UZNESENIE VŠEOBECNÉHO SÚDU (odvolacia komora)

z 21. júna 2010

Vec T‑284/09 P

Herbert Meister

proti

Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT)

„Odvolanie – Verejná služba – Úradníci – Hodnotenie – Oneskorené vypracovanie hodnotiacich správ – Predmet žaloby v prvostupňovom konaní – Oneskorená odpoveď na sťažnosti – Odvolanie, ktoré je čiastočne zjavne neprípustné a čiastočne zjavne nedôvodné“

Predmet: Odvolanie podané proti rozsudku Súdu pre verejnú službu Európskej únie (prvá komora) z 18. mája 2009, Meister/ÚHVT (F‑138/06 a F‑37/08, Zb. VS s. I‑A‑1‑131 a II‑A‑1‑727), smerujúce k zrušeniu tohto rozsudku

Rozhodnutie: Odvolanie sa zamieta. Herbert Meister znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), ktoré mu vznikli v tomto konaní.

Abstrakt

1.      Úradníci – Žaloba – Predchádzajúce administratívne konanie

(Služobný poriadok úradníkov, článok 90 a článok 91 ods. 3)

2.      Úradníci – Žaloba – Žaloba smerujúca proti prideleniu bodov na povýšenie postupných období

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

3.      Odvolanie – Dôvody – Nesprávne posúdenie skutkového stavu – Neprípustnosť – Preskúmanie posúdenia dôkazov Všeobecným súdom – Vylúčenie s výnimkou skreslenia

(Štatút Súdneho dvora, príloha I článok 11)

1.      Pokiaľ ide o lehoty na odpoveď na žiadosti, s cieľom ochrániť úradníka pred prípadnou nečinnosťou menovacieho orgánu, ktorému bola sťažnosť predložená, normotvorca stanovil, že mlčanie administratívy, keď menovací orgán v stanovenej lehote neodpovie, sa považuje za negatívne rozhodnutie, ktoré môže byť priamo napadnuté žalobou o neplatnosť a nie žalobou na nečinnosť. Práva na obranu úradníka sú dostatočne zachované a primerane chránené možnosťou tohto úradníka podať žalobu proti aktu, ktorý mu spôsobuje ujmu, v lehote troch mesiacov od implicitného rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti. Zásada právnej istoty však vyžaduje, aby úradník konal v rámci lehôt podľa služobného poriadku.

Naopak oneskorená odpoveď menovacieho orgánu spôsobuje, že začne plynúť nová lehota na podanie žaloby za predpokladu, že výslovné rozhodnutie je vydané pred uplynutím lehoty na podanie žaloby proti implicitnému rozhodnutiu o zamietnutí sťažnosti podľa článku 91 ods. 3 druhou zarážkou služobného poriadku.

Skutočnosť, že odpoveď na sťažnosť sa omeškala, nemôže sama osebe spochybniť zákonnosť tejto odpovede ani aktu uvedeného v sťažnosti. Ak by sa malo také rozhodnutia zrušiť iba z dôvodu omeškania, nové rozhodnutie, ktoré by nahradilo zrušené rozhodnutie by v žiadnom prípade nebolo menej oneskorené ako prvé. Nedodržanie lehôt stanovených v článku 90 služobného poriadku nemá samo osebe vplyv na platnosť rozhodnutia, ale môže spôsobiť vznik zodpovednosti príslušnej inštitúcie za prípadnú škodu spôsobenú dotknutej osobe.

V tejto súvislosti zodpovednosť inštitúcie vznikne iba v prípade, keď žalobca preukáže existenciu škody spôsobenej iba z dôvodu oneskoreného oznámenia.

(pozri body 26 – 30)

Odkaz: Súdny dvor, 29. októbra 1981, Arning/Komisia, 125/80, Zb. s. 2539, bod 9; Súdny dvor, 16. júla 2009, Der Grüne Punkt – Duales System Deutschland/Komisia, C‑385/07 P, Zb. s. I‑6155, body 193 až 196; Súd prvého stupňa, 1. decembra 1994, Schneider/Komisia, T‑54/92, Zb. VS s. I‑A‑281, II‑887, bod 27; Súd prvého stupňa, 18. marca 1997, Picciolo a Caló/Výbor regiónov, T‑178/95 a T‑179/95, Zb. VS s. I‑A‑51, II‑155, bod 29; Súd prvého stupňa, 6. novembra 1997, Liao/Rada, T‑15/96, Zb. VS s. I‑A‑329, II‑897, bod 34; Súd prvého stupňa, 26. januára 2005, Roccato/Komisia, T‑267/03, Zb. VS s. I‑A‑1, II‑1, bod 84; Súd prvého stupňa, 5. marca 2008, Combescot/Komisia, T‑414/06 P, Zb. VS s. I‑B‑1‑1 a II‑B‑1‑1, bod 44

2.      Pokiaľ ide o nezávislosť medzi povyšovacími obdobiami idúcimi za sebou, je nepochybné, že na konci každého obdobia tvorí celkový počet bodov úradníka suma bodov, ktorá mu bola pridelená v rámci posledného obdobia (prvá zložka), a suma bodov, ktoré získal už predtým (druhá zložka).

Judikatúra, podľa ktorej udelenie bodov na povýšenie za príslušný rok má účinky, ktoré sa neobmedzujú výlučne na prebiehajúce povyšovacie obdobie, vôbec neznamená, že úradník, pokiaľ je informovaný o celkovom počte bodov, má po danom období právo napadnúť nielen prvú zložku svojho celkového počtu bodov, ale aj jeho druhú zložku. Ak by táto druhá zložka mohla byť tiež napadnutá sťažnosťou alebo žalobou, narušilo by to právnu istotu pretože úradník by mohol spochybniť body, ktoré mu boli pridelené v predchádzajúcom období a ktoré nenapadol v lehotách stanovených služobným poriadkom.

(pozri body 41, 42 a 44)

Odkaz: Súd prvého stupňa, 11. decembra 2003, Breton/Súdny dvor, T‑323/02, Zb. VS s. I‑A‑325, II‑1587, body 51 až 53; Súd prvého stupňa, 4. mája 2005, Schmit/Komisia, T‑144/03, Zb. VS s. I‑A‑101, II‑465, bod 147 a citovaná judikatúra; Súd prvého stupňa, 19. októbra 2006, Buendía Sierra/Komisia, T‑311/04, Zb. s. II‑4137, bod 88

3.      Len súd prvého stupňa má právomoc jednak zistiť skutkový stav okrem prípadu, že by vecná nesprávnosť jeho zistení vyplývala z dokumentov v spise, ktoré mu boli predložené, a jednak tento skutkový stav posúdiť. Posúdenie skutkového stavu súdom prvého stupňa, s výnimkou prípadu skreslenia dôkazných prostriedkov, ktoré mu boli predložené, teda nie je právnou otázkou, ktorá by ako taká podliehala preskúmaniu Všeobecným súdom. Takéto skreslenie musí zjavne vyplývať z dokumentov v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonať nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov.

(pozri bod 55)

Odkaz: Súd prvého stupňa, 8. septembra 2009, ETF/Landgren, T‑404/06 P, Zb. s. II‑2841, body 191 až 193 a citovaná judikatúra