Vec C‑196/15

Granarolo SpA

proti

Ambrosi Emmi France SA

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour d’appel de Paris)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Súdna spolupráca v občianskych a obchodných veciach – Nariadenie (ES) č. 44/2001 – Článok 5 body 1 a 3 – Príslušný súd – Pojmy ‚v zmluvných veciach‘ a ‚vo veciach z iného ako zmluvného vzťahu‘ – Náhle ukončenie dlhodobých stabilných obchodných vzťahov – Žaloba o náhradu škody – Pojmy ‚predaj tovaru‘ a ‚poskytovanie služieb‘“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo 14. júla 2016

1.        Súdna spolupráca v občianskych veciach – Súdna právomoc a výkon rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach – Nariadenie č. 44/2001 – Osobitné právomoci – Právomoc vo veciach náhrady škody z iného ako zmluvného vzťahu – Pojem – Žaloba o náhradu škody z dôvodu náhleho ukončenia dlhodobých stabilných obchodných vzťahov – Vylúčenie – Podmienka – Existencia tacitného zmluvného vzťahu – Posúdenie vnútroštátnym súdom – Kritériá posúdenia

(Nariadenie Rady č. 44/2001, článok 5 bod 3)

2.        Súdna spolupráca v občianskych veciach – Súdna právomoc a výkon rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach – Nariadenie č. 44/2001 – Osobitné právomoci – Článok 5 bod 1 písm. b) – Dlhodobé stabilné obchodné vzťahy – Možnosť považovať tieto vzťahy za zmluvu o predaji tovaru alebo zmluvu o poskytnutí služieb podľa charakteristického záväzku uvedenej zmluvy – Posúdenie vnútroštátnym súdom

[Nariadenie Rady č. 44/2001, článok 5 bod 1 písm. b)]

1.        Článok 5 bod 3 nariadenia č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa má vykladať v tom zmysle, že žaloba o náhradu škody z dôvodu náhleho ukončenia dlhodobých stabilných obchodných vzťahov nepatrí do oblasti náhrady škody z iného ako zmluvného vzťahu v zmysle tohto nariadenia, ak medzi stranami existuje tacitný zmluvný vzťah, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu, a to bez ohľadu na kvalifikáciu vo vnútroštátnom práve. Dôkaz o existencii takéhoto tacitného zmluvného vzťahu musí spočívať na súbore zhodných skutočností, medzi ktorými môžu figurovať najmä existencia dlhodobých stabilných obchodných vzťahov, dobrá viera strán, pravidelnosť transakcií a ich vývoj v čase vyjadrený v množstve a hodnote, prípadné dohody o fakturovaných cenách, resp. o poskytnutých zľavách, ako aj vzájomná korešpondencia.

(pozri body 22, 25, 26, 28, bod 1 výroku)

2.        Článok 5 bod 1 písm. b) nariadenia č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa má vykladať v tom zmysle, že dlhodobé stabilné obchodné vzťahy treba považovať za „zmluvu o predaji tovaru“, ak je charakteristickým záväzkom predmetnej zmluvy dodávka tovaru, alebo „zmluvu o poskytnutí služieb“, ak je týmto záväzkom poskytnutie služieb, čo prináleží určiť vnútroštátnemu súdu.

V prvom z týchto prípadov možno za dodávku tovaru označiť dlhodobý obchodný vzťah medzi dvoma hospodárskymi subjektmi, ak sa tento vzťah obmedzuje na nadväzujúce zmluvy, z ktorých každá má za predmet dodávku a prevzatie tovaru. Naopak, takáto kvalifikácia nezodpovedá štruktúre typickej zmluvy o distribúcii, charakterizovanej rámcovou dohodou, ktorej predmetom je záväzok dodávania a zásobovania uzavretý do budúcna dvoma hospodárskymi subjektmi.

V druhom z týchto prípadov pojem „služby“ pri kvalifikovaní ako poskytovanie služieb v zmysle tohto ustanovenia predpokladá prinajmenšom to, že strana, ktorá služby poskytuje, vykonáva určitú činnosť za odmenu. Prvé kritérium tejto definície, a to existencia činnosti, zodpovedá v prípade zmluvy, ktorej predmetom je distribúcia výrobkov jednej zmluvnej strany druhou zmluvnou stranou, charakteristickému plneniu poskytovanému zmluvnou stranou, ktorá sa zaisťovaním takejto distribúcie podieľa na rozvoji šírenia príslušného tovaru najmä vďaka tomu, čo prináleží konštatovať vnútroštátnemu súdu, že distribútor môže poskytnúť zákazníkom služby a výhody, ktoré nemôže poskytnúť obyčajný predajca, a tým získať v prospech tovaru dodávateľa väčšiu časť miestneho trhu. Pokiaľ ide o kritérium odmeny poskytnutej za činnosť, treba zdôrazniť, že ju nemožno chápať v striktnom zmysle vyplatenia peňažnej sumy. V tejto súvislosti treba zohľadniť najmä skutočnosť, že zmluva o distribúcii je vo všeobecnosti založená na výbere distribútorov dodávateľom, ktorý môže distribútorom udeliť konkurenčnú výhodu tým, že iba im udelí právo predávať jeho tovar na určenom území, alebo prinajmenšom tým, že toto právo udelí len obmedzenému počtu distribútorov. Okrem toho zmluva o distribúcii často stanovuje pomoc distribútorom v oblasti prístupu k reklamným nosičom, poskytnutia know‑how prostredníctvom školiacich akcií alebo uľahčenia platieb. Overenie existencie týchto znakov prináleží vnútroštátnemu súdu.

(pozri body 35, 37 – 41, 44, bod 2 výroku)