ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (druhá komora)

zo 4. septembra 2015 (*)

„EPUZF – Záručná sekcia – EPZF a EPFRV – Výdavky vylúčené z financovania – Režim jednotnej platby – Kľúčové kontroly – Sekundárne kontroly – Články 51, 53, 73 a 73a nariadenia (ES) č. 796/2004“

Vo veci T‑245/13,

Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, v zastúpení: pôvodne C. Murrell, M. Holt a E. Jenkinson, neskôr M. Holt, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci D. Wyatt, QC, a V. Wakefield, barrister,

žalobca,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: P. Rossi a K. Skelly, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorej predmetom je návrh na čiastočné zrušenie vykonávacieho rozhodnutia Komisie 2013/123/EÚ z 26. februára 2013, ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú určité výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci záručnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF), v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (Ú. v. EÚ L 67, s. 20), v rozsahu, v akom sa toto rozhodnutie týka položky uvedenej v prílohe 1, ktorá sa týka extrapolovanej opravy vo výške 5,19 % uplatnenej na výdavky vynaložené v Severnom Írsku (Spojené kráľovstvo) v priebehu rozpočtového roka 2010 vo výške 16 513 582,57 eura,

VŠEOBECNÝ SÚD (druhá komora),

v zložení: predsedníčka komory M. E. Martins Ribeiro (spravodajkyňa), sudcovia S. Gervasoni a L. Madise,

tajomník: C. Kristensen, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 3. decembra 2014,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Právny rámec

 Právna úprava Únie upravujúca financovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky

 Nariadenie (ES) č. 1290/2005

1        Základnú právnu úpravu týkajúcu sa financovania spoločnej poľnohospodárskej politiky, pokiaľ ide o výdavky, ktoré uskutočnili členské štáty od 16. októbra 2016, a pokiaľ ide o výdavky, ktoré uskutočnila Komisia Európskych spoločenstiev od 1. januára 2007, predstavuje nariadenie Rady (ES) č. 1290/2005 z 21. júna 2005 o financovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky (Ú. v. EÚ L 209, s. 1).

2        Na základe článku 3 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1290/2005 Európsky poľnohospodársky záručný fond (EPZF) v kontexte spoločného riadenia medzi členskými štátmi a Európskou úniou financuje priame platby poľnohospodárom v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky realizované v súlade s právom Únie.

3        Článok 31 nariadenia č. 1290/2005 s názvom „Overenie súladu“ v odseku 1 až 3 stanovuje:

„1.      Komisia rozhoduje o čiastkach, ktoré sa majú vylúčiť z financovania [Úniou], ak zistí, že výdavky uvedené v článku 3 ods. 1 a v článku 4 sa nerealizovali v súlade s pravidlami [Únie] podľa postupu uvedeného v článku 41 ods. 3.

2.      Komisia vyhodnotí čiastky, ktoré sa majú vylúčiť, najmä na základe závažnosti zaznamenaného nesúladu. Komisia náležite zohľadní charakter a závažnosť porušenia, ako aj finančnú ujmu spôsobenú [Únii].

3.      Pred akýmkoľvek rozhodnutím o zamietnutí financovania sú výsledky kontrol Komisie, ako aj odpovede daného členského štátu predmetom písomného oznámenia, po ktorom sa obe strany pokúsia dospieť k dohode o opatreniach, ktoré je potrebné prijať.

Ak nedôjde k dohode, členský štát môže v lehote štyroch mesiacov požiadať o začatie konania na zmierenie stanovísk oboch strán, ktorého výsledky sú predmetom správy odovzdanej Komisii a preskúmanej Komisiou, skôr ako sa vyjadrí k prípadnému zamietnutiu financovania.“

 Nariadenie (ES) č. 885/2006

4        Podrobnosti postupu overovania súladu sú stanovené v článku 11 nariadenia Komisie (ES) č. 885/2006 z 21. júna 2006, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005, pokiaľ ide o akreditáciu platobných agentúr a iných orgánov a zúčtovania EPZF a EPFRV (Ú. v. EÚ L 171, s. 90). Okrem toho článok 16 toho istého nariadenia stanovuje podrobnosti zmierovacieho postupu.

 Nariadenia (ES) č. 1782/2003 a 73/2009

5        V rámci reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky prijala Rada nariadenie (ES) č. 1782/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (EHS) č. 2019/93, (ES) č. 1452/2001, (ES) č. 1453/2001, (ES) č. 1454/2001, (ES) č. 1868/94, (ES) č. 1251/1999, (ES) č. 1254/1999, (ES) č. 1673/2000, (EHS) č. 2358/71 a (ES) č. 2529/2001 (Ú. v. ES L 270, s. 1; Mim. vyd. 03/040, s. 269). Toto nariadenie zaviedlo najmä režim podpory príjmov poľnohospodárov oddelený od výroby. Tento režim, označený v druhej zarážke článku 1 tohto nariadenia ako „režim jednotnej platby“, zahŕňa určitý počet priamych platieb vyplácaných poľnohospodárom v rámci dovtedy existujúcich rôznych režimov podpory.

6        Režim jednotnej platby je predmetom hlavy III nariadenia č. 1782/2003, ktorá v piatich kapitolách zahŕňa články 33 až 71m tohto nariadenia.

7        Hlava III kapitola 2 nariadenia č. 1782/2003 stanovuje pravidlá týkajúce sa stanovenia referenčnej čiastky. Táto čiastka sa v súlade s článkom 37 ods. 1 uvedeného nariadenia vypočíta takto:

„Referenčná čiastka predstavuje trojročný priemer celkových čiastok platieb poskytnutých poľnohospodárovi podľa režimov podpory uvedených v prílohe VI, vypočítaná a upravená v súlade s prílohou VII, v každom kalendárnom roku referenčného obdobia podľa článku 38.“

8        Referenčné obdobie je v článku 38 nariadenia č. 1782/2003 definované ako obdobie zahŕňajúce kalendárne roky 2000, 2001 a 2002.

9        Hlava III kapitola 3 nariadenia č. 1782/2003 sa týka platobných nárokov. Článok 43 tohto nariadenia nazvaný „Stanovenie platobných nárokov“ v tejto súvislosti najmä stanovuje:

„1. … Každý poľnohospodár má nárok na platbu na hektár, ktorý sa vypočíta vydelením referenčnej čiastky trojročným priemerom všetkých hektárov, na ktoré mu vznikol nárok, počas referenčného obdobia, na priame platby, ktorých zoznam je uvedený v prílohe VI.

Celkový počet platobných nárokov sa rovná uvedenému priemernému počtu hektárov.

…“

10      Článok 44 ods. 2 nariadenia č. 1782/2003 v pôvodnom znení definuje pojem „hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu“ predovšetkým ako „ak[ú]koľvek poľnohospodársk[u] ploch[u] poľnohospodárskeho podniku, ktorá sa využíva ako orná pôda alebo stály pasienok, okrem plôch, na ktorých sú trvalé kultúry a lesy alebo ktoré sú vyčlenené pre nepoľnohospodársku činnosť“.

11      Hlava III kapitola 5 oddiel 1 nariadenia č. 1782/2003 umožnila členským štátom najmä zvoliť si regionálne uplatňovanie režimu jednotnej platby. Článok 58 tohto nariadenia v tejto súvislosti stanovuje:

„1.      Členský štát môže rozhodnúť najneskôr do 1. augusta 2004 o uplatňovaní režimu jednotnej platby stanoveného v kapitolách 1 až 4 na regionálnej úrovni.

2.      Členské štáty určia regióny podľa objektívnych podmienok.

Členské štáty, ktoré majú menej ako tri milióny hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, sa môžu pokladať za jediný región.

3.      Členské štáty rozdelia strop uvedený v článku 41 medzi regióny podľa objektívnych podmienok.“

12      Článok 59 nariadenia č. 1782/2003 stanovuje pravidlá týkajúce sa regionalizácie režimu jednotnej platby takto:

„1.      V riadne odôvodnených prípadoch a podľa objektívnych podmienok môže členský štát rozdeliť celkovú výšku regionálneho stropu stanoveného v súlade s článkom 58 alebo časť tohto stropu medzi všetkých poľnohospodárov, ktorých poľnohospodárske podniky sú umiestené v príslušnom regióne, včítane poľnohospodárov, ktorí nespĺňajú kritériá spôsobilosti podľa článku 33.

2.      V prípade rozdelenia celkovej výšky regionálneho stropu využijú poľnohospodári nároky, ktorých jednotková hodnota sa vypočíta vydelením regionálneho stropu stanoveného v súlade s článkom 58 počtom hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu v zmysle článku 44 ods. 2, stanoveným na regionálnej úrovni.

3.      V prípade čiastočného rozdelenia celkovej výšky regionálneho stropu využijú poľnohospodári nároky, ktorých jednotková hodnota sa vypočíta vydelením odpovedajúcej časti regionálneho stropu stanoveného v súlade s článkom 58 počtom hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu v zmysle článku 44 ods. 2, stanoveným na regionálnej úrovni.

V prípade, že môže poľnohospodár taktiež využiť nároky vypočítané zo zvyšnej časti regionálneho stropu, zvýši sa regionálna jednotková hodnota každého z nárokov tohto poľnohospodára, okrem nárokov za vyňatie pôdy z produkcie, o čiastku, ktorá odpovedá referenčnej čiastke vydelenej počtom nárokov poľnohospodárov stanovených v súlade s odsekom 4.

Články 48 a 49 sa použijú primerane.

4.      Počet nárokov na poľnohospodárov sa musí rovnať počtu hektárov, ktoré nahlásia v súlade s článkom 44 ods. 2 pre prvý rok použitia režimu jednotnej platby, okrem prípadu vyššej moci alebo mimoriadnych okolností, ktoré sú stanovené v článku 40 ods. 4.“

13      Nariadenie č. 1782/2003 bolo zrušené a nahradené nariadením Rady (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1290/2005, (ES) č. 247/2006, (ES) č. 378/2007 (Ú. v. EÚ L 30, s. 16), a to s účinnosťou od 1. januára 2009.

14      Článok 34 ods. 1 nariadenia č. 73/2009 s názvom „Aktivácia platobných nárokov na hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu“, stanovuje:

„1.      Podpora v rámci režimu jednotnej platby sa poskytne poľnohospodárom na základe využitia platobného nároku na hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu. Aktivované platobné nároky oprávňujú na vyplatenie súm, ktoré sú v nich stanovené.“

15      Podľa článku 36 prvého odseku nariadenia č. 73/2009 s názvom „Úprava platobných nárokov“:

„Platobné nároky na hektár sa neupravujú, ak nie je v tomto nariadení ustanovené inak.“

 Nariadenia (ES) č. 796/2004 a 1122/2009

16      Odôvodnenia 29 a 55 nariadenia Komisie (ES) č. 796/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na uplatňovanie krížového plnenia, modulácie a integrovaného správneho a kontrolného systému uvedeného v nariadení Rady č. 1782/2003 (Ú. v. EÚ L 141, s. 18; Mim. vyd. 03/044, s. 243) stanovujú:

„(29) Súlad s ustanoveniami platobných režimov podpory riadený formou integrovaného systému sa bude účinne sledovať…

(55)      Na ochranu finančných záujmov [Únie] je potrebné priať primerane účinné opatrenia na boj proti nedostatkom a podvodom. V prípadoch zistených nedostatkov s ohľadom na podmienky posúdenia vhodnosti rôznych režimov podpory je potrebné urobiť samostatné ustanovenia.“

17      Článok 2 bod 22 nariadenia č. 796/2004 definuje „stanovenú plochu“ ako:

„… plochu pre ktorú boli splnené všetky podmienky ustanovené v pravidlách na udelenie podpory; v prípade jednotného platobného režimu, deklarovaná plocha sa môže považovať za stanovenú, len ak sa skutočne na ňu vzťahuje zodpovedajúci počet platobných nárokov.“

18      Zmenený a doplnený článok 50 ods. 1 až 3 nariadenia č. 796/2004 nazvaný „Základy výpočtu vo vzťahu k deklarovaným plochám“ stanovuje:

„1.      V prípade žiadostí o pomoc podľa programov pomoci, ktoré súvisia s plochou, s výnimkou zemiakov na škrob, osivo a tabak, ako sa ustanovuje v kapitolách 6, 9 a 10c v uvedenom poradí hlavy IV nariadenia… č. 1782/2003, ak sa zistí, že určená plocha skupiny plodín je väčšia ako nahlásená v žiadosti o pomoc, na výpočet pomoci sa použije nahlásená plocha.

2.      V súvislosti so žiadosťou o pomoc podľa režimu jednotnej platby, ak je rozpor medzi deklarovanými platobnými nárokmi a deklarovanou plochou, výpočet platby bude založený na nižšom údaji.

3.      Bez toho, aby boli dotknuté zníženia a vylúčenia v súlade s článkami 51 a 53, v prípade žiadostí o pomoc, s výnimkou zemiakov na škrob, osivo a tabak, ako to ustanovujú kapitoly 6, 9 a 10c v uvedenom poradí hlavy IV nariadenia… č. 1782/2003, ak plocha nahlásená v jednotnej žiadosti prekročí plochu určenú pre tú skupinu plodín, pomoc sa vypočíta na základe plochy určenej pre túto skupinu plodín.

Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 29 nariadenia… č. 1782/2003, ak je rozdiel medzi celkovou zistenou plochou a celkovou plochou prihlásenou na platby v rámci režimov pomoci ustanovených v hlavách III, IV a IVa nariadenia č. 1782/2003 menší alebo sa rovná 0,1 hektára, zistená plocha sa bude považovať za rovnú prihlásenej ploche. Tento prepočet sa zohľadní len v prípade nadmerného nahlásenia plôch v prípade jednotlivých skupín plodín.

Ustanovenie uvedené v druhom pododseku sa neuplatňuje, ak uvedený rozdiel predstavuje viac ako 20 % celkovej plochy prihlásenej na platby.“

19      Článok 50 ods. 5 nariadenia č. 796/2004 obsahuje pravidlá týkajúce sa základu pre výpočet uplatniteľného na plochy nahlásené na účely zvláštnej prémie na kvalitu pre tvrdú pšenicu stanovenej v článku 72 nariadenia č. 1782/2003 a na účely príplatku a zvláštnej podpory na tvrdú pšenicu stanovených v článku 105 uvedeného nariadenia.

20      Článok 51 nariadenia č. 796/2004, zmenený a doplnený nariadením Komisie (ES) č. 380/2009 z 8. mája 2009 (Ú. v. EÚ L 116, s. 9), vysvetľuje „zníženia a nevyplatenia podpory v prípadoch nadmerného vyhlásenia“ takto:

„1.      Vzhľadom na skupinu plodín, ak plocha deklarovaná na účely režimov podpory závislých od plochy s výnimkou režimov podpory na škrobové zemiaky, osivo a tabak, ako sa ustanovujú v hlave IV kapitole 1 oddieloch 2 a 5 nariadenia… č. 73/2009 a hlave IV kapitole 10c nariadenia… č. 1782/2003, je väčšia ako plocha stanovená v súlade s článkom 50 ods. 3 a 5 tohto nariadenia, podpora sa vypočíta na základe stanovenej plochy zníženej o dvojnásobok zisteného rozdielu, pokiaľ je tento rozdiel väčší ako 3 % alebo dva hektáre, ale nie viac ako 20 % stanovenej plochy.

Ak je rozdiel väčší ako 20 % stanovenej plochy, nevypláca sa žiadna podpora závislá od plochy pre príslušnú skupinu plodín.

Ak je rozdiel väčší ako 50 %, poľnohospodárovi sa opätovne neposkytne pomoc až do sumy, ktorá sa rovná sume, ktorá zodpovedá rozdielu medzi plochou deklarovanou a plochou stanovenou v súlade s článkom 50 ods. 3 a 5 tohto nariadenia. Táto suma sa započíta v súlade s článkom 5b nariadenia [č. 885/2006]. Ak sa táto suma nemôže v plnej miere započítať v súlade s daným článkom v priebehu troch kalendárnych rokov po kalendárnom roku zistenia, nezaplatený zostatok sa zruší.

2a.      Ak poľnohospodár deklaruje väčšiu plochu ako platobné nároky a deklarovaná plocha spĺňa všetky ostatné požiadavky na poskytnutie podpory, zníženia alebo vylúčenia stanovené v odseku 1 sa neuplatňujú.

Ak poľnohospodár deklaruje väčšiu plochu ako platobné nároky a deklarovaná plocha nespĺňa všetky ostatné požiadavky na poskytnutie podpory, rozdiel uvedený v odseku 1 predstavuje rozdiel medzi plochou, ktorá spĺňa všetky ostatné požiadavky na poskytnutie podpory, a deklarovanou sumou platobných nárokov.

…“

21      Článok 51 ods. 2a nariadenia č. 796/2004 bol doplnený nariadením Komisie (ES) č. 659/2006 z 27. apríla 2006, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 796/2004 (Ú. v. EÚ L 116, s. 20). V odôvodnení 12 nariadenia č. 659/2006 sa uvádza:

„V prípade, ak poľnohospodár deklaroval viac plochy než platobných nárokov, v článku 50 ods. 2 nariadenia… č. 796/2004 sa ustanovuje, že základ pre výpočet pomoci predstavuje počet hektárov s platobnými nárokmi. V prípadoch, ak deklarovaná plocha spĺňa všetky ďalšie podmienky spôsobilosti, nemusí sa uplatňovať zníženie alebo nevyplatenie pomoci v súlade s článkom 51 alebo 53 uvedeného nariadenia. Tieto ustanovenia by sa mali v tomto zmysle upresniť.“

22      Článok 53 nariadenia č. 796/2004 sa týka úmyselného nadmerného vyhlásenia. Tento článok v prvom odseku stanovuje, že ak rozdiely medzi deklarovanou plochou a plochou stanovenou v súlade s článkom 50 ods. 3 a 5 toho istého nariadenia vyplývajú z nezrovnalostí zavinených úmyselne, podpora, na ktorú by mal poľnohospodár nárok podľa článku 50 ods. 3 a 5 uvedeného nariadenia, sa v príslušnom kalendárnom roku v rámci príslušného režimu podpory neudelí, ak je tento rozdiel vyšší ako 0,5 % stanovenej plochy alebo viac ako jeden hektár. Okrem toho, ak je podľa článku 53 druhého odseku nariadenia č. 796/2004 tento rozdiel viac ako 20 % stanovenej plochy, poľnohospodárovi sa opätovne neposkytne pomoc až do výšky rovnajúcej sa sume, ktorá zodpovedá rozdielu medzi deklarovanou plochou a plochou stanovenou v súlade s článkom 50 ods. 3 a 5 uvedeného nariadenia.

23      Článok 73 nariadenia č. 796/2004 stanovuje pravidlá uplatniteľné na vrátenie nesprávne vykonaných platieb. Toto ustanovenie v odsekoch 1 a 4 stanovuje:

„1.      Ak dôjde k vyplateniu nenáležitej platby, poľnohospodár splatí predmetnú čiastku plus úroky vypočítané podľa odseku 3.

…

4.      Povinnosť vrátiť platbu, ktorá je uvedená v odseku 1, sa neuplatní, ak sa platba vykonala v dôsledku chyby príslušného orgánu alebo iného orgánu a ak poľnohospodár nemohol chybu odôvodnene odhaliť.

Avšak tam, kde sa chyba týka faktických prvkov príslušných pre výpočet tejto platby, prvý pododsek sa uplatňuje, len ak rozhodnutie o vrátení nebolo oznámené do 12 mesiacov od platby.“

24      Zmenený a doplnený článok 73a nariadenia č. 796/2004 nazvaný „Náhrada neoprávnených nárokov“ najmä stanovuje:

„1.      Ak sa po rozdelení platobných nárokov poľnohospodárom v súlade s nariadením (ES) č. 795/2004 zistí, že niektoré platobné nároky boli rozdelené neoprávnene, dotknutý poľnohospodár vráti neoprávnene rozdelené nároky do štátnej rezervy uvedenej v článku 42 nariadenia… č. 1782/2003.

…

Neoprávnene rozdelené nároky sa pokladajú za nerozdelené ab initio.

2.      Ak sa po rozdelení platobných nárokov poľnohospodárom v súlade s nariadením Komisie… č. 795/2004 zistí, že hodnota platobných nárokov je príliš vysoká, táto hodnota sa zodpovedajúcim spôsobom upraví… Hodnota zrážky sa pridelí štátnej rezerve uvedenej v článku 42 nariadenia… č. 1782/2003.

Platobné nároky sa pokladajú za pridelené ab initio v hodnote, ktorá je výsledkom úpravy.

2a.      Ak sa pri uplatňovaní odsekov 1 a 2 zistí, že počet nárokov pridelených poľnohospodárovi v súlade s nariadením… č. 795/2004 je nesprávny, a ak nesprávne pridelenie nemá vplyv na celkovú hodnotu nárokov, ktoré poľnohospodár dostal, členský štát prepočíta nároky na platby, a ak je to vhodné, opraví typ nárokov pridelených poľnohospodárovi. Toto sa však neuplatňuje, ak poľnohospodári mohli chybu objektívne zistiť.

…

4.      Neoprávnene vyplatené sumy sa nahradia v súlade s článkom 73.“

25      Článok 73a nariadenia č. 796/2004 bol doplnený nariadením Komisie (ES) č. 239/2005 z 11. februára 2005, ktorým sa mení, dopĺňa a opravuje nariadenie č. 796/2004 (Ú. v. EÚ L 42, s. 3), ktorého odôvodnenie 15 znie takto:

„Musia sa ustanoviť pravidlá pre prípad, keď poľnohospodár neoprávnene obdržal niekoľko platobných nárokov, alebo, že bola hodnota každého platobného nároku určená na nesprávnej úrovni, na základe odlišných modelov v rámci režimu jednotnej platby…“

26      Článok 73 ods. 2a nariadenia č. 796/2004 bol doplnený nariadením Komisie (ES) č. 972/2007 z 20. augusta 2007, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 796/2004 (Ú. v. EÚ L 216, s. 3), ktoré nadobudlo platnosť 21. augusta 2007 a uplatňuje sa na žiadosti o podporu podané za roky alebo prémiové obdobia začínajúce od 1. januára 2008 a ktorého odôvodnenie 19 znie takto:

„V niektorých prípadoch nesprávne pridelené nároky nemali vplyv na celkovú hodnotu, ale len na počet nárokov poľnohospodára. V týchto prípadoch by mal členský štát opraviť pridelenie alebo, ak je to vhodné, druh nárokov bez toho, aby došlo k zníženiu ich hodnoty. Toto ustanovenie sa uplatňuje iba v prípade, ak poľnohospodár nemohol chybu zistiť.“

27      Nariadenie č. 796/2004 bolo zrušené a nahradené nariadením Komisie (ES) č. 1122/2009 z 30. novembra 2009, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady č. 73/2009, pokiaľ ide o krížové plnenie, moduláciu a integrovaný správny a kontrolný systém v rámci schém priamej podpory pre poľnohospodárov ustanovených uvedeným nariadením, ako aj podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o krížové plnenie v rámci schémy podpory ustanovenej pre odvetvie vinohradníctva a vinárstva (Ú. v. EÚ L 316, s. 65), a to s účinnosťou od 1. januára 2010.

28      Podľa odôvodnenia 78 nariadenia č. 1122/2009:

„Platba pomoci v rámci režimu jednotnej platby vyžaduje rovnaký počet platobných nárokov a oprávnených hektárov. Na účely tejto schémy je preto vhodné ustanoviť, že výpočet platby v prípade rozporu medzi deklarovanými platobnými nárokmi a deklarovanou plochou by sa mal zakladať na menšom údaji. Aby sa predišlo výpočtu založenému na neexistujúcich nárokoch, malo by sa ustanoviť, že počet platobných nárokov použitých na výpočet by nemal presiahnuť počet platobných nárokov, ktoré má poľnohospodár k dispozícii.“

29      Článok 57 nariadenia č. 1122/2009 s názvom „Základ výpočtu, pokiaľ ide o deklarované plochy“ v odseku 2 stanovuje:

„Pokiaľ ide o žiadosť o poskytnutie pomoci v rámci režimu jednotnej platby,

–        v prípade rozporu medzi deklarovanými platobnými nárokmi a deklarovanou plochou sa výpočet platby zakladá na menšom údaji,

–        ak počet deklarovaných platobných nárokov presahuje počet platobných nárokov, ktoré má poľnohospodár k dispozícii, počet deklarovaných platobných nárokov sa zníži na počet platobných nárokov, ktoré má poľnohospodár k dispozícii.“

30      V článku 58 nariadenia č. 1122/2009 sú uvedené „zníženia a vylúčenia v prípadoch nadhodnotenia pri deklarovaní“. Tento článok v podstate zodpovedá ustanoveniam článku 51 ods. 1 nariadenia č. 796/2004.

31      V súlade s článkom 87 druhým odsekom nariadenia č. 1122/2009 sa toto nariadenie uplatňuje na žiadosti o poskytnutie pomoci týkajúce sa hospodárskych rokov alebo prémiových období začínajúcich od 1. januára 2010.

 Dokument č. VI/5330/97

32      Usmernenia Komisie na uplatnenie finančných opráv boli vymedzené v dokumente Komisie č. VI/5330/97 z 23. decembra 1997 s názvom „Usmernenia na výpočet finančných dôsledkov pri príprave rozhodnutia o zúčtovaní výdavkov záručnej sekcie EPUZF“ [neoficiálny preklad] (ďalej len „dokument č. VI/5330/97“).

33      V prílohe 2 dokumentu č. VI/5330/97, ktorá sa týka finančných dôsledkov nedostatkov kontrol vykonaných členskými štátmi pri zúčtovaní výdavkov záručnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF), v časti nazvanej „Úvod“, sa uvádza:

„Ak Komisia konštatuje, že konkrétny výdavok sa týka žiadosti, ktorá nie je v súlade s pravidlami Spoločenstva, finančné dôsledky sú jasné: okrem prípadu, ak protiprávna platba už bola odhalená vnútroštátnymi kontrolnými orgánmi a viedla k vhodným nápravným a vymáhacím opatreniam (pozri prílohu 4), Komisia musí odmietnuť jej financovanie z rozpočtu Spoločenstva. Pokiaľ finančné dôsledky vyplývajú z preskúmania výdavkov týkajúcich sa veľkého počtu spisov, suma vylúčená z financovania Spoločenstvom sa vypočíta, ak je to možné, na základe extrapolácie výsledkov získaných z analýzy reprezentatívnej vzorky spisov. Rovnaká metóda extrapolácie sa musí uplatniť na všetky členské štáty, a to aj pokiaľ ide o úroveň dôveryhodnosti a rozsahu nepresností, rozvrstvenie obyvateľstva, veľkosť vzorky a hodnotenie chýb pri výbere vzoriek vzhľadom na celkové finančné dôsledky.

Ak členský štát nerešpektuje pravidlá Spoločenstva, ktorých účelom je overiť prípustnosť žiadostí, tento samotný nedostatok znamená, že platby sú v rozpore s predpismi Spoločenstva uplatniteľnými na dotknuté opatrenie a na všeobecnú povinnosť členských štátov odhaľovať nezrovnalosti a predchádzať im, ktorá je stanovená v článku 8 nariadenia č. 729/70. To nevyhnutne neznamená, že všetky žiadosti, ktorým sa vyhovelo, predstavujú nezrovnalosti, ale riziko, že [EPUZF] bude musieť znášať neoprávnené výdavky, sa zvyšuje. Hoci je pravda, že Komisia v niektorých zjavných prípadoch môže byť oprávnená odmietnuť všetky dotknuté výdavky, ak kontroly vyžadované nariadením nie sú vykonané, v určitom počte prípadov suma výdavkov, ktoré treba z financovania vylúčiť, s najväčšou pravdepodobnosťou presahuje finančnú stratu utrpenú Spoločenstvom. Pri posúdení finančných opráv teda treba odhadnúť stratu.

…“

34      Príloha 2 dokumentu č. VI/5330/97 v časti nazvanej „Posúdenie na základe chýb nachádzajúcich sa v jednotlivých spisoch“ konkrétne uvádza:

„Na základe postupov, ktoré sú už stanovené internými usmerneniami, sa výpočty finančnej opravy vykonávajú na základe jedného z nasledujúcich postupov:

a)      odmietnutia individuálnej žiadosti, v prípade ktorej nebola vykonaná požadovaná kontrola;

b)      odmietnutia sumy vypočítanej extrapoláciou výsledkov kontrol uskutočnených na reprezentatívnej vzorke spisov na všetky spisy, z ktorých sa výber vzorky vykonal, ktorá sa však obmedzuje na správnu oblasť, v ktorej možno dôvodne predpokladať riziko opakovaného výskytu toho istého nedostatku. Členský štát môže poskytnúť dôkaz, že výsledky extrapolácie nezodpovedajú výsledkom získaným na základe preskúmania všetkých spisov, z ktorých sa výber vzorky vykonal.

…“

35      Príloha 2 dokumentu č. VI/5330/97 v časti nazvanej „Posúdenie založené na rizikách finančnej straty: paušálne opravy“ uvádza:

„Vzhľadom na to, že použitie auditu systémov sa značne rozšírilo, útvary Komisie čoraz viac používajú posúdenie rizika, ktoré predstavujú nedostatky systémov. Ak nemožno určiť skutočnú úroveň neoprávnených výdavkov, a teda ani výšku finančných strát vzniknutých Spoločenstvu, Komisia uplatní od zúčtovania výdavkov za rok 1990 paušálne opravy vo výške 2 %, 5 % alebo 10 % vykázaných výdavkov v závislosti od veľkosti rizika finančnej straty. Vo výnimočných prípadoch sa môže rozhodnúť o vyšších sadzbách opráv, a to až do 100 %. Súdny dvor potvrdil výsadu Komisie uplatniť takéto opravy, keď rozhodoval o žalobách podaných proti rozhodnutiam o ročnom zúčtovaní výdavkov (napríklad rozsudok C‑50/94).

…“

36      Príloha 2 dokumentu č. VI/5330/97 v časti nazvanej „Usmernenia týkajúce sa uplatnenia paušálnych opráv“ uvádza:

„V prípadoch, ak informácie získané vyšetrovaním neumožňujú kontrolórovi posúdiť stratu na základe extrapolácie určených strát pomocou štatistických prostriedkov alebo odkazom na ostatné overiteľné údaje, ale ak umožňujú dospieť k záveru, že členský štát si nesplnil povinnosť vhodným spôsobom overiť oprávnenosť určitých žiadostí, ktorým sa vyhovelo, možno uvažovať o vykonaní paušálnej opravy.

…Pochybenie je tým závažnejšie, ak členský štát nezlepší svoje kontroly, hoci Komisia mu už potrebné zlepšenia oznámila.

…

Ak boli vykonané všetky kľúčové kontroly, ale bez dodržania počtu, frekvencie alebo prísnosti stanovených nariadeniami, je namieste uplatniť úpravu vo výške 5 %, keďže sa možno dôvodne domnievať, že tieto kontroly neposkytujú požadovanú úroveň záruky oprávnenosti žiadostí a že riziko strát pre EPUZF bolo značné.

…“

 Právna úprava Únie týkajúca sa ochrany finančných záujmov Únie

37      Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, s. 1; Mim. vyd. 01/001, s. 340), ktoré zavádza spoločný právny rámec pre všetky oblasti, na ktoré sa vzťahujú politiky Únie, v deviatom odôvodnení uvádza:

„keďže opatrenia a sankcie [Únie] ustanovené v súlade s cieľmi spoločnej poľnohospodárskej politiky tvoria integrálnu súčasť systémov pomoci; keďže sledujú svoje vlastné ciele, ktoré neovplyvňujú hodnotenie konania predmetných hospodárskych subjektov príslušnými orgánmi členských krajín z hľadiska trestného práva; keďže je potrebné zabezpečiť ich efektívnosť okamžitou účinnosťou pravidiel [Únie] a plným uplatňovaním opatrení [Únie] ako celku tam, kde prijatie preventívnych opatrení neumožňuje dosiahnutie tohto cieľa…“

38      Článok 1 nariadenia č. 2988/95 stanovuje:

„1.      Na účely ochrany finančných záujmov [Európskej únie] sa týmto prijíma všeobecná úprava týkajúca sa jednotných kontrol a správnych opatrení a sankcií, ktoré sa týkajú protiprávneho konania s ohľadom na právo [Únie].

2.      ‚Nezrovnalosť‘ je akékoľvek porušenie ustanovenia práva [Únie] vyplývajúce z konania alebo opomenutia hospodárskeho subjektu, dôsledkom čoho je alebo by bolo poškodenie všeobecného rozpočtu [Únie] alebo rozpočtov [ňou] spravovaných, buď zmenšením, alebo stratou výnosov plynúcich z vlastných zdrojov vyberaných priamo v mene [Únie] alebo neoprávnenou výdajovou položkou.“

39      Podľa článku 2 ods. 2 nariadenia č. 2988/95:

„Nesmie sa uložiť žiadna správna sankcia, ak neexistovalo pred spáchaním protiprávneho konania príslušné ustanovenie právneho aktu [Únie]. V prípade následnej zmeny a doplnenia ustanovení, ktoré ukladajú správne sankcie a sú upravené v právnych predpisoch [Únie], sa retroaktívne uplatnia menej prísne ustanovenia.“

40      Článok 5 ods. 1 písm. c) a d) nariadenia č. 2988/95 stanovuje:

„Úmyselná nezrovnalosť alebo nezrovnalosť spôsobená nedbanlivosťou môžu mať za následok tieto správne sankcie:

…

c)      celkové alebo čiastočné odňatie výhody poskytnutej na základe právnych predpisov [Únie], aj keď mal subjekt neprávom úžitok len z časti takej výhody;

d)      vylúčenie z výhody alebo jej odňatie na obdobie nasledujúce po období výskytu nezrovnalosti;

…“

 Okolnosti predchádzajúce sporu

41      Od 9. do 13. novembra 2009 útvary Komisie vykonali v Spojenom kráľovstve šetrenie týkajúce sa správneho uplatňovania pravidiel financovania výdavkov vynaložených v rámci režimu jednotnej platby v Severnom Írsku (Spojené kráľovstvo) v roku 2010 za vykázaný rok 2009 (šetrenie AA/2009/24).

42      Komisia listom z 8. januára 2010 (ďalej len „prvé oznámenie z 8. januára 2010“), zaslaným na základe článku 11 ods. 1 nariadenia č. 885/2006, informovala orgány Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska o výsledku tohto šetrenia. K tomuto listu bola pripojená príloha s názvom „Pripomienky a žiadosti o informácie“, ktorá obsahovala závery šetrenia.

43      Z prvého oznámenia z 8. januára 2010 najmä vyplýva, že Komisia konštatovala, že orgány Spojeného kráľovstva nedodržali v plnom rozsahu požiadavky právnej úpravy Únie a že na zabezpečenie budúceho súladu s týmito požiadavkami sú potrebné nápravné opatrenia. Komisia požiadala, aby bola informovaná o už prijatých aj plánovaných nápravných opatreniach, ako aj o stanovenom časovom rámci na ich vykonanie. Komisia okrem toho uviedla, že v súlade s článkom 31 nariadenia č. 1290/2005 môže z financovania Úniou vylúčiť časť výdavkov financovaných z EPZF (ďalej len „fond“) a z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV). Okrem toho bolo konkrétne uvedené, že zistené nedostatky slúžili ako základ výpočtu finančných opráv týkajúcich sa výdavkov vynaložených až do vykonania príslušných nápravných opatrení.

44      V pripomienkach a odporúčaniach uvedených v prílohe prvého oznámenia z 8. januára 2010 Komisia najmä poukázala po prvé na nedostatky systému identifikácie poľnohospodárskych pozemkov (SIPP) a geografického informačného systému (GIS) (ďalej spoločne len „SIPP‑GIS“) v tom rozsahu, že informácie, ktoré tieto systémy obsahovali, neboli dostatočne presné na to, aby umožnili spoľahlivé uskutočnenie administratívnych kontrol a kontrol na mieste vykonaných na účely kontroly oprávnenosti nahlásených plôch, ďalej na nedostatky kontrol na mieste a napokon na nedostatky v uplatňovaní sankcií, v spätnej oprave žiadostí, na základe ktorých nebolo možné poskytnúť podporu, vo vrátení neoprávnených platieb a v uplatňovaní znížení z dôvodu úmyselného nedodržania predpisov. Z tejto prílohy okrem toho vyplýva, že aj keď Komisia zaznamenala zlepšenia v porovnaní s predchádzajúcimi šetreniami (šetrenia AA/2006/07 a AA/2008/18), zároveň sa domnievala, že nedostatky zistené počas uvedených šetrení stále pretrvávajú.

45      Komisia listom z 20. mája 2010 vyzvala orgány Spojeného kráľovstva, aby predložili svoje pripomienky k sporným aspektom na účely dvojstranného stretnutia stanoveného na 1. júla 2010.

46      Dvojstranné stretnutie medzi útvarmi Komisie a orgánmi Spojeného kráľovstva sa konalo v Bruseli (Belgicko) 1. júla 2010. Zápisnica z tohto stretnutia bola uvedeným orgánom zaslaná 4. augusta 2010.

47      Zo zápisnice z dvojstranného stretnutia z 1. júla 2010 vyplýva, že po tomto stretnutí Komisia trvala na väčšine svojich návrhov uvedených v prvom oznámení z 8. januára 2010. Komisia teda potvrdila svoje závery, v ktorých konštatovala nedostatky týkajúce sa najmä informácií obsiahnutých v SIPP‑GIS, kontrol na mieste, ako aj uplatňovania sankcií, spätnej opravy žiadostí, na základe ktorých nebolo možné poskytnúť podporu, vrátenia neoprávnených platieb a uplatňovania znížení z dôvodu úmyselného nedodržania predpisov. Okrem toho uviedla, že tieto nedostatky mali vplyv na kľúčové kontroly a sekundárne kontroly v zmysle dokumentu č. VI/5330/97, a upozornila orgány Spojeného kráľovstva na skutočnosť, že mali možnosť preukázať, že finančné riziko bolo menej významné než paušálne opravy, ktoré sa mohli uplatniť v súlade s uvedeným dokumentom. Komisia okrem toho konkrétne uviedla, že bolo potrebné zohľadniť opakovanie zistených nedostatkov, pričom v tomto ohľade odkázala na pracovný dokument Komisie AGRI/60637/2006 nazvaný „Oznámenie Komisie – Postup Komisie v prípadoch opakujúcich sa nedostatkov kontrolných systémov v rámci zúčtovania záručnej sekcie EPUZF“.

48      V nadväznosti na dvojstranné stretnutie z 1. júla 2010 orgány Spojeného kráľovstva začali šetrenie týkajúce sa posúdenie rizika. Listom z 25. októbra 2010 orgány Spojeného kráľovstva informovali Komisiu, že nedokázali toto šetrenie dokončiť k stanovenému dátumu.

49      Orgány Spojeného kráľovstva zaslali Komisii listom z 29. marca 2011 správu o posúdení rizika v prípade režimu jednotnej platby v Severnom Írsku za vykázaný rok 2009 (ďalej len „správa o posúdení rizika“), ktorá bola založená na vzorke 394 žiadostí podaných v roku 2009. Zo správy o posúdení rizika po prvé vyplýva, že v roku 2009 predstavovali žiadateľmi aktivované neoprávnené plochy 2,72 % aktivovaných platobných nárokov. Ďalej finančné riziko, chápané ako rozdiel medzi vyplatenou sumou a revidovanou platbou vrátane prípadných uplatniteľných sankcií, zodpovedalo v priemere vzorky miere 2,05 % pred uplatnením sankcií a 5,19 % po uplatnení sankcií. Pokiaľ ide napokon o sankcie, z tejto správy vyplýva, že platby a sankcie boli vypočítané na základe relevantných ustanovení nariadenia č. 796/2004, ako ich vykladá Komisia. V prílohe 1 tejto správy, na ktorú výslovne odkazuje Komisia, však orgány Spojeného kráľovstva uviedli, že podľa ich vlastného výkladu tých istých ustanovení je riziko hroziace fondu 0,59 % pred uplatnením sankcií a 0,86 % po uplatnení sankcií.

50      Komisia listom z 3. februára 2012 zaslala orgánom Spojeného kráľovstva formálne oznámenie podľa článku 11 ods. 2 nariadenia č. 885/2006, v ktorom trvala na svojom stanovisku, pokiaľ ide o vyššie uvedené nedostatky ovplyvňujúce výdavky vynaložené v roku 2010 za vykázaný rok 2009. Pokiaľ ide o finančné dôsledky, Komisia prijala posúdenie rizika, ktoré navrhli orgány Spojeného kráľovstva, a domnievala sa, že výšku finančných strát možno primerane stanoviť na základe uvedeného posúdenia. Komisia preto na základe dokumentu č. VI/5330/97 stanovila za tri druhy zistených nedostatkov jednorazovú opravu vo výške 5,19 % uplatniteľnú na výdavky vynaložené v Severnom Írsku v rámci režimu jednotnej platby za vykázaný rok 2009. Pokiaľ ide ďalej o výdavky týkajúce sa rozvoja vidieka, Komisia vzhľadom na to, že orgány Spojeného kráľovstva nenavrhli žiadne posúdenie, uplatnila paušálnu opravu vo výške 5 % z dôvodu nedostatkov kľúčovej kontroly.

51      Komisia teda navrhla vylúčiť z financovania Úniou sumu 17 687 303,16 eura v prípade výdavkov vynaložených v roku 2010, z toho 16 513 582,57 eura v rámci výdavkov týkajúcich sa režimu jednotnej platby a 1 173 720,59 eura v rámci výdavkov týkajúcich sa rozvoja vidieka.

52      Orgány Spojeného kráľovstva nepodali na zmierovací orgán návrh na zmier podľa článku 16 nariadenia č. 885/2006.

53      Dňa 15. októbra 2012 Komisia oznámila Spojenému kráľovstvu súhrnnú správu o výsledkoch šetrenia AA/2009/24.

54      Komisia za týchto podmienok prijala 26. februára 2013 vykonávacie rozhodnutie 2013/123/EÚ, ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú určité výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci záručnej sekcie EPUZF, v rámci EPZF a EPFRV (Ú. v. EÚ L 67, s. 20, ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), medzi ktorými sú aj výdavky, ktoré vynaložilo Spojené kráľovstvo v Severnom Írsku v roku 2010 a o ktoré ide v prejednávanej veci.

 Konanie a návrhy účastníkov konania

55      Spojené kráľovstvo návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 2. mája 2013 podalo žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

56      Spojené kráľovstvo listom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 19. júla 2013 navrhlo, aby bola prejednávaná vec na účely ústnej časti konania a vynesenia rozsudku spojená s vecou T‑503/12, Spojené kráľovstvo/Komisia. Komisia predložila svoje pripomienky k tomuto návrhu listom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 29. júla 2013.

57      Vzhľadom na to, že zloženie komôr Všeobecného súdu sa zmenilo a sudca spravodajca bol pridelený k druhej komore, bola táto vec pridelená tejto komore.

58      Na návrh sudcu spravodajcu Všeobecný súd (druhá komora) rozhodol o začatí ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania upravených v článku 64 svojho rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 položil Komisii písomne otázku. Komisia na túto otázku odpovedala v stanovenej lehote.

59      Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im položil Všeobecný súd, boli vypočuté na pojednávaní z 3. decembra 2014.

60      Spojené kráľovstvo navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka položky uvedenej v prílohe 1, ktorá sa týka extrapolovanej opravy vo výške 5,19 % uplatnenej na výdavky vynaložené v Severnom Írsku v priebehu rozpočtového roka 2010 (vo výške 16 513 582,57 eura),

–        uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

61      Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu ako nedôvodnú,

–        uložil Spojenému kráľovstvu povinnosť nahradiť trovy konania.

 Právny stav

62      Spojené kráľovstvo na podporu svojej žaloby o neplatnosť uvádza dva žalobné dôvody, ktoré sú v podstate založené v prípade prvého žalobného dôvodu na nesprávnom právnom posúdení a skutkovom omyle, pokiaľ ide o stanovenie rozsahu skutočných strát fondu, a v prípade druhého žalobného dôvodu na nesprávnom právnom posúdení a skutkovom omyle, ktoré mali vplyv na závery Komisie týkajúce sa nedostatkov sekundárnych kontrol a najmä metód výpočtu neoprávnených platieb a sankcií uplatniteľných v prípadoch nadmerného vyhlásenia.

63      Ako vyplýva z písomných podaní účastníkov konania a z diskusií na pojednávaní, Spojené kráľovstvo prostredníctvom oboch žalobných dôvodov uvedených na podporu tejto žaloby v podstate spochybňuje jednak základ pre výpočet, teda celkové výdavky, na ktoré Komisia uplatnila finančnú opravu vo výške 5,19 % (prvý žalobný dôvod), a ďalej najmä metódu výpočtu neoprávnených platieb a uplatniteľných sankcií, ktorá bola uplatnená na účely posúdenia rizika a bola predmetom konštatovaní Komisie o nedostatkoch sekundárnych kontrol (druhý žalobný dôvod).

 Úvodné poznámky

64      Na úvod treba v prvom rade po prvé pripomenúť, že fond financuje iba zásahy uskutočnené v súlade s ustanoveniami práva Únie v rámci spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov (pozri v tomto zmysle rozsudky z 9. januára 2003, Grécko/Komisia, C‑157/00, Zb., EU:C:2003:5, bod 15 a citovanú judikatúru; z 24. februára 2005, Grécko/Komisia, C‑300/02, Zb., EU:C:2005:103, bod 32 a citovanú judikatúru, a zo 4. septembra 2009, Rakúsko/Komisia, T‑368/05, EU:T:2009:305, bod 70).

65      Po druhé podľa ustálenej judikatúry prináleží Komisii, aby preukázala porušenie pravidiel spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov. V dôsledku toho je Komisia povinná odôvodniť svoje rozhodnutie, v ktorom konštatuje nevykonanie alebo nedostatky kontrol vykonaných príslušným členským štátom. Nie je však povinná vyčerpávajúcim spôsobom preukázať nedostatky kontrol, ktoré vykonali vnútroštátne správne orgány alebo nesprávnosť nimi predložených čísel, ale len existenciu vážnej a opodstatnenej pochybnosti týkajúcej sa týchto kontrol alebo čísel. Dotknutý členský štát nemôže vyvrátiť zistenia Komisie bez tvrdení, ktoré sú podložené dôkazom o spoľahlivosti a funkčnosti kontrolného systému. Ak sa mu teda nepodarí preukázať, že zistenia Komisie sú nesprávne, majú tieto zistenia za následok vznik vážnych pochybností týkajúcich sa vytvorenia primeraného a účinného systému opatrení pre dohľad a kontrolu. Dôvodom tohto uľahčenia dôkaznej povinnosti Komisie je, že členský štát má lepšiu možnosť zhromaždiť a preveriť údaje potrebné na zúčtovanie výdavkov fondu, a že mu preto prináleží, aby predložil čo najpodrobnejší a najúplnejší dôkaz o skutočnom stave kontrol a číselných údajov, prípadne o nepresnostiach v tvrdeniach Komisie (pozri v tomto zmysle rozsudky Grécko/Komisia, už citovaný v bode 64 vyššie, EU:C:2005:103, body 33 až 36 a citovanú judikatúru; zo 6. marca 2001, Holandsko/Komisia, C‑278/98, Zb., EU:C:2001:124, body 39 až 41 a citovanú judikatúru a Rakúsko/Komisia, už citovaný v bode 64 vyššie, EU:T:2009:305, bod 71 a citovanú judikatúru).

66      Po tretie hoci prináleží podľa judikatúry Komisii, aby preukázala porušenie pravidiel Únie, len čo je toto porušenie preukázané, prináleží členskému štátu, aby prípadne preukázal, že Komisia sa dopustila pochybenia, pokiaľ ide o finančné dôsledky, ktoré z toho vyplývajú (pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. apríla 2008, Belgicko/Komisia, C‑418/06 P, Zb., EU:C:2008:247, bod 135, a Rakúsko/Komisia, už citovaný v bode 64 vyššie, EU:T:2009:305, bod 181).

67      Riadenie financovania z fondu totiž spočíva predovšetkým na vnútroštátnych správnych orgánoch, ktoré sú poverené dohľadom nad prísnym dodržiavaním pravidiel Únie, a je založené na dôvere medzi vnútroštátnymi orgánmi a orgánmi Únie. Iba členský štát môže poznať a s presnosťou určiť údaje potrebné na zostavenie účtov fondu, keďže Komisia nie je dostatočne blízko na to, aby od hospodárskych subjektov mohla získať informácie, ktoré potrebuje (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. októbra 2004, Španielsko/Komisia, C‑153/01, Zb., EU:C:2004:589, bod 133 a citovanú judikatúru, a Rakúsko/Komisia, už citovaný v bode 64 vyššie, EU:T:2009:305, bod 182 a citovanú judikatúru).

68      V druhom rade vzhľadom na výmenu tvrdení účastníkov konania v rámci oboch žalobných dôvodov uvedených Spojeným kráľovstvom je potrebné konkretizovať spôsob, ktorý Spojené kráľovstvo uplatnilo na priznávanie platobných nárokov v roku 2005 s cieľom zaviesť režim jednotnej platby zriadený nariadením č. 1782/2003.

69      Zo skutočností zo spisu v tomto ohľade vyplýva, že Spojené kráľovstvo si v súlade s ustanoveniami hlavy III kapitoly 5 nariadenia č. 1782/2003 zvolilo regionálne uplatňovanie režimu jednotnej platby.

70      Platobné nároky boli v Severnom Írsku stanovované na základe tzv. „hybridno‑statického“ modelu. V tomto modeli sa každý platobný nárok skladá z „historickej“ zložky (ďalej len „historická zložka“) a „paušálnej zložky“ viazanej na plochu (ďalej len „paušálna zložka“), pričom súčet hodnôt týchto zložiek zodpovedá jednotkovej hodnote platobného nároku. S cieľom stanoviť hodnotu historickej zložky sa referenčná suma stanovená na základe platieb vyplatených poľnohospodárom počas referenčného obdobia (roky 2000 až 2002) vydelí počtom nárokovateľných hektárov nahlásených poľnohospodármi, pričom tento počet predstavuje počet priznaných platobných nárokov. Z toho vyplýva, že aj keď je súčet historických zložiek pevnou sumou stanovenou na základe platieb vyplatených počas referenčného obdobia, jednotková hodnota každej historickej zložky týchto platobných nárokov závisí od počtu nárokov priznaných v roku 2005, a teda od počtu nárokovateľných hektárov nahlásených v tomto roku. Paušálna zložka je nemennou hodnotou, ktorá je v tomto prípade 78,33 eura.

71      Dôvodnosť tejto žaloby je potrebné preskúmať práve vzhľadom na tieto pripomienky a spresnenia, pričom najprv sa preskúma druhý žalobný dôvod uvedený Veľkou Britániou.

 O druhom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom právnom posúdení a skutkovom omyle, pokiaľ ide o nedostatky sekundárnych kontrol a najmä metódy výpočtu neoprávnených platieb a sankcií uplatniteľných v prípadoch nadmerného vyhlásenia

72      Spojené kráľovstvo na základe druhého žalobného dôvodu neplatnosti založeného na nesprávnom právnom posúdení a skutkovom omyle, pokiaľ ide o konštatovanie nedostatkov sekundárnych kontrol, spochybňuje najmä metódu výpočtu neoprávnených platieb a sankcií uplatniteľných v prípadoch nadmerného vyhlásenia, teda metódu, podľa ktorej Komisia postupovala a ktorú použila v správe o posúdení rizika. Tento žalobný dôvod je rozdelený do piatich výhrad, ktoré sa týkajú po prvé spätného znovuposúdenia hodnoty platobných nárokov, po druhé zohľadnenia rozdielov v plochách, ktoré majú vplyv na príspevky na zvieratá, pri novom výpočte platobných nárokov, po tretie vrátenia neoprávnených platieb, po štvrté znížení a nevyplatení podpory uplatniteľných v prípadoch nadmerného vyhlásenia o ploche a po piate úmyselných nadmerných vyhlásení.

73      Keďže prvá, tretia a štvrtá výhrada sa na rozdiel od druhej a piatej výhrady týkajú osobitne metódy výpočtu preplatkov a sankcií, na základe ktorej bolo v prejednávanej veci v správe o posúdení rizika posúdené finančné riziko hroziace fondu, pred posúdením druhej a piatej výhrady treba najprv preskúmať tieto tri výhrady.

 O prvej, tretej a štvrtej výhrade týkajúcej sa metódy výpočtu finančného rizika hroziaceho fondu

74      Spojené kráľovstvo na základe prvej, tretej a štvrtej výhrady uvedenej na podporu tohto žalobného dôvodu súčasne spochybňuje konštatovania Komisie o nedostatkoch, ktoré mali vplyv na niektoré sekundárne kontroly, a metódu výpočtu neoprávnených platieb, ktoré majú byť vrátené, a znížení a vylúčení uplatniteľných v prípadoch nadmerného vyhlásenia, ktorú Komisia uprednostnila a použila v správe o posúdení rizika.

75      Tieto tri výhrady sa týkajú výkladu viacerých ustanovení nariadenia č. 796/2004 v situácii, keď boli platby vykonané na základe niektorých neoprávnene priznaných platobných nárokov viazaných na nenárokovateľné hektáre. Konkrétne situácia, o ktorú ide v rámci týchto výhrad, súvisí so skutočnosťou, že pri počiatočnom priznaní platobných nárokov na účely režimu jednotnej platby došlo k pochybeniam, ktoré sa týkali oprávnenej plochy. Niektorým poľnohospodárom bol z tohto dôvodu priznaný príliš vysoký počet platobných nárokov. S ohľadom na metódu priznávania platobných nárokov, ktorú si zvolilo Spojené kráľovstvo (pozri bod 70 vyššie), malo toto neoprávnené priznanie za následok podhodnotenie jednotkovej hodnoty každého platobného nároku dotknutých poľnohospodárov, konkrétne ich historickej zložky. Ďalej malo toto neoprávnené priznanie za následok nadhodnotenie celkovej hodnoty súčtu týchto platobných nárokov na základe paušálnej zložky. Pochybenia týkajúce sa oprávnených plôch sa počas nasledujúcich rokov opakovali, až kým neboli odhalené pri kontrolách, takže platby boli priznávané na základe nenárokovateľných hektárov.

76      Za týchto podmienok Spojené kráľovstvo v podstate tvrdí, že v takej situácii musí byť jednotková hodnota platobných nárokov súčasne so znížením ich počtu spätne znovuposúdená tak, že sa zvýši na základe článku 73a nariadenia č. 796/2004 (prvá výhrada) pred tým, ako sa uplatnia ustanovenia článku 73 toho istého nariadenia týkajúce sa vrátenia neoprávnených platieb (tretia výhrada) a ustanovenia článku 51 uvedeného nariadenia týkajúce sa znížení a nevyplatení podpory uplatniteľných v prípadoch nadmerného vyhlásenia (štvrtá výhrada).

–       K prvej výhrade týkajúcej sa spätného znovuposúdenia hodnoty platobných nárokov

77      Spojené kráľovstvo na rozdiel od konštatovaní Komisie počas postupu overovania súladu tvrdí, že článok 73a ods. 1 a 2 nariadenia č. 796/2004 bez toho, aby sa zohľadnila vedomosť poľnohospodára, stanovuje úpravu hodnoty platobných nárokov v prípade počiatočného priznania príliš vysokého počtu platobných nárokov. Vedomosť poľnohospodára má dosah iba v kontexte odseku 2a tohto ustanovenia, ktorý sa však v prejednávanej veci neuplatní. Spojené kráľovstvo okrem toho poukazuje na to, že Komisia sama systematicky na základe článku 73a ods. 1 a 2 nariadenia č. 796/2004 upravuje hodnotu platobných nárokov pro futuro, pričom poznamenáva, že článok 73a uvedeného nariadenia nijako nerozlišuje medzi spätným znovuposúdením a znovuposúdením pro futuro a že nový systematický výpočet pro futuro je dokonca v rozpore s týmito ustanoveniami. Spojené kráľovstvo v nadväznosti na tvrdenia Komisie tvrdí, že skutočnosť, že článok 73a ods. 4 nariadenia č. 796/2004 odkazuje na článok 73 toho istého nariadenia, nespochybňuje jeho výklad článku 73a uvedeného nariadenia.

78      Komisia spochybňuje dôvodnosť týchto tvrdení.

79      V rámci tejto výhrady sa účastníci konania v podstate nezhodujú v otázke, či v prípade priznania príliš vysokého počtu platobných nárokov, ktorý mal za následok podhodnotenie ich jednotkovej hodnoty a nadhodnotenie ich celkovej hodnoty, z dôvodu pochybení týkajúcich sa oprávnenej plochy, ku ktorým došlo v roku 2005 a ktoré sa následne opakovali, článok 73a nariadenia č. 796/2004 stanovuje, aby sa pred uplatnením ustanovení týkajúcich sa vrátenia neoprávnených platieb a sankcií uplatniteľných v prípadoch nadmerného vyhlásenia, o ktoré ide v tretej a štvrtej výhrade tohto žalobného dôvodu, vykonalo spätné znovuposúdenie jednotkovej hodnoty platobných nárokov.

80      V tomto ohľade treba pripomenúť, že článok 36 nariadenia č. 73/2009 stanovuje, že platobné nároky na hektár sa neupravujú, ak nie je v tomto nariadení ustanovené inak (rozsudok z 5. júna 2014, Vonk Noordegraaf, C‑105/13, Zb., EU:C:2014:1126, bod 37).

81      Totiž vzhľadom na to, že v súlade s článkom 34 ods. 1 nariadenia č. 73/2009 každý aktivovaný platobný nárok oprávňuje na vyplatenie sumy, ktorú stanovuje, zmena tejto sumy by viedla k zníženiu alebo zvýšeniu sumy podpory poskytnutej dotknutému poľnohospodárovi. Ako však vyplýva z odôvodnenia 29 nariadenia č. 1782/2003, jedným z cieľom režimu jednotnej platby je umožniť každému poľnohospodárovi, aby naďalej mohol využívať výšku podpory rovnocennú sumám, ktoré mu boli poskytnuté počas referenčného obdobia (rozsudok Vonk Noordegraaf, už citovaný v bode 80 vyššie, EU:C:2014:1126, bod 38).

82      Treba však konštatovať, že žiadne z ustanovení nariadenia č. 73/2009 výslovne nestanovuje možnosť upraviť platobné nároky poľnohospodára, ktorý pri počiatočnom priznaní získal príliš veľký počet platobných nárokov (pozri v tomto zmysle rozsudok Vonk Noordegraaf, už citovaný v bode 80 vyššie, EU:C:2014:1126, bod 40)

83      Naproti tomu článok 73a nariadenia č. 796/2004 stanovuje pravidlá týkajúce sa vrátenia neoprávnene priznaných nárokov, z ktorých vyplýva, že za okolností, na ktoré sa tieto pravidlá vzťahujú, môžu byť platobné nároky predmetom nového výpočtu. Ako vyplýva z odôvodnenia 15 nariadenia č. 239/2005, ktorým bolo toto ustanovenie doplnené do nariadenia č. 796/2004, toto ustanovenie vzniklo s cieľom stanoviť pravidlá pre prípad, že poľnohospodár neoprávnene získa určité množstvo platobných nárokov, alebo pre prípad, že hodnota každého z platobných nárokov sa stanoví v nesprávnej výške.

84      Keďže tvrdenie, že v prípade neoprávneného priznania niektorých platobných nárokov je potrebné ich znížiť a vykonať spätné znovuposúdenie, zakladá Spojené kráľovstvo na článku 73a ods. 1 nariadenia č. 796/2004 v prípadnom spojení s odsekom 2 toho istého ustanovenia, treba podať výklad článku 73a uvedeného nariadenia.

85      Na tento účel je potrebné pripomenúť, že pri výklade ustanovenia práva Únie treba zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele, ktoré sleduje právna úprava, ktorej je súčasťou (rozsudok zo 17. novembra 1983, Merck, 292/82, Zb., EU:C:1983:335, bod 12).

86      Po prvé treba pripomenúť relevantné ustanovenia článku 73a nariadenia č. 796/2004. Článok 73a nariadenia č. 796/2004 v odseku 1 v tejto súvislosti po prvé stanovuje, že ak niektoré platobné nároky boli rozdelené neoprávnene, dotknutý poľnohospodár ich vráti do štátnej rezervy, a že tieto nároky sa pokladajú za nerozdelené ab initio. Z článku 73a ods. 2 nariadenia č. 796/2004 ďalej vyplýva, že ak je hodnota platobných nárokov príliš vysoká, táto hodnota sa zodpovedajúcim spôsobom upraví, keďže nároky sa pokladajú za pridelené ab initio v hodnote, ktorá je výsledkom úpravy. Napokon článok 73a ods. 2a nariadenia č. 796/2004 doplnený nariadením č. 972/2007 stanovuje, že ak sa na účely uplatnenia odsekov 1 a 2 toho istého ustanovenia zistí, že poľnohospodárovi sa neoprávnene pridelili niektoré platobné nároky, ale také pridelenie nemá vplyv na celkovú hodnotu nárokov, ktoré boli poľnohospodárovi priznané, tieto nároky sa prepočítajú, okrem prípadu, ak poľnohospodár nemohol chybu objektívne zistiť (pozri v tomto zmysle rozsudok Vonk Noordegraaf, už citovaný v bode 80 vyššie, EU:C:2014:1126, bod 41). Okrem toho v súlade s článkom 73a ods. 4 nariadenia č. 796/2004 sa neoprávnene vyplatené sumy nahradia v súlade s článkom 73 toho istého nariadenia, ktoré sa týka vrátenia neoprávnených platieb.

87      Po druhé je potrebné uviesť, že v prejednávanej veci sa účastníci konania zhodujú na neuplatniteľnosti ustanovení článku 73a ods. 2a nariadenia č. 796/2004 vzhľadom na to, že hoci malo neoprávnené priznanie za následok podhodnotenie jednotkovej hodnoty platobných nárokov, malo na základe paušálnej zložky vplyv aj na celkovú hodnotu platobných nárokov.

88      Po tretie, pokiaľ ide o výklad článku 73a ods. 1 nariadenia č. 796/2004, treba uviesť, že znenie tohto ustanovenia výslovne nestanovuje, ani nevylučuje spätné znovuposúdenie jednotkovej hodnoty platobných nárokov v nadväznosti na vrátenie neoprávnene priznaných nárokov.

89      Účastníci konania však poznamenávajú, že formuláciu uvedenú v článku 73a ods. 1 treťom pododseku nariadenia č. 796/2004, že neoprávnene priznané nároky sa pokladajú za nerozdelené ab initio, možno chápať v tomto zmysle, že pokiaľ malo neoprávnené priznanie platobných nárokov vplyv na jednotkovú hodnotu priznaných nárokov, treba opätovne posúdiť jednotkovú hodnotu existujúcich nárokov.

90      Tento výklad článku 73a ods. 1 nariadenia č. 796/2004 však nie je v súlade s kontextuálnou analýzou tohto ustanovenia.

91      Je totiž potrebné poukázať na to, že taký výklad článku 73a ods. 1 nariadenia č. 796/2004 by prinajmenšom čiastočne zbavil zmyslu odsek 2a tohto ustanovenia doplnený nariadením č. 972/2007. V rámci článku 73a ods. 2a uvedeného nariadenia sa znovuposúdenie jednotkovej hodnoty platobných nárokov na účely uplatnenia odsekov 1 a 2 toho istého článku v prípade neoprávneného priznania obmedzuje na prípad,– ako sa zhodujú účastníci konania –, ktorý je odlišný od prípadu, o ktorý ide v prejednávanej veci, v ktorom uvedené neoprávnené priznanie nemalo žiadny dosah na celkovú hodnotu platobných nárokov, pokiaľ poľnohospodár nemohol chyby objektívne zistiť. Ak by sa však článok 73a ods. 1 nariadenia č. 796/2004 mal vykladať v tom zmysle, že sám obsahuje povinnosť vykonať spätné znovuposúdenie jednotkovej hodnoty platobných nárokov – bez ohľadu na dosah takého znovuposúdenia na celkovú hodnotu platobných nárokov, a to prípadne aj vtedy, ak poľnohospodár mohol chyby objektívne zistiť –, stratila by táto formulácia uvedená v článku 73a ods. 2a nariadenia č. 796/2004 akýkoľvek účinok a relevantnosť.

92      Tento výklad okrem iného potvrdzujú aj dôvody, ktoré odôvodňovali doplnenie odseku 2a do článku 73a nariadenia č. 796/2004 nariadením č. 972/2007. Ako totiž vyplýva z odôvodnenia 19 nariadenia č. 972/2007, ak poľnohospodár nemohol chyby objektívne zistiť, členské štáty v súlade s týmto posledným uvedeným ustanovením opravia pridelenie alebo prípadne druh nárokov bez zníženia ich hodnoty iba v prípade, keď neoprávnene pridelené nároky nemali vplyv na celkovú hodnotu platobných nárokov, ale len na počet nárokov poľnohospodára.

93      Za týchto okolností treba konštatovať, že formuláciu v článku 73a ods. 1 treťom pododseku nariadenia č. 796/2004, že „neoprávnene rozdelené nároky sa pokladajú za nerozdelené ab initio“, nemožno vykladať v tom zmysle, že stanovuje spätné znovuposúdenie jednotkovej hodnoty platobných nárokov. Naproti tomu je potrebné túto formuláciu vykladať v spojení s článkom 73a ods. 4 uvedeného nariadenia, podľa ktorého „neoprávnene vyplatené sumy sa nahradia v súlade s článkom 73 [toho istého nariadenia]“. Z toho vyplýva, že vyššie spomenutú formuláciu uvedenú v článku 73a ods. 1 treťom pododseku nariadenia č. 796/2004 treba vykladať v tom zmysle, že jej zmyslom je iba uviesť, že prípadné podpory priznané na základe neoprávnene pridelených nárokov sú samy osebe neoprávnené, takže musia byť v súlade s ustanoveniami článku 73 nariadenia č. 796/2004 vrátené.

94      Navyše treba konštatovať, že tento výklad nie je v rozpore s cieľmi režimu jednotnej platby. Ako bolo teda uvedené v bode 81 vyššie, z odôvodnenia 29 nariadenia č. 1782/2003 podľa judikatúry vyplýva, že jedným z cieľom režimu jednotnej platby je umožniť každému poľnohospodárovi, aby naďalej mohol využívať výšku podpory rovnocennú sumám, ktoré mu boli poskytnuté počas referenčného obdobia (rozsudok Vonk Noordegraaf, už citovaný v bode 80 vyššie, EU:C:2014:1126, bod 38). Ako totiž vyplýva z používania prídavného mena „rovnocenný“, tento režim nezaručuje úplnú zhodu výšky pomoci.

95      Pokiaľ ide v štvrtom rade o tvrdenia Spojeného kráľovstva založené na článku 73a ods. 2 nariadenia č. 796/2004, treba poukázať na to, že toto ustanovenie upravuje znovuposúdenie platobných nárokov iba tak, že ich možno znížiť. Naproti tomu zo znenia tohto ustanovenia nijako nevyplýva, že by umožňovalo znovuposúdenie smerom nahor, pokiaľ by z dôvodu počiatočného priznania príliš vysokého počtu platobných nárokov bola hodnota týchto nárokov posúdená ako príliš nízka.

96      Okrem toho je potrebné konštatovať, že na rozdiel od toho, čo tvrdilo Spojené kráľovstvo na pojednávaní, nemožno článok 73a ods. 2 nariadenia č. 796/2004 vykladať v tom zmysle, že stanovuje spätné znovuposúdenie jednotkovej hodnoty platobných nárokov smerom nahor, pokiaľ bola v prípade neoprávneného priznania niektorých platobných nárokov a podhodnotenia jednotkovej hodnoty priznaných nárokov celková hodnota nárokov priznaných poľnohospodárovi nadhodnotená. Totiž okrem skutočnosti, že pojem „hodnota“ použitý v článku 73a ods. 2 nariadenia č. 796/2004 treba v kontexte odseku 2a toho istého ustanovenia chápať ako jednotkovú hodnotu jednotlivých platobných nárokov, ak nie je uvedené, že ide o celkovú hodnotu týchto nárokov, treba výklad navrhnutý Spojeným kráľovstvom v každom prípade zamietnuť z analogických dôvodov, akými sú dôvody uvedené v bodoch 91 a 92 vyššie.

97      Na rozdiel od tvrdení Spojeného kráľovstva z toho vyplýva, že spojený výklad odsekov 1 a 2 článku 73a nariadenia č. 796/2004 neumožňuje konštatovať, že v prípade počiatočného priznania príliš vysokého počtu platobných nárokov, ktoré malo za následok podhodnotenie jednotkovej hodnoty platobných nárokov a zároveň ovplyvnilo celkovú hodnotu uvedených nárokov, treba pri zistení pochybenia vykonať spätné znovuposúdenie jednotkovej hodnoty platobných nárokov po znížení ich počtu.

98      Okrem toho pokiaľ Spojené kráľovstvo vo svojej replike poznamenáva, že Komisia uznala nesprávnosť svojej analýzy tým, že pripustila, že článok 73a ods. 2a nariadenia č. 796/2004, ktorý jediný odkazuje na vedomosť poľnohospodára, je neuplatniteľný, stačí poznamenať, že z dokumentov v spise vôbec nevyplýva, že by Komisia chcela svoju námietku vychádzajúcu zo systematického znovuposúdenia platobných nárokov založiť na článku 73a ods. 2a nariadenia č. 796/2004.

99      Je preto potrebné konštatovať, bez toho, aby bolo potrebné preskúmať tvrdenia Komisie založené na článku 73 ods. 4 nariadenia č. 796/2004, ktoré sa týkajú vrátenia neoprávnených platieb, teda otázku týkajúcu sa tretej výhrady tohto žalobného dôvodu, že túto výhradu treba zamietnuť.

–       O tretej výhrade týkajúcej sa vrátenia neoprávnených platieb

100    Spojené kráľovstvo spochybňuje úvahy Komisie, pokiaľ ide o vrátenie neoprávnených platieb podľa článku 73 nariadenia č. 796/2004. Spojené kráľovstvo sa v podstate domnieva, že v prípade počiatočného priznania príliš vysokého počtu platobných nárokov treba platobné nároky prepočítať v súlade s článkom 73a toho istého nariadenia pred tým, ako sa stanovia neoprávnene vyplatené sumy, ktoré treba vrátiť. Z toho vyplýva, že v takom prípade netreba vrátiť sumy týkajúce historickej zložky podpory. Prístup Komisie, ktorá stanovila sumy, ktoré treba vrátiť na základe počiatočnej hodnoty neexistujúcich platobných nárokov, je nezlučiteľný s článkami 73 a 73a nariadenia č. 796/2004 jednak v tom, že Komisia nevykonala spätnú úpravu hodnoty nárokov, a ďalej že uložila poľnohospodárom povinnosť vrátiť sumy, ktoré sú vyššie ako skutočná strata fondu a neoprávnené platby. Prístup Komisie má tým za následok sankcionovanie poľnohospodárov.

101    Komisia spochybňuje dôvodnosť týchto tvrdení.

102    Po prvé je potrebné pripomenúť, že podľa článku 34 ods. 1 nariadenia č. 73/2009:

„Podpora v rámci režimu jednotnej platby sa poskytne poľnohospodárom na základe využitia platobného nároku na hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu. Aktivované platobné nároky oprávňujú na vyplatenie súm, ktoré sú v nich stanovené.“

103    Po druhé je potrebné uviesť, že ak podľa článku 73 ods. 1 nariadenia č. 796/2004 dôjde k vyplateniu nenáležitej platby, dotknutý poľnohospodár je povinný zaplatiť predmetnú čiastku zvýšenú o úroky vypočítané podľa odseku 3 tohto ustanovenia.

104    Podľa článku 73 ods. 4 prvého pododseku nariadenia č. 796/2004 sa povinnosť vrátiť platbu uvedená v článku 73 ods. 1 uvedeného nariadenia neuplatní, ak sa platba vykonala v dôsledku chyby príslušného orgánu alebo iného orgánu a ak poľnohospodár nemohol chybu objektívne zistiť. Okrem toho však z článku 73 ods. 4 druhého pododseku nariadenia č. 796/2004 vyplýva, že pokiaľ sa chyba týka skutočností rozhodných pre výpočet predmetnej podpory, prvý pododsek sa uplatní, len ak rozhodnutie o vrátení nebolo oznámené do 12 mesiacov od platby.

105    Po tretie z judikatúry vyplýva, že ak normotvorca Únie stanoví podmienky oprávnenosti na priznanie pomoci, vylúčenie spôsobené nedodržaním jednej z týchto podmienok nie je sankciou, ale iba dôsledkom nedodržania zákonom stanovených podmienok (rozsudky z 24. mája 2007, Maatschap Schonewille‑Prins, C‑45/05, Zb., EU:C:2007:296, bod 47 a z 24. mája 2012, Hehenberger, C‑188/11, Zb., EU:C:2012:312, bod 37).

106    V prejednávanej veci je potrebné poukázať na to, že argumentácia Spojeného kráľovstva je založená na predpoklade, že v prípade neoprávneného priznania platobných nárokov, ktoré má vplyv na jednotkovú hodnotu aj na celkovú hodnotu nárokov, treba v súlade s článkom 73a nariadenia č. 796/2004 vykonať spätné znovuposúdenie hodnoty platobných nárokov po znížení ich počtu ešte pred tým, ako sa uplatnia ustanovenia článku 73 toho istého nariadenia týkajúce sa vrátenia neoprávnených platieb.

107    Tento predpoklad však nemožno prijať.

108    Vzhľadom na úvahy uvedené v bode 97 vyššie a na rozdiel od toho, čo vyplýva z tvrdení Spojeného kráľovstva, nemôže byť totiž také znovuposúdenie založené na ustanoveniach článku 73a nariadenia č. 796/2004, pokiaľ prípadné pochybenia týkajúce sa oprávnenej plochy, ku ktorým došlo od roku priznania platobných nárokov, mali vplyv na celkovú hodnotu týchto nárokov.

109    Z toho vyplýva, že argumentáciu Spojeného kráľovstva založenú na tom, že pred uplatnením článku 73 nariadenia č. 796/2004 je potrebné vykonať spätné znovuposúdenie platobných nárokov, nemožno prijať.

110    Tento záver nespochybňujú ďalšie tvrdenia Spojeného kráľovstva založené na tom, že uplatnenie článku 73 ods. 1 nariadenia č. 796/2004 bez vykonania predchádzajúceho znovuposúdenia platobných nárokov, má za následok vrátenie súm, ktoré sú vyššie ako skutočné riziko pre fond, a predstavuje preto sankciu pre poľnohospodára.

111    V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podpora sa v súlade s článkom 34 ods. 1 nariadenia č. 73/2009 prizná v prípade aktivovaných platobných nárokov, teda v prípade nárokov, ktoré sú viazané na zodpovedajúci počet nárokovateľných hektárov. Ako teda správne poznamenáva Komisia, pochybenie týkajúce sa oprávnenej plochy má v každom prípade vplyv na sumu celej vyplatenej podpory.

112    Z úvah uvedených v bode 93 vyššie ďalej vyplýva, že podpora priznaná na základe neoprávnene pridelených platobných nárokov predstavuje s ohľadom na ustanovenie článku 73a ods. 1 tretieho pododseku nariadenia č. 796/2004, v spojení s článkom 73a ods. 4 toho istého nariadenia, neoprávnenú podporu, ktorá musí byť vrátená v súlade s článkom 73 uvedeného nariadenia.

113    Po prvé prístup Spojeného kráľovstva, ktorý spočíva v tom, že spätné znovuposúdenie jednotkovej hodnoty každého platobného nároku a prepočítanie celkovej výšky podpory, ktorá mala byť poľnohospodárovi na základe správneho počtu takto znovuposúdených platobných nárokov vyplatená, keby nedošlo k pochybeniu v roku 2005, sa vykoná pred uplatnením ustanovení článku 73 nariadenia č. 796/2004, však ohrozuje správne a účinné vrátenie neoprávnených podpôr, ako správne poznamenáva Komisia v nadväznosti na prvú aj tretiu výhradu tohto žalobného dôvodu.

114    Prístup Spojeného kráľovstva má teda za následok skôr obmedzenie neoprávnenej čiastky na rozdiel medzi priznanou platbou a platbou upravenou na základe platobných nárokov znovuposúdených smerom nahor a počtu hektárov stanovených ako nárokovateľných, ktorý zodpovedá sume paušálnej zložky neoprávnene priznaného platobného nároku, než skutočnosť, že za neoprávnenú sa bude považovať podpora priznaná na základe neoprávnene priznaného platobného nároku, ktorá sa v celom rozsahu vzťahuje na neoprávnenú plochu.

115    Je však potrebné konštatovať, že ak neexistuje nijaké ustanovenie, ktoré by v prípade neoprávneného priznania niektorých platobných nárokov ovplyvňujúceho celkovú hodnotu platobných nárokov stanovilo spätné znovuposúdenie ich jednotkovej hodnoty smerom nahor, je taký výklad nezlučiteľný s požiadavkou striktného výkladu podmienok týkajúcich sa účtovania výdavkov, ktorú Súdny dvor stanovil v rámci nariadenia Rady (EHS) č. 729/70 z 21. apríla 1970 o financovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 94, s. 13), nahradeného nariadením Rady (ES) č. 1258/1999 zo 17. mája 1999 o financovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky (Ú. v. ES L 160, s. 103; Mim. vyd. 03/025, s. 414), ktoré bolo neskôr nahradené nariadením č. 1290/2005 (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. novembra 2014, Holandsko/Komisia, C‑610/13 P, EU:C:2014:2349, bod 41 a citovanú judikatúru).

116    Ďalej vzhľadom na to, že Spojené kráľovstvo v replike poznamenáva, že prístup, podľa ktorého sa preplatok posudzuje na základe pôvodne priznaných platobných nárokov, bráni správnemu vráteniu neoprávnených platieb tým, že môže mať za následok buď, že preplatky nebudú nikdy vrátené, alebo viesť k nadmerným vráteniam, pričom pokiaľ ide o nadmerné vrátenia, treba poznamenať, že túto argumentáciu možno vzhľadom na úvahy uvedené v bodoch 113 a 114 vyššie iba zamietnuť.

117    Pokiaľ ide ďalej o tvrdenie založené na tom, že uvedený prístup, ktorý zastáva Komisia, by mohol brániť vráteniu preplatkov z dôvodu výpočtu podpory na základe neexistujúcich platobných nárokov, treba poukázať na to, že toto tvrdenie, ktoré bolo v žalobe uvedené iba v rámci štvrtej výhrady a s ohľadom na ustanovenia článku 51 nariadenia č. 796/2004, je v kontexte stanovenia preplatku prvýkrát uvedené v replike a nie je v nej nijako podložené s výnimkou odkazu na vysvetlenia uvedené v žalobe v rámci štvrtej výhrady. V každom prípade je potrebné uviesť, ako vyplýva z bodu 93 vyššie, že podpora priznaná na základe neoprávnene prideleného platobného nároku je sama osebe neoprávnená. Aj keď Spojené kráľovstvo tvrdí, že prístup Komisie môže mať za určitých okolností za následok, že taká platba sa nebude považovať za neoprávnenú, pokiaľ Komisia vypočíta preplatok na základe platobných nárokov, aké boli nahlásené, treba však poznamenať, že Komisia vo svojich písomných podaniach v nadväznosti na prvý žalobný dôvod, ktorý uvádza Spojené kráľovstvo, výslovne poznamenáva, že poľnohospodár nemôže získať platbu na základe neoprávnene priznaného platobného nároku. Navyše zo skutočností v spise nevyplýva, že by Spojené kráľovstvo v rámci správy o posúdení rizika považovalo za potrebné vylúčiť z výpočtu preplatkov určité sumy priznané na základe neoprávnene pridelených platobných nárokov.

118    Napokon je potrebné uviesť, že vzhľadom na judikatúru citovanú v bode 105 vyššie nie je vrátenie platieb na rozdiel od tvrdení Spojeného kráľovstva sankciou, ale iba dôsledkom nedodržania podmienok oprávnenosti.

119    Okrem toho treba dodať, že článok 73 ods. 4 prvý pododsek nariadenia č. 796/2004 v každom prípade stanovuje, že povinnosť vrátiť platbu uvedenú v odseku 1 tohto ustanovenia sa neuplatní, ak sa platba vykonala v dôsledku chyby príslušného orgánu alebo iného orgánu a ak poľnohospodár nemohol chybu objektívne zistiť. Z toho vyplýva, že poľnohospodár konajúci v dobrej viere je chránený pred vrátením neoprávnenej podpory, pokiaľ je pochybenie, ktoré má vplyv na oprávnenú plochu, či priznanie platobných nárokov, pripísateľné orgánom, a pokiaľ ho nemohol objektívne zistiť.

120    Z toho vyplýva, že túto výhradu treba zamietnuť.

–       O štvrtej výhrade týkajúcej sa znížení a nevyplatení podpory uplatniteľných v prípadoch nadmerného nahlásenia plôch

121    Spojené kráľovstvo spochybňuje tvrdenie, podľa ktorého nesprávne uplatnilo ustanovenia článku 51 nariadenia č. 796/2004. Po prvé sa domnieva, že pokiaľ dôjde k chybám pri počiatočnom rozdelení nárokov, sankcie upravené v uvedenom článku sa môžu uplatniť až po prepočítaní hodnoty platobných nárokov podľa článku 73a tohto nariadenia. Po druhé Spojené kráľovstvo síce uznáva, že musí byť možné uložiť sankcie za celý vykázaný rok, keď poľnohospodár nahlási neoprávnenú plochu s cieľom aktivovať platobný nárok, ktorý skutočne má k dispozícii, poukazuje však na to, že Komisia nesprávne usudzuje, že pokiaľ dôjde k chybám pri počiatočnom rozdelení platobných nárokov a tieto chyby sa zopakujú počas nasledujúcich vykázaných rokov, sankcie by mali byť uložené nielen za rok 2005, ale aj za ďalšie roky, hoci poľnohospodár nahlási dostatočný počet nárokovateľných hektárov na to, aby sa aktivovali platobné nároky, ktoré skutočne má k dispozícii. Ustanovenia článku 51 nariadenia č. 796/2004 tak rozlišujú medzi nadmerným nahlásením plôch, na základe ktorého sa aktivujú platobné nároky, ktoré má poľnohospodár skutočne k dispozícii, a nadmerným vyhlásením obsahujúcim chybu, ku ktorej došlo pri počiatočnom rozdelení platobných nárokov. Zo systematiky tak článku 51 ods. 1 a 2a nariadenia č. 796/2004, ktorú potvrdzuje článok 57 ods. 2 druhá zarážka nariadenia č. 1122/2009, ako aj subsidiárne zásady spätného uplatnenia miernejšej sankcie, v tomto prípade uvedeného článku 57 ods. 2 druhej zarážky tohto nariadenia, totiž vyplýva, že za neskoršie roky nie je splatná nijaká sankcia.

122    Komisia spochybňuje dôvodnosť tvrdení Spojeného kráľovstva.

123    V prvom rade treba poukázať na to, že argumentácia, ktorú Spojené kráľovstvo uvádza na podporu tejto výhrady, je založená na predpoklade, podľa ktorého pred uplatnením znížení a nevyplatení podpory podľa článku 51 nariadenia č. 796/2004 treba uplatniť článok 73a tohto nariadenia tak, ako ho vykladá Spojené kráľovstvo.

124    V tomto smere stačí pripomenúť, že ako vyplýva z bodov 97 a 108 tohto rozsudku, uvedený predpoklad je nesprávny.

125    V bodoch 97 a 108 tohto rozsudku už totiž bolo zdôraznené, že článok 73a nariadenia č. 796/2004 nemožno vykladať v tom zmysle, že za takých okolností ako v prejednávanej veci stanovuje spätné znovuposúdenie hodnoty platobných nárokov.

126    Ďalej z toho vyplýva, že vzhľadom na to, že článok 73a nariadenia č. 796/2004 neumožňuje za takých okolností ako v prejednávanej veci nový spätný výpočet platobných nárokov, Spojené kráľovstvo nemôže Komisii vytýkať rozdielne zaobchádzanie s nahlásenou plochou a nahlásenými platobnými nárokmi v tom zmysle, že upravuje nahlásenú plochu, nie však nahlásené platobné nároky.

127    V druhom rade Spojené kráľovstvo na jednej strane tvrdí, že pokiaľ ide o vykázaný rok 2005, treba uplatniť sankciu za nadmerné vyhlásenie v súlade s článkom 51 ods. 1 nariadenia č. 796/2004, pričom túto sankciu je potrebné vypočítať na základe spätne upravených platobných nárokov. Na druhej strane čo sa týka neskorších vykázaných rokov, počas ktorých došlo k tej istej chybe, Spojené kráľovstvo sa domnieva, že uplatnenie článku 51 ods. 1 v spojení s ods. 2a nariadenia č. 796/2004 má za následok vylúčenie akejkoľvek sankcie za tieto roky. Táto úvaha vychádza zo systematiky uvedených ustanovení v tom zmysle, že, ako sa domnieva Spojené kráľovstvo, keď poľnohospodár nahlási dostatočnú oprávnenú plochu na to, aby sa aktivovali platobné nároky, ktoré má skutočne k dispozícii (t. j. po prípadnom znížení ich počtu a znovuposúdení ich hodnoty), podľa článku 51 ods. 2a nariadenia č. 796/2004 nemá zmysel uložiť mu sankciu.

128    Ak sa má posúdiť dôvodnosť týchto tvrdení, treba na jednej strane preskúmať, či článok 51 ods. 1 nariadenia č. 796/2004 ukladá napriek zneniu článku 73a tohto nariadenia povinnosť uskutočniť spätné znovuposúdenie hodnoty platobných nárokov, a na druhej strane, či z článku 51 ods. 2a uvedeného nariadenia vyplýva, že, ako tvrdí Spojené kráľovstvo, sankcia sa nemá uplatniť, pokiaľ poľnohospodár nahlási dostatočnú plochu na to, aby sa aktivoval počet platobných nárokov, ktorý má skutočne k dispozícii.

129    Na úvod treba v prvom rade poukázať na to, že cieľom nariadenia č. 796/2004 a najmä jeho článku 51 je podľa odôvodnení 29 a 55 tohto nariadenia jednak zabezpečiť účinné sledovanie súladu s ustanoveniami platobných režimov podpory riadených formou integrovaného systému a jednak prijať primerane účinné opatrenia na boj proti nedostatkom a podvodom s cieľom zabezpečiť účinnú ochranu finančných záujmov Únie (pozri analogicky rozsudok z 28. novembra 2002, Agrargenossenschaft Pretzsch, C‑417/00, Zb., EU:C:2002:715, bod 33).

130    Článok 51 ods. 1 nariadenia č. 796/2004 ďalej stanovuje pre prípad, že plocha deklarovaná v žiadosti o podporu presiahne plochu určenú počas kontroly, sankcie odstupňované v závislosti od závažnosti zisteného nedostatku (pozri analogicky rozsudok Agrargenossenschaft Pretzsch, už citovaný v bode 129 vyššie, EU:C:2002:715, bod 35). Po prvé ak rozdiel medzi deklarovanou plochou a plochou určenou v súlade s článkom 50 ods. 3 a 5 tohto nariadenia presiahne 3 % alebo dva hektáre a nepresiahne 20 % stanovenej plochy, výška podpory sa vypočíta na základe stanovenej plochy zníženej o dvojnásobok zisteného rozdielu. Po druhé ak uvedený rozdiel presiahne 20 % stanovenej plochy, neposkytne sa nijaká podpora. Po tretie ak je tento rozdiel väčší ako 50 %, poľnohospodár sa takisto vylučuje z prijímania pomoci do výšky rovnajúcej sa sume, ktorá zodpovedá rozdielu medzi deklarovanou plochou a plochou určenou v súlade s článkom 50 ods. 3 a 5 nariadenia č. 796/2004.

131    Článok 51 ods. 2a nariadenia č. 796/2004 však na jednej strane v prvom pododseku stanovuje, že tieto zníženia a nevyplatenia podpory sa neuplatnia, pokiaľ poľnohospodár nahlási plochu prevyšujúcu platobné nároky a táto deklarovaná plocha spĺňa všetky ostatné požiadavky na poskytnutie podpory. Na druhej strane druhý pododsek tohto ustanovenia stanovuje, že pokiaľ poľnohospodár nahlási plochu prevyšujúcu platobné nároky a táto deklarovaná plocha nespĺňa všetky ostatné požiadavky na poskytnutie podpory, rozdiel uvedený v článku 51 ods. 1 tohto nariadenia predstavuje rozdiel medzi plochou, ktorá spĺňa všetky ostatné požiadavky na poskytnutie podpory, a deklarovanou sumou platobných nárokov.

132    Nakoniec treba ešte uviesť, že z judikatúry vyplýva, že pokiaľ príslušný orgán zistí, že žiadateľ o podporu neúmyselne predložil chybné vyhlásenie, v dôsledku ktorého došlo k nadhodnoteniu plochy, na ktorú možno poskytnúť podporu, a že k tej istej chybe došlo počas rokov predchádzajúcich roku, v ktorom bola uvedená chyba zistená, v dôsledku čoho bola v každom z týchto rokov nadhodnotená plocha, na ktorú možno poskytnúť podporu, tento orgán musí pri dodržaní premlčacích lehôt upravených v článku 3 ods. 1 nariadenia č. 2988/95 znížiť skutočne stanovenú plochu na účely výpočtu podpory splatnej za všetky dotknuté roky (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. novembra 2002, Strawson a Gagg & Sons, C‑304/00, Zb., EU:C:2002:695, bod 64, a z 25. júla 2006, Belgicko/Komisia, T‑221/04, EU:T:2006:223, bod 88).

133    Práve z hľadiska týchto pripomienok je potrebné postupne preskúmať obe otázky uvedené v bode 128 tohto rozsudku.

134    V prvom rade čo sa týka otázky, či sa majú zníženia a nevyplatenia podpory upravené v článku 51 ods. 1 nariadenia č. 796/2004 určiť na základe prepočítanej jednotkovej hodnoty platobných nárokov, treba poukázať na to, že na rozdiel od tvrdení Spojeného kráľovstva nevyplýva ani zo znenia tohto článku, ktorý je podľa tohto členského štátu „formulovaný… z hľadiska nárokov“, ani z jeho výkladu z hľadiska vymedzenia pojmu „stanovená plocha“ v článku 2 bode 22 tohto nariadenia, že sankcia upravená v uvedenom článku 51 ods. 1 nariadenia č. 796/2004 sa má určiť na základe spätne prepočítaných platobných nárokov.

135    Zo znenia článku 51 ods. 1 nariadenia č. 796/2004 totiž vyplýva, že zníženia a nevyplatenia podpory, ktoré upravuje, sa uplatnia, pokiaľ je poľnohospodárom deklarovaná plocha väčšia ako plocha stanovená najmä podľa článku 50 ods. 3 tohto nariadenia a rozdiel medzi týmito dvoma plochami prevyšuje prípustnú toleranciu upravenú v uvedenom ustanovení.

136    Z tohto ustanovenia síce vyplýva, že sankciou za nadmerné vyhlásenie je zníženie stanovenej plochy, na základe ktorej sa vypočíta výška podpory, za podmienok upravených v uvedenom ustanovení, treba však konštatovať, že vzhľadom na samotné znenie tohto ustanovenia jeho uplatnenie nie je vôbec podmienené predchádzajúcim znovuposúdením jednotkovej hodnoty platobných nárokov v prípade neoprávneného rozdelenia takých nárokov.

137    Okrem toho keďže Spojené kráľovstvo sa odvoláva na článok 2 bod 22 nariadenia č. 796/2004, treba poukázať na to, že v zmysle tohto ustanovenia je plocha stanovená len v prípade, že spĺňa všetky podmienky upravené v pravidlách poskytovania podpory, pričom pokiaľ ide o jednotný platobný režim, deklarovaná plocha sa môže považovať za stanovenú, len ak sa na ňu vzťahuje zodpovedajúci počet platobných nárokov.

138    Aj za predpokladu presadzovaného Spojeným kráľovstvom, že uvedený článok 2 bod 22 nariadenia č. 796/2004 tak vymedzuje stanovenú plochu v súvislosti s plochou, na ktorú sa vzťahuje určitý počet platobných nárokov, ktoré má poľnohospodár skutočne k dispozícii, a že toto vymedzenie je relevantné v súvislosti s článkom 51 nariadenia, však z uvedeného vymedzenia nemôže vyplynúť povinnosť vypočítať sankciu uplatniteľnú podľa článku 51 ods. 1 nariadenia č. 796/2004 na základe prepočítanej hodnoty platobných nárokov. Článok 2 bod 22 uvedeného nariadenia totiž neobsahuje nijakú zmienku o hodnote platobných nárokov, ktorú treba v prípade potreby zohľadniť.

139    Takýto výklad článku 51 ods. 1 nariadenia č. 796/2004 platí na jednej strane o to viac vzhľadom na ustanovenia článku 50 tohto nariadenia a najmä na odsek 2 uvedeného článku. Z článku 50 ods. 2 nariadenia č. 796/2004, v ktorom je vymedzený základ pre výpočet podpory, vyplýva, že v prípade nesúladu medzi deklarovanými platobnými nárokmi a nahlásenou plochou sa podpora vypočíta použitím nižšieho základu. Inými slovami z tohto ustanovenia vyplýva, že ak nie je stanovené inak, výpočet sa urobí na základe platobných nárokov deklarovaných poľnohospodárom bez toho, aby sa zobralo do úvahy prípadné zvýšenie ich jednotkovej hodnoty vyplývajúce zo znovuposúdenia.

140    Na druhej strane je tento výklad ustanovení článku 51 ods. 1 nariadenia č. 796/2004 v súlade s výkladom článku 73a tohto nariadenia uskutočneným v súvislosti s prvou výhradou uvedenou na podporu tohto žalobného dôvodu v tom zmysle, že ako je pripomenuté v bode 125 tohto rozsudku, uvedené ustanovenie za takých okolností ako v prejednávanej veci neupravuje spätné znovuposúdenie hodnoty platobných nárokov.

141    Tvrdenia Spojeného kráľovstva založené na výklade článku 51 ods. 1 nariadenia č. 796/2004 z hľadiska článku 2 bodu 22 uvedeného nariadenia teda nemôžu preukázať, že zníženia a nevyplatenia podpory je potrebné určiť na základe spätného znovuposúdenia hodnoty platobných nárokov.

142    V druhom rade pokiaľ ide o to, či v prípade takého zopakovania chyby v súvislosti s oprávnenou plochou, k akému pôvodne došlo v roku 2005, článok 51 ods. 2a nariadenia č. 796/2004 vylučuje uplatnenie zníženia alebo nevyplatenia podpory na základe odseku 1 tohto ustanovenia, pokiaľ poľnohospodár nahlási dostatočnú plochu na to, aby sa aktivoval počet platobných nárokov, ktoré má skutočne k dispozícii, treba pripomenúť, že z článku 51 ods. 2a uvedeného nariadenia vyplýva, že ak poľnohospodár nahlási plochu prevyšujúcu platobné nároky a táto deklarovaná plocha spĺňa všetky ostatné požiadavky na poskytnutie podpory, zníženia alebo nevyplatenia podpory stanovené v odseku 1 tohto ustanovenia sa neuplatnia, pričom ak v takom prípade deklarovaná plocha nespĺňa všetky ostatné požiadavky na poskytnutie podpory, rozdiel uvedený v článku 51 ods. 1 predstavuje rozdiel medzi plochou, ktorá spĺňa všetky ostatné požiadavky na poskytnutie podpory, a deklarovanou sumou platobných nárokov.

143    Po prvé tak z výkladu prvého v spojení s druhým pododsekom článku 51 ods. 2a nariadenia č. 796/2004 vyplýva, že okrem toho, že znenie tohto ustanovenia neupravuje nijakú výhradu v súvislosti s hypotézou zopakovania nadmerného vyhlásenia, ktoré pôvodne viedlo k prideleniu príliš vysokého počtu platobných nárokov, a nestanovuje rozlišovanie medzi nadmerným vyhlásením podaným pri počiatočnom rozdelení nárokov a následne zopakovaným a nadmerným vyhlásením podaným po tomto rozdelení, toto ustanovenie sa uplatní, ako napokon poznamenáva Komisia, keď plocha nahlásená poľnohospodárom presiahne počet platobných nárokov, ktoré deklaruje, bez ohľadu na počet nárokov, ktoré skutočne má. Je totiž síce pravda, že v prvom pododseku tohto ustanovenia nie sú platobné nároky, na ktoré sa vzťahuje, vymedzené ako deklarované nároky, táto kvalifikácia je však výslovne uvedená v znení druhého pododseku tohto ustanovenia.

144    Zníženia a nevyplatenia podpory upravené v článku 51 ods. 1 nariadenia č. 796/2004 sa teda podľa článku 51 ods. 2a prvého pododseku nariadenia neuplatnia len v prípade, že nahlásená plocha presiahne deklarovaný počet platobných nárokov a táto plocha spĺňa všetky ostatné požiadavky na poskytnutie podpory.

145    Naopak, na rozdiel od tvrdení Spojeného kráľovstva sa deklarovaná plocha a deklarované platobné nároky v rámci článku 51 ods. 2a nariadenia č. 796/2004 porovnávajú bez ohľadu na počet platobných nárokov, ktoré má poľnohospodár skutočne k dispozícii, po prípadnom vrátení neoprávnene rozdelených nárokov na základe článku 73a nariadenia č. 796/2004.

146    Po druhé treba ďalej uviesť, že tento doslovný výklad článku 51 ods. 2a nariadenia č. 796/2004 je potvrdený aj kontextovým a teleologickým výkladom tohto ustanovenia.

147    V tomto smere treba na jednej strane pripomenúť, že článok 50 ods. 2 nariadenia č. 796/2004 stanovuje, že v prípade nesúladu medzi deklarovanými platobnými nárokmi a nahlásenou plochou sa výpočet podpory na účely jednotného platobného režimu založí na nižšej hodnote. Toto ustanovenie tak definuje základ pre výpočet sumy podpory.

148    Na druhej strane ako bolo zdôraznené v bode 129 tohto rozsudku, článok 51 nariadenia č. 796/2004 je v podstate súčasťou cieľa účinnej ochrany finančných záujmov Únie pomocou boja proti nedostatkom a podvodom. Keď nahlásená plocha presiahne stanovenú plochu, článok 51 ods. 1 nariadenia č. 796/2004 na tento účel stanovuje odstupňované sankcie (pozri bod 130 tohto rozsudku).

149    Naopak, ako vyplýva z odôvodnenia 12 nariadenia č. 659/2006, ktorým bol do článku 51 nariadenia č. 796/2004 vložený odsek 2a, také sankcie sa považujú za zbytočné v prípade, že poľnohospodár nahlási plochu prevyšujúcu platobné nároky a deklarovaná plocha spĺňa všetky ostatné požiadavky na poskytnutie podpory. Ako je totiž vysvetlené v uvedenom odôvodnení, článok 50 ods. 2 nariadenia č. 796/2004 v takom prípade stanovuje, že počet hektárov s platobnými nárokmi predstavuje základ pre výpočet podpory.

150    Na jednej strane tak väzba medzi článkom 50 ods. 2 nariadenia č. 796/2004, ustanovením výslovne založeným na porovnaní medzi nahlásenou plochou a deklarovanými platobnými nárokmi, a článkom 51 ods. 2a tohto nariadenia, ktorú vytvára odôvodnenie 12 nariadenia č. 659/2006, potvrdzuje záver, že porovnanie, ktoré je potrebné uskutočniť na základe ustanovenia článku 51 ods. 2a nariadenia č. 796/2004, zahŕňa na jednej strane nahlásenú plochu a na druhej strane deklarované platobné nároky, a nie platobné nároky, ktoré má poľnohospodár skutočne k dispozícii, po prípadnom vrátení neoprávnene pridelených nárokov podľa článku 73a nariadenia č. 796/2004.

151    Na druhej strane vzhľadom na všeobecnú systematiku článku 51 nariadenia č. 796/2004, ktorá je v súlade s bojom proti nedostatkom a podvodom, vloženie odseku 2a do tohto ustanovenia vychádza z úvahy, podľa ktorej v prípade nesúladu medzi nahlásenou plochou a deklarovanými platobnými nárokmi v zásade neexistuje nijaké riziko nedostatkov alebo podvodov za predpokladu, že deklarovaná plocha spĺňa všetky ostatné požiadavky na poskytnutie podpory. V prípade takého nesúladu medzi nahlásenou plochou a počtom deklarovaných nárokov sa totiž výška podpory v každom prípade určí použitím nižšieho základu podľa článku 50 ods. 2 uvedeného nariadenia, takže je v každom prípade vylúčené vyplatenie podpory na základe nestanovenej plochy. Z toho vyplýva, že v takom prípade v zásade neexistuje riziko neoprávnenej platby poskytnutej na základe nestanovenej plochy.

152    Po tretie treba poukázať na to, že je síce pravda, ako zdôraznilo Spojené kráľovstvo, že tento výklad článku 51 nariadenia č. 796/2004 a najmä jeho odseku 2a nevylučuje, že vo výnimočnom prípade sa sankcia vypočíta na základe neexistujúcich platobných nárokov, keď poľnohospodár nahlási vyšší počet platobných nárokov, než má skutočne k dispozícii.

153    Treba však vychádzať z toho, že skutočnosť uvedená v bode 152 tohto rozsudku nie je na rozdiel od tvrdení Spojeného kráľovstva uvedených na pojednávaní spôsobilá zapríčiniť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, pričom ani nie je potrebné určiť, či, ako tvrdí Spojené kráľovstvo, odkaz na stanovenú plochu v článku 51 ods. 1 nariadenia č. 796/2004 treba vykladať ako odkaz na oprávnenú plochu so zodpovedajúcim počtom deklarovaných platobných nárokov alebo deklarovaných platobných nárokov, ktoré má poľnohospodár skutočne k dispozícii.

154    Okrem toho, že Spojené kráľovstvo nespochybnilo zákonnosť článku 51 nariadenia č. 796/2004, totiž treba vychádzať z toho, že táto skutočnosť je síce poľutovaniahodná, nie je však spôsobilá vyvrátiť vyššie uvedený výklad ustanovení článku 51 ods. 2a nariadenia č. 796/2004, ktorý je nevyhnutný z hľadiska doslovného, kontextového a teleologického posúdenia týchto ustanovení.

155    V tomto smere ďalej treba uviesť, že článok 57 nariadenia č. 1122/2009, ktorým bolo zrušené a nahradené nariadenie č. 796/2004 s účinnosťou od 1. januára 2010, nazvaný „Základ výpočtu, pokiaľ ide o deklarované plochy“, teraz vo svojom odseku 2 druhej zarážke výslovne stanovuje, že „ak počet deklarovaných platobných nárokov presahuje počet platobných nárokov, ktoré má poľnohospodár k dispozícii, počet deklarovaných platobných nárokov sa zníži na počet platobných nárokov, ktoré má poľnohospodár k dispozícii“.

156    Ako vyplýva z odôvodnenia 78 nariadenia č. 1122/2009, toto nové ustanovenie vychádza z tejto úvahy:

„Platba pomoci v rámci režimu jednotnej platby vyžaduje rovnaký počet platobných nárokov a oprávnených hektárov. Na účely tejto schémy je preto vhodné ustanoviť, že výpočet platby v prípade rozporu medzi deklarovanými platobnými nárokmi a deklarovanou plochou by sa mal zakladať na menšom údaji. Aby sa predišlo výpočtu založenému na neexistujúcich nárokoch, malo by sa ustanoviť, že počet platobných nárokov použitých na výpočet by nemal presiahnuť počet platobných nárokov, ktoré má poľnohospodár k dispozícii.“

157    Na rozdiel od argumentácie Spojeného kráľovstva založenej na tom, že jeho výklad článku 51 ods. 2a nariadenia č. 796/2004 je potvrdený článkom 57 ods. 2 nariadenia č. 1122/2009, však treba poukázať na to, že prijatie posledného uvedeného nariadenia a z neho vyplývajúce zmeny nemôžu spochybniť výklad článku 51 ods. 2a nariadenia č. 796/2004 prijatý v tomto rozsudku a odôvodniť výklad tohto ustanovenia, ktorý by bol nielen v rozpore s jeho znením, ale aj s dôvodmi, pre ktoré bolo vložené do uvedeného nariadenia (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok zo 16. septembra 2013, Holandsko/Komisia, T‑343/11, EU:T:2013:468, bod 91).

158    Totiž okrem toho, že článok 57 ods. 2 nariadenia č. 1122/2009 má vzhľadom na svoj názov iný predmet než článok 51 ods. 2a nariadenia č. 796/2004, ktorý sa týka znížení a nevyplatení podpory v prípadoch nadmerného vyhlásenia, nie je ani potrebné vykladať článok 57 ods. 2 nariadenia č. 1122/2009 a treba poukázať na to, že posledné uvedené nariadenie nebolo uplatniteľné v čase kontrol, pri ktorých boli zistené chyby vyplývajúce z nadmerných vyhlásení, keďže toto nariadenie sa podľa svojho článku 87 druhého odseku uplatňuje na žiadosti týkajúce sa hospodárskych rokov alebo prémiových období začínajúcich od 1. januára 2010.

159    Napokon vzhľadom na to, že Spojené kráľovstvo sa svoje tvrdenia o výklade ustanovení článku 51 nariadenia č. 796/2004 pokúša podoprieť uvedením príkladov výpočtu sankcií podľa dotknutých ustanovení, treba ďalej uviesť, že také príklady uvedené len na ilustráciu nie sú spôsobilé preukázať, že Komisia Spojenému kráľovstvu nesprávne vytýkala, že chybne vypočítalo sankcie na základe týchto ustanovení, a že pokiaľ ide o sankcie uplatniteľné v prípadoch nadmerného vyhlásenia, metóda výpočtu použitá pri posúdení finančného rizika pre fond je nesprávna.

160    Po tretie a nakoniec sa Spojené kráľovstvo subsidiárne odvoláva na zásadu spätného uplatnenia miernejšej sankcie. V tomto smere sa v podstate domnieva, že článok 57 ods. 2 druhá zarážka nariadenia č. 1122/2009 predstavuje nové pravidlo uplatňovania znížení a nevyplatení podpory, a že keďže je toto pravidlo menej prísne než pravidlo vyplývajúce z článku 51 nariadenia č. 796/2004 v tom zmysle, ako ho vykladá Komisia, musí sa uplatniť retroaktívne. Toto nové pravidlo má za účinok vylúčenie uplatnenia znížení a nevyplatení podpory v prípadoch nadmerného vyhlásenia, pokiaľ poľnohospodár nahlási oprávnenú plochu, ktorá sa prinajmenšom rovná počtu deklarovaných platobných nárokov, pričom tento počet nemôže byť vyšší než počet platobných nárokov, ktoré má k dispozícii.

161    Ako už bolo uvedené v bode 158 tohto rozsudku, v tomto smere treba pripomenúť, že článok 87 druhý odsek nariadenia č. 1122/2009 stanovuje, že toto nariadenie sa uplatňuje až počnúc žiadosťami týkajúcimi sa hospodárskych rokov alebo prémiových období začínajúcich od 1. januára 2010, takže nariadenie č. 796/2004 bolo v zásade uplatniteľné na žiadosti o podporu podané za rok 2009. Treba však pripomenúť aj to, že podľa článku 2 ods. 2 nariadenia č. 2988/95 v prípade následnej zmeny ustanovení, ktoré ukladajú správne sankcie a sú upravené v právnych predpisoch Únie, sa retroaktívne uplatnia menej prísne ustanovenia.

162    Z judikatúry vyplýva, že také zníženia a nevyplatenia podpory, aké stanovuje článok 51 nariadenia č. 796/2004, predstavujú správnu sankciu v zmysle článku 2 ods. 2 nariadenia č. 2988/95 (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. júla 1997, National Farmers’ Union a i., C‑354/95, Zb., EU:C:1997:379, body 40 a 41; Strawson a Gagg & Sons, už citovaný v bode 132 vyššie, EU:C:2002:695, bod 46, a zo 4. mája 2006, Haug, C‑286/05, Zb., EU:C:2006:296, bod 21).

163    Z judikatúry však ďalej vyplýva, že ustanovenia týkajúce sa vymedzenia základu pre výpočet nepredstavujú správnu sankciu (pozri v tomto zmysle rozsudok Haug, už citovaný v bode 162 vyššie, EU:C:2006:296, bod 24).

164    Práve to je však prípad ustanovenia článku 57 ods. 2 druhej zarážky nariadenia č. 1122/2009, na ktoré sa odvoláva Spojené kráľovstvo.

165    Článok 57 ods. 2 druhá zarážka nariadenia č. 1122/2009, podľa ktorého „ak počet deklarovaných platobných nárokov presahuje počet platobných nárokov, ktoré má poľnohospodár k dispozícii, počet deklarovaných platobných nárokov sa zníži na počet platobných nárokov, ktoré má poľnohospodár k dispozícii“, je súčasťou vymedzenia základu pre výpočet nahlásených plôch, ako vyplýva z jeho názvu a ako Komisia zdôraznila na pojednávaní.

166    Článok 57 ods. 2 druhá zarážka nariadenia č. 1122/2009 navyše nijako nemení pravidlá týkajúce sa znížení a nevyplatení podpory, ktoré vyplývajú z článku 58 nariadenia č. 1122/2009. Posledný uvedený článok navyše preberá pravidlá uvedené v článku 51 ods. 1 nariadenia č. 796/2004, pričom však ustanovenia článku 51 ods. 2a nariadenia č. 796/2004, ktoré predstavovali výnimku zo znížení a nevyplatení podpory podľa článku 51 ods. 1 tohto nariadenia, nie sú prebraté v článku 58 nariadenia č. 1122/2009.

167    Z toho vyplýva, že tvrdenia Spojeného kráľovstva týkajúce sa spätného uplatnenia miernejšej sankcie nemožno prijať.

168    Štvrtú výhradu teda treba zamietnuť v celom rozsahu.

 O druhej výhrade týkajúcej sa zohľadnenia rozdielov v plochách, ktoré majú vplyv na príspevky na zvieratá, pri novom výpočte platobných nárokov

169    Spojené kráľovstvo v podstate tvrdí, že Komisia nesprávne usúdila, že historickú zložku môžu ovplyvniť chyby, ku ktorým došlo pri určovaní plôch týkajúcich sa príspevkov na zvieratá. Z rozhodnutia Komisie 2010/399/EÚ z 15. júla 2010, ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú niektoré výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci záručnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF), v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (Ú. v. EÚ L 184, s. 6), totiž vyplýva, že pokiaľ ide o vykázaný rok 2004, Komisia uplatnila len paušálnu opravu vo výške 2 % na výdavky vynaložené v rámci režimu extenzifikačnej platby. Rovnaké riziko, mimoriadne nízke, však existovalo vzhľadom na veľkú podobnosť režimov a súvisiacich podmienok počas referenčného obdobia.

170    Komisia namieta voči dôvodnosti týchto tvrdení.

171    V prejednávanej veci z listín založených v spise vyplýva, že Komisia pri postupe zúčtovania výdavkov usúdila, že nový výpočet platobných nárokov vykonaný Spojeným kráľovstvom zohľadnil len paušálnu zložku, neuskutočnila sa však nijaká kontrola na určenie rozdielov v plochách, ktoré majú vplyv aj na príspevky na zvieratá vyplatené počas referenčného obdobia rokov 2000 až 2002, a teda na historickú zložku platobných nárokov.

172    Aj za predpokladu, že ako tvrdí Spojené kráľovstvo, riziko spojené s neoverením vplyvu chýb, ku ktorým došlo pri určovaní plôch súvisiacich s príspevkami na zvieratá, bolo veľmi nízke, však treba konštatovať, že Spojené kráľovstvo nijako nespochybnilo samotné konštatovanie, podľa ktorého také overenie nevykonalo. Spojené kráľovstvo totiž nespochybňuje existenciu rozdielov v plochách, ktoré mohli mať vplyv na príspevky na zvieratá. Tento členský štát navyše na pojednávaní pri odpovedi na otázku položenú Všeobecným súdom potvrdil, že neoveril prípadný vplyv takých rozdielov na historickú zložku platobných nárokov, čo bolo zaznamenané do zápisnice z pojednávania.

173    Z toho vyplýva, že vzhľadom na judikatúru citovanú v bode 65 tohto rozsudku, podľa ktorej Komisii síce prináleží, aby predložila dôkaz o vážnej a opodstatnenej pochybnosti, ktorú má v súvislosti s kontrolami vykonanými vnútroštátnymi správnymi orgánmi alebo s nimi predloženými číslami, dotknutému členskému štátu však prináleží preukázať, že zistenia Komisie sú nepresné, a Spojenému kráľovstvu sa nepodarilo vyvrátiť tieto zistenia Komisie, ktoré sú v podstate zhrnuté v bode 171 tohto rozsudku.

174    Okrem toho keďže Spojené kráľovstvo tvrdí, že riziko vyplývajúce z neuskutočnenia overení v súvislosti s príspevkami na zvieratá je mimoriadne nízke, treba poukázať na to, že miera finančnej opravy uplatnená v prejednávanej veci bola odôvodnená sériou nedostatkov, ktoré Komisia zistila pri kľúčových a sekundárnych kontrolách, a vyplýva zo znovuposúdenia rizika vykonaného samotným Spojeným kráľovstvom. Okrem toho, že Spojené kráľovstvo nevysvetlilo, akým spôsobom by bola miera 5,19 % prípadne ovplyvnená zohľadnením neuskutočnenia uvedených overení, však stačí poukázať na to, že z tohto neuskutočnenia síce vyplynulo pre fond zanedbateľné riziko, no táto úvaha nie je spôsobilá spochybniť uplatnenie jednorazovej opravy vo výške 5,19 % v prejednávanej veci.

175    Túto výhradu preto treba zamietnuť.

 O piatej výhrade týkajúcej sa úmyselného nadmerného vyhlásenia

176    Spojené kráľovstvo spochybňuje konštatovanie nedostatkov ovplyvňujúcich sekundárne kontroly v súvislosti s úmyselným nadmerným vyhlásením podľa článku 53 nariadenia č. 796/2004. V podstate tvrdí, že úmyselné nadmerné vyhlásenie predstavuje podvod, za ktorý môžu byť uložené trestnoprávne sankcie, a v práve Severného Írska ide o trestný čin. Je teda síce pravda, že článok 53 nariadenia č. 796/2004 stanovuje správnu, a nie trestnoprávnu sankciu, no Ministerstvo poľnohospodárstva a vidieckeho rozvoja Severného Írska (Northern Ireland Department of Agriculture and Rural Development, ďalej len „DARD“) napriek tomu môže konštatovať, že poľnohospodár predložil podvodnú žiadosť, len pokiaľ sa to preukáže v riadnom trestnom konaní. Komisia rovnako nemôže Spojenému kráľovstvu vytýkať, že DARD nepostúpilo svojej ústrednej vyšetrovacej službe (Central Investigation Service, ďalej len „CIS“) prípady, ktoré podľa jej názoru mali byť postúpené, a to tým viac, že taká povinnosť postúpenia neexistuje v prípade, že dôkazy sú v každom prípade nedostatočné. Spojené kráľovstvo okrem toho ďalej uvádza, že podvodné žiadosti sú mimoriadne zriedkavé, takže podiel výdavkov vystavených riziku z dôvodu úmyselného nadmerného vyhlásenia je v Severnom Írsku pravdepodobne mimoriadne nízky.

177    Komisia namieta voči dôvodnosti tvrdení Spojeného kráľovstva.

178    V prvom rade treba poukázať na to, že Spojené kráľovstvo na pojednávaní v odpovedi na otázku položenú Všeobecným súdom upustilo na základe rozsudku z 27. februára 2013, Poľsko/Komisia (T‑241/10, EU:T:2013:96), od svojej argumentácie založenej v podstate na tom, že Komisia mu nesprávne vytýkala, že podmienilo sankciu za úmyselné nadmerné vyhlásenie podľa článku 53 nariadenia č. 796/2004 tým, že sa najprv uskutoční trestné konanie, čo bolo zaznamenané do zápisnice z pojednávania.

179    V druhom rade vzhľadom na to, že Spojené kráľovstvo výslovne neupustilo od svojej argumentácie založenej na tom, že Komisia mu nemôže vytýkať, že DARD nepostúpilo určité prípady CIS, netreba sa ani zaoberať účinnosťou tejto argumentácie a stačí poukázať na to, že samotná skutočnosť, ktorá, ako vyplýva z bodu 178 tohto rozsudku, nie je spochybňovaná, že Spojené kráľovstvo podmienilo uplatnenie správnych sankcií predchádzajúcim trestným konaním, postačuje na konštatovanie existencie nedostatkov ovplyvňujúcich systém uplatňovania správnych sankcií zavedených článkom 53 nariadenia č. 796/2004 v Spojenom kráľovstve. Netreba teda skúmať, či mal tento systém nedostatky aj v tom zmysle, že určité prípady nadmerného vyhlásenia, ktoré mali byť podľa Komisie predložené CIS, neboli tomuto útvaru postúpené.

180    V každom prípade treba poukázať na to, že Spojené kráľovstvo nepreukázalo, že konštatovanie Komisie týkajúce sa nepostúpenia prípadov CIS je nesprávne. Spojené kráľovstvo sa totiž obmedzilo na všeobecné tvrdenia, podľa ktorých postúpenie vyšetrujúcemu orgánu nie je povinné, ak je jasné, že dôkazy nie sú dostatočné na konštatovanie existencie úmyselného nesúladu. Také tvrdenie však z hľadiska judikatúry citovanej v bode 65 tohto rozsudku nepostačuje na rozptýlenie vážnej a opodstatnenej pochybnosti Komisie.

181    V treťom rade pokiaľ ide o tvrdenie Spojeného kráľovstva založené na tom, že finančné riziko pre fond vyplývajúce z úmyselného nadmerného vyhlásenia v Severnom Írsku by bolo v každom prípade „pravdepodobne mimoriadne nízke“, netreba ani skúmať, či je toto tvrdenie účinné napriek tomu, že podľa informácií poskytnutých Spojeným kráľovstvom na pojednávaní posudzovanie rizika, ktoré uskutočňuje, nezohľadňuje úmyselné nadmerné vyhlásenia, a stačí poukázať na to, že také tvrdenie nepostačuje na spochybnenie zistenia Komisie týkajúceho sa nedostatku pri uplatňovaní správnych sankcií upravených v článku 53 nariadenia č. 796/2004.

182    Okrem toho aj za predpokladu, že Spojené kráľovstvo chce týmto tvrdením spochybniť mieru finančnej opravy uplatnenú Komisiou, treba poukázať na to, že ako už bolo uvedené v bode 174 tohto rozsudku, táto miera bola odôvodnená sériou nedostatkov zistených Komisiou počas kľúčových a sekundárnych kontrol a vyplýva z posúdenia rizika uskutočneného Spojeným kráľovstvom. Z toho vyplýva, že hoci nedostatky súvisiace s konaním o správnej sankcii podľa článku 53 nariadenia č. 796/2004 vyvolali pre fond zanedbateľné riziko, táto úvaha nie je spôsobilá spochybniť uplatnenie jednorazovej opravy vo výške 5,19 % v prejednávanej veci.

183    V každom prípade treba poukázať na to, že na rozdiel od judikatúry citovanej v bode 66 tohto rozsudku, podľa ktorej členskému štátu prináleží preukázať, že Komisia sa dopustila pochybenia, pokiaľ ide o finančné dôsledky vyplývajúce z nedostatku, ktorý zistila, Spojené kráľovstvo uviedlo len hypotetické a vágne tvrdenia, ktoré síce vychádzajú z ročnej správy Komisie za rok 2009, ktorá sa týka ochrany finančných záujmov Spoločenstiev a boja proti podvodom, nie sú však podložené podrobnými dôkazmi, ktoré by preukazovali, že v prejednávanej veci bola výška opravy uplatnená Komisiou nesprávna.

184    Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba zamietnuť piatu výhradu druhého žalobného dôvodu.

185    Z toho vyplýva, že druhý žalobný dôvod sa musí zamietnuť v celom rozsahu.

 O prvom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom právnom posúdení a skutkovom omyle, pokiaľ ide o stanovenie rozsahu skutočných strát fondu

186    V rámci prvého žalobného dôvodu Spojené kráľovstvo Komisii vytýka, že uplatnením paušálnej opravy vo výške 5,19 % na všetky vynaložené výdavky za vykázaný rok 2009 v Severnom Írsku sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a skutkového omylu, pokiaľ ide o stanovenie rozsahu skutočných strát fondu. Komisia nevzala do úvahy na jednej strane skutočnosť, že približne 80 % chýb, ku ktorým došlo za vykázaný rok 2009 v súvislosti s oprávnenými plochami, vyplývalo z nadmerných vyhlásení týkajúcich sa týchto plôch v roku 2005 počas počiatočného rozdelenia platobných nárokov, a že na druhej strane jednotková hodnota platobných nárokov stanovená v roku 2005 na základe hybridno‑statického modelu sa skladá z historickej zložky, ktorá je podielom referenčnej sumy a celkového počtu platobných nárokov, a z paušálnej zložky zodpovedajúcej sume 78,33 eura na platobný nárok. V prípade 80 % výdavkov je však fond vystavený riziku len v súvislosti s výdavkami týkajúcimi sa paušálnej zložky, ktoré zodpovedajú približne 22 % celkových vynaložených výdavkov. Z toho vyplýva, že pri uplatnení jednorazovej opravy vo výške 5,19 % na časť výdavkov vystavenú riziku nemohla byť finančná oprava vyššia než 1,95 %.

187    Komisia namieta voči dôvodnosti tvrdení Spojeného kráľovstva.

188    Na úvod treba poukázať na to, že pokiaľ ide o finančné opravy, dokument č. VI/5330/97 v prílohe 2 stanovuje, že finančné opravy sa uplatnia, ak Komisia zistí, že pri vynaložení výdavkov sa nedodržali pravidlá Únie. Tento dokument tiež stanovuje, že okrem prípadu, že protiprávna platba už bola odhalená vnútroštátnymi kontrolnými orgánmi a viedla k vhodným nápravným a vymáhacím opatreniam, Komisia musí odmietnuť financovanie z rozpočtu Únie. V prípade, že možno určiť neoprávnené výdavky, a teda sumu finančných strát utrpených Úniou, sa v dokumente č. VI/5330/97 stanovuje, že dôjde predovšetkým k zamietnutiu sumy vypočítanej extrapoláciou výsledkov kontrol vykonaných na reprezentatívnej vzorke spisov na všetky spisy, z ktorých sa výber vzorky vykonal, ktoré sa však obmedzuje na správnu oblasť, v ktorej možno dôvodne predpokladať riziko opakovaného výskytu toho istého nedostatku (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júna 2013, Portugalsko/Komisia, T‑2/11, Zb., EU:T:2013:307, bod 120). Naopak, ak nemožno určiť skutočnú výšku neoprávnených výdavkov, uplatnia sa paušálne finančné opravy (rozsudky z 18. septembra 2003, Spojené kráľovstvo/Komisia, C‑346/00, Zb., EU:C:2003:474, bod 53, a z 24. apríla 2008, Belgicko/Komisia, C‑418/06 P, Zb., EU:C:2008:247, bod 136; pozri tiež rozsudok Portugalsko/Komisia, už citovaný, EU:T:2013:307, bod 121 a citovanú judikatúru).

189    V tejto súvislosti je potrebné dodať, že hoci Komisia prijala dokument č. VI/5330/97 v kontexte EPUZF a ako sa uvádza v jeho názve, tento dokument obsahuje usmernenia na výpočet finančných dôsledkov pri príprave rozhodnutia o zúčtovaní výdavkov záručnej sekcie EPUZF, Komisii nič nebráni, aby tento dokument uplatnila aj pri výkone právomocí, ktoré jej priznáva článok 31 ods. 1 nariadenia č. 1290/2005 na účely zúčtovania fondu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. mája 2013, Bulharsko/Komisia, T‑335/11, EU:T:2013:262, bod 86), čo Spojené kráľovstvo okrem iného nespochybňuje.

190    Práve z hľadiska týchto pripomienok je potrebné primárne preskúmať dôvodnosť tohto žalobného dôvodu.

191    V prejednávanej veci z listín založených v spise vyplýva, že Komisia uplatnila jednorazovú opravu vo výške 5,19 % na všetky výdavky vynaložené v rámci jednotného platobného režimu za vykázaný rok 2009 v Severnom Írsku. Takto uplatnená miera opravy vychádzala z posúdenia rizika vykonaného orgánmi Spojeného kráľovstva a akceptovaného Komisiou v tom zmysle, že uvedené posúdenie podľa jej názoru umožňovalo primerane určiť sumu finančných strát utrpených Úniou. Z hľadiska tohto posúdenia uskutočneného orgánmi Spojeného kráľovstva bolo finančné riziko definované ako zodpovedajúce rozdielu medzi vyplatenou sumou a revidovanou platbou, ktorá v prípade potreby zahŕňa uplatniteľné sankcie, pričom Spojené kráľovstvo určilo neoprávnené platby a uplatniteľné sankcie pomocou metódy, ktorú presadzovala Komisia. Posúdenie rizika vychádzalo z extrapolácie uskutočnenej na základe vzorky 394 žiadostí podaných v roku 2009 v rámci jednotného platobného režimu.

192    Z listín založených v spise tak vyplýva, že posúdenie finančného rizika uskutočnené orgánmi Spojeného kráľovstva spočívalo v tom, že na základe vzorky a extrapoláciou stanovili finančné straty, ktoré Únia skutočne utrpela. Ako vyplýva zo správy o posúdení rizika i z písomných podaní Spojeného kráľovstva, tieto finančné straty a v dôsledku toho finančné riziko zodpovedajú sume neoprávnených platieb a sankcií určených pomocou metódy presadzovanej Komisiou. Takto zhodnotené finančné riziko bolo v správe o posúdení rizika vyjadrené ako percento z celkového objemu dotknutých platieb. Zo správy o posúdení rizika totiž jednoznačne vyplýva, že finančné riziko zodpovedá 5,19 % celkových výdavkov vynaložených v Severnom Írsku v rámci jednotného platobného režimu za vykázaný rok 2009, čo napokon Spojené kráľovstvo potvrdilo na pojednávaní v odpovedi na otázku položenú Všeobecným súdom.

193    Z toho vyplýva, že keďže Komisia mohla na základe posúdenia rizika, ktoré navrhli orgány Spojeného kráľovstva a ona ho akceptovala, určiť neoprávnené výdavky, a teda sumu finančných strát, ktoré utrpela Únia, správne sa rozhodla v súlade s usmerneniami uvedenými v dokumente č. VI/5330/97 pripomenutými najmä v bode 188 tohto rozsudku zamietnuť sumu zodpovedajúcu výške strát.

194    Ďalej z toho vyplýva, že keďže výška takto posúdených strát bola vyjadrená percentom z celkových výdavkov vynaložených v rámci jednotného platobného režimu v Severnom Írsku za vykázaný rok 2009, ako je uvedené v bode 192 tohto rozsudku, Komisia správne uplatnila jednorazovú opravu vo výške 5,19 % na všetky uvedené výdavky.

195    Tento záver nie je spochybnený tvrdeniami, ktoré uvádza Spojené kráľovstvo v rámci tohto žalobného dôvodu a ktoré sú v podstate založené na tom, že jednorazovú opravu vo výške 5,19 % treba uplatniť len na tú časť výdavkov vynaložených v Severnom Írsku za vykázaný rok 2009, na ktorú mali tieto nezrovnalosti vplyv, takže skutočné finančné riziko je 1,95 %. Spojené kráľovstvo v tomto ohľade tvrdí, že 80 % pochybení, ku ktorým došlo v roku 2009, vyplýva z chýb, ku ktorým došlo pri počiatočnom priznávaní a výpočte platobných nárokov týkajúcich sa oprávnených plôch. Preto pokiaľ ide o 80 % výdavkov vynaložených v Severnom Írsku v priebehu dotknutého obdobia, z dôvodu spôsobu výpočtu týchto platobných nárokov zložených z historickej zložky a paušálnej zložky (pozri bod 70 vyššie) treba v podstate zohľadniť skutočnosť, že riziko pre fond malo vplyv iba na paušálnu zložku a nie na celkovú platbu. Paušálna zložka pritom predstavuje iba okolo 22 % všetkých platieb vynaložených v Severnom Írsku.

196    V tomto smere treba pripomenúť, že v prejednávanej veci bola finančná oprava stanovená na základe posúdenia rizika, ktoré v rámci postupu zúčtovania výdavkov predstavilo samotné Spojené kráľovstvo.

197    V prvom rade treba poukázať na to, že na účely tohto posúdenia rizika vymedzilo Spojené kráľovstvo finančné riziko ako rozdiel medzi vyplatenou sumou a revidovanou platbou, ktorá v prípade potreby zahŕňa uplatniteľné sankcie, pričom neoprávnené platby a uplatniteľné sankcie Spojené kráľovstvo určilo pomocou metódy presadzovanej Komisiou.

198    V prejednávanej veci však okrem toho, že tvrdenia, ktorými Spojené kráľovstvo spochybňuje túto metódu výpočtu v rámci druhého žalobného dôvodu, boli zamietnuté vyššie, treba konštatovať, že tento členský štát nijako nenamieta voči skutočnosti, že finančné riziko pre fond sa skladá zo sumy neoprávnených platieb a zo sankcií.

199    Ďalej treba uviesť, že samotné Spojené kráľovstvo použilo na účely posúdenia finančného rizika navrhnutého Komisiou ako základ pre výpočet celkovú sumu výdavkov vynaložených za vykázaný rok 2009 v Severnom Írsku, ako potvrdilo na pojednávaní (pozri bod 192 tohto rozsudku). Okrem toho z listín založených v spise nevyplýva, že by Spojené kráľovstvo vyjadrilo čo i len najmenšiu výhradu voči tomuto základu pre výpočet, keď v rámci postupu zúčtovania výdavkov predstavilo svoje posúdenie rizika.

200    Spojené kráľovstvo však tým, že v prejednávanej veci tvrdí, že finančná oprava vo výške 5,19 % určená v správe o posúdení rizika v súvislosti s celkovou sumou uvedených výdavkov, sa má uplatniť len na menšiu časť platieb, ktorá je podľa tohto členského štátu skutočne postihnutá rizikom, v skutočnosti incidenčne spochybňuje základ svojho vlastného posúdenia finančného rizika.

201    Nakoniec argumentácia Spojeného kráľovstva je spôsobilá spochybniť výpočty, ktoré viedli v správe o posúdení rizika k miere opravy 5,19 %. Vzhľadom na to, že táto miera odráža časť celkových výdavkov zodpovedajúcu sume neoprávnených platieb a uplatniteľných sankcií (teda vyčíslenému finančnému riziku), stráca svoj význam, keď sa uplatní na iný základ pre výpočet. Ak sa totiž na účely stanovenia finančného rizika nahradí pôvodne stanovený základ pre výpočet (celková suma platieb), na ktorom sa zakladá význam uplatnenej výšky finančnej opravy, zníženým základom pre výpočet (časť platieb, ktorá je podľa Spojeného kráľovstva skutočne postihnutá rizikom), preruší sa vzťah medzi pôvodným základom pre výpočet a určenou mierou opravy.

202    Z toho vyplýva, že keď Spojené kráľovstvo tvrdí, že finančná oprava vo výške 5,19 % určená na základe celkového objemu výdavkov vynaložených v roku 2010 v Severnom Írsku sa má uplatniť len na určitú časť týchto výdavkov, zásadne spochybňuje základ posúdenia uskutočneného v rámci postupu zúčtovania výdavkov. Navyše Spojené kráľovstvo tým, že chce uplatniť finančnú opravu zodpovedajúcu skutočnému riziku pre fond a vyjadrenú ako percento z celkového objemu uvedených výdavkov len na určitú časť týchto výdavkov, spochybňuje samotnú presnosť analýzy rizika a miery opravy 5,19 %, hoci túto analýzu vykonal a mieru opravy určil práve tento členský štát na základe definície rizika, voči ktorej nenamieta.

203    Okrem toho vzhľadom na to, že v odpovedi na otázku Všeobecného súdu na pojednávaní Spojené kráľovstvo poukázalo na to, že miera opravy 1,95 % navrhovaná v rámci tohto žalobného dôvodu sa dá vysvetliť pomocou metódy výpočtu neoprávnených platieb a sankcií, ktorá je predmetom druhého žalobného dôvodu, stačí pripomenúť, že tvrdenia uvedené týmto členským štátom v súvislosti s predmetnou metódou boli zamietnuté vyššie v rámci posúdenia druhého žalobného dôvodu.

204    Táto argumentácia Spojeného kráľovstva, ktorému podľa požiadaviek pripomenutých v bode 66 tohto rozsudku prináleží preukázať, že Komisia sa dopustila pochybenia, pokiaľ ide o finančné dôsledky, ktoré vyplývajú z porušenia pravidiel Únie v oblasti spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov, teda nemôže preukázať, že Komisia sa dopustila pochybenia, pokiaľ ide o finančné následky vyplývajúce z nedostatkov, ktoré zistila.

205    Treba teda konštatovať, že Komisia nepochybila, keď uplatnila jednorazovú opravu vo výške 5,19 % na všetky výdavky vynaložené v rámci jednotného platobného režimu v Severnom Írsku za vykázaný rok 2009.

206    Z toho vyplýva, že prvý odvolací dôvod treba zamietnuť.

207    Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

 O trovách

208    Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Spojené kráľovstvo nemalo vo veci úspech, treba ho zaviazať na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (druhá komora)

rozhodol a vyhlásil:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska znáša svoje vlastné trovy konania a je povinné nahradiť trovy konania Európskej komisie.

Martins Ribeiro Gervasoni Madise

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 4. septembra 2015.

Podpisy

Obsah

Právny rámec

Právna úprava Únie upravujúca financovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky

Nariadenie (ES) č. 1290/2005

Nariadenie (ES) č. 885/2006

Nariadenia (ES) č. 1782/2003 a 73/2009

Nariadenia (ES) č. 796/2004 a 1122/2009

Dokument č. VI/5330/97

Právna úprava Únie týkajúca sa ochrany finančných záujmov Únie

Okolnosti predchádzajúce sporu

Konanie a návrhy účastníkov konania

Právny stav

Úvodné poznámky

O druhom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom právnom posúdení a skutkovom omyle, pokiaľ ide o nedostatky sekundárnych kontrol a najmä metódy výpočtu neoprávnených platieb a sankcií uplatniteľných v prípadoch nadmerného vyhlásenia

O prvej, tretej a štvrtej výhrade týkajúcej sa metódy výpočtu finančného rizika hroziaceho fondu

– K prvej výhrade týkajúcej sa spätného znovuposúdenia hodnoty platobných nárokov

– O tretej výhrade týkajúcej sa vrátenia neoprávnených platieb

– O štvrtej výhrade týkajúcej sa znížení a nevyplatení podpory uplatniteľných v prípadoch nadmerného nahlásenia plôch

O druhej výhrade týkajúcej sa zohľadnenia rozdielov v plochách, ktoré majú vplyv na príspevky na zvieratá, pri novom výpočte platobných nárokov

O piatej výhrade týkajúcej sa úmyselného nadmerného vyhlásenia

O prvom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom právnom posúdení a skutkovom omyle, pokiaľ ide o stanovenie rozsahu skutočných strát fondu

O trovách

* Jazyk konania: angličtina.