Vec T‑271/04

Citymo SA

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Zmluvná zodpovednosť – Arbitrážna doložka – Nájomná zmluva – Neprípustnosť – Mimozmluvná zodpovednosť – Predzmluvné rokovania – Námietka nezákonnosti – Legitímna dôvera – Dobrá viera – Zneužitie práva – Majetková ujma – Strata príležitosti“

Abstrakt rozsudku

1.      Konanie – Podanie návrhu na Súd prvého stupňa na základe arbitrážnej doložky

(Článok 238 ES a 240 ES)

2.      Konanie – Podanie návrhu na Súd prvého stupňa na základe arbitrážnej doložky – Návrh na začatie konania

(Článok 238 ES; Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 44 ods. 5a)

3.      Konanie – Podanie návrhu na Súd prvého stupňa na základe arbitrážnej doložky

(Článok 238 ES)

4.      Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Dostatočne závažné porušenie práva Spoločenstva

(Článok 288 druhý odsek ES)

5.      Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Porušenie právnej normy, ktorá priznáva práva jednotlivcom

(Článok 288 druhý odsek ES)

6.      Rozpočet Európskych spoločenstiev – Rozpočtové pravidlá – Ustanovenia uplatniteľné na postupy verejného obstarávania

(Nariadenie Rady č. 1605/2002, článok 101 prvý odsek)

7.      Právo Spoločenstva – Zásady – Ochrana legitímnej dôvery – Verejné zmluvy Európskych spoločenstiev

8.      Verejné zmluvy Európskych spoločenstiev – Rokovacie konanie

(Článok 288 druhý odsek ES)

9.      Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky

(Článok 288 druhý odsek ES)

10.    Rozpočet Európskych spoločenstiev – Rozpočtové pravidlá – Ustanovenia uplatniteľné na postupy verejného obstarávania

(Nariadenie Rady č. 1605/2002, článok 101 prvý odsek)

1.      Len strany arbitrážnej doložky môžu byť sporovými stranami v prípade žaloby podanej na základe článku 238 ES. Ak strany nevyjadria vôľu priznať Súdu prvého stupňa právomoc rozhodnúť o zmluvnom spore, nemôže Súd prvého stupňa rozhodnúť, že má právomoc rozhodovať uvedený spor, inak by sa jeho súdna právomoc rozšírila aj mimo tých sporov, o ktorých má právomoc rozhodovať na základe článku 240 ES, pretože toto ustanovenie ponecháva vnútroštátnym súdom všeobecnú právomoc rozhodovať v sporoch, v ktorých je jednou zo strán Spoločenstvo. Táto právomoc Spoločenstva predstavuje odchýlku od všeobecných právnych predpisov a musí sa okrem toho vykladať reštriktívne.

V rámci arbitrážnej doložky uzavretej na základe článku 238 ES síce možno vyzvať súd Spoločenstva, aby rozhodol vo veci pri uplatnení vnútroštátnych právnych predpisov upravujúcich túto zmluvu, jeho právomoc v sporoch týkajúcich sa tejto zmluvy sa posúdi vzhľadom na samotné ustanovenia článku 238 ES a ustanovenia arbitrážnej doložky bez toho, aby sa mohli voči nemu uplatniť ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré by údajne bránili jeho právomoci.

(pozri body 53, 55)

2.      Článok 238 ES síce neupresňuje formu, ktorú musí mať arbitrážna doložka, z článku 44 ods. 5a Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa, ktorý ukladá, aby žaloba podaná na základe článku 225 ods. 1 ES a článku 238 ES bola doplnená kópiou doložky, ktorá priznáva súdom Spoločenstva právomoc, vyplýva, že v zásade musí mať písomnú formu. Článok 44 ods. 5a uvedeného rokovacieho poriadku však sleduje dôkazný cieľ a formálna náležitosť, ktorú stanovuje, sa musí považovať za splnenú, ak žalobcom predložené dokumenty umožňujú súdu Spoločenstva, ktorý vo veci rozhoduje, dostatočne sa oboznámiť s dohodou účastníkov sporu vyňať spor týkajúci sa zmluvy, v ktorom stoja proti sebe, z právomoci vnútroštátnych súdov s cieľom predložiť ho súdom Spoločenstva.

(pozri bod 56)

3.      V prípade, ak by sa teória zdanlivého stavu mala priznať v práve Spoločenstva, najmä v oblasti zastúpenia zmluvných strán, jej uplatnenie by nevyhnutne predpokladalo, že tretie osoby, ktoré sa odvolávajú na zdanlivý stav, preukážu, že okolnosti veci samej ich oprávňovali domnievať sa, že uvedený zdanlivý stav zodpovedal skutočnosti. Z toho vyplýva, že žalobca, ktorý podal svoju žalobu na základe arbitrážnej doložky „zjavne“ uzavretej medzi ním a Komisiou, musí prinajmenšom preukázať, že vzhľadom na okolnosti veci samej sa mohol legitímne domnievať, že vyjednávač Úradu pre „Infraštruktúru a Logistiku“ v Bruseli, orgánu zriadeného rozhodnutím 2003/523, mal právomoc zmluvne zaviazať Komisiu konajúcu v mene a na účet Spoločenstva.

(pozri bod 60)

4.      V oblasti mimozmluvnej zodpovednosti Spoločenstva musí protiprávne konanie vytýkané inštitúcii tvoriť dostatočne závažné porušenie právnej normy, ktorej predmetom je priznať práva jednotlivcom. Rozhodujúcim kritériom na prijatie záveru, že porušenie práva Spoločenstva je dostatočne závažné, je kritérium zjavného a vážneho nerešpektovania obmedzení zo strany príslušnej inštitúcie Spoločenstva, ktoré sú stanovené na jej voľnú úvahu. Pokiaľ táto inštitúcia disponuje len veľmi obmedzenou mierou voľnej úvahy, prípadne žiadnou, jednoduché porušenie práva Spoločenstva môže stačiť na preukázanie existencie dostatočne závažného porušenia.

(pozri bod 105)

5.      Činnosť verejného orgánu Spoločenstva tak v správnej, ako aj v zmluvnej oblasti je vždy viazaná na dodržanie zásady dobrej viery. Osoby podliehajúce súdnej právomoci sa okrem toho nemôžu zneužívajúcim spôsobom dovolávať právnych noriem Spoločenstva. Pri rokovaniach smerujúcich k uzavretiu zmluvy medzi verejným orgánom Spoločenstva a uchádzačom v rámci postupu verejného obstarávania priznávajú tieto právne normy každému dotknutému uchádzačovi práva, ktorých porušenie môže mať za následok vznik mimozmluvnej zodpovednosti Spoločenstva, keď stanovujú určité obmedzenia činnosti verejného obstarávateľa Spoločenstva, ktorý rozhoduje o odstúpení od verejného obstarávania a neuzavretí zmluvy. Zásada ochrany alebo rešpektovania legitímnej dôvery je okrem toho všeobecnou zásadou práva Spoločenstva, ktorá priznáva práva jednotlivcom. V súvislosti s postupom verejného obstarávania zásada ochrany legitímnej dôvery priznáva práva každému uchádzačovi, ktorý sa nachádza v situácii, z ktorej vyplýva, že správny orgán Spoločenstva tým, že mu poskytol presné uistenia, vyvolal u neho dôvodné nádeje.

(pozri body 107 – 109)

6.      Z článku 101 prvého odseku nariadenia č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev, najmä vyplýva, že v rámci rokovacieho konania smerujúceho k uzavretiu zmluvy bez zverejnenia oznámenia o vyhlásení metódy verejného obstarávania verejný obstarávateľ disponuje veľmi širokou mierou voľnej úvahy na účely odstúpenia od uzavretia zmluvy a v dôsledku toho prerušenia začatých predzmluvných rokovaní.

(pozri bod 111)

7.      Právo domáhať sa ochrany legitímnej dôvery sa vzťahuje na každého jednotlivca, ktorý sa nachádza v situácii, z ktorej vyplýva, že správny orgán Spoločenstva tým, že mu poskytol presné uistenia, vyvolal u neho dôvodné nádeje. Bez ohľadu na formu oznámenia takýmito uisteniami sú informácie, ktoré sú presné, zhodujúce sa, neviažuce sa na splnenie žiadnej podmienky a ktoré pochádzajú z oprávnených a dôveryhodných zdrojov. Hoci je v tejto súvislosti pravdou, že hospodárske subjekty v zásade musia znášať hospodárske riziká, ktoré sú spojené s ich činnosťami, a že v rámci postupu verejného obstarávania tieto hospodárske riziká zahŕňajú najmä náklady spojené s predložením ponuky, môže ísť o porušenie zásady legitímnej dôvery, ktoré môže viesť k vzniku mimozmluvnej zodpovednosti Spoločenstva, ak inštitúcia, ktorá je verejným obstarávateľom, pred uzavretím predmetnej verejnej zmluvy s úspešným uchádzačom nabáda uchádzača, aby vopred vynaložil nenávratné investície, a teda prekročil riziká spojené s jeho príslušnou činnosťou, spočívajúce v predložení ponuky.

(pozri body 138, 139)

8.      V rámci verejnej zmluvy o nehnuteľnosti dohadovanej iba so žalobcom a týkajúcej sa majetku, ktorý bol zarezervovaný na účely mimozmluvných rokovaní, Komisia dostatočne závažným spôsobom porušila zásadu dobrej viery a zneužila svoje právo neuzavrieť zmluvu tým, že svojho partnera v rokovaniach informovala o svojom rozhodnutí odstúpiť od verejného obstarávania, a tým prerušiť predzmluvné rokovania, viac ako dva mesiace po prijatí takéhoto rozhodnutia, a pokračovala teda v predzmluvných rokovaniach, o ktorých vedela, že sú odsúdené na neúspech, a tým žalobcu zbavila možnosti nájsť si iného prípadného nájomcu nehnuteľnosti odo dňa tohto rozhodnutia.

Komisia okrem toho dostatočne závažným spôsobom porušila zásadu ochrany legitímnej dôvery, keď prerušila predzmluvné rokovania po tom, čo vyzvala svojho partnera v rokovaniach, aby uskutočnil úpravy na prenajatie tejto nehnuteľnosti k stanovenému dátumu nadobudnutia účinnosti nájomnej zmluvy. Komisia ako verejný obstarávateľ totiž podnecovala žalobcu, aby vopred vynaložil nenávratné investície, a teda prekročil riziká spojené s jeho príslušnou činnosťou, spočívajúce v predložení ponuky v rámci postupu verejného obstarávania. Okrem toho žalobca konal rozumne a realisticky, keď súhlasil s predbežným vynaložením investícií potrebných na plnenie nájomnej zmluvy v súlade s požiadavkami Komisie, keďže predtým dostal presné uistenia Komisie v tom zmysle, že úpravy, ktoré vykoná nad rámec zmluvy, mu Komisia uhradí.

Prerušením predzmluvných rokovaní sa teda Komisia dopustila protiprávneho konania, ktoré môže viesť k vzniku mimozmluvnej zodpovednosti Spoločenstva, keď dovolila, aby sa pokračovalo v predzmluvných rokovaniach, o ktorých vedela, že sú odsúdené na neúspech, a keď prerušila predzmluvné rokovania po tom, čo vyzvala svojho partnera v rokovaniach uskutočniť úpravy potrebné na prenajatie nehnuteľnosti k stanovenému dátumu nadobudnutia účinnosti nájomnej zmluvy.

(pozri body 131, 132, 137, 153, 155, 156)

9.      V rámci rokovacieho konania smerujúceho k uzavretiu zmluvy so Spoločenstvom jednostranné prerušenie zmluvných rokovaní spadá do právomoci verejného obstarávateľa neuzavrieť navrhovanú nájomnú zmluvu podľa ustanovení článku 101 prvého odseku nariadenia č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev. Hospodársky subjekt v dôsledku toho nikdy nezískal žiadne právo na uzavretie zmluvy. Okrem toho v prípade neexistencie pevnej a konečnej dohody medzi účastníkmi konania uchádzač nemohol získať žiadne právo na základe zmluvy a v dôsledku toho ani žiadne právo získať zmluvne očakávaný zisk. Z toho vyplýva, že protiprávne konanie, ktorého sa dopustila inštitúcia a ktoré vyplýva zo samotných okolností, ktoré súviseli s jej výkonom práva odstúpiť od verejného obstarávania a jednostranne prerušiť predzmluvné rokovania, nemožno považovať za príčinu škody spočívajúcej v strate príležitosti uzavrieť zmluvu a dosiahnuť zisk, ktorý sa očakáva z uzavretia zmluvy.

(pozri body 161, 162)

10.    Z článku 101 prvého odseku nariadenia č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev, vyplýva, že v zásade zbytočne vynaložené náklady a výdavky zo strany uchádzača pri jeho účasti na postupe verejného obstarávania nemôžu predstavovať škodu, ktorú možno nahradiť uložením povinnosti nahradiť škodu. Uvedené ustanovenie však nemožno bez toho, aby ohrozilo zásady právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery, uplatniť v prípade, ak porušenie práva Spoločenstva pri vedení postupu verejného obstarávania ovplyvnilo šance jedného uchádzača na uzavretie verejnej zmluvy alebo ho priamo viedlo vynaložiť nedôvodné výdavky alebo náklady.

(pozri bod 165)