Vec T‑565/08

Corsica Ferries France SAS

proti

Európskej komisii

„Štátna pomoc – Odvetvie námornej kabotáže – Služba všeobecného hospodárskeho záujmu – Kritérium súkromného investora v trhovom hospodárstve – Sociálna politika členských štátov – Pomoc na reštrukturalizáciu – Účinky zrušujúceho rozsudku“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (štvrtá komora) z 11. septembra 2012

1.      Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah

(Článok 253 ES)

2.      Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Rozhodnutie Komisie v oblasti štátnej pomoci – Vzťah medzi povinnosťou odôvodnenia a rešpektovaním služobného tajomstva

(Články 253 ES a 287 ES)

3.      Súdne konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti – Zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh založený

(Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 44 ods. 1)

4.      Pomoc poskytovaná štátmi – Správne konanie – Povinnosť Komisie vyzvať dotknuté osoby na predloženie ich pripomienok – Vylúčenie dotknutých osôb z možnosti uplatnenia práv na obhajobu

(Článok 88 ods. 2 ES a článok 253 ES)

5.      Hospodárska súťaž – Podniky poverené správou služieb všeobecného hospodárskeho záujmu – Definícia služieb všeobecného hospodárskeho záujmu – Voľná úvaha členských štátov – Hranice – Preskúmanie Komisie obmedzené na prípady zjavne nesprávneho posúdenia

(Článok 86 ods. 2 ES)

6.      Zmluva o ES – Úpravy vlastníckych vzťahov – Sloboda členských štátov vykonávať hospodársku činnosť – Vzťah s ustanoveniami v oblasti štátnej pomoci

(Článok 87 ods. 1 ES a článok 295 ES)

7.      Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Posúdenie podľa kritéria súkromného investora – Nevyhnutnosť porovnať správanie verejného investora so správaním súkromného holdingu alebo skupiny podnikov, ktoré je vedené perspektívou dlhodobejšej návratnosti

(Článok 87 ods. 1 ES)

8.      Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Posúdenie podľa kritéria súkromného investora – Zohľadnenie sociálnej zodpovednosti podnikateľa a podnikateľského kontextu – Dodatočné náhrady za prepustenie – Kritériá posúdenia

(Článok 87 ods. 1 ES)

9.      Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Posúdenie podľa kritéria súkromného investora – Povinnosť Komisie presne definovať hospodárske činnosti štátu, aby mohla definovať referenčných súkromných investorov – Nesprávne právne posúdenie v prípade neexistencie takejto definície

(Článok 87 ods. 1 ES)

10.    Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Právna povaha – Výklad na základe objektívnych kritérií – Súdne preskúmanie

(Článok 87 ods. 1 ES)

11.    Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Kritérium súkromného investora – Kapitálový vklad – Súbežnosť vkladov súkromných a verejných investorov – Kritériá posúdenia

(Článok 87 ods. 1 ES)

12.    Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Zásah štátu zmierňujúci náklady, ktoré by normálne zaťažovali rozpočet podniku – Zahrnutie – Záloha na bežný účet v prospech osôb prepustených podnikom, ktorej účelom je financovať náklady na budúce dodatočné náhrady – Zahrnutie

(Článok 87 ods. 1 ES)

1.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 42)

2.      Článok 287 ES ukladá členom, úradníkom a ostatným zamestnancom inštitúcií Spoločenstva povinnosť mlčanlivosti vzťahujúcu sa na informácie, ktoré sú vzhľadom na svoju povahu chránené služobným tajomstvom. Nedostatok odôvodnenia však nemôže byť odôvodnený povinnosťou dodržiavať služobné tajomstvo stanovenou v uvedenom článku 287. Povinnosť dodržiavať obchodné tajomstvo totiž nemožno vykladať tak široko, aby zbavovala požiadavku odôvodnenia jej podstatného obsahu, na úkor práva na obhajobu členských štátov a dotknutých osôb. Požiadavku odôvodnenia rozhodnutia prijatého v oblasti štátnej pomoci najmä nemožno určiť len v závislosti od záujmu členského štátu, ktorému je toto rozhodnutie určené, na informáciách. V prípade, ak členský štát získal od Komisie to, čo žiadal, teda schválenie svojho návrhu pomoci, totiž jeho záujem na doručení odôvodneného rozhodnutia môže byť na rozdiel od záujmu konkurentov príjemcu pomoci len veľmi obmedzený.

(pozri bod 43)

3.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 44)

4.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 50)

5.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 56, 65)

6.      Vklad zo strany orgánov verejnej moci do základného imania podniku v akejkoľvek forme môže predstavovať štátnu pomoc. Zmluva o ES sa však podľa jej článku 295 nedotýka úpravy vlastníckych vzťahov uplatňovanej v členských štátoch. Členské štáty sú tak naďalej oprávnené priamo alebo nepriamo vykonávať hospodársku činnosť rovnako ako súkromné podniky. Táto zásada rovnosti zaobchádzania s verejným a so súkromným sektorom znamená, že členské štáty môžu investovať do hospodárskych činností a že kapitál, ktorý štát priamo alebo nepriamo poskytne podniku za okolností, ktoré zodpovedajú obvyklým podmienkam trhu, nemôže byť kvalifikovaný ako štátna pomoc.

(pozri body 76, 77)

7.      Na účely uplatnenia kritéria súkromného investora v oblasti štátnej pomoci je nevyhnutné rozlíšiť povinnosti, ktoré musí štát zabezpečiť ako podnik vykonávajúci hospodársku činnosť, a povinnosti, ktoré mu môžu prináležať ako predstaviteľovi verejnej moci. Ak totiž štát investuje v rámci výkonu verejnej moci, správanie štátu nemožno nikdy porovnávať so správaním súkromného subjektu alebo investora v trhovom hospodárstve.

Pri rozlišovaní hospodárskych činností na jednej strane a zásahov verejnej moci na druhej strane je však potrebné zohľadniť skutočnosť, že správanie súkromného investora, s ktorým sa má porovnať správanie verejného investora, nie je nevyhnutne správaním zvyčajného investora umiestňujúceho kapitál s cieľom jeho zhodnotenia vo viac či menej krátkom období. Toto správanie musí byť prinajmenšom správaním súkromného holdingu alebo súkromnej skupiny podnikov sledujúcich štrukturálnu, globálnu alebo sektorovú politiku a musí byť vedené perspektívou dlhodobejšej návratnosti.

(pozri body 79, 80)

8.      Je potrebné, aby preskúmanie štátnej pomoci odrážalo vývoj tak obsahu vnútroštátnych sociálnych predpisov, ako aj praxe sociálnych vzťahov vo veľkých skupinách podnikov, či už ide o investície vykonávané súkromnými podnikmi, alebo investície vykonávané štátom, v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania a bez zmeny jej potrebného účinku.

V sociálnom trhovom hospodárstve obozretný súkromný investor nemôže ignorovať jednak svoju zodpovednosť voči všetkým dotknutým osobám v podniku a jednak vývoj sociálneho, hospodárskeho a environmentálneho kontextu, v ktorom pôsobí. Záujmy vyplývajúce zo sociálnej zodpovednosti a podnikateľského kontextu totiž môžu mať značný vplyv na konkrétne rozhodnutia a strategické smerovanie obozretného súkromného podnikateľa. Dlhodobá hospodárska racionálnosť správania obozretného súkromného podnikateľa sa teda nemôže posudzovať bez zohľadnenia takých obáv.

V tejto súvislosti vyplatenie dodatočných náhrad za prepustenie súkromným investorom v zásade môže predstavovať oprávnenú a vhodnú prax podľa okolností konkrétneho prípadu s cieľom podporiť pokojný sociálny dialóg a zachovať dobrú povesť spoločnosti alebo skupiny spoločností. Náklady na dodatočné náhrady za prepustenie sa totiž nezhodujú s nákladmi na sociálnu ochranu, ktoré by nevyhnutne prináležali štátu v prípade likvidácie spoločnosti. Na základe zásady rovnosti zaobchádzania majú členské štáty v prípade likvidácie verejného podniku tiež možnosť vyplatiť dodatočné náhrady za prepustenie, aj keď ich záväzky a priori nemôžu prekračovať prísne zákonné a zmluvné minimum.

Uhradenie týchto dodatočných nákladov z dôvodu oprávnených obáv však nemôže sledovať výlučne sociálny, či dokonca politický cieľ, lebo inak by vybočovalo z rámca kritéria súkromného investora. V prípade neexistencie akejkoľvek, hoci aj dlhodobej hospodárskej racionálnosti, sa teda zohľadnenie nákladov prekračujúcich rámec prísnych zákonných a zmluvných záväzkov musí považovať za štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES.

V tejto súvislosti ochrana dobrej povesti členského štátu ako globálneho investora v trhovom hospodárstve nemôže s výnimkou osobitných okolností bez osobitne presvedčivého odôvodnenia predstavovať dostatočné odôvodnenie na preukázanie dlhodobej hospodárskej racionálnosti úhrady takých dodatočných nákladov, ako sú dodatočné náhrady za prepustenie. Ak by sa totiž Komisii umožnilo stručne sa odvolať na dobrú povesť členského štátu ako globálneho aktéra s cieľom preukázať neexistenciu pomoci v zmysle článku 87 ods. 1 ES, mohlo by to jednak skresliť podmienky hospodárskej súťaže na spoločnom trhu v prospech podnikov pôsobiacich v členských štátoch, kde je verejný ekonomický sektor porovnateľne rozvinutejší alebo v ktorých je sociálny dialóg osobitne narušený, a jednak neprimerane oslabiť potrebný účinok pravidiel Spoločenstva v oblasti štátnej pomoci.

(pozri body 81 – 85)

9.      V kontexte kritéria súkromného investora Komisii prináleží, aby v rámci svojej voľnej úvahy vymedzila hospodárske činnosti štátu, najmä na geografickej a odvetvovej úrovni, vo vzťahu ku ktorým sa má posudzovať dlhodobá hospodárska racionálnosť správania tohto štátu.

V prípade neexistencie dostatočne presnej definície dotknutých hospodárskych činností totiž Komisia nemôže byť po prvé schopná vymedziť referenčných súkromných investorov, a teda na základe objektívnych a pravdivých skutočností určiť existenciu dostatočne ustálenej praxe medzi týmito investormi. Po druhé v prípade neexistencie takého referenčného bodu je definícia dotknutých hospodárskych činností tiež nevyhnutná na to, aby bolo možné preukázať existenciu primeranej a dostatočne podloženej pravdepodobnosti, že členský štát, hoci aj z dlhodobého hľadiska, získa z predmetného správania nepriamy materiálny prospech.

V prípade neexistencie takej definície je principiálne nemožné, aby Všeobecný súd preskúmal dlhodobú hospodársku racionálnosť predmetného opatrenia. V tomto smere sa Komisia dopustila nesprávneho právneho posúdenia.

(pozri body 86, 87, 94)

10.    Pojem štátna pomoc, ktorý je definovaný v Zmluve, má právnu povahu a musí sa vykladať na základe objektívnych skutočností. Z tohto dôvodu musí súd Únie v zásade a s ohľadom tak na konkrétne okolnosti sporu, o ktorom rozhoduje, ako aj na odbornú povahu alebo zložitosť hodnotení uskutočnených Komisiou vykonať úplné preskúmanie, pokiaľ ide o otázku, či opatrenie patrí do pôsobnosti článku 87 ods. 1 ES. Súd Únie musí najmä nielen preveriť vecnú presnosť predložených dôkazov, ich spoľahlivosť a súladnosť, ale aj preskúmať, či tieto dôkazy predstavujú celok relevantných údajov, ktoré musia byť zohľadnené pri posúdení komplexnej situácie, a či sú spôsobilé opodstatniť závery, ktoré sa z nich vyvodzujú.

(pozri bod 88)

11.    Na určenie, či vklad pochádzajúci z verejného sektora zahŕňa prvky štátnej pomoci v zmysle článku 87 ods. 1 ES, je potrebné posúdiť, či by súkromný investor uvedený vklad vykonal za porovnateľných okolností . V prípade, ak štát priamo alebo nepriamo dal podniku k dispozícii kapitál za okolností, ktoré zodpovedajú obvyklým trhovým podmienkam, nemožno ho kvalifikovať ako štátnu pomoc, a to na základe zásady rovnosti zaobchádzania s verejným a so súkromným sektorom. Treba teda konštatovať, že kapitálový vklad z verejných prostriedkov spĺňa kritérium súkromného investora a nemá za následok poskytnutie štátnej pomoci, ak sa tento vklad okrem iného uskutoční súbežne so značným vkladom kapitálu súkromného investora vykonaným za porovnateľných podmienok.

Súbežnosť vkladov verejných a súkromných investorov je však nanajvýš ukazovateľom, ktorý umožňuje prikloniť sa k neexistencii pomoci v zmysle článku 87 ods. 1 ES. Tieto vklady totiž musia byť vykonané za porovnateľných podmienok. Vzhľadom na to, že cieľom kritéria súkromného investora je porovnať správanie štátu so správaním hypotetického súkromného investora, nemožno poprieť, že existencia investorov ochotných investovať súbežne a v značnom rozsahu môže uľahčiť uznanie takého kritéria. Na posúdenie zákonnosti dotknutých vkladov z hľadiska pravidiel Spoločenstva v oblasti štátnej pomoci sa však musia zohľadniť všetky relevantné skutkové a právne údaje. Časový aspekt je teda prirodzene dôležitý, ale súbežnosť samu osebe nemožno v zásade považovať za dostačujúcu.

V dôsledku toho, keďže súbežnosť možno považovať len za indíciu, ktorá umožňuje prikloniť sa k neexistencii pomoci v zmysle článku 87 ods. 1 ES, nie je opodstatnené posudzovať ju prísne.

(pozri body 115, 117, 118)

12.    V oblasti štátnej pomoci samotná skutočnosť, že opatrenie sleduje sociálny cieľ, nestačí na to, aby sa bez ďalšieho vylúčilo posúdenie tohto opatrenia ako pomoci v zmysle článku 87 ES. Odsek 1 tohto ustanovenia totiž nerozlišuje štátne zásahy podľa príčin alebo cieľov, ale definuje ich na základe účinkov. Pojem pomoc zahŕňa verejné zásahy, ktoré v rôznych formách zmierňujú náklady, ktoré obvykle zaťažujú rozpočet podniku.

Pojem pomoc nevyhnutne neznamená, že ide o znášanie zákonnej povinnosti, ale skôr o zmiernenie nákladov, ktoré obvykle zaťažujú rozpočet podniku. Definícia nákladu, ktorý spadá do bežného vedenia podniku, sa teda logicky nemôže obmedzovať na zákonné alebo zmluvné záväzky. Skutočnosť, že priamymi príjemcami pomoci osobe sú zamestnanci, tiež nemôže postačovať na preukázanie neexistencie pomoci v prospech ich zamestnávateľa.

Čo sa týka opatrenia spočívajúceho v zálohe na bežný účet poskytnutej štátnym subjektom v prospech prepustených zamestnancov určitého podniku, ktorého účelom je financovať náklady na budúce dodatočné náhrady prípadného plánu znižovania stavu zamestnancov vykonaného nadobúdateľmi, skutočnosť, že predmetné opatrenie nevyplýva z prísnych zákonných a zmluvných povinností, nemôže principiálne vylúčiť, že ide o štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES.

Okrem toho existencia viazaného účtu, na ktorom sú uložené prostriedky na pomoc jednotlivcom, môže motivovať zamestnancov podniku, aby z neho odišli alebo prinajmenšom aby z neho odišli bez rokovania o svojom odchode, najmä pokiaľ ide o prípadné priznanie dodatočných náhrad za prepustenie, pričom všetky tieto skutočnosti predstavujú nepriamu hospodársku výhodu pre tento podnik.

Komisia sa teda dopustí zjavne nesprávneho posúdenia, keď tieto opatrenia pomoci jednotlivcom kvalifikuje ako opatrenia, ktoré nepredstavujú pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES.

(pozri body 136, 137, 139, 143, 144, 147)