Vec C‑578/16 PPU

C. K. a i.

proti

Republika Slovenija

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Vrhovno sodišče)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti – Hranice, azyl a prisťahovalectvo – Dublinský systém – Nariadenie (EÚ) č. 604/2013 – Článok 4 Charty základných práv Európskej únie – Neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie – Odovzdanie vážne chorého žiadateľa o azyl do štátu zodpovedného za preskúmanie jeho žiadosti – Neexistencia závažných dôvodov domnievať sa, že v tomto členskom štáte existujú preukázané systémové chyby – Povinnosti uložené členskému štátu, ktorý má uskutočniť odovzdanie“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) zo 16. februára 2017

1.        Prejudiciálne otázky – Naliehavé prejudiciálne konanie – Podmienky – Žiadatelia o azyl, ktorí môžu byť odovzdaní do štátu zodpovedného za preskúmanie ich žiadosti –Odovzdanie, ktoré má nepriaznivý vplyv na zdravotný stav jedného zo žiadateľov

(Štatút Súdneho dvora, článok 23a; Rokovací poriadok Súdneho dvora, článok 107)

2.        Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Azylová politika – Kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu príslušného pre posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu – Nariadenie č. 604/2013 – Voľná úvaha členských štátov – Možnosť posúdiť žiadosť o medzinárodnú ochranu, ktorá prináleží inému členskému štátu – Rozhodnutie, ktoré spočíva vo vykonaní práva Únie a ktoré vyžaduje jeho výklad

(Článok 267 ZFEÚ, Charta základných práv Európskej únie, článok 51 ods. 1; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 604/2013, článok 17 ods. 1)

3.        Základné práva – Zákaz mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu – Rozsah – Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Azylová politika – Kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu príslušného pre posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu – Nariadenie č. 604/2013 – Neexistencia systémových chýb v konaní o azyle a v podmienkach prijímania žiadateľov v členskom štáte – Odovzdanie vážne chorého žiadateľa o azyl do tohto štátu – Rozsah povinností členského štátu, ktorý má uskutočniť odovzdanie – Povinnosť členského štátu sám preskúmať žiadosť o azyl v prípade nemožnosti odovzdania – Neexistencia

(Charta základných práv Európskej únie, článok 4; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 604/2013, článok 17 ods. 1)

1.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 47 – 51)

2.      Článok 17 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov, sa má vykladať v tom zmysle, že na otázku uplatnenia „diskrečnej doložky“ upravenej v tomto ustanovení členským štátom sa nevzťahuje iba vnútroštátne právo a jeho výklad, ktorý poskytuje ústavný súd tohto členského štátu, ale ide o otázku výkladu práva Únie v zmysle článku 267 ZFEÚ.

(pozri bod 54, bod 1 výroku)

3.      Článok 4 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že:

–        aj keď neexistujú závažné dôvody domnievať sa, že v členskom štáte zodpovednom za posúdenie žiadosti o azyl existujú systémové chyby, odovzdanie žiadateľa o azyl v rámci nariadenia č. 604/2013 možno uskutočniť iba za podmienok vylučujúcich, že toto odovzdanie so sebou prináša skutočné a preukázané riziko, že dotknutá osoba bude vystavená neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu v zmysle tohto článku,

–        za okolností, v ktorých by odovzdanie žiadateľa o azyl trpiaceho osobitne závažným psychickým alebo fyzickým ochorením so sebou prinášalo skutočné a preukázané riziko významného a nezvratného zhoršenia zdravotného stavu dotknutej osoby, toto odovzdanie predstavuje neľudské a ponižujúce zaobchádzanie v zmysle uvedeného článku,

–        prináleží orgánom členského štátu, ktorý má uskutočniť odovzdanie a prípadne jeho súdom, aby odstránili akúkoľvek závažnú pochybnosť týkajúcu sa vplyvu odovzdania na zdravotný stav dotknutej osoby tým, že prijmú preventívne opatrenia nevyhnutné na to, aby jej odovzdanie prebehlo za podmienok umožňujúcich vhodne a dostatočne ochrániť zdravotný stav tejto osoby. V prípade, ak by vzhľadom na osobitnú závažnosť ochorenia dotknutého žiadateľa o azyl prijatie uvedených preventívnych opatrení nepostačovalo na zabezpečenie, že jeho odovzdanie so sebou neprinesie skutočné riziko významného a nezvratného zhoršenia jeho zdravotného stavu, prináleží orgánom daného členského štátu, aby odložili odovzdanie dotknutej osoby a to na tak dlho, kým jej zdravotný stav nebude taký, že bude schopná takéhoto odovzdania, a

–        ak by sa prípadne zistilo, že zdravotný stav dotknutého žiadateľa o azyl sa nemusí v krátkom čase zlepšiť alebo že dlhodobejší odklad konania by mohol zhoršiť stav dotknutej osoby, môže sa žiadajúci členský štát rozhodnúť, že sám posúdi jej žiadosť tým, že využije „diskrečnú doložku“ upravenú v článku 17 ods. 1 nariadenia č. 604/2013.

Článok 17 ods. 1 nariadenia č. 604/2013 s prihliadnutím na článok 4 Charty základných práv Európskej únie nemožno vykladať tak, že za takých okolností, aké existujú vo veci samej, zaväzuje tento členský štát, aby uplatnil uvedenú doložku.

V každom prípade v situácii, keď by zdravotný stav dotknutého žiadateľa o azyl neumožňoval žiadajúcemu členskému štátu pristúpiť k jeho odovzdaniu pred uplynutím šesťmesačnej lehoty upravenej v článku 29 ods. 1 nariadenia Dublin III, bol by zodpovedný členský štát zbavený svojej povinnosti prevziať dotknutú osobu a zodpovednosť by sa potom preniesla na žiadajúci členský štát v súlade s odsekom 2 tohto článku.

(pozri body 89, 96, 97, bod 2 výroku)