Vec T‑190/08

Chelyabinsk electrometallurgical integrated plant OAO (CHEMK) a Kuzneckie ferrosplavy OAO (KF)

proti

Rade Európskej únie

„Dumping – Dovoz ferosilícia s pôvodom v Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko, Číne, Egypte, Kazachstane a Rusku – Stanovenie vývoznej ceny – Ziskové rozpätie – Cenový záväzok – Ujma – Príčinná súvislosť – Sťažnosť – Právo na obhajobu – Povinnosť odôvodnenia“

Abstrakt rozsudku

1.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Dumpingové rozpätie – Stanovenie vývoznej ceny

(Nariadenie Rady č. 384/96, článok 2 ods. 9)

2.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Dumpingové rozpätie – Stanovenie vývoznej ceny

(Nariadenie Rady č. 384/96, článok 2 ods. 9)

3.      Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Prijatie nariadenia, ktorým sa ukladá antidumpingové clo

(Článok 253 ES)

4.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Predčasné oznámenie dočasného informačného dokumentu výrobcovi so sídlom v Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko

(Dohoda o stabilizácii a pridružení medzi Európskym spoločenstvom na jednej strane a Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko na strane druhej, článok 36 ods. 2; nariadenie Rady č. 384/96)

5.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Antidumpingové konanie – Právo na obhajobu

(Nariadenie Rady č. 384/96, článok 20 ods. 1)

6.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Antidumpingové konanie – Právo na prístup k nedôverným dokumentom konania

(Nariadenie Rady č. 384/96, článok 6 ods. 7 a článok 8 ods. 4)

7.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Ujma – Faktory, ktoré sa majú zohľadniť

(Nariadenie Rady č. 384/96, článok 3 ods. 2, 5 a 6, článok 4 ods. 1 a článok 5 ods. 4)

8.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Ujma – Preukázanie príčinnej súvislosti

(Nariadenie Rady č. 384/96, článok 3 ods. 7)

1.      Z článku 2 ods. 9 základného antidumpingového nariadenia č. 384/96 (teraz článok 2 ods. 9 nariadenia č. 1225/2009) vyplýva, že Komisia a Rada sa môžu domnievať, že vývozná cena je nespoľahlivá v dvoch prípadoch, konkrétne v prípade existencie prepojenia medzi vývozcom a dovozcom alebo treťou osobou alebo v prípade existencie kompenzačnej dohody medzi vývozcom a dovozcom alebo treťou osobou. S výnimkou týchto prípadov sú inštitúcie povinné v prípade, že existuje vývozná cena, vychádzať z nej pri stanovovaní dumpingu.

(pozri bod 26)

2.      Na základe článku 2 ods. 9 druhého pododseku základného antidumpingového nariadenia č. 384/96 (teraz článok 2 ods. 9 druhý pododsek nariadenia č. 1225/2009), pokiaľ sa vývozná cena stanoví na základe ceny prvého nezávislého kupujúceho alebo na akomkoľvek inom primeranom základe, vykoná sa úprava, aby sa zohľadnili jednak všetky náklady, ktoré vznikli medzi dovozom a ďalším predajom, a jednak ziskové rozpätie, aby sa stanovila spoľahlivá vývozná cena na hranici Spoločenstva. Článok 2 ods. 9 tretí pododsek základného nariadenia (teraz článok 2 ods. 9 tretí pododsek nariadenia č. 1225/2009) stanovuje, že náklady, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná úprava, zahŕňajú primerané rozpätie na predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk.

Hoci článok 2 ods. 9 základného nariadenia stanovuje, že sa uskutoční úprava na základe ziskového rozpätia, toto ustanovenie neupravuje metódu výpočtu či určenia uvedeného rozpätia. Obmedzuje sa na odkaz na primeranosť ziskového rozpätia, ktoré je predmetom úpravy.

Takéto primerané ziskové rozpätie nemusí byť v prípade existencie prepojenia medzi výrobcom a dovozcom do Spoločenstva vypočítané na základe údajov pochádzajúcich od prepojeného dovozcu, ktoré môžu byť ovplyvnené týmto prepojením, ale na základe údajov pochádzajúcich od nezávislého dovozcu.

Článok 2 ods. 9 základného nariadenia sa preto má vykladať tak, že ponecháva inštitúciám výber medzi použitím skutočného ziskového rozpätia prepojeného dovozcu alebo použitím predpokladaného ziskového rozpätia neprepojených dovozcov, pričom jedinou povinnosťou je, aby uvedené rozpätie bolo primerané.

V každom prípade majú inštitúcie v oblasti opatrení na ochranu obchodu širokú mieru voľnej úvahy, takže súd Únie môže vykonávať len obmedzené súdne preskúmanie. Určenie primeraného ziskového rozpätia pri uplatňovaní tejto zásady nie je výnimočným prípadom, keďže nevyhnutne zahŕňa komplexné hospodárske posúdenia.

(pozri body 27 – 30, 38)

3.      V odôvodnení vyžadovanom článkom 253 ES musia byť jasne a jednoznačne uvedené úvahy orgánu Únie, ktorý prijal predmetný akt, aby sa dotknuté osoby mohli oboznámiť s dôvodmi prijatia opatrenia a v prípade potreby brániť svoje práva a aby mohol súd Únie vykonať svoje preskúmanie.

V tomto ohľade Rada nie je povinná odpovedať v odôvodnení nariadenia, ktorým sa ukladá antidumpingové clo, na všetky skutkové a právne otázky uvádzané dotknutými osobami v priebehu správneho konania. Okrem toho sa nevyžaduje, aby odôvodnenie špecifikovalo všetky rôzne relevantné skutkové a právne okolnosti, pričom požiadavky odôvodnenia sa musia posudzovať najmä vzhľadom na kontext aktu a právne predpisy upravujúce danú oblasť. Stačí, aby Rada uviedla skutkové okolnosti a právne úvahy, ktoré majú v štruktúre takéhoto nariadenia zásadný význam.

(pozri body 44, 45)

4.      Článok 36 ods. 2 Dohody o stabilizácii a pridružení medzi Európskym spoločenstvom na jednej strane a Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko na strane druhej stanovuje, že Stabilizačná a asociačná rada musí byť informovaná o prípade dumpingu hneď, ako sa začne antidumpingové prešetrovanie, a že pokiaľ nedošlo ku skončeniu dumpingu alebo pokiaľ sa nenašlo nijaké iné uspokojivé riešenie do tridsiatich dní po oznámení veci Stabilizačnej a asociačnej rade, môžu sa prijať primerané opatrenia. Z tohto ustanovenia vyplýva, že ku komunikácii medzi Komisiou a vyvážajúcimi výrobcami so sídlom v Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko musí nevyhnutne dôjsť pred zavedením dočasných antidumpingových opatrení, pretože inak by nebolo možné predpokladať nijaké uspokojujúce riešenie v zmysle tohto ustanovenia. Z rovnakého dôvodu z tohto ustanovenia vyplýva, že zásadné dôvody a skutkové okolnosti, na základe ktorých inštitúcie zamýšľajú odporučiť zavedenie dočasných antidumpingových opatrení, musia byť vyvážajúcim výrobcom známe, pretože inak by pre nich bolo ťažké ponúknuť uspokojujúce riešenie.

Z toho vyplýva, že výrobcu so sídlom v Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko, na ktorého sa uplatňovala táto dohoda a ktorý na jej základe dostal dočasný informačný dokument týkajúci sa prijatia antidumpingového opatrenia predčasne, nemožno považovať za výrobcu, ktorý sa nachádza v rovnakej situácii ako výrobca so sídlom v inom štáte, s ktorým takáto dohoda nebola uzavretá. Za týchto okolností predčasné zaslanie dočasného informačného dokumentu prvému, ale nie druhému výrobcovi, nepredstavuje porušenie rovnosti zaobchádzania, keďže uvedené spoločnosti sa nachádzajú v odlišných situáciách, pričom toto rozdielne zaobchádzanie má základ v normatívnom predpise.

(pozri body 68, 69, 72)

5.      Článok 20 ods. 1 základného antidumpingového nariadenia č. 384/96 (teraz článok 20 ods. 1 nariadenia č. 1225/2009) sa týka poskytovania informácií účastníkom konania. Konkrétnejšie, uvedený článok stanovuje dotknutým účastníkom konania možnosť požiadať o poskytnutie informácií o podstatných skutočnostiach a dôvodoch, na základe ktorých boli uložené prechodné opatrenia, a tiež upravuje praktické spôsoby ich poskytnutia. Článok 20 ods. 1 základného nariadenia teda stanovuje, že žiadosti o poskytnutie týchto informácií sa predložia písomne bezodkladne po uložení dočasných opatrení a predmetné informácie sa poskytnú písomne, len čo to bude možné.

Nič v znení tohto článku neumožňuje dospieť k záveru, že dočasný informačný dokument možno poskytnúť vývozcom až po zavedení dočasných antidumpingových opatrení a na základe písomnej žiadosti. Hoci z článku 20 ods. 1 základného nariadenia možno vyvodiť, že dotknutí účastníci konania nemôžu žiadať o poskytnutie informačného dokumentu pred zavedením dočasných opatrení a musia podať svoju žiadosť písomne, tento článok nezakazuje Komisii, aby z vlastnej iniciatívy poskytla uvedený dokument pred zavedením dočasných opatrení a bez toho, aby jej bola podaná písomná žiadosť v tejto súvislosti.

(pozri body 81, 82)

6.      Článok 6 ods. 7 základného antidumpingového nariadenia č. 384/96 (teraz článok 6 ods. 7 nariadenia č. 1225/2009) v podstate stanovuje, že dotknutí účastníci konania môžu na základe písomnej žiadosti žiadať o povolenie nahliadnuť do nedôverného spisu konania a môžu podať pripomienky k dôkazom obsiahnutým v uvedenom spise, pričom tieto pripomienky musí Komisia zohľadniť. Navyše článok 8 ods. 4 základného nariadenia (teraz článok 8 ods. 4 nariadenia č. 1225/2009) stanovuje, že účastníci konania, ktorí ponúknu cenový záväzok, sú povinní predložiť nedôverné znenie tohto záväzku, aby mohlo byť oznámené účastníkom konania dotknutým prešetrovaním.

Nič v znení týchto ustanovení neumožňuje dospieť k záveru, podľa ktorého by skutočnosť, že ponuka cenového záväzku výrobcu bola doložená do nedôverného spisu konania až po formálnom uverejnení dočasného nariadenia, odporovala článku 6 ods. 7 a článku 8 ods. 4 základného nariadenia. Hoci tieto ustanovenia jednak stanovujú účastníkom konania, ktorí ponúkli cenový záväzok, povinnosť predložiť nedôverné znenie tohto záväzku, a jednak stanovujú Komisii povinnosť sprístupniť uvedené nedôverné znenie dotknutým účastníkom konania, ktorí o to písomne požiadali, neobsahujú nijaký údaj a a fortiori nijakú povinnosť, pokiaľ ide o okamih, v ktorom je potrebné vložiť kópiu cenového záväzku do nedôverného spisu konania.

(pozri body 84, 85)

7.      Zo spojeného výkladu odsekov 2, 5 a 6 článku 3 základného antidumpingového nariadenia č. 384/96 (teraz odseky 2, 5 a 6 článku 3 nariadenia č. 1225/2009) v podstate vyplýva, že vymedzenie ujmy si vyžaduje objektívne preskúmanie založené na priamych dôkazoch o dopade objemu a/alebo úrovne dumpingových dovozných cien na situáciu vo výrobnom odvetví Spoločenstva, pričom toto preskúmanie spočíva v hodnotení hospodárskych faktorov a ukazovateľov relevantných pre situáciu uvedeného výrobného odvetvia.

Okrem toho pojem výrobné odvetvie Spoločenstva, na ktorý článok 3 ods. 2, 5 a 6 základného nariadenia odkazuje, je definovaný v článku 4 ods. 1 tohto nariadenia (teraz článok 4 ods. 1 nariadenia č. 1225/2009), ktorý stanovuje, že pojem „výrobné odvetvie Spoločenstva“ sa vysvetľuje tak, že označuje výrobcov podobných výrobkov v rámci Spoločenstva ako celok alebo tých z nich, ktorých spoločná výroba výrobkov predstavuje podstatnú časť v zmysle článku 5 ods. 4 základného nariadenia (teraz článok 5 ods. 4 nariadenia č. 1225/2009) celkovej výroby týchto výrobkov v rámci Spoločenstva.

Navyše článok 5 základného nariadenia sa týka začatia antidumpingového konania. Jeho odsek 4 stanovuje, že podnet, na základe ktorého sa začína antidumpingové prešetrovanie, sa považuje za podaný výrobným odvetvím Spoločenstva alebo v jeho mene, ak ho podporia výrobcovia Spoločenstva, ktorých celková výroba predstavuje viac ako 50 % celkovej výroby dotknutého výrobku v Spoločenstve.

V dôsledku toho z analýzy týchto ustanovení vyplýva, že na jednej strane, hoci preskúmanie inštitúcií má viesť k záveru, že ujma spôsobená výrobnému odvetviu Spoločenstva je značná, nevyžaduje sa, aby všetky hospodárske faktory a ukazovatele preukazovali negatívnu tendenciu. Na druhej strane inštitúcie musia skúmať dopad dumpingových dovozov na situáciu vo výrobnom odvetví Spoločenstva ako celku – konkrétne na všetkých výrobcov Spoločenstva alebo aspoň na situáciu výrobcov Spoločenstva, ktorí podporili začatie antidumpingového konania, ktorých spoločná výroba predstavuje viac než 50 % celkovej výroby dotknutého výrobku v Spoločenstve –, môžu si však slobodne vybrať metódu, ktorú použijú na dosiahnutie tohto výsledku. Inštitúcie si tak môžu napríklad vybrať, že preukážu existenciu ujmy spôsobenej každému výrobcovi Spoločenstva, alebo preukážu takúto ujmu na základe zoskupených alebo vážených údajov všetkých výrobcov Spoločenstva tvoriacich výrobné odvetvie Spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia.

(pozri body 111 – 114)

8.      V rámci prijatia antidumpingových opatrení sa analýza existencie príčinnej súvislosti medzi dumpingovými dovozmi a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, nemusí uskutočňovať nevyhnutne na úrovni výrobného odvetvia Spoločenstva ako celku, takže sa nemusí zohľadniť všetka ujma spôsobená jednému z výrobcov Spoločenstva na základe iného faktora než dumpingových dovozov. V rámci analýzy nazývanej „nepripísanie zodpovednosti“ predpokladanej v článku 3 ods. 7 základného antidumpingového nariadenia č. 384/96 (teraz článok 3 ods. 7 nariadenia č. 1225/2009) musia totiž inštitúcie jednak preskúmať všetky ostatné známe faktory, ktoré spôsobujú ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva v rovnakom čase ako dumpingové dovozy, a jednak zabezpečiť, aby ujma spôsobená týmito inými faktormi nebola pripísaná uvedeným dovozom. Článok 3 ods. 7 základného nariadenia nespresňuje, či toto preskúmanie musí zohľadniť len ujmu spôsobenú výrobnému odvetviu Spoločenstva ako celku inými faktormi. Vzhľadom na cieľ tohto ustanovenia, ktorým je, aby sa oddelili a odlíšili škodlivé účinky dumpingových dovozov od škodlivých účinkov iných faktorov, je možné, že za určitých okolností sa ujma spôsobená individuálne jednému výrobcovi Spoločenstva iným faktorom než dumpingovými dovozmi musí zohľadniť, pokiaľ prispela k ujme, ktorá bola zistená v prípade výrobného odvetvia Spoločenstva ako celku.

(pozri bod 172)