ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (štvrtá rozšírená komora)
z 11. júla 2007 (*)
„Ochranná známka Spoločenstva – Námietkové konanie – Prihláška obrazovej ochrannej známky Spoločenstva PiraÑAM diseño original Juan Bolaños – Skoršie národné slovné ochranné známky PIRANHA – Relatívne dôvody zamietnutia – Pravdepodobnosť zámeny – Podobnosť výrobkov – Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 40/94“
Vo veci T‑443/05,
El Corte Inglés, SA, so sídlom v Madride (Španielsko), v zastúpení: J. Rivas Zurdo, advokát,
žalobca,
proti
Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: J. García Murillo, splnomocnená zástupkyňa,
žalovanému,
ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT a vedľajší účastník v konaní pred Súdom prvého stupňa:
Juan Bolaños Sabri, bydliskom v Torrellane (Španielsko), v zastúpení: P. López Ronda a G. Marín Raigal, advokáti,
ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu prvého odvolacieho senátu ÚHVT z 21. septembra 2005 (vec R 1191/2004-1), týkajúcemu sa námietkového konania medzi El Corte Inglés, SA, a Juan Bolaños Sabri,
SÚD PRVÉHO STUPŇA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (štvrtá rozšírená komora),
v zložení: predseda komory H. Legal, sudcovia I. Wiszniewska‑Białecka, V. Vadapalas, E. Moavero Milanesi a N. Wahl,
tajomník: J. Palacio González, hlavný referent,
so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Súdu prvého stupňa 16. decembra 2005,
so zreteľom na vyjadrenie k žalobe podané do kancelárie Súdu prvého stupňa 24. júla 2006,
po pojednávaní z 10. mája 2007,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Dňa 9. novembra 2001 podal vedľajší účastník konania na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) prihlášku ochrannej známky Spoločenstva podľa nariadenia Rady č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) v znení zmien a doplnení.
2 Ochranná známka, ktorej zápis sa žiadal, je obrazové označenie so slovným prvkom „PiraÑAM diseño original Juan Bolaños“, zobrazené takto:
3 Výrobky, pre ktoré sa požaduje zápis, patria do tried 16, 21 a 25 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení (ďalej len „Niceská dohoda“) a zodpovedajú tomuto opisu:
– trieda 16: „Papier, lepenka a výrobky vyrobené z týchto materiálov, ktoré nie sú zaradené v iných triedach; tlačoviny, telefónne zoznamy, príručky; kníhviazačský materiál; fotografie; potreby na písanie; lepidlá (lepiace materiály) na kancelárske účely alebo na použitie v domácnosti; potreby pre umelcov; štetce; potreby na písanie a kancelárske pomôcky (s výnimkou nábytku); učebný materiál (s výnimkou prístrojov); obalové materiály z plastu (ktoré nie sú zaradené v iných triedach); hracie karty; tlačové písmo; tlačiarenské štočky“,
– trieda 21: „Kuchynské náradie a nádoby a náradie a nádoby pre domácnosť (nevyrobené z drahých kovov alebo bez povrchovej úpravy drahými kovmi); hrebene a špongie; kefy (s výnimkou štetcov); materiál na výrobu kief; výrobky na čistenie; oceľová vlna; sklo ako surovina alebo polotovar (s výnimkou stavebného skla); sklenené výrobky, porcelán a hrnčiarsky tovar, ktoré nie sú zaradené do iných tried“,
– trieda 25: „Oblečenie, obuv, pokrývky hlavy“.
4 Táto prihláška bola uverejnená 23. septembra 2002 vo Vestníku ochranných známok Spoločenstva č. 76/2002.
5 Dňa 28. novembra 2002 podal žalobca námietku proti prihláške. Námietka sa zakladala na existencii skorších španielskych slovných ochranných známok PIRANHA, a to:
– ochranná známka č. 790520, zapísaná 28. februára 1978 pre výrobky patriace do triedy 25: „odevné výrobky vrátane vysokej obuvi, obuvi a papúč“,
– ochranná známka č. 2116007, zapísaná 20. marca 1998 pre výrobky patriace do triedy 18: „koža a imitácie kože, výrobky vyrobené z týchto materiálov, ktoré nepatria do iných tried; kožušiny; lodné kufre a kufre; dáždniky, slnečníky a vychádzkové palice; jazdecké bičíky, postroje a sedlá“.
6 Námietka smerovala proti všetkým výrobkom uvedeným v prihláške ochrannej známky.
7 Na podporu námietky boli uplatnené dôvody uvedené v článku 8 ods. 1 písm. b) a ods. 5 nariadenia č. 40/94. Žalobca uviedol, že existuje pravdepodobnosť zámeny vzhľadom na podobnosť medzi dotknutými ochrannými známkami a na podobnosť medzi výrobkami označenými ochrannou známkou, ktorej zápis sa žiadal, a skoršou ochrannou známkou, ako aj jej dobrým menom.
8 Dňa 1. júla 2004 ÚHVT zaslal žalobcovi žiadosť, aby predložil dôkaz o používaní skoršej ochrannej známky č. 790520. Námietkové oddelenie, keďže mu nebol tento dôkaz predložený v stanovenej lehote, rozhodlo len na základe dôkazov, ktoré malo k dispozícii.
9 Rozhodnutím z 29. októbra 2004 námietkové oddelenie čiastočne vyhovelo námietke pre „oblečenie, obuv“ a „pokrývky hlavy“ patriace do triedy 25, a to zamietnutím prihlášky pre tieto výrobky. Námietkové oddelenie sa domnievalo, že výrobky, pre ktoré sa zápis ochrannej známky žiadal, patriace do triedy 25, a výrobky, na ktoré sa vzťahovala skoršia ochranná známka č. 2116007, patriace do triedy 18, vykazovali určitú mieru podobnosti. Porovnanie týchto označení ukázalo zjavné vizuálne a koncepčné podobnosti, ako aj určitú fonetickú zhodnosť. Námietkové oddelenie teda konštatovalo existenciu pravdepodobnosti zámeny.
10 Námietkové oddelenie zamietlo námietku v rozsahu, v akom sa týkala výrobkov patriacich do tried 16 a 21, keďže sa podľa článku 8 ods. 5 nariadenia č. 40/94 nepredložil dôkaz preukazujúci dobré meno skoršej ochrannej známky.
11 Dňa 27. novembra 2002 podal vedľajší účastník konania podľa článkov 57 až 62 nariadenia č. 40/94 na ÚHVT odvolanie proti rozhodnutiu námietkového oddelenia.
12 Rozhodnutím z 21. septembra 2005 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prvý odvolací senát ÚHVT vyhovel odvolaniu a zamietol námietku v celom rozsahu. Odvolací senát usúdil, že dotknuté výrobky majú odlišnú povahu a účel, že sú výrobkami rozdielnych výrobcov a sú predávané prostredníctvom rozdielnych distribučných kanálov. Podľa odvolacieho senátu neexistuje konkurenčný ani substitučný vzťah medzi týmito výrobkami, a preto ich nemožno považovať za podobné. Okrem toho estetické dopĺňanie medzi tovarmi je príliš subjektívne na to, aby sa zohľadnilo. Keďže nebola splnená podmienka podobnosti tovarov, potrebná na preukázanie existencie pravdepodobnosti zámeny na dotknutom území, odvolací senát nepovažoval za potrebné preskúmať stupeň prípadnej podobnosti alebo zhodnosti medzi dotknutými označeniami.
Návrhy účastníkov konania
13 Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– nariadil ÚHVT zamietnuť prihlášku ochrannej známky Spoločenstva PiraÑAM diseño original Juan Bolaños pre tovary patriace do triedy 25,
– zaviazal ÚHVT na náhradu trov konania.
14 ÚHVT vo svojich písomných vyjadreniach navrhol, aby Súd prvého stupňa:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– vrátil vec odvolaciemu senátu, aby posúdil váhu vzťahu medzi dotknutými výrobkami pri posudzovaní pravdepodobnosti zámeny v tejto veci,
– zaviazal každého účastníka konania na znášanie vlastných trov konania,
alebo subsidiárne, aby Súd prvého stupňa:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.
15 Na pojednávaní ÚHVT uviedol, že jeho návrhy sa majú vykladať v tom zmysle, že posúdenie prenecháva na úvahu Súdu prvého stupňa.
16 Na pojednávaní vedľajší účastník konania navrhol, aby Súd prvého stupňa žalobu zamietol.
Právny stav
O prípustnosti niektorých návrhov účastníkov konania
Tvrdenia účastníkov konania
17 ÚHVT uvádza, že žalobcov návrh, aby mu Súd prvého stupňa výslovne nariadil zamietnuť prihlášku ochrannej známky Spoločenstva PiraÑAM diseño original Juan Bolaños, je neprípustný. Pripomína, že neprináleží Súdu prvého stupňa, aby ukladal ÚHVT príkazy, ale ÚHVT má vyvodiť dôsledky z výrokovej časti, ako aj z odôvodnenia rozsudku.
18 ÚHVT, pokiaľ ide o jeho návrhy, tvrdí, že mu nič nebráni v tom, aby sa pripojil k návrhom žalobcu alebo aby posúdenie prenechal na úvahu Súdu prvého stupňa, pričom mu na objasnenie poskytol všetko, čo považoval za vhodné.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
19 Svojím druhým žalobným návrhom žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa nariadil ÚHVT zamietnuť prihlášku ochrannej známky Spoločenstva PiraÑAM diseño original Juan Bolaños pre výrobky patriace do triedy 25.
20 Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že v rámci žaloby podanej na súd Spoločenstva proti rozhodnutiu odvolacieho senátu ÚHVT je tento povinný v súlade s článkom 63 ods. 6 nariadenia č. 40/94 prijať opatrenia nevyhnutné na vykonanie rozsudku Súdu prvého stupňa. Z tohto dôvodu neprináleží Súdu prvého stupňa, aby ukladal ÚHVT príkazy, ale ÚHVT má vyvodiť dôsledky z výrokovej časti, ako aj z odôvodnenia rozsudku Súdu prvého stupňa [rozsudky Súdu prvého stupňa z 31. januára 2001, Mitsubishi HiTec Paper Bielefeld/ÚHVT (Giroform), T‑331/99, Zb. s. II‑433, bod 33, a z 5. apríla 2006, Madaus/ÚHVT – Optima Healthcare (ECHINAID), T‑202/04, Zb. s. II‑1115, bod 14]. Návrh žalobcu, ktorým sa navrhuje, aby Súd prvého stupňa nariadil ÚHVT zamietnuť prihlášku ochrannej známky, je z tohto dôvodu neprípustný.
21 Pokiaľ ide o návrh ÚHVT, podľa ktorého tento prenecháva posúdenie na úvahu Súdu prvého stupňa, treba pripomenúť, že ÚHVT nič nebráni v tom, aby sa pripojil k návrhom žalobcu alebo aby posúdenie prenechal na úvahu Súdu prvého stupňa, pričom mu na objasnenie poskytol všetko, čo považoval za vhodné [rozsudky Súdu prvého stupňa z 30. júna 2004, GE Betz/ÚHVT – Atofina Chemicals (BIOMATE), T‑107/02, Zb. s. II‑1845, bod 36, a zo 16. januára 2007, Calavo Growers/ÚHVT – Calvo Sanz (Calvo), T‑53/05, Zb. s. II‑37, bod 27]. Naproti tomu nemôže podávať návrhy požadujúce zrušenie alebo zmenu rozhodnutia odvolacieho senátu v bode, ktorý nebol uvedený v žalobe, ako ani nemôže uplatňovať dôvody, ktoré neobsahovala žaloba [rozsudok Súdu prvého stupňa z 25. októbra 2005, Peek & Cloppenburg/ÚHVT (Cloppenburg), T‑379/03, Zb. s. II‑4633, bod 22].
22 Keďže ÚHVT prenechal posúdenie na úvahu Súdu prvého stupňa, jeho návrhy sú prípustné.
O veci samej
23 Na podporu svojho návrhu na zrušenie rozhodnutia žalobca uvádza jediný dôvod, založený na porušení článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94.
Tvrdenia účastníkov konania
24 Žalobca tvrdí, že odvolací senát nesprávne usúdil, že neexistuje nijaká podobnosť medzi výrobkami označenými známkou, ktorej zápis sa žiada, patriacimi do triedy 25, a výrobkami, na ktoré sa vzťahuje skoršia ochranná známka, patriacimi do triedy 18. Pripomína, že zatriedenie výrobkov a služieb slúži výhradne na administratívne účely a že pri posudzovaní ich podobnosti sú rozhodujúce vzťahy medzi dotknutými výrobkami, a nie ich zatriedenie podľa Niceskej dohody do jednotlivých tried. V tejto veci odvolací senát automaticky použil veľmi všeobecné a abstraktné kritériá. Okolnosti spôsobujúce podobnosť výrobkov, medzi ktoré patrí ich povaha, určenie, použitie, ich konkurenčný alebo doplňujúci charakter, nie sú nikdy absolútne ani vylučujúce existenciu iných okolností.
25 S ohľadom na osobitosť tejto veci a najmä na to, že výrobky patria do odvetvia módy, podobnosť výrobkov sa musí posudzovať z pohľadu dotknutých spotrebiteľov. Tí si vytvárajú úzku súvislosť medzi dotknutými výrobkami z dôvodu ich spoločnej estetickej funkcie. Z tohto pohľadu žalobca uvádza, že odvolací senát nezvážil dostatočne dôležitosť estetických požiadaviek modernej spoločnosti. Vnímanie podobnosti medzi uvedenými výrobkami spotrebiteľmi je navyše posilnené okolnosťou, že často pochádzajú z rovnakých distribučných a predajných okruhov a neraz sú z rovnakých materiálov patriacich do triedy 18, t. j. z kože.
26 Dotknuté výrobky teda spájajú vzťahy dostatočné na to, aby ich bolo možné považovať za podobné. Žalobca pripomína, že ÚHVT v predchádzajúcom súdnom konaní bránil tvrdenie existencie doplňujúceho charakteru medzi výrobkami patriacimi do triedy 25 a výrobkami z kože a z imitácie kože nezaradenými do iných tried a patriacimi do triedy 18 z dôvodu ich spoločného estetického rozmeru. Tento ich doplňujúci charakter sa vzťahuje na všetky výrobky triedy 18.
27 Žalobca zdôrazňuje, že kolidujúce označenia sú tiež podobné, a z toho vyvodzuje, že je potrebné uplatniť článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94.
28 ÚHVT rozlišuje na účely posúdenia podobnosti výrobkov triedy 25 s výrobkami patriacimi do triedy 18 dve skupiny výrobkov patriacich do triedy 18.
29 Čo sa týka na jednej strane výrobkov vyrobených z kože a z imitácie kože nezahrnutých v iných triedach a patriacich do tried 18, ako aj osobných doplnkov, ÚHVT sa domnieva, že okrem ich základnej funkcie majú aj istú dekoratívnu, okrasnú a estetickú funkciu, ktorá hrá rozhodujúcu úlohu pri ich kúpe. Okrem toho tieto výrobky bývajú vyrobené z rovnakých materiálov a predávané na rovnakých predajných miestach ako výrobky triedy 25. Preto tieto výrobky majú viac ako jeden spoločný prvok, čiže existuje medzi nimi aspoň nízky stupeň podobnosti. Odvolací senát teda porušil článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94, keď rozhodol, že odlišnosť medzi týmito výrobkami je taká, že vylučuje akúkoľvek pravdepodobnosť zámeny príslušnou skupinou verejnosti.
30 Ďalej ÚHVT žiada Súd prvého stupňa uviesť, či abstraktné preskúmanie týchto výrobkov môže preukázať, že medzi nimi existuje alebo môže existovať určitá podobnosť spôsobená možným doplňujúcim vzťahom, a prípadne spresnil, aké sú nevyhnutné podmienky, čo sa týka ostatných okolností umožňujúcich preukázať existenciu pravdepodobnosti zámeny na určitom území.
31 Potvrdil, že v rámci predchádzajúcich súdnych konaní bránil tvrdenie existencie úzkeho doplňujúceho vzťahu medzi niektorými výrobkami triedy 18 ako tašky, náprsné tašky, peňaženky a iné doplnky vyrobené z kože alebo z imitácie kože, ktoré sú uvedené medzi výrobkami z kože a z imitácie kože nezahrnutými v iných triedach označených skoršou ochrannou známkou, a oblečením, obuvou a pokrývkami hlavy označenými ochrannou známkou, ktorej zápis sa žiada. Takéto tvrdenie nie je v rozpore s judikatúrou Súdu prvého stupňa.
32 Čo sa týka na druhej strane iných výrobkov triedy 18 (koža a imitácie kože, výrobky vyrobené z týchto materiálov, ktoré nepatria do iných tried; zvieracie kožušiny; lodné kufre a kufre; dáždniky, slnečníky a vychádzkové palice; jazdecké bičíky, postroje a sedlá), ÚHVT sa domnieva, že sú dostatočne vzdialené výrobkom triedy 25 a že vo vzťahu k nim nie je estetická zložka rozhodujúca.
33 Na pojednávaní vedľajší účastník konania tvrdil, že odvolací senát správne posúdil judikatúru, keď nepovažoval dotknuté výrobky za podobné. V zásade sa domnieva, že distribučné kanály dotknutých výrobkov sú vo všeobecnosti rozdielne. Navyše estetický doplňujúci charakter by bol veľmi nejasným kritériom na to, aby sa mohol zohľadniť. Okrem toho usudzuje, že vzhľadom na to, že dotknuté označenia majú iba malú podobnosť, nemôže v nijakom prípade existovať pravdepodobnosť zámeny príslušnou skupinou verejnosti.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
34 Podľa ustanovení článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 na základe námietky majiteľa skoršej ochrannej známky nebude ochranná známka, o ktorej zápis sa žiada, zapísaná, „ak kvôli jej zhodnosti alebo podobnosti so skoršou ochrannou známkou a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb, na ktoré sa vzťahujú tieto ochranné známky, existuje pravdepodobnosť výmeny [zámeny – neoficiálny preklad] zo strany verejnosti, pokiaľ ide o územie, na ktorom je skoršia ochranná známka chránená; pravdepodobnosť výmeny [zámeny – neoficiálny preklad] zahŕňa aj pravdepodobnosť asociácie so skoršou ochrannou známkou“. Ďalej podľa ustanovení článku 8 ods. 1 písm. a) bodu ii) nariadenia č. 40/94 sa pod skoršími ochrannými známkami chápu ochranné známky zapísané v členskom štáte s dátumom podania prihlášky, ktorý je skorší ako dátum podania prihlášky ochrannej známky Spoločenstva.
35 Podľa ustálenej judikatúry sa pravdepodobnosť zámeny, ktorá predstavuje pravdepodobnosť, keď sa verejnosť môže domnievať, že predmetné výrobky alebo služby pochádzajú od jedného podniku, prípadne od podnikov, ktoré sú ekonomicky prepojené, musí posudzovať celkovo so zohľadnením všetkých rozhodujúcich okolností prejednávanej veci [pozri, pokiaľ ide o výklad článku 4 ods. 1 písm. b) smernice Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. ES L 40, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 92), ktorého normatívny obsah je v podstate zhodný s obsahom článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94, rozsudky Súdneho dvora z 29. septembra 1998, Canon, C‑39/97, Zb. s. I‑5507, bod 29, a z 22. júna 1999, Lloyd Schuhfabrik Meyer, C‑342/97, Zb. s. I‑3819, body 17; pokiaľ ide o výklad článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94, rozsudok Súdu prvého stupňa z 23. októbra 2002, Oberhauser/ÚHVT – Petit Liberto (Fifties), T‑104/01, Zb. s. II‑4359, body 25 a 26].
36 Toto celkové posúdenie predpokladá určitú vzájomnú závislosť medzi zohľadňovanými okolnosťami a najmä medzi podobnosťou ochranných známok a podobnosťou výrobkov alebo služieb, ktoré označujú. Nízky stupeň podobnosti medzi označenými výrobkami alebo službami môže byť vyvážený vysokým stupňom podobnosti medzi ochrannými známkami a naopak (rozsudky Canon, už citovaný v bode 35 vyššie, bod 17, a Fifties, už citovaný v bode 35 vyššie, bod 27).
37 Pri posudzovaní podobnosti medzi dotknutými výrobkami je potrebné zohľadniť všetky rozhodujúce okolnosti, ktorými sa vyznačuje vzťah medzi tovarmi alebo službami, pričom tieto okolnosti zahŕňajú predovšetkým ich povahu, určenie, používanie, ako aj konkurenčný alebo doplňujúci charakter (rozsudok Canon, už citovaný v bode 35 vyššie, bod 23). Môžu sa tiež zohľadniť iné okolnosti, ako napríklad distribučné kanály dotknutých výrobkov [rozsudok Súdu prvého stupňa z 21. apríla 2005, Ampafrance/ÚHVT – Johnson & Johnson (monBeBé), T‑164/03, Zb. s. II‑1401, bod 53].
38 Podľa pravidla 2 ods. 4 nariadenia Komisie (ES) č. 2868/95 z 13. decembra 1995, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 40/94 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 303, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 189), zatriedenie výrobkov a služieb podľa Niceskej dohody slúži výhradne na administratívne účely. Výrobky sa nemôžu považovať za rozdielne len z dôvodu, že sú uvedené v rôznych triedach.
39 Zákonnosť napadnutého rozhodnutia sa teda musí preskúmať práve vo svetle týchto úvah.
40 Treba zdôrazniť, že odvolací senát vylúčil akúkoľvek pravdepodobnosť zámeny príslušnou skupinou verejnosti len na základe porovnania dotknutých výrobkov. Podobnosť, aj keď len nízka, ukladá odvolaciemu senátu povinnosť overiť, či nemôže spôsobiť medzi spotrebiteľmi pravdepodobnosť zámeny, čo sa týka pôvodu týchto výrobkov.
41 Treba teda overiť, či je dôvodné posúdenie odvolacieho senátu, podľa ktorého dotknuté výrobky nie sú podobné.
42 Po prvé výrobky patriace do triedy 25 a výrobky patriace do triedy 18 sú často vyrábané z rovnakého materiálu, a síce z kože alebo z imitácie kože. Táto okolnosť sa môže zohľadniť pri posudzovaní podobnosti výrobkov. S ohľadom na rozmanitosť výrobkov, ktoré môžu byť vyrábané z kože alebo z imitácie kože, však táto okolnosť sama osebe nestačí na to, aby preukázala podobnosť výrobkov [pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 1. marca 2005, Sergio Rossi/ÚHVT – Sissi Rossi (SISSI ROSSI), T‑169/03, Zb. s. II‑685, bod 55].
43 Po druhé sa zdá, že distribučné kanály niektorých dotknutých výrobkov sú rovnaké. V každom prípade sa musí rozlišovať, či sú výrobky triedy 25 porovnateľné s jednou alebo druhou skupinou výrobkov triedy 18 stanovených ÚHVT.
44 Na jednej strane, pokiaľ ide o druhú skupinu výrobkov triedy 18 (koža a imitácie kože; kožušiny; lodné kufre a kufre; dáždniky, slnečníky a vychádzkové palice; jazdecké bičíky, postroje a sedlá), odvolací senát správne uviedol, že distribučné kanály sú iné ako tie, ktoré sa používajú na distribúciu výrobkov triedy 25. Skutočnosť, že tieto dve triedy výrobkov môžu byť predávané v tých istých obchodných zariadeniach, ako napríklad v obchodných domoch alebo supermarketoch, nemá osobitný význam, keďže v takýchto obchodoch je možné nájsť výrobky veľmi odlišnej povahy bez toho, aby im spotrebitelia automaticky prisudzovali rovnaký pôvod [pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 13. decembra 2004, El Corte Inglés/ÚHVT – Pucci (EMILIO PUCCI), T‑8/03, Zb. s. II‑4297, bod 43].
45 Na druhej strane, pokiaľ ide o prvú skupinu výrobkov triedy 18, a to výrobky z kože a z imitácie kože, ktoré nepatria do iných tried, napríklad tašky, peňaženky, náprsné tašky, treba zdôrazniť, že tieto výrobky sú často predávané spolu s výrobkami triedy 25 v predajných miestach, ktoré nie sú iba veľkoobchodnými spoločnosťami, ale aj špecializovanými obchodmi. Ide o okolnosť, ktorá sa musí zohľadniť pri posudzovaní podobnosti týchto výrobkov.
46 Je potrebné pripomenúť, že Súd prvého stupňa už potvrdil nízky stupeň podobnosti medzi výrobkami „dámska kabelka“ a „dámska obuv“ (rozsudok SISSI ROSSI, už citovaný v bode 42 vyššie, bod 68). Tento záver musí byť rozšírený aj na vzťahy medzi výrobkami označenými ochrannou známkou, ktorej zápis sa žiada, patriacimi do triedy 25, a výrobkami z kože a z imitácie kože, ktoré nepatria do iných tried, patriacimi do triedy 18 a označenými skoršou ochrannou známkou.
47 Vzhľadom na uvedené treba konštatovať, že existuje nízky stupeň podobnosti medzi výrobkami triedy 25 a prvou skupinou výrobkov triedy 18. V dôsledku toho odvolací senát nemohol vylúčiť akúkoľvek pravdepodobnosť zámeny príslušnou skupinou verejnosti len na základe porovnania dotknutých výrobkov.
48 Čo sa týka možného doplňujúceho charakteru výrobkov oblečenia, obuvi a pokrývok hlavy patriacich do skupiny 25 a „kože a imitácie kože, výrobkov vyrobených z týchto materiálov, ktoré nepatria do iných tried“, patriacich do triedy 18, je potrebné pripomenúť, že podľa judikatúry sa dopĺňajú tie výrobky, medzi ktorými existuje úzky vzťah v tom zmysle, že jeden je nevyhnutný alebo dôležitý pre použitie druhého tak, že spotrebitelia si môžu myslieť, že zodpovednosť za výrobu oboch výrobkov pripadá rovnakému podniku (rozsudok SISSI ROSSI, už citovaný v bode 42 vyššie, bod 60).
49 Výrobky ako obuv, oblečenie, klobúky alebo tašky môžu plniť okrem ich hlavnej úlohy aj spoločnú estetickú úlohu tým, že spoločne prispievajú k imidžu daného spotrebiteľa.
50 Vnímanie týchto vzťahov medzi nimi sa teda musí posudzovať s prihliadnutím na snahu o zosúladenie pri prezentácii tohto imidžu, ktorá obsahuje zosúladenie viacerých zložiek pri ich vytvorení alebo pri ich kúpe spotrebiteľom. Toto zosúladenie môže byť dôležité najmä medzi oblečením, obuvou a pokrývkami hlavy patriacimi do triedy 25 a rôznymi súčasťami oblečenia, ktoré ich dopĺňajú, ako tašky patriace do triedy 18. Toto zosúladenie závisí od daného spotrebiteľa a povahy aktivity, pre ktorú si tento imidž vytvára (práca, šport či záľuby) alebo marketingových zámerov hospodárskych subjektov v danom odvetví. Okolnosť, že výrobky sú často predávané v rovnakých špecializovaných predajných miestach, môže u daného spotrebiteľa vyvolať dojem, že existuje úzka súvislosť medzi týmito výrobkami a že zodpovednosť za výrobu oboch výrobkov pripadá rovnakému podniku.
51 Z toho vyplýva, že niektorí spotrebitelia nadobudnú dojem, že existuje úzky vzťah medzi oblečením, obuvou a pokrývkami hlavy patriacimi do skupiny 25 a doplnkami oblečenia, ktoré sú „výrobkami z kože a z imitácie kože, ktoré nepatria do iných tried“, patriacimi do triedy 18, a teda si môžu myslieť, že zodpovednosť za výrobu oboch výrobkov pripadá rovnakému podniku. Preto výrobky označené ochrannou známkou, ktorej zápis sa žiada, patriace do triedy 25, vykazujú určitý stupeň podobnosti, ktorý nemožno považovať za nízky, s doplnkami oblečenia, ktoré sú „výrobkami z kože a z imitácie kože, ktoré nepatria do iných tried“, patriacimi do triedy 18.
52 Odvolací senát teda nesprávne posúdil, že v tejto veci neexistovala nijaká pravdepodobnosť zámeny, bez toho, aby najprv posúdil možnú podobnosť označení.
53 Vzhľadom na uvedené treba vyhovieť tomuto jedinému dôvodu, založenému na porušení článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94, a v dôsledku toho zrušiť napadnuté rozhodnutie.
O trovách
54 Podľa článku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.
55 Keďže rozhodnutie odvolacieho senátu sa zrušilo a ÚHVT bez ohľadu na zmysel jeho návrhov nemal vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania v súlade s návrhom žalobcu. Vedľajší účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, znáša vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
SÚD PRVÉHO STUPŇA (štvrtá rozšírená komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Rozhodnutie prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) z 21. septembra 2005 (vec R 1191/2004-1) sa zrušuje.
2. ÚHVT znáša vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania El Corte Inglés, SA.
3. Juan Bolaños Sabri znáša vlastné trovy konania.
Legal | Wiszniewska-Białecka | Vadapalas |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 11. júla 2007.