Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 15. októbra 2015 – Európska komisia/Spolková republika Nemecko
(vec C-137/14)1
(Nesplnenie povinnosti členským štátom – Smernica 2011/92/EÚ – Posudzovanie vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie – Článok 11 – Smernica 2010/75/EÚ – Priemyselné emisie (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) – Článok 25 – Prístup k spravodlivosti – Nezlučiteľné vnútroštátne procesnoprávne normy)
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: C. Hermes a G. Wilms, splnomocnení zástupcovia)
Žalovaná: Spolková republika Nemecko (v zastúpení: T. Henze a J. Möller, splnomocnení zástupcovia)
Vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje žalovanú: Rakúska republika (v zastúpení: C. Pesendorfer, splnomocnená zástupkyňa)
Výrok rozsudku
Spolková republika Nemecko si tým, že:
na základe § 46 Správneho poriadku (Verwaltungsverfahrensgesetz) obmedzila zrušenie rozhodnutí z dôvodu procesných vád na absenciu posudzovania alebo predbežného posúdenia vplyvov na životné prostredie a na prípady, keď žalobca preukáže, že existuje príčinná súvislosť medzi procesnou vadou a výsledkom rozhodnutia,
podľa § 2 ods. 3 zákona zo 7. decembra 2006 o doplňujúcich predpisoch o opravných prostriedkoch v záležitostiach životného prostredia podľa smernice 2003/35/ES (Umwelt-Rechtsbehelfsgesetz) v znení zákona z 21. januára 2013 a podľa § 73 ods. 4 Správneho poriadku (Verwaltungsverfahrensgesetz) obmedzila aktívnu legitimáciu a rozsah súdneho preskúmania na námietky, ktoré už boli vznesené v lehote určenej počas správneho konania, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia,
na základe § 2 ods. 1 v spojení s § 5 ods. 1 zákona zo 7. decembra 2006 o doplňujúcich predpisoch o opravných prostriedkoch v záležitostiach životného prostredia podľa smernice 2003/35/ES (Umwelt-Rechtsbehelfsgesetz) v znení zákona z 21. januára 2013 v konaniach, ktoré sa začali po 25. júni 2005 a skončili pred 12. májom 2011, obmedzila aktívnu legitimáciu združení na ochranu životného prostredia na právne predpisy, ktoré zakladajú práva pre jednotlivcov,podľa § 2 ods. 1 v spojení s § 5 ods. 1 zákona zo 7. decembra 2006 o doplňujúcich predpisoch o opravných prostriedkoch v záležitostiach životného prostredia podľa smernice 2003/35/ES (Umwelt-Rechtsbehelfsgesetz) v znení zákona z 21. januára 2013 v konaniach, ktoré sa začali po 25. júni 2005 a skončili pred 12. májom 2011, obmedzila rozsah súdneho preskúmania opravných prostriedkov združení na ochranu životného prostredia na právne predpisy, ktoré zakladajú práva pre jednotlivcov, apodľa § 5 ods. 1 a 4 zákona zo 7. decembra 2006 o doplňujúcich predpisoch o opravných prostriedkoch v záležitostiach životného prostredia podľa smernice 2003/35/ES (Umwelt-Rechtsbehelfsgesetz) v znení zákona z 21. januára 2013 vylúčila z pôsobnosti vnútroštátnej právnej úpravy správne konania, ktoré sa začali pred 25. júnom 2005,nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 11 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EU z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie a článku 25 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia).V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.Európska komisia, Spolková republik
a Nemecko a Rakúska republika znášajú svoje vlastné trovy konania.
____________1 Ú. v. EÚ C 159, 26.5.2014.