ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)
z 10. novembra 2011
Vec F‑18/09
Mohamed Merhzaoui
proti
Rade Európskej únie
„Verejná služba – Úradníci – Povýšenie – Zaradenie do platovej triedy – Miestni zamestnanci vymenovaní za úradníkov – Článok 10 prílohy XIII služobného poriadku – Článok 3 prílohy PZOZ – Povyšovanie v roku 2008 – Porovnávacie hodnotenie zásluh medzi úradníkmi patriacimi do služobného postupu skupiny AST – Konanie založené na hodnotiacich správach za obdobie 2005/2006 – Kritérium úrovne vykonávaných povinností“
Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou M. Merhzaoui v podstate navrhuje zrušenie rozhodnutí Rady o jeho zaradení do služobného postupu funkčnej skupiny asistentov AST 1 až AST 7 a o jeho nepovýšení do platovej triedy AST 2 v rámci povyšovania v roku 2008
Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Žalobca znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania Rady.
Abstrakt
1. Úradníci – Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov – Miestni zamestnanci – Uplatniteľnosť prílohy XIII služobného poriadku
(Služobný poriadok úradníkov, príloha XIII, článok 10 ods. 3; podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, príloha, článok 1 ods. 1; nariadenie Rady č. 723/2004)
2. Konanie – Uvedenie nových dôvodov počas súdneho konania – Podmienky – Nová skutočnosť – Pojem
(Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 43 ods. 1)
3. Úradníci – Žaloba – Dôvody – Nedostatok odôvodnenia – Určenie ex offo
4. Úradníci – Povýšenie – Porovnávacie hodnotenie zásluh – Voľná úvaha administratívy – Aspekty, ktoré sa môžu zohľadniť – Úroveň vykonávaných povinností
(Služobný poriadok úradníkov, článok 45)
5. Úradníci – Akty administratívy – Prezumpcia platnosti – Namietanie – Dôkazné bremeno
6. Úradníci – Žaloba – Záujem na konaní – Nevyhnutnosť osobných dôvodov
7. Úradníci – Povýšenie – Porovnávacie hodnotenie zásluh – Voľná úvaha administratívy – Aspekty, ktoré sa môžu zohľadniť
(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)
8. Úradníci – Povýšenie – Sťažnosť nepovýšeného uchádzača – Rozhodnutie o zamietnutí – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah
(Služobný poriadok úradníkov, články 25 a 45)
1. Článok 10 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku sa uplatňuje na miestnych zamestnancov, pretože podľa článku 1 ods. 1 prílohy podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov sa ustanovenia prílohy XIII služobného poriadku uplatňujú obdobne na ostatných zamestnancov zamestnaných k 30. aprílu 2004, teda vrátane miestnych zamestnancov.
(pozri bod 35)
2. Článok 43 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu zakazuje uvádzať nové dôvody po prvej výmene písomných vyjadrení, pokiaľ sa nezakladajú na okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania. Z tohto hľadiska rozsudok súdu Únie, ktorý ešte nebol vyhlásený v čase podania žaloby žalobcom, ktorý však iba poukazuje na už existujúcu právnu situáciu, nemožno považovať za novú okolnosť.
(pozri bod 36)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 20. mája 2003, Diehl‑Leistner/Komisia, T‑80/01, bod 38
3. Nedostatok odôvodnenia predstavuje dôvod týkajúci sa verejného poriadku, ktorý musí byť v každom prípade preskúmaný súdom Únie ex offo. Výhrada založená na porušení povinnosti odôvodnenia preto nemôže byť neprípustná z dôvodu, že v žalobe nie je dostatočne rozvinutá.
(pozri bod 47)
Odkaz:
Súdny dvor: 20. februára 1997, Komisia/Daffix, C‑166/95 P, bod 24
Súd prvého stupňa: 3. októbra 2006, Nijs/Dvor audítorov, T‑171/05, bod 31
4. Výraz „v prípade potreby“ uvedený v článku 45 služobného poriadku znamená, že vzhľadom na to, že sa v zásade predpokladá, že zamestnanci v tej istej platovej triede zastávajú funkcie s rovnocennými povinnosťami, ak to neplatí, musí sa táto okolnosť zohľadniť pri konaní o povýšení, a preto je administratíva povinná pri porovnávacom hodnotení zásluh úradníkov spôsobilých na povýšenie zohľadniť úroveň vykonávaných povinností úradníka spôsobilého na povýšenie, pokiaľ tieto povinnosti presahujú tie, ktoré obvykle prináležia úradníkovi jeho platovej triedy.
(pozri bod 59)
5. Pre administratívny akt jednak platí prezumpcia zákonnosti, jednak dôkazné bremeno v zásade znáša ten, kto niečo tvrdí, takže žalobca musí uviesť prinajmenšom dostatočne presné, objektívne a zhodujúce sa nepriame dôkazy, ktoré môžu podporiť pravdivosť alebo pravdepodobnosť skutočností jeho tvrdení. Úradník, ktorý nedisponuje dôkazom alebo prinajmenšom súborom nepriamych dôkazov, musí uznať prezumpciu zákonnosti spojenú s rozhodnutiami prijatými v oblasti povýšenia a nemôže od Súdu pre verejnú službu vyžadovať, aby sa sám oboznámil so všetkými hodnotiacimi správami iných uchádzačov o povýšenie a preskúmal úroveň povinností vykonávaných uchádzačmi o povýšenie s cieľom stanoviť, či sa menovací orgán dopustil zjavne nesprávneho posúdenia, keď rozhodol o jeho nepovýšení.
(pozri bod 61)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: 4. februára 2010, Wiame/Komisia, F‑15/08, bod 21
6. Hoci úradník nie je oprávnený konať v záujme zákona alebo inštitúcií a na podporu svojej žaloby môže uvádzať len dôvody, ktoré sa ho osobne týkajú, na to, aby sa dôvod, ktorý vyvodzuje z namietanej nezákonnosti, považoval za osobný dôvod, stačí, aby namietaná nezákonnosť mala dôsledky pre jeho právne postavenie.
(pozri bod 63)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: 23. januára 2007, Chassagne/Komisia, F‑43/05, bod 100
7. Hoci hodnotiaca správa predstavuje nevyhnutný prvok posúdenia vždy, keď sa zohľadňuje služobný postup úradníka na účely prijatia rozhodnutia o jeho povýšení, článok 43 služobného poriadku stanovuje povinnosť vypracovať hodnotiacu správu iba každé dva roky. Služobný poriadok tým, že nestanovuje, že povyšovanie musí mať rovnakú pravidelnosť ako hodnotenie, nevylučuje, aby sa o povýšení mohlo rozhodnúť bez toho, aby menovací orgán disponoval najnovšou hodnotiacou správou.
Vzhľadom na to, že ani služobný poriadok ani interné pravidlá inštitúcie neukladajú povinnosť synchronizácie medzi hodnotením a povyšovaním a administratíva disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri organizovaní konania o povýšení, hoci je želateľné, aby sa administratíva snažila disponovať najnovšími hodnotiacimi správami na účely rozhodovania o povýšeniach, výnimočné nezohľadnenie takýchto správ nepredstavuje nezákonnosť, a najmä v prípade, ak sa so všetkými úradníkmi spôsobilými na povýšenie zaobchádzalo rovnako.
Uvedené platí tým skôr, ak táto absencia hodnotiacej správy vyplýva z obvyklého priebehu postupu hodnotenia. Keďže vymenovanie úradníka môže nastať podľa potrieb služby nezávisle od dátumu začatia hodnoteného obdobia v rámci hodnotenia, nemožno sa vyhnúť tomu, aby novovymenovaní úradníci boli hodnotení za kratšie obdobie, než je obdobie zohľadnené v súvislosti s ich kolegami.
(pozri body 64 – 67)
Odkaz:
Súdny dvor: 17. decembra 1992, Moritz/Komisia, C‑68/91, bod 16
Súd prvého stupňa: 15. novembra 2001, Sebastiani/Komisia, T‑194/99, body 45, 46 a 49
8. Hoci menovací orgán nie je povinný uviesť v rozhodnutiach o nepovýšení odôvodnenie týchto rozhodnutí, je naopak povinný takéto odôvodnenie poskytnúť v štádiu zamietnutia sťažnosti nepovýšeného uchádzača.
Rozsah povinnosti odôvodnenia musí byť totiž posúdený v závislosti od konkrétnych okolností, najmä v závislosti od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý môže mať osoba, ktorej je akt určený, na získaní vysvetlenia. Pokiaľ teda ide o odôvodnenie rozhodnutia prijatého v rámci konania týkajúceho sa veľkého počtu osôb, akým je konanie o povýšení, nemožno od menovacieho orgánu vyžadovať, aby odôvodnil svoje rozhodnutie pri zamietnutí sťažnosti nad rámec dôvodov uvedených v tejto sťažnosti, najmä aby vysvetlil, z akých dôvodov každý z úradníkov spôsobilých na povýšenie mal vyššie zásluhy, než sú zásluhy autora sťažnosti.
(pozri body 71 a 75)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 26. januára 1995, Pierrat/Súdny dvor, T‑60/94, body 31 a 32; 11. júna 1996, Anacoreta Correia/Komisia, T‑118/95, bod 82; 27. apríla 1999, Thinus/Komisia, T‑283/97, bod 73; 25. októbra 2005, Salazar Brier/Komisia, T‑83/03, bod 78; 23. novembra 2006, Lavagnoli/Komisia, T‑422/04, bod 69
Súd pre verejnú službu: 8. októbra 2008, Barbin/Parlament, F‑81/07, bod 27