UZNESENIE SÚDU PRVÉHO STUPŇA (odvolacia komora)
z 9. septembra 2009
Vec T‑375/08 P
Bart Nijs
proti
Dvoru audítorov Európskych spoločenstiev
„Odvolanie – Verejná služba – Úradníci – Rozhodnutie Dvora audítorov o obnovení mandátu svojho generálneho tajomníka – Rozhodnutie o nepovýšení odvolateľa v rámci povyšovania v roku 2004 – Odvolanie, ktoré je čiastočne zjavne neprípustné a čiastočne zjavne nedôvodné“
Predmet: Odvolanie podané proti uzneseniu Súdu pre verejnú službu Európskej únie (druhá komora) z 26. júna 2008, Nijs/Dvor audítorov (F‑108/07, Zb. VS s. I‑A‑1‑221, II‑A‑1‑1205), ktoré smeruje k zrušeniu tohto uznesenia
Rozhodnutie: Odvolanie sa zamieta. B. Nijs znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Dvoru audítorov Európskych spoločenstiev v rámci tohto konania.
Abstrakt
1. Konanie – Žaloba pred Súdom pre verejnú službu – Totožnosť normatívneho obsahu určitého článku Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa a určitého článku Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu – Uplatnenie uvedeného článku Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu na vec podanú pred nadobudnutím účinnosti jeho rokovacieho poriadku
(Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 111; Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 76; rozhodnutie Rady 2004/752, článok 3 ods. 4)
2. Konanie – Rozhodnutie prijaté odôvodneným uznesením – Podmienky – Vypočutie generálneho advokáta – Formalita, ktorá neexistuje v konaní pred Súdom pre verejnú službu
(Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 111; rozhodnutie Rady 2004/752, článok 3 ods. 4)
3. Konanie – Žaloba pred Súdom pre verejnú službu – Možnosť druhej výmeny podaní – Diskrečná právomoc Súdu pre verejnú službu
(Štatút Súdneho dvora, príloha I článok 7 ods. 3)
4. Konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti – Zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh založený
[Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 44 ods. 1 písm. c)]
5. Odvolanie – Uvedenie právnych dôvodov a právnych tvrdení v návrhu – Nedostatočne presný dôvod – Odkaz na všetky prílohy – Neprípustnosť
[Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 138 ods. 1 písm. c)]
6. Odvolanie – Dôvody – Dôvod smerujúci proti rozhodnutiu Súdu pre verejnú službu o trovách konania – Neprípustnosť v prípade zamietnutia všetkých ostatných dôvodov
(Štatút Súdneho dvora, príloha I článok 11 ods. 2)
1. V prípade, ak Súd pre verejnú službu pri dodržaní požiadaviek stanovených judikatúrou súbežne uplatnil článok 111 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa a článok 76 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu na vec podanú pred nadobudnutím účinnosti Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu, žalobca nemôže oprávnene tvrdiť, že v okamihu podania svojej žaloby nemohol poznať pravidlá, na základe ktorých bola jeho žaloba zamietnutá. Normatívny obsah uvedených článkov 111 a 76 je totiž úplne totožný, pokiaľ ide o uplatňovanie na konania pred Súdom pre verejnú službu. Keďže znenie Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie 30. mája 1991, nikto sa nemôže dovolávať jeho neznalosti.
(pozri body 21, 23, 24 a 28)
Odkaz: Súdny dvor, 12. júla 1989, Binder, 161/88, Zb. s. I‑2415, bod 19
2. Vzhľadom na to, že uplatňovanie mutatis mutandis článku 111 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa na konania pred Súdom pre verejnú službu až do nadobudnutia účinnosti Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu nevyhnutne zahŕňa zohľadnenie vnútornej organizácie tohto súdu, nemôže toto ustanovenie v konaniach pred Súdom pre verejnú službu ukladať vstup generálneho advokáta. Zmluva o ES, rozhodnutie 2004/752, ktorým sa zriaďuje Súd pre verejnú službu Európskej Únie, ani Štatút Súdneho dvora totiž nestanovujú, že by Súdu pre verejnú službu pomáhali generálni advokáti. Navyše nie je upravené ani to, že by Súd pre verejnú službu mohol v určitých prípadoch poveriť niektorého svojho člena vykonávať funkciu generálneho advokáta.
(pozri bod 22)
Odkaz: Súd prvého stupňa, 8. septembra 2008, Kerstens/Komisia, T‑222/07 P, Zb. VS s. I‑B‑1‑37, II‑B‑1‑267, body 49 a 50
3. Z článku 7 ods. 3 prílohy I Štatútu Súdneho dvora jasne vyplýva, že Súd pre verejnú službu nemá žiadnu povinnosť požiadať účastníkov konania, aby vykonali druhú výmenu podaní. Rozhodnutie požiadať o takúto výmenu spadá do diskrečnej právomoci tohto súdu, ktorú vykonáva v závislosti od svojich vlastných informačných potrieb. Znenie tohto ustanovenia preto u žalobcu nemôže vyvolať legitímnu dôveru, pokiaľ ide o možnosť podať druhé vyjadrenie po podaní žaloby.
(pozri bod 27)
4. Žaloba spĺňa požiadavky stanovené článkom 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa iba vtedy, ak predmet konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je žaloba založená, sú dostatočne jasné a presné na to, aby umožnili žalovanému pripraviť svoju obranu a Súdu pre verejnú službu rozhodnúť o žalobe, pričom obidve podmienky sú kumulatívne. Pokiaľ teda žaloba neumožní Súdu pre verejnú službu pochopiť uvádzané tvrdenia a posúdiť tak ich dôvodnosť, tvrdenie, že žaloba je zrozumiteľná pre druhého účastníka konania v dôsledku skutkových okolností, ktoré sú mu známe, nie je relevantné.
(pozri body 35 – 37)
5. Argumentácia v rámci odvolania na Súd prvého stupňa proti rozhodnutiu Súdu pre verejnú službu založená na tom, že Súd pre verejnú službu vykonal nesprávne právne posúdenie tým, že sa nevyjadril k určitému dôvodu, nespĺňa požiadavky na jasnosť a presnosť vyplývajúce z článku 138 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa, ak odvolateľ jasným a presným spôsobom nevysvetlil, v čom spočíva údajné nesprávne právne posúdenie. V tejto súvislosti nemôže všeobecný odkaz na iné písomnosti ako odvolanie napraviť nedostatok základných prvkov právnej argumentácie vyžadovaných týmto ustanovením. Okrem toho nie je povinnosťou Súdu prvého stupňa, aby v prílohách hľadal a identifikoval dôvody a tvrdenia, ktoré by mohol považovať za základ návrhu, keďže funkcia príloh je čisto dôkazná a podporná.
(pozri body 41 a 57)
Odkaz: Súd prvého stupňa, 21. mája 1999, Asia Motor France a i./Komisia, T‑154/98, Zb. s. II‑1703, bod 49; Súd prvého stupňa, 14. decembra 2005, Honeywell/Komisia, T‑209/01, Zb. s. II‑5527, bod 57 a tam citovaná judikatúra
6. Z článku 11 ods. 2 prílohy I Štatútu Súdneho dvora vyplýva, že žiadne odvolanie sa nemôže týkať len výšky trov konania alebo povinnosti zúčastnenej strany ich uhradiť. Z toho vyplýva, že v prípade, ak sa zamietli všetky ostatné odvolacie dôvody proti rozhodnutiu Súdu pre verejnú službu, návrhy týkajúce sa údajnej protiprávnosti rozhodnutia tohto súdu o trovách konania musia byť vyhlásené za zjavne neprípustné.
(pozri body 71 a 72)
Odkaz: Súdny dvor, 26. mája 2005, Tralli/ECB, C‑301/02 P, Zb. s. I‑4071, bod 88 a tam citovaná judikatúra