Vec T‑275/20
Westfälische Drahtindustrie a i.
proti
Komisii
Rozsudok Všeobecného súdu (siedma rozšírená komora) z 23. novembra 2022
„Žaloba o neplatnosť a o náhradu škody – Hospodárska súťaž – Kartely – Európsky trh s predpínacou oceľou – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP – Odklad povinnosti zriadiť bankovú záruku – Rozloženie predbežne vykonaných platieb – Rozsudok, ktorý čiastočne zrušil rozhodnutie a stanovil pokutu v rovnakej výške ako pôvodne uložená pokuta – Započítanie predbežne vykonaných platieb – Úroky z omeškania – Článok 266 prvý odsek ZFEÚ – Bezdôvodné obohatenie – Dostatočne závažné porušenie právnej normy, ktorá priznáva práva jednotlivcom – Vydanie plnenia – Neexistencia právneho základu – Protiprávnosť“
1. Právo Európskej únie – Zásady – Zásada Únie o zákaze bezdôvodného obohatenia – Opravný prostriedok – Žaloba o náhradu škody – Podmienka
(Články 268 a 340 ZFEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 47)
(pozri body 48 – 50)
2. Žaloba o náhradu škody – Autonómia vo vzťahu k žalobe o neplatnosť – Obmedzenia – Návrh na náhradu škody založený na údajne nesprávnom výkone rozsudku, ktorým sa zrušilo rozhodnutie Komisie – Návrh, ktorý nesmeruje k dosiahnutiu rovnakého výsledku, k akému smerovala žaloba, ktorá viedla k zrušeniu rozhodnutia Komisie – Prípustnosť – Existencia predbežnej komunikácie v súvislosti s výkonom rozsudku – Neexistencia vplyvu
(Články 263, 268 a článok 340 druhý odsek ZFEÚ)
(pozri body 57 – 64)
3. Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Protiprávnosť – Dostatočne závažné porušenie právnej normy, ktorá priznáva práva jednotlivcom – Miera voľnej úvahy inštitúcie pri prijímaní aktu
(Článok 340 druhý odsek ZFEÚ)
(pozri bod 67)
4. Hospodárska súťaž – Pokuty – Voľná úvaha Komisie – Rozsah – Právomoc stanoviť spôsoby platby pokút – Uloženie úrokov z omeškania – Rozsah
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2)
(pozri bod 90)
5. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Voľná úvaha Komisie – Súdne preskúmanie – Neobmedzená právomoc súdu Únie – Rozsah – Rozsudok, ktorý čiastočne zrušil rozhodnutie Komisie a stanovil pokutu v rovnakej výške ako pôvodne uložená pokuta – Úroky z pokuty stanovenej súdom Únie, ktoré plynú odo dňa prijatia rozhodnutia Komisie
(Články 101, 261 a 263 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, články 23 ods. 2 a 31)
(pozri body 98 – 127)
Zhrnutie
Rozhodnutím z 30. júna 2010 v znení zmenenom rozhodnutím z 30. septembra 2010 (ďalej len spoločne „sporné rozhodnutie“) Európska komisia uložila spoločnostiam Westfälische Drahtindustrie GmbH (ďalej len „WDI“), Westfälische Drahtindustrie Verwaltungsgesellschaft mbH & Co. KG a Pampus Industriebeteiligungen GmbH & Co. KG pokutu za to, že sa spolu so svojimi konkurentmi zúčastnili na tajných dohodách s cieľom obmedziť hospodársku súťaž na európskom trhu s predpínacou oceľou(1).
V súlade so sporným rozhodnutím sa platba pokuty mala uskutočniť v lehote troch mesiacov od jeho doručenia. Po uplynutí tejto lehoty automaticky vznikli úroky vo výške sadzby, ktorú uplatňuje Európska centrálna banka na svoje hlavné refinančné operácie zvýšenej o 3,5 percentuálneho bodu. Sporné rozhodnutie tiež stanovilo, že v prípade, ak sankcionovaný podnik podá žalobu, môže splniť záväzok uhradiť pokutu ku dňu splatnosti buď poskytnutím bankovej záruky alebo vykonaním predbežnej platby pokuty.
Žalobkyne po tom, čo podali žalobu na zrušenie sporného rozhodnutia, podali návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa v podstate domáhali odkladu vykonateľnosti tohto rozhodnutia až do vyhlásenia rozsudku vo veci samej.
Uznesením z 13. apríla 2011 predseda Všeobecného súdu čiastočne vyhovel návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nariadením odkladu povinnosti zriadiť bankovú záruku v prospech Komisie, aby zamedzil okamžitému vymáhaniu pokuty, pod podmienkou, že predbežne zaplatia tejto inštitúcii sumu 2 milióny eur a mesačné splátky vo výške 300 000 eur až do vyhlásenia rozsudku vo veci samej.(2)
Rozsudkom z 15. júla 2015(3) Všeobecný súd zrušil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom ukladalo žalobkyniam pokutu, z dôvodu, že Komisia sa dopustila pochybení pri posudzovaní ich platobnej schopnosti. V rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci však Všeobecný súd uložil žalobkyniam povinnosť zaplatiť pokutu v rovnakej výške, určenej na základe skutočností, ktoré nastali po dni prijatia sporného rozhodnutia.
Hneď po vyhlásení rozsudku z 15. júla 2015 sa objavili rozdielne názory medzi Komisiou a zástupcami žalobkýň v súvislosti s dátumom, od ktorého by mali plynúť úroky z pokuty. Zatiaľ čo zástupcovia žalobkýň sa domnievali, že pokuta bola vymáhateľná až od rozsudku, Komisia zastávala názor, že nárok na úroky vznikol odo dňa stanoveného v spornom rozhodnutí.
Dňa 27. novembra 2015 Komisia oznámila WDI harmonogram na rozloženie platieb pokuty až do 15. marca 2030 na základe úrokov z omeškania plynúcich od dátumu stanoveného v spornom rozhodnutí. V súlade s týmto harmonogramom boli jednotlivé platby pokuty uhrádzané až do 16. októbra 2019. V ten deň WDI oznámila Komisii, že má v úmysle okamžite zaplatiť zostatok dlžnej pokuty vypočítanej s prihliadnutím na úroky, na ktoré vznikol nárok od 15. júla 2015.
Listom z 2. marca 2020 Komisia vyzvala WDI, aby jej zaplatila úroky z omeškania od dátumu stanovenom v spornom rozhodnutí, teda od 4. januára 2011.
Žalobkyne preto podali na Všeobecný súd novú žalobu, ktorá inter alia smerovala k zrušeniu listu z 2. marca 2020 a subsidiárne k tomu, aby Všeobecný súd uložil Komisii povinnosť zaplatiť náhradu škody vyplývajúcu z údajnej protiprávnosti, ktorej sa Komisia mala dopustiť v rámci výkonu rozsudku z 15. júla 2015.
Všeobecný súd zamietol túto žalobu v celom rozsahu a pripomenul kritériá na určenie dátumu vymožiteľnosti pokuty, ktorej výška bola stanovená súdom Únie v nadväznosti na výkon jeho neobmedzenej právomoci za osobitných okolností prejednávaného prípadu.
Posúdenie Všeobecným súdom
V záujme riadneho výkonu spravodlivosti Všeobecný súd preskúmal najskôr návrh žalobkýň na náhradu škody založený na viacerých porušeniach článku 266 prvého odseku ZFEÚ. Všetky namietané porušenia vychádzali z predpokladu, že pokuta uložená v spornom rozhodnutí nebola „zachovaná“ alebo „potvrdená“ Všeobecným súdom, ale bola zrušená a nahradená „súdnou pokutou“.
Po tom, čo Všeobecný súd vyhlásil návrh na náhradu škody za prípustný, pripomenul, že v súlade s judikatúrou pokuta, ktorú stanoví súd Únie pri výkone svojej neobmedzenej právomoci, nepredstavuje novú pokutu, ktorá je z právneho hľadiska odlišná od pokuty uloženej Komisiou. V prípade, keď súd Únie nahradí posúdenie Komisie vlastným posúdením a zníži výšku pokuty v rámci výkonu neobmedzenej právomoci, nahradí v rámci rozhodnutia Komisie výšku pokuty pôvodne stanovenú v tomto rozhodnutí výškou, ktorá vyplýva z jeho vlastného posúdenia. Z dôvodu nahrádzajúceho účinku rozsudku vyhláseného súdom Únie takéto rozhodnutie Komisie sa má vždy považovať za rozhodnutie vyplývajúce z jej posúdenia. Samotná okolnosť, že Všeobecný súd nakoniec považoval za vhodné zachovať v rozsudku z 15. júla 2015 rovnakú výšku pokuty, ako je výška určená v spornom rozhodnutí, nebráni uplatneniu týchto zásad na prejednávaný prípad.
Toto posúdenie nespochybňujú ani tvrdenia žalobkýň založené najmä na skutočnosti, že Všeobecný súd zrušil pôvodne uloženú pokutu pred stanovením novej výšky pokuty na základe skutočností, ktoré nastali po spornom rozhodnutí, a že predseda Všeobecného súdu nariadil uznesením z 13. apríla 2011 odklad povinnosti zriadiť bankovú záruku. V tejto súvislosti Všeobecný súd pripomenul, že prijatie uznesenia o nariadení predbežného opatrenia neznamenalo odklad vymožiteľnosti pohľadávky, z ktorej naďalej plynuli úroky z omeškania počas súdneho konania.
Všeobecný súd okrem iného zdôraznil, že v prípade, keď súd Únie pri výkone svojej neobmedzenej právomoci potvrdí časť alebo celú pokutu, povinnosť zaplatiť úroky z omeškania ab initio nepredstavuje sankciu, ktorá by doplňovala pokutu pôvodne uloženú Komisiou. Skutočnosť, že pri preskúmaní pokuty súdom Únie nedochádza k zmene jej právnej povahy, ako aj zásada, že žaloby nemajú odkladný účinok, totiž bránia tomu, aby Komisia oslobodila podnik, ktorý túto pokutu nezaplatil okamžite a ktorého žalobe sa čiastočne vyhovelo, od povinnosti zaplatiť odo dňa vymáhateľnosti pokuty uloženej Komisiou úroky z pokuty stanovenej súdom Únie.
Vzhľadom na tieto úvahy Všeobecný súd dospel k záveru, že nedošlo k dostatočne závažnému porušeniu povinností Komisie podľa článku 266 ZFEÚ, a zamietol návrh na náhradu škody žalobkýň. Vzhľadom na skutočnosť, že ostatné žalobné návrhy uvádzané žalobkyňami boli v podstate tiež založené na predpoklade porušenia tohto ustanovenia Komisiou, Všeobecný súd zamietol žalobu v celom rozsahu bez toho, aby skúmal námietku neprípustnosti vznesenú Komisiou, pokiaľ ide o návrh na zrušenie listu z 2. marca 2020.