Žaloba podaná 4. novembra 2021 – Roos a i./Parlament

(vec T-710/21)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobcovia: Robert Roos (Poortugaal, Holandsko), Anne-Sophie Pelletier (Ixelles, Belgicko), Francesca Donato (Palermo, Taliansko), Virginie Joron (Durningen, Francúzsko) a IC (v zastúpení: P. de Bandt, M. Gherghinaru a L. Panepinto, avocats)

Žalovaný: Európsky parlament

Návrhy

Žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd:

nariadil zrušenie rozhodnutia kancelárie Európskeho parlamentu z 27. októbra 2021 o mimoriadnych pravidlách v oblasti zdravia a bezpečnosti upravujúcich vstup do bodov Európskeho parlamentu na ich tri pracoviská,

uložil žalovanému povinnosť zaplatiť trovy konania v plnom rozsahu, vrátane trov konania týkajúcich sa návrhu na odklad výkonu napadnutého rozhodnutia.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobcovia uvádzajú štyri žalobné dôvody.

Prvý žalobný dôvod sa zakladá na neexistencii platného právneho základu napadnutého rozhodnutia na založenie účinkov voči členom Európskeho parlamentu. Žalobcovia spochybňujú, že článok 25 vnútorného poriadku Parlamentu predstavuje platný právny základ na podloženie prijatia napadnutého rozhodnutia a teda na uloženie napadnutého opatrenia vo vzťahu k nim. Okrem toho tvrdia, že rozhodnutie kancelárie, akým je napadnuté rozhodnutie, nemôže predstavovať základ pre opatrenia zahrňujúce spracovávanie veľmi citlivých údajov, keďže v súlade s článkom 8 Charty základných práv Európskej únie podstatné prvky takéhoto zaobchádzania s údajmi musia byť stanovené v „zákone“, čo nepredstavuje rozhodnutie kancelárie Parlamentu.

Druhý žalobný dôvod sa zakladá na porušení zásady týkajúcej sa slobody a nezávislosti členov Parlamentu a imunít, ktoré sú im priznané Zmluvami. Žalobcovia sa domnievajú, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s článkom 2 Štatútu poslancov Parlamentu (ktorý zakotvuje zásadu, podľa ktorej sú poslanci slobodní a nezávislí) a článkom 7 Protokolu č. 7 O výsadách a imunitách Európskej únie (ktorý okrem iného stanovuje, že voľný pohyb členov Parlamentu do a z miesta jeho zasadnutia nepodlieha žiadnym správnym ani iným obmedzeniam). Napadnuté rozhodnutie má za následok, že žalobcovia musia predložiť platný digitálny COVID preukaz EÚ zakaždým, keď sa chcú dostať do Parlamentu. Ak takýto preukaz nepredložia alebo si ho neželajú predložiť, je žalobcom zabránený vstup do budov Parlamentu.

Tretí žalobný dôvod sa zakladá na porušení všeobecných zásad týkajúcich sa zaobchádzania s osobnými údajmi. Tento žalobný dôvod má dve časti.

Prvá časť sa zakladá na porušení zásady obmedzovania účelu spracovania osobných údajov a zásady zákonnosti. Na to, aby moli byť osobné údaje nachádzajúce sa na digitálnych COVID pasoch EÚ použité na umožnenie vstupu do budov Parlamentu, je totiž oprávnené požadovať, aby boli na tieto účely zhromažďované. Keďže neexistuje právny základ, ktorý by výslovne povoľoval spracovávanie lekárskych údajov týkajúcich sa vakcinácie, testov alebo vyliečenia na účely podmienenia vstupu na pracovisko a parlamentné zasadnutia, kancelárii Parlament v nijakom prípade neprináleží povoliť takéto spracovávanie údajov, o to viac na základe predpisu, ktorý z formálneho hľadiska nie je zákonom.

Druhá časť sa zakladá na porušení zásady lojálnosti, transparentnosti a minimalizácie, pretože v okamihu nazhromaždenia ich osobných údajov, žalobcovia neboli informovaní, že tieto údaje budú použité na to aby im bolo alebo nebolo povolené vstúpiť na pracovisko, kde vykonávajú svoj mandát člena Parlamentu.

Štvrtý žalobný dôvod sa zakladá na tvrdení, že napadnuté rozhodnutie neodôvodnene porušuje právo na súkromný život a na osobné údaje, právo na telesnú integritu, právo na slobodu a bezpečnosť, ako aj právo na rovnosť a zákaz diskriminácie. Tento žalobný dôvod má dve časti.

Prvá časť sa zakladá na porušení práva na telesnú integritu žalobcov, ich práva na slobodu a bezpečnosť, ich práva na rovnosť a zákaz diskriminácie, ako aj ich práva na rešpektovanie súkromného života a ich osobných údajov.

Druhá časť sa zakladá na tvrdení, že porušenie vyplývajúce z napadnutého rozhodnutia práv a zásad uvedených v prvej časti nezodpovedá zásade proporcionality stanovenej v článku 52 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie, keďže napadnuté opatrenie nie je potrebné, vhodné a primerané na dosiahnutie sledovaných cieľov.

____________