Vec T‑296/12
The Health Food Manufacturers’ Association a i.
proti
Európskej komisii
„Ochrana spotrebiteľa – Nariadenie (EÚ) č. 432/2012 – Zdravotné tvrdenia o potravinách – Žaloba o neplatnosť – Regulačný akt, ktorý si nevyžaduje vykonávacie opatrenia – Priama dotknutosť – Prípustnosť – Porušenie článkov 13 a 28 nariadenia (ES) č. 1924/2006 – Zásada riadnej správy vecí verejných – Zákaz diskriminácie – Nesprávne kritériá hodnotenia – Nariadenie č. 1924/2006 – Námietka nezákonnosti – Právo byť vypočutý – Právna istota – Neprimerané prechodné obdobie – Zoznam pozastavených tvrdení“
Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (ôsma komora) z 12. júna 2015
1. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Pojem regulačný akt v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ – Každý všeobecne platný akt s výnimkou legislatívnych aktov – Nariadenie Komisie, ktorým sa vytvára zoznam povolených zdravotných tvrdení o potravinách – Zahrnutie
(Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ; nariadenie Komisie č. 432/2012)
2. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Priama dotknutosť – Kritériá – Nariadenie Komisie, ktorým sa vytvára zoznam povolených zdravotných tvrdení o potravinách – Žalobca, ktorý poskytol presné údaje týkajúce sa zakázaných tvrdení, ktoré zasahujú do jeho právneho postavenia – Prípustnosť
(Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ; nariadenie Komisie č. 432/2012)
3. Súdne konanie – Dôkaz – Listinný dôkaz – Dôkazná hodnota – Posúdenie súdom Únie – Kritériá
(Rokovací poriadok Všeobecného súdu, články 64 a 65)
4. Žaloba o neplatnosť – Podmienky prípustnosti – Záujem na konaní – Podanie jednej a tej istej žaloby dvoma žalobcami – Prípustnosť žaloby jedného zo žalobcov – Nevyhnutnosť preskúmať prípustnosť žaloby, pokiaľ ide o druhého žalobcu – Neexistencia
(Článok 263 ZFEÚ)
5. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Regulačné akty, ktoré si vyžadujú vykonávacie opatrenia – Pojem – Nariadenie č. 432/2012, ktorým sa vytvára zoznam povolených zdravotných tvrdení o potravinách – Vylúčenie
(Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ; nariadenie Komisie č. 432/2012)
6. Aproximácia právnych predpisov – Výživové a zdravotné tvrdenia o potravinách – Nariadenie č. 1924/2006 – Iné zdravotné tvrdenia ako sú tvrdenia, ktoré odkazujú na zníženie rizika ochorenia a na vývoj a zdravie detí – Prijatie harmonizovaného zoznamu povolených tvrdení – Voľná úvaha Komisie – Súdne preskúmanie – Hranice
(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1924/2006, odôvodnenia 1 a 2, článok 1 a článok 13 ods. 1 až 3)
7. Právo Európskej únie – Výklad – Metódy – Doslovný, systematický, historický a teleologický výklad – Zohľadnenie odôvodnenia predmetného aktu
8. Aproximácia právnych predpisov – Výživové a zdravotné tvrdenia o potravinách – Nariadenie č. 1924/2006 – Iné zdravotné tvrdenia ako sú tvrdenia, ktoré odkazujú na zníženie rizika ochorenia a na vývoj a zdravie detí – Prijatie harmonizovaného zoznamu povolených tvrdení – Prekročenie procesnej lehoty zo strany Komisie – Vplyv na zákonnosť predmetného aktu – Podmienky
(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1924/2006, článok 13 ods. 3)
9. Aproximácia právnych predpisov – Výživové a zdravotné tvrdenia o potravinách – Nariadenie č. 1924/2006 – Iné zdravotné tvrdenia ako sú tvrdenia, ktoré odkazujú na zníženie rizika ochorenia a na vývoj a zdravie detí – Prijatie harmonizovaného zoznamu povolených tvrdení – Uplatňovanie prechodných opatrení na pozastavené tvrdenia alebo na tvrdenia, ku ktorým prebieha hodnotenie, zo strany Komisie – Prípustnosť
(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1924/2006, článok 13 ods. 1 a článok 28 ods. 5 a 6)
10. Aproximácia právnych predpisov – Výživové a zdravotné tvrdenia o potravinách – Nariadenie č. 1924/2006 – Iné zdravotné tvrdenia ako sú tvrdenia, ktoré odkazujú na zníženie rizika ochorenia a na vývoj a zdravie detí – Prijatie harmonizovaného zoznamu povolených tvrdení – Zavedenie dočasných opatrení, ktoré sa uplatňujú na pozastavené zdravotné tvrdenia alebo na zdravotné tvrdenia, ku ktorým prebieha hodnotenie – Identifikácia pozastavených tvrdení odkazom na viacero internetových stránok – Porušenie zásady právnej istoty – Neexistencia
(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1924/2006, článok 13 ods. 2 a článok 28 ods. 5 a 6; nariadenie Komisie č. 432/2012, odôvodnenia 4 a 11)
11. Základné práva – Charta základných práv Európskej únie – Právo na riadnu správu vecí verejných – Právo byť vypočutý – Neuplatniteľnosť na konania vedúce k prijímaniu všeobecne platných aktov
[Charta základných práv Európskej únie, článok 41 ods. 2 písm. a); nariadenie Komisie č. 432/2012]
12. Aproximácia právnych predpisov – Výživové a zdravotné tvrdenia o potravinách – Nariadenie č. 1924/2006 – Iné zdravotné tvrdenia ako sú tvrdenia, ktoré odkazujú na zníženie rizika ochorenia a na vývoj a zdravie detí – Prijatie harmonizovaného zoznamu povolených tvrdení – Povinnosť predchádzajúcej porady s výrobcami v tejto oblasti a inými dotknutými osobami – Neexistencia
(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1924/2006, článok 13 ods. 1 až 3; nariadenie Komisie č. 432/2012)
13. Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Nariadenie, ktorým sa vytvára zoznam povolených zdravotných tvrdení o potravinách
(Článok 296 druhý odsek ZFEÚ; nariadenie Komisie č. 432/2012)
14. Právo Európskej únie – Zásady – Rovnosť zaobchádzania – Pojem
15. Aproximácia právnych predpisov – Výživové a zdravotné tvrdenia o potravinách – Nariadenie č. 1924/2006 – Vedecké posúdenie rizík – Požiadavka na dosiahnutie vysokej úrovne ochrany zdravia – Uskutočnenie menej prísneho hodnotenia v prípade iných zdravotných tvrdení ako sú tvrdenia, ktoré odkazujú na zníženie rizika ochorenia a na vývoj a zdravie detí – Vylúčenie
(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1924/2006, odôvodnenie 17, články 5 a 6, článok 13 ods. 1 až 3 a 5 a článok 14)
16. Aproximácia právnych predpisov – Výživové a zdravotné tvrdenia o potravinách – Nariadenia č. 178/2002 a 1924/2006 – Iné zdravotné tvrdenia ako sú tvrdenia, ktoré odkazujú na zníženie rizika ochorenia a na vývoj a zdravie detí – Prijatie harmonizovaného zoznamu povolených tvrdení – Povinnosť prijať usmernenia týkajúce sa hodnotenia žiadostí o povolenie tvrdení zo strany Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) – Neexistencia – Porušenie zásady právnej istoty – Neexistencia
(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 178/2002; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1924/2006, článok 13 ods. 3)
17. Aproximácia právnych predpisov – Výživové a zdravotné tvrdenia o potravinách – Nariadenia č. 178/2002 a 1924/2006 – Vedecké posúdenie rizík – Iné zdravotné tvrdenia ako sú tvrdenia, ktoré odkazujú na zníženie rizika ochorenia a na vývoj a zdravie detí – Uplatnenie nariadenia č. 1924/2006 ako lex specialis – Dôsledky
(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 178/2002, článok 30 ods. 4; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1924/2006, článok 13 ods. 2 a 3)
18. Súdne konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti – Určenie predmetu konania – Zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh založený – Všeobecný odkaz na iné dokumenty priložené k návrhu – Neprípustnosť
[Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 44 ods. 1 písm. c)]
19. Námietka nezákonnosti – Rozsah – Akty, proti ktorým možno vzniesť námietku nezákonnosti – Akt všeobecnej povahy, na ktorom je založené napadnuté rozhodnutie – Potreba právnej súvislosti medzi napadnutým aktom a sporným všeobecným aktom
(Článok 277 ZFEÚ)
20. Žaloba o neplatnosť – Akty, ktoré možno napadnúť žalobou – Pojem – Akty so záväznými právnymi účinkami – Prípravné akty – Vylúčenie – Zoznam uverejnený Komisiou, v ktorom sú uvedené zdravotné tvrdenia, ku ktorým prebieha hodnotenie a na ktoré sa vzťahuje prechodný režim stanovený nariadením č. 1924/2006 – Akt, ktorý slúži len na prípravu konečného rozhodnutia – Vylúčenie
(Článok 263 ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1924/2006, článok 28 ods. 5 a 6)
21. Žaloba o neplatnosť – Záujem na konaní – Nevyhnutnosť skutočne existujúceho záujmu – Žaloba, ktorá môže priniesť žalobcovi prospech – Záujem vzťahujúci sa na budúce a neisté situácie – Vylúčenie
(Článok 263 ZFEÚ)
22. Súdne konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti – Určenie predmetu konania – Zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh založený – Abstraktné uvedenie – Neprípustnosť
[Štatút Súdneho dvora, článok 21 prvý odsek a článok 53 prvý odsek; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 44 ods. 1 písm. c)]
1. Pojem regulačný akt v zmysle článku 263 štvrtého odseku in fine ZFEÚ sa má chápať tak, že sa týka všeobecne platných aktov s výnimkou legislatívnych aktov. Nariadenie č. 432/2012 predstavuje regulačný akt, ktorým sa vytvára zoznam povolených zdravotných tvrdení o potravinách, iných, ako sú tvrdenia, ktoré odkazujú na zníženie rizika ochorenia a na vývoj a zdravie detí.
Uvedené nariadenie bolo totiž prijaté Komisiou pri výkone vykonávacích právomocí v rámci regulačného postupu s kontrolou, a preto nepredstavuje legislatívny akt. Navyše nariadenie č. 432/2012 je všeobecne platné, pretože sa uplatňuje na objektívne určené situácie a má záväzné právne účinky pre kategóriu osôb, ktorá je vymedzená všeobecným a abstraktným spôsobom.
(pozri body 34 – 37)
2. Podmienka priamej dotknutosti v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ po prvé vyžaduje, aby predmetné opatrenie priamo ovplyvňovalo právne postavenie žalobcu a po druhé aby neponechávalo nijaký priestor na voľnú úvahu osobám, ktorým je toto opatrenie určené a ktoré sú poverené jeho vykonaním, keďže má úplne automatický charakter a vyplýva zo samotnej dotknutej právnej úpravy, a to bez uplatnenia iných sprostredkujúcich ustanovení.
Pokiaľ ide o žalobu podanú proti nariadeniu č. 432/2012, ktorým sa vytvára zoznam povolených zdravotných tvrdení o potravinách, iných, ako sú tvrdenia, ktoré odkazujú na zníženie rizika ochorenia a na vývoj a zdravie detí, na účely preukázania, že je priamo dotknutý v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ, žalobcovi prináleží identifikovať tvrdenia, ktorých sa týka uvedené nariadenie a ktoré zasahujú do jeho právneho postavenia. Konkrétnejšie, žalobca je povinný preukázať, že v čase podania žaloby používal v komunikácii komerčného charakteru vo vzťahu k svojim výrobkom tvrdenia, ktoré boli v nadväznosti na prijatie nariadenia č. 432/2012 zakázané. V tejto súvislosti v rozsahu, v akom žalobca preukáže, že pri predaji svojich výrobkov sa odvolával na zdravotné tvrdenia, ktoré boli zamietnuté uvedeným nariadením, je potrebné konštatovať, že toto nariadenie je spôsobilé vyvolať účinky na právne postavenie žalobcu.
Okrem toho nariadenie č. 432/2012 neponecháva žiadny priestor na voľnú úvahu osobám, ktorým je určené, keďže povolenie stanovené v uvedenom nariadení má preukázateľne úplne automatický charakter a vyplýva zo samotnej dotknutej právnej úpravy, a to bez uplatnenia iných sprostredkujúcich ustanovení. V tejto súvislosti je podľa článku 2 nariadenia č. 432/2012 toto nariadenie záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
(pozri body 38, 40, 41, 44)
3. Činnosť Súdneho dvora a Všeobecného súdu sa riadi zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pričom jediným kritériom posúdenia hodnoty predložených dôkazov je ich vierohodnosť. Na účely posúdenia dôkaznej sily dokumentu je potrebné v prvom rade overiť vierohodnosť informácie, ktorú obsahuje, a zohľadniť najmä pôvod dokumentu, okolnosti jeho vypracovania, jeho adresáta a položiť si otázku, či sa vzhľadom na svoj obsah javí zmysluplný a dôveryhodný. V tejto súvislosti je potrebné dospieť k záveru, že dôveryhodnosť písomností predložených žalobcom je dostatočným spôsobom preukázaná v prípade vyhlásení, ktoré boli predložené na výslovnú žiadosť súdu Únie, boli podpísané riaditeľmi podniku žalobcu, u ktorých sa predpokladá spôsobilosť poskytnúť presné údaje k požadovaným informáciám, a ktoré boli predložené prostredníctvom advokáta zastupujúceho žalobcu v jeho veci, ktorý ako osoba prispievajúca k výkonu spravodlivosti a vzhľadom na profesijnú etiku, ktorou je viazaný, je povinný dbať na pravosť a pravdivosť uvedených písomností.
(pozri bod 42)
4. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 43)
5. Pojem regulačné akty, ktoré si nevyžadujú vykonávacie opatrenia v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ, sa má vykladať vzhľadom na cieľ tohto ustanovenia, ktorý spočíva, ako vyplýva z jeho genézy, v snahe vyhnúť sa tomu, aby jednotlivec musel porušiť právo, aby sa potom mohol obrátiť na súd. Na účely posúdenia toho, či regulačný akt vyžaduje vykonávacie opatrenia, treba vychádzať z postavenia osoby, ktorá sa odvoláva na právo podať žalobu na základe tretieho predpokladu uvedeného v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ. Je teda irelevantné, či predmetný akt vyžaduje vykonávacie opatrenia vo vzťahu k ostatným subjektom. Na účely overenia, či napadnutý akt vyžaduje vykonávacie opatrenia, treba odkázať výlučne na predmet žaloby a v prípade, že žalobca sa domáha len čiastočného zrušenia aktu, sú to len vykonávacie opatrenia, ktoré táto časť aktu prípadne vyžaduje, ktoré musia v prípade potreby byť zohľadnené.
Pokiaľ ide o nariadenie č. 432/2012, ktorým sa vytvára zoznam povolených zdravotných tvrdení o potravinách, iných, ako sú tvrdenia, ktoré odkazujú na zníženie rizika ochorenia a na vývoj a zdravie detí, toto nariadenie sa zo svojej podstaty uplatňuje automaticky vo vzťahu k združeniam výrobcov potravinových doplnkov a jeho uplatňovanie nevyžaduje žiadny druh opatrenia zo strany vnútroštátnych alebo európskych orgánov verejnej moci. Z toho vyplýva, že uvedené nariadenie nevyžaduje vykonávacie opatrenia v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ.
(pozri body 46 – 50)
6. Článkom 13 nariadenia č. 1924/2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách normotvorca Únie zveril Komisii úlohu zostaviť v Únii harmonizovaný zoznam povolených zdravotných tvrdení, iných, ako sú tie, ktoré odkazujú na zníženie rizika ochorenia a na vývoj a zdravie detí. Znenie uvedeného ustanovenia však nešpecifikuje, či by mal byť zoznam povolených tvrdení prijatý naraz, alebo naopak, či bolo možné tento zoznam prijať vo viacerých etapách, čo teda umožňovalo Komisii odkladať povolenie zdravotných tvrdení, ktorých hodnotenie Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) alebo samotná Komisia neukončili.
V tejto súvislosti je vzhľadom na ciele nariadenia č. 1924/2006, ako vyplývajú z jeho odôvodnení 1 a 2, ako aj z jeho článku 1, potrebné poskytnúť výklad článku 13 ods. 1 až 3 uvedeného nariadenia v tom zmysle, že obsahuje len jednu povinnosť dosiahnuť výsledok zaväzujúcu Komisiu, ktorá spočíva v tom, že po porade s EFSA prijme zoznam povolených tvrdení na základe vnútroštátnych zoznamov poskytnutých členskými štátmi. Nič v znení tohto článku alebo odôvodnení nariadenia č. 1924/2006 totiž nenasvedčuje tomu, že normotvorca Únie zamýšľal zbaviť Komisiu možnosti postupne zostavovať uvedený zoznam, a osobitne ho priebežne dopĺňať, keď EFSA ukončí technické hodnotenia a keď samotná Komisia overí podmienky stanovené uvedeným nariadením. Naopak, článok 13 ods. 1 až 3 nariadenia č. 1924/2006 ponecháva na voľnú úvahu tejto inštitúcie určenie tempa, ktorým sa má dospieť k prijatiu zoznamu povolených tvrdení, pri dodržaní zásad stanovených uvedeným nariadením a právom Únie. V tejto súvislosti na to, aby Komisia mohla účinne sledovať ciele, ktoré jej boli stanovené, a vzhľadom na komplexné technické posúdenie, ktoré musí uskutočniť, musí jej byť priznaná široká miera voľnej úvahy.
Preto sa preskúmanie dôvodnosti posúdení Komisie v zložitej oblasti súdom Únie obmedzuje najmä na skúmanie toho, či pri výkone právomocí inštitúcií Únie nedošlo k zjavnému pochybeniu, zneužitiu právomocí, prípadne či zjavne neprekročili hranice svojej voľnej úvahy.
(pozri body 59, 60, 64, 65, 73)
7. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 61 – 63)
8. Hoci je pravda, že podľa článku 13 ods. 3 nariadenia č. 1924/2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách bola Komisia povinná prijať úplný zoznam povolených tvrdení najneskôr do 31. januára 2010 a že uvedený zoznam bol prijatý len čiastočne nariadením č. 432/2012, ktorým sa vytvára zoznam povolených zdravotných tvrdení o potravinách, iných, ako sú tvrdenia, ktoré odkazujú na zníženie rizika ochorenia a na vývoj a zdravie detí, a to 16. mája 2012, v prípade neexistencie ustanovenia, ktoré by buď výslovne, alebo implicitne stanovovalo dôsledky prekročenia procesnej lehoty, môže z takéhoto prekročenia vyplývať čiastočné alebo úplne zrušenie aktu, ktorého prijímanie dotknutú lehotu zahŕňalo, len v prípade, že je dokázané, že ak by sa uvedený nedostatok nevyskytol, uvedený akt by mohol mať iný obsah.
(pozri bod 71)
9. Zo znenia článku 28 ods. 5 a 6 nariadenia č. 1924/2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách vyplýva, že uplatnenie prechodných opatrení je stanovené pre zdravotné tvrdenia, pri ktorých prebieha hodnotenie a vo vzťahu ku ktorým Komisia neprijala žiadne rozhodnutie. Bez ohľadu na ich klasifikáciu v rámci troch kategórií uvedených v článku 13 ods. 1 tohto nariadenia nič nebráni tomu, aby sa na tvrdenia, ktoré sú naďalej pozastavené z dôvodu, že sa čaká na ich hodnotenie zo strany Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) alebo ich preskúmanie Komisiou, mohli vzťahovať prechodné opatrenia stanovené v uvedenom nariadení.
(pozri bod 83)
10. Nie je porušením zásady právnej istoty, ktorá vyžaduje, aby právne pravidlá boli jasné a presné a aby ich následky boli predvídateľné, skutočnosť, že s cieľom identifikovať zdravotné tvrdenia, ku ktorým prebieha hodnotenie a ktoré sa môžu používať v súlade s článkom 28 ods. 5 a 6 nariadenia č. 1924/2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách, po prijatí nariadenia č. 432/2012, ktorým sa vytvára zoznam povolených zdravotných tvrdení o potravinách, iných, ako sú tvrdenia, ktoré odkazujú na zníženie rizika ochorenia a na vývoj a zdravie detí, odôvodnenia 4 a 11 nariadenia č. 432/2012 obsahujú odkaz na internetové stránky Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) a Komisie, kde je verejnosti sprístupnený na jednej strane konsolidovaný zoznam, v ktorom sú spísané všetky ID kódy zdravotných tvrdení predložených členskými štátmi podľa článku 13 ods. 2 nariadenia č. 1924/2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách a na strane druhej zoznam s uvedením ID kódov týkajúcich sa zdravotných tvrdení, ktoré sú naďalej pozastavené, ako aj zoznam ID kódov týkajúcich sa zdravotných tvrdení, ktoré boli zamietnuté. V tejto súvislosti aj keby bolo želateľné, aby Komisia prijala, pokiaľ ide tak o pozastavené, ako aj zamietnuté tvrdenia, zoznam v podobnej forme, akú má zoznam povolených tvrdení v prílohe k nariadeniu č. 432/2012, a to s cieľom uľahčiť dotknutým osobám úlohu spočívajúcu v identifikácii, skutočnosť, že Komisia v prejednávanej veci postupovala inak, nemôže byť postačujúca na to, aby podporila výhradu založenú na nedostatku jasnosti alebo presnosti v tejto otázke.
Okrem toho skutočnosť, že orgány členského štátu sa domnievajú, že vyhľadávanie pozastavených zdravotných tvrdení je spojené s určitými ťažkosťami, sama osebe nepostačuje na to, aby sa Komisii vytýkala nedostatočná jasnosť alebo presnosť, keďže pozastavené tvrdenia možno vyhľadať nahliadnutím do dokumentov, ktoré Komisia a EFSA sprístupnili verejnosti. Ani rozhodnutie uvedených orgánov navrhnúť nástroj pomoci výrobcom potravín nemožno považovať za odhalenie chyby v nariadení č. 432/2012, v dôsledku ktorého by malo byť zrušené, ale skôr za mechanizmus pomoci, ktorý sa uvedené orgány z vlastného podnetu rozhodli prijať v rámci svojich právomocí.
(pozri body 86, 87, 89)
11. Podľa článku 41 ods. 2 písm. a) Charty základných práv právo na riadnu správu vecí verejných zahŕňa najmä právo každého byť vypočutý pred prijatím akéhokoľvek individuálneho opatrenia, ktoré by sa ho mohlo nepriaznivo dotýkať. Právo na riadnu správu vecí verejných, tak ako vyplýva z uvedeného ustanovenia, sa však netýka procesu vypracovania všeobecne platných aktov. Právo byť vypočutý v správnom konaní týkajúcom sa určitej osoby totiž nemožno preniesť do kontextu postupu vedúceho k prijatiu všeobecných opatrení.
Pokiaľ ide teda o nariadenie č. 432/2012, ktorým sa vytvára zoznam povolených zdravotných tvrdení o potravinách, iných, ako sú tvrdenia, ktoré odkazujú na zníženie rizika ochorenia a na vývoj a zdravie detí, keďže predstavuje všeobecne platné opatrenie, článok 41 Charty základných práv sa neuplatní.
(pozri body 97 – 99)
12. Článok 13 ods. 1 až 3 nariadenia č. 1924/2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách ako právny základ pre prijatie nariadenia č. 432/2012, ktorým sa vytvára zoznam povolených zdravotných tvrdení o potravinách, iných, ako sú tvrdenia, ktoré odkazujú na zníženie rizika ochorenia a na vývoj a zdravie detí, nestanovuje, že by Komisia bola povinná poradiť sa s výrobcami v tejto oblasti a inými dotknutými osobami v rámci postupu prijímania zoznamu povolených tvrdení. Z článku 13 ods. 2 nariadenia č. 1924/2006 totiž vyplýva, že len členské štáty sú oprávnené poskytnúť Komisii vnútroštátne zoznamy zdravotných tvrdení, ktoré slúžia ako základ pre vytvorenie zoznamu povolených tvrdení. Za týchto okolností žalobca nemôže vo svoj prospech namietať, že Komisia porušila právo na poradu, ktoré sa zakladá na článku 13 ods. 1 až 3 nariadenia č. 1924/2006, pokiaľ ide o rozhodnutie prijať zoznam povolených tvrdení vo viacerých etapách.
(pozri bod 100)
13. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 105, 110)
14. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 113)
15. Zo znenia ustanovení odôvodnenia 17 a článkov 5 a 6 nariadenia č. 1924/2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách vyplýva, že uvedené nariadenie na jednej strane vyžaduje, aby sa v Únii používali len vedecky podložené zdravotné tvrdenia, a na strane druhej, aby boli tieto tvrdenia povolené až po vykonaní harmonizovaného vedeckého hodnotenia zo strany Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) na najvyššej možnej úrovni. Táto úvaha sa uplatňuje aj na povoľovacie konanie uvedené v článku 13 ods. 1 až 3 nariadenia č. 1924/2006, v rámci ktorého Komisia nemôže od EFSA požadovať menej prísne vedecké hodnotenie v porovnaní s tvrdeniami spadajúcimi pod článok 13 ods. 5 tohto nariadenia alebo jeho článok 14. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že pokiaľ ide o vykonanie vedeckého hodnotenia, žiadne z vyššie uvedených ustanovení nestanovuje odlišné podmienky pre zdravotné tvrdenia v závislosti od ustanovenia, ktoré sa na ne uplatňuje.
Okrem toho vykonanie takého vyčerpávajúceho vedeckého posúdenia rizík, ako je to možné na základe vedeckých stanovísk založených na zásadách odbornosti, transparentnosti a nezávislosti, predstavuje dôležitú procesnú záruku s cieľom zabezpečiť vedeckú objektívnosť opatrení a vylúčiť prijatie svojvoľných opatrení.
(pozri body 129, 130)
16. Ani nariadenie č. 1924/2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách, ani nariadenie č. 178/2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín, neobsahujú žiadnu povinnosť Komisie alebo EFSA, aby pred začiatkom postupu hodnotenia uvedeného v článku 13 ods. 3 nariadenia č. 1924/2006 poskytli osobitné vedecké usmernenia týkajúce sa spôsobu, akým EFSA zamýšľa hodnotiť žiadosti o povolenie tvrdení. Okolnosť, že EFSA neskôr prijal takéto usmernenia vzhľadom na skúsenosť, ktorú získal pri prvých vykonaných hodnoteniach, nemôže preukazovať existenciu ohrozenia právnej istoty. Naopak je potrebné dospieť k záveru, že prijatie uvedených usmernení prispieva k posilneniu uvedenej istoty najmä vo vzťahu k dotknutým subjektom.
(pozri bod 149)
17. Z úpravy zavedenej nariadením č. 178/2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín, najmä článku 30 uvedeného nariadenia vyplýva, že čo sa týka predpisov o prijímaní vedeckých stanovísk, toto nariadenie je voči nariadeniu č. 1924/2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách doplňujúcou úpravou, ktorej uplatnenie je vylúčené v prípade, ak právna úprava Únie, akou je toto nariadenie, obsahuje osobitné ustanovenia pre povoľovanie zdravotných tvrdení.
V tejto súvislosti keďže článok 13 ods. 3 nariadenia č. 1924/2006 výslovne stanovuje, že EFSA má možnosť vykonať harmonizované vedecké hodnotenie zoznamov tvrdení predložených členskými štátmi v súlade s článkom 13 ods. 2 toho istého nariadenia, je potrebné dospieť k záveru, že článok 30 ods. 4 nariadenia č. 178/2002 sa v rámci hodnotenia zdravotných tvrdení, iných, ako sú tvrdenia, ktoré odkazujú na zníženie rizika ochorenia a na vývoj a zdravie detí, neuplatňuje, s tým, že EFSA nebol povinný ani začať rokovania s vnútroštátnymi orgánmi, ani v rámci vykonávaných hodnotení uverejniť dokumenty súvisiace s uvedenými rokovaniami.
(pozri body 160, 161)
18. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 162)
19. Možnosť napadnúť zákonnosť všeobecne platného aktu podľa článku 277 ZFEÚ nezakladá právo na podanie samostatnej žaloby a možno ho uplatniť len incidenčne, pričom neprípustnosť žaloby vo veci samej má za následok neprípustnosť námietky nezákonnosti. Navyše námietka nezákonnosti vznesená incidenčne podľa článku 277 ZFEÚ pri napadnutí zákonnosti rozhodnutia je prípustná len v prípade, že medzi sporným aktom a právnou normou existuje spojitosť, ktorej údajná nezákonnosť sa namieta. V rozsahu, v akom článok 277 ZFEÚ nemá za cieľ umožniť účastníkovi konania napadnúť uplatniteľnosť akéhokoľvek všeobecného aktu v prospech akejkoľvek žaloby, musí byť rozsah námietky nezákonnosti obmedzený na to, čo je nevyhnutné na vyriešenie sporu. Z toho vyplýva, že všeobecný akt, ktorého nezákonnosť sa namieta, musí byť priamo alebo nepriamo uplatniteľný na vec, ktorá je predmetom žaloby.
V tejto súvislosti existenciu takejto súvislosti možno vyvodiť najmä zo zistenia, že napadnutý akt vo veci samej je v podstate založený na ustanovení aktu, ktorého zákonnosť sa spochybňuje.
(pozri body 169, 170, 172)
20. Akty alebo rozhodnutia, ktoré môžu byť predmetom žaloby o neplatnosť v zmysle článku 263 ZFEÚ, sú len opatrenia, ktoré majú záväzné právne účinky, ktorými ovplyvňujú záujmy žalobkýň, pričom podstatným spôsobom menia ich právne postavenie. Pri určovaní, či akt alebo rozhodnutie vyvoláva takéto účinky, je potrebné vziať do úvahy jeho podstatu. Navyše pokiaľ ide o akty alebo rozhodnutia, ktorých príprava sa vykonáva vo viacerých fázach, napadnuteľnými aktmi sú v zásade len opatrenia, ktoré s konečnou platnosťou predstavujú stanovisko inštitúcie podľa tohto postupu, s výnimkou dočasných opatrení, ktorých cieľom je pripraviť konečné rozhodnutie.
Zoznam zdravotných tvrdení, ktoré možno používať v súlade s prechodným režimom uvedeným v článku 28 ods. 5 a 6 nariadenia č. 1924/2006, uverejnený Komisiou, nepredstavuje napadnuteľný akt, keďže tieto tvrdenia sú naďalej pozastavené z dôvodu, že sa čaká na ich hodnotenie zo strany Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) alebo ich preskúmanie Komisiou. Prijatie zoznamu, ktorého jediným cieľom je spísať zdravotné tvrdenia, ktoré sú ešte v procese hodnotenia a o ktorých Komisia s konečnou platnosťou nerozhodla, predstavuje totiž len dočasné opatrenie, ktorého cieľom je pripraviť zahrnutie alebo naopak nezahrnutie každého z týchto tvrdení do zoznamu povolených tvrdení, ktorý samotný predstavuje konečné rozhodnutie.
(pozri body 201 – 203)
21. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 206, 207)
22. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 209)