Vec T‑566/08
Total Raffinage Marketing
proti
Európskej komisii
„Hospodárska súťaž – Kartely – Trh s parafínovými voskami – Trh s parafínovým gáčom – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 81 ES – Určenie cien a rozdelenie trhov – Dôkaz o existencii kartelu – Pojem jediné a nepretržité porušenie – Dĺžka trvania porušenia – Prerušenie porušenia – Usmernenia k metóde stanovovania výšky pokút z roku 2006 – Rovnosť zaobchádzania – Prezumpcia neviny – Pripísateľnosť protiprávneho správania – Zodpovednosť materskej spoločnosti za porušenia pravidiel hospodárskej súťaže, ktorých sa dopustili jej dcérske spoločnosti – Rozhodujúci vplyv uplatňovaný materskou spoločnosťou – Domnienka v prípade vlastníctva 100 % podielu na základnom imaní – Proporcionalita – Spôsob zaokrúhľovania – Neobmedzená právomoc“
Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (štvrtá komora) z 13. septembra 2013
1. Kartely – Dohody medzi podnikmi – Pojem – Zhoda vôle týkajúca sa budúceho správania na trhu – Dohody o určení cien – Zahrnutie – Podmienky – Odchylné správanie jedného alebo viacerých účastníkov – Neexistencia vplyvu – Dôkaz o nevykonávaní kartelu jedným z účastníkov – Verejné dištancovanie sa
(Článok 81 ods. 1 ES)
2. Kartely – Zosúladený postup – Pojem – Koordinácia a spolupráca nezlučiteľné s povinnosťou každého podniku autonómne určovať svoje správanie na trhu – Výmena informácií medzi konkurentmi – Domnienka využitia informácií na určenie správania na trhu – Podmienky
(Článok 81 ods. 1 ES)
3. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Dôkaz – Dôkaz predložený prostredníctvom určitého množstva rozličných prejavov porušenia – Prípustnosť – Použitie súboru nepriamych dôkazov – Požadovaný stupeň dôkaznej sily, pokiaľ ide o nepriame dôkazy vzaté jednotlivo – Listinné dôkazy – Kritériá – Vierohodnosť predložených dôkazov – Dôkazná povinnosť podnikov, ktoré popierajú existenciu porušenia
(Článok 81 ods. 1 ES)
4. Právo Európskej únie – Zásady – Základné práva – Prezumpcia neviny – Konanie vo veci hospodárskej súťaže – Uplatniteľnosť – Rozsah – Dôsledky
(Článok 81 ods. 1 ES)
5. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Povinnosť Komisie predložiť dôkaz o porušení a o dĺžke jeho trvania – Dôkazná sila dobrovoľných výpovedí hlavných účastníkov kartelu v neprospech podniku s cieľom mať prospech z uplatnenia oznámenia o spolupráci – Vyhlásenia, ktoré odporujú záujmom uvedeného podniku – Vysoká dôkazná hodnota
(Článok 81 ods. 1 ES; oznámenie Komisie 2002/C 45/03)
6. Kartely – Dohody medzi podnikmi – Dôkaz – Odpoveď podniku na žiadosť Komisie o informácie – Vyhlásenie podniku napadnuté inými podnikmi – Povinnosť doplniť tento dôkaz inými vierohodnými skutočnosťami
(Článok 81 ES)
7. Kartely – Dohody a zosúladené postupy predstavujúce jedno porušenie – Účasť podniku na celkovom karteli – Kritériá posúdenia – Neexistencia priamej účasti – Neexistencia vplyvu
(Článok 81 ES)
8. Kartely – Dohody medzi podnikmi – Pojem – Účasť na stretnutiach s protisúťažným cieľom – Zahrnutie – Podmienka – Nedištancovanie sa vo vzťahu k prijatým rozhodnutiam – Kritériá posúdenia
(Článok 81 ods. 1 ES)
9. Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Posúdenie požiadavky povinnosti odôvodnenia podľa okolností prípadu
(Článok 253 ES)
10. Súdne konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti – Zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh založený – Všeobecný odkaz na iné dokumenty priložené k návrhu – Neprípustnosť – Predloženie nových dôvodov počas súdneho konania – Dôvod uvedený po prvýkrát na pojednávaní – Neprípustnosť
[Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 44 ods. 1 písm. c) a článok 48 ods. 2]
11. Kartely – Dohody a zosúladené postupy predstavujúce jediné porušenie – Pojem – Kritériá – Jediný cieľ a celkový plán – Navzájom sa dopĺňajúce dohody – Vertikálny vzťah medzi dotknutými trhmi a výrazné prekrývanie sa účastníkov
(Článok 81 ods. 1 ES)
12. Kartely – Dohody a zosúladené postupy predstavujúce jediné porušenie – Pojem – Absencia totožnosti medzi účastníkmi rôznych aspektov porušenia – Odlišné dĺžky trvania jednotlivých aspektov porušenia – Neexistencia vplyvu
(Článok 81 ods. 1 ES)
13. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Dôkazy, ktoré možno prijať – Zameranie vyšetrovania na rôzne aspekty protisúťažných konaní – Okolnosť, ktorá nevylučuje využitie všetkých dôkazných prvkov, ktoré má Komisia k dispozícii v čase prijatia rozhodnutia
(Článok 81 ods. 1 ES)
14. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Zohľadnený obrat – Referenčný rok – Posledný celý rok porušenia – Výnimočná povaha tohto roka vzhľadom na určitých účastníkov – Zohľadnenie dlhšieho obdobia pre všetkých účastníkov rovnakým spôsobom – Prípustnosť – Porušenie zásady právnej istoty a zásady rovnosti zaobchádzania – Neexistencia – Nesprávne posúdenie – Neexistencia
(Oznámenie Komisie 2006/C 210/02, bod 13)
15. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť a dĺžka trvania porušenia – Porušenie, ktorého sa dopustili viaceré podniky – Závažnosť týkajúca sa účasti každého z nich – Uplatnenie násobného koeficientu – Posúdenie – Nemožnosť, aby sa podnik dovolával zásady rovnosti zaobchádzania na účely získania nezákonného zníženia
(Oznámenie Komisie 2006/C 210/02, body 20 a 21)
16. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Voľná úvaha Komisie – Automatické zahrnutie dodatočnej sumy na základe usmernení k metóde stanovovania pokút – Porušenie zásady individualizácie trestov a sankcií – Neexistencia – Zohľadnenie cieľa všeobecnej prevencie – Prípustnosť – Zohľadnenie cieľa odstrašujúceho účinku vo viacerých štádiách postupu stanovenia výšky pokuty – Prípustnosť
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 2006/C 210/02, bod 25)
17. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Dĺžka trvania porušenia – Odstrašujúci charakter výšky pokuty – Dodržiavanie zásady proporcionality – Povinnosť stanoviť výšku pokuty primeranú k hodnote ročného predaja na dotknutých trhoch – Neexistencia
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2 a 3)
18. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Celkový obrat dotknutého podniku – Obrat dosiahnutý z tovarov tvoriacich predmet porušenia – Zodpovedajúce zohľadnenie – Hranice – Dodržiavanie zásady proporcionality – Povinnosť Komisie dodržiavať svoju predchádzajúcu rozhodovaciu prax – Neexistencia
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2 a 3; oznámenie Komisie 2006/C 210/02, bod 30)
19. Hospodárska súťaž – Pravidlá Únie – Porušenia – Pripísanie – Materská spoločnosť a dcérske spoločnosti – Hospodárska jednotka – Kritériá posúdenia – Domnienka rozhodujúceho vplyvu uplatňovaného materskou spoločnosťou na dcérske spoločnosti, ktoré sú v 100 % vlastníctve materskej spoločnosti – Vyvrátiteľná domnienka – Porušenie zásady prezumpcie neviny – Neexistencia – Porušenie zásady individualizácie trestov a sankcií – Neexistencia
(Článok 81 ods. 1 ES)
20. Hospodárska súťaž – Pravidlá Únie – Porušenia – Pripísanie – Materská spoločnosť a dcérske spoločnosti – Hospodárska jednotka – Kritériá posúdenia – Domnienka rozhodujúceho vplyvu uplatňovaného materskou spoločnosťou na dcérske spoločnosti, ktoré sú v 100 % vlastníctve materskej spoločnosti – Dôkazná povinnosť spoločnosti, ktorá chce vyvrátiť túto domnienku – Dôkazy nepostačujúce na vyvrátenie domnienky
(Článok 81 ods. 1 ES)
21. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Voľná úvaha Komisie – Súdne preskúmanie – Neobmedzená právomoc súdu Únie – Rozsah – Zohľadnenie usmernení k metóde stanovovania pokút – Hranice – Dodržiavanie všeobecných právnych zásad – Výpočet dĺžky účasti na porušení – Zaokrúhlenie počtu mesiacov účasti – Výška nezodpovedajúca skutočnej dĺžke trvania porušenia – Porušenie zásady rovnosti zaobchádzania a zásady proporcionality
(Článok 81 ods. 1 ES a článok 226 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23; oznámenie Komisie 2006/C 210/02, bod 24)
22. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Voľná úvaha Komisie – Súdne preskúmanie – Neobmedzená právomoc – Následok
(Článok 229 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 31)
23. Súdne konanie – Trovy konania – Povinnosť náhrady – Rozsah žaloby prekračujúci maximálny počet strán stanovený pre vyjadrenia – Posúdenie
(Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 87 ods. 3; praktické pokyny pre účastníkov konania, bod 15)
1. Na to, aby išlo o dohodu v zmysle článku 81 ods. 1 ES, stačí, že predmetné podniky vyjadrili spoločnú vôľu správať sa na trhu určeným spôsobom. Možno konštatovať, že dohoda v zmysle článku 81 ods. 1 ES je uzatvorená, pokiaľ existuje zhoda vôle, aj keď sú konkrétne prvky zamýšľaného obmedzenia ešte predmetom rokovaní.
Konkrétne je dohoda o udržaní cien tiež dohodou o určení cien, keďže existuje zhoda vôle účastníkov na uplatňovaní cenovej úrovne, ktorú spoločne určili. Toto konštatovanie neznamená skutočné uplatňovanie jednej ceny v prípade všetkých účastníkov. Už skutočnosť, že existuje spoločný cieľ dohodnúť sa na cenovej úrovni, totiž predstavuje dohodu v zmysle článku 81 ods. 1 ES, keďže existuje zhoda vôle týkajúca sa samotného princípu obmedzenia hospodárskej súťaže. Rovnako skutočnosť, že podniky naozaj oznámili dohodnuté zvýšenia cien a že takto oznámené ceny slúžili ako základ na určenie individuálnych transakčných cien, sama osebe postačuje na konštatovanie, že cieľom, ako aj účinkom tajnej dohody o cenách je závažné obmedzenie hospodárskej súťaže. V takom prípade Komisia nie je povinná skúmať podrobnosti argumentácie účastníkov konania – a najmä hospodársku analýzu, ktorú predložili – s cieľom preukázať, že predmetné dohody nespôsobili zvýšenie cien vo väčšom rozsahu, než by bolo možné pozorovať za normálnych podmienok v hospodárskej súťaži, a odpovedať na ne bod po bode.
Okrem toho skutočnosť, že niektorí účastníci kartel nedodržiavajú alebo sa im podarilo oklamať iných účastníkov, sama osebe neznamená, že k porušeniu nedošlo. Na jednej strane sa totiž podnik, ktorý napriek zosúladenému konaniu so svojimi konkurentmi uskutočňuje na trhu viac‑menej nezávislú politiku, môže jednoducho pokúšať využiť kartel vo svoj prospech. Na druhej strane sporadické a ojedinelé prípady podvádzania alebo neuplatnenia kartelu konkrétnym účastníkom, najmä ak sa týkajú dlhodobého kartelu, nemôžu samy osebe preukázať, že tento účastník neuskutočňoval kartel alebo že sa správal konkurenčne. V tejto súvislosti k záveru o konečnom ukončení účasti podniku na karteli možno dospieť len vtedy, ak sa verejne dištancoval od jeho obsahu.
(pozri body 30 – 32, 89, 99, 147, 184, 236, 238, 243, 254, 372)
2. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 33, 34, 154, 187, 188, 255, 256)
3. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 33 – 35, 39 – 48, 79 – 83, 177, 201, 214, 224 – 226, 323)
4. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 36 – 38)
5. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 63 – 71, 322)
6. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 73, 74)
7. Podnik môže byť zodpovedný za celkový kartel aj vtedy, keď sa preukáže, že sa priamo zúčastnil iba na jednej alebo na viacerých jeho podstatných zložkách, ak vedel alebo musel vedieť, že zosúladený postup, na ktorom sa zúčastnil, predovšetkým prostredníctvom pravidelných stretnutí organizovaných počas niekoľkých rokov, bol súčasťou celkového plánu určeného na narušenie normálneho fungovania hospodárskej súťaže, a ak sa tento plán vzťahoval na všetky podstatné zložky kartelu.
(pozri body 108, 187)
8. K porušeniu článku 81 ods. 1 ES dôjde, ak je účelom stretnutí konkurenčných podnikov obmedzovanie, vylučovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže a tieto stretnutia tak smerujú k umelému organizovaniu fungovania trhu. V takom prípade stačí, ak Komisia na dôkaz účasti podniku na karteli preukáže, že dotknutý podnik sa zúčastnil na stretnutiach, na ktorých došlo k uzavretiu dohôd protisúťažnej povahy. Ak sa preukáže účasť na takýchto stretnutiach, prináleží tomuto podniku, aby predložil dôkazy o tom, že jeho účasť na predmetných stretnutiach nemala protisúťažnú povahu, a to preukázaním, že svojim konkurentom oznámil, že sa na týchto stretnutiach zúčastnil z iných dôvodov ako oni. Dôvodom tohto pravidla je skutočnosť, že podnik svojou účasťou na takomto stretnutí bez verejného dištancovania sa od jeho obsahu umožnil ostatným účastníkom domnievať sa, že súhlasí s jeho výsledkom a že sa mu podriadi.
(pozri body 156, 157, 184, 242 – 244, 254, 372 – 374, 384, 387, 388)
9. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 239, 447)
10. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 247, 536)
11. Pojem jediné porušenie ustanovení článku 81 ES predpokladá správanie rôznych účastníkov, ktoré sleduje ten istý protisúťažný ekonomický cieľ. Skutočnosť, že jednotlivé konania podnikov sú súčasťou celkového plánu z dôvodu ich zhodného cieľa narúšajúceho hospodársku súťaž v rámci spoločného trhu, je rozhodujúca na konštatovanie existencie jediného porušenia. V tejto súvislosti možno pri posudzovaní otázky, či ide o jediné porušenie, a existencie celkového plánu vziať do úvahy aspoň čiastočnú totožnosť dotknutých podnikov a skutočnosť, že tieto podniky sú si vedomé, že sa podieľajú na spoločnom cieli protiprávnych konaní.
Na účely kvalifikácie rôznych konaní ako jediného a nepretržitého porušenia je tiež potrebné overiť, či sa navzájom dopĺňajú v tom zmysle, že účelom každého z nich je čeliť dôsledkom riadnej hospodárskej súťaže, pričom všetky na základe vzájomného pôsobenia prispievajú k uskutočneniu súhrnu protisúťažných účinkov plánovaných zúčastnenými subjektmi v rámci spoločného plánu sledujúceho jediný cieľ.
V tejto súvislosti skutočnosť, že protisúťažné postupy sa týkajú dvoch samostatných trhov s výrobkami, nemôže brániť tomu, aby Komisia dospela k záveru o existencii jediného porušenia, pokiaľ konania týkajúce sa rôznych trhov patria do celkového plánu, ktorého sú si účastníci vedomí. Tak je to najmä v prípade vertikálne prepojených trhov, pokiaľ cieľom dohody uzavretej v súvislosti so surovinami bolo posilniť hlavnú dohodu týkajúcu sa odvodených výrobkov. Umelé zvýšenia ceny suroviny tak môžu slúžiť na zabezpečenie vykonania zvýšení cien týkajúcich sa odvodených výrobkov, čo umožňuje preukázať existenciu vzťahu vzájomného dopĺňania medzi dvoma aspektmi jediného porušenia. Tento záver nemôže vylúčiť skutočnosť, že sa protisúťažné postupy týkajúce sa suroviny obmedzili na územie jedného členského štátu, keďže je nesporné, že aspekt porušenia týkajúci sa odvodených výrobkov sa rozšíril na celé územie európskeho hospodárskeho priestoru.
(pozri body 265 – 267, 271, 272, 281, 283, 303, 312)
12. Kvalifikáciu ako jediné a nepretržité porušenie článku 81 ods. 1 ES nemôže automaticky vylúčiť skutočnosť, že protisúťažné postupy nemajú totožných účastníkov a uvedené postupy sa týkajú rozličných trhov. Na účely tohto posúdenia treba zohľadniť rozsah, v akom sa podniky zúčastnené na uvedených postupoch prekrývajú. Naopak v prípade, že sa všetci účastníci postupov týkajúcich sa určitého trhu zúčastňujú aj na postupoch týkajúcich sa výrobku vertikálne spojeného s prvým uvedeným trhom, absencia úplnej totožnosti medzi účastníkmi dvoch aspektov porušenia nebráni jeho kvalifikácii ako jediné porušenie.
Pokiaľ sú postupy týkajúce sa dvoch odlišných výrobkov súčasťou toho istého celkového plánu, tento záver nemožno spochybniť rozdielom v dĺžke trvania týchto postupov.
(pozri body 296 – 300, 306 – 309)
13. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 339)
14. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 409 – 419)
15. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 431 – 435)
16. Zo znenia a štruktúry usmernení k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 jasne vyplýva, že Komisia používa pri určovaní výšky pokuty tak faktory, ktorých sadzba je spoločná pre všetkých účastníkov, s cieľom zohľadniť skutočnosť, že tieto podniky sa podieľali na tých istých protiprávnych postupoch, čo je v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania, ako aj faktory, ktorých sadzba alebo koeficient je prispôsobený konkrétnej situácii každého účastníka, s cieľom dodržať zásadu individuálnosti trestov a sankcií. Preto na dodržanie zásady individuálnosti trestov a sankcií stačí, aby konečná suma pokuty odrážala rozdiely v situácii rôznych účastníkov, pričom nie je potrebné, aby Komisia v každej etape výpočtu výšky pokuty zaobchádzala s účastníkmi rozdielne.
Okrem toho zo znenia a štruktúry týchto usmernení vyplýva, že ustanovenie v bode 25 daných usmernení, ktoré sa týka zahrnutia dodatočnej sumy do základnej sumy pokuty na účely odstrašenia, odráža účasť na najzávažnejších protisúťažných postupoch. Dodatočná suma zahrnutá z tohto dôvodu vyjadruje znaky postupov všetkých účastníkov a nie individuálnu situáciu každého z nich. Preto zákonnosť tohto ustanovenia a jeho uplatnenia nemožno spochybniť na základe uvedenej zásady.
Navyše cieľom odstrašujúceho účinku pokuty nie je len odradiť predmetný podnik od recidívy. Komisia má právomoc určiť výšku pokút s cieľom posilniť ich odstrašujúci účinok vo všeobecnosti. Preto sa žalobca nemôže úspešne odvolávať na skutočnosť, že už nepôsobí na dotknutom trhu a že jeho kódex správania stanovuje dodržiavanie pravidiel hospodárskej súťaže. Napokon potreba odstrašenia nie je predmetom čiastkového posúdenia, ktoré treba vykonať počas osobitnej časti výpočtu pokút, ale musí byť v pozadí celého procesu určovania výšky pokuty.
(pozri body 453 – 456, 460, 461, 463, 464)
17. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 466 – 473)
18. Na stanovenie pokuty je dovolené prihliadať tak na celkový obrat podniku, ktorý poukazuje, hoci približne a neúplne, na veľkosť podniku a jeho ekonomickú silu, ako aj na časť tohto obratu, ktorý je dosiahnutý z tovarov tvoriacich predmet porušenia, a teda ktorý môže napovedať o rozsahu porušenia. Ani jednému z týchto obratov nemožno pripísať neprimeranú dôležitosť v porovnaní s inými posudzovanými kritériami, a preto stanovenie primeranej pokuty nemôže byť výsledkom jednoduchého výpočtu založeného na celkovom obrate. Osobitne to platí v prípade, ak dotknuté tovary predstavujú iba nepatrný zlomok tohto obratu. Naproti tomu právo Únie neobsahuje všeobecne platnú zásadu, že sankcia musí byť primeraná významu podniku na trhu s výrobkami, ktoré sú predmetom porušenia.
(pozri body 475, 477, 478, 481, 482)
19. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 487 – 508)
20. Pokiaľ ide o domnienku skutočného uplatňovania rozhodujúceho vplyvu materskou spoločnosťou na obchodné správanie dcérskej spoločnosti, ktorá je v jej 100 % vlastníctve, skutočnosť, že dcérska spoločnosť má vlastné miestne vedenie a vlastný majetok, sama osebe nepreukazuje, že táto spoločnosť určuje svoje správanie na trhu nezávisle od svojej materskej spoločnosti. V prípade, ak materská spoločnosť vlastní celé alebo takmer celé základné imanie dcérskej spoločnosti, ktorá sa priamo podieľa na porušení pravidiel Únie týkajúcich sa hospodárskej súťaže, dôkazy predložené vzhľadom na rozdelenie úloh medzi dcérske spoločnosti a ich materské spoločnosti a osobitne zverenie vedenia bežných činností miestnemu vedeniu stopercentnej dcérskej spoločnosti, ktoré je bežnou praxou veľkých podnikov skladajúcich sa z mnohých dcérskych spoločností, ktoré v konečnom dôsledku vlastní tá istá hlavná materská spoločnosť, nie sú spôsobilé vyvrátiť domnienku skutočného uplatňovania rozhodujúceho vplyvu na správanie dcérskej spoločnosti materskou spoločnosťou a hlavnou materskou spoločnosťou.
Rovnako skutočnosť, že materská spoločnosť spravuje otázky, akými sú politika ľudských zdrojov, vedenie konsolidovaného účtovníctva a určovanie daňovej politiky skupiny, a niektoré ďalšie horizontálne prevádzkové úlohy, ako napríklad priemyselnú bezpečnosť, životné prostredie, správu finančných prostriedkov v súlade s etickými pravidlami, činnosti týkajúce sa financovania, o ktorých rozhoduje dcérska spoločnosť v mene celej skupiny, ešte väčšmi poukazujú na neexistenciu úplnej organizačnej nezávislosti tejto dcérskej spoločnosti v rámci skupiny.
Napokon skutočnosť, že oblasť alebo činnosť, ktorej sa týka porušenie, predstavuje len malý percentuálny podiel na všetkých činnostiach skupiny alebo materskej spoločnosti, nie je spôsobilá preukázať nezávislosť uvedenej dcérskej spoločnosti od jej materskej spoločnosti, a preto nemá vplyv na uplatnenie domnienky skutočného uplatňovania rozhodujúceho vplyvu materskou spoločnosťou na obchodné správanie dcérskej spoločnosti na trhu.
(pozri body 518 – 520, 522)
21. V oblasti stanovovania výšky pokút uložených za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže obmedzenie voľnej úvahy Komisie, ktoré si sama stanovila prijatím usmernení k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003, nie je nezlučiteľné so zachovaním podstatného rozsahu jej voľnej úvahy. Pri výkone tejto voľnej úvahy je však Komisia povinná dodržiavať všeobecné právne zásady, osobitne zásadu rovnosti zaobchádzania a zásadu proporcionality. Rovnako miera voľnej úvahy Komisie a hranice, ktoré si Komisia v tomto zmysle stanovila v uvedených usmerneniach, v zásade nemajú vplyv na výkon neobmedzenej právomoci súdov Únie.
V tomto ohľade Komisia tým, že pripísala podniku zodpovednosť za značný počet dní, za ktoré nebola preukázaná účasť na porušení, porušila zásadu proporcionality, lebo takto vypočítaná výška pokuty primerane neodráža dĺžku trvania porušenia.
Komisia tiež porušila zásadu rovnosti zaobchádzania, keď bez objektívneho odôvodnenia pripísala tomuto podniku z dôvodu jeho účasti na danom porušení obdobie účasti, počas ktorého nebolo voči tomuto podniku preukázané žiadne protiprávne konanie, zatiaľ čo voči iným podnikom zúčastneným na tom istom porušení bolo na účely výpočtu pokuty ku skutočnej dĺžke účasti na porušení pridané podstatne kratšie obdobie.
(pozri body 543 – 545, 548, 551, 553, 554, 559, 560)
22. Preskúmanie zákonnosti rozhodnutí prijatých Komisiou je doplnené neobmedzenou právomocou, ktorá je priznaná súdom Únie v článku 31 nariadenia č. 1/2003 v súlade s článkom 229 ES. Táto právomoc oprávňuje súdy, aby nad rámec samotného preskúmania zákonnosti sankcie nahradili posúdenie Komisiou svojím posúdením a v dôsledku toho zrušili, znížili alebo zvýšili uloženú pokutu alebo penále. Výkon neobmedzenej právomoci však neznamená preskúmanie ex offo a konanie pred súdmi Únie je kontradiktórne.
(pozri body 562, 564)
23. Pokiaľ ide o rozdelenie náhrady trov konania všeobecným súdom v prípade, že účastníci konania mali úspech len v jednej alebo niekoľkých častiach predmetu konania, treba zohľadniť počet žalobných dôvodov, ktorým bolo vyhovené, a rozsah žaloby, na základe ktorej sa začalo konanie. Preto v prípade, že bolo vyhovené len jednému z jedenástich žalobných dôvodov žalobkyne a žaloba svojím rozsahom prekročila maximálny počet strán vyjadrení o viac ako 40 %, je správne posúdiť okolnosti veci tak, že žalobkyňa znáša deväť desatín svojich vlastných trov konania a je povinná nahradiť deväť desatín trov konania Komisie.
(pozri body 569, 570)