasti služieb čistenia, ktorých doba platnosti nepresiahne dva mesiace v rámci obdobia dvanástich mesiacov a ktoré boli uzavreté od 1. januára 2016.“
14 § 76 zákona č. 4386/2016 (FEK A' 83/11.5.2016) doplnil za prvý pododsek § 167 ods. 1 zákona č. 4099/2012, v znení účinnom v tom čase, pododsek, ktorý stanovuje, že automatické predĺženie individuálnych pracovných zmlúv uvedených v predchádzajúcom odseku do 31. decembra 2016, sa od nadobudnutia účinnosti zákona č. 4325/2015 (teda od 11. mája 2015) uplatňuje aj na zmluvy zamestnancov prijatých do zamestnania na základe zmlúv na dobu určitú, uzavretých na maximálnu dobu dvoch mesiacov v rámci celkového obdobia dvanástich mesiacov, s cieľom reagovať na naliehavé, sezónne alebo jednorazové potreby v oblasti služieb čistenia.
Podzákonné právne predpisy
15 Prezidentský dekrét č. 164/2004 o ustanoveniach týkajúcich sa pracovníkov zamestnaných na základe zmlúv na dobu určitú vo verejnom sektore (FEK A’ 134/19.7.2004) prebral smernicu 1999/70 do gréckeho právneho poriadku a uplatňuje sa na štátnych zamestnancov a zamestnancov verejného sektora v širšom zmysle, vo svojom § 2 ods. 1 stanovuje:
„Ustanovenia tohto dekrétu sa uplatňujú na zamestnancov verejného sektora…, ako aj na zamestnancov obecných a mestských podnikov, zamestnaných na základe pracovnej zmluvy alebo pracovnoprávneho vzťahu na dobu určitú alebo na základe zmluvy o dielo alebo akejkoľvek inej formy pracovnej zmluvy alebo pracovnoprávneho vzťahu, ktorá zastiera vzťah podriadenosti. …“
16 § 4 tohto prezidentského dekrétu stanovuje:
„1. Pokiaľ ide o spôsoby zamestnávania a pracovné podmienky, s pracovníkmi zamestnanými na dobu určitú sa nebude zaobchádzať menej výhodne ako s pracovníkmi zamestnanými na dobu neurčitú len z toho dôvodu, že ich zmluva bola uzavretá na dobu určitú. Rozdielne zaobchádzanie je prípustné vo výnimočných prípadoch, ak je to objektívne odôvodnené.
2. Nároky vyplývajúce z celkového počtu odpracovaných rokov, ktoré súvisia s osobitnými pracovnoprávnymi podmienkami, sú u pracovníkov na dobu určitú rovnaké ako u pracovníkov zamestnaných na dobu určitú, s výnimkou prípadu, keď rozdielne nároky vyplývajúce z rovnakého počtu odpracovaných rokov možno objektívne odôvodniť.“
17 § 5 uvedeného prezidentského dekrétu nazvaný „Opakovane uzatvárané zmluvy“, stanovuje:
„1. Zakazujú sa zmluvy opakovane uzatvárané a vykonávané medzi tým istým zamestnávateľom a zamestnancom v tom istom alebo obdobnom profesijnom odbore, za tých istých alebo obdobných pracovných podmienok v rozmedzí kratšom ako tri mesiace.
2. Uzatváranie takýchto zmlúv je výnimočne prípustné, ak je to objektívne odôvodnené. O objektívny dôvod ide, ak sú zmluvy nasledujúce po pôvodnej zmluve uzatvárané s cieľom pokryť osobitné potreby toho istého druhu priamo alebo nepriamo spojené s formou, povahou alebo činnosťou podniku.
3. Pri opakovanom uzatváraní zmlúv sa vyžaduje písomná forma a dôvody ich uzavretia musia byť výslovne uvedené v zmluve, pokiaľ z nej priamo nevyplývajú. Vo výnimočnom prípade sa písomná forma nevyžaduje, pokiaľ predĺženie pracovnej zmluvy z dôvodu sezónneho charakteru zamestnania nepresiahne dobu jedného mesiaca, s výnimkou prípadu, keď sa táto forma výslovne vyžaduje v inom ustanovení. Pracovníkovi bude doručená kópia pracovnej zmluvy do piatich pracovných dní od začatia jeho zamestnania.
4. V žiadnom prípade však nie je možné opakovane uzavrieť zmluvu viac ako trikrát po sebe s výnimkou ustanovení odseku 2 nasledujúceho paragrafu.“
18 § 6 tohto prezidentského dekrétu, ktorý sa týka maximálnej doby platnosti zmlúv na dobu určitú, stanovuje:
„1. Zmluvy opakovane uzatvárané a vykonávané medzi tým istým zamestnávateľom a zamestnancom v tom istom alebo obdobnom profesijnom odbore, za tých istých alebo obdobných pracovných podmienok nemôžu presiahnuť 24 mesiacov bez ohľadu na to, či boli uzatvorené podľa predchádzajúceho paragrafu alebo podľa iných ustanovení platnej právnej úpravy.
2. Celková doba zamestnania presahujúca 24 mesiacov je povolená iba vo vzťahu k osobitným kategóriám pracovníkov stanoveným platnou právnou úpravou z dôvodu povahy alebo druhu práce, akými sú najmä vedúci pracovníci, pracovníci prijatí v rámci osobitného výskumného programu alebo subvencovaného či financovaného programu, ako aj pracovníci prijatí na výkon prác spojených s plnením povinností vyplývajúcich z dohôd uzatvorených s medzinárodnými organizáciami.“
19 § 7 prezidentského dekrétu č. 164/2004, nazvaný „Sankcie za protiprávne konanie“, stanovuje:
„1. Každá zmluva uzatvorená v rozpore s ustanoveniami § 5 a 6 tohto dekrétu je právne neplatná.
2. V prípade, že neplatná zmluva bola úplne alebo čiastočne vykonaná, pracovníkovi budú vyplatené sumy, na ktoré mu vznikol nárok na základe tejto zmluvy; sumy, ktoré už boli vyplatené, nemožno vymáhať späť. Pracovník má právo za obdobie, počas ktorého bola vykonávaná neplatná zmluva, nárok na sumu z titulu náhrady škody, na ktorú ma nárok porovnateľný pracovník na dobu neurčitú v prípade ukončenia jeho zmluvy. Ak existuje viac neplatných zmlúv, rozhodujúcim obdobím pre výpočet náhrady škody je celkové obdobie zamestnania na základe neplatných pracovných zmlúv. Sumy vyplatené zamestnávateľom v prospech zamestnanca sa pripisujú na ťarchu vinnej osoby.
3. Odňatím slobody sa potrestá ten, kto poruší ustanovenia paragrafov 5 a 6 tohto dekrétu. V prípade konania z nedbanlivosti sa osoba potrestá odňatím slobody až na jeden rok. Toto porušenie zároveň predstavuje závažný disciplinárny priestupok.“
20 Podľa § 10 tohto prezidentského dekrétu týmto dekrétom nie sú dotknuté ustanovenia, ktoré sú výhodnejšie pre pracovníkov ako celok, ako aj pre pracovníkov so zdravotným postihnutím.
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
21 M. V. a i. boli v priebehu roka 2015 prijatí do zamestnania mestom Agios Nikolaos na úsek čistenia verejných priestranstiev na základe súkromnoprávnych pracovných zmlúv na dobu určitú na plný úväzok za mesačnú odmenu stanovenú podľa zákonnej sadzby.
22 Tieto zmluvy, pôvodne uzavreté na dobu ôsmich mesiacov, boli predĺžené do 31. decembra 2017 so spätnou účinnosťou a bez prerušenia rôznymi legislatívnymi zásahmi – ktoré vnútroštátny súd vymenoval v bodoch 15 až 22 svojho návrhu na začatie prejudiciálneho konania – pričom celková dĺžka uvedených zmlúv sa pohybovala medzi 24 a 29 mesiacmi. Mesto Agios Nikolaos napokon k uvedenému dátumu vypovedalo uvedené zmluvy. Okrem toho z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že týmto predĺženiam nepredchádzalo žiadne posúdenie, či pretrvávali sezónne, pravidelné alebo jednorazové potreby, ktoré by prípadne odôvodňovali pôvodné uzavretie týchto zmlúv.
23 Keďže žalobcovia vo veci samej sa domnievali, že ich situácia predstavuje zneužívanie vyplývajúce z opakovaného uzatvárania zmlúv na dobu určitú, a teda je v rozpore s cieľom a účelom rámcovej dohody, požiadali Monomeles Protodikeio Lasithiou (súd prvého stupňa – samosudca, Lasithi, Grécko), aby jednak konštatoval, že sú aj naďalej v pracovnom pomere s mestom Agios Nikolaos na základe pracovnej zmluvy na doby neurčitú a že ukončenie ich pracovných zmlúv k 31. decembru 2017 je neplatné, a jednak, aby tomuto mestu pod hrozbou pokuty uložil povinnosť zamestnať ich na základe pracovných zmlúv na dobu neurčitú.
24 Vnútroštátny súd na úvod pripomína, že smernica 1999/70 bola prebratá do gréckeho práva, pokiaľ ide o pracovníkov verejného sektora, akými sú žalobcovia vo veci samej, prezidentským dekrétom č. 164/2004, ktorý stanovuje opatrenia určené na predchádzanie zneužívaniu opakovane uzatváraných pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú.
25 Okrem toho tvrdí, že sa aj naďalej uplatňuje zákon č. 2112/1920, ktorého § 8 ods. 1 a 3 stanovuje neplatnosť zmluvy na dobu určitú, ak táto doba nie je odôvodnená povahou zmluvy, ale bola úmyselne stanovená s cieľom obísť ustanovenia týkajúce sa povinného skončenia pracovnej zmluvy.
26 Vnútroštátny súd zdôrazňuje skutočnosť, že opakované uzatváranie zmlúv na dobu určitú je podľa gréckeho práva výnimočne prípustné za určitých podmienok. V tejto súvislosti tento súd pripomína, že § 5 prezidentského dekrétu č. 164/2004 najmä stanovuje, že uzavretie tohto typu zmlúv je možné, ak je to objektívne odôvodnené a zodpovedá ďalším požiadavkám, ako napríklad písomnému uzavretiu novej pracovnej zmluvy a pokiaľ je v súlade s maximálnym počtom troch predĺžení. Objektívny dôvod predstavuje to, keď zmluvy nasledujúce po pôvodnej zmluve sú uzatvárané s cieľom pokryť osobitné potreby toho istého druhu, ktoré priamo alebo nepriamo súvisia s formou, povahou alebo činnosťou podniku.
27 Uvedený súd však spresňuje, že po nadobudnutí účinnosti smernice 1999/70, ale pred uplynutím lehoty stanovenej na jej prebratie do gréckeho práva, zmena článku 103 Ústavy Helénskej republiky, ku ktorej došlo v priebehu roka 2001, zaviedla v odseku 8 tohto článku zákaz zmeny zmlúv zamestnancov verejného sektora uzavretých na dobu určitú na zmluvy na dobu neurčitú. Vnútroštátny súd v tejto súvislosti poznamenáva, že hoci vnútroštátne súdy uplatňovali zákon č. 2112/1920 ako „ekvivalentné zákonné opatrenie“ v zmysle doložky 5 bodu 1 rámcovej dohody na účely rekvalifikácie pracovných zmlúv na dobu určitú na zmluvy na dobu neurčitú, ústavná zmena v súčasnosti znemožnila uplatnenie týchto ochranných ustanovení.
28 Okrem toho vnútroštátny súd poukazuje na rozhodnutie Elegktiko Synedrio (Dvor audítorov, Grécko), v ktorom sa nedávno rozhodlo, že takéto predlžovanie súkromnoprávnych pracovných zmlúv je v rozpore so smernicou 1999/70, tak ako bola prebraná prezidentským dekrétom č. 164/2004 do vnútroštátneho práva. Toto predlžovanie vedie k neprípustnému opakovanému uzatváraniu a vykonávaniu zmlúv medzi tým istým zamestnávateľom a zamestnancom pre ten istý druh práce a za tých istých pracovných podmienok, bez toho, aby boli stanovené objektívne a transparentné kritériá na účely overenia, či predlžovanie takýchto zmlúv naozaj zodpovedá skutočnej potrebe, či je spôsobilé dosiahnuť sledovaný cieľ a je na tento účel nevyhnutné najmä vzhľadom na skutočnosť, že so sebou prináša skutočné riziko zneužívania tohto typu zmlúv.
29 Za týchto okolností vnútroštátny súd predovšetkým vyjadruje pochybnosti, pokiaľ ide o zlučiteľnosť vnútroštátnej právnej úpravy dotknutej vo veci samej, ktorou sa preberá rámcová dohoda, s touto dohodou, keďže táto právna úprava sa vykladá v tom zmysle, že automatické predlžovanie predmetných pracovných zmlúv nespadá pod pojem „opakovane uzatvorené pracovné zmluvy na dobu určitú“, aj keď nejde o písomné uzatvorenie novej pracovnej zmluvy na dobu určitú, ale o predĺženie platnosti existujúcej pracovnej zmluvy.
30 Okrem toho sa vnútroštátny súd domnieva, že pracovné zmluvy na dobu určitú uzavreté so žalobcami vo veci samej sú zjavne v rozpore so všetkými opatreniami na predchádzanie zneužívaniu, ku ktorému dochádza pri opakovanom uzatváraní pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú, stanovenými v § 5 a 6 prezidentského dekrétu č. 164/2004, ako to stanovuje doložka 5 bod 1 rámcovej dohody. V tejto súvislosti najmä tvrdí, že medzi rôznymi predĺženiami zmlúv nedošlo k žiadnemu prerušeniu a že nebol daný žiadny objektívny dôvod. Okrem toho uvádza početné zásahy gréckeho zákonodarcu, ktoré mali za následok prekročenie jednak maximálneho počtu predĺžení zmlúv, obmedzeného na tri, a jednak maximálnej dĺžky 24 mesiacov stanovenej prezidentským dekrétom č. 164/2004.
31 Podľa zistení vnútroštátneho súdu § 167 zákona č. 4099/2012 v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej mal za následok umožniť automatické predlžovanie platnosti predmetných pracovných zmlúv na dobu určitú prostredníctvom jednoduchého vyhlásenia vydaného každým zamestnávateľským subjektom bez akéhokoľvek ďalšieho konania alebo rozhodnutia kolektívneho orgánu takejto inštitúcie, a to bez toho, aby sa najprv posúdilo, či pretrvávajú potreby, pre ktoré sa tieto zmluvy pôvodne uzavreli.
32 Vnútroštátny súd spresňuje, že aj za predpokladu, že by pracovné zmluvy na dobu určitú na úseku čistenia boli pôvodne uzavreté na dobu ôsmich mesiacov na základe § 205 Kódexu pre zamestnancov miestnej verejnej správy, a bez ohľadu na trvalé a dlhodobé potreby miestnej samosprávy, ich predĺženie do 31. decembra 2017 prostredníctvom legislatívnych aktov so spätnou účinnosťou a uplatniteľných výlučne na uvedené zmluvy, preukazuje, že potreby, na ktoré sa vzťahujú tieto zmluvy, nemožno považovať za jednorazové, sezónne alebo periodické.
33 Okrem toho vnútroštátny súd uvádza, že grécky zákonodarca prijal viaceré doplňujúce ustanovenia týkajúce sa najmä legalizácie verejných výdavkov vyplývajúcich zo zamestnávania pracovníkov na úseku čistenia verejných priestranstiev miestnej územnej samosprávy počas celého obdobia predlžovania ich pracovných zmlúv uskutočneného na základe § 167 zákona č. 4099/2012, čím sa dôvod týchto protiprávnych výdavkov stal legitímnym. Týmto zásahom však grécky zákonodarca zabránil dotknutým pracovníkom v poberaní odškodnenia stanoveného v § 7 prezidentského dekrétu č. 164/2004, keďže toto ustanovenie jeho vyplácanie podmieňuje tým, aby bola pracovná zmluva neplatná z dôvodu porušenia § 5 a 6 uvedeného dekrétu. Zároveň sa podľa uvedeného súdu rozhodlo, že sankcie uvedené v § 7 prezidentského dekrétu č. 164/2004 sa neuplatňujú na miestne územné samosprávy, ktoré zamestnávali zamestnancov na úseku čistenia, na základe vyššie uvedených pracovných zmlúv na dobu určitú, ktoré boli viackrát predĺžené až do konca roku 2017. Okrem toho podľa ďalšieho zákonného ustanovenia predĺženie platnosti uvedených pracovných zmlúv na dobu určitú uzatvorených miestnou územnou samosprávou nebolo zohľadnené pri výpočte maximálnej doby 24 mesiacov uvedenej v § 5 až 7 prezidentského dekrétu č. 164/2004.
34 Za týchto podmienok Monomeles Protodikeio Lasithiou (súd prvého stupňa – samosudca, Lasithi) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Škodí účelu a potrebnému účinku rámcovej dohody… taký výklad ustanovení vnútroštátneho práva preberajúcich rámcovú dohodu do vnútroštátneho právneho poriadku, ktorý z vymedzenia pojmu ‚opakované uzatváranie‘ zmlúv na dobu určitú podľa doložiek 1 a 5 bodu 2 rámcovej dohody vylučuje automatické predĺženie platnosti pracovných zmlúv na dobu určitú, pokiaľ ide o pracovníkov na úseku čistenia verejných priestranstiev, a to na základe výslovného ustanovenia vnútroštátneho práva, akým je § 167 zákona č. 4099/2012, s odôvodnením, že nejde o písomné uzatvorenie novej zmluvy na dobu určitú, ale o predĺženie platnosti už existujúcej pracovnej zmluvy?
2. V prípade praxe týkajúcej sa prijímania pracovníkov na úseku čistenia verejných priestranstiev prijatej zákonom a jej uplatňovania, ktorá je v rozpore s opatreniami na zamedzenie zneužívania vyplývajúceho z opakovaného uzatvárania pracovných zmlúv na dobu určitú stanovenými predpisom, ktorým sa do vnútroštátneho práva prebrala doložka 5 bod 1 rámcovej dohody, zahŕňa povinnosť vnútroštátneho súdu vykladať vnútroštátne právo v súlade s právom Únie aj uplatnenie vnútroštátneho ustanovenia, akým je § 8 ods. 3 zákona č. 2112/1920, a to z dôvodu, že ide o ekvivalentné zákonné opatrenie v zmysle doložky 5 bodu 1 rámcovej dohody, pričom ide o skoršie ustanovenie, ktoré je však stále účinné a bolo by na jeho základe možné, aby sa opakovane uzatvárané pracovné zmluvy na dobu určitú, ktoré sa využívajú na vysporiadanie sa so stálymi a trvalými potrebami miestnej územnej samosprávy na úseku čistenia verejných priestranstiev, správne právne kvalifikovali ako zmluvy na dobu neurčitú?
3. V prípade kladnej odpovede na predchádzajúcu prejudiciálnu otázku, ide o nadmerné obmedzenie povinnosti vnútroštátneho súdu vykladať vnútroštátne právo v súlade s právom Únie, ak ústavné ustanovenie, aké predstavuje článok 103 ods. 7 a 8 Ústavy Helénskej republiky v novelizovanom znení z roku 2001, úplne zakazuje, aby sa pracovné zmluvy na dobu určitú, uzatvorené vo verejnom sektore počas účinnosti uvedeného ustanovenia, zmenili na zmluvy na dobu neurčitú, čím sa v zmysle doložky 5 bodu 1 rámcovej dohody znemožňuje uplatnenie skoršieho, ale stále účinného vnútroštátneho ekvivalentného zákonného opatrenia, akým je § 8 ods. 3 zákona č. 2112/1920, pričom týmto spôsobom sa potláča možnosť súdu právne rekvalifikovať opakovane uzatvárané pracovné zmluvy na dobu určitú, ktoré sa využívajú na vysporiadanie sa so stálymi a trvalými potrebami miestnej územnej samosprávy na úseku čistenia verejných priestranstiev, ako zmluvy na dobu neurčitú, vrátane prípadu, keď predmetné pracovné zmluvy majú slúžiť na vysporiadanie sa so stálymi a trvalými potrebami?“
O prejudiciálnych otázkach
O prvej otázke
35 Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa doložka 1 a doložka 5 bod 2 rámcovej dohody majú vykladať v tom zmysle, že pojem „opakované uzatváranie pracovných zmlúv na dobu určitú“, ktorý sa v nej nachádza, zahŕňa aj automatické predĺženie platnosti pracovných zmlúv na dobu určitú pracovníkov na úseku čistenia verejných priestranstiev miestnej územnej samosprávy, ku ktorému došlo v súlade s výslovnými vnútroštátnymi ustanoveniami, a to bez ohľadu na skutočnosť, že písomná forma, ktorá je v zásade stanovená na opakované uzatváranie pracovných zmlúv, nebola dodržaná.
36 Treba pripomenúť, že predmetom doložky 5 bodu 1 rámcovej dohody je vykonanie jedného z jej cieľov, a to ohraničiť opakované uzatváranie pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú, ktoré sa považujú za možný zdroj zneužívania v neprospech pracovníkov, tým, že sa stanoví určitý počet minimálnych ochranných ustanovení určených na zabránenie neistote v postavení zamestnancov (rozsudok z 19. marca 2020, Sánchez Ruiz a i., C‑103/18 a C‑429/18, EU:C:2020:219, bod 53 a citovaná judikatúra).
37 Doložka 5 bod 1 rámcovej dohody preto s cieľom zabrániť zneužívaniu, ku ktorému dochádza pri opakovanom uzatváraní pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú, ukladá členským štátom povinnosť prijať jedno alebo viacero opatrení, ktoré taxatívne vymedzuje, v prípade, že ich vnútroštátne právo neobsahuje rovnocenné zákonné opatrenia (rozsudok z 19. marca 2020, Sánchez Ruiz a i., C‑103/18 a C‑429/18, EU:C:2020:219, bod 55 a citovaná judikatúra).
38 Zo znenia tejto doložky rámcovej dohody ako aj z ustálenej judikatúry však vyplýva, že táto doložka sa má uplatniť len v prípade existencie opakovaného uzatvárania pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú (rozsudky z 22. januára 2020, Baldonedo Martín, C‑177/18, EU:C:2020:26, bod 70, a z 19. marca 2020, Sánchez Ruiz a i., C‑103/18 a C‑429/18, EU:C:2020:219, bod 56 a citovaná judikatúra), takže na zmluvu, ktorá je úplne prvou alebo jedinou zmluvou na dobu určitú, sa ustanovenie doložky 5 bodu 1 rámcovej dohody nevzťahuje (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. apríla 2009, Angelidaki a i., C‑378/07 až C‑380/07, EU:C:2009:250, bod 90 a citovanú judikatúru).
39 V prejednávanej veci však stricto sensu nejde o opakované uzatváranie dvoch alebo viacerých pracovných zmlúv, ktoré by predpokladalo existenciu a formálne uzatvorenie dvoch alebo viacerých odlišných zmlúv, z ktorých jedna nadväzuje na druhú. Presnejšie ide o automatické predĺženie pôvodnej zmluvy na dobu určitú vyplývajúce z legislatívnych právnych aktov. Treba teda preskúmať otázku, či sa na túto situáciu vzťahuje pojem „opakované uzatváranie pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú“ uvedený v doložke 5 bode 1 rámcovej dohody.
40 V tejto súvislosti podľa ustálenej judikatúry doložka 5 bod 2 písm. a) rámcovej dohody v zásade ponecháva členským štátom a/alebo sociálnym partnerom voľnosť, aby určili, za akých podmienok sa pracovné zmluvy alebo pracovnoprávne vzťahy na dobu určitú považujú za „opakovane uzatvorené“ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. januára 2020, Baldonedo Martín, C‑177/18, EU:C:2020:26, bod 71, a z 19. marca 2020, Sánchez Ruiz a i., C‑103/18 a C‑429/18, EU:C:2020:219, bod 57).
41 Aj keď sa takýto odkaz na vnútroštátne orgány pre potreby vymedzenia konkrétnych spôsobov uplatnenia pojmov „opakovane uzatvárané“ v zmysle rámcovej dohody vysvetľuje snahou o zachovanie rôznorodosti vnútroštátnych právnych úprav v predmetnej oblasti, treba pripomenúť, že voľná úvaha takto ponechaná členským štátom nie je neobmedzená, pretože nemôže v žiadnom prípade viesť k spochybneniu cieľa alebo potrebného účinku rámcovej dohody. Konkrétne táto voľná úvaha nesmie byť najmä vykonávaná vnútroštátnymi orgánmi takým spôsobom, ktorý by viedol k situácii, ktorá môže vyústiť do zneužitia, a takto odporovať uvedenému cieľu (rozsudky zo 4. júla 2006, Adeneler a i., C‑212/04, EU:C:2006:443, bod 82, a z 19. marca 2020, Sánchez Ruiz a i., C‑103/18 a C‑429/18, EU:C:2020:219, bod 58).
42 Členské štáty sú totiž povinné zabezpečiť výsledok stanovený právom Únie, ako to vyplýva nielen z článku 288 tretieho odseku ZFEÚ, ale aj z článku 2 prvého odseku smernice 1999/70 v spojení s odôvodnením 17 tejto smernice (rozsudky zo 4. júla 2006, Adeneler a i., C‑212/04, EU:C:2006:443, bod 68, a z 19. marca 2020, Sánchez Ruiz a i., C‑103/18 a C‑429/18, EU:C:2020:219, bod 59).
43 Obmedzenia voľnej úvahy ponechanej členským štátom, uvedené v bode 41 tohto rozsudku, sa osobitne vzťahujú na kľúčový pojem, akým je opakovaná povaha uzatvárania pracovnoprávnych vzťahov, ktorý je rozhodujúci pre vymedzenie samotnej pôsobnosti vnútroštátnych ustanovení určených na vykonanie rámcovej dohody (rozsudok z 19. marca 2020, Sánchez Ruiz a i., C‑103/18 a C‑429/18, EU:C:2020:219, bod 60).
44 Skutočnosť, že by sa zistila neexistencia opakovane uzatváraných pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú v zmysle doložky 5 rámcovej dohody z jediného dôvodu, že prvá pracovná zmluva na dobu určitú sa pracovníkom na úseku čistenia verejných priestranstiev miestnej územnej samosprávy dotknutých vo veci samej automaticky predĺžila legislatívnymi právnymi aktmi bez formálneho uzavretia jednej alebo viacerých nových pracovných zmlúv na dobu určitú v písomnej forme, by viedla k ohrozeniu cieľa, účelu, ako aj potrebného účinku tejto dohody.
45 Takýto reštriktívny výklad pojmu „opakovane uzatvárané pracovnoprávne vzťahy na dobu určitú“ by totiž umožňovala zamestnávať pracovníkov za neistých podmienok po celé roky (rozsudky zo 4. júla 2006, Adeneler a i., C‑212/04, EU:C:2006:443, bod 85, a z 19. marca 2020, Sánchez Ruiz a i., C‑103/18 a C‑429/18, EU:C:2020:219, bod 62).
46 Okrem toho by tento reštriktívny výklad mohol mať za následok nielen to, že sa v skutočnosti vylúči veľký počet pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú z ochrany pracovníkov požadovanej smernicou 1999/70 a rámcovou dohodou, čím by bol cieľ, ktorý sledujú, zbavený z veľkej časti svojej podstaty, ale aj umožní zneužívanie takýchto vzťahov zamestnávateľmi na uspokojenie trvalých a dlhodobých potrieb, pokiaľ ide o zamestnancov (rozsudok z 19. marca 2020, Sánchez Ruiz a i., C‑103/18 a C‑429/18, EU:C:2020:219, bod 63).
47 V tejto súvislosti treba tiež konštatovať, že pojem „dĺžka trvania“ pracovnoprávneho vzťahu je podstatným prvkom každej zmluvy na dobu určitú. Podľa doložky 3 bodu 1 rámcovej dohody „koniec platnosti [zmluvy alebo pracovnoprávneho vzťahu] sa určuje podľa objektívnych podmienok, ako napríklad určitým dátumom, splnením určitej úlohy alebo určitou udalosťou“. Zmena dátumu skončenia pracovnej zmluvy na dobu určitú tak predstavuje podstatnú zmenu tejto zmluvy, ktorú možno oprávnene prirovnať k uzavretiu nového pracovnoprávneho vzťahu na dobu určitú, ktorý nasleduje po predchádzajúcom pracovnoprávnom vzťahu, a teda patrí do pôsobnosti doložky 5 rámcovej dohody.
48 Ako totiž vyplýva z druhého odseku preambuly rámcovej dohody a z bodov 6 až 8 všeobecných hľadísk uvedenej rámcovej dohody, výhoda stability zamestnania sa chápe ako prvoradý prvok ochrany pracovníkov, zatiaľ čo pracovné zmluvy na dobu určitú môžu zodpovedať potrebám zamestnávateľa i pracovníkov iba za určitých okolností (rozsudok z 19. marca 2020, Sánchez Ruiz a i., C‑103/18 a C‑429/18, EU:C:2020:219, bod 54 a citovaná judikatúra).
49 V tomto kontexte je skutočnosť, že predĺženie alebo obnovovanie pracovných zmlúv vyplýva z legislatívneho aktu gréckeho parlamentu, irelevantná. Treba totiž konštatovať, že potrebný účinok rámcovej dohody by bol ohrozený výkladom umožňujúcim jednostranné predĺženie trvania pracovnej zmluvy na dobu určitú legislatívnym zásahom.
50 V tejto súvislosti treba tiež uviesť, že Súdny dvor rozhodol, že vnútroštátne ustanovenie, ktoré sa obmedzuje na to, že všeobecne a abstraktne na základe zákonnej alebo podzákonnej normy povoľuje opakované uzatváranie pracovných zmlúv na dobu určitú, nie je v súlade s požiadavkami doložky 5 bodu 1 rámcovej dohody. Také ustanovenie, ktoré je čisto formálne, totiž neumožňuje zistiť objektívne a transparentné kritériá s cieľom overiť, či obnovovanie takýchto zmlúv skutočne zodpovedá skutočnej potrebe, či je spôsobilé dosiahnuť sledovaný cieľ a či je nevyhnutné na tento účel. Takéto ustanovenie prináša reálne riziko zneužívania tohto typu zmlúv, a preto nie je zlučiteľné s cieľom a potrebným účinkom rámcovej dohody (rozsudok z 19. marca 2020, Sánchez Ruiz a i., C‑103/18 a C‑429/18, EU:C:2020:219, body 67 a 68, ako aj citovaná judikatúra).
51 Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci automatické predĺženie prostredníctvom právnych predpisov možno prirovnať k obnoveniu, a teda uzavretiu samostatnej zmluvy na dobu určitú, zmluvy, o aké ide vo veci samej, možno skutočne kvalifikovať ako „opakovane uzatvárané“ v zmysle doložky 5 rámcovej dohody. Túto úvahu potvrdzuje skutočnosť, že vo veci samej jednak nebolo zistené žiadne prerušenie medzi prvou pracovnou zmluvou a pracovnými zmluvami, ktoré nasledovali na základe automatického predĺženia stanoveného legislatívnymi aktmi, a jednak že každý zo žalobcov nepretržito pracoval pre svojho zamestnávateľa v rámci toho istého druhu práce a za rovnakých pracovných podmienok, s výnimkou pracovnej podmienky týkajúcej sa dĺžky trvania pracovného pomeru.
52 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že doložka 1 a doložka 5 bod 2 rámcovej dohody sa majú vykladať v tom zmysle, že výraz „opakované uzatváranie pracovných zmlúv na dobu určitú“, ktorý sa v nej nachádza, zahŕňa aj automatické predĺženie platnosti pracovných zmlúv na dobu určitú pracovníkov na úseku čistenia verejných priestranstiev miestnej územnej samosprávy, ku ktorému došlo v súlade s výslovnými vnútroštátnymi ustanoveniami, bez ohľadu na skutočnosť, že v zásade nebola dodržaná písomná forma stanovená pre opakované uzatváranie pracovných zmlúv.
O druhej a tretej otázke
53 Svojou druhou a treťou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či v prípade kladnej odpovede na prvú otázku sa doložka 5 bod 1 rámcovej dohody má vykladať v tom zmysle, že ak došlo k zneužívaniu opakovane uzatváraných pracovných zmlúv na dobu určitú v zmysle tohto ustanovenia, povinnosť vnútroštátneho súdu podať v čo najväčšom možnom rozsahu výklad všetkých relevantných ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré môžu náležite sankcionovať toto zneužívanie a odstrániť následky porušení práva Únie, a tieto ustanovenia uplatňovať, zahŕňa uplatnenie vnútroštátneho ustanovenia, ktoré umožňuje zmenu opakovane uzatváraných pracovných zmlúv na dobu určitú na pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, napriek tomu, že iné vnútroštátne ustanovenie, ktoré má vyššiu právnu silu z dôvodu svojej ústavnej povahy, takúto zmenu vo verejnom sektore úplne zakazuje.
54 V tejto súvislosti treba na úvod pripomenúť, že doložka 5 bod 1 rámcovej dohody ukladá členským štátom s cieľom zabrániť zneužívaniu opakovane uzatváraných pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov povinnosť účinne a záväzne prijať najmenej jedno z opatrení, ktoré taxatívne vymedzuje, ak ich vnútroštátne právo neobsahuje rovnocenné zákonné opatrenia. Tri takto taxatívne vymedzené opatrenia v tejto doložke 5 bode 1 písm. a) až c) sa týkajú objektívnych dôvodov na obnovenie týchto pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov, maximálnej dĺžky platnosti týchto opakovane uzatváraných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov a počtu ich obnovení (rozsudok z 19. marca 2020, Sánchez Ruiz a i., C‑103/18 a C‑429/18, EU:C:2020:219, bod 83 a citovaná judikatúra).
55 Členské štáty v tomto smere disponujú mierou voľnej úvahy, pretože môžu použiť jedno alebo viaceré opatrenia uvedené v doložke 5 bode 1 písm. a) až c) rámcovej dohody alebo existujúce rovnocenné zákonné opatrenia, aby zohľadnili potreby príslušných odvetví a/alebo kategórií pracovníkov (rozsudok z 19. marca 2020, Sánchez Ruiz a i., C‑103/18 a C‑429/18, EU:C:2020:219, bod 84 a citovaná judikatúra).
56 Doložka 5 bod 1 rámcovej dohody tým určuje členským štátom všeobecný cieľ spočívajúci v zabránení takému zneužívaniu, pričom im ponecháva voľbu prostriedkov na dosiahnutie tohto cieľa, pokiaľ nespochybnia cieľ alebo potrebný účinok rámcovej dohody (rozsudok z 19. marca 2020, Sánchez Ruiz a i., C‑103/18 a C‑429/18, EU:C:2020:219, bod 85 a citovaná judikatúra).
57 Doložka 5 rámcovej dohody neuvádza osobitné sankcie v prípade, keď sa zistí, že došlo k zneužívaniu. V takom prípade vnútroštátnym orgánom prináleží prijať opatrenia, ktoré musia byť nielen primerané, ale tiež dostatočne účinné a odstrašujúce na to, aby sa zabezpečila úplná účinnosť právnych noriem prijatých na vykonanie rámcovej dohody (rozsudok z 19. marca 2020, Sánchez Ruiz a i., C‑103/18 a C‑429/18, EU:C:2020:219, bod 86 a citovaná judikatúra).
58 Doložka 5 rámcovej dohody teda neukladá všeobecnú povinnosť členských štátov zakotviť zmenu pracovných zmlúv na dobu určitú na zmluvu na dobu neurčitú. Vnútroštátny právny poriadok dotknutého členského štátu však musí obsahovať iné účinné opatrenie, aby sa zabránilo zneužívaniu opakovane uzatváraných pracovných zmlúv na dobu určitú a prípadne ho sankcionovať (rozsudok z 19. marca 2020, Sánchez Ruiz a i., C‑103/18 a C‑429/18, EU:C:2020:219, bod 87 a citovaná judikatúra).
59 Ak došlo k zneužívaniu opakovaného uzatvárania pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú, musí byť možné uplatniť opatrenie predstavujúce účinné a rovnocenné záruky ochrany pracovníkov, aby bolo možné náležite sankcionovať toto zneužívanie a odstrániť následky porušenia práva Únie. Podľa samotného znenia článku 2 prvého odseku smernice 1999/70 členské štáty totiž musia „prija[ť] potrebné opatrenia, ktoré im umožnia kedykoľvek sa zaručiť za výsledky, ktorých dosiahnutie táto smernica ukladá“ (rozsudok z 19. marca 2020, Sánchez Ruiz a i., C‑103/18 a C‑429/18, EU:C:2020:219, bod 88 a citovaná judikatúra).
60 Okrem toho treba pripomenúť, že Súdnemu dvoru neprislúcha vyjadrovať sa k výkladu ustanovení vnútroštátneho práva, keďže táto úloha prináleží výlučne príslušným vnútroštátnym súdom, ktoré musia zistiť, či príslušné ustanovenia vnútroštátnej právnej úpravy spĺňajú požiadavky stanovené v doložke 5 rámcovej dohody (rozsudok z 19. marca 2020, Sánchez Ruiz a i., C‑103/18 a C‑429/18, EU:C:2020:219, bod 89 a citovaná judikatúra).
61 V prejednávanej veci vnútroštátnemu súd teda prináleží, aby posúdil, do akej miery podmienky uplatňovania, ako aj skutočné vykonávanie príslušných ustanovení vnútroštátneho práva predstavujú primerané opatrenie, na základe ktorého možno predchádzať zneužívaniu opakovaného uzatvárania pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú, a prípadne ho sankcionovať (pozri analogicky rozsudok z 21. novembra 2018, de Diego Porras, C‑619/17, EU:C:2018:936, bod 90 a citovanú judikatúru).
62 Súdny dvor pri rozhodovaní o návrhu na začatie prejudiciálneho konania však môže poskytnúť spresnenia, ktoré majú viesť uvedené vnútroštátne súdy pri posudzovaní (rozsudok z 19. marca 2020, Sánchez Ruiz a i., C‑103/18 a C‑429/18, EU:C:2020:219, bod 91 a citovaná judikatúra).
63 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Súdny dvor už rozhodol, že zmena pracovných zmlúv na dobu určitú na zmluvy na dobu neurčitú na základe § 8 ods. 3 zákona č. 2112/1920 – pokiaľ je toto ustanovenie ešte uplatniteľné v gréckom právnom poriadku, čo musí overiť vnútroštátny súd – môže predstavovať opatrenie predstavujúce účinné a rovnocenné záruky ochrany pracovníkov s cieľom náležite sankcionovať prípadné zneužívanie pracovných zmlúv na dobu určitú a odstrániť dôsledky porušenia práva Únie (pozri v tomto zmysle uznesenie z 24. apríla 2009, Koukou, C‑519/08, neuverejnené, EU:C:2009:269, bod 79 a citovanú judikatúru).
64 Treba však pripomenúť, že Súdny dvor už rozhodol, že doložka 5 bod 1 rámcovej dohody sa z hľadiska svojho obsahu nezdá nepodmienená a dostatočne presná na to, aby sa jej jednotlivec mohol dovolávať pred vnútroštátnym súdom. Podľa tohto ustanovenia je na posúdení členského štátu, aby použil na účely predchádzania zneužívaniu opätovne uzatvorených pracovných zmlúv na dobu určitú jedno alebo viaceré opatrenia vymenované v tejto doložke, alebo aj existujúce rovnocenné zákonné opatrenia, a to pri zohľadnení potrieb príslušných sektorov a/alebo kategórií pracovníkov. Okrem toho nie je v prejednávanej veci možné dostatočným spôsobom určiť minimálnu ochranu, ktorá musí byť v každom prípade poskytnutá na základe doložky 5 bodu 1 rámcovej dohody (rozsudok z 23. apríla 2009, Angelidaki a i., C‑378/07 až C‑380/07, EU:C:2009:250, bod 196).
65 Z ustálenej judikatúry však vyplýva, že vnútroštátne súdy, ktoré uplatňujú vnútroštátne právo, sú povinné vykladať ho v čo najväčšej možnej miere s ohľadom na znenie a účel predmetnej smernice tak, aby sa dosiahol ňou sledovaný výsledok, a takto konať v súlade s článkom 288 tretím odsekom ZFEÚ. Táto povinnosť konformného výkladu sa týka všetkých ustanovení vnútroštátneho práva, ako predchádzajúcich, tak aj nasledujúcich po smernici, o ktorú ide (rozsudok z 23. apríla 2009, Angelidaki a i., C‑378/07 až C‑380/07, EU:C:2009:250, bod 197).
66 Požiadavka konformného výkladu vnútroštátneho práva je totiž vlastná systému Zmluvy o FEÚ, keďže vnútroštátnym súdom pri rozhodovaní o sporoch, ktoré im boli predložené, umožňuje zabezpečiť v rámci svojich právomocí úplnú účinnosť práva Únie (rozsudok z 23. apríla 2009, Angelidaki a i., C‑378/07 až C‑380/07, EU:C:2009:250, bod 198).
67 Je zrejmé, že povinnosť vnútroštátneho súdu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity, a nemôže slúžiť ako základ pre výklad vnútroštátneho práva contra legem (rozsudok z 23. apríla 2009, Angelidaki a i., C‑378/07 až C‑380/07, EU:C:2009:250, bod 199).
68 Zásada konformného výkladu však predsa len vyžaduje, aby vnútroštátne súdy urobili všetko, čo je v ich právomoci, berúc do úvahy celé vnútroštátne právo a uplatniac výkladové metódy ním uznané, s cieľom zaručiť úplnú účinnosť predmetnej smernice a dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou (rozsudok z 23. apríla 2009, Angelidaki a i., C‑378/07 až C‑380/07, EU:C:2009:250, bod 200).
69 V prejednávanej veci prislúcha vnútroštátnemu súdu vykladať a uplatňovať príslušné ustanovenia vnútroštátneho práva v maximálnej možnej miere, a ak došlo k zneužitiu opätovne uzatváraných zmlúv na dobu určitú, riadne sankcionovať tieto zneužitia a odstrániť dôsledky porušenia práva Únie. V tomto rámci prináleží uvedenému súdu posúdiť, či sa môžu ustanovenia § 8 ods. 3 zákona č. 2112/1920 v danom prípade uplatniť na účely tohto konformného výkladu (rozsudok z 23. apríla 2009, Angelidaki a i., C‑378/07 až C‑380/07, EU:C:2009:250, bod 203).
70 V prípade, že by vnútroštátny súd dospel k záveru, že zmena pracovných zmlúv na dobu určitú na zmluvy na dobu neurčitú na základe § 8 ods. 3 zákona č. 2112/1920 by nebola možná, pretože by viedla k výkladu článku 103 ods. 7 a 8 Ústavy Helénskej republiky contra legem, musel by overiť, či v gréckom práve existujú na tento účel iné účinné opatrenia. V tejto súvislosti treba spresniť, že takéto opatrenia musia byť dostatočne účinné a odstrašujúce na to, aby sa zabezpečila úplná účinnosť noriem prijatých na vykonanie rámcovej dohody, konkrétne v prejednávanej veci § 5 a 6 prezidentského dekrétu č. 164/2004, ktorými bola do gréckeho právneho poriadku prebratá doložka 5 bod 1 rámcovej dohody.
71 Čo sa týka dôsledku skutočnosti, že článok 103 ods. 8 Ústavy Helénskej republiky bol zmenený po nadobudnutí účinnosti smernice 1999/70 a pred uplynutím lehoty na prebratie tejto smernice s cieľom absolútne zakázať vo verejnom sektore zmenu pracovných zmlúv na dobu určitú na zmluvy na dobu neurčitú, stačí pripomenúť, že smernica má právne účinky voči členským štátom, ktorým je určená ‐ a teda voči všetkým vnútroštátnym orgánom ‐ podľa okolností buď po svojom uverejnení, alebo odo dňa svojho doručenia (rozsudok z 23. apríla 2009, Angelidaki a i., C‑378/07 až C‑380/07, EU:C:2009:250, bod 204 a citovaná judikatúra).
72 V prejednávanej veci smernica 1999/70 vo svojom článku 3 spresňuje, že nadobúda účinnosť v deň svojho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev, teda 10. júla 1999.
73 Treba však pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry sa členské štáty, ktoré sú adresátmi smernice, počas lehoty na jej prebratie musia zdržať prijímania ustanovení, ktoré by mohli vážne ohroziť uskutočnenie cieľa stanoveného touto smernicou (rozsudok z 13. novembra 2019, Lietuvos Respublikos Seimo narių grupė, C‑2/18, EU:C:2019:962, bod 55 a citovaná judikatúra). V tomto ohľade nezáleží na tom, či cieľom predmetného ustanovenia vnútroštátneho práva prijatého po nadobudnutí účinnosti dotknutej smernice je prebratie tejto smernice, alebo nie (rozsudok z 23. apríla 2009, Angelidaki a i., C‑378/07 až C‑380/07, EU:C:2009:250, bod 206, ako aj citovaná judikatúra).
74 Z toho vyplýva, že všetky orgány členských štátov sú viazané povinnosťou zaručiť úplný účinok ustanovení práva Únie, a to aj keď tieto orgány menia ústavu (rozsudok z 23. apríla 2009, Angelidaki a i., C‑378/07 až C‑380/07, EU:C:2009:250, bod 207, ako aj citovaná judikatúra).
75 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na druhú a tretiu otázku odpovedať tak, že doložka 5 bod 1 rámcovej dohody sa má vykladať v tom zmysle, že ak došlo k zneužívaniu opakovane uzatváraných pracovných zmlúv na dobu určitú v zmysle tohto ustanovenia, povinnosť vnútroštátneho súdu podať v čo najväčšej možnej miere výklad všetkých relevantných ustanovení vnútroštátneho práva a tieto ustanovenia uplatňovať tak, aby umožnili náležite sankcionovať toto zneužívanie a odstrániť následky porušenia práva Únie, zahŕňa posúdenie, či sa vnútroštátne ustanovenia stále účinnej skoršej právnej úpravy, ktoré umožňujú zmenu opakovane uzatváraných pracovných zmlúv na dobu určitú na pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, môžu prípadne uplatniť na účely konformného výkladu, napriek tomu, že vnútroštátne ustanovenia, ktoré majú ústavnú povahu, takúto zmenu vo verejnom sektore absolútne zakazujú.
O trovách
76 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol takto:
1. Doložka 1 a doložka 5 bod 2 rámcovej dohody o práci na dobu určitú, uzavretej 18. marca 1999, ktorá je uvedená v prílohe smernice Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP, sa majú vykladať v tom zmysle, že výraz „opakované uzatváranie pracovných zmlúv na dobu určitú“, ktorý sa v nej nachádza, zahŕňa aj automatické predĺženie platnosti pracovných zmlúv na dobu určitú pracovníkov na úseku čistenia priestranstiev miestnej územnej samosprávy, ku ktorému došlo v súlade s výslovnými vnútroštátnymi ustanoveniami, bez ohľadu na skutočnosť, že v zásade nebola dodržaná písomná forma stanovená pre opakované uzatváranie pracovných zmlúv.
2. Doložka 5 bod 1 rámcovej dohody o práci na dobu určitú sa má vykladať v tom zmysle, že ak došlo k zneužívaniu opakovane uzatváraných pracovných zmlúv na dobu určitú v zmysle tohto ustanovenia, povinnosť vnútroštátneho súdu podať v čo najväčšej možnej miere výklad všetkých relevantných ustanovení vnútroštátneho práva a tieto ustanovenia uplatňovať tak, aby umožnili náležite sankcionovať toto zneužívanie a odstrániť následky porušenia práva Únie, zahŕňa posúdenie, či sa vnútroštátne ustanovenia stále účinnej skoršej právnej úpravy, ktoré umožňujú zmenu opakovane uzatváraných pracovných zmlúv na dobu určitú na pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, môžu prípadne uplatniť na účely konformného výkladu, napriek tomu, že vnútroštátne ustanovenia, ktoré majú ústavnú povahu, takúto zmenu vo verejnom sektore absolútne zakazujú.
Podpisy