ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (tretia komora)
z 19. septembra 2012 (*)
„EFRR – Zníženie finančnej pomoci – Operačný program cieľa č. 1 (1994 – 1999) týkajúci sa spolkovej krajiny Durínsko (Nemecko)“
Vo veci T‑265/08,
Spolková republika Nemecko, v zastúpení: M. Lumma, T. Henze, C. Blaschke a K. Petersen, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci U. Karpenstein, advokát,
žalobkyňa,
ktorú v konaní podporujú:
Španielske kráľovstvo, v zastúpení: pôvodne J. M. Rodríguez Cárcamo, neskôr N. Díaz Abad a J. M. Rodríguez Cárcamo a napokon A. Rubio González, abogados del Estado,
Francúzska republika, v zastúpení: G. de Bergues a N. Rouam, splnomocnení zástupcovia,
a
Holandské kráľovstvo, v zastúpení: C. Wissels, Y. de Vries, B. Koopman, M. Bulterman a J. Langer, splnomocnení zástupcovia,
vedľajší účastníci konania,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: A. Steiblyté a B. Conte, splnomocnené zástupkyne,
žalovanej,
ktorej predmetom je žaloba o neplatnosť rozhodnutia Komisie K(2008) 1690 v konečnom znení z 30. apríla 2008 o znížení finančnej pomoci z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) schválenej pre operačný program v cieľovom regióne č. 1 spolkovej krajiny Durínsko (Nemecko) (1994 – 1999) v súlade s rozhodnutím Komisie K(94) 1939/5 z 5. augusta 1994,
VŠEOBECNÝ SÚD (tretia komora),
v zložení: predseda komory O. Czúcz, sudcovia I. Labucka (spravodajkyňa) a D. Gratsias,
tajomník: T. Weiler, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 27. septembra 2011,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Dňa 3. septembra 1993 nemecká vláda podala Komisii Európskych spoločenstiev žiadosť o finančnú pomoc na financovanie operačného programu v cieľovom regióne č. 1 spolkovej krajiny Durínsko (Nemecko) (1994 – 1999), zameraného na podporu výrobných investícií malých a stredných podnikov (MSP).
2 Komisia prijala 29. júla 1994 rozhodnutie 94/628/ES o vytvorení rámca podpory štrukturálnych intervencií Spoločenstva v regiónoch Nemecka, na ktoré sa vzťahuje cieľ č. 1, konkrétne Meklenbursko-Predpomoransko, Brandenbursko, Sasko-Anhaltsko, Sasko, Durínsko a Východný Berlín [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 250, s. 18). Toto rozhodnutie umožnilo zaviesť operačný program v nových spolkových krajinách.
3 Rozhodnutím K(94) 1939/5 z 5. augusta 1994 Komisia schválila operačný program pre spolkovú krajinu Durínsko patriaci do cieľa č. 1 v Nemecku (Arinco č. 94.DE.16.005) (ďalej len „predmetná intervencia“), stanovujúci príspevok zo štrukturálnych fondov vo výške 1 021 771 000 ecu, ktorý bol rozhodnutím K(99) 5087 z 29. decembra 1999 zvýšený na 1 086 827 000 eur, so spoluúčasťou Európskeho fondu pre regionálny rozvoj (EFRR) v maximálnej výške 1 020 719 000 eur. Ako orgán poverený spravovaním bolo určené Ministerstvo hospodárstva a dopravy spolkovej krajiny Durínsko.
4 Pre opatrenie 2.1 týkajúce sa podpory výrobných činností MSP stanovilo rozhodnutie K(99) 5087 celkovú výšku výdavkov na 674 104 000 eur a príspevok z EFRR na 337 052 000 eur.
5 Počas roka 2001 Komisia vykonala systematické preskúmanie systémov spravovania a kontroly v spolkovej krajine Durínsko na základe článku 23 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) č. 4253/88 z 19. decembra 1988, ktorým sa stanovujú vykonávacie predpisy k nariadeniu č. 2052/88, týkajúcemu sa jednak koordinácie činností rozličných štrukturálnych fondov navzájom a jednak koordinácie týchto činností s činnosťami Európskej investičnej banky a ďalšími existujúcimi finančnými nástrojmi [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 374, s. 1), zmeneného a doplneného nariadením Rady č. 2082/93 z 20. júla 1993 (Ú. v. ES L 193, s. 20), a článku 14 nariadenia Komisie (ES) č. 2064/97 z 15. októbra 1997, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia č. 4253/88, pokiaľ ide o finančnú kontrolu operácií spolufinancovaných zo štrukturálnych fondov vykonávanú členskými štátmi [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 290, s. 1).
6 Dňa 30. januára 2002 predložila Komisia záverečnú správu o operačných programoch spolkových krajín Durínsko a Sasko-Anhaltsko obsahujúcu odporúčania.
7 Dňa 24. júna 2002 audítorská spoločnosť vypracovala vyhlásenie stanovené v článku 8 nariadenia č. 2064/97 a doručila ho Komisii.
8 Listom z 18. júla 2002 nemecké orgány podali žiadosť o konečnú platbu týkajúcu sa predmetnej finančnej pomoci. Dňa 27. júna 2003 Komisia uzavrela záležitosť týkajúcu sa predmetnej pomoci a uskutočnila konečnú platbu v požadovanej výške.
9 Následne, najmä v čase od 27. do 31. októbra, od 10. do 21. novembra, od 1. do 5. decembra a 11. decembra 2003, vykonal Dvor audítorov Európskych spoločenstiev viaceré kontrolné inšpekcie. Počas roka 2004 v rámci preskúmania vyhlásenia o vierohodnosti za rozpočtový rok 2003 vykonal analýzu slabých miest predmetnej pomoci. Preskúmaných bolo 28 projektov v rámci opatrenia 2.1.
10 Dňa 22. júna 2004 Dvor audítorov predložil nemeckým orgánom svoju predbežnú kontrolnú správu. Listami z 31. augusta a 13. októbra 2004 nemecké orgány poskytli Dvoru audítorov dodatočné informácie.
11 Listom zo 17. januára 2005 Dvor audítorov predložil vnútroštátnym orgánom svoju kontrolnú správu (ďalej len „kontrolná správa zo 17. januára 2005“). V nej uviedol existenciu individuálnych a systematických nezrovnalostí týkajúcich sa špecifických operácií, akými sú financovanie podnikov, ktoré nespadajú pod definíciu MSP, deklarácia neoprávnených výdavkov (budúce nájomné, DPH, zľavy), chyby pri výpočte maximálnej sumy pomoci a neexistencia dôkazov na niektoré druhy výdavkov, akými sú všeobecné výdavky a vlastné zdroje. V správe dospel k záveru, že v systémoch spravovania a kontroly predmetnej pomoci existujú nedostatky. Miera pochybenia 28 projektov patriacich do opatrenia 2.1 bola 31,36 %.
12 Listom z 19. októbra 2006 Komisia poskytla nemeckým orgánom prvé výsledky svojho preskúmania kontrolnej správy zo 17. januára 2005 a vyzvala uvedené orgány, aby jej predložili pripomienky.
13 Na základe analýzy slabých miest vykonanej Dvorom audítorov Komisia oznámila spolkovej krajine Durínsko finančné opravy vo výške 135 miliónov eur. V nadväznosti na bilaterálne rokovania so spolkovou krajinou Durínsko sa upustilo od niektorých vytýkaných bodov.
14 Listom z 5. januára 2007 nemecké orgány odpovedali na list Komisie z 19. októbra 2006, pričom odmietli uplatnenie extrapolovaných finančných opráv a poskytli dodatočné dôkazy preukazujúce oprávnenosť určitých výdavkov.
15 Rozhodnutím K(2008) 1690 v konečnom znení z 30. apríla 2008 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) Komisia znížila finančnú pomoc z EFRR o 81 425 825,67 eura z dôvodu individuálnych a systematických nezrovnalostí zistených v rámci opatrenia 2.1 na základe článku 24 nariadenia č. 4253/88. Komisia vykonala extrapoláciu miery pochybenia v celom opatrení 2.1 a ako základ použila mieru pochybenia vo výške 23,88 %. Vypočítala sumu vo výške 1 232 012,70 eura v prípade individuálnych nezrovnalostí a sumu vo výške 80 193 812,97 eura v prípade systematických nezrovnalostí.
16 Podľa napadnutého rozhodnutia boli konštatované tieto systematické chyby:
– financovanie poskytnuté podniku, ktorý nie je MSP (projekty Maxit Baustoffwerke GmbH, arcon II Flachglasveredelung, Gothaer Fahrzeugwerk a CeWe Color AG),
– konečný príjemca pomoci nespĺňal vnútroštátne kritériá uplatniteľné na MSP na dodatočné financovanie vo výške 15 % (projekt Tralag Landmaschinen GmbH),
– neoprávnené výdavky uplatňované v spojením s nájomnými zmluvami (projekty TelePassport Service GmbH a Schuster Kunststofftechnik GmbH).
Konanie a návrhy účastníkov konania
17 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 4. júla 2008 Spolková republika Nemecko podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.
18 Spolková republika Nemecko navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
19 Španielskemu kráľovstvu, Francúzskej republike a Holandskému kráľovstvu bolo umožnené, aby vstúpili do konania ako vedľajší účastníci na podporu návrhov Spolkovej republiky Nemecko a aby predložili svoje pripomienky v ústnej časti konania podľa článku 116 ods. 6 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.
20 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zamietol žalobu,
– zaviazal Spolkovú republiku Nemecko na náhradu trov konania.
21 Na základe správy sudcu spravodajcu Všeobecný súd (tretia komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania.
22 Listom zapísaným do registra kancelárie Všeobecného súdu 6. septembra 2011 Spolková republika Nemecko predložila niekoľko pripomienok k správe pre pojednávanie týkajúcej sa postavenia vnútorných usmernení Komisie z 15. októbra 1997 o čistých finančných opravách v rámci uplatnenia článku 24 nariadenia č. 4253/88 (ďalej len „vnútorné usmernenia“) a spôsobu výkladu určitých bodov kontrolnej správy zo 17. januára 2005.
23 Účastníci konania boli vypočutí a odpovedali na otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, na pojednávaní, ktoré sa konalo 27. septembra 2011.
Právny stav
24 Na podporu svojej žaloby Spolková republika Nemecko uvádza päť žalobných dôvodov, z ktorých prvý a druhý sa týkajú porušenia článku 24 ods. 2 nariadenia č. 4253/88, tretí neexistencie kontroly, ktorú by na mieste vykonala Komisia, štvrtý porušenia zásad legitímnej dôvery, právnej istoty a spolupráce a piaty porušenia zásady proporcionality.
1. O prvom žalobnom dôvode týkajúcom sa porušenia článku 24 ods. 2 nariadenia č. 4253/88 z dôvodu nesplnenia potrebných podmienok na vykonanie zníženia
O prvej časti prvého žalobného dôvodu týkajúcej sa skutočnosti, že administratívne chyby pripísateľné vnútroštátnym orgánom nemožno považovať za nezrovnalosti v zmysle článku 24 ods. 2 nariadenia č. 4253/88
Tvrdenia účastníkov konania
25 Spolková republika Nemecko tvrdí, že výhrady formulované Komisiou, aj za predpokladu, že sú vecne správne, nemožno považovať za nezrovnalosti, keďže ide len o jednoduché administratívne chyby, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti článku 24 ods. 2 nariadenia č. 4253/88, s výnimkou prípadu, že vyvolali výraznú zmenu predmetného úkonu alebo opatrenia, ktorá nebola oznámená Komisii.
26 Spolková republika Nemecko tvrdí, že podľa článku 1 ods. 2 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, s. 1; Mim. vyd. 01/001, s. 340) nezrovnalosť predstavuje porušenie ustanovenia práva Spoločenstva vyplývajúce z konania alebo opomenutia hospodárskeho subjektu. Uvádza, že v holandskom znení sa vyžaduje zavinenie hospodárskeho subjektu. Spolková republika Nemecko sa domnieva, že táto definícia je uplatniteľná na všetky sektorové nariadenia, okrem iného aj na nariadenie č. 4253/88, a to vzhľadom na terminologickú totožnosť pojmu „nezrovnalosť“ v článku 24 ods. 2 nariadenia č. 4253/88 a článku 1 ods. 2 nariadenia č. 2988/95 vo všetkých jazykových verziách. Podľa nej by rozdielny výklad pojmu nezrovnalosť v týchto dvoch nariadeniach viedol k porušeniu zásady jednoty práva Spoločenstva.
27 Okrem toho sa názor Komisie, podľa ktorého treba pojem nezrovnalosť vykladať rozdielne v nariadení č. 2988/95 a v nariadení č. 4253/88, nenachádza v napadnutom rozhodnutí, ktoré v bodoch 26 a 27 potvrdzuje, že nezrovnalosti vyplývajú z konaní a opomenutí konečných príjemcov.
28 Spolková republika Nemecko sa domnieva, že vzhľadom na nariadenie č. 2988/95 a článok 23 ods. 1 nariadenia č. 4253/88 nemožno verejnú správu stotožňovať s hospodárskymi subjektmi, ktoré sú verejnými alebo súkromnými podnikmi nachádzajúcimi sa, pokiaľ ide o tovary a služby, v konkurenčnom postavení. Výhrady Komisie sa vzťahovali iba na výlučne administratívne chyby, ako oficiálne zaradenie podnikov, ktoré nie sú MSP, do prioritnej osi 2.1 operačného programu pre spolkovú krajinu Durínsko, alebo poskytnutie údajne príliš vysokej štátnej pomoci dvom hospodárskym subjektom v rámci predaja na splátky, pričom poskytnutie tejto pomoci predstavuje individuálne administratívne akty, ktoré sú založené na ustanoveniach administratívnej povahy.
29 Spolková republika Nemecko dodáva, že z vyhlásenia k zápisnici Rady Európskej únie a z poznámky 10 vykonávacích pravidiel Komisie z 11. apríla 2002 týkajúcich sa povinnosti oznámiť nezrovnalosti vyplýva, že konania a opomenutia orgánov štátnej správy nemôžu predstavovať nezrovnalosti, keďže nie sú pripísateľné hospodárskym subjektom.
30 Spolková republika Nemecko tiež napáda relevantnosť odkazu na rozsudok Súdneho dvora z 15. septembra 2005, Írsko/Komisia (C‑199/03, Zb. s. I‑8027), v bode 28 napadnutého rozhodnutia, keďže írska vláda nespochybnila nezrovnalosti, ktorých sa dopustili hospodárske subjekty.
31 Podľa Spolkovej republiky Nemecko paralela uskutočnená Komisiou v bodoch 25 a 28 napadnutého rozhodnutia s právnym základom Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF) už nie je relevantná, keďže v oblasti EPUZF právo vykonať finančné opravy z dôvodu administratívnych chýb alebo nedostatkov v systémoch správy a kontroly výslovne uznal normotvorca Spoločenstva, zatiaľ čo v oblasti EFRR sa vyžaduje zásadná zmena operačného programu. Jediným právnym základom umožňujúcim zníženie pomoci Spoločenstva vykonané v prejednávanej veci Komisiou je nariadenie Rady (ES) č. 1260/1999 z 21. júna 1999 o všeobecných ustanoveniach o štrukturálnych fondoch (Ú. v. ES L 161, s. 1; Mim. vyd. 14/001, s. 31), ktoré platí iba pre neskoršie obdobia financovania.
32 Spolková republika Nemecko na základe zásady obmedzenej právomoci odvodenej z článku 5 ES odmieta, že sa možno odvolávať na judikatúru týkajúcu sa uplatnenia článku 8 nariadenia Rady (EHS) č. 729/70 z 21. apríla 1970 o financovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 94, s. 13) na účely odôvodnenia právomoci žiadať o vrátenie na základe nariadenia č. 4253/88.
33 Spolková republika Nemecko tiež tvrdí, že žiadne ustanovenie Spoločenstva neoprávňuje Komisiu vykonať finančné opravy administratívnych chýb výlučne vnútroštátnej povahy, keďže článok 1 ods. 1 nariadenia č. 2988/95 výslovne vyžaduje porušenie práva Spoločenstva. Všeobecná zásada lojality podľa článku 10 ES neodôvodňuje odchýlenie sa od zásadného rozdelenia právomocí, ale je založená na inštitucionálnej a procesnej autonómii členských štátov.
34 Komisia tieto tvrdenia odmieta.
Posúdenie Všeobecným súdom
35 Článok 24 ods. 2 nariadenia č. 4253/88 oprávňuje Komisiu znížiť alebo pozastaviť príspevok na finančnú pomoc, ak preskúmanie vykonané podľa odseku 1 tohto článku potvrdí existenciu nezrovnalosti. Tento článok sa však nezaoberá tým, kto je pôvodcom nezrovnalosti, ku ktorej došlo pri uskutočnení úkonu alebo opatrenia financovaného z fondov.
36 Pokiaľ ide o tvrdenie Spolkovej republiky Nemecko, ktoré uvádza paralelu medzi článkom 24 ods. 2 nariadenia č. 4253/88 a článkom 1 ods. 2 nariadenia č. 2988/95, ktorý uvádza, že nezrovnalosť je výlučne porušenie ustanovenia práva Európskej únie vyplývajúce z konania alebo opomenutia hospodárskeho subjektu, treba uviesť, že tieto ustanovenia sa majú vykladať autonómnym spôsobom, keďže sledujú rozdielne ciele a nemajú rovnaký rozsah pôsobnosti. Nariadenie č. 2988/95 v podstate zavádza všeobecný právny rámec určený na boj proti podvodu, ktorého sa, ako už z definície vyplýva, vnútroštátny orgán nemohol dopustiť, zatiaľ čo nariadenie č. 4253/88 sa týka vzťahu medzi Úniou a členskými štátmi (pozri analogicky rozsudok Súdu prvého stupňa z 22. novembra 2006, Taliansko/Komisia, T‑282/04, Zb. s. II‑93*, bod 83).
37 Rovnako treba konštatovať, že vnútroštátne orgány zodpovedajú za správne využívanie fondov Spoločenstva a že práve im prináleží v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, inými právnymi predpismi a so správnymi opatreniami prijať opatrenia, ktoré sú okrem iného potrebné na zabezpečenie skutočného a riadneho uskutočnenia transakcií financovaných z fondu. Komisia totiž vykonáva iba doplňujúcu funkciu (pozri analogicky rozsudok Súdneho dvora z 9. októbra 1990, Francúzsko/Komisia, C‑366/88, Zb. s. I‑3571, body 19 a 20).
38 Rovnako je nesporné, že článok 24 nariadenia č. 4253/88 nestanovuje žiadny kvantitatívny alebo kvalitatívny rozdiel v súvislosti s nezrovnalosťami, ktoré môžu viesť k zníženiu pomoci. Súdny dvor rozhodol, že aj nezrovnalosti, ktoré nemajú presný finančný dosah, sa môžu vážne dotknúť finančných záujmov Únie a dodržiavania práva Únie, a teda odôvodniť uplatnenie finančných opráv Komisiou (rozsudok Írsko/Komisia, už citovaný, bod 29 a nasl.).
39 Administratívna chyba spojená s neexistenciou zhody medzi sumami, ktoré stanovuje finančný plán, a sumami uvedenými v žiadosti o zaplatenie, je spôsobilá predstavovať nezrovnalosť, ktorá môže odôvodniť zníženie pomoci (rozsudok Súdu prvého stupňa z 28. januára 2009, Nemecko/Komisia, T‑74/07, Zb. s. II‑107, bod 34 a nasl.).
40 Okrem toho skutočnosť, že vnútroštátne orgány zohrávajú centrálnu úlohu pri implementácii štrukturálnych fondov, hovorí v prospech širokého výkladu pojmu nezrovnalosť. Chybu, ktorej sa uvedené orgány dopustili, treba totiž považovať za „nezrovnalosť“ v zmysle článku 24 ods. 2 nariadenia č. 4253/88 vzhľadom na zásadu riadneho finančného hospodárenia uvedenú v článku 274 ES a zásadu lojálnej spolupráce uvedenú v článku 10 ES, ktoré nepriznávajú členským štátom imunitu, a so zreteľom na skutočnosť, že článok 24 nariadenia č. 4253/88 je jediným ustanovením, ktoré umožňuje znížiť sumu pomoci v prípade, že operácia neprebehla tak, ako bolo pôvodne stanovené (rozsudok Súdneho dvora z 24. januára 2002, Conserve Italia/Komisia, C‑500/99 P, Zb. s. I‑867, bod 88).
41 Napokon, pokiaľ ide o tvrdenie Spolkovej republiky Nemecko, že žiadne ustanovenie práva Únie neoprávňuje Komisiu v rámci spoločného systému poskytovania dotácií vykonať finančné opravy v prípade administratívnych chýb, ktoré sú čisto vnútroštátnej povahy, treba pripomenúť, že príjemcovi prináleží splniť si viaceré povinnosti, ktorých definovanie a kontrola vo veľkej miere patrí do pôsobnosti vnútroštátnych orgánov. Rozdielny výklad je sotva zlučiteľný so zásadami riadneho finančného hospodárenia a lojality. Okrem toho, aj keď Komisia Spolkovej republike Nemecko vytýka administratívne chyby vnútroštátnej povahy, tieto chyby sa týkajú poskytnutia finančnej pomoci Úniou.
42 V dôsledku toho treba konštatovať, že výklad článku 24 ods. 2 nariadenia č. 4253/88, ktorý z pojmu nezrovnalosť vylučuje chyby, ktorých sa dopustili vnútroštátne správne orgány, porušuje potrebný účinok pravidla stanoveného uvedeným ustanovením.
43 Z toho teda vyplýva, že porušenia práva Únie pripísateľné vnútroštátnym správnym orgánom patria do pôsobnosti článku 24 ods. 2 nariadenia č. 4253/88. Za predpokladu, že vnútroštátne orgány zohrávajú centrálnu úlohu pri implementácii štrukturálnych fondov, treba porušenie, ktorého sa dopustili uvedené vnútroštátne orgány, považovať za „nezrovnalosť“ v zmysle článku 24 ods. 2 nariadenia č. 4253/88.
44 Túto časť prvého žalobného dôvodu treba teda zamietnuť.
O druhej časti prvého žalobného dôvodu, uvádzanej subsidiárne, ktorá sa týka spochybnenia existencie nezrovnalostí zistených Komisiou v napadnutom rozhodnutí
45 Spolková republika Nemecko v zásade tvrdí, že príslušné správne orgány sa nedopustili žiadnych nezrovnalostí a že kritika Komisie, pokiaľ ide o účinnosť systémov spravovania a kontroly, je nedôvodná.
O nesprávnom posúdení, ktorého sa dopustila Komisia, pokiaľ ide o neoprávnené výdavky na projekty týkajúce podnikov, ktoré nie sú MSP
– Tvrdenia účastníkov konania
46 Spolková republika Nemecko tvrdí, že relevantná administratívna chyba neexistuje, keďže jednak bolo dovolené dotknuté projekty podporovať a zaúčtovať podľa rovnakých kritérií ako prioritnú os 1.1 operačného programu, jednak nedošlo ku škode na úkor rozpočtu Spoločenstva, hoci túto podmienku vyžaduje článok 23 ods. 1 nariadenia č. 4253/88.
47 Spolková republika Nemecko sa domnieva, že zaúčtovanie a spravovanie finančnej pomoci pre podniky, ktoré nie sú MSP, podľa prioritnej osi 2.1 ani potenciálne neviedlo k neoprávneným výdavkom. Spolková republika Nemecko totiž zastáva názor, že päť podnikov uvedených v prioritnej osi 2.1 spĺňa podmienku medziregionálneho predaja požadovanú podľa osi 1.1, ktorá výslovne stanovuje, že výrobné investície možno uskutočniť „nezávisle od veľkosti podniku“. V tomto kontexte sa výhrady Dvora audítorov netýkajú nezákonnej finančnej pomoci pre určité podniky, ale iba zaúčtovania pomoci v operačnom programe.
48 Komisia tieto tvrdenia odmieta.
– Posúdenie Všeobecným súdom
49 Výhrady Spolkovej republiky Nemecko k napadnutému rozhodnutiu sa týkajú viacerých projektov.
50 Pokiaľ ide o projekt Tralag Landmaschinen, ako je uvedený v bode 46 tabuľky pripojenej k napadnutému rozhodnutiu, nedošlo k porušeniu definície MSP uvedenej v podpornom rámci Spoločenstva zavedenom v rozhodnutí 94/628, ale k porušeniu definície uvedenej v 24. rámcovom pláne spoločného záujmu nazvanom „Zlepšenie hospodárskych regionálnych štruktúr“ za obdobie rokov 1995 – 1999, prijatom komisiou Bundestagu pre plánovanie (Nemecký spolkový parlament) 27. apríla 1995, ktorý je potrebné dodržiavať v zmysle všeobecnej zásady lojálnej spolupráce uvedenej v článku 10 ES. Toto ustanovenie totiž stanovuje dodatočné financovanie vo výške 15 % pre podniky, ktoré nezamestnávajú viac ako 250 osôb, čo nie je prípad Tralag Landmaschinen, ktorý mal z uvedeného napriek tomu výhody. Tento podnik teda nebol oprávnený prijať dodatočné financovanie vo výške 15 %.
51 Pokiaľ ide o projekt týkajúci sa uvedeného podniku a o štyri ďalšie projekty týkajúce sa Maxit Baustoffwerke GmbH, arcon II Flachglasveredelung, Gothaer Fahrzeugwerk a CeWe Color AG, treba pripomenúť, že ako vyplýva z článku 52 ods. 5 druhého pododseku nariadenia č. 1260/1999, žiadosť o konečnú platbu týkajúcu sa operácií za programové obdobie rokov 1994 – 1999 treba predložiť Komisii najneskôr 31. marca 2003 bez možnosti neskorších zmien. Päť predmetných projektov bolo zaúčtovaných v rámci opatrenia 2.1. Ako bolo uvedené v bode 8 vyššie, žiadosť o konečnú platbu bola Komisii podaná 18. júla 2002, ktorá jej vyhovela 27. júna 2003, a teda nemecké orgány nemohli úspešne tvrdiť, že uvedené projekty boli oprávnené prijať pomoc podľa opatrenia 1.1. Za týchto podmienok predstavujú nesprávne zaúčtovania deklaráciu neoprávnených výdavkov na základe opatrenia 2.1 predmetnej operácie, ktoré po 31. marci 2003 nemožno zmeniť.
52 Ako však už Súdny dvor rozhodol, existencia týchto nezrovnalostí postačuje na uloženie finančnej opravy bez toho, aby rozpočtu Spoločenstva musela vzniknúť konkrétna finančná škoda (pozri v tomto zmysle rozsudok Írsko/Komisia, už citovaný, body 25 až 27, 31, 58 a 59).
53 Napokon Dvor audítorov sa neobmedzil na kritiku financovania podnikov, ktoré nie sú MSP, v rámci opatrenia 2.1, ale tiež konštatoval, že predmetné operácie až do výšky 100 % neboli oprávnené na podporu Spoločenstva.
54 Toto tvrdenie žalobkyne treba teda odmietnuť.
O rozlišovaní medzi predajom na splátky a lízingom a neuplatniteľnosti pracovných dokumentov a medzinárodných účtovných štandardov 17
– Tvrdenia účastníkov konania
55 Pokiaľ ide o operácie č. 38, TelePassport Service GmbH, a č. 44, Schuster Kunststofftechnik GmbH, ktorých výdavky boli považované za neoprávnené, Spolková republika Nemecko odmieta rozlišovanie Komisie medzi predajom na splátky a lízingom na jednej strane a uplatniteľnosťou pracovného dokumentu č. 20 pripojeného k rozhodnutiu Komisie 97/321/ES z 23. apríla 1997, ktorým sa menia a dopĺňajú rozhodnutia o schválení rámcov podpory Spoločenstva, jednotných programových dokumentov a programov iniciatívy Spoločenstva prijatých pre Nemecko [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 146, s. 9) (ďalej len „pracovný dokument č. 20“), a medzinárodnými účtovnými štandardmi 17 na strane druhej.
56 Spolková republika Nemecko tvrdí, že predaj na splátky nie je „osobitná forma lízingu“, ako sa domnieva Komisia. Podstatný účel zmluvy o predaji na splátky spočíva v nadobudnutí hospodárskeho majetku, ktoré z účtovného hľadiska nadobudne účinnosť pri uzatvorení zmluvy. Pokiaľ ide o lízing, jeho účel sa obmedzuje iba na poskytnutie na užívanie, pričom nájomné predstavuje odmenu za poskytnutie tohto majetku. Preto nie je odôvodnené obmedziť finančnú pomoc Spoločenstva na 60 splátok v rámci predaja na splátky. Okrem toho cena vypočítaná za predaj na splátky nezodpovedá poskytnutiu na užívanie, ale časti kúpnej ceny, takže názor Komisie by viedol k tomu, že by sa nerozlišovalo podľa toho, či je prenajímateľom banka alebo predajca stroja.
57 Komisia tieto tvrdenia odmieta, pričom trvá na autonómnom výklade pojmov práva Spoločenstva, ako aj na skutočnosti, že nadobudnutie majetku formou predaja na splátky nemožno považovať za kúpnopredajnú transakciu so zreteľom na to, že koneční príjemcovia nadobudnú celé vlastníctvo k majetku až po uplynutí 60 mesiacov, po tom, ako uskutočnili všetky platby, čo je pri dotknutých projektoch výlučne po ukončení finančnej pomoci Spoločenstva.
– Posúdenie Všeobecným súdom
58 Z ustálenej judikatúry vyplýva, že pojmy používané v ustanovení práva Únie, ktoré neobsahujú výslovný odkaz na právo členských štátov, treba na určenie ich zmyslu a rozsahu vykladať autonómne a jednotne so zreteľom na kontext a cieľ sledovaný predmetnou právnou úpravou (rozsudky Súdneho dvora z 19. septembra 2000, Linster, C‑287/98, Zb. s. I‑6917, bod 43, a z 18. januára 1984, Ekro, 327/82, Zb. s. 107, bod 11). Navyše, ako správne uvádza Komisia, skutočnosť, že jej rozhodnutie 97/321, ktoré sa týka oprávnenosti výdavkov, je určené Spolkovej republike Nemecko, neodôvodňuje absenciu autonómneho a jednotného výkladu jeho pojmov, keďže toto rozhodnutie je súčasťou všetkých pätnástich podobných rozhodnutí adresovaných v ten istý deň pätnástim členským štátom, ktoré boli uverejnené súčasne.
59 Pokiaľ ide o podstatu tvrdenia Spolkovej republiky Nemecko, nadobudnutie majetku v rámci predaja na splátky nemožno považovať za kúpno‑predajnú transakciu oprávnenú na podporu v celom rozsahu, keďže koneční príjemcovia nezaplatili celú kúpnu cenu počas obdobia oprávnenosti na podporu. Koneční príjemcovia teda nadobudli úplné vlastníctvo k majetku až po uplynutí 60 mesiacov po uskutočnení všetkých platieb, k čomu v prípade dotknutých projektov došlo až po ukončení pomoci Spoločenstva.
60 V súvislosti s medzinárodnými účtovnými štandardmi 17 treba konštatovať, že odkaz na tieto štandardy v odôvodnení 30 napadnutého rozhodnutia nie je vôbec určujúci, keďže napadnuté rozhodnutie na ne subsidiárne odkazuje ako na všeobecne uznané účtovné pravidlo na účely výkladu pojmu „finančný lízing“.
61 Napokon, pokiaľ ide o uplatniteľnosť pracovných dokumentov, ktoré nadobudli účinnosť 1. mája 1997 (v rozsahu, v akom ustanovenia týchto dokumentov v prílohe rozhodnutia 97/321 ukladajú členským štátom alebo príjemcom nové alebo doplňujúce povinnosti), treba konštatovať, že koncept neoprávnenosti prijať pomoc nebol zavedený týmto rozhodnutím a že dokumenty pripojené k uvedenému rozhodnutiu iba kodifikujú existujúcu prax tým, že spresňujú už existujúce pravidlo týkajúce sa výdavkov na lízing, podľa ktorého budúce výdavky nie sú oprávnené. Nejde teda o otázku retroaktívneho uplatnenia dokumentu č. 20.
62 Toto tvrdenie Spolkovej republiky Nemecko treba teda odmietnuť.
O nesprávnom kvalifikovaní niektorých nezrovnalostí ako systematických Komisiou
– Tvrdenia účastníkov konania
63 Spolková republika Nemecko tvrdí, že Komisia vychádza z nesprávnej domnienky, že Dvor audítorov posúdil podporu podnikom, ktoré nie sú MSP, podľa prioritnej osi 2.1 operačného programu ako systematickú chybu. V tejto súvislosti vytýka Komisii, že extrapolovala 23,88‑percentnú mieru pochybenia na všetky výdavky vynaložené v prioritnej osi 2.1 operačného programu z dôvodu systematickej povahy chýb, hoci Dvor audítorov nevytýkal systematické chyby žiadnemu z uvedených piatich projektov. Neexistencia tejto vecnej chyby by viedla k úplne odlišnému základu na výpočet. Z napadnutého rozhodnutia nemožno ani vyvodiť záver, že Komisia sa, ako sama potvrdzuje, odchýlila od posúdenia, ktoré vykonal Dvor audítorov.
64 Komisia tieto tvrdenia odmieta.
– Posúdenie Všeobecným súdom
65 Pokiaľ ide o údajný rozpor medzi napadnutým rozhodnutím a závermi Dvora audítorov, treba konštatovať, že zo znenia článku 24 nariadenia č. 4253/88 nevyplýva, že pri vykonávaní svojich výsadných práv priznaných týmto článkom je Komisia viazaná pripomienkami kontrolného orgánu. Naopak, prináleží jej predložiť vlastné posúdenie konštatovaných nezrovnalostí. Napadnuté rozhodnutie teda odráža názor Komisie a nie názor Dvora audítorov.
66 Nesprávne zaúčtovania týkajúce sa podnikov, ktoré nie sú MSP, majú okrem toho systematickú povahu, pretože odrážajú nedostatky v spravovaní, kontrole alebo audite, ktoré sa niekoľkokrát prejavili a s vysokou pravdepodobnosťou sa vyskytli v rade podobných prípadov. Je teda správne, že Komisia považovala nesprávne zaúčtovania týkajúce sa podnikov, ktoré nie sú MSP, za systematické nezrovnalosti.
67 V dôsledku toho treba toto tvrdenie Spolkovej republiky Nemecko odmietnuť.
O výhrade, že Komisia nesprávne považovala kontroly 5 % za pochybenia a z toho vyvodila záver o nedostatkoch v systémoch spravovania a kontroly
– Tvrdenia účastníkov konania
68 Spolková republika Nemecko odmieta kritiku Komisie, podľa ktorej existovali nedostatky pri vykonávaní kontrol 5 % v súlade s nariadením č. 2064/97, a tvrdí, že táto výhrada nemôže odôvodniť existenciu nezrovnalosti.
69 Spolková republika Nemecko po prvé tvrdí, že z konečného externého osvedčenia predloženého podľa článku 8 nariadenia č. 2064/97 vyplýva, že „kontroly 5 %“ sú v zásade spoľahlivé a zodpovedajú požiadavkám článku 3 tohto nariadenia. Ani Dvor audítorov, ani externí účtovní experti nenamietali, že orgány spolkovej krajiny Durínsko nesplnili požiadavky definované Komisiou na jej kontrolu systému.
70 Spolková republika Nemecko po druhé odmieta výhradu Komisie, podľa ktorej „kontrolné zoznamy“ používané na kontroly 5 % neprebrali usmernenia obsiahnuté v pracovných dokumentoch. Zastáva názor, že usmernenia, napriek tomu, že neboli výslovne zaradené do kontrolných zoznamov, predstavujú prirodzenú a nespornú integrálnu súčasť kontrol 5 %.
71 Spolková republika Nemecko sa po tretie domnieva, že správanie Komisie je kontradiktórne, keďže túto výhradu neuviedla v protokole „Ventura“ z 23. júla 1998 ani vo svojej správe z 30. januára 2002.
72 Spolková republika Nemecko po štvrté uvádza, že samotná skutočnosť, že kontroly 5 % ukázali nižšiu mieru omylov než inšpekcia Dvora audítorov, ešte neznamená, že sa spochybňuje systém spravovania a kontroly príslušných orgánov. Rozdiel vyplýva zo skutočnosti, že Dvor audítorov vykonal analýzu zjavných slabých miest v systéme spravovania a kontroly, kým kontroly 5 % vykonal náhodným spôsobom, ako to vyžaduje naradenie. Zatiaľ čo náhodná kontrola je reprezentatívna, analýza slabých miest vykonaná Dvorom audítorov smeruje k zisteniu rizík.
73 Komisia tieto tvrdenia odmieta, pričom uvádza, že žiadna finančná oprava nebola uplatňovaná ako odpoveď na nedostatky v systémoch spravovania a kontroly zistené Dvorom audítorov.
– Posúdenie Všeobecným súdom
74 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že uvedenie nedostatkov zistených Dvorom audítorov v systémoch spravovania a kontroly predmetnej operácie, na ktoré sa Komisia odvoláva od odôvodnenia 11 uvedeného rozhodnutia, nepredstavuje samostatný dôvod na zníženie finančnej pomoci. Zníženie finančnej pomoci v napadnutom rozhodnutí spočíva v oprave individuálnych nezrovnalostí a v extrapolovanej finančnej oprave systematických nezrovnalostí. Žiadna finančná oprava nebola uplatnená ako odpoveď na nedostatky v systémoch spravovania a kontroly zistené Dvorom audítorov. Toto tvrdenie je teda irelevantné.
75 V dôsledku tohto treba prvý žalobný dôvod zamietnuť v celom rozsahu.
2. O druhom žalobnom dôvode týkajúcom sa porušenia článku 24 ods. 2 nariadenia č. 4253/88 z dôvodu výpočtu zníženia sumy extrapoláciou
O prvej časti druhého žalobného dôvodu týkajúcej sa nezákonnosti metódy extrapolácie použitej na výpočet zníženia sumy podľa článku 24 ods. 2 nariadenia č. 4253/88
O neexistencii práva na extrapoláciu na základe článku 24 nariadenia č. 4253/88
– Tvrdenia účastníkov konania
76 Spolková republika Nemecko tvrdí, že podľa článku 24 ods. 2 nariadenia č. 4253/88, ktorý treba chápať so zreteľom na jeho názov, Komisia môže iba znížiť, prerušiť alebo zastaviť operáciu alebo dotknuté opatrenie. Odsek 1 tohto ustanovenia odkazuje na konkrétny individuálny prípad a jeho odsek 3 odkazuje na vrátenie neprávom zaplatenej sumy. Z toho vyplýva, že finančná oprava sa výslovne obmedzuje na sumy, pri ktorých je jasné, že boli vyplatené neprávom.
77 Dodáva, že nariadenie č. 4253/88 sa líši od zúčtovania výdavkov EPUZF podľa nariadenia č. 729/70, ktorého článok 5 ods. 2 písm. c) výslovne oprávňuje Komisiu, aby pri výpočte finančnej opravy zohľadnila rozsah zistených odlišností, povahu a závažnosť porušenia, ako aj finančnú škodu, ktorá vznikla Európskemu spoločenstvu.
78 Spolková republika Nemecko sa v podstate domnieva, že pred uverejnením nariadenia č. 1260/1999 platného na financované obdobie rokov 2000 – 2006 neexistoval detailný právny rámec, ktorý by jednoznačne definoval vzájomné práva a povinnosti, takže vykonanie extrapolovaných finančných opráv je sporné. Nariadenie č. 2064/97 nepredstavuje právny základ a už vôbec nestanovuje extrapolované konanie na vykonanie finančných opráv.
79 Spolková republika Nemecko dodáva, že skutočnosť, že často nie je možné presne vyčísliť systematické nezrovnalosti, neoprávňuje Komisiu vykonať extrapoláciu na základe nariadenia č. 4253/88.
80 Španielske kráľovstvo pripúšťa, že podľa judikatúry má Komisia určitú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o článok 24 ods. 2 nariadenia č. 4253/88. Uplatnenie metódy extrapolácie však zahŕňa zníženie pomoci poskytnutej na projekt na základe domnienky a nie na základe overenia. Nielenže dotknutý článok takúto možnosť neuvádza, ale táto možnosť je aj v rozpore s jeho účelom a cieľom. Na rozdiel od toho, čo uvádza Komisia, Súdny dvor vo svojom rozsudku zo 6. apríla 2000, Španielsko/Komisia (C‑443/97, Zb. s. I‑2415), neodôvodnil uplatnenie metódy extrapolácie. Španielske kráľovstvo okrem iného pripomína, že extrapolácia vyžaduje konštatovanie systematických nezrovnalostí na základe reprezentatívnej vzorky, čo sa v prejednávanej veci nestalo.
81 Holandské kráľovstvo sa tiež domnieva, že článok 24 nariadenia č. 4253/88 nie je právnym základom na extrapoláciu, a uvádza, že mu nie je jasné, ako zásady riadneho finančného hospodárenia a lojálnej spolupráce, o ktoré sa Komisia opiera, môžu viesť k širokému výkladu citovaného článku. Komisia si okrem toho nemôže privlastniť nové právomoci prostredníctvom vnútorných usmernení, ktoré nemôžu tvoriť základ odôvodňujúci extrapoláciu. Komisia si neurčuje rozsah svojich výsadných práv a právomocí, keďže je to právomocou európskeho normotvorcu. Opak nevyplýva ani z rozsudku Španielsko/Komisia, už citovaného. Napokon extrapolácia musí zachovávať procesné záruky, zatiaľ čo právna úprava platná v čase rozhodujúcich skutočností v tomto ohľade neobsahovala žiadne právne pravidlo.
82 Francúzska republika sa po prvé domnieva, že na programové obdobie rokov 1994 – 1999 Komisia nemohla uplatniť finančnú opravu extrapoláciou z dôvodu chýbajúceho právneho základu. Zo znenia tohto článku 24 nariadenia č. 4253/88 totiž vyplýva, že Komisia môže iba vykonať individuálne finančné opravy. To je to, čo odlišuje systém uplatniteľný na finančné opravy v rámci EFRR za programové obdobie rokov 1994 – 1999 od systému uplatniteľného na zúčtovanie výdavkov v rámci záručnej sekcie EPUZF. V tejto súvislosti francúzska vláda pripomína, že v rámci záručnej sekcie EPUZF Súdny dvor povolil uplatnenie metódy extrapolácie (rozsudky z 24. januára 2002, Francúzsko/Komisia, C‑118/99, Zb. s. I‑747, a zo 4. marca 2004, Nemecko/Komisia, C‑344/01, Zb. s. I‑2081). Táto zásada podľa judikatúry uplatnenie metódy extrapolácie nezakazuje. Naopak článok 24 nariadenia č. 4253/88 výslovne stanovuje, že Komisia je oprávnená v prípade zistenej nezrovnalosti vykonať iba individuálne finančné opravy. Komisia bola oprávnená uplatňovať extrapolované opravy až prijatím nariadenia č. 1260/1999. Z predchádzajúcich úvah podľa Francúzskej republiky vyplýva, že nariadenie č. 4253/88 v zásade zakazuje uplatnenie metódy extrapolácie.
83 Francúzska republika sa po druhé domnieva, že Komisia v rámci nariadenia č. 4253/88 nemôže uplatniť finančné opravy prostredníctvom extrapolácie v rozsahu, v akom jednak toto nariadenie nestanovuje podmienky uplatnenia metódy extrapolácie, a jednak toto nariadenie nestanovuje rámec pre túto metódu prísnych procesných záruk. Komisia môže uplatniť opravy formou extrapolácie, iba ak použije náhodnú a reprezentatívnu vzorku transakcií s podobnými vlastnosťami. Podmienky a záruky musia byť stanovené v záväznom akte a nestačí, ak ich stanovujú jednoduché vnútorné usmernenia Komisie, a Komisia sa ich nemôže dovolávať na odôvodnenie použitia metódy extrapolácie. Ako Súdny dvor rozhodol v rozsudku Španielsko/Komisia, už citovanom, tieto vnútorné usmernenia nevyvolávajú právne účinky a nie sú záväzné. V dôsledku toho nemôžu slúžiť ako právny základ na extrapoláciu.
84 Komisia tieto tvrdenia odmieta.
– Posúdenie Všeobecným súdom
85 Zo znenia článku 24 ods. 2 nariadenia č. 4253/88 vyplýva, že Komisia môže znížiť pomoc pre dotknutú operáciu alebo dotknuté opatrenie, ak v dôsledku kontradiktórneho preskúmania stanoveného v článku 24 ods. 1 zistí nezrovnalosť, a najmä výraznú zmenu ovplyvňujúcu povahu alebo podmienky uskutočnenia operácie alebo opatrenia. Článok 24 ods. 2 nariadenia č. 4253/88 neuskutočňuje kvantitatívne alebo kvalitatívne rozlišovanie, pokiaľ ide o nezrovnalosti, ktoré môžu tvoriť základ zníženia pomoci.
86 Toto ustanovenie teda Komisii priznáva právo znížiť pomoc a širokú diskrečnú právomoc bez uvedenia obmedzení, pokiaľ ide o voľbu metód, ktoré môže Komisia použiť na určenie sumy zníženia.
87 Treba teda preskúmať, či použitie metódy extrapolácie môže byť v prejednávanej veci odôvodnené.
88 Po prvé otázka, či článok 24 ods. 2 nariadenia č. 4253/88 oprávňuje Komisiu vykonať finančné opravy použitím uvedenej metódy, závisí od výkladu časti vety „potvrdí existenciu nezrovnalosti“ v znení tohto ustanovenia.
89 Pri vykonávaní právomoci uložiť finančné opravy musí byť metóda použitá Komisiou na určenie sumy, ktorú treba vrátiť, v súlade s cieľom sledovaným článkom 24 ods. 2 nariadenia č. 4253/88.
90 Týmto cieľom je umožniť finančnú opravu, ak výdavky, ktorých financovanie sa žiadalo, neboli vykonané v súlade s pravidlami práva Únie. Vzhľadom na tento cieľ treba článok 24 ods. 2 nariadenia č. 4253/88 vykladať spôsobom, ktorý Komisiu oprávňuje pomoc primerane znížiť.
91 Konkrétnejšie, ako správne uvádza Komisia v odôvodnení 25 napadnutého rozhodnutia, výška opravy závisí od finančných strát, ktoré vznikli rozpočtu Únie, zistených auditom. Opravené musia byť všetky tieto straty, pretože každé neopravenie by predstavovalo porušenie zásady riadneho finančného hospodárenia, ktorú Komisia a členské štáty musia dodržiavať podľa článku 274 ES. Komisia teda musí byť oprávnená znížiť pomoc v rozsahu, ktorý odráža mieru nezrovnalosti, ktorá bola zistená v priebehu kontradiktórneho konania podľa článku 24 ods. 1 nariadenia č. 4253/88.
92 Okrem toho sa Komisia podľa ustálenej judikatúry nemôže obmedziť na domnienku existencie predmetných nezrovnalostí, ale musí z právneho hľadiska dostatočným spôsobom preukázať, že tieto nezrovnalosti nie sú obmedzené na konkrétne prípady, ktoré preskúmala. Na preukázanie, že nezrovnalosti nie sú obmedzené na konkrétne prípady, ktoré preskúmala, stačí, aby predložila dôkazy, ktoré vytvárajú priestor na vážne a dôvodné pochybnosti, pokiaľ ide o riadny priebeh všetkých kontrol vykonaných dotknutým členským štátom. Nie je povinná preukázať nedostatky všetkých kontrol vyčerpávajúcim spôsobom (pozri analogicky rozsudok zo 4. marca 2004, Nemecko/Komisia, už citovaný, bod 58).
93 Toto zjednodušenie dôkazného bremena možno vysvetliť skutočnosťou, že systém nariadenia č. 4253/88 nestanovuje systematickú kontrolu zo strany Komisie, keďže Komisia vzhľadom na to, že nemá potrebný dosah na získanie informácií od svojich hospodárskych subjektov, by navyše po materiálnej stránke takúto kontrolu nemohla zabezpečiť.
94 Pokiaľ Komisia predložila dostatočné dôkazy na vytvorenie priestoru na závažné a odôvodnené pochybnosti o všetkých vnútroštátnych kontrolách, prináleží dotknutému členskému štátu preukázať nepresnosť tvrdení Komisie predložením detailnejších dôkazov o riadnom uskutočnení jeho kontrol. Ak členský štát tieto dôkazy nepredloží, Komisia preukázala, že nezrovnalosti neboli obmedzené na konkrétne prípady, ktoré preskúmala.
95 Rozhodnutie o znížení musí zohľadniť tento systematický rozmer nezrovnalostí. Komisia okrem toho nemá informácie o všetkých kontrolách vykonaných dotknutým členským štátom. V takomto prípade uplatnenie metódy extrapolácie predstavuje najadekvátnejší prostriedok na dosiahnutie cieľov sledovaných článkom 24 ods. 2 nariadenia č. 4253/88. Pokiaľ sa zistí systematický rozmer nezrovnalostí, zníženie pomoci nie je založené iba na domnienke Komisie, ale na preukázanej skutočnosti.
96 Komisia je však naďalej povinná dodržiavať pravidlá práva Únie, ktoré vyplývajú najmä zo zásady proporcionality. Otázka, či túto zásadu pri prijatí napadnutého rozhodnutia dodržala, bude preskúmaná nižšie v rámci piateho žalobného dôvodu.
97 Treba teda konštatovať, že článok 24 ods. 2 nariadenia č. 4253/88 nezakazuje Komisii použiť metódu extrapolácie na účely vykonania finančných opráv.
98 Okrem toho, ak nariadenie č. 2064/97 nestanovuje extrapoláciu finančných opráv, možno to vysvetliť skutočnosťou, že toto nariadenie predstavuje vykonávacie nariadenie založené na článku 23 ods. 1 štvrtom pododseku nariadenia č. 4253/88, ktorý uvádza minimálne požiadavky, ktorým musia zodpovedať systémy finančnej kontroly zavedené členskými štátmi v oblasti opatrení spolufinancovaných zo štrukturálnych fondov.
99 Toto tvrdenie Spolkovej republiky Nemecko treba teda odmietnuť.
O neexistencii práva na extrapoláciu na základe vnútorných usmernení
– Tvrdenia účastníkov konania
100 Spolková republika Nemecko sa tiež domnieva, že Komisia nemôže uplatniť extrapoláciu na základe svojich vnútorných usmernení, a to najmä z dôvodu ich čisto internej povahy a neexistencie právnych účinkov voči tretím osobám.
101 Obsah týchto usmernení nebol prijatý ani členskými štátmi, ktoré s ním opakovane vyslovili nesúhlas. Komisia sa pritom nemôže odvolávať na text, ktorý nebol schválený členskými štátmi.
102 Napokon na rozdiel od toho, čo je uvedené v bode 25 napadnutého rozhodnutia, Spolková republika Nemecko zastáva názor, že podmienky a maximálna výška paušálnych úprav alebo extrapolácií nie sú opísané ani nie je uvedená nijaká metóda výpočtu.
103 Komisia tieto tvrdenia odmieta.
– Posúdenie Všeobecným súdom
104 Na úvod treba konštatovať, že napadnuté rozhodnutie je založené na článku 24 nariadenia č. 4253/88. Z napadnutého rozhodnutia však nevyplýva, že Komisia použila vnútorné usmernenia ako právny základ uvedeného rozhodnutia.
105 V každom prípade treba pripomenúť, že Súdny dvor už skúmal otázku pôsobnosti vnútorných usmernení v rámci už citovaného rozsudku Španielsko/Komisia. Španielske kráľovstvo podalo návrh na zrušenie vnútorných usmernení, keďže sa domnievalo, že pre členské štáty predstavujú hrozbu nových peňažných sankcií a že Komisia nebola oprávnená prijať takýto akt.
106 Komisia podala námietku neprípustnosti s tvrdením, že vnútorné usmernenia neukladajú členským štátom dodatočné povinnosti k tým, ktoré už stanovuje článok 24 nariadenia č. 4253/88, že nemajú vplyv na ich doterajšie právne postavenie a nevyvolávajú právne účinky.
107 Súdny dvor pripomína, že podľa článku 24 ods. 2 nariadenia č. 4253/88 je Komisia oprávnená znížiť alebo pozastaviť vyplácanie pomoci. Konštatuje, že nič nebráni tomu, aby Komisia prijala vnútorné ustanovenia v súvislosti s finančnými opravami v rámci uplatnenia článku 24 nariadenia č. 4253/88 a nariadila príslušným útvarom ich uplatňovanie. Vnútorné ustanovenia tak stanovujú všeobecné postupy, na základe ktorých Komisia podľa článku 24 nariadenia č. 4253/88 zamýšľa neskôr prijať individuálne rozhodnutia, ktorých zákonnosť môže dotknutý členský štát napadnúť na súde Únie. Podľa judikatúry takýto akt Komisie, ktorý len vyjadruje jej úmysel sledovať pri vykonávaní svojej právomoci, ktorá jej bola priznaná článkom 24 nariadenia č. 4253/88, určitý postup, teda nemožno považovať za akt vyvolávajúci právne účinky (rozsudky Súdneho dvora z 27. septembra 1988, Spojené kráľovstvo/Komisia, 114/86, Zb. s. 5289, bod 13, a z 5. mája 1998, Spojené kráľovstvo/Komisia, C‑180/96, Zb. s. I‑2265, bod 28).
108 Takéto usmernenia sú len vyjadrením úmyslu Komisie sledovať pri vykonávaní svojej právomoci, ktorú jej priznáva článok 24 nariadenia č. 4253/88, určitý postup.
109 Súdny dvor na základe toho konštatuje, že vnútorné usmernenia nemožno považovať za akt, ktorý má vyvolávať právne účinky, takže žalobu o neplatnosť Španielskeho kráľovstva treba odmietnuť ako neprípustnú.
110 Súdny dvor tak rozhodnutím o neprípustnosti žaloby z uvedených dôvodov rozlišoval medzi vnútornými usmerneniami a individuálnymi rozhodnutiami, ktoré boli prijaté na ich základe.
111 Z už citovanej judikatúry vyplýva, že Komisia sa mohla odvolať na vnútorné usmernenia s cieľom posilniť transparentnosť individuálnych rozhodnutí určených členským štátom. Ako bolo uvedené v bode 104 vyššie, článok 24 nariadenia č. 4253/88 je preto jediným právnym základom, ktorý Komisia v prípade napadnutého rozhodnutia uplatnila.
112 Toto tvrdenie Spolkovej republiky Nemecko treba teda odmietnuť ako irelevantné.
113 Prvú časť druhého žalobného dôvodu treba teda zamietnuť v celom rozsahu.
O druhej časti druhého žalobného dôvodu, vznesenej subsidiárne, ktorá sa týka skutočnosti, že Komisia v prejednávanej veci nesmela vykonať extrapoláciu
Tvrdenia účastníkov konania
114 Spolková republika Nemecko tvrdí, že extrapolácia je založená na nereprezentatívnej vzorke. Konkrétne sa domnieva, že v napadnutom rozhodnutí nie je vôbec preukázané, že kontroly Dvora audítorov, na ktorých Komisia zakladá svoje extrapolácie, boli vykonané v rámci reprezentatívnej kontroly, t. j. na základe prieskumu, ktorý Dvor audítorov nebol povinný vykonať. Zatiaľ čo štatistický prieskum slúžil na získanie celkového posúdenia z bežných reprezentatívnych prípadov, analýza slabých miest predpokladá predbežnú voľbu predmetu kontroly a sledovaných cieľov. Preto Komisia konala v rozpore s tým, čo je stanovené v bode 6 vnútorných usmernení, ako aj v bode 11 napadnutého rozhodnutia.
115 Pokiaľ ide o paralelu použitú Komisiou vo vzťahu k záručnej sekcii EPUZF, Spolková republika Nemecko zdôrazňuje, že Komisia opomenula skutočnosť, že usmernenia uplatniteľné v tejto oblasti povoľujú maximálne 10‑percentnú extrapoláciu len v prípade nebezpečenstva veľmi vysokej a všeobecnej straty. V prejednávanej veci pritom išlo o 23‑percentnú mieru a na takéto nebezpečenstvo nebolo poukázané.
116 Komisia tieto tvrdenia odmieta.
Posúdenie Všeobecným súdom
117 Zo spisu vyplýva, že Dvor audítorov pri stanovení vzorky, na základe ktorej vykonal kontrolu, postupoval v súlade s kontrolným programom DAS 2003 a s vlastnými vnútornými pokynmi, pričom vybral 30 náhodných operácií, z ktorých 28 spadalo pod opatrenie 2.1, a veľkosť vzorky bola vybratá z hľadiska druhu fondu.
118 Z toho vyplýva, že kontroly vykonané Dvorom audítorov sú primerané, objektívne a reprezentatívne a že Dvor audítorov postupoval na základe metódy reprezentatívnych vzoriek, takže Komisia bola oprávnená uplatniť extrapoláciu.
119 Navyše usmernenia týkajúce sa záručnej sekcie EPUZF nemožno v prejednávanej veci uplatniť o to viac, že sadzby uvedené Spolkovou republikou Nemecko sa uplatňujú na paušálne opravy a nie na extrapolácie. Cieľom extrapolácie je pritom vyhnúť sa paušálnej oprave v prospech extrapolácie miery pochybenia reprezentatívnej vzorky na celé obyvateľstvo, z ktorého bola vzorka vytvorená.
120 Druhú časť druhého žalobného dôvodu, a preto aj celý druhý žalobný dôvod, treba teda zamietnuť.
3. O treťom žalobnom dôvode, založenom na nevykonaní kontroly Komisie na mieste pred znížením pomoci
Tvrdenia účastníkov konania
121 Podľa Spolkovej republiky Nemecko skutočnosť, že Komisia sa opierala o analýzu slabých miest, predstavuje vážnu procesnú chybu v rozpore s článkom 23 ods. 2 nariadenia č. 4253/88, čo je záväzné procesné pravidlo, ktoré pri opatreniach financovaných zo štrukturálnych fondov vyžaduje kontrolu na mieste prostredníctvom výberu vzoriek. Analýzu slabých miest, ktorú vykonal Dvor audítorov, nemožno nahradiť kontrolou spočívajúcou v reprezentatívnom prieskume vedenou útvarmi Komisie.
122 Komisia tieto tvrdenia odmieta.
Posúdenie Všeobecným súdom
123 Pokiaľ ide o výhradu vznesenú Spolkovou republikou Nemecko v súvislosti s nevykonaním kontrol samotnou Komisiou, treba pripomenúť, že článok 24 ods. 1 nariadenia č. 4253/88 stanovuje, že ak uskutočnenie určitej operácie alebo opatrenia odôvodňuje len čiastočné čerpanie priznanej finančnej pomoci, „Komisia vykoná náležitú kontrolu“.
124 Vyvodiť z tejto formulácie povinnosť Komisie vykonať kontroly, ktoré vyžadujú výlučne jej intervenciu, by však znamenalo veľmi doslovný výklad, ktorý by bol v rozpore so zásadou riadnej správy vecí verejných, keďže by znamenal zdvojenie kontrol a spôsoboval by tak straty prostriedkov Spoločenstva.
125 Navyše je nepopierateľné, že Komisia je pri vykonávaní svojej misie kontroly využívania fondov Spoločenstva oprávnená použiť rôzne informačné zdroje. Súd prvého stupňa už pripustil, že obyčajné odvolanie sa na dôkazy získané vnútroštátnymi orgánmi je dostatočné. Ako bolo uvedené v rozsudku Súdu prvého stupňa z 26. septembra 2002, Sgaravatti Mediterranea/Komisia (T‑199/99, Zb. s. II‑3731, bod 45), ak vnútroštátne orgány vykonajú dôkladnú kontrolu dodržiavania finančných povinností príjemcom pomoci Spoločenstva, Komisia môže legitímne vychádzať z ich záverov o skutkových okolnostiach a určiť, či tieto okolnosti umožňujú konštatovať existenciu nezrovnalostí odôvodňujúcich uloženie sankcie na základe článku 24 ods. 2 nariadenia č. 4253/88 v znení zmien a doplnení. Táto judikatúra bola potvrdená Súdom prvého stupňa v rozsudku zo 17. decembra 2008, Taliansko/Komisia (T‑154/06, Zb. s. II‑328*, bod 42).
126 Naproti tomu je dôležité uistiť sa, že členským štátom nie je spôsobená nijaká ujma, či už procesná alebo vecná, z hľadiska výberu spôsobov alebo vykonávateľov kontrol. Je preto potrebné preskúmať, či sú procesné záruky a praktické dôsledky kontrol uskutočnených Dvorom audítorov a Komisiou rovnaké.
127 Pokiaľ ide o procesné záruky, treba uviesť, že oba druhy kontrol – uskutočnené Komisiou a Dvorom audítorom – sú porovnateľné. V oboch prípadoch treba dodržať právo na obranu, uplatňujú sa pravidlá auditu vyššieho štandardu, členský štát musí byť informovaný ešte predtým, ako sa na mieste uskutoční kontrola, zamestnanci vnútroštátnych orgánov sa môžu na kontrolách zúčastniť a dotknutý členský štát musí byť v súvislosti s výsledkami kontroly vyzvaný na predloženie svojich pripomienok.
128 Dôsledky v praxi, ktoré možno v prípade oboch kontrol predvídať, však nie sú porovnateľné, pretože správa Dvora audítorov nie je záväzná a finančné opravy nemožno uplatniť priamo na jej základe.
129 Dvor audítorov a Komisia majú totiž v rozpočtovom procese Spoločenstva rozdielnu úlohu. Podľa článku 246 ES Dvor audítorov vykonáva audit. Podľa článku 248 ods. 1 ES preskúmava účty všetkých príjmov a výdavkov Spoločenstva a poskytuje Európskemu parlamentu a Rade vyhlásenie o vierohodnosti vedenia účtov, ako aj zákonnosti a riadnej povahe príslušných operácií. Z toho vyplýva, že Dvor audítorov musí najmä preskúmať správu prostriedkov z fondov Spoločenstva. Dvor audítorov preskúma situáciu a vydá tiež odporúčania na účely optimalizácie finančnej správy. Komisia plní dodatočnú funkciu, ktorá spočíva vo vymáhaní prostriedkov, ak boli v prípade uskutočnenia projektov zistené nezrovnalosti.
130 Preto úlohy a funkcie oboch inštitúcií zo systematického hľadiska nie sú rovnaké a Komisia sa nemôže automaticky opierať o závery Dvora audítorov.
131 Vo všeobecnosti z toho vyplýva, že kontrolu vyžadovanú článkom 24 ods. 1 nariadenia č. 4253/88 nemusia nevyhnutne vykonať úradníci alebo zamestnanci Komisie. Komisia je preto jednak povinná uistiť sa, že opravy, ktoré vykonáva na základe kontrol uskutočnených tretími osobami, nie sú automatické, ale založené na analýze údajov a výsledkov kontrol v spolupráci s dotknutým členským štátom, a musí jednak na základe uvedených kontrol a následných konzultácií prijať vlastné rozhodnutie.
132 Treba teda preskúmať, či Komisia v administratívnom konaní v rámci spolupráce s vnútroštátnymi orgánmi dotknutému členskému štátu skutočne umožnila vyjadriť sa k zisteniam, ku ktorým dospel Dvor audítorov, a k opravám, ktoré zamýšľa vykonať na základe týchto zistení.
133 Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, v nadväznosti na audit útvary Komisie v súlade s článkom 24 ods. 1 nariadenia č. 4253/88 preskúmali opodstatnenosť zistení Dvora audítorov a požiadali nemecké orgány, aby im poskytli dodatočné informácie a údaje. Listom z 19. októbra 2006 útvary Komisie zaslali výsledky tohto preskúmania nemeckým orgánom. Nemecké orgány odpovedali listom z 5. januára 2007, pričom nesúhlasili s uplatnením finančných opráv extrapolovaných v rámci operačných programov na obdobie rokov 1994 – 1999. Listom z 23. apríla 2007 Komisia pozvala nemecké orgány na bilaterálne rokovanie, ktoré sa uskutočnilo 8. mája 2007 v Bruseli. Na rokovaní o uplatnení extrapolovanej finančnej opravy sa nedospelo k dohode. Nemecké orgány sa však zaviazali, že do dvoch týždňov od rokovania poskytnú ďalšie dôkazy preukazujúce oprávnenosť niektorých položiek nákladov a operácií. Tieto informácie boli Komisii zaslané listom z 22. júna 2007.
134 Z toho vyplýva, že Komisia v dostatočnej miere umožnila Spolkovej republike Nemecko vyjadriť sa k záverom Dvora audítorov a že primerane preskúmala prípad v rámci spolupráce v zmysle článku 24 ods. 1 nariadenia č. 4253/88, keď znížila najmä výšku pôvodne zamýšľaných finančných opráv (pozri bod 13 vyššie).
135 Na záver tohto procesu si teda Komisia skutočne osvojila výsledky kontroly, ktorú vykonal Dvor audítorov, a procesné záruky členského štátu boli v každom prípade rešpektované.
136 V dôsledku toho treba tento žalobný dôvod zamietnuť.
4. O štvrtom žalobnom dôvode, založenom na porušení zásad legitímnej dôvery, právnej istoty a spolupráce z dôvodu, že Komisia nevyjadrila výhrady proti nesprávnemu zúčtovaniu podnikov, ktoré nie sú MSP
Tvrdenia účastníkov konania
137 Spolková republika Nemecko sa domnieva, že Komisia nevyjadrila žiadne výhrady, či už vo svojom rozhodnutí z 5. augusta 1994, z 10. októbra 1996 alebo 20. decembra 1999, pokiaľ ide o zúčtovanie podnikov zamestnávajúcich viac ako 500 zamestnancov ako MSP, čím dala nemeckým orgánom legitímne najavo, že v tejto súvislosti nemá nijaké výhrady. Na základe toho je Komisia sčasti zodpovedná za body, ktoré spochybňuje. Skutočnosť, že Komisia uplatnila extrapoláciu založenú na existencii systematických nedostatkov vyplývajúcich z nesprávneho zaúčtovania finančnej pomoci pre MSP bez zohľadnenia vlastnej zodpovednosti, zjavne porušuje zásady legitímnej dôvery, právnej istoty a lojálnej spolupráce.
138 Spolková republika Nemecko sa domnieva, že opomenutie Komisie je o to závažnejšie, že Komisia v rokoch 1997 a 1999 dostala výročné správy o hodnotení pomoci z EFRR obsahujúce zúčtovanie podnikov zamestnávajúcich 500 alebo viac zamestnancov v rámci opatrení MSP bez toho, aby v tejto súvislosti boli vznesené výhrady. Ani záverečná správa z roku 2002 tento bod nespochybňovala.
139 Komisia tieto tvrdenia odmieta.
Posúdenie Všeobecným súdom
140 Ako bolo pripomenuté v rámci preskúmania predchádzajúcich žalobných dôvodov (pozri body 37 a 39 vyššie), zodpovednosť zabezpečiť riadne uskutočnenie transakcií financovaných z EFRR nesú v prvom rade členské štáty.
141 Okrem toho treba konštatovať, že nariadenie č. 4253/88 nestanovuje žiadne procesné pravidlo podmieňujúce právo Komisie znížiť alebo zrušiť pomoc tým, že boli vznesené pochybnosti, pokiaľ ide o riadnu správu projektu pred ukončením pomoci, ako to vyplýva z bodu 79 rozsudku Súdu prvého stupňa z 8. júla 2008, Sviluppo Italia Basilicata/Komisia (T‑176/06, Zb. s. II‑126*).
142 Okrem toho treba pripomenúť, že právo domáhať sa uplatnenia legitímnej dôvery predpokladá splnenie troch kumulatívnych podmienok. Po prvé dotknutej osobe musia byť administratívou Únie poskytnuté presné, nepodmienečné a zhodné záruky pochádzajúce z oprávnených a dôveryhodných zdrojov. Po druhé tieto záruky musia byť spôsobilé vyvolať legitímne očakávanie u toho, komu sú určené. Po tretie poskytnuté záruky musia byť v súlade s platnými predpismi (pozri rozsudky Súdu prvého stupňa z 30. júna 2005, Branco/Komisia, T‑347/03, Zb. s. II‑2555, bod 102 a tam citovanú judikatúru, a z 23. februára 2006, Cementbouw Handel & Industrie/Komisia, T‑282/02, Zb. s. II‑319, bod 77).
143 Najprv treba konštatovať, že Spolková republika Nemecko nepreukázala, že ju Komisia uistila o tom, že podniky, ktoré zamestnávajú 500 alebo viac zamestnancov, sa považujú za MSP a v dôsledku toho môžu byť príjemcami finančnej pomoci. Preto nebola porušená zásada právnej istoty.
144 Okrem toho z ustálenej judikatúry vyplýva, že zhovievavosť voči minulým nezrovnalostiam podľa zásady právnej istoty alebo zásady legitímnej dôvery nezakladá právo pre dotknutý členský štát požadovať rovnaké zaobchádzanie so súčasnými nezrovnalosťami (rozsudok Írsko/Komisia, už citovaný, bod 68).
145 Štvrtý žalobný dôvod treba teda zamietnuť.
5. O piatom žalobnom dôvode týkajúcom sa porušenia zásady proporcionality z dôvodu neprimeraného zníženia pomoci, o ktorom rozhodla Komisia
Tvrdenia účastníkov konania
146 Spolková republika Nemecko tvrdí, že Komisia porušila všeobecnú zásadu proporcionality tým, že vykonala neprimerané zníženie založené na extrapolácii týkajúcej sa celých programových období. Chyby zistené Dvorom audítorov podľa jej názoru totiž nemôžu odôvodniť všeobecnú výhradu spočívajúcu v zlyhaní systémov spravovania a kontroly spolkovej krajiny Durínsko v rokoch 1994 až 1999. Toto konštatovanie je v rozpore s posúdením Komisie z rokov 1998 a 2002, ako aj s konečnou správou audítorských spoločností, proti ktorým Komisia nevzniesla nijakú námietku. Ak bola konečná platba správne uskutočnená 23. júna 2003, bolo to práve z dôvodu, že Komisia neuviedla žiadne podstatné výhrady, pokiaľ ide o systém spravovania a kontroly.
147 Okrem toho, ak by aj boli lízing a predaj na splátky postavené na roveň, tvrdí, že Komisia by podporu lízingu podriadila obmedzenej právnej úprave až od 1. mája 1997.
148 Pokiaľ ide o Tralag Landmaschinen GmbH, Spolková republika Nemecko sa domnieva, že extrapolácia už nie je akceptovateľná, keďže uvedený podnik dostal dodatočnú podporu vo výške 15 % podľa 24. rámcového plánu, hoci tento plán bol uplatniteľný až od 17. marca 1995.
149 Komisia tieto tvrdenia odmieta.
Posúdenie Všeobecným súdom
150 Po prvé, pokiaľ ide o tvrdenie, podľa ktorého Komisia pred prijatím napadnutého rozhodnutia nevyjadrila podstatné výhrady k systému spravovania a kontroly, treba zdôrazniť, že toto tvrdenie sa v skutočnosti týka zásady legitímnej dôvery. Podľa ustálenej judikatúry právo dovolávať sa ochrany legitímnej dôvery predpokladá súčasné splnenie troch podmienok. Po prvé, dotknutej osobe musia byť administratívou Únie poskytnuté presné, nepodmienečné a zhodné záruky pochádzajúce z oprávnených a dôveryhodných zdrojov. Po druhé, tieto záruky musia byť spôsobilé vyvolať legitímne očakávanie u toho, komu sú určené. Po tretie, poskytnuté záruky musia byť v súlade s uplatniteľnými predpismi (pozri rozsudky Branco/Komisia, už citovaný, bod 102 a tam citovanú judikatúru, a Cementbouw Handel & Industrie/Komisia, už citovaný, bod 77).
151 Zo spisu vo veci samej alebo z tvrdení žalobkyne však nevyplýva, že by jej Komisia poskytla tento druh presných, nepodmienečných a zhodných záruk. Toto tvrdenie treba preto odmietnuť.
152 Pokiaľ ide o zásadu proporcionality, treba pripomenúť, že táto zásada vyžaduje, aby akty inštitúcií Únie neprekračovali hranice toho, čo je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného cieľa. Najmä v súvislosti s touto zásadou môže byť porušenie povinností, ktorých dodržiavanie je základnou nevyhnutnosťou na riadne fungovanie systému Spoločenstva, sankcionované stratou takéhoto nároku priznaného právnou úpravou Únie, akým je nárok na finančnú pomoc (rozsudok Sgaravatti Mediterranea/Komisia, už citovaný, body 134 a 135).
153 Vzhľadom na to z ustálenej judikatúry v oblasti EPUZF uplatniteľnej mutatis mutandis aj na prejednávanú vec vyplýva, že Komisia môže dokonca odmietnuť prevziať všetky výdavky prostredníctvom fondov, ak zistí, že neexistujú dostatočné kontrolné mechanizmy (rozsudok Súdneho dvora z 20. septembra 2001, Belgicko/Komisia, C‑263/98, Zb. s. I‑6063, bod 125). Komisia však musí dodržať zásadu proporcionality, ktorá vyžaduje, aby akty inštitúcií Únie neprekračovali hranice toho, čo je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného cieľa (rozsudok Súdneho dvora zo 17. mája 1984, Denkavit Nederland, 15/83, Zb. s. 2171, bod 25). Ak sa Komisia v rámci svojej úlohy zúčtovať výdavky namiesto odmietnutia financovať všetky výdavky pokúsi stanoviť pravidlá smerujúce k rozlíšeniu podľa toho, aký stupeň nebezpečenstva predstavujú rozličné stupne nečinnosti súvisiacej s kontrolou, členský štát musí preukázať, že tieto kritéria sú svojvoľné a nespravodlivé (rozsudok Súdneho dvora zo 4. júla 1996, Grécko/Komisia, C‑50/94, Zb. s. I‑3331, bod 28).
154 Komisii teda nič nebránilo v tom, aby uložila finančné opravy.
155 Komisia okrem toho prostredníctvom bodu 6 vnútorných usmernení uviedla, že ak plánuje uplatniť extrapoláciu, musí zohľadniť osobitosť administratívnej štruktúry zapojenej do porušenia, pravdepodobný rozsah zneužití, ich frekvenciu, ako aj ich účinky.
156 Ako už bolo konštatované predtým (pozri bod 85 vyššie), Komisia má určitú diskrečnú právomoc, ktorú je priznáva článok 24 ods. 2 nariadenia č. 4253/88 a ktorá jej umožňuje prijať rozhodnutia spôsobilé zabezpečiť dodržiavanie zásady riadneho finančného hospodárenia uvedenej v článku 274 ES, ako aj zásadu proporcionality.
157 Ako už bolo uvedené vyššie, Komisia analyzovala výsledky kontrol vykonaných Dvorom audítorov a skutočne znížila sumu pôvodne plánovaných opráv.
158 V prejednávanej veci je veľká časť nezrovnalostí zistených po rokovaniach s nemeckými orgánmi, akými sú nesprávne zúčtovanie podnikov, ktoré nie sú MSP, alebo neoprávnenosť deklarovaných výdavkov v spojení s nájomnými zmluvami, výsledkom systematických nedostatkov spravovania, kontroly alebo auditu, pokiaľ ide o opatrenie 2.1, počas celého programového obdobia rokov 1994 – 1999. Je vysoko pravdepodobné, že sa tieto nedostatky vyskytnú v rade ďalších podobných prípadov. Je teda správne, že Komisia uplatnila metódu extrapolácie najmä so zreteľom na dôležitosť pripisovanú riadnemu fungovaniu vnútroštátnej správy, ktorá prednostne nesie zodpovednosť za zabezpečenie riadneho uskutočnenia projektov financovaných z fondov (pozri body 37 a 39 vyššie) a ktorá, ako bolo opakovane pripomenuté v rámci nariadenia č. 4253/88, má konať v spolupráci s Komisiou.
159 Piaty žalobný dôvod a žalobu v celom rozsahu treba teda zamietnuť.
O trovách
160 Treba pripomenúť, že podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.
161 Keďže Spolková republika Nemecko nemala úspech vo svojich návrhoch, je opodstatnené zaviazať ju v súlade s návrhmi Komisie na náhradu trov konania.
162 Podľa článku 87 ods. 4 rokovacieho poriadku vedľajší účastníci konania znášajú vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (tretia komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Spolková republika Nemecko znáša vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Európska komisia.
3. Španielske kráľovstvo, Francúzska republika a Holandské kráľovstvo znášajú vlastné trovy konania.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 19. septembra 2012.
Podpisy
Obsah
Okolnosti predchádzajúce sporu
Konanie a návrhy účastníkov konania
Právny stav
1. O prvom žalobnom dôvode týkajúcom sa porušenia článku 24 ods. 2 nariadenia č. 4253/88 z dôvodu nesplnenia potrebných podmienok na vykonanie zníženia
O prvej časti prvého žalobného dôvodu týkajúcej sa skutočnosti, že administratívne chyby pripísateľné vnútroštátnym orgánom nemožno považovať za nezrovnalosti v zmysle článku 24 ods. 2 nariadenia č. 4253/88
Tvrdenia účastníkov konania
Posúdenie Všeobecným súdom
O druhej časti prvého žalobného dôvodu, uvádzanej subsidiárne, ktorá sa týka spochybnenia existencie nezrovnalostí zistených Komisiou v napadnutom rozhodnutí
O nesprávnom posúdení, ktorého sa dopustila Komisia, pokiaľ ide o neoprávnené výdavky na projekty týkajúce podnikov, ktoré nie sú MSP
– Tvrdenia účastníkov konania
– Posúdenie Všeobecným súdom
O rozlišovaní medzi predajom na splátky a lízingom a neuplatniteľnosti pracovných dokumentov a medzinárodných účtovných štandardov 17
– Tvrdenia účastníkov konania
– Posúdenie Všeobecným súdom
O nesprávnom kvalifikovaní niektorých nezrovnalostí ako systematických Komisiou
– Tvrdenia účastníkov konania
– Posúdenie Všeobecným súdom
O výhrade, že Komisia nesprávne považovala kontroly 5 % za pochybenia a z toho vyvodila záver o nedostatkoch v systémoch spravovania a kontroly
– Tvrdenia účastníkov konania
– Posúdenie Všeobecným súdom
2. O druhom žalobnom dôvode týkajúcom sa porušenia článku 24 ods. 2 nariadenia č. 4253/88 z dôvodu výpočtu zníženia sumy extrapoláciou
O prvej časti druhého žalobného dôvodu týkajúcej sa nezákonnosti metódy extrapolácie použitej na výpočet zníženia sumy podľa článku 24 ods. 2 nariadenia č. 4253/88
O neexistencii práva na extrapoláciu na základe článku 24 nariadenia č. 4253/88
– Tvrdenia účastníkov konania
– Posúdenie Všeobecným súdom
O neexistencii práva na extrapoláciu na základe vnútorných usmernení
– Tvrdenia účastníkov konania
– Posúdenie Všeobecným súdom
O druhej časti druhého žalobného dôvodu, vznesenej subsidiárne, ktorá sa týka skutočnosti, že Komisia v prejednávanej veci nesmela vykonať extrapoláciu
Tvrdenia účastníkov konania
Posúdenie Všeobecným súdom
3. O treťom žalobnom dôvode, založenom na nevykonaní kontroly Komisie na mieste pred znížením pomoci
Tvrdenia účastníkov konania
Posúdenie Všeobecným súdom
4. O štvrtom žalobnom dôvode, založenom na porušení zásad legitímnej dôvery, právnej istoty a spolupráce z dôvodu, že Komisia nevyjadrila výhrady proti nesprávnemu zúčtovaniu podnikov, ktoré nie sú MSP
Tvrdenia účastníkov konania
Posúdenie Všeobecným súdom
5. O piatom žalobnom dôvode týkajúcom sa porušenia zásady proporcionality z dôvodu neprimeraného zníženia pomoci, o ktorom rozhodla Komisia
Tvrdenia účastníkov konania
Posúdenie Všeobecným súdom
O trovách