Vec T‑274/02

Ritek Corp. a Prodisc Technology Inc.

proti

Rade Európskej únie

„Dumping – Nahrávateľné kompaktné disky s pôvodom v Taiwane – Určenie dumpingového rozpätia – Výber metódy asymetrického výpočtu – Rozdielna štruktúra vývozných cien podľa kupujúcich, regiónov alebo časových období – Technika nazývaná ‚zníženie na nulu‘“

Abstrakt rozsudku

1.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Dumpingové rozpätie

(Nariadenie Rady č. 384/96, článok 2 ods. 11)

2.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Dumpingové rozpätie

(Nariadenie Rady č. 384/96, článok 2)

3.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Dumpingové rozpätie

(Nariadenie Rady č. 384/96, článok 2 ods. 11)

4.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Dumpingové rozpätie

(Dohoda o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode, „antidumpingový kódex z roku 1994“, článok 2.4.2; nariadenie Rady č. 384/96, článok 2 ods. 11)

5.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Dumpingové rozpätie

(Nariadenie Rady č. 384/96, článok 2 ods. 11)

1.      V oblasti obrany proti dumpingovým praktikám je funkciou asymetrickej metódy zohľadniť skutočný rozsah praktizovaného dumpingu v prípadoch, keď bol zistený rozdiel v štruktúre vývozných cien bez ohľadu na jeho príčinu, pričom dve ďalšie metódy nevedú k cieľu. Otázka existencie rozdielnej štruktúry vývozných cien podľa kupujúcich, regiónov alebo časových období je čisto objektívnou otázkou, a preto na prítomnosti alebo absencii podvodného úmyslu pri vzniku tejto situácie nezáleží. Požadovať dôkaz o úmysle by viedlo k zabráneniu používania asymetrickej metódy v prípadoch, keď by táto metóda bola jediná schopná zohľadniť skutočný rozsah praktizovaného dumpingu, čím by sa stanovením podmienky, s ktorou článok 2 ods. 11 základného antidumpingového nariadenia č. 384/96 nepočíta, zabránilo riadnemu fungovaniu tohto ustanovenia.

Nemení to nič na fakte, že dumping môže byť úmyselným konaním, ktoré je schopné byť predmetom pokusov o zastretie, a teda zistený rozdiel v štruktúre vývozných cien môže vyplývať z manévrovania na strane vývozcov. Nič však nenaznačuje, že s asymetrickou metódou sa počítalo iba v boji proti prípadom úmyselného zastierania dumpingu, skôr naopak. Použitie asymetrickej metódy totiž nezávisí od zistenia úmyslu zastrieť dumping inštitúciami, ale iba od zistenia, že použitie symetrických metód by malo za následok technické „zastretie“ alebo až „zamaskovanie“ skutočného rozsahu dumpingu, teda by ho neumožnilo správne zhodnotiť.

Potvrdzuje to skutočnosť, že pojem úmysel je vo všeobecnosti cudzí antidumpingovej právnej úprave. V základnom nariadení sa totiž nijako nevyžaduje, aby inštitúcie predložili dôkaz o úmysle pri stanovení existencie dumpingu alebo ujmy.

(pozri body 54, 55, 58)

2.      Zistenie dumpingu, prvá etapa pri skúmaní otázky, či je opodstatnené uložiť antidumpingové clo, spočíva v čisto objektívnom porovnaní medzi normálnou hodnotou a vývoznými cenami. Toto porovnanie, uskutočňované podľa ustanovení článku 2 základného antidumpingového nariadenia č. 384/96, spočíva v skúmaní účtovných a hospodárskych údajov dotknutých podnikov a vôbec nezahŕňa skúmanie príčin úrovne vnútorných cien a úrovne vývozných cien. Dôvody, ktoré mohli vývozcu viesť k predaju na svojom vnútornom trhu za ceny nižšie, ako sú výrobné náklady, alebo k predaju v Spoločenstve za ceny nižšie, ako je normálna hodnota, sú pre výpočet dumpingu nepodstatné. Vývozca teda nemôže uvádzať, že treba brať do úvahy skutočne praktizované vnútorné ceny, a nie zostavenú normálnu hodnotu, lebo tlak na ceny, ktorý vyvíjali konkurenti, ho nútil, aby na svojom vnútornom trhu predával pod vlastnými výrobnými nákladmi. Nemôže ani spochybňovať existenciu dumpingu z dôvodu, že úroveň cien v Spoločenstve ho nútila, aby vyvážal pod normálnou hodnotou.

(pozri bod 59)

3.      V oblasti opatrení na ochranu obchodu majú inštitúcie Spoločenstva širokú mieru voľnej úvahy vzhľadom na komplexnosť hospodárskych, politických a právnych situácií, ktoré majú skúmať. Z toho vyplýva, že preskúmanie posúdení, ktoré inštitúcie uskutočnili, súdom Spoločenstva sa musí obmedziť na overenie, či boli dodržané procesné pravidlá, či sú skutkové zistenia, ktoré sa zohľadnili pri spornej voľbe, vecne presné a či nedošlo k zjavnej chybe v posúdení týchto skutkových zistení alebo k zneužitiu právomoci.

V tejto súvislosti, zavedenie ustanovení článku 2 ods. 11 základného antidumpingového nariadenia č. 384/96, najmä druhej podmienky uplatnenia asymetrickej metódy spočívajúcej v neschopnosti symetrických metód zohľadniť skutočný rozsah praktizovaného dumpingu, inštitúciami do praxe predpokladá zo strany týchto inštitúcií komplexné hospodárske posúdenia.

Napokon, pokiaľ využívajú mieru voľnej úvahy, ktorú im priznáva základné nariadenie, inštitúcie nie sú povinné detailne a vopred vysvetľovať kritériá, ktoré zamýšľajú uplatniť v každej situácii, dokonca ani v prípadoch, keď zavádzajú nové zásadné alternatívy.

(pozri body 80 – 82, 86)

4.      Zníženie na nulu je operácia, ktorou sa dumpingové rozpätie v zápornej výške, znak predaja pri dovoze uskutočnenom za cenu vyššiu ako normálnu hodnotu, zníži na nulu s cieľom zabrániť maskujúcemu účinku, aký by malo zohľadnenie tohto záporného dumpingového rozpätia na inak zistený kladný dumping. Nie je síce spomínané v antidumpingovom kódexe GATT z roku 1994 a v základnom antidumpingovom nariadení č. 384/96, ale dovážajúce krajiny a colné únie vrátane Európskeho spoločenstva ho bežne používajú.

Jeho uplatňovanie v rámci asymetrickej metódy nie je zakázané ani znením článku 2.4.2 antidumpingového kódexu z roku 1994, ani článkom 2 ods. 11 základného nariadenia.

(pozri body 97, 103)

5.      Článok 2 ods. 11 základného antidumpingového nariadenia č. 384/96 pri výpočte dumpingového rozpätia počíta s uplatnením jednej spomedzi troch metód, z čoho dve – symetrické metódy – predstavujú normálne metódy a jedna – asymetrická metóda – predstavuje výnimočnú metódu. Podmienka týkajúca sa existencie rozdielnej štruktúry vývozných cien podľa časových období, kupujúcich alebo regiónov je iba jednou z podmienok uplatnenia asymetrickej metódy. Stanovenie tejto podmienky teda vôbec nemá za cieľ umožniť inštitúciám rozkúskovanie prešetrovaného obdobia podľa časových období, kupujúcich alebo regiónov, aby kombinovali uplatnenie viacerých metód výpočtu podľa týchto období, týchto kupujúcich alebo týchto regiónov. Inštitúcie teda v každom prípade nemohli uplatňovať metódy výpočtu dumpingového rozpätia kombinovaným spôsobom.

(pozri bod 113)