Rozsudok T‑693/16 P RENV‑RX
(uverejnenie výňatkov)
HG
proti
Európskej komisii
Rozsudok Všeobecného súdu (štvrtá komora) z 15. decembra 2021
„Odvolanie – Verejná služba – Úradníci – Preloženie do tretej krajiny – Rodinný byt poskytnutý inštitúciou – Nedodržanie povinnosti bývať v ňom s rodinou – Disciplinárne konanie – Disciplinárna sankcia spočívajúca v pozastavení postupu do vyššieho platového stupňa – Náhrada škody spôsobenej Únii – Článok 22 služobného poriadku – Zamietnutie žaloby vo veci samej – Zrušenie v konaní o odvolaní – Opätovné preskúmanie rozsudku o odvolaní Súdnym dvorom a jeho zrušenie – Vrátenie veci Všeobecnému súdu“
1. Úradníci – Práva a povinnosti – Povinnosť lojality – Rozsah – Konštatovanie nesplnenia povinnosti – Kritériá posúdenia – Dôvody správania úradníka – Zahrnutie
(Služobný poriadok úradníkov, článok. 11)
(pozri body 93 – 98)
2. Žaloby úradníkov – Neobmedzená súdna právomoc – Rozsah – Možnosť zohľadniť dodatočný dôvod vo vzťahu k napadnutému aktu
(Služobný poriadok úradníkov, článok 22 ods. 3 a článok 91 ods. 1)
(pozri body 102, 104)
3. Úradníci – Vymáhanie neoprávneného plnenia – Rozsah pôsobnosti – Vecná výhoda priznaná úradníkovi – Zahrnutie
(Služobný poriadok úradníkov, článok 85)
(pozri bod 109)
4. Úradníci – Vymáhanie neoprávneného plnenia – Premlčacia lehota – Uvádzanie skutočností úradníkom, ktorý sa dopustil závažného osobného previnenia – Konanie o vrátenie neoprávneného plnenia a konanie o náhradu škody, ktorá vznikla Únii z dôvodu závažného osobného previnenia úradníka – Odlišné podmienky uplatňovania – Neprípustnosť
(Služobný poriadok úradníkov, články 22 a 85)
(pozri body 112, 113)
5. Úradníci – Disciplinárne opatrenia – Disciplinárne konanie – Previnenie, ktoré treba zohľadniť na účely disciplinárneho konania – Definícia previnenia administratívou – Zmena rozsahu alebo povahy previnenia počas fázy vyšetrovania – Prípustnosť z hľadiska dodržiavania práva na obhajobu
(Služobný poriadok úradníkov, príloha IX, články 1 až 3 a článok 12 ods. 1 a 2).
(pozri bod 159)
6. Úradníci – Disciplinárne opatrenia – Konanie – Dodržanie práva na obhajobu – Opatrenia na vykonanie dokazovania vykonané výbormi poverenými vyšetrovaním – Povinnosť administratívy zahrnúť tieto opatrenia do spisu odovzdaného disciplinárnej komisii a dotknutému úradníkovi
[Charta základných práv Európskej únie, článok 41 ods. 2 písm. b; Služobný poriadok úradníkov, príloha IX, článok 13 ods. 1]
(pozri bod 163)
7. Úradníci – Disciplinárne opatrenia – Sankcie – Voľná úvaha menovacieho orgánu – Stanovisko disciplinárnej komisie – Možnosť napadnúť stanovisko dotknutou osobou v rámci žaloby podanej proti rozhodnutiu o uložení sankcie – Podmienky – Zohľadnenie posúdenia disciplinárnej komisie v rozhodnutí o uložení sankcie
(Služobný poriadok úradníkov, príloha IX, články 3 a 11 až 18)
(pozri bod 170)
8. Úradníci – Disciplinárne opatrenia – Úlohy a právomoci disciplinárnej komisie a menovacieho orgánu – Disciplinárna komisia – Právomoc preskúmania zákonnosti vyšetrovania – Neexistencia
(Služobný poriadok úradníkov, príloha IX, články 17 a 18)
(pozri bod 240)
9. Úradníci – Práva a povinnosti – Osobitné a mimoriadne ustanovenia uplatniteľné na úradníkov pôsobiacich v tretej krajine – Poskytnutie služobného bytu – Byt zodpovedajúcimi potrebám rodiny úradníka – Povinnosť bývať v ňom s rodinou – Porušenie – Závažné osobné previnenie – Škoda vzniknutá Únii zodpovedajúca nájomnému zaplatenému za služobný byt – Povinnosť úradníka nahradiť túto škodu
(Služobný poriadok úradníkov, články 11 a 22 a príloha X, článok 5 ods. 1)
(pozri body 295, 300, 302)
10. Úradníci – Disciplinárne opatrenia – Disciplinárne konanie – Lehoty – Povinnosť administratívy konať v primeranej lehote – Posúdenie
(Služobný poriadok úradníkov, články 22 a 85; nariadenie Parlamentu a Rady č. 966/2012, článok 81)
(pozri body 307 – 310)
11. Úradníci – Práva a povinnosti – Oznámenie skutočností, ktoré môžu viesť k predpokladu existencie nezákonnej činnosti alebo závažného porušenia povinnosti – Ochrana pred disciplinárnym konaním – Hranice
(Služobný poriadok úradníkov, článok 22a ods. 1)
(pozri bod 315)
12. Žaloby úradníkov – Neobmedzená právomoc súdu – Rozsah – Možnosť zníženia finančnej náhrady požadovanej od úradníka za závažné osobné previnenie – Prispetie inštitúcie k vzniku svojej škody
(Služobný poriadok úradníkov, článok 22 ods. 3 a článok 91 ods. 1)
(pozri body 318, 319)
Zhrnutie
Odvolateľ, HG, bol prijatý na miesto poradcu pri delegácii Európskej komisie v treťom štáte v období od roku 2008 do roku 2013. Komisia mu v tomto rámci dala k dispozícii, za určitých podmienok, služobný byt, ktorý prenajímala, zodpovedajúci potrebám jeho rodiny, a to od septembra 2008 na obdobie dvoch rokov.
Odvolateľ však v tomto byte býval iba niekoľko dní v týždni, bez svojej rodiny, čo odôvodnil pretrvávajúcimi rodinnými problémami a vnútornými nedostatkami bytu, o ktorých informoval vedúcu administratívy delegácie od októbra 2008.
Po vyšetrovaní vedenom Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorý odporúčal Komisii začať disciplinárne konanie voči odvolateľovi a vymáhať od neho sumy nájomného zaplateného za byt, a následne po vyšetrovaní Vyšetrovacieho a disciplinárneho úradu Komisie (IDOC) tento úrad rozhodol v júli 2014 o začatí tohto konania pred disciplinárnou komisiou na účely uloženia sankcie za porušenie viacerých služobných povinností a na účely vrátenia súm nájomného na základe článku 22 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“), týkajúceho sa náhrady škody vzniknutej Únii úradníkmi ich konaním. Koncom októbra 2014 táto disciplinárna komisia prijala stanovisko, v ktorom navrhla Komisii, aby od odvolateľa vymáhala nájomné zaplatené od januára 2009 do augusta 2010 a aby mu uložila disciplinárnu sankciu spočívajúcu v pozastavení postupu do vyššieho platového stupňa na dobu 18 mesiacov.
Vo februári 2015 prijal menovací orgán Komisie rozhodnutie (ďalej len „sporné rozhodnutie“) v súlade so stanoviskom disciplinárnej komisie.
Vzhľadom na to, že sťažnosť podaná odvolateľom proti spornému rozhodnutiu bola zamietnutá, odvolateľ podal žalobu na Súd pre verejnú službu smerujúcu najmä k zrušeniu sporného rozhodnutia a subsidiárne k zníženiu sumy, ktorú mal vrátiť Komisii. Súd pre verejnú službu však zamietol túto žalobu.(1)
Všeobecný súd na základe odvolania odvolateľa zrušil rozsudok prvého stupňa z dôvodu, že Súd pre verejnú službu skreslil obsah spisu, dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia a porušil povinnosť odôvodnenia.(2) Všeobecný súd však pri rozhodovaní vo veci samej v podstate potvrdil uloženú disciplinárnu sankciu, pričom znížil výšku finančnej náhrady, ktorú mal odvolateľ zaplatiť Komisii. Všeobecný súd vo svojom rozsudku najmä spresnil rozsah povinnosti lojality úradníkov, podmienky vzniku finančnej zodpovednosti úradníka v dôsledku jeho závažného osobného previnenia, ako aj pravidlá upravujúce disciplinárne konania.
Posúdenie Všeobecným súdom
Pokiaľ ide predovšetkým o povinnosť lojality, ktorú úradníkom stanovuje najmä článok 11 služobného poriadku, Všeobecný súd uvádza, že posúdenie lojality určitej osoby zodpovedá posúdeniu jej správania vo vzťahu k subjektu alebo osobe, ktorej má byť táto lojalita prejavovaná, v závislosti od kontextu, a že na základe toho treba zohľadniť dôvody, ktoré viedli úradníka k určitému správaniu, na účely určenia, či bol nelojálny voči Únii. Všeobecný súd tak potvrdzuje záver sporného rozhodnutia, pričom konštatuje nedostatok lojality odvolateľa a spresňuje, že v prípade úradníka, ktorý požiadal o služobný byt, ktorý by mal rozlohu dostatočnú pre potreby jeho rodiny, povinnosť lojality vyžaduje, aby v tomto byte býval so svojou rodinou alebo aby oznámil, že sa ho vzdá, pokiaľ pretrvávajúce ťažkosti bránia jeho rodine, nad rámec primeranej lehoty, nasťahovať sa do bytu.
Všeobecný súd ďalej pokračuje v skúmaní prípadnej finančnej zodpovednosti odvolateľa podľa článku 22 služobného poriadku, ktorý stanovuje, že od úradníka možno požiadať, aby vcelku alebo sčasti nahradil škodu, ktorá vznikla Únii v dôsledku závažného previnenia z jeho strany počas plnenia jeho povinností alebo v súvislosti s ním.
Na úvod pripomína, že pokiaľ súd rozhodujúci vo veci samej vykonáva neobmedzenú právomoc na základe článku 22 služobného poriadku, môže poskytnúť svoje vlastné posúdenie a odôvodnenie na účely ustanovenia finančnej zodpovednosti úradníka, ako aj dodať v tejto súvislosti doplňujúce dôvody vo vzťahu k spornému rozhodnutiu.
Všeobecný súd následne potvrdzuje kvalifikáciu správania odvolateľa, a to predĺžené neoprávnené používanie služobného bytu nad rámec primeranej doby bez toho, aby podnikol akékoľvek kroky voči delegácii smerujúce k odovzdaniu bytu, za závažné osobné previnenie spôsobilé viesť ku vzniku finančnej zodpovednosti podľa článku 22 služobného poriadku. Navyše za celé obdobie nájmu vznikla Únii škoda zodpovedajúca celému nájomnému zaplatenému za rodinný služobný byt pridelený odvolateľovi, bez toho, aby bol nájom tohto bytu opodstatnený a aby z neho mohol mať akýkoľvek úžitok. Skutočnosť uvádzaná odvolateľom, že nájomnú zmluvu nebolo možné vypovedať počas prvého roka nájmu, nemá vplyv na toto konštatovanie.
Všeobecný súd však v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci konštatuje, že Komisia zastupovaná v danom prípade vedúcou administratívy delegácie prispela ku vzniku škody, ktorú Komisia utrpela, pričom mohla znížiť jej rozsah. V tejto perspektíve mala vedúca administratívy delegácie požadovať od odvolateľa, aby sa odsťahoval zo svojho služobného bytu, namiesto uspokojenia sa s tým, že mu pripomenula protiprávnosť jeho situácie. Vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci sa Všeobecný súd domnieval ex æquo et bono, že náhrada škody vzniknutej Únii odvolateľom musí byť znížená.
V súvislosti s tým, že odvolateľ uvádza päťročnú premlčaciu lehotu stanovenú v článku 85 služobného poriadku v prípade návrhu na náhradu neoprávnených platieb a subsidiárne lehotu stanovenú v nariadení upravujúcom všeobecný rozpočet Únie,(3) Všeobecný súd uvádza, že na účely získania späť vecnej výhody, akou je poskytnutie služobného bytu, môžu inštitúcie v závislosti od okolností buď podať žalobu o vrátenie neoprávneného plnenia podľa daného článku 85, alebo využiť konanie stanovené článkom 22 služobného poriadku, pričom zdôrazňuje, že konania upravené týmito dvoma ustanoveniami sa odlišujú tak v ich povahe, ako aj vo vecných podmienkach a v podmienkach prijatia predmetných rozhodnutí. Vzhľadom na to, že Komisia v prejednávanej veci konala podľa článku 22 služobného poriadku, uplynutie päťročnej premlčacej lehoty stanovenej v článku 85 služobného poriadku sa tu neuplatňuje, ani napokon uplynutie lehoty stanovenej v nariadení o všeobecnom rozpočte Únie. V prípade neexistencie premlčacej lehoty na účely prijatia rozhodnutia podľa článku 22 bola Komisia vzhľadom na požiadavku právnej istoty povinná prijať toto rozhodnutie len v primeranej lehote, čo bol prípad prejednávanej veci, s ohľadom na všetky okolnosti tejto veci.
Všeobecný súd okrem toho odmieta priznať odvolateľovi postavenie informátora v zmysle článku 22a služobného poriadku ako poľahčujúcu okolnosť z hľadiska jeho finančnej zodpovednosti. Hoci totiž odvolateľ správne oznámil podvodné konanie kolegu, nemôže sa odvolávať na postavenie informátora, za predpokladu, že by toto postavenie mohlo znamenať poľahčujúcu okolnosť, pokiaľ oznámené skutočnosti boli už známe a nijako nesúviseli s tými, ktoré sú uvádzané proti nemu.
Napokon, pokiaľ ide o pravidlá upravujúce disciplinárne konania, Všeobecný súd pripomína, že možné previnenie vytýkané úradníkovi nemusí byť presne vymedzené už na začiatku vyšetrovania predchádzajúceho samotnému disciplinárnemu konaniu, ale že úpravy v tomto smere možno vykonať v priebehu vyšetrovania s ohľadom na jeho priebeh. Konkrétnejšie, v prípade disciplinárneho konania pred disciplinárnou komisiou je previnenie vytýkané predmetnému úradníkovi definované v správe menovacieho orgánu pri postúpení veci tejto komisii, ktoré nasleduje po tejto fáze vyšetrovania.
Na rozdiel od toho, čo tvrdí odvolateľ, preskúmanie zákonnosti vyšetrovania aj disciplinárneho konania ako celku prislúcha menovaciemu orgánu – a prípadne rozhodujúcemu sudcovi – a nie disciplinárnej komisii, ktorá musí overiť len zákonnosť priebehu konania pred ňou. Pokiaľ sa však disciplinárna komisia domnieva, že predchádzajúce vyšetrovanie nebolo dostatočné, prislúcha jej doplniť ho svojimi vlastnými otázkami, prípadne vyšetrovaním.
Pokiaľ ide o opatrenia na vykonanie dokazovania zo strany vyšetrovacích služieb, Všeobecný súd požaduje, na účely dodržania práva na obhajobu, aby tvorili súčasť spisu odovzdaného disciplinárnej komisii a dotknutej osobe, a fortiori pokiaľ menovací orgán alebo disciplinárna komisia vychádzajú z výsledku týchto opatrení.
Všeobecný súd napokon spresňuje, že v prípade žaloby smerujúcej len k zrušeniu konečného rozhodnutia menovacieho orgánu ukladajúceho sankciu sú žalobné dôvody a výhrady vznesené dotknutým úradníkom proti posúdeniam obsiahnutým v stanovisku disciplinárnej komisie predchádzajúcemu tomuto rozhodnutiu neúčinné iba za predpokladu, že sa konečné rozhodnutie jasne odkláňa od týchto posúdení alebo ich jasne nezohľadňuje.