Language of document : ECLI:EU:T:2020:410

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (deviata komora)

z 9. septembra 2020 (*)

„Jazykový režim – Oznámenie o verejnom výberovom konaní na prijímanie administrátorov v oblasti auditu – Jazykové znalosti – Obmedzenie voľby druhého jazyka výberového konania na nemčinu, angličtinu a francúzštinu – Jazyk na účely komunikácie – Nariadenie č. 1 – Článok 1d ods. 1, článok 27 a článok 28 písm. f) služobného poriadku – Diskriminácia na základe jazyka – Odôvodnenie – Služobný záujem – Proporcionalita“

Vo veci T‑437/16,

Talianska republika, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci P. Gentili, avvocato dello Stato,

žalobkyňa,

ktorú v konaní podporuje:

Španielske kráľovstvo, v zastúpení: L. Aguilera Ruiz, splnomocnený zástupca,

vedľajší účastník konania,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: G. Gattinara a D. Milanowska, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorej predmetom je návrh podľa článku 263 ZFEÚ na zrušenie oznámenia o verejnom výberovom konaní EPSO/AD/322/16 na vytvorenie rezervných zoznamov administrátorov v oblasti auditu (AD 5/AD 7) (Ú. v. EÚ C 171 A, 2016, s. 1),

VŠEOBECNÝ SÚD (deviata komora),

v zložení: predsedníčka komory M. J. Costeira, sudcovia D. Gratsias (spravodajca) a M. Kănčeva,

tajomník: J. Palacio González, hlavný referent,

vzhľadom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 5. decembra 2019,

vyhlásil tento

Rozsudok

I.      Okolnosti predchádzajúce sporu

1        Dňa 12. mája 2016 Európsky úrad pre výber pracovníkov (EPSO) zriadený na základe rozhodnutia Európskeho parlamentu, Rady, Komisie, Súdneho dvora, Dvora audítorov, Hospodárskeho a sociálneho výboru, Výboru regiónov a Európskeho ombudsmana z 25. júla 2002 (Ú. v. ES L 197, 2002, s. 53; Mim. vyd. 01/004, s. 46), uverejnil v Úradnom vestníku Európskej únie oznámenie o verejnom výberovom konaní EPSO/AD/322/16 na vytvorenie rezervných zoznamov administrátorov v oblasti auditu (AD 5/AD 7) (Ú. v. EÚ C 171 A, 2016, s. 1, ďalej len „napadnuté oznámenie“). Ako bolo spresnené v tomto oznámení, inštitúcie Európskej únie, „najmä Európska komisia v Bruseli a Európsky dvor audítorov v Luxemburgu“, mali z dotknutých zoznamov prijímať do zamestnania vo verejnej službe nových úradníkov.

2        V úvode napadnutého oznámenia sa tiež uvádza, že toto oznámenie spolu so Všeobecnými pravidlami platnými pre verejné výberové konania, uverejnenými v Úradnom vestníku Európskej únie z 27. februára 2015 (Ú. v. EÚ C 70 A, 2015, s. 1, ďalej len „všeobecné pravidlá“), predstavuje právne záväzný rámec upravujúci dotknuté výberové konanie. Tiež sa v ňom však spresňuje, že príloha II všeobecných pravidiel s názvom „Všeobecné usmernenia kolégia vedúcich administratívnych útvarov o používaní jazykov vo výberových konaniach EPSO“ sa neuplatňuje na dotknuté výberové konanie a nahrádza sa textom uvedeným v prílohe II napadnutého oznámenia.

3        Bod 1.3 všeobecných pravidiel obsahuje časť s názvom „Jazykové znalosti“, ktorý uvádza:

„V závislosti od výberového konania budete vyzvaní, aby ste preukázali svoje znalosti úradných jazykov [Európskej únie]… Vo všeobecnosti musíte výborne ovládať (úroveň C1 podľa [Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky (CEFR)] jeden z úradných jazykov Európskej únie a mať uspokojivú znalosť (úroveň B2 podľa CEFR) ďalšieho úradného jazyka Európskej únie; v oznámení o výberovom konaní však môžu byť stanovené aj prísnejšie požiadavky (najmä v prípade lingvistických profilov). Pokiaľ nie je v oznámení o výberovom konaní uvedené inak, voľba druhého jazyka sa zvyčajne obmedzuje na angličtinu, francúzštinu alebo nemčinu…

Z dlhodobej praxe [európskych] inštitúcií… vyplýva, že k najpoužívanejším jazykom v internej komunikácii patrí najmä angličtina, francúzština a nemčina. Tieto jazyky sú takisto najpotrebnejšie pri externej komunikácii a vybavovaní úradných vecí.

Možnosť výberu druhého jazyka bola pre výberové konania vymedzená v súlade so služobným záujmom, ktorý si vyžaduje, aby novoprijatí zamestnanci dokázali vo svojej každodennej práci okamžite fungovať a efektívne komunikovať. V opačnom prípade by sa mohlo vážne narušiť efektívne fungovanie inštitúcií.

V záujme rovnakého zaobchádzania sa okrem toho od všetkých uchádzačov vrátane tých, ktorých hlavný jazyk patrí medzi uvedené tri jazyky, vyžaduje, aby absolvovali test v druhom jazyku, ktorý si vyberú spomedzi uvedených troch jazykov. Prostredníctvom takéhoto posúdenia osobitných kompetencií môžu inštitúcie… vyhodnotiť schopnosť uchádzačov okamžite podávať výsledky v prostredí, ktoré sa takmer zhoduje s realitou daného pracovného miesta. Uvedená skutočnosť nemá vplyv na možnosť ďalšej jazykovej prípravy zameranej na získanie schopnosti pracovať v treťom jazyku v súlade s článkom 45 ods. 2 služobného poriadku…“

4        V časti napadnutého oznámenia s názvom „Som oprávnený zúčastniť sa na výberovom konaní?“, ktorá vymedzuje podmienky, ktoré musia spĺňať dotknuté osoby v čase potvrdenia svojej prihlášky, sa v rámci osobitných podmienok prípustnosti vyžaduje „minimálna úroveň – C1 [CEFR] v jednom z 24 úradných jazykov EÚ“, pričom tento jazyk sa označuje ako „1. jazyk“ výberového konania a „minimálna úroveň – B2 [CEFR] v anglickom, vo francúzskom alebo v nemeckom jazyku“. Tento druhý jazyk, ktorý je označený ako „2. jazyk“ výberového konania, musí byť nevyhnutne odlišný od jazyka, ktorý si uchádzač zvolil ako 1. jazyk.

5        Tiež sa tam spresňuje, že „ prihlášku musíte vyplniť v anglickom, vo francúzskom alebo v nemeckom jazyku“.

6        V tej istej časti napadnutého oznámenia sa uvádza, že „druhý zvolený jazyk musí byť angličtina, francúzština alebo nemčina“, že „tieto tri jazyky sú hlavnými pracovnými jazykmi inštitúcií EÚ a noví zamestnanci musia byť v služobnom záujme schopní v každodennej práci okamžite fungovať a efektívne komunikovať aspoň v jednom z nich“. Uchádzači sú v tejto súvislosti odkázaní na prílohu II napadnutého oznámenia s názvom „Odôvodnenie jazykového režimu tohto výberového konania“, ktorá má obsahovať „ďalšie informácie o jazykových znalostiach potrebných pre toto výberové konanie“.

7        Príloha II napadnutého oznámenia obsahuje úvodnú časť pozostávajúcu zo šiestich odsekov, po ktorej nasledujú tri body, z ktorých prvý sa nazýva „Odôvodnenie výberu jazykov pre každé výberové konanie“, druhý „Kritériá výberu jazykov pre každé výberové konanie“ a tretí „Jazyky na účely komunikácie s úradom EPSO“.

8        Úvodná časť prílohy II napadnutého oznámenia znie:

„Ide o špecializované výberové konanie s cieľom prijať do pracovného pomeru administrátorov v oblasti auditu. Požiadavky uvedené v oddiele tohto oznámenia o výberovom konaní „SOM OPRÁVNENÝ ZÚČASTNIŤ SA NA VÝBEROVOM KONANÍ?“ sú v súlade so základnými požiadavkami inštitúcií EÚ týkajúcimi sa špecializovaných zručností, odbornej praxe a znalostí, ako aj s požiadavkou, aby noví zamestnanci boli schopní efektívne pracovať, najmä spolu s ostatnými kolegami.

Z tohto dôvodu sa od uchádzačov vyžaduje, aby si druhý jazyk výberového konania zvolili z obmedzeného počtu úradných jazykov EÚ. Toto obmedzenie je odôvodnené aj rozpočtovými a prevádzkovými obmedzeniami a povahou výberových metód úradu EPSO opísaných v bodoch 1, 2 a 3. Jazykové požiadavky tohto výberového konania prijala správna rada úradu EPSO, ktorá zohľadnila uvedené faktory a iné osobitné požiadavky týkajúce sa náplne práce alebo osobitných potrieb príslušných inštitúcií EÚ.

Hlavným cieľom tohto výberového konania je vytvoriť rezervný zoznam administrátorov na prijatie do pracovného pomeru v Európskej komisii, ako aj obmedzený počet administrátorov na prijatie do pracovného pomeru v Európskom dvore audítorov. Je nevyhnutné, aby sa administrátori po prijatí ihneď zapojili do pracovného pomeru a boli schopní komunikovať s kolegami a nadriadenými. So zreteľom na kritériá používania jazykov vo výberových konaniach EÚ stanovené v bode 2 inštitúcie EÚ považujú v tomto výberovom konaní za najvhodnejší druhý jazyk angličtinu, francúzštinu a nemčinu.

Vzhľadom na to, že sa na účely administratívnej komunikácie so zamestnancami inštitúcií EÚ najčastejšie používa anglický, francúzsky a nemecký jazyk, a že ide o jazyky, ktorými sa najviac hovorí a z ktorých sa najviac prekladá, uchádzači musia mať medzi svojimi dvoma povinnými jazykmi aspoň jeden z nich.

Dobrá znalosť angličtiny, francúzštiny alebo nemčiny sa považuje za nevyhnutnú na účely analýzy situácie auditovaných subjektov, prezentácií, diskusií a písania správ tak, aby sa zabezpečila účinná spolupráca a výmena informácií s útvarmi, ktoré sú predmetom auditu a príslušnými orgánmi.

Uchádzači musia svoj druhý jazyk výberového konania (angličtinu, francúzštinu alebo nemčinu) použiť pri vypĺňaní online prihlášky a úrad EPSO musí tieto jazyky používať v hromadnej komunikácii s uchádzačmi, ktorí podali platnú prihlášku, a pri niektorých testoch opísaných v bode 3.“

9        Bod 1 prílohy II napadnutého oznámenia s názvom „Odôvodnenie výberu jazykov pre každé výberové konanie“ uvádza:

„Inštitúcie EÚ sú presvedčené, že rozhodnutie týkajúce sa konkrétnych jazykov používaných v každom jednotlivom výberovom konaní, a najmä akékoľvek obmedzenie výberu jazykov, sa musí zakladať na týchto hľadiskách:

i)      Požiadavka, aby noví zamestnanci boli ihneď schopní zapojiť sa do pracovného pomeru

Noví zamestnanci musia byť ihneď schopní zapojiť sa do pracovného pomeru a vykonávať úlohy, na ktoré boli prijatí. Úrad EPSO musí preto zabezpečiť, aby úspešní uchádzači mali primerané znalosti takej kombinácie jazykov, ktorá im umožní účinne vykonávať ich úlohy, a najmä aby úspešní uchádzači boli schopní účinne komunikovať v každodennom pracovnom živote s kolegami a nadriadenými.

Preto je odôvodnené organizovať niektoré testy v obmedzenom počte spoločných dorozumievacích jazykov, aby sa zaručilo, že všetci uchádzači sú schopní pracovať v aspoň jednom z nich bez ohľadu na to, aký je ich prvý úradný jazyk. V opačnom prípade by hrozilo veľké riziko, že podstatná časť úspešných uchádzačov by v primeranom časovom horizonte nebola schopná vykonávať úlohy, na ktoré boli prijatí. Okrem toho by sa prehliadla zrejmá skutočnosť, že uchádzači o prácu vo verejnej službe EÚ majú záujem pracovať v medzinárodnej organizácii, ktorá musí používať spoločné dorozumievacie jazyky, aby mohla riadne fungovať a plniť si úlohy, ktoré jej boli zverené na základe zmlúv EÚ.

ii)      Povaha výberového konania

V niektorých prípadoch môže byť obmedzenie voľby jazykov pre uchádzačov odôvodnené povahou výberového konania.

V súlade s článkom 27 služobného poriadku úrad EPSO hodnotí uchádzačov vo verejných výberových konaniach, ktoré používa na vyhodnotenie zručností uchádzačov a na to, aby mohol lepšie predpovedať, či budú uchádzači schopní vykonávať svoje úlohy.

Hodnotiace centrum predstavuje metódu výberu, ktorá spočíva v štandardizovanom hodnotení uchádzačov na základe rôznych scenárov a na ktorej sa zúčastňujú viacerí členovia výberovej komisie ako pozorovatelia. Hodnotenie sa vykonáva na základe rámca schopností, ktorý vopred stanovili menovacie orgány, použitím spoločnej metódy bodovania a spoločného rozhodovania.

Prostredníctvom takéhoto hodnotenia osobitných zručností môžu inštitúcie EÚ vyhodnotiť schopnosť uchádzačov okamžite pracovať v prostredí, ktoré sa takmer zhoduje s realitou daného pracovného miesta. Z mnohých vedeckých výskumov vyplýva, že hodnotiace centrá, ktoré simulujú reálne pracovné situácie, sú najlepším spôsobom, ako predvídať výkon v reálnom živote. Hodnotiace centrá sa preto používajú na celom svete. Vzhľadom na dĺžku pracovného pomeru a stupeň mobility v rámci inštitúcií EÚ má takéto hodnotenie zásadný význam, najmä pri výbere stálych úradníkov.

Aby sa zabezpečilo, že uchádzači sú hodnotení za rovnakých podmienok a môžu priamo komunikovať s hodnotiteľmi a ostatnými uchádzačmi, ktorí sa na teste zúčastňujú, uchádzači sa hodnotia spoločne v skupine, v ktorej sa používa spoločný jazyk. Pokiaľ sa testy v hodnotiacom centre neuskutočňujú na účely výberového konania s jediným hlavným jazykom, je nevyhnutné, aby sa uskutočňovali v obmedzenom počte jazykov.

iii)      Rozpočtové a prevádzkové obmedzenia

Správna rada úradu EPSO sa z viacerých dôvodov domnieva, že by nebolo praktické organizovať fázu hodnotiaceho centra v rámci jedného výberového konania vo všetkých úradných jazykoch EÚ.

Takýto prístup by mal po prvé veľmi závažné dôsledky na zdroje, čo by inštitúciám EÚ znemožnilo napĺňať si svoje personálne potreby v rámci súčasného rozpočtového rámca. Zároveň by to nepredstavovalo primeranú protihodnotu za peniaze európskych daňových poplatníkov.

Po druhé by si vykonávanie testov hodnotiaceho centra vo všetkých úradných jazykoch vyžadovalo zapojenie značného počtu tlmočníkov do výberových konaní EPSO, ako aj vhodné priestory zahŕňajúce tlmočnícke kabíny.

Po tretie by bol potrebný oveľa vyšší počet členov výberových komisií, ktorí by museli ovládať rôzne jazyky používané uchádzačmi.“

10      Podľa bodu 2 prílohy II napadnutého oznámenia, ktorý má názov „Kritériá výberu jazykov pre každé výberové konanie“:

„Ak si uchádzači majú vybrať z obmedzeného počtu úradných jazykov EÚ, správna rada úradu EPSO musí v každom jednotlivom prípade určiť jazyky, ktoré sa majú použiť na účely jednotlivých verejných výberových konaní, a to vzhľadom na tieto skutočnosti:

i)      prípadné osobitné interné pravidlá týkajúce sa používania jazykov v príslušnej inštitúcii/príslušných inštitúciách alebo orgánoch;

ii)      osobitné požiadavky súvisiace s náplňou práce a osobitnými potrebami príslušnej inštitúcie/príslušných inštitúcií;

iii)      najčastejšie používané jazyky príslušnej inštitúcie/príslušných inštitúcií, určené na základe týchto parametrov:

–        uvedené a preukázané jazykové znalosti stálych úradníkov EÚ v aktívnom pracovnom pomere, pokiaľ ide o úradné jazyky EÚ, a to na úrovni B2 [CEFR] alebo vyššej,

–        najčastejšie cieľové jazyky, do ktorých sa prekladajú dokumenty určené na interné použitie v rámci inštitúcií EÚ,

–        najčastejšie zdrojové jazyky, z ktorých sa prekladajú dokumenty vypracované interne v rámci inštitúcií EÚ a určené na vonkajšie použitie,

iv)      jazyky používané pri administratívnej komunikácii v rámci príslušnej inštitúcie/príslušných inštitúcií.“

11      Napokon v bode 3 prílohy II napadnutého oznámenia s názvom „Jazyky na účely komunikácie s úradom EPSO“ sa uvádza:

„Táto časť obsahuje všeobecné pravidlá týkajúce sa používania jazykov pri komunikácii medzi úradom EPSO a potenciálnymi uchádzačmi. V každom oznámení o výberovom konaní sa môžu stanoviť ďalšie, osobitné požiadavky.

Úrad EPSO náležite zohľadňuje právo uchádzačov ako občanov EÚ komunikovať vo svojom materinskom jazyku. Zároveň však považuje uchádzačov, ktorí potvrdili svoju prihlášku, za potenciálnych členov verejnej služby EÚ, na ktorých sa vzťahujú práva a povinností, ktoré im priznáva služobný poriadok. Inštitúcie EÚ sú preto presvedčené, že ak je to možné, úrad EPSO by mal komunikovať s uchádzačmi a poskytovať im informácie týkajúce sa ich prihlášok vo všetkých úradných jazykoch EÚ. … Na tento účel sa budú stále prvky webovej stránky úradu EPSO, oznámenia o výberových konaniach a Všeobecné pravidlá platné pre verejné výberové konania uverejňovať vo všetkých úradných jazykoch.

Jazyky, ktoré sa majú používať pri vypĺňaní online prihlášky, sa uvádzajú v každom oznámení o výberovom konaní. Pokyny na vyplnenie prihlášky sa musia poskytovať vo všetkých úradných jazykoch. Tieto ustanovenia sa uplatňujú počas prechodného obdobia potrebného na zavedenie postupu podávania prvej online prihlášky vo všetkých úradných jazykoch.

V záujme rýchlej a účinnej komunikácie sa po tom, ako uchádzač potvrdil prvú prihlášku, budú hromadné oznámenia úradu EPSO určené veľkému počtu uchádzačov uverejňovať v obmedzenom počte úradných jazykov EÚ. … Pôjde buď o prvý alebo druhý jazyk uchádzača, a to podľa príslušného oznámenia o výberovom konaní.

Uchádzači môžu úrad EPSO kontaktovať v ktoromkoľvek úradnom jazyku EÚ, avšak aby úrad EPSO mohol efektívnejšie riešiť ich otázky, odporúčame im, aby si vybrali spomedzi obmedzeného počtu jazykov, na ktoré sú zamestnanci úradu EPSO schopní ihneď reagovať bez toho, aby bol potrebný preklad.

Určité testy sa takisto môžu konať v obmedzenom počte úradných jazykov EÚ, aby sa zabezpečilo, že uchádzači majú jazykové znalosti potrebné na účasť v hodnotiacej fáze verejných výberových konaní. Jazyky jednotlivých testov sa uvedú v každom oznámení o výberovom konaní.

Inštitúcie EÚ sa domnievajú, že týmito opatreniami sa zabezpečí spravodlivá a primeraná rovnováha medzi služobným záujmom a zásadou viacjazyčnosti a nediskriminácie na základe jazyka. Povinnosť uchádzačov zvoliť si druhý jazyk, ktorý je iný ako ich prvý jazyk (spravidla materinský alebo rovnocenný jazyk), zaručuje, že ich bude možné za rovnakých podmienok porovnať…“

12      V časti napadnutého oznámenia s názvom „Ako bude prebiehať výberové konanie?“ sa v bode 1 uvádza, že testy typu „testy pozostávajúce z otázok s voliteľnými odpoveďami“ (MCQ) na počítači, teda testy verbálneho uvažovania, numerického uvažovania a abstraktného uvažovania, ktoré predstavujú prvú etapu dotknutého výberového konania, sú organizované v jazyku, ktorý si každý uchádzač vybral ako prvý jazyk výberového konania.

13      Okrem toho podľa bodu 3 uvedenej časti v nadväznosti na „výber na základe kvalifikácie“, ktorý predstavuje druhú etapu výberového konania, ktorého sa týka napadnuté oznámenie, uchádzači s najlepšími celkovými známkami budú pozvaní, aby v jazyku, ktorý si vybrali ako druhý jazyk výberového konania, absolvovali skúšky v hodnotiacom centre, pričom posledná etapa výberového konania zahŕňa viacero testov s cieľom ohodnotiť rôzne schopnosti uchádzačov.

II.    Konanie a návrhy účastníkov konania

14      Talianska republika návrhom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 5. augusta 2016 podala svoju žalobu.

15      Dňa 15. septembra 2016 Všeobecný súd vyhlásil rozsudok Taliansko/Komisia (T‑353/14 a T‑17/15, EU:T:2016:495). Týmto rozsudkom Všeobecný súd zrušil oznámenia o verejných výberových konaniach EPSO/AD/276/14 na vytvorenie rezervného zoznamu administrátorov (Ú. v. EÚ C 74 A, 2014, s. 4) a EPSO/AD/294/14 na vytvorenie rezervného zoznamu administrátorov v oblasti ochrany údajov (Ú. v. EÚ C 391 A, 2014, s. 1) z dôvodu, že na jednej strane obmedzenie voľby druhého jazyka týchto výberových konaní a na druhej strane obmedzenie jazyka komunikácie medzi EPSO‑m a uchádzačmi na nemčinu, angličtinu a francúzštinu predstavovalo neodôvodnenú diskrimináciu na základe jazyka.

16      Komisia podala vyjadrenie k žalobe 19. októbra 2016.

17      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 8. novembra 2016 podalo Španielske kráľovstvo návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Talianskej republiky. Rozhodnutím z 9. decembra 2016 predseda piatej komory Všeobecného súdu pripustil tento vstup vedľajšieho účastníka do konania. Španielske kráľovstvo predložilo svoje vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania 15. februára 2017.

18      Dňa 25. novembra 2016 Komisia podala odvolanie proti rozsudku z 15. septembra 2016, Taliansko/Komisia (T‑353/14 a T‑17/15, EU:T:2016:495), ktoré bolo zapísané do registra pod číslom veci C‑621/16 P.

19      Replika bola v prejednávanej veci podaná 5. decembra 2016 a duplika 20. februára 2017.

20      Dňa 20. januára 2017 Všeobecný súd jednak vyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili k relevantnosti veci prebiehajúcej pred Súdnym dvorom a zapísanej do registra pod číslom C‑621/16 P, pokiaľ ide o túto vec, ako aj k prípadnému prerušeniu konania v tejto veci podľa článku 69 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu až do vyhlásenia rozsudku Súdneho dvora v uvedenej veci. Okrem toho Všeobecný súd vyzval účastníkov konania, aby predložili svoje pripomienky k prípadnému spojeniu tejto veci s vecami T‑401/16, Španielsko/Komisia, a T‑443/16, Taliansko/Komisia, na účely ústnej časti konania alebo konečného rozhodnutia podľa článku 68 rokovacieho poriadku. Účastníci konania vyhoveli týmto výzvam v stanovenej lehote.

21      Rozhodnutím predsedu piatej komory Všeobecného súdu z 21. februára 2017 bolo konanie v tejto veci prerušené až do vyhlásenia rozsudku vo veci C‑621/16 P.

22      Dňa 26. marca 2019 Súdny dvor vyhlásil rozsudky Španielsko/Parlament (C‑377/16, EU:C:2019:249) a Komisia/Taliansko (C‑621/16 P, EU:C:2019:251). V prvom z týchto rozsudkov Súdny dvor zrušil výzvu na vyjadrenie záujmu – zmluvní zamestnanci – funkčná skupina I – šoféri (m/ž) – EP/CAST/S/16/2016, uverejnenú v Úradnom vestníku Európskej únie zo 14. apríla 2016 (Ú. v. EÚ C 131 A, 2016, s. 1), ako aj databázu zostavenú na základe uvedenej výzvy na vyjadrenie záujmu, a to najmä z dôvodu, že Európsky parlament nepreukázal, žeby obmedzenie voľby druhého jazyka dotknutého výberového konania na nemčinu, angličtinu a francúzštinu, ako aj obmedzenie jazyka komunikácie medzi Parlamentom a uchádzačmi voľby na nemčinu, angličtinu a francúzštinu bolo objektívne a primerane odôvodnené vzhľadom na legitímny cieľ všeobecného záujmu v rámci personálnej politiky. Druhým rozsudkom Súdny dvor zamietol odvolanie podané Komisiou proti rozsudku z 15. septembra 2016, Taliansko/Komisia (T‑353/14 a T‑17/15, EU:T:2016:495). Po vyhlásení tohto posledného uvedeného rozsudku sa pokračovalo v konaní v tejto veci.

23      Dňa 3. apríla 2019 boli účastníci konania vyzvaní, aby Všeobecnému súdu predložili svoje pripomienky k dôsledkom, ktoré by sa mali v prejednávanej veci vyvodiť z vyhlásenia rozsudkov z 26. marca 2019, Španielsko/Parlament (C‑377/16, EU:C:2019:249), a z 26. marca 2019, Komisia/Taliansko (C‑621/16 P, EU:C:2019:251). Účastníci konania vyhoveli tejto výzve v stanovenej lehote.

24      Keďže sa zmenilo zloženie komôr Všeobecného súdu, podľa článku 27 ods. 5 rokovacieho poriadku bol sudca spravodajca pridelený k deviatej komore, ktorej bola z tohto dôvodu pridelená prejednávaná vec.

25      Na základe návrhu sudcu spravodajcu Všeobecný súd (deviata komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania upravených v článku 89 rokovacieho poriadku jednak vyzval účastníkov konania, aby predložili určité dokumenty, čo urobili v stanovenej lehote, a jednak im položil písomné otázky, na ktoré mali odpovedať na pojednávaní.

26      Rozhodnutím predsedníčky deviatej komory Všeobecného súdu zo 6. novembra 2019 bola táto vec spojená s vecou T‑443/16, Taliansko/Komisia, na účely ústnej časti konania v súlade s článkom 68 ods. 1 a 2 rokovacieho poriadku.

27      Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na písomné a ústne otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní 5. decembra 2019.

28      Uznesením z 27. januára 2020 predsedníčka deviatej komory Všeobecného súdu podľa článku 113 ods. 2 písm. a) rokovacieho poriadku opätovne otvorila ústnu časť konania v tejto veci a vo veci T‑443/16, Taliansko/Komisia.

29      Rozhodnutím predsedníčky deviatej komory Všeobecného súdu z 11. februára 2020 bola po vypočutí účastníkov konania táto vec v súlade s článkom 68 ods. 3 rokovacieho poriadku oddelená od veci T‑443/16, Taliansko/Komisia.

30      Rozhodnutím z 8. marca 2020 predsedníčka deviatej komory Všeobecného súdu ukončila ústnu časť konania v tejto veci.

31      Talianska republika navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté oznámenie,

–        uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

32      Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu ako nedôvodnú,

–        uložil Talianskej republike povinnosť nahradiť trovy konania.

33      Španielske kráľovstvo navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté oznámenie,

–        uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

III. Právny stav

34      Na podporu svojej žaloby Talianska republika uvádza sedem žalobných dôvodov, z ktorých prvý je založený na porušení článkov 263, 264 a 266 ZFEÚ, druhý na porušení článku 342 ZFEÚ a článkov 1 a 6 nariadenia Rady č. 1 z 15. apríla 1958 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve (Ú. v. ES 17, 1958, s. 385; Mim. vyd. 01/001, s. 3) v znení zmien a doplnení (ďalej len „nariadenie č. 1), tretí na porušení článku 6 ods. 3 ZEÚ, článku 18 ZFEÚ, článku 22 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), článkov 1 a 6 nariadenia č. 1, článku 1d ods. 1 a 6, článku 27 druhého odseku a článku 28 písm. f) Služobného poriadku úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“), ako aj článku 1 ods. 2 a 3 prílohy III služobného poriadku, štvrtý na porušení článku 6 ods. 3 ZEÚ a zásady ochrany legitímnej dôvery, piaty na zneužití právomoci, ako aj porušení „hmotnoprávnych noriem nerozlučne spojených s povahou a účelom oznámení o výberových konaniach“, konkrétne článku 1d ods. 1 a 6, článku 27 druhého odseku, článku 28 písm. f), článku 34 ods. 3 a článku 45 ods. 1 služobného poriadku, ako aj na porušení zásady proporcionality, šiesty na porušení článku 18 a článku 24 štvrtého odseku ZFEÚ, článku 22 Charty, článku 2 nariadenia č. 1, ako aj článku 1d ods. 1 a 6 služobného poriadku a siedmy na porušení článku 296 druhého odseku ZFEÚ, článkov 1 a 6 nariadenia č. 1, článku 1d ods. 1 a 6 a článku 28 písm. f) služobného poriadku, článku 1 ods. 1 písm. f) prílohy III služobného poriadku, na porušení zásady proporcionality, ako aj na „skreslení skutkového stavu“.

35      Treba konštatovať, že Talianska republika svojimi žalobnými dôvodmi v podstate spochybňuje zákonnosť dvoch častí jazykového režimu výberového konania, ktorého sa týka napadnuté oznámenie. Spochybňuje tak jednak ustanovenia napadnutého oznámenia, ktoré obmedzujú voľbu druhého jazyka tohto výberového konania na nemčinu, angličtinu a francúzštinu, a jednak ustanovenia tohto oznámenia týkajúce sa jazykov, ktoré môžu byť použité pri komunikácii medzi uchádzačmi v tomto výberovom konaní a EPSO‑m.

36      Najskôr treba uviesť, že vzhľadom na to, že podľa napadnutého oznámenia sa niektoré skúšky uskutočňujú v jazyku, ktorý si uchádzači vybrali ako druhý jazyk dotknutého výberového konania, by prípadná nezákonnosť obmedzenia výberu tohto druhého jazyka nevyhnutne mala za následok nezákonnosť organizácie všetkých skúšok výberového konania.

37      Preto je potrebné postupne preskúmať zákonnosť týchto dvoch častí napadnutého oznámenia vzhľadom na uvedené žalobné dôvody a tvrdenia účastníkov konania.

A.      O zákonnosti obmedzenia voľby druhého jazyka výberového konania, ktorého sa týka napadnuté oznámenie, pre uchádzačov na nemčinu, angličtinu a francúzštinu

38      Časť napadnutého oznámenia, ktorá sa týka obmedzenia voľby druhého jazyka dotknutého výberového konania pre uchádzačov na nemčinu, angličtinu a francúzštinu, je v podstate predmetom tretieho a siedmeho žalobného dôvodu uvedeného Talianskou republikou.

39      Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že obmedzenie voľby druhého jazyka dotknutých výberových konaní porušuje článok 6 ods. 3 ZEÚ, článok 18 ZFEÚ, článok 22 Charty, články 1 a 6 nariadenia č. 1, článok 1d ods. 1 a 6, článok 27 druhý odsek a článok 28 písm. f) služobného poriadku, ako aj článok 1 ods. 2 a 3 prílohy III služobného poriadku. V rámci tohto žalobného dôvodu sa Talianska republika najmä domnieva, že takéto obmedzenie predstavuje diskrimináciu na základe jazyka a že dôvody uvedené v tejto súvislosti v napadnutom oznámení nie sú spôsobilé preukázať existenciu skutočných potrieb, ktoré by ho konkrétne odôvodnili.

40      Siedmy žalobný dôvod je založený na porušení článku 296 druhého odseku ZFEÚ, článkov 1 a 6 nariadenia č. 1, článku 1d ods. 1 a 6 a článku 28 písm. f) služobného poriadku, článku 1 ods. 1 písm. f) prílohy III služobného poriadku a zásady proporcionality, ako aj na „skreslení skutkového stavu“. V rámci tohto žalobného dôvodu Talianska republika predovšetkým poukazuje na chýbajúce a nedostatočné odôvodnenie napadnutého oznámenia, pričom tvrdí, že iba dôvody spojené so špecifickými požiadavkami služby môžu odôvodniť diskrimináciu na základe jazyka.

41      Španielske kráľovstvo sa pripája k argumentácii Talianskej republiky.

42      Z toho, čo je uvedené v bodoch 39 a 40 vyššie, vyplýva, že uvedenými žalobnými dôvodmi, ktoré treba preskúmať spoločne, Talianska republika v podstate namieta porušenie povinnosti odôvodnenia a vzhľadom na rôzne ustanovenia, ktoré uvádza, spochybňuje dôvodnosť skutočností uvedených v napadnutom oznámení na obmedzenie voľby druhého jazyka výberového konania pre uchádzačov na nemčinu, angličtinu a francúzštinu.

1.      O odôvodnení napadnutého oznámenia

43      Pokiaľ ide v prvom rade o prípadné chýbajúce alebo nedostatočné odôvodnenie napadnutého oznámenia uvádzané v rámci siedmeho žalobného dôvodu, Komisia odmieta argumentáciu Talianskej republiky. Konkrétnejšie tvrdí, že odôvodnenie obmedzenia voľby druhého jazyka dotknutého výberového konania na nemčinu, angličtinu a francúzštinu bolo správne uvedené v prílohe II tohto oznámenia a potvrdené skutkovými okolnosťami uvedenými v prílohách vyjadrenia k žalobe. Okrem toho v tejto súvislosti pripomína, že vzhľadom na to, že podľa judikatúry je napadnuté oznámenie všeobecne platným aktom, jeho odôvodnenie sa môže obmedziť na jednej strane na uvedenie „celkovej situácie“, ktorá viedla k prijatiu dotknutého aktu, a na druhej strane na uvedenie „všeobecných cieľov“, ktoré má tento akt dosiahnuť.

44      V tejto súvislosti je tiež potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry je povinnosť odôvodnenia rozhodnutí podstatnou formálnou náležitosťou, ktorú treba odlišovať od otázky dôvodnosti odôvodnenia súvisiacej so zákonnosťou sporného aktu z hmotnoprávneho hľadiska. Odôvodnenie aktu je totiž formálnym vyjadrením dôvodov, na ktorých tento akt spočíva. Pokiaľ sú tieto dôvody postihnuté vadami, je nimi postihnutá zákonnosť dotknutého rozhodnutia z hmotnoprávneho hľadiska, ale nie jeho odôvodnenie, ktoré môže byť dostatočné, aj keď obsahuje chybné dôvody [pozri rozsudok z 15. septembra 2016, Taliansko/Komisia, T‑353/14 a T‑17/15, EU:T:2016:495, bod 79 (neuverejnený) a citovanú judikatúru, a uznesenie z 5. septembra 2019, Taliansko/Komisia, T‑313/15 a T‑317/15, neuverejnené, EU:T:2019:582, bod 49 a citovanú judikatúru].

45      Ako v prejednávanej veci vyplýva z úvah uvedených v časti napadnutého oznámenia s názvom „Som oprávnený zúčastniť sa na výberovom konaní?“, ako aj z prílohy II tohto oznámenia, ako sú uvedené v bodoch 6 až 11 vyššie, uvedené oznámenie skutočne obsahuje odôvodnenie, ktoré má opodstatniť obmedzenie voľby druhého jazyka dotknutého výberového konania. Konkrétnejšie sa tam uvádza, že o tomto obmedzení sa rozhodlo na základe kritérií vymedzených v bode 2 prílohy II tohto oznámenia (pozri bod 10 vyššie) a že vychádza z troch dôvodov, a to po prvé z nevyhnutnosti, aby boli novoprijatí zamestnanci schopní okamžite pracovať, po druhé z povahy výberového konania a po tretie z rozpočtových a prevádzkových obmedzení. Tieto dôvody sú uvedené v úvodnej časti tejto prílohy (pozri bod 8 vyššie) a sú predmetom širšieho opisu v jeho bode 1 ods. i) až iii) (pozri bod 9 vyššie). Autorovi tohto oznámenia, čiže úradu EPSO, teda nemožno vytýkať porušenie povinnosti odôvodnenia. Otázka dôvodnosti tohto odôvodnenia je odlišnou otázkou, ktorá bude preskúmaná nižšie.

2.      O dôvodnosti dôvodov uvedených v napadnutom oznámení na obmedzenie voľby druhého jazyka dotknutého výberového konania pre uchádzačov na nemčinu, angličtinu a francúzštinu

a)      O existencii diskriminácie

46      Talianska republika tvrdí, že zásada mnohojazyčnosti, ktorá je chránená článkom 22 Charty, neumožňuje obmedziť voľbu druhého jazyka výberového konania na ohraničený počet úradných jazykov, ale naopak zahŕňa možnosť uchádzačov vybrať si z tohto dôvodu akýkoľvek úradný jazyk. Podľa jej názoru platí, že aj keď z určitých ustanovení služobného poriadku, najmä z článku 1 ods. 1 písm. f) jeho prílohy III, vyplýva, že by bolo možné obmedziť výber tohto druhého jazyka, tieto obmedzenia nemôžu nikdy predstavovať pravidlo pre všetky výberové konania.

47      Komisia sa najmä domnieva, že vzhľadom na to, že jazykové obmedzenie stanovené v napadnutom oznámení sa týka výlučne druhého jazyka, ktorý si mali vybrať uchádzači dotknutého výberového konania na to, aby sa zúčastnili najmä skúšok v hodnotiacom centre, a nie ich materinského jazyka alebo ich prvého nahláseného jazyka, ktoré sa mohli použiť v počítačových testoch typu MCQ, toto obmedzenie nevedie k diskriminácii na základe jazyka.

48      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 1 nariadenia č. 1 stanovuje:

„Úradnými jazykmi a pracovnými jazykmi inštitúcií Únie sú angličtina, bulharčina, čeština, dánčina, estónčina, fínčina, francúzština, gréčtina, holandčina, chorvátčina, írčina, litovčina, lotyština, maďarčina, maltčina, nemčina, poľština, portugalčina, rumunčina, slovenčina, slovinčina, španielčina, švédčina a taliančina.“

49      Treba tiež uviesť, že ako bolo pripomenuté v bode 67 rozsudku z 27. novembra 2012, Taliansko/Komisia (C‑566/10 P, EU:C:2012:752), hoci článok 1 nariadenia č. 1 výslovne uvádza, ktoré jazyky sú pracovnými jazykmi inštitúcií Únie, článok 6 tohto nariadenia stanovuje, že tieto inštitúcie môžu vo svojich vnútorných rokovacích poriadkoch stanoviť podrobnosti uplatňovania jazykového režimu. V tom istom bode tohto rozsudku Súdny dvor okrem toho konštatoval, že inštitúcie dotknuté oznámeniami o výberových konaniach, o ktoré išlo v tejto veci, na základe článku 6 uvedeného nariadenia nestanovili vo svojich rokovacích poriadkoch podrobnosti uplatňovania tohto jazykového režimu.

50      V tejto súvislosti treba najskôr konštatovať, že na základe skutočností vyplývajúcich zo spisu v tejto veci nemožno preukázať, že inštitúcie, ktorých sa týka napadnuté oznámenie, pred uverejnením uvedeného oznámenia prijali v súlade s článkom 6 tohto nariadenia vo svojich rokovacích poriadkoch ustanovenia, ktorých cieľom by bolo vymedziť podrobnosti uplatňovania všeobecného jazykového režimu stanoveného nariadením č. 1. Naopak, podľa Komisie „žiadna inštitúcia nikdy neprijala takúto úpravu“.

51      Okrem toho článok 1d ods. 1 služobného poriadku stanovuje, že pri jeho uplatňovaní je zakázaná akákoľvek diskriminácia, ako je diskriminácia najmä na základe jazyka. V súlade s článkom 1d ods. 6 prvou vetou tohto článku „pri rešpektovaní zásady nediskriminácie a zásady proporcionality každé obmedzenie ich uplatňovania musí byť zdôvodnené objektívnymi a dostatočnými dôvodmi a musí byť zamerané na legitímne ciele všeobecného záujmu v rámci personálnej politiky“.

52      Navyše článok 28 písm. f) služobného poriadku stanovuje, že úradník môže byť vymenovaný len pod podmienkou, že predloží doklad o dôkladnej znalosti jedného z jazykov Únie a o uspokojivej znalosti ďalšieho jazyka Únie. Hoci toto ustanovenie spresňuje, že uspokojivá znalosť ďalšieho jazyka sa požaduje „v rozsahu potrebnom na plnenie povinností“, ktoré má uchádzač vykonávať, nestanovuje kritériá, ktoré by bolo možné zohľadniť na obmedzenie výberu tohto jazyka spomedzi úradných jazykov uvedených v článku 1 nariadenia č. 1 [pozri rozsudok z 15. septembra 2016, Taliansko/Komisia, T‑353/14 a T‑17/15, EU:T:2016:495, bod 85 (neuverejnený) a citovanú judikatúru, a uznesenie z 5. septembra 2019, Taliansko/Komisia, T‑313/15 a T‑317/15, neuverejnené, EU:T:2019:582, bod 55 a citovanú judikatúru].

53      Takéto kritériá nevyplývajú ani z článku 27 služobného poriadku, ktorého prvý odsek bez odkazu na jazykové znalosti stanovuje, že „cieľom prijímania do služobného pomeru je zabezpečiť pre inštitúciu služby úradníkov s najvyššou úrovňou spôsobilosti, výkonnosti a bezúhonnosti, prijatých na čo najširšom možnom geografickom základe spomedzi štátnych príslušníkov členských štátov Únie“ a že „žiadne pracovné miesta sa nevyhradia pre štátnych príslušníkov určitého členského štátu“. To isté platí pre druhý odsek tohto článku, ktorý sa obmedzuje na uvedenie toho, že „zásada rovnosti občanov Únie umožňuje každej inštitúcii prijímať vhodné opatrenia na základe pozorovania výraznej nerovnováhy medzi štátnymi príslušnosťami úradníkov, ktorá nie je odôvodnená objektívnymi kritériami“, pričom najmä spresňuje, že „tieto vhodné opatrenia musia byť odôvodnené a nesmú nikdy viesť k iným kritériám prijímania do služobného pomeru ako tým, ktoré sú založené na zásluhách“.

54      Napokon podľa článku 1 ods. 1 písm. f) prílohy III služobného poriadku oznámenie o výberovom konaní môže prípadne špecifikovať znalosť jazykov požadovanú s ohľadom na špecifický charakter obsadzovaných pracovných miest. Z tohto ustanovenia však nevyplýva všeobecné povolenie obmedziť voľbu druhého jazyka výberového konania na ohraničený počet úradných jazykov spomedzi tých, ktoré sú uvedené v článku 1 nariadenia č. 1 [pozri rozsudok z 15. septembra 2016, Taliansko/Komisia, T‑353/14 a T‑17/15, EU:T:2016:495, bod 86 (neuverejnený) a citovanú judikatúru, a uznesenie z 5. septembra 2019, Taliansko/Komisia, T‑313/15 a T‑317/15, neuverejnené, EU:T:2019:582, bod 56 a citovanú judikatúru].

55      Zo všetkých týchto úvah vyplýva, že obmedzenie voľby druhého jazyka pre uchádzačov výberového konania na ohraničený počet jazykov s vylúčením ostatných úradných jazykov predstavuje diskrimináciu na základe jazyka, ktorá je v zásade zakázaná v zmysle článku 1d ods. 1 služobného poriadku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. marca 2019, Španielsko/Parlament, C‑377/16, EU:C:2019:249, bod 66). Je totiž zjavné, že týmto obmedzením sú niektorí potenciálni uchádzači, a to tí, ktorí majú uspokojivú znalosť aspoň jedného z uvedených jazykov, zvýhodnení, keďže sa môžu zúčastniť výberového konania a byť tak prijatí ako úradníci alebo zamestnanci Únie, zatiaľ čo ostatní, ktorí nemajú túto znalosť, sú z neho vylúčení [pozri rozsudok z 15. septembra 2016, Taliansko/Komisia, T‑353/14 a T‑17/15, EU:T:2016:495, bod 91 (neuverejnený) a citovanú judikatúru, a uznesenie z 5. septembra 2019, Taliansko/Komisia, T‑313/15 a T‑317/15, neuverejnené, EU:T:2019:582, bod 57 a citovanú judikatúru].

56      Predchádzajúci záver nemožno vyvrátiť tvrdeniami, ktoré uviedla Komisia.

57      Po prvé tvrdenie, podľa ktorého obmedzenie voľby druhého jazyka výberového konania, ktorého sa týka napadnuté oznámenie, nepredstavuje diskrimináciu na základe jazyka, „pretože obmedzenie používania jazyka vo výberovom konaní sa netýka materinského jazyka alebo prvého jazyka uchádzačov, ale len druhého jazyka, ktorý si musia vybrať“, musí byť odmietnuté ako neúčinné. Rozsah zákazu diskriminácie na základe jazyka, uvedeného v článku 1d ods. 1 služobného poriadku sa totiž neobmedzuje na používanie materinského jazyka osôb patriacich do pôsobnosti tohto ustanovenia alebo prvého jazyka vyhláseného v rámci výberového konania na obsadenie miest úradníkov alebo zamestnancov Únie.

58      V druhom rade treba odmietnuť tvrdenie Komisie založené na možnosti uchádzačov používať svoj materinský jazyk v počítačových testoch typu MCQ, keďže jazyk skúšok v hodnotiacom centre musel byť nevyhnutne odlišný. Žiadne ustanovenie napadnutého oznámenia totiž neumožňuje domnievať sa, že uchádzači sú nevyhnutne vedení k tomu, aby absolvovali počítačové testy typu MCQ vo svojom hlavnom jazyku (teda vo všeobecnosti vo svojom materinskom jazyku), a tým menej to, že to boli povinní urobiť. Nič teda nebráni uchádzačovi, ktorého materinským jazykom je nemčina, angličtina alebo francúzština a ktorý má tiež dôkladnú znalosť ďalšieho z týchto troch jazykov, aby nahlásil tento posledný uvedený jazyk ako svoj prvý jazyk výberového konania, a aby potom vykonal ďalšie skúšky stanovené v napadnutom oznámení vo svojom hlavnom jazyku. Je teda zrejmé, že uchádzač, ktorého hlavným jazykom nie je ani jeden z troch vyššie uvedených jazykov, nemôže vykonať porovnateľnú voľbu. Príklad testu verbálneho uvažovania predložený Komisiou nemôže spochybniť toto posúdenie, lebo nemožno vylúčiť, že iba na základe tohto dokumentu by dôkladná, až dokonalá znalosť iného než hlavného jazyka mohla dotknutému uchádzačovi umožniť uspieť v teste tohto typu.

59      Navyše je pravda, že podľa bodu 94 rozsudku z 27. novembra 2012, Taliansko/Komisia (C‑566/10 P, EU:C:2012:752), cieľ zabezpečiť pre inštitúcie služby úradníkov s najvyššou úrovňou spôsobilosti, výkonnosti a bezúhonnosti možno lepšie splniť vtedy, keď majú uchádzači právo absolvovať skúšky vo výberovom konaní vo svojom materinskom jazyku alebo v druhom jazyku, ktorý podľa svojho názoru ovládajú najlepšie. Na rozdiel od toho, čo vyplýva z písomností Komisie, však z tohto rozsudku nemožno vyvodiť, že akékoľvek obmedzenie voľby druhého jazyka pre uchádzačov možno odôvodniť pod podmienkou, že si uchádzači môžu vybrať spomedzi jazykov navrhnutých v napadnutom oznámení ten jazyk, ktorý ovládajú po svojom materinskom jazyku najlepšie. Nič totiž nevylučuje, že druhý jazyk, ktorý títo uchádzači „podľa nich [naj]lepšie ovládajú“ v zmysle bodu 94 uvedeného rozsudku, je iným jazykom než nemčina, angličtina alebo francúzština [pozri rozsudok z 15. septembra 2016, Taliansko/Komisia, T‑353/14 a T‑17/15, EU:T:2016:495, bod 95 (neuverejnený) a citovanú judikatúru, a uznesenie z 5. septembra 2019, Taliansko/Komisia, T‑313/15 a T‑317/15, neuverejnené, EU:T:2019:582, bod 62 a citovanú judikatúru].

60      Podľa judikatúry však zo všetkých uvedených ustanovení vyplýva, že služobný záujem môže predstavovať legitímny cieľ, ktorý možno vziať do úvahy. Predovšetkým, aj keď článok 1d ods. 1 služobného poriadku nepochybne zakazuje akúkoľvek diskrimináciu na základe jazyka, jeho odsek 6 prvá veta jednako stanovuje, že obmedzenia tohto zákazu sú možné pod podmienkou, že sú „zdôvodnené objektívnymi a dostatočnými dôvodmi“ a že sú zamerané na „legitímne ciele všeobecného záujmu v rámci personálnej politiky“ (pozri rozsudok z 26. marca 2019, Komisia/Taliansko, C‑621/16 P, EU:C:2019:251, bod 89).

61      Široká právomoc voľnej úvahy, ktorú majú inštitúcie Únie pri organizácii svojich služieb, rovnako ako EPSO, keď mu boli tak ako v prejednávanej veci zverené právomoci uvedenými inštitúciami, je tak kogentne ohraničená článkom 1d služobného poriadku úradníkov, v dôsledku čoho rozdielne zaobchádzanie na základe jazyka, vyplývajúce z obmedzenia jazykového režimu výberového konania na ohraničený počet úradných jazykov, je prípustné iba vtedy, ak je takéto obmedzenie objektívne odôvodnené a primerané skutočným potrebám služby (pozri rozsudok z 26. marca 2019, Komisia/Taliansko, C‑621/16 P, EU:C:2019:251, bod 90 a citovanú judikatúru).

62      Vzhľadom na všetko, čo bolo uvedené, keďže obmedzenie voľby druhého jazyka výberového konania, ktoré je predmetom napadnutého oznámenia, predstavuje diskrimináciu na základe jazyka, ktorá je v zásade zakázaná v zmysle článku 1d ods. 1 služobného poriadku (pozri bod 55 vyššie), treba preskúmať, či EPSO obmedzením tohto výberu na nemčinu, angličtinu a francúzštinu porušilo článok 1d služobného poriadku stanovením neodôvodnenej diskriminácie.

b)      O existencii odôvodnenia spornej diskriminácie

63      Talianska republika sa v prvom rade domnieva, že jazykové znalosti uchádzačov nepatria medzi schopnosti uvedené v článku 27 prvom odseku služobného poriadku, v dôsledku čoho na to, aby bolo hodnotenie týchto schopností v rámci skúšok výberového konania účinné a nediskriminačné, by nemalo byť rozhodujúcim spôsobom ovplyvnené jazykovými znalosťami. Obmedzenie voľby druhého jazyka výberového konania tak podľa nej predpokladá primerané vysvetlenie a odôvodnenie osobitných potrieb, ktoré ho konkrétne odôvodňujú, v tom zmysle, že treba preukázať súvislosť medzi druhým jazykom a osobitnými úlohami, ktoré musia plniť úspešní uchádzači dotknutého výberového konania.

64      V prejednávanej veci rôznorodosť úloh, ktoré majú plniť úspešní uchádzači výberového konania, ktorého sa týka napadnuté oznámenie, podľa nej implikuje prijímanie osôb, ktoré majú rôzne jazykové znalosti. Podľa Talianskej republiky je totiž z dôvodu rozsiahleho charakteru oblasti auditu správy štrukturálnych fondov členskými štátmi zjavné, že plnenie týchto úloh si vyžaduje čo najširšiu znalosť jazykov Únie.

65      Dôvody uvedené v napadnutom oznámení na opodstatnenie sporného obmedzenia však podľa nej nesúvisia s konkrétnymi úlohami, ktoré sa majú vykonávať, ani s osobitnými služobnými požiadavkami.

66      Talianska republika v prvom rade uvádza, že dôvod založený na nevyhnutnosti mať úspešných uchádzačov, ktorí sú schopní okamžite pracovať, nie je požiadavkou, ktorá by mohla odôvodniť jazykovú diskrimináciu takejto závažnosti. Takýto cieľ totiž podľa nej nemožno uvádzať vo všeobecnosti a teoreticky, ale musí sa dať do súvislosti so špecifickými úlohami, ktoré sa majú vykonávať. V dôsledku toho obmedzenia jazykového režimu výberového konania dotknutého napadnutým oznámením by mohli byť prípustné len vtedy, ak by sa preukázalo, že bez nich by novoprijatí úradníci vôbec nemohli pracovať.

67      Pokiaľ ide o uvedenie požiadaviek vnútornej komunikácie v napadnutom oznámení, toto oznámenie nijako nepreukazuje, v čom je táto komunikácia zásadná pre plnenie osobitných úloh, ktorými by boli poverení novoprijatí úspešní uchádzači, ani to, prečo by sa musela nevyhnutne uskutočňovať v nemčine, angličtine alebo francúzštine. Podľa Talianskej republiky takéto požiadavky sa nemôžu predkladať ako určitý druh vopred stanovenej všeobecnej hodnoty, ktorý by mohol vždy a v každom prípade odôvodniť obmedzenie základných práv. Okrem toho podľa nej neexistuje nijaký dôkaz o tom, že tri dotknuté jazyky sú najpoužívanejšími jazykmi v internej komunikácii inštitúcií Únie.

68      Pokiaľ ide po druhé o dôvod založený na povahe výberového konania, Talianska republika uvádza, že takéto odôvodnenie nemôže samo osebe opodstatniť jazykovú diskrimináciu tohto rozsahu. Napadnuté oznámenie navyše podľa nej neuvádza dôvody, prečo by jedine použitie nemčiny, angličtiny a francúzštiny mohlo zabezpečiť maximálnu účinnosť tohto postupu.

69      V treťom a poslednom rade, pokiaľ ide o dôvod spojený s rozpočtovými a operačnými obmedzeniami, Talianska republika sa domnieva, že požiadavky finančnej povahy by nemali nikdy samy osebe odôvodniť diskrimináciu, ktorá sa týka základného práva. V každom prípade príloha II napadnutého oznámenia podľa nej neuvádza, aké by boli náklady iného systému, ani to, prečo jedine systém založený na troch jazykoch zvolených v prejednávanej veci, a nie napríklad na troch iných jazykoch, je zlučiteľný s rozpočtovými požiadavkami.

70      Komisia zdôrazňuje, že široká miera voľnej úvahy, ktorú majú inštitúcie Únie v oblasti personálnej politiky, im umožňuje vymedziť služobný záujem a schopnosti, ktoré musia mať novoprijaté osoby na základe článku 27 prvého odseku služobného poriadku, ale tiež určiť ciele, ktoré môžu odôvodniť jazykové obmedzenie v zmysle článku 1d ods. 6 prvej vety služobného poriadku.

71      V prejednávanej veci podľa napadnutého oznámenia služobný záujem spočíva v potrebe zabezpečiť efektívne fungovanie inštitúcií, ktorých sa toto oznámenie týka, teda Komisie a Európskeho dvora audítorov, prijatím zamestnancov, ktorí sú schopní okamžite pracovať a ktorí by sa vďaka znalosti jedného z dorozumievacích jazykov mohli ľahšie začleniť do nového a medzinárodného pracovného prostredia.

72      Podľa Komisie tak obmedzenie voľby druhého jazyka dotknutého výberového konania na nemčinu, angličtinu a francúzštinu vychádza z objektívnych okolností, a to zo skutočnosti, že tieto tri jazyky sa používajú ako dorozumievacie jazyky v rámci oboch inštitúcií uvedených v bode 71 vyššie. Na podporu tohto tvrdenia Komisia spolu so svojím vyjadrením k žalobe uviedla sériu okolností, a to jednak rôzne texty prijaté ňou a Dvorom audítorov a jednak štatistické údaje potvrdzujúce osobitný stupeň rozšírenia týchto troch jazykov medzi zamestnancami zodpovednými v týchto inštitúciách za úlohy auditu.

73      Okrem toho by sa podľa Komisie nemalo pripustiť, aby účel výberového konania, ktorého sa týka napadnuté oznámenie, spočíval len v overení schopností uchádzačov a aby cieľ hodnotenia ich schopností vyjadrovať sa v inom než svojom materinskom jazykom bol úplne druhoradý. Naopak, podľa nej je nevyhnutné zaručiť podmienky účinnej internej komunikácie tým, že sa bude dbať na to, aby mal každý úradník dostatočnú znalosť jedného z troch jazykov slúžiacich ako dorozumievacie jazyky v rámci dotknutých inštitúcií. Z tohto dôvodu podľa nej uchádzač, ktorý nie je schopný komunikovať v jednom z týchto troch jazykov, nemá predpoklady stať sa úradníkom „s najvyššou úrovňou spôsobilosti“ v zmysle článku 27 služobného poriadku.

74      Okrem toho Komisia uvádza, že prístup Talianskej republiky, podľa ktorého by malo byť možné vybrať si druhý jazyk dotknutého výberového konania spomedzi všetkých úradných jazykov, by spôsobil značnú rozpočtovú záťaž. V súvislosti s prácou vyznačujúcou sa jasnou prevahou nemčiny, angličtiny a francúzštiny by podľa nej boli tieto náklady zjavne neodôvodnené.

75      Takýto prístup údajne nezohľadňuje ani osobitosť skúšok v hodnotiacom centre. Podľa Komisie vzhľadom na to, že je málo pravdepodobné, že členovia výberovej komisie ovládajú všetky úradné jazyky Únie, by sa uchádzači museli vyjadrovať prostredníctvom tlmočníkov, čo sa javí ako úplne absurdné vzhľadom na cieľ získať úspešných uchádzačov, ktorí sú schopní okamžite pracovať.

76      Okrem toho sú podľa Komisie tri dotknuté jazyky cudzími jazykmi, ktoré sa najčastejšie študujú v členských štátoch a sú v Európe najznámejšie, ako aj jazykmi, ktoré občania Únie považujú za najvhodnejšie študovať. Vyplýva to najmä z rôznych dôkazov, ktoré táto inštitúcia predložila spolu so svojím vyjadrením k žalobe.

77      Talianska republika v replike predovšetkým odmieta relevantnosť dôkazov predložených Komisiou spolu s jej vyjadrením k žalobe.

78      Komisia v duplike trvá na svojej argumentácii a najmä zdôrazňuje, že dôkazy, ktoré predložila, preukazujú jej dôvodnosť.

79      Španielske kráľovstvo v podstate uvádza, že cieľom dotknutého výberového konania je prijatie do zamestnania administrátorov v oblasti auditu, ktorí budú plniť svoje úlohy týkajúce sa všetkých odvetví činnosti Únie vo všetkých členských štátoch, ako aj v tretích štátoch. Domnieva sa teda, že úspešní uchádzači musia mať čo najširšiu škálu jazykových znalostí. Pokiaľ ide o dôkazy predložené Komisiou, Španielske kráľovstvo ich považuje za čiastkové, keďže podľa neho neodrážajú situáciu všetkých inštitúcií ani situáciu inštitúcií dotknutých napadnutým oznámením.

1)      O dôvodoch uvedených v napadnutom oznámení

80      Najskôr treba pripomenúť, že v rámci výberového konania na zamestnancov majú inštitúcie širokú mieru voľnej úvahy pri posudzovaní služobného záujmu, ako aj kvalifikácie a zásluh uchádzačov, ktoré sa majú zohľadniť. Nie je teda vylúčené, že služobný záujem môže vyžadovať, aby mali osoby prijaté do zamestnania osobitné jazykové znalosti. Osobitná povaha úloh, ktoré sa majú plniť, preto môže odôvodňovať predovšetkým prijímanie do zamestnania na základe dôkladnej znalosti určitého jazyka (pozri rozsudok z 26. marca 2019, Španielsko/Parlament, C‑377/16, EU:C:2019:249, body 67 a 68 a citovanú judikatúru).

81      Je však úlohou inštitúcie, ktorá obmedzila jazykový režim výberového konania na užší počet úradných jazykov Únie, aby preukázala, že také obmedzenie je primerané a zodpovedá skutočným potrebám týkajúcim sa funkcií, ktoré budú zamestnané osoby vykonávať. Okrem toho akákoľvek podmienka týkajúca sa špecifických jazykových znalostí musí byť primeraná tomuto záujmu a musí byť založená na jasných, objektívnych a predvídateľných kritériách, pričom uchádzačom umožní pochopiť dôvod, prečo musia túto podmienku splniť, a súdom Únie umožní preskúmať jej zákonnosť (pozri rozsudky z 26. marca 2019, Španielsko/Parlament, C‑377/16, EU:C:2019:249, bod 69 a citovanú judikatúru, a z 26. marca 2019, Komisia/Taliansko, C‑621/16 P, EU:C:2019:251, bod 93 a citovanú judikatúru).

82      V rámci toho súdu Únie prislúcha v konkrétnom prípade preskúmať jazykový režim výberového konania, ako je výberové konanie dotknuté napadnutým oznámením, keďže iba prostredníctvom takého preskúmania je možné určiť, aké jazykové znalosti môžu objektívne požadovať inštitúcie v služobnom záujme vo vzťahu ku konkrétnym úlohám, a teda či bolo obmedzenie výberu jazykov, ktoré bolo možné použiť na účasť v týchto výberových konaniach, objektívne odôvodnené a primerané skutočným potrebám služby (pozri rozsudok z 26. marca 2019, Komisia/Taliansko, C‑621/16 P, EU:C:2019:251, bod 94).

83      Konkrétnejšie, súd Únie musí preveriť nielen vecnú presnosť predložených dôkazov, ich spoľahlivosť a súladnosť, ale aj preskúmať, či tieto dôkazy predstavujú súhrn podstatných údajov, ktoré musia byť zohľadnené pri posúdení komplexnej situácie, a či sú spôsobilé opodstatniť závery, ktoré sa z nich vyvodili (pozri rozsudok z 26. marca 2019, Komisia/Taliansko, C‑621/16 P, EU:C:2019:251, bod 104 a citovanú judikatúru).

84      Ako teda vyplýva z bodu 8 vyššie, príloha II napadnutého oznámenia vo svojej úvodnej časti uvádza, že cieľom dotknutého výberového konania je vytvorenie rezervného zoznamu administrátorov v oblasti auditu, ktorých má prijať do zamestnania Komisia, a v „obmedzenom počte“ Dvor audítorov. Pokiaľ ide o obmedzenie voľby druhého jazyka dotknutého výberového konania na nemčinu, angličtinu a francúzštinu, spresňuje sa v ňom, že o tomto obmedzení sa rozhodlo na základe kritérií definovaných v bode 2 uvedenej prílohy (pozri bod 10 vyššie) a že vychádza z troch dôvodov, a to po prvé z nevyhnutnosti, aby boli novoprijatí zamestnanci schopní okamžite pracovať, po druhé z povahy výberového konania a po tretie z rozpočtových a prevádzkových obmedzení (pozri bod 45 vyššie).

85      Pokiaľ ide v prvom rade o dôvod založený na rozpočtových a prevádzkových obmedzeniach, treba podotknúť, že ako je uvedené v bode 1 ods. iii) prílohy II napadnutého oznámenia, tento dôvod môže slúžiť nanajvýš na abstraktné odôvodnenie obmedzenia počtu jazykov, ktoré možno vybrať ako druhý jazyk dotknutého výberového konania. Naproti tomu neumožňuje určiť, aký presne musí byť počet týchto jazykov, ani vysvetliť, prečo by sa mali niektoré jazyky použiť a iné vylúčiť.

86      Rovnako vzhľadom na všeobecnosť pojmov použitých v bode 1 prílohy II napadnutého oznámenia by sa dôvod založený na rozpočtových a prevádzkových obmedzeniach mohol uplatniť nielen na dotknuté výberové konanie, ale aj na akékoľvek výberové konanie organizované EPSO‑m. Dôvod, o ktorý ide, teda neobsahuje žiadne uvedenie konkrétnych rozpočtových a prevádzkových obmedzení, ktorým by EPSO alebo služby dotknuté napadnutým oznámením čelili a ktoré by v tomto osobitnom prípade opodstatňovali obmedzenie voľby druhého jazyka dotknutého výberového konania iba na niektoré jazyky. Komisia tiež nepredložila konkrétne dôkazy o výhodách, ktoré mal z hľadiska rozpočtových a prevádzkových zdrojov priniesť jazykový režim stanovený napadnutým oznámením, ani o dôsledkoch vyplývajúcich z uplatnenia odlišného systému.

87      V každom prípade treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry úvahy rozpočtovej povahy nemôžu odôvodniť diskrimináciu (pozri rozsudok z 1. marca 2012, O’Brien, C‑393/10, EU:C:2012:110, bod 66 a citovanú judikatúru). Okrem toho zo súčasného stavu judikatúry nevyplýva, že cieľ spočívajúci v znížení nákladov inštitúcií Únie môže ako taký predstavovať cieľ všeobecného záujmu uznaný Úniou.

88      Preto dôvod založený na rozpočtových a prevádzkových obmedzeniach, ako je uvedený v bode 1 ods. iii) prílohy II napadnutého oznámenia, nemôže sám osebe odôvodniť spornú diskrimináciu.

89      Podobné úvahy sa uplatňujú aj vo vzťahu k dôvodu uvedenému v bode 1 ods. ii) prílohy II napadnutého oznámenia, ktorý sa týka povahy výberového konania a konkrétnejšie osobitosti skúšok v hodnotiacom centre. Rovnako ako dôvod založený na rozpočtových a prevádzkových obmedzeniach by sa totiž tento dôvod vzhľadom na svoju všeobecnú formuláciu mohol uplatniť na akékoľvek výberové konanie, pričom neumožňuje opodstatniť výber troch jazykov zvolených v osobitnom rámci dotknutého výberového konania. Okrem toho Komisia v tejto súvislosti neuviedla nič konkrétne. Predovšetkým, štatistické údaje, ktoré predložila a týkajú sa hlavného jazyka zvoleného uchádzačmi vo výberových konaniach, ktoré sa uskutočnili od roku 2010 do roku 2012, sú irelevantné pre posúdenie požiadaviek týkajúcich sa voľby druhého jazyka v rámci dotknutého výberového konania. To isté platí pre údaje týkajúce sa druhého jazyka zvoleného uchádzačmi vo výberových konaniach, ktoré sa uskutočnili v roku 2005, teda pred reformou výberových konaní EPSO, ktorej dôsledkom bolo zavedenie skúšok v hodnotiacom centre.

90      Pokiaľ ide okrem toho o dosah tohto dôvodu, treba uviesť, že ako jasne vyplýva z bodu 1 ods. ii) prílohy II napadnutého stanoviska, prostredníctvom posúdenia rozdielnych schopností uchádzačov v hodnotiacom centre „môžu inštitúcie EÚ vyhodnotiť schopnosť [týchto] uchádzačov okamžite pracovať v prostredí, ktoré sa takmer zhoduje s realitou daného pracovného miesta“. Zdá sa teda, že vzhľadom na svoje znenie sa dôvod založený na povahe výberového konania v skutočnosti spája s dôvodom založeným na potrebe, aby boli novoprijatí zamestnanci schopní okamžite pracovať. Toto konštatovanie nie je spochybnené Komisiou, ktorá sa vo svojich písomných podaniach domnieva, že dotknutý dôvod predstavuje „dodatočný prvok“ odrážajúci to, že inštitúcie si zvolili metódu výberu spočívajúcu v simulácii skutočného pracovného prostredia a zameranú na schopnosti interakcie uchádzačov v medzinárodnom kontexte. Rovnako treba konštatovať, že program úradu EPSO z 11. septembra 2008 na uplatnenie reformy výberových konaní, predložený Komisiou, slúži predovšetkým na ilustráciu skutočnosti, že cieľ prijímať zamestnancov schopných okamžite pracovať je priamo spätý s touto reformou.

91      Z toho vyplýva, že ani dôvod založený na rozpočtových a prevádzkových obmedzeniach, ani dôvod založený na povahe výberového konania nemôžu ani samy osebe, ani spoločne odôvodniť obmedzenie voľby druhého jazyka dotknutého výberového konania zavedené napadnutým oznámením pre uchádzačov, najmä vzhľadom na to, že tieto dôvody neumožňujú preukázať, prečo by sa táto voľba mala uskutočniť jedine spomedzi troch jazykov zvolených v prejednávanej veci, teda nemčiny, angličtiny a francúzštiny, s vylúčením ostatných úradných jazykov Únie. Naproti tomu dôvod založený na potrebe, aby boli novoprijatí zamestnanci schopní okamžite pracovať, by mohol prípadne opodstatniť obmedzenie na presne tieto tri jazyky [pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. septembra 2016, Taliansko/Komisia, T‑353/14 a T‑17/15, EU:T:2016:495, bod 106 (neuverejnený) a citovanú judikatúru].

92      Prvoradý charakter tohto dôvodu je navyše potvrdený všeobecnými pravidlami vrátane bodu 1.3, ktorý uvádza, že „možnosť voľby druhého jazyka bola pre výberové konania vymedzená v súlade so služobným záujmom, ktorý si vyžaduje, aby novoprijatí zamestnanci dokázali vo svojej každodennej práci okamžite fungovať a efektívne komunikovať“.

93      Pokiaľ ide o obsah dôvodu založeného na potrebe, aby boli novoprijatí zamestnanci schopní okamžite pracovať, z úvodnej časti, ako aj z bodu 1 ods. i) prílohy II napadnutého oznámenia vyplýva, že na to, aby sa uchádzači v dotknutom výberovom konaní mohli považovať za schopných okamžite pracovať, musia mať „primerané znalosti takej kombinácie jazykov, ktorá im umožní účinne vykonávať ich úlohy, a najmä aby… boli schopní účinne komunikovať v každodennom pracovnom živote s kolegami a nadriadenými“ (pozri bod 9 vyššie). Preto „vzhľadom na to, že na účely administratívnej komunikácie so zamestnancami inštitúcií EÚ sa najčastejšie používa anglický, francúzsky a nemecký jazyk, a že ide o jazyky, ktorými sa najviac hovorí a z ktorých sa najviac prekladá, uchádzači musia mať medzi svojimi dvoma povinnými jazykmi aspoň jeden z nich“. Okrem iného „dobrá znalosť angličtiny, francúzštiny alebo nemčiny sa považuje za nevyhnutnú na účely analýzy situácie auditovaných subjektov, prezentácií, diskusií a písania správ tak, aby sa zabezpečila účinná spolupráca a výmena informácií s útvarmi, ktoré sú predmetom auditu, a príslušnými orgánmi“ (pozri bod 8 vyššie).

94      V tejto súvislosti treba uviesť, že hoci úvahy uvedené v bode 93 vyššie svedčia o existenciu služobného záujmu na tom, aby mohli novoprijaté osoby plniť svoje úlohy a efektívne komunikovať už od svojho nástupu do funkcie, vzhľadom na judikatúru pripomenutú v bodoch 80 a 81 vyššie samy osebe nepostačujú na preukázanie toho, že dotknuté funkcie, teda funkcie administrátora v oblasti auditu v rámci inštitúcií, ktorých sa týka napadnuté oznámenie, si konkrétne vyžadujú znalosť nemčiny, angličtiny alebo angličtiny s vylúčením ostatných úradných jazykov Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. marca 2019, Španielsko/Parlament, C‑377/16, EU:C:2019:249, bod 72).

95      Toto konštatovanie nie je spochybnené opisom úloh, ktoré majú plniť úspešní uchádzači prijatí do zamestnania, tak ako je uvedený v napadnutom oznámení.

96      Podľa prílohy I napadnutého oznámenia, nazvanej „Náplň práce“, budú mať totiž títo úspešní uchádzači za úlohu najmä „získať dôkladný prehľad a poznatky o podnikových procesoch auditovaných subjektov“, „vykonávať audity výkonnosti, zhody a efektívneho nakladania s finančnými prostriedkami v širokej škále politík EÚ“, „potvrdzovať zistenia auditu s auditovaným subjektom“ „oznamovať zistenia auditu, riziká a odporúčania prostredníctvom jasných a súhrnných konečných/výsledných správ“ a ešte „poskytovať poradenské/konzultačné služby na základe žiadosti riadiacich orgánov“. Rovnako z úvodnej časti prílohy II napadnutého oznámenia vyplýva, že dotknuté funkcie zahŕňajú „analýzy situácie auditovaných subjektov“, prípravu „prezentácií, diskusií a písani[e] správ“, ako aj „spoluprác[u] a výmen[u] informácií s útvarmi, ktoré sú predmetom auditu a príslušnými orgánmi“. Okrem toho v časti s názvom „Plnenie akých úloh môžem očakávať?“ napadnuté oznámenie uvádza, že „audítori môžu byť počas svojej kariéry vyzvaní na vykonanie auditov v rôznych krajinách EÚ a tretích krajinách“.

97      Ako spresnila Komisia na pojednávaní v odpovedi na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania, pod pojmom „auditovaný subjekt“ treba rozumieť orgány, akými sú agentúry Únie, Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov (EDPS) alebo iné inštitúcie, zatiaľ čo pod „útvarmi, ktoré sú predmetom auditu“, treba rozumieť útvary rôznych generálnych riaditeľstiev Komisie. Naproti tomu pojem „príslušný orgán“ podľa nej odkazuje na rozpočtové orgány, t. j. Radu Európskej únie a Parlament.

98      Len na základe opisu úloh uvedeného v napadnutom oznámení sa však nezdá možné preukázať, v čom by každý z troch jazykov, na ktoré bola obmedzená voľba druhého jazyka dotknutého výberového konania, umožňoval úspešným uchádzačom prijatým do zamestnania, aby boli schopní okamžite pracovať. Predovšetkým nič v tomto oznámení neumožňuje preukázať, že tieto tri jazyky sa skutočne používajú pri plnení úloh vymenovaných v prílohe I tohto oznámenia alebo pri príprave prezentácií, diskusií a písaní správ, na ktoré sa odkazuje v úvodnej časti jeho prílohy II. Z uvedeného oznámenia tiež vôbec nevyplýva, že by sa tri vyššie uvedené jazyky skutočne používali v správach administrátorov poverených úlohami audítorov voči auditovaným subjektom alebo útvarom, ako aj voči príslušným orgánom.

99      Okrem toho rôznorodosť úloh uvedených v napadnutom oznámení, ktoré zahŕňajú nielen činnosti vnútorného auditu, ale aj úlohy v rôznych členských štátoch a tretích štátoch, a to „v širokej škále politík EÚ… [a operačných procesov ‑ neoficiálny preklad]“, skôr naznačuje, že bez toho, aby bola vylúčená možnosť, že ovládanie konkrétneho jazyka sa ukáže ako nevyhnutné, predstavuje prijímanie zamestnancov s rôznymi jazykovými profilmi výhodu pre fungovanie služby.

100    Z toho vyplýva, že aj keby bol dôvod založený na potrebe, aby boli novoprijaté osoby schopné okamžite pracovať, chápaný z hľadiska opisu úloh uvedeného v napadnutom oznámení, vzhľadom na svoju nejasnú a všeobecnú formuláciu a na to, že napadnuté oznámenie neobsahuje konkrétne údaje, ktoré by ho mohli podporiť, nemôže opodstatniť obmedzenie voľby druhého jazyka dotknutého výberového konania iba na nemčinu, angličtinu a francúzštinu.

101    Za týchto podmienok treba preskúmať, či rôznymi dôkazmi, ktoré Komisia predložila v súvislosti s týmto dôvodom, možno preukázať, že vzhľadom na funkčné osobitosti obsadzovaných pracovných miest bolo dotknuté obmedzenie objektívne a primerane odôvodnené potrebou, aby úspešní uchádzači dotknutého výberového konania boli schopní okamžite pracovať.

2)      O dôkazoch predložených Komisiou

i)      Úvodná poznámka

102    Komisia predkladá viacero dôkazov, z ktorých jedna časť sa týka jej vlastného fungovania a iná časť fungovania Dvora audítorov. Týmito dôkazmi chce preukázať, že nemčina, angličtina a francúzština majú prevládajúce postavenie tak v rámci jej vlastných útvarov, ako aj v útvaroch Dvora audítorov, čo by malo za následok, že na to, aby boli novoprijaté osoby schopné okamžite pracovať, musia mať uspokojivú znalosť aspoň jedného z týchto troch jazykov. Okrem toho poskytuje určité údaje, z ktorých má vyplývať, že tieto tri dotknuté jazyky sú najčastejšie študovanými cudzími jazykmi v členských štátoch a najznámejšími jazykmi v Európe.

103    Keďže Talianska republika sa domnieva, že dotknuté výberové konanie sa týka všetkých inštitúcií, treba v súvislosti s dôkazmi týkajúcimi sa Komisie a Dvora audítorov uviesť, že podľa napadnutého oznámenia je „hlavným“ cieľom dotknutého výberového konania vytvorenie rezervných zoznamov administrátorov v oblasti auditu, z ktorých „inštitúcie… [Ú]nie, najmä… [K]omisia v Bruseli a… [D]vor audítorov v Luxemburgu“, prijmú do verejnej služby Únie nových administrátorov.

104    Hoci sa však zdá, že výrazy použité v napadnutom oznámení nevylučujú možnosť prijatia do zamestnania vo všetkých inštitúciách Únie, napriek tomu z neho vyplýva, že dvomi inštitúciami, ktorých sa toto oznámenie hlavne týka, sú Komisia a Dvor audítorov. Okrem toho v odpovedi na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania Komisia na pojednávaní uviedla, že hoci je prijatie do zamestnania inými inštitúciami možné, podlieha predchádzajúcej dohode medzi inštitúciou určenia uvedenou v oznámení o výberovom konaní a inštitúciou, ktorá by mala v úmysle zamestnať dotknutú osobu. Podľa vyjadrenia Komisie však takáto hypotéza bola v prejednávanej veci okrajová, keďže zo 72 úspešných uchádzačov dotknutého výberového konania boli len 4 prijatí do zamestnania inými zamestnávateľmi, a to traja Úradom Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) a jeden zo strany ESVČ.

105    Vzhľadom na uvedené je potrebné zohľadniť dôkazy predložené Komisiou týkajúce sa jej vlastného fungovania, ako aj fungovania Dvora audítorov a preskúmať ich relevantnosť pre vyriešenie tohto sporu.

ii)    O skutočnostiach týkajúcich sa fungovania Komisie

–       O skutočnostiach týkajúcich sa vnútornej praxe Komisie v jazykovej oblasti

106    Komisia poskytuje súbor textov, z ktorých má vyplývať, že nemčina, angličtina a francúzština sú „dorozumievacími“ jazykmi alebo pracovnými jazykmi, ktoré používajú jej útvary.

107    Po prvé ide o oznámenie predsedu Komisie SEC(2000) 2071/6 z 29. novembra 2000 o zjednodušení rozhodovacieho procesu tejto inštitúcie, ako aj o výňatok zo zápisnice z tisícpäťstodruhého zasadnutia Komisie z 29. novembra 2000, spísanej 6. decembra 2000 pod číslom PV(2002) 1502, ktorým kolégium členov schválilo toto oznámenie.

108    Po druhé Komisia predložila svoj rokovací poriadok [K(2000) 3614] (Ú. v. EÚ L 308, 2000, s. 26; Mim. vyd. 01/003, s. 213), v znení účinnom v čase uverejnenia napadnutého oznámenia, ako aj jeho vykonávacie pravidlá, ktoré tvoria prílohu jej rozhodnutia C(2010) 1200 final z 24. februára 2010, ktorým sa mení jej rokovací poriadok. Okrem toho predkladá dokument s názvom „Jazykové požiadavky v závislosti od postupu prijímania“, ktorý Komisia označuje za „pravidlá týkajúce sa prijímania rozhodnutí Komisie, oznámené [jej] predsedom“. Podľa Komisie z týchto „pravidiel“ vyplýva, že „každý návrh rozhodnutia, ktorý bude predložený kolégiu na písomné alebo ústne rozhodnutie alebo na rozhodnutie na základe splnomocnenia, musí byť vyhotovený v angličtine, francúzštine a nemčine“.

109    Okrem toho v odpovedi na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania Komisia predložila aj niektoré dokumenty týkajúce sa uplatňovania „pravidiel“ obsiahnutých v dokumente uvedenom v bode 108 vyššie, ako aj svoje oznámenie SEC(2006) 1489 final z 20. decembra 2006 o „preklade v Komisii“, ku ktorému bola pripojená príloha obsahujúca „pravidlá prekladu po roku 2006“.

110    Talianska republika spochybňuje relevantnosť týchto textov, pričom sa v podstate domnieva, že sa týkajú len fungovania kolégia členov Komisie, pričom nijakým spôsobom nepreukazujú používanie nemčiny, angličtiny a francúzštiny ako dorozumievacích jazykov jej útvarov. Okrem toho na pojednávaní tvrdila, že oznámenie SEC(2006) 1489 final by sa malo považovať za nový dôkaz, ktorý by preto mal byť odmietnutý z dôvodu neskorého podania.

111    Komisia odpovedá, že texty uvedené v bodoch 107 až 109 vyššie sa uplatňujú na vypracovanie akéhokoľvek návrhu aktu, ktorý musí Komisia schváliť, čo nevyhnutne znamená, že „tento návrh vypracovávajú [jej] útvary…“. Podľa nej totiž vzhľadom na to, že predseda Komisie na základe vykonávacích pravidiel rokovacieho poriadku stanovil pravidlá, podľa ktorých dorozumievacími jazykmi, t. j. „jazykmi, v ktorých musia byť predkladané kolégiu na schválenie návrhy aktov“, sú angličtina, francúzština a nemčina, takéto pravidlá majú „nevyhnutný dopad na prácu útvarov, ktoré musia vyhotovovať tieto dokumenty v týchto jazykoch“. Okrem toho, pokiaľ ide o oznámenie uvedené v bode 109 vyššie, Komisia na pojednávaní uviedla, že toto oznámenie umožnilo doplniť jej odpoveď na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania, ktoré jej adresoval Všeobecný súd, a z tohto dôvodu ho nemožno odmietnuť ako podané oneskorene.

112    V tejto súvislosti treba najskôr uviesť, že pokiaľ ide o oznámenie SEC(2000) 2071/6, Komisia odkazuje na bod 2.2 tohto textu, ktorý podľa nej obmedzuje počet „pracovných jazykov“ na tri.

113    Treba však konštatovať, že cieľ oznámenia SEC(2000) 2071/6 v podstate spočíva v hodnotení rôznych druhov postupov prijímania rozhodnutí kolégiom členov Komisie, ako boli upravené v jej vnútornom rokovacom poriadku v znení účinnom v čase, keď bolo vydané uvedené oznámenie, a v návrhu na jeho zjednodušenie. Práve v tomto kontexte a s odkazom na konkrétny druh postupu, konkrétne na písomný postup, bod 2.2 dotknutého oznámenia uvádza, že „dokumenty sa musia distribuovať vo všetkých troch pracovných jazykoch Komisie“, pričom nemenuje tieto jazyky. Hoci tento odkaz obsahuje výraz „pracovné jazyky“, sám osebe nestačí na preukázanie, že nemčina, angličtina a francúzština sú jazykmi, ktoré skutočne používajú všetky útvary Komisie vo svojej každodennej práci.

114    Okrem toho je rozsah tohto odkazu spresnený inými časťami oznámenia SEC(2000) 2071/6.

115    Na jednej strane tak z bodu 2.2 oznámenia SEC(2000) 2071/6 vyplýva, že v rámci konania na základe splnomocnenia, v rámci ktorého Komisia môže poveriť jedného alebo viacerých zo svojich členov, aby prijali rozhodnutia v jej mene a v rámci jej zodpovednosti, sa text rozhodnutia, ktoré sa má prijať, „predkladá v jedinom pracovnom jazyku a/alebo v jeho autentických zneniach“.

116    Na druhej strane bod 5.2 oznámenia SEC(2000) 2071/6 s názvom „Zjednodušenie jazykového režimu“ poukazuje na úlohu generálneho riaditeľstva (GR) Komisie pre preklad, ktoré je „plne zapojené do postupu“ rozhodovania. Spresňuje sa tam najmä to, že „jedným z hlavných dôvodov oneskorení pri začatí alebo ukončení písomných postupov a postupov na základe splnomocnenia je dokončenie prekladov, vrátane textov revidovaných právnikmi lingvistami“, v dôsledku čoho je nevyhnutné včas odoslať dotknuté dokumenty GR pre preklad.

117    Vzhľadom na uvedené nemožno z oznámenia Komisie SEC(2000) 2071/6 vyvodiť užitočné závery o skutočnom používaní nemčiny, angličtiny a francúzštiny pri každodennej práci útvarov Komisie, a o to viac ani pri plnení úloh uvedených v napadnutom oznámení.

118    Toto konštatovanie nemôžu spochybniť ani iné texty, vzhľadom na ktoré Komisia navrhuje analyzovať oznámenie SEC(2000) 2071/6, konkrétne jej rokovací poriadok, jeho vykonávacie pravidlá, ako aj dokument nazvaný „Jazykové požiadavky v závislosti od postupu prijímania“ (pozri bod 108 vyššie).

119    Pokiaľ ide o rokovací poriadok Komisie, treba najskôr poznamenať, že neobsahuje ustanovenia o jazykoch, ktoré musia orgány uvedené v jeho kapitole I používať, teda členovia Komisie konajúci v kolégiu, ako aj jej predseda a generálny tajomník, ani o pracovných jazykoch, ktoré majú používať útvary tejto inštitúcie uvedené v jeho kapitole II. Jedine článok 17 rokovacieho poriadku týkajúci sa overenia aktov prijatých Komisiou sa obmedzuje na uvedenie toho, že toto overenie sa vykonáva „v autentickom jazyku alebo… jazykoch“, ktorými sú podľa odseku 5 tohto článku „všetky úradné jazyky [Únie]… v prípade všeobecných aktov a v ostatných prípadoch jazyky tých, ktorým sú určené“.

120    Podľa toho, čo uviedla Komisia na pojednávaní, je však potrebné zohľadniť články 6 a 12 až 14 jej rokovacieho poriadku, ako aj vykonávacie pravidlá týchto článkov. Podľa nej sa práve na základe týchto vykonávacích pravidiel rozhodlo o vypracovaní dokumentu s názvom „Jazykové požiadavky v závislosti od postupu prijímania“.

121    Článok 6 rokovacieho poriadku Komisie vo svojom odseku 1 stanovuje, že „predseda prijíma program rokovania každého zasadnutia Komisie“, a vo svojom odseku 4, že „program zasadnutia a potrebné dokumenty sa členom Komisie oznamujú za podmienok ustanovených v súlade s vykonávacími pravidlami“.

122    Pokiaľ ide o články 12 až 14 rokovacieho poriadku Komisie, týkajú sa iných rozhodovacích postupov, než je ústny postup uvedený v článku 8, a v uvedenom poradí upravujú písomný postup, postup na základe splnomocnenia a postup na základe delegovania. Pokiaľ ide konkrétne o písomný postup, článok 12 ods. 2 rokovacieho poriadku stanovuje, že „znenie návrhu [sa] doručuje v písomnej forme všetkým členom Komisie za podmienok ustanovených Komisiou v súlade s vykonávacími pravidlami“.

123    Všetky ustanovenia rokovacieho poriadku Komisie uvedené v bode 122 vyššie sú podrobnejšie upravené vykonávacími pravidlami tohto rokovacieho poriadku z 24. februára 2010.

124    Konkrétnejšie, vykonávacie pravidlá k článku 6 rokovacieho poriadku Komisie obsahujú odsek 6‑4 s názvom „Predkladanie a rozširovanie dokumentov a jazykový režim“, ktorý stanovuje:

„6‑4.3 Dokumenty, ktoré má Komisia posúdiť na svojom zasadnutí, sa oznamujú členom Komisie:

–        v jazykoch stanovených predsedom so zreteľom na minimálne požiadavky členov Komisie,

–        ako aj v jazyku nevyhnutnom (jazykoch nevyhnutných) na nadobudnutie účinnosti aktu a jeho oznámene osobám, ktorým je určený

6‑4.5 Úradné zaslanie ostatným inštitúciám Spoločenstva a/alebo uverejnenie v [Úradnom vestníku] si vyžadujú dostupnosť textov vo všetkých úradných jazykoch.

6‑4.6 V každej situácii, v ktorej nie sú splnené podmienky stanovené [v odseku]… 6‑4.3, prvej zarážke, rozhoduje predseda. Podľa okolností môže rozhodnúť o odklade záležitosti do programu nasledujúceho zasadnutia.

Odklad je povinný, ak nevyhnutný jazyk alebo nevyhnutné jazyky najmä na nadobudnutie účinnosti aktu a jeho oznámenie osobám, ktorým je určený, nie sú k dispozícii v čase prijatia aktu.“

125    Okrem toho vykonávacie pravidlá k článku 12 rokovacieho poriadku Komisie zahŕňajú odsek 12‑13 s názvom „Jazykový režim v prípade písomných postupov“, podľa ktorého:

„12‑13.1 Dokumenty predložené v rámci písomného postupu sa doručia členom Komisie:

–        v jazykoch stanovených predsedom so zreteľom na minimálne požiadavky členov Komisie. V akejkoľvek výnimočnej situácii (ako sú najmä závažné krízové situácie, prírodné katastrofy alebo iné osobitné situácie), keď nemôžu byť dostupné z riadne opodstatnených dôvodov, rozhoduje predseda.

–        ako aj v jazyku nevyhnutnom (jazykoch nevyhnutných) na účely nadobudnutia účinnosti aktu alebo jeho oznámenia osobám, ktorým je akt určený,

12‑4.5 Úradné zaslanie ostatným inštitúciám Spoločenstva a/alebo uverejnenie v [úradnom vestníku] si vyžadujú dostupnosť textov vo všetkých úradných jazykoch.“

126    Okrem toho, pokiaľ ide o spoločné vykonávacie pravidlá k článkom 13 a 14 rokovacieho poriadku Komisie, odsek 13/14‑4 s názvom „Jazykový režim v prípade splnomocnenia alebo delegovania“ znie takto:

„13/14‑4.1 V súvislosti s výkonom zverených právomocí musia byť podľa okolností prípadu dokumenty dostupné v týchto jazykových zneniach:

–        jazyk nevyhnutný/jazyky nevyhnutné na nadobudnutie účinnosti aktu,

–        jazyk nevyhnutný/jazyky nevyhnutné na doručenie aktu osobám, ktorým je určený,

–        jazyk určený/jazyky určené predsedom so zreteľom na minimálne požiadavky členov Komisie alebo v súlade s potrebami spojenými s prijatím aktu v ostatných prípadoch

13/14‑4.3 Úradné zaslanie ostatným inštitúciám Spoločenstva a/alebo uverejnenie v [úradnom vestníku] si vyžadujú dostupnosť textov vo všetkých úradných jazykoch.“

127    Pokiaľ ide napokon o dokument s názvom „Jazykové požiadavky v závislosti od postupu prijímania“, jeho cieľom je podľa Komisie v podstate podrobne spresniť ustanovenia vykonávacích pravidiel k jej rokovaciemu poriadku, uvedené v bodoch 124 až 126 vyššie. Tento dokument odkazuje najmä na používanie „procesných jazykov“, čo je pojem, ktorý, ako vyplýva z argumentácie Komisie, by sa mal chápať tak, že označuje jazyky, ktoré slúžia na pochopenie obsahu návrhu aktu s cieľom jeho prijatia kolégiom jej členov alebo prípadne delegovaným orgánom. Z uvedeného dokumentu vyplýva, že „procesnými jazykmi“ sú nemčina, angličtina a francúzština a že ich používanie závisí od typu postupu prijímania.

128    Pokiaľ ide o ústne a písomné konania, dokument nazvaný „Jazykové požiadavky v závislosti od postupu prijímania“ uvádza, že návrh aktu a jeho prípadné prílohy sa predkladajú členom Komisie v troch procesných jazykoch, ako aj prípadne v jazyku nevyhnutnom alebo jazykoch nevyhnutných na nadobudnutie účinnosti alebo doručenie dotknutého aktu. Tiež sa tam spresňuje, že po prijatí takéhoto aktu musia iné jazykové znenia, ktoré sú prípadne nevyhnutné na uverejnenie alebo zaslanie iným inštitúciám Únie, nasledovať čo najskôr.

129    Pokiaľ ide o postupy splnomocnenia alebo delegovania, z dokumentu nazvaného „Jazykové požiadavky v závislosti od postupu prijímania“ vyplýva, že poverený orgán môže súhlasiť s prijatím aktu na základe jediného procesného jazyka, ale že prípadne musí byť k dispozícii aj znenie v inom jazyku alebo iných jazykoch, ak je to potrebné na nadobudnutie účinnosti alebo doručenie tohto aktu. Navyše dotknutý dokument, rovnako ako v prípade ústnych a písomných konaní, uvádza, že jazykové znenia, ktoré sú prípadne nevyhnutné na uverejnenie alebo zaslanie iným inštitúciám Únie, musia nasledovať čo najskôr.

130    Okrem toho dokument s názvom „Jazykové požiadavky v závislosti od postupu prijímania“ stanovuje, že predseda Komisie môže za určitých podmienok udeliť buď v jednotlivom prípade, alebo trvalým spôsobom výnimky, pokiaľ ide o počet procesných jazykov, ktoré sa musia použiť pri začatí postupu prijímania alebo podobného postupu a súčasne aj pri prijímaní aktu.

131    Pokiaľ ide konkrétne o trvalé výnimky, dokument s názvom „Jazykové požiadavky v závislosti od postupu prijímania“ spresňuje, že ich možno udeliť v prípade niektorých opakovane predkladaných spisov prostredníctvom oficiálnych poznámok vydaných generálnym tajomníkom alebo kanceláriou predsedu. Pre ilustráciu dotknutý dokument uvádza výnimky udelené pre rozhodnutia alebo oznámenia prijaté najmä písomným postupom vo viacerých oblastiach, ako je prijímanie reštriktívnych opatrení na základe článku 29 ZEÚ, nástroje stability, vonkajšie vzťahy, individuálne rozhodnutia v oblasti štátnej pomoci, vykonávacie opatrenia v oblasti kartelov, zneužitia dominantného postavenia a koncentrácií a napokon podpis rámcových dohôd s medzinárodnými organizáciami.

132    V tejto súvislosti treba uviesť, že texty uvedené v bodoch 107 a 108 by sa ako celok nemali analyzovať ako vykonávacie predpisy všeobecného jazykového režimu stanoveného nariadením č. 1 v zmysle článku 6 tohto nariadenia v rámci rokovacieho poriadku Komisie. Ako spresnila Komisia vo svojich odpovediach na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania, ktoré jej adresoval Všeobecný súd v rámci prejednávanej veci, tieto dokumenty iba odrážajú dlhodobo ustálenú administratívnu prax v rámci tejto inštitúcie, spočívajúcu v používaní nemčiny, angličtiny a francúzštiny ako jazykov, v ktorých musia byť dostupné dokumenty s cieľom ich predloženia kolégiu členov na schválenie.

133    Pokiaľ ide konkrétne o povahu dokumentu s názvom „Jazykové požiadavky v závislosti od postupu prijímania“, Komisia spresnila, že tento dokument bol vyňatý z „Príručky pre operačné postupy“, teda z interného elektronického sprievodcu vypracovaného útvarmi jej generálneho sekretariátu, pričom jeho cieľom je najmä kodifikovať uvedenú administratívnu prax. Pokiaľ ide o dátum prijatia a časovej pôsobnosti tohto sprievodcu, Komisia sa obmedzila na odkaz na správu svojho generálneho tajomníka SEC(2003) 153 pre jej generálnych riaditeľov a vedúcich útvarov z 11. februára 2003 o aktualizácii uvedeného sprievodcu a jeho sprístupnení na jej intranetovej stránke.

134    Aj za predpokladu, že by verzia, ktorú Komisia predložila spolu so svojím vyjadrením k žalobe, bola verziou existujúcou v deň uverejnenia napadnutého oznámenia, dokument vyňatý z „Príručky operačných postupov“ nemožno považovať za rozhodnutie jej predsedu stanoviť jazyky, v ktorých sa musia podať dokumenty predkladané kolégiu v zmysle odseku 6‑4.3 prvej zarážky, odseku 12‑13.1 prvej zarážky a 13/14‑4.1 tretej zarážky vykonávacích pravidiel rokovacieho poriadku Komisie. Okrem toho nič v spise neumožňuje domnievať sa, že tento dokument bol formálne schválený predsedom Komisie, a o to menej kolégiom jej členov.

135    Vo všeobecnosti Komisia vo svojich odpovediach na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania, ktoré jej adresoval Všeobecný súd v rámci prejednávanej veci, uznala, že neexistuje interné rozhodnutie stanovujúce pracovné jazyky v rámci tejto inštitúcie.

136    Po týchto úvodných spresneniach treba konštatovať, že vzhľadom na to, že jediným cieľom všetkých textov predložených Komisiou je vymedziť jazyky nevyhnutné na priebeh rôznych rozhodovacích postupov Komisie, tieto texty nemôžu opodstatniť obmedzenie voľby druhého jazyka dotknutého výberového konania na nemčinu, angličtinu a francúzštinu so zreteľom na funkčné osobitosti pracovných miest uvedených v napadnutom oznámení.

137    Presnejšie, z týchto textov ani a fortiori, ani z ostatných dokumentov v spise nevyplýva, že existuje nevyhnutná súvislosť medzi rozhodovacími postupmi Komisie, najmä tými, ktoré sa odohrávajú v rámci kolégia jej členov, a úlohami, ktoré by mali byť schopní plniť úspešní uchádzači sporného výberového konania, teda úlohami audítorov, ako sú uvedené v bode 96 vyššie. Aj za predpokladu, že členovia určitej inštitúcie používajú pri svojich rokovaniach výlučne jeden jazyk alebo niektoré jazyky, nemožno bez ďalších vysvetlení predpokladať, že novoprijatý úradník, ktorý neovláda žiadny z týchto jazykov, nebude schopný okamžite riadne pracovať v dotknutej inštitúcii [rozsudok z 15. septembra 2016, Taliansko/Komisia, T‑353/14 a T‑17/15, EU:T:2016:495, bod 121 a 122 (neuverejnené)]. Platí to o to viac, keď tak ako v prejednávanej veci ide o veľmi špecifické úlohy, ktoré nemajú a priori žiadnu úzku súvislosť s prácou kolégia členov Komisie.

138    Z textov predložených Komisiou nevyplýva ani to, žeby útvary Komisie pri svojej každodennej práci skutočne používali všetky tri jazyky kvalifikované ako „procesné jazyky“. Navyše z oznámenia SEC(2000) 2071/6 (pozri bod 116 vyššie) vyplýva, že služba tejto inštitúcie pre preklady je „plne“ zapojená do rozhodovacích postupov. Toto oznámenie tiež uvádza lehotu potrebnú na získanie prekladov vrátane textov revidovaných právnikmi lingvistami, ako aj potrebu včasného zaslania dotknutých dokumentov prekladateľskej službe. Tieto odkazy tak naznačujú, že znenia dokumentu v nevyhnutných procesných jazykoch s cieľom odoslať ich kolégiu členov nepripravuje útvar, ktorý je vecne zodpovedný za tento dokument, ale práve GR pre preklad, pričom úloha zodpovedného útvaru je obmedzená na overenie textu prekladu. Zdá sa totiž ťažko predstaviteľné, aby mimo tohto generálneho riaditeľstva mohol útvar vyžadovať od každého zo svojich zamestnancov dodať tri jazykové verzie dokumentov, ktoré sa predkladajú kolégiu na schválenie.

139    Napokon vzhľadom na to, že žiadny úradník nie je povinný preukázať uspokojivú znalosť všetkých troch jazykov vyžadovaných v napadnutom oznámení, je rovnako ťažko predstaviteľné, žeby vypracovanie návrhu aktu v jazykových zneniach vyžadovaných na jeho zaslanie tomuto kolégiu bolo súčasne rozdelené medzi zodpovedajúci počet úradníkov útvaru zodpovedného za vypracovanie tohto návrhu. Ešte ťažšie predstaviteľné je to vzhľadom na to, že neexistuje žiadna záruka, žeby do každého útvaru boli prijatí do zamestnania úradníci s uspokojivou znalosťou všetkých troch dotknutých jazykov.

140    Vyššie uvedené posúdenie nemožno spochybniť tvrdeniami, ktoré Komisia vyvodzuje z oznámenia SEC(2006) 1489 final. Podľa Komisie z tohto textu, najmä z jeho prílohy s názvom „Pravidlá prekladu po roku 2006“, vyplýva, že pokiaľ ide o dokumenty pre vnútornú potrebu, okrem prípadného znenia v autentickom jazyku sa vyžaduje iba preklad do angličtiny, francúzštiny a nemčiny. Okrem iného uvedené oznámenie podľa nej preukazuje, že okrem GR pre preklad boli aj ostatné útvary Komisie vedené k tomu, aby poskytovali preklady s využitím jazykových znalostí svojich zamestnancov, známe ako „sivé“ preklady.

141    V tejto súvislosti treba na jednej strane uviesť, že dôsledkom obsahu oznámenia SEC(2006) 1489 final nie je vyvrátenie, ale naopak potvrdenie posúdenia uvedeného v bodoch 138 a 139 vyššie. „Pravidlá prekladu po roku 2006“ uvedené v prílohe tohto oznámenia totiž uvádzajú nemčinu, angličtinu a francúzštinu iba ako cieľové jazyky, do ktorých musia byť preložené určité kategórie dokumentov, pričom vôbec nie je definovaný ich zdrojový jazyk. Okrem toho je pre veľkú väčšinu kategórií dokumentov uvedených v tejto prílohe stanovený preklad do všetkých úradných jazykov, pričom preklad jedine do nemeckého, anglického a francúzskeho jazyka je v skutočnosti výnimkou.

142    Pokiaľ ide na druhej strane o tvrdenie založené na existencii „sivých“ prekladov, nie je podložené žiadnym dôkazom týkajúcim sa presného podielu, ktorý by mal predstavovať tento typ prekladu na celkovom objeme prekladov vyprodukovaných Komisiou. Hoci oznámenie SEC(2006) 1489 final vo svojom bode 2.2 uznáva, že „vzhľadom na nedostatok dôveryhodných ukazovateľov je mimoriadne ťažké kvantifikovať tieto preklady“, vo svojom bode 3.1 obsahuje odhad na rok 2007, podľa ktorého preklady vypracované GR pre preklad budú predstavovať 1 700 000 strán, zatiaľ čo „sivé“ preklady majú dosiahnuť 100 000 strán. Keďže však tento posledný uvedený údaj zodpovedá všetkým iným útvarom Komisie, než je GR pre preklad, je viac ako zrejmé, že „sivé“ preklady predstavujú len veľmi malé množstvo vzhľadom na objem vyprodukovaný zo strany tohto GR. Napokon a predovšetkým žiadny z dôkazov v spise neumožňuje preukázať, že tri vyššie uvedené jazyky sú jazykmi, do ktorých sa vyhotovujú tieto „sivé“ preklady.

143    Za týchto podmienok a bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o prípustnosti tejto písomnosti, treba uviesť, že oznámenie SEC(2006) 1489 final nie je relevantné v súvislosti s riešením tohto sporu.

144    V každom prípade a nezávisle aj od existencie súvislosti medzi rozhodovacími postupmi Komisie a osobitnými úlohami uvedenými v napadnutom oznámení treba konštatovať, že texty predložené touto inštitúciou ani zďaleka nesvedčia o výlučnom používaní troch „procesných“ jazykov v postupoch, ktorých sa týkajú.

145    Na jednej strane totiž z dokumentu s názvom „Jazykové požiadavky v závislosti od postupu prijímania“ vykladaného v spojení s vykonávacími predpismi k rokovaciemu poriadku Komisie nepochybne vyplýva, že začatie postupu prijímania si vo všeobecnosti a bez toho, aby bola dotknutá možnosť používať jediný jazyk v postupoch na základe splnomocnenia a delegovania, vyžaduje predloženie návrhu aktu v troch procesných jazykoch. Nič to však nemení na tom, že prijatie tohto návrhu si môže alebo musí v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z povahy dotknutého aktu vyžadovať jeho dostupnosť aj v jednom alebo viacerých iných jazykových zneniach, alebo ak má byť dotknutý akt uverejnený v Úradnom vestníku Európskej únie alebo zaslaný iným inštitúciám, vo všetkých úradných jazykoch Únie.

146    Na druhej strane, ako vyplýva takisto z dokumentu s názvom „Jazykové požiadavky v závislosti od postupu prijímania“, sú možné výnimky, pokiaľ ide o počet procesných jazykov používaných na začatie postupu prijímania, či dokonca na prijatie návrhu aktu (pozri bod 130 vyššie).

147    Čo sa týka konkrétne trvalých výnimiek, o ktoré išlo v bode 131 vyššie, dokument s názvom „Jazykové požiadavky v závislosti od postupu prijímania“ napríklad uvádza, že individuálne rozhodnutia v oblasti štátnej pomoci sa vyhotovujú v jednom z procesných jazykov, „vo všeobecnosti v angličtine alebo francúzštine“. Pokiaľ ide o iné oblasti, na ktoré sa vzťahuje tento druh výnimky, správy generálneho tajomníka Komisie, ktoré Komisia predložila Všeobecnému súdu v odpovedi na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania, povoľujú predloženie návrhov aktu v jedinom procesnom jazyku. Treba však konštatovať, že tieto správy neidentifikujú, ktorý z troch procesných jazykov možno konkrétne použiť, na základe čoho z toho nemožno vyvodiť užitočné závery.

148    Okrem toho netreba zabúdať na to, že podľa dokumentu s názvom „Jazykové požiadavky v závislosti od postupu prijímania“ je vždy možné udeliť v konkrétnom prípade výnimku týkajúcu sa jazykového režimu návrhu daného aktu, a to bez ohľadu na druh rozhodovacieho postupu.

149    Vzhľadom na predchádzajúcu analýzu treba konštatovať, že texty predložené Komisiou nemožno považovať za dokumenty spôsobilé preukázať, že obmedzenie voľby druhého jazyka výberového konania, ktorého sa týka napadnuté oznámenie, môže zodpovedať skutočným potrebám služby, a teda preukázať, že vzhľadom na funkčné osobitosti pracovných miest, na ktoré sa vzťahuje toto oznámenie, existuje služobný záujem na tom, aby novoprijaté osoby boli schopné okamžite pracovať.

–       O dôkazoch týkajúcich sa jazykov používaných zamestnancami Komisie, ktorí sú poverení úlohami auditu

150    Komisia predkladá dve prílohy obsahujúce štatistické údaje, ktoré zhromaždilo GR pre personál, pokiaľ ide o jazyky používané úradníkmi a zamestnancami jej jednotlivých útvarov, ktorí sú poverení úlohami auditu. Podľa Komisie tieto prílohy môžu preukázať, že nemčina, angličtina a francúzština sú tromi jazykmi, ktoré ako pracovné jazyky alebo dorozumievacie jazyky používajú administrátori plniaci také úlohy, ako sú úlohy uvedené v napadnutom oznámení.

151    Talianska republika uvádza, že údaje týkajúce sa jazykových znalostí dotknutých zamestnancov neumožňujú vyvodiť závery o skutočnom stave vnútornej komunikácie v rámci dotknutých útvarov. Naopak, podľa nej by bolo jedinou relevantnou skutočnosťou zistiť, ktorý jazyk alebo jazyky sú hlavné, to znamená jazyky umožňujúce účinnú komunikáciu medzi osobami s odlišným materinským jazykom.

152    V prvom rade treba uviesť, že príloha s názvom „Údaje o používaní angličtiny, nemčiny a francúzštiny ako dorozumievacích jazykov zamestnancami Komisie pôsobiacimi v oblasti auditu k 30.09.2016“ uvádza deklarované znalosti prvého, druhého a tretieho jazyka administrátorov patriacich do kategórií úradníkov a dočasných zamestnancov, ktorí sú poverení výkonom vnútorného auditu, externého auditu a riadením politiky v oblasti auditu (policy officers), a to celkového počtu 430 administrátorov.

153    Pokiaľ ide o údaje týkajúce sa prvého jazyka, teda očividne materinského jazyka dotknutých osôb [pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. septembra 2016, Taliansko/Komisia, T‑353/14 a T‑17/15, EU:T:2016:495, bod 134 (neuverejnený)], prvými tromi deklarovanými jazykmi sú francúzština (68 osôb), holandčina (53 osôb) a angličtina (46 osôb), ktoré predstihujú najmä španielčinu (31 osôb), ako aj nemčinu (26 osôb) a taliančinu (26 osôb).

154    Pokiaľ ide o údaje týkajúce sa druhého jazyka, prvými tromi deklarovanými jazykmi sú angličtina (312 osôb), francúzština (72 osôb) a nemčina (14 osôb), po ktorých nasleduje najmä taliančina (7 osôb), španielčina (5 osôb) a holandčina (4 osoby). Pokiaľ ide o úroveň znalosti takto deklarovaných jazykov, Komisia na pojednávaní spresnila, že by sa malo považovať za preukázané, že zodpovedá úrovni B2 Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky (CEFR), ktorý svedčí o „uspokojivej“ znalosti.

155    Pokiaľ ide napokon o údaje týkajúce sa tretieho jazyka, prvé tri deklarované jazyky predstavujú francúzština (184 osôb), angličtina (51 osôb) a nemčina (49 osôb) a ďalšie tri španielčina (29 osôb), holandčina (25 osôb) a taliančina (8 osôb). Na pojednávaní Komisia na otázku Všeobecného súdu nebola schopná poskytnúť presnejšie údaje o úrovni znalosti jazykov, ktoré boli deklarované v tejto súvislosti.

156    Okrem toho treba uviesť, že ako vyplýva z prílohy s názvom „Údaje o používaní angličtiny, nemčiny a francúzštiny ako dorozumievacích jazykov zamestnancami Komisie pôsobiacimi v oblasti auditu k 30.09.2016“, tam uvedené údaje predstavujú stav týchto jazykových znalostí k neskoršiemu dátumu, než je dátum uverejnenia napadnutého oznámenia, t. j. 12. mája 2016. Vzhľadom na obmedzený čas, ktorý uplynul medzi týmito dvoma dátumami, však možno na tieto údaje hľadieť tak, že celkovo odrážajú stav jazykových znalostí ku dňu tohto uverejnenia. V dôsledku toho to treba zohľadniť pri posúdení dôvodnosti dôvodu založeného na nevyhnutnosti, že novoprijaté osoby musia byť schopné okamžite pracovať, tak ako je uvedené v napadnutom oznámení.

157    Treba však konštatovať, že dotknuté údaje iba konštatujú jazykové znalosti administrátorov vykonávajúcich úlohy auditu v rámci Komisie. V dôsledku toho ani samy osebe, ani v spojení s textami preskúmanými v bodoch 106 až 149 vyššie neumožňujú zistiť, ktorý jazyk alebo ktoré jazyky sa pri ich každodennej práci skutočne používajú rôznymi útvarmi, z ktorých pochádzajú tieto údaje, ani dokonca jazyk alebo jazyky, ktoré by boli nevyhnutné na plnenie úloh uvedených v napadnutom oznámení. Tieto údaje preto neumožňujú preukázať, ktorý je jazyk alebo ktoré sú jazyky, ktorých uspokojivá znalosť by v prípade úspešných uchádzačov výberového konania, ktorého sa týka napadnuté oznámenie, znamenala, že administrátori sú schopní okamžite pracovať.

158    Z tých istých dôvodov dodatočné dôkazy predložené Komisiou, týkajúce sa jazykových znalostí jej zamestnancov pracujúcich v oblasti auditu a patriacich do funkčnej skupiny AST a do kategórie zmluvných zamestnancov, nemôžu byť relevantné na vyriešenie tohto sporu.

159    Okrem toho treba pripomenúť, že ako vyplýva z judikatúry, obmedzenie voľby druhého jazyka pre uchádzačov výberového konania na užší počet úradných jazykov nemožno považovať za objektívne odôvodnené a primerané, ak sa medzi týmito jazykmi nachádzajú okrem jazyka, ktorého znalosť je žiaduca až nevyhnutná, aj iné jazyky, ktoré potenciálnym úspešným uchádzačom výberového konania neprinášajú žiadnu osobitnú výhodu v porovnaní s iným úradným jazykom. Ak sa totiž pripustia ako alternatíva k jedinému jazyku, ktorého znalosť predstavuje výhodu pre novoprijatého úradníka, iné jazyky, ktorých znalosť nepredstavuje výhodu, neexistuje žiadny platný dôvod nepripustiť aj všetky ostatné úradné jazyky [rozsudok z 15. septembra 2016, Taliansko/Komisia, T‑353/14 a T‑17/15, EU:T:2016:495, bod 140 (neuverejnený)].

160    Aj keby sa teda muselo usudzovať, že jazykové znalosti zamestnancov v činnej službe môžu naznačovať, že na to, aby bola novoprijatá osoba z hľadiska vnútornej komunikácie schopná okamžite pracovať, musí ovládať jazyk s mimoriadne vysokým stupňom rozšírenosti medzi týmito zamestnancami, údaje predložené v danom prípade Komisiou nemôžu odôvodniť obmedzenie stanovené v napadnutom oznámení, týkajúce sa voľby druhého jazyka dotknutého výberového konania.

161    Z analýzy údajov týkajúcich sa jazykov deklarovaných ako prvý a druhý jazyk (pozri body 153 a 154 vyššie) vyplýva, že jedine uspokojivú znalosť angličtiny by bolo možné považovať za poskytujúcu výhodu potenciálnym úspešným uchádzačom dotknutého výberového konania. Naopak, tieto údaje neumožňujú vysvetliť, prečo uchádzač, ktorý preukáže napríklad dôkladnú znalosť taliančiny a uspokojivú znalosť nemčiny, by z hľadiska internej komunikácie mohol byť schopný okamžite pracovať, zatiaľ čo uchádzač preukazujúci dôkladnú znalosť taliančiny a uspokojivú znalosť holandčiny alebo španielčiny by nemohol.

162    Okrem toho, pokiaľ ide o údaje týkajúce sa tretieho jazyka, treba spresniť, že hoci ich obsah nijako nemení posúdenie uvedené v bode 161 vyššie, v každom prípade ich nemožno zohľadniť. Z článku 45 ods. 2 služobného poriadku totiž vyplýva, že schopnosť pracovať v treťom jazyku je nevyhnutnou podmienkou prvého povýšenia po prijatí úradníka do služby. V prejednávanej veci však z prílohy predloženej Komisiou vôbec nevyplýva, že všetci úradníci, ktorí sú v nej uvedení, už preukázali takúto schopnosť alebo že už boli po prvýkrát povýšení. Okrem toho sa uvedená príloha netýka len úradníkov, ale aj dočasných zamestnancov a zmluvných zamestnancov, pričom na týchto posledných uvedených zamestnancov sa nevzťahuje rovnaký režim povyšovania stanovený v služobnom poriadku (pozri v tomto zmysle, pokiaľ ide o zmluvných zamestnancov, rozsudok z 26. marca 2019, Španielsko/Parlament, C‑377/16, EU:C:2019:249, bod 58).

163    Z toho vyplýva, že údaje týkajúce sa jazykových znalostí zamestnancov Komisie v činnej službe v oblasti auditu neumožňujú odôvodniť obmedzenie voľby druhého jazyka dotknutého výberového konania vzhľadom na cieľ získať úspešných uchádzačov schopných okamžite pracovať.

164    V druhom rade Komisia predložila dokument obsahujúci údaje získané od svojho útvaru vnútorného auditu, z ktorého podľa nej vyplýva, že konzultácie tohto útvaru s ostatnými z jej útvarov sa odohrávajú výlučne v angličtine a francúzštine, zatiaľ čo záverečné správy o audite sa prijímajú jedine v anglickom jazyku.

165    Keďže však tento dokument neobsahuje nič, čo by mohlo preukázať používanie nemčiny ako dorozumievacieho jazyka alebo pracovného jazyka v rámci dotknutých útvarov, nemožno ho považovať za relevantný na vyriešenie tohto sporu.

iii) O dôkazoch týkajúcich sa fungovania Dvora audítorov

166    Komisia predložila tri prílohy týkajúce sa Dvora audítorov, z ktorých prvé dve sa týkajú niektorých jazykových požiadaviek uplatňujúcich sa v rámci tejto inštitúcie a tretia sa týka jazykových znalostí jej zamestnancov. Tieto dokumenty podľa nej umožňujú preukázať, že dorozumievacími jazykmi, používanými zo strany útvarov Dvora audítorov, sú naozaj nemčina, angličtina a francúzština.

167    Talianska republika odmieta relevantnosť týchto príloh, pričom tvrdí, že prvé dve prílohy sa týkajú len prípravy a priebehu zasadnutí členov Dvora audítorov, zatiaľ čo tretia príloha neumožňuje vyvodiť závery o jazykoch slúžiacich ako dorozumievacie jazyky v rámci útvarov tejto inštitúcie.

–       O dôkazoch týkajúcich sa vnútornej praxe Dvora audítorov v jazykovej oblasti

168    V prvom rade Komisia predložila rozhodnutie Dvora audítorov 22/2004 z 25. mája 2004 o pravidlách prekladu dokumentov predkladaných na zasadnutia jeho členov, audítorských skupín a správneho výboru (ďalej len „rozhodnutie 22/2004“). V odpovedi na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania Komisia na pojednávaní potvrdila, že toto rozhodnutie sa skutočne uplatňovalo v deň uverejnenia napadnutého oznámenia a že je navyše stále účinné, no v tejto súvislosti nepredložila žiadne ďalšie dôkazy.

169    Ak by sa aj rozhodnutie 22/2004 skutočne uplatňovalo v tento deň, treba uviesť, že podľa jeho článku 1 „jazykmi prípravy dokumentov/pilotnými jazykmi Dvora [audítorov] sú angličtina a francúzština“.

170    Podľa článku 2 rozhodnutia 22/2004 „všetky žiadosti o preklad sa zasielajú prostredníctvom informačného systému žiadostí o preklad (Artemis)“.

171    Článok 4 rozhodnutia 22/2004 spresňuje:

„Všetky pôvodné dokumenty budú vypracované v jednom z jazykov prípravy. Výnimka z tohto pravidla sa môže priznať iba dôležitým častiam dokumentov, na ktorých príprave sa autorsky podieľal viac než jeden útvar… Po vytvorení prvého prekladu sa dokument stáva jednojazyčným.“

172    V prvom rade treba konštatovať, že ako správne poznamenáva Talianska republika, rozhodnutie 22/2004 nemôže byť v prejednávanej veci relevantné, keďže neobsahuje nič o používaní nemčiny ako pracovného jazyka alebo dorozumievacieho jazyka v rámci útvarov Dvora audítorov.

173    V každom prípade treba uviesť, že vecná pôsobnosť rozhodnutia 22/2004 sa obmedzuje na „preklad dokumentov predkladaných na zasadnutia Dvora [audítorov], audítorských skupín a správneho výboru“. Preto na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, dotknuté rozhodnutie neumožňuje vyvodiť užitočné závery o pracovných jazykoch alebo dorozumievacích jazykoch používaných všetkými útvarmi Dvora audítorov.

174    Napokon, hoci najmä z článkov 2 a 4 rozhodnutia 22/2004 vyplýva, že všetky pôvodné dokumenty sa vyhotovujú v jednom z jazykov prípravy a následne sú odoslané na preklad príslušnému útvaru Dvora audítorov, nezdá sa, že by z toho bolo možné vyvodiť konkrétny rozsah účasti prekladateľskej služby tejto inštitúcie. Dotknuté rozhodnutie najmä nespresňuje, či je vyhotovenie dokumentu v druhom jazyku prípravy zabezpečené útvarom zodpovedným za vypracovanie tohto dokumentu v prvom jazyku prípravy, alebo prekladateľskou službou. Z tohto rozhodnutia týkajúceho sa pracovných jazykov alebo dorozumievacích jazykov používaných útvarmi Dvora audítorov a konkrétnejšie útvarmi, v ktorých by prípadne boli zamestnaní úspešní uchádzači výberového konania, ktorého sa týka napadnuté oznámenie (pozri bod 138 vyššie), tak nemožno vyvodiť žiadny užitočný záver.

175    Po druhé Komisia predkladá správu bývalého predsedu Dvora audítorov určenú pre členov z 11. novembra 1983, ktorá sa týka simultánneho tlmočenia na zasadnutiach Dvora audítorov. K tejto správe je pripojená jednak zápisnica z užšej schôdze z 12. októbra 1982 vo veci režimu tlmočenia zasadnutí Dvora audítorov a jednak správa určená členom, rovnako podpísaná týmto predsedom a z toho istého dňa, ktorá sa týka tlmočenia a vecnej organizácie zasadnutí Dvora audítorov.

176    Správa z 12. októbra 1982 opisuje „všeobecný právny režim“ simultánneho tlmočenia na zasadnutiach Dvora audítorov. Podľa tohto režimu má každý člen možnosť vyjadrovať sa vo svojom vlastnom jazyku, pričom je zabezpečené tlmočenie vo všetkých jazykoch členov zúčastnených na dotknutom zasadnutí. Uvedený režim bol údajne zmiernený na zasadnutí z rovnakého dňa, na ktoré odkazuje zápisnica citovaná v bode 175 vyššie, zavedením jednomyseľne prijatého „uľahčeného“ pravidla. Podľa tohto pravidla, ktoré by sa malo naďalej uplatňovať namiesto „všeobecného právneho režimu“, sa údajne za predpokladu, že naďalej platí jednomyseľnosť členov Dvora audítorov, zabezpečuje tlmočenie do „dostatočného počtu jazykov, ktoré ovládajú všetci členovia“. Napokon, ako vyplýva zo správy z 11. novembra 1983, uvedené pravidlo bolo údajne ďalej zjednodušené spoločnou dohodou členov Dvora audítorov s cieľom umožniť každému členovi vyjadriť sa podľa svojej voľby buď v nemčine, angličtine, alebo francúzštine so simultánnym tlmočením do ostatných dvoch jazykov. Tento „ľahký“ režim výkladu bol údajne prijatý „s jedným cieľom reagovať na faktickú situáciu, ktorá v tom čase existovala v rámci Dvora audítorov, vzhľadom na rôzne jazykové schopnosti [vtedajších] členov a dobrú vôľu každého z nich“. Ako spresnila Komisia na pojednávaní, tento „ľahký“ režim sa podľa nej stále uplatňuje.

177    Treba konštatovať, že dokumenty uvedené v bodoch 175 a 176 vyššie neumožňujú určiť, ktorý jazyk alebo ktoré jazyky sú pracovnými jazykmi alebo dorozumievacími jazyky používanými v rámci útvarov, do ktorých by boli prijatí do zamestnania úspešní uchádzači výberového konania, ktorého sa týka napadnuté oznámenie, ale týkajú sa len režimu tlmočenia zasadnutí členov Dvora audítorov.

178    Okrem toho treba uviesť, že predmet týchto dokumentov, ktoré sa týkajú režimu tlmočenia na zasadnutiach členov Dvora audítorov, sa zreteľne odlišuje od predmetu rozhodnutia 22/2004, ako bol uvedený v bode 173 vyššie. Preto nemožno súhlasiť s tvrdením Komisie, ktorým sa v podstate snaží preukázať, že najmä v dôsledku správy z 11. novembra 1983 sa nemčina pridala k dvom „jazykom prípravy/pilotným jazykom“, ktorými boli podľa tohto neskoršieho rozhodnutia angličtina a francúzština.

179    Navyše aj za predpokladu, že správa z 11. novembra 1983 odráža prax, ktorá je stále aktuálna, pokiaľ ide o tlmočenie na zasadnutiach členov Dvora audítorov, nič to nemení na tom, že ako vyplýva zo samotného textu tejto správy, takáto faktická situácia vychádza zo spoločnej dohody týchto členov, ako aj z „dobrej vôle“ každého z nich, teda z okolností, ktoré sa môžu kedykoľvek zmeniť.

180    Zo všetkého, čo bolo uvedené, vyplýva, že dokumenty predložené Komisiou, týkajúce sa vnútornej jazykovej praxe na Dvore audítorov, nie sú relevantné na vyriešenie tohto sporu.

–       O dôkazoch týkajúcich sa jazykov používaných zamestnancami Dvora audítorov

181    Okrem toho Komisia predložila tabuľku s názvom „Jazyky, ktorými hovoria zamestnanci Dvora audítorov v činnej službe k 30.09.2016“, z ktorej podľa nej vyplýva, že nemčina, angličtina a francúzština predstavujú jazyky, ktoré títo zamestnanci najčastejšie používajú ako druhý a tretí jazyk.

182    Talianska republika spochybňuje relevantnosť tohto dokumentu, pričom najmä tvrdí, že tento dokument obsahuje iba jazykové znalosti zamestnancov Dvora audítorov a že navyše spôsob, akým bol vypracovaný, ho robí úplne nezrozumiteľným.

183    V tejto súvislosti treba uviesť, že táto tabuľka obsahuje údaje o znalostiach deklarovaných ako prvý, druhý a tretí jazyk „audítormi“ ako úradníkmi patriacimi do funkčnej skupiny AD, ako aj všetkými úradníkmi Dvora audítorov.

184    Bez ohľadu na skutočnosť, že tieto údaje sa týkajú stavu k 30. septembru 2016 (pozri bod 156 vyššie), treba uviesť, že pokiaľ ide o časť tejto tabuľky týkajúcu sa „audítorov“ (303 osôb), teda administrátorov, o ktorých možno predpokladať, že plnia úlohy zodpovedajúce úlohám uvedeným v napadnutom oznámení, a s vylúčením údajov týkajúcich sa tretieho jazyka (pozri bod 162 vyššie), angličtinu uviedlo ako prvý jazyk 14 osôb a ako druhý jazyk 228 osôb, francúzštinu ako prvý 39 a ako druhý jazyk 45 osôb a nemčinu ako prvý 30 a ako druhý jazyk 19 osôb. Nasledujú najmä španielčina (24 osôb a 3 osoby) a taliančina (22 osôb a 3 osoby), zatiaľ čo poľštinu uviedlo ako prvý jazyk 30 osôb.

185    Treba však konštatovať, že rovnako ako údaje predložené Komisiou v súvislosti s jej vlastnými zamestnancami (pozri bod 157 vyššie), aj údaje zahrnuté v uvedenej tabuľke obsahujú iba jazykové znalosti rôznych kategórií úradníkov Dvora audítorov. V dôsledku toho ani samy osebe, ani v spojení s textami preskúmanými v bodoch 168 až 180 vyššie neumožňujú zistiť, ktorý jazyk alebo ktoré jazyky sa skutočne používajú útvarmi, z ktorých pochádzajú tieto údaje, pri ich každodennej práci, či dokonca jazyk alebo jazyky, ktoré by boli nevyhnutné na plnenie úloh uvedených v napadnutom oznámení. Tieto údaje preto neumožňujú preukázať, ktorý je jazyk alebo ktoré sú jazyky, ktorých uspokojivá znalosť by v prípade úspešných uchádzačov výberového konania, ktorého sa týka napadnuté oznámenie, znamenala, že sú schopní okamžite pracovať.

186    V každom prípade tieto údaje umožňujú nanajvýš konštatovať, že jediná uspokojivá znalosť angličtiny by mohla poskytnúť potenciálnym úspešným uchádzačom výberového konania, ktorého sa týka napadnuté oznámenie, výhodu v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 159 vyššie. Naproti tomu neumožňujú vysvetliť, prečo uchádzač, ktorý preukáže napríklad dôkladnú znalosť taliančiny a uspokojivú znalosť nemčiny, by z hľadiska internej komunikácie mohol byť schopný okamžite pracovať, zatiaľ čo uchádzač preukazujúci dôkladnú znalosť taliančiny a uspokojivú znalosť španielčiny by nemohol.

187    V dôsledku toho údaje predložené Komisiou, týkajúce sa jazykových znalostí zamestnancov Dvora audítorov, neumožňujú odôvodniť obmedzenie voľby druhého jazyka dotknutého výberového konania vzhľadom na cieľ získať úspešných uchádzačov schopných okamžite pracovať.

188    Vzhľadom na analýzu vykonanú v bodoch 106 až 187 vyššie treba konštatovať, že súbor dôkazov predložených Komisiou, pokiaľ ide o jej vlastné útvary, ako aj útvary Dvora audítorov, nemôžu podložiť dôvod založený na potrebe, aby prijatí administrátori boli schopní okamžite pracovať, ako je to uvedené v napadnutom oznámení.

iv)    O dôkazoch týkajúcich sa rozšírenosti nemčiny, angličtiny a francúzštiny ako cudzích jazykov, ktorými sa hovorí a ktoré sa študujú v Európe

189    Komisia uvádza, že medzi okolnosti, ktoré treba zohľadniť pri vyvážení rôznych záujmov prítomných pri organizovaní výberových konaní, patria jazyky, ktoré ako druhý jazyk najčastejšie študujú tí, ktorí sa uchádzajú o miesto vo verejnej službe Únie, a to „mladí občania Únie“.

190    Na podporu svojej argumentácie Komisia predložila po prvé správu Štatistického úradu Európskej únie (Eurostat) uverejnenú v publikácii Statistics in Focus č. 49/2010. Z tejto správy na jednej strane vyplýva, že angličtina je „zďaleka najčastejšie študovaným cudzím jazykom [v Európe] na všetkých úrovniach vzdelávania, nasledovaná francúzštinou, nemčinou, ruštinou a v menšej miere španielčinou“, a na druhej strane, že „ako najčastejšie ovládaný cudzí jazyk [v Európe] sa vníma angličtina, nasledovaná nemčinou, ruštinou, francúzštinou a španielčinou“.

191    Po druhé Komisia predložila osobitnú správu Eurobarometer č. 386 z júna 2012, z ktorej vyvodzuje, že nemčina je najčastejšie hovoreným jazykom v Európe, „pretože ju používa 16 % celej populácie Únie…, a že tromi najčastejšie študovanými a hovorenými jazykmi v Európe ako druhý jazyk sú angličtina, francúzština a nemčina, ktorými v uvedenom poradí hovorí 38 %, 12 % a 11 % obyvateľstva Únie“.

192    Napokon po tretie Komisia pripojila k svojim písomným podaniam tlačové komuniké Eurostatu č. 144/2014 z 25. septembra 2014, týkajúce sa najčastejšie študovaných jazykov v roku 2012 na úrovni nižšieho stredoškolského vzdelania, pričom dospela k záveru, že tri dotknuté jazyky „sa javia… ako jazyky, ktoré sú v Európe najčastejšie študované európskymi občanmi teda tými, ktorí sú uchádzačmi vo výberových konaniach v zmysle článku 28 písm. a) služobného poriadku“.

193    V tejto súvislosti treba uviesť, že dotknuté štatistické údaje sa týkajú všetkých občanov Únie vrátane osôb, ktoré ešte nedosiahli plnoletosť, v dôsledku čoho by sa nemalo predpokladať, že verne odrážajú jazykové znalosti potenciálnych uchádzačov vo výberovom konaní, ktorého sa týka napadnuté oznámenie [pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. septembra 2016, Taliansko/Komisia, T‑353/14 a T‑17/15, EU:T:2016:495, bod 142 (neuverejnený)],

194    Okrem toho jediná vec, ktorú tieto štatistiky môžu preukázať, je, že počet potenciálnych uchádzačov, ktorých postavenie je negatívne ovplyvnené obmedzením jazykov, ktoré si bolo možné vybrať ako druhý jazyk výberových konaní, ktorých sa týka napadnuté oznámenie, na nemčinu, angličtinu a francúzštinu, je menší, než by bol v prípade, keby bola táto voľba obmedzená na iné jazyky. Táto okolnosť však nestačí na vyvodenie záveru, že dotknuté obmedzenie nie je diskriminačné, lebo prípadný obmedzený počet osôb, ktorých postavenie bolo potenciálne negatívne dotknuté, nemôže v tejto súvislosti predstavovať platné tvrdenie [pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. septembra 2016, Taliansko/Komisia, T‑353/14 a T‑17/15, EU:T:2016:495, bod 143 (neuverejnený)],

195    Tieto údaje by mohli prípadne nanajvýš preukázať primeranosť dotknutého obmedzenia, ak by sa ukázalo, že toto obmedzenie zodpovedalo potrebe útvarov dotknutých napadnutým oznámením, aby získali úspešných uchádzačov schopných okamžite pracovať [pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. septembra 2016, Taliansko/Komisia, T‑353/14 a T‑17/15, EU:T:2016:495, bod 144 (neuverejnený)], či dokonca, že zodpovedalo požiadavkám spojeným s rozpočtovými a prevádzkovými obmedzeniami alebo povahou výberového konania. Ako sa však konštatovalo najmä v bodoch 91 a 188 vyššie, Komisia nedokázala preukázať, že toto obmedzenie bolo skutočne odôvodnené takýmito úvahami.

196    Z týchto dôvodov štatistické údaje uvedené v bodoch 190 až 192 vyššie nemôžu samy osebe ani spoločne s inými dôkazmi založenými v spise, najmä s tými, ktoré sú uvedené v bode 89 vyššie, odôvodniť obmedzenie voľby druhého jazyka dotknutého výberového konania na nemčinu, angličtinu a francúzštinu.

197    Preto treba dospieť k záveru, že zo všetkých dôvodov uvedených vyššie sa obmedzenie voľby druhého jazyka výberového konania, ktorého sa týka napadnuté oznámenie, pre uchádzačov na nemčinu, angličtinu a francúzštinu neukázalo ani ako objektívne odôvodnené, ani ako primerané vzhľadom na prvoradý sledovaný cieľ, ktorý spočíva v prijímaní administrátorov schopných okamžite pracovať. Okrem toho a v nadväznosti na úvahy uvedené v bodoch 85 až 91 vyššie nemôže byť dotknuté obmedzenie opodstatnené ani dôvodmi založenými na rozpočtových a prevádzkových obmedzeniach, ako ani na povahe výberového konania, aj keby sa zohľadnili spoločne s dôvodom založeným na potrebe prijať do zamestnania administrátorov schopných okamžite pracovať.

198    Nestačí totiž obhajovať princíp tohto obmedzenia s odkazom na veľký počet jazykov, ktoré článok 1 nariadenia č. 1 uznáva za úradné jazyky a pracovné jazyky Únie, a na potrebu, ktorá z toho vyplýva, vybrať menší počet jazykov, prípadne iba jeden, za jazyky internej komunikácie alebo „dorozumievacie jazyky“. Ešte je potrebné vzhľadom na článok 1d ods. 1 a 6 prvú vetu služobného poriadku objektívne odôvodniť výber jedného alebo viacerých konkrétnych jazykov a vylúčenie všetkých ostatných [pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. septembra 2016, Taliansko/Komisia, T‑353/14 a T‑17/15, EU:T:2016:495, bod 156 (neuverejnený) a citovanú judikatúru].

199    A to je presne to, čo ani EPSO ako autor napadnutého oznámenia, ani Komisia, žalovaná v konaní pred Všeobecným súdom, neurobili.

200    V dôsledku toho treba vyhovieť tretiemu a siedmemu žalobnému dôvodu, ktoré uviedla Talianska republika, a zrušiť napadnuté oznámenie v rozsahu, v akom obmedzuje voľbu druhého jazyka dotknutého výberového konania na nemčinu, angličtinu a francúzštinu.

201    Okrem toho treba poznamenať, že zistená nezákonnosť tiež nevyhnutne znamená nezákonnosť obmedzenia jazyka, ktorý sa musel použiť pri niektorých skúškach v poslednom štádiu výberového konania, ktorého sa týka napadnuté oznámenie (pozri bod 13 vyššie).

B.      O zákonnosti obmedzenia voľby jazykov, ktoré možno použiť v komunikácii medzi EPSOm a uchádzačmi vo výberovom konaní, ktorého sa týka napadnuté oznámenie

202    Časť napadnutého oznámenia, ktorá sa týka obmedzenia voľby jazykov, ktoré možno použiť v komunikácii medzi uchádzačmi dotknutého výberového konania a EPSO‑m, je predmetom šiesteho žalobného dôvodu uvedeného Talianskou republikou. Tento žalobný dôvod je založený na porušení článku 18 a článku 24 štvrtého odseku ZFEÚ, článku 22 Charty, článku 2 nariadenia č. 1, ako aj článku 1d ods. 1 a 6 služobného poriadku.

203    Podľa Talianskej republiky tieto ustanovenia zakotvujú právo každého občana Únie obrátiť sa na inštitúcie v akomkoľvek jazyku Únie a dostať odpoveď v tom istom jazyku, pričom toto právo bolo podľa nej v prejednávanej veci porušené predmetným obmedzením. Odvoláva sa na rozsudok z 27. novembra 2012, Taliansko/Komisia (C‑566/10 P, EU:C:2012:752), na základe ktorého tvrdí, že jazyk používaný v rámci výberového konania nie je ani zďaleka obyčajnou otázkou vnútornej organizácie, ale predstavuje stavebný prvok ústavného vzťahu medzi dotknutým občanom a Úniou. V dôsledku toho by podľa nej mal byť jazykom výberového konania jazyk občana, to znamená uchádzača, ktorý ešte nevstúpil do verejnej služby Únie.

204    Talianska republika okrem toho poukazuje na zjavný nedostatok odôvodnenia napadnutého oznámenia, keďže sa v ňom vôbec neuvádzajú dôvody opodstatňujúce obmedzenie voľbu jazykov pri podávaní prihlášky.

205    Španielske kráľovstvo sa pripája k argumentácii uvádzanej Talianskou republikou.

206    Komisia uvádza, že body rozsudku z 27. novembra 2012, Taliansko/Komisia (C‑566/10 P, EU:C:2012:752), na ktoré sa odvoláva Talianska republika, nie sú v prejednávanej veci relevantné, keďže sa týkajú jedine otázky jazyka, v ktorom sa uverejňuje oznámenie o výberovom konaní.

207    V každom prípade Komisia uvádza, že pokiaľ ide o výberové konanie, na ktoré sa vzťahuje napadnuté oznámenie, treba rozlišovať podľa toho, či sa oznámenie týka všeobecných a abstraktných otázok, alebo má osobitnú povahu, keďže jeho cieľom je oboznámiť sa so záujmom uchádzača získať pracovné miesto v rámci verejnej služby Únie, čo zahŕňa najmä podanie prihlášky.

208    V prvom uvedenom prípade podľa nej uchádzači majú možnosť označiť spomedzi všetkých jazykov Únie aspoň dva, v ktorých chcú dostať odpovede úradu EPSO. Podľa nej preto v tejto súvislosti nemožno súhlasiť s tvrdeniami založenými na porušení ustanovení nariadenia č. 1. Komisia v tejto súvislosti predložila kontaktný formulár, ktorý podľa nej EPSO poskytol uchádzačom na svojej internetovej stránke, ako aj údaje týkajúce sa jazykov, v ktorých tento útvar poskytol odpovede na otázky alebo žiadosti formulované v rámci výberového konania, ktorého sa týka napadnuté oznámenie.

209    V druhom uvedenom prípade sú podľa nej uchádzači povinní používať svoj druhý jazyk výberového konania, ktorý si musia vybrať iba spomedzi nemčiny, angličtiny alebo francúzštiny. Takéto obmedzenie je podľa nej odôvodnené článkom 28 písm. f) služobného poriadku, ktorý stanovuje znalosť dvoch jazykov Únie ako podmienku prijímania úradníkov do zamestnania, ale tiež požiadavkou rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi. Okrem toho toto obmedzenie podľa nej zodpovedá služobného záujmu na tom, aby oznámenia tohto typu prebiehali rýchlo a účinne, aby ich výberová komisia, ktorej členovia vždy používajú ako pracovné jazyky tri jazyky uvedené vyššie, ako aj EPSO, spracovali za rovnakých podmienok, a napokon, a aby nespôsobovali značnú záťaž, pokiaľ ide o riadenie zdrojov zo strany úradu EPSO.

210    Pokiaľ ide v prvom rade o nedostatok odôvodnenia uvádzaný Talianskou republikou, treba uviesť, že ako vyplýva z bodu 3 prílohy II napadnutého oznámenia, obmedzenie voľby jazykov komunikácie vrátane jazykov, v ktorých sa podávajú prihlášky, je v podstate odôvodnené „v záujme rýchlej a účinnej komunikácie“, ako aj potrebou „za rovnakých podmienok porovnať [uchádzačov]“ (pozri bod 11 vyššie). Tvrdenie Talianskej republiky založené na nedostatku odôvodnenia treba preto zamietnuť.

211    Pokiaľ ide následne o existenciu diskriminácie, ako aj jej prípadné odôvodnenie, treba pripomenúť, že v súlade s článkom 2 nariadenia č. 1, ktorý v podstate zodpovedá článku 24 štvrtému odseku ZFEÚ a článku 41 ods. 4 Charty, sa dokumenty zasielané inštitúciám Únie osobou podliehajúcou jurisdikcii členského štátu vyhotovia podľa výberu odosielateľa v jednom z úradných jazykov uvedených v článku 1 tohto nariadenia a odpoveď inštitúcie sa vyhotoví v tom istom jazyku. Ako kľúčový prvok rešpektovania jazykovej rozmanitosti Únie, ktorej dôležitosť je pripomenutá v článku 3 ods. 3 štvrtom pododseku ZEÚ a v článku 22 Charty, právo týchto osôb vybrať si spomedzi úradných jazykov Únie jazyk, ktorý sa má používať v komunikácii s inštitúciami, má zásadný význam (pozri rozsudok z 26. marca 2019, Španielsko/Parlament, C‑377/16, EU:C:2019:249, bod 36).

212    Ako však vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, z povinnosti Únie rešpektovať jazykovú rozmanitosť nemožno odvodiť, že existuje všeobecná právna zásada, že každá osoba má právo na to, aby všetko, čo môže ovplyvniť jej záujmy, bolo vyhotovené v jej jazyku za každých okolností a aby boli inštitúcie povinné bez výnimky používať všetky úradné jazyky v každej situácii (pozri rozsudok z 26. marca 2019, Španielsko/Parlament, C‑377/16, EU:C:2019:249, bod 37 a citovanú judikatúru).

213    Predovšetkým v osobitnom rámci postupov na výber zamestnancov Únie Súdny dvor rozhodol, že inštitúciám nemožno ukladať povinnosti, ktoré idú nad rámec požiadaviek stanovených v článku 1d služobného poriadku (pozri rozsudok z 26. marca 2019, Španielsko/Parlament, C‑377/16, EU:C:2019:249, bod 39 a citovanú judikatúru).

214    Z článku 1d ods. 1 a 6 prvej vety služobného poriadku vyplýva, že hoci nie je vylúčené, aby mohol služobný záujem odôvodniť obmedzenie voľby druhého jazyka výberového konania vrátane jazyka alebo jazykov komunikácie medzi uchádzačmi a EPSO‑m na užší počet úradných jazykov, ktorých znalosť je najrozšírenejšia v Únii, takéto obmedzenie musí nevyhnutne spočívať na skutočnostiach, ktoré sú objektívne overiteľné tak uchádzačmi vo výberovom konaní, ako aj súdmi Únie, ktoré ich môžu odôvodniť, aby mohli opodstatniť požadované jazykové znalosti, ktoré musia byť primerané skutočným potrebám služby (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. marca 2019, Komisia/Taliansko, C‑621/16 P, EU:C:2019:251, bod 124 a citovanú judikatúru).

215    V tejto súvislosti treba uviesť, že podľa úvodnej časti prílohy II napadnutého oznámenia „uchádzači musia svoj druhý jazyk výberového konania (angličtinu, francúzštinu alebo nemčinu) použiť pri vypĺňaní online prihlášky a úrad EPSO musí tieto jazyky používať v hromadnej komunikácii s uchádzačmi, ktorí podali platnú prihlášku“ (pozri bod 8 vyššie).

216    Okrem toho v bode 3 prílohy II napadnutého oznámenia sa uvádza, že „uchádzači môžu úrad EPSO kontaktovať v ktoromkoľvek úradnom jazyku [Únie], avšak aby [EPSO] mohol efektívnejšie riešiť ich otázky, odporúčame im, aby si vybrali spomedzi obmedzeného počtu jazykov, na ktoré sú zamestnanci úradu EPSO schopní ihneď reagovať bez toho, aby bol potrebný preklad“ (pozri bod 11 vyššie).

217    Pokiaľ ide o komunikáciu tohto posledného uvedeného typu, hoci sa vzhľadom na okolnosti uvedené Komisiou a spomenuté v bode 208 vyššie nezdá, že uchádzači nemohli komunikovať s EPSO v úradnom jazyku podľa svojho výberu, treba konštatovať, že tak podanie prihlášky, ako aj pri „hromadnej komunikácii s uchádzačmi, ktorí podali platnú prihlášku“, sa mala používať len nemčina, angličtina alebo francúzština. Vzhľadom na totožnosť dôvodov s tými, ktoré sú uvedené v bodoch 51 až 55 vyššie, pokiaľ ide o druhý jazyk skúšok výberového konania, ktorého sa týka napadnuté oznámenie, teda takéto obmedzenie predstavuje diskrimináciu na základe jazyka, ktorú článok 1d ods. 1 služobného poriadku v zásade zakazuje.

218    Toto obmedzenie navyše nemožno vyvážiť možnosťou uvedenou v bode 217 vyššie, ktorú mali uchádzači, komunikovať s EPSO‑m v úradnom jazyku podľa svojho výberu, pokiaľ ide o iné aspekty dotknutého výberového konania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. marca 2019, Španielsko/Parlament, C‑377/16, EU:C:2019:249, bod 48).

219    Pokiaľ ide o dôvodnosť dôvodov uvedených na podporu uvedeného obmedzenia, ktoré sú v podstate založené na potrebe zabezpečiť rýchlu a účinnú komunikáciu a vykonať jednotné porovnanie uchádzačov (pozri bod 210 vyššie), treba uviesť, že samy osebe nemôžu opodstatniť abstraktné obmedzenie počtu jazykov, ktoré možno použiť na podanie prihlášky a „masovú komunikáciu“ úradu EPSO so spôsobilými uchádzačmi. Naproti tomu, a ako v podstate uznáva samotná Komisia v bode 148 svojho vyjadrenia k žalobe, uvedené dôvody by mohli opodstatniť obmedzenie jazykov komunikácie na nemčinu, angličtinu a francúzštinu len vtedy, ak by uspokojivá znalosť týchto jazykov umožňovala uchádzačom vzhľadom na povahu úloh, ktoré sa majú plniť, a skutočné potreby služby, byť schopní okamžite pracovať.

220    Ako sa však konštatovalo v bode 197 vyššie, v prejednávanej veci to tak nie je.

221    Okrem toho, pokiaľ ide o tvrdenie, ktoré Komisia vyvodzuje z existencie rozpočtových obmedzení, treba ho odmietnuť z rovnakých dôvodov, ako sú dôvody uvedené v bodoch 85 až 88 vyššie. Rovnako treba vzhľadom na analýzu uskutočnenú v bodoch 106 až 188 vyššie, týkajúcu sa dôkazov predložených Komisiou, pokiaľ ide o jej vlastné fungovanie, ako aj fungovanie Dvora audítorov, odmietnuť tvrdenie Komisie, že pracovnými jazykmi úradníkov tvoriacich výberovú komisiu výberového konania sú „vždy“ nemčina, angličtina alebo francúzština.

222    Vzhľadom na uvedené je potrebné vyhovieť šiestemu žalobnému dôvodu, ktorý predložila Talianska republika, a v dôsledku toho zrušiť napadnuté oznámenie v rozsahu, v akom obmedzuje voľbu jazykov komunikácie medzi uchádzačmi a EPSO‑m len na nemčinu, angličtinu a francúzštinu.

223    V dôsledku toho a bez toho, aby bolo potrebné skúmať ostatné žalobné dôvody uvedené Talianskou republikou, je potrebné vyhovieť tejto žalobe a zrušiť napadnuté oznámenie ako celok.

224    Treba totiž zdôrazniť, že vzhľadom na to, čo bolo uvedené v bode 36 vyššie, sa zistené nezákonnosti, pokiaľ ide o jazykový režim stanovený napadnutým oznámením, dotýkajú výberového konania, o ktoré ide, ako celku, a preto si vyžadujú zrušenie tohto oznámenia ako celku (pozri v tomto zmysle uznesenie z 5. septembra 2019, Taliansko/Komisia, T‑313/15 a T‑317/15, neuverejnené, EU:T:2019:582, bod 130).

225    Pokiaľ ide o účinky zrušenia napadnutého oznámenia, treba uviesť, že na pojednávaní Talianska republika, ktorej Všeobecný súd v tejto súvislosti položil otázky, uviedla, že z toho treba vyvodiť dôsledky tak, že sa zrušia aj rezervné zoznamy zostavené ako výsledok dotknutého výberového konania. Vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora a Všeobecného súdu po roku 2012 totiž vôbec nemožno vyvodzovať legitímnu dôveru v zachovanie týchto zoznamov. Španielske kráľovstvo sa pripojilo k stanovisku Talianskej republiky.

226    Komisia v odpovedi na to uviedla, že na rozdiel od veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 26. marca 2019, Španielsko/Parlament (C‑377/16, EU:C:2019:249), v ktorej Španielske kráľovstvo výslovne navrhlo zrušenie databázy vytvorenej na základe výzvy na vyjadrenie záujmu zrušenej týmto rozsudkom, v prejednávanej veci podľa nej nie je prípustné, aby sa Talianska republika domáhala zrušenia rezervných zoznamov zostavených na základe dotknutého výberového konania, keďže vo svojej žalobe neuviedla žalobné návrhy v tomto zmysle. Okrem toho bolo podľa Komisie výberové konanie vo veci, v ktorej bol vydaný uvedený rozsudok, oveľa pružnejšie než to, o ktoré ide v prejednávanej veci, v dôsledku čoho by bolo podľa nej zrušenie všetkých výsledkov tohto výberového konania úplne neopodstatnené.

227    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry možno prihliadať iba na návrhy uvedené v žalobe a dôvodnosť žaloby sa musí skúmať výlučne z hľadiska týchto návrhov (pozri rozsudok z 25. februára 2016, Musso/Parlament, T‑589/14 a T‑772/14, neuverejnený, EU:T:2016:101, bod 30 a citovanú judikatúru). Žalobca tak v zásade nemôže v priebehu konania predkladať nové návrhy alebo rozširovať predmet existujúcich návrhov, čo by viedlo k zmene predmetu sporu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. júla 1965, Krawczynski/Komisia, 83/63, EU:C:1965:70, s. 785), pokiaľ nie sú splnené podmienky uplatnenia článku 86 rokovacieho poriadku, ktorý sa týka úpravy žaloby. Ako však vyplýva zo spisu v prejednávanej veci, v tomto prípade to tak nie je.

228    V dôsledku toho platí, že pokiaľ možno stanovisko Talianskej republiky vyjadrené na pojednávaní považovať za návrh na zrušenie rezervných zoznamov zostavených na základe dotknutého výberového konania, takýto návrh vzhľadom na to, že nie je v súlade s požiadavkami pripomenutými v bode 227 vyššie, musí byť zamietnutý ako neprípustný.

229    V každom prípade treba pripomenúť, že podľa článku 266 ZFEÚ je inštitúcia, ktorej akt bol zrušený, povinná prijať opatrenia potrebné na vykonanie rozsudku, ktorým sa rozhodlo o zrušení tohto aktu. Súdny dvor v tejto súvislosti rozhodol, že na dosiahnutie súladu s takýmto rozsudkom a jeho úplné vykonanie je dotknutá inštitúcia povinná dodržať nielen výrok tohto rozsudku, ale aj odôvodnenie, ktoré viedlo k tomuto výroku a o ktoré sa tento výrok bezpodmienečne opiera, takže sú nevyhnutné na určenie presného zmyslu toho, o čom sa rozhodlo vo výroku (pozri rozsudok zo 14. júna 2016, Komisia/McBride a i., C‑361/14 P, EU:C:2016:434, bod 35 a citovanú judikatúru).

230    Z dôvodov podobných dôvodom uvedeným v bodoch 83 až 87 rozsudku z 26. marca 2019, Španielsko/Parlament (C‑377/16, EU:C:2019:249, bod 85), by však zrušenie napadnutého oznámenia nemalo mať vplyv na prípadné prijatia do zamestnania, ku ktorým už došlo na základe rezervných zoznamov zostavených na základe dotknutého výberového konania, vzhľadom na legitímnu dôveru, ktorú majú uchádzači, ktorým už bolo ponúknuté pracovné miesto na základe ich zápisu do uvedených zoznamov (pozri v tomto zmysle uznesenie z 5. septembra 2019, Taliansko/Komisia, T‑313/15 a T‑317/15, neuverejnené, EU:T:2019:582, bod 131).

 O trovách

231    Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom Talianskej republiky.

232    Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku členské štáty a inštitúcie, ktoré do konania vstúpili ako vedľajší účastníci, znášajú svoje vlastné trovy konania. Španielske kráľovstvo preto znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (deviata komora)

rozhodol takto:

1.      Oznámenie o verejnom výberovom konaní EPSO/AD/322/16 na vytvorenie rezervných zoznamov administrátorov v oblasti auditu (AD 5/AD 7) sa zrušuje.

2.      Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Talianska republika.

3.      Španielske kráľovstvo znáša svoje vlastné trovy konania.

Costeira

Gratsias

Kănčeva

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 9. septembra 2020.

Podpisy


Obsah



*      Jazyk konania: taliančina.